Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by Mgr. Anikó Aibeková

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26Csp/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224203837
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224203837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. E. XXX/X, F. A., o zaplatenie 7.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 7.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- Eur od 22.10.2024

do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024
medzi postupcom Tatra banka, a.s., (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril

so žalovaným v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 03.12.2020 Zmluvu č. 3120798880 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia

§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp.
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených
zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so

splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako
15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil podaním zo dňa
09.07.2024 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadnasplatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný
právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53

ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných
uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento
úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa
domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ
je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej

splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne
vecou súdu. Žalobca v tomto smere poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a síce uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X G. XXX/XXXX zo dňa 22.09.2010. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 14.572,24 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 13.900,52 Eur, z riadneho úroku vo výške 657,08 Eur a z úroku z omeškania vo výške 14,64 Eur
v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia

pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby
nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 7.000,- Eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 7.000,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 7.572,24 Eur,
ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 6.900,52 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške

657,08 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 7,25 Eur a z neuhradených sankčných
poplatkov vo výške 7,39 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. V súvislosti s otázkou určenia začiatku
plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.11.2022. K otázke postúpenia pohľadávky
a potrebe osobitnej výzvy pred postúpením poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 27.09.2023 a sp. zn. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 27.02.2024.
Zároveň si žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 22.10.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie Daňového úradu Bratislava zo

dňa 05.02.2024 (č.l. 7), výpis z úverového účtu (č.l. 9), oznámenie zo dňa 28.10.2024 (č.l. 10), pokus
o zmier zo dňa 28.10.2024 (č.l. 11), informácia o spracovávaných osobných údajoch (č.l. 12), podací
hárok (č.l. 13), Zmluva o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 22.05.2024 (č.l. 14-22), príloha k zmluve
o postúpení pohľadávok medzi Tatra banka a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 21.10.2024 (č.l.
23), osvedčenie o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy zo dňa 24.10.2024, Informácia o RPMN

a priemernej RPMN k úveru (č.l. 25), štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l.
26-29), Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 03.12.2020
(č.l. 29-36), Všeobecné poistné podmienky pre poistenie k spotrebiteľskému úveru -2004/1 (č.l. 37-43),
Informácie o podmienkach spracúvania osobných údajov (č.l. 44-45), žiadosť v súvislosti s rokovaním
o uzatvorení obchodu na poskytnutie úveru a potvrdenie údajov o klientovi (č.l. 46-47), potvrdenie

Slovenskej pošty, a.s. o doručení zásielky (č.l. 48), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a výzva na zaplatenie zo dňa 09.07.2024 (č.l. 49, 50), ePotvrdenka (č.l. 21), potvrdenie Slovenskej pošty,
a.s. o doručení zásielky (č.l. 52), Sadzobník poplatkov Tatra banky, a.s. časť poplatky za služby pre
fyzickéosoby(č.l.53-56),oznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa24.10.2024(č.l.57,58),výzvapred
mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024 (č.l. 59, 60), ePotvrdenka (č.l. 61), potvrdenie Slovenskej

pošty, a.s. o doručení zásielky (č.l. 62-64).

4. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému (doručenka na č.l. 91), ktorý sa k nej žiadnym spôsobom
nevyjadril. Žalovanú pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.

5. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.05.2024 žalobca k posúdeniu schopnosti splácať úver
uviedol, že veritelia pri overovaní bonity pracujú s dátami z rôznych zdrojov, ktoré sú v rôznej forme.
Je preto obtiažne tieto dáta poskytnúť v ich pôvodnej forme tak, aby mali pre súdy aj výpovednú
hodnotu. Postupca preto na účely súdneho konania vyhotovil Osvedčenie o skúmaní bonity, do ktorého
pretavil informácie, ktoré použil pri overovaní bonity. V konkrétnom prípade z úverového registra mal

veriteľ informáciu o úverových záväzkoch žalovaného vo výške 60,- Eur. Nový úver bol poskytnutý
s najvyššou mesačnou splátkou v sume 252,27 Eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda
boli vo výške 312,27 Eur. Žalovaný výšku príjmu uviedol zo zamestnania vo výške 950,- Eur. Veriteľ
overil tento príjem dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom dopyt potvrdil príjem vo výške 760,- Eur.Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 760,- Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb
v celkovej sume 210,20 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o úver žiadne vyživované dieťa.

Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným
minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 %
- teda 219,92 Eur ((760 Eur - 210,20 Eur) * 40%). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 430,12 Eur. Výpočet DSTI bol teda realizovaný
nasledovne: DSTI=(312,27 Eur)/(760 Eur - 430,12 Eur ); DSTI = 0,95. Hodnota DSTI neprekročila
hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením Národnej
banky Slovenska a zákonom o spotrebiteľských úveroch.

6. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 12.06.2025 žalobca v súvislosti s otázkou zosplatnenia

poukázal na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. VI. ods. 1 Zmluvy, z ktorého
vyplýva možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru o.i. aj vtedy ak je dlžník v omeškaní so
splatením pohľadávky veriteľ alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Postupca výzvou
zo dňa 18.06.2024 vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie

tejto listiny preukazuje poštový podací hárok. V zmysle priloženého potvrdenia zo stránky Slovenskej
pošty bola zásielka dňa 10.07.2024 vrátená odosielateľovi s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.
Žalovaný vymedzil sféru svojej dispozície v zmluve o úvere ako C. D. E. XXX/X, XXX XX F. A.. Na túto
adresu mu postupca zásielky aj doručoval. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.12.2020. Za deň kedy sa zásielka dostala

do dispozičnej sféry adresáta je preto potrebné považovať deň 20.06.2024, nakoľko od tohto dňa sa
mohol žalovaný s danou zásielkou oboznámiť. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na
plnenie, pričom uplynula dňa 05.07.2024. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej
Platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 09.07.2024 vyhlásil postupca mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca zastával názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9

a § 565 Občianskeho zákonníka. K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca
poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol
právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na najnovšie uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 27.02.2024.

7.Súdvovecinariadilpojednávaniana09.06.2025a09.07.2025,naktorésastranysporunapriekriadne
a včas doručenému predvolaniu, nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť.
Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd

preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.),
vyjadrením žalobcu zo dňa 20.05.2024, osvedčením verifikovania bonity a možnosti splácania úveru zo
dňa24.10.2024,podanímžalobcuzodňa05.06.2025ašpecifikácioupostúpenejpohľadávky,zápisnicou

o pojednvávaní zo dňa 09.06.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.06.2025, podaním žalobcu zo dňa
02.07.2025 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Dňa 12.05.2021 právny predchodca žalobcu, Tatra banka, a.s. a žalovaný uzatvorili prostriedkami
diaľkovej komunikácie zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 14.800,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach (96) po 252,27 Eur, pri celkovej čiastke, ktorú mala žalovaný zaplatiť 24.815,11 Eur, s fixnou
úrokovou sadzbou 13,24 % p.a., RPMN 15,41 %.

10. Keďže žalovaný prestal splácať predmetný úver právny predchodca žalobcu výzvou pred

mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok
a zároveň upozornil žalovaného, že pokiaľ nedôjde k úhrade omeškanej sumy bezodkladne, najneskôr
do 15 kalendárnych dní, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru naraz. Právny predchodca
žalobcu následne pristúpil k zosplateniu úveru oznámením zo dňa 09.07.2024. Keďže napriek aj výzvežalovaný nesplnil svoj dlh, právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.10.2024 postúpil pohľadávku na žalobcu.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. ku dňu 03.12.2020) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančný službách na diaľku účinného

v čase uzatvorenia zmluvy (t.j. ku dňu 03.12.2020) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri
finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančný službách na diaľku

účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančný službách na diaľku účinného

v čase uzatvorenia zmluvy práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru

podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa

poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.

a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až v) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh

spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo

fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu

alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto

informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne

poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľskéhoúveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že dňa 03.12.2020 došlo medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a podľa č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančný službách na

diaľku. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetný
vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako obchodník (v čase uzatvorenia zmluvy dodávateľ) a
žalovaný ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má zákonom predpísanú písomnú formu,
poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú v ňom zrozumiteľne špecifikované
všetky zákonom predpísané náležitosti, a to najmä výška úveru, počet a výška pravidelných splátok,

dátum prvej aj konečnej splatnosti, výška úrokovej sadzby, celková čiastka zaplatenia úveru, RPMN
a celková čiastka spojená s úverom. Súd má zato, že predmetná spotrebiteľská zmluva je vypracovaná
v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola vypracovaná.

13. Súd v konaní skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s

poukazom na § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda či pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
žalovanému posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.
Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu
činnosť súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci
C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti H. B. zo dňa 27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13,

CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, G. I., J. D., H. I. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to,
že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom
účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný
individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity
bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom,

ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto
svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

14. V rozsudku sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočtedostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o

úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

15. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity žalovaného. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, ako pôvodný veriteľ si svoje
povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, splnil.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že právny predchodca žalobcu svoju povinnosť skúmať
bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou nezanedbal. Listinnými dôkazmi totiž žalobca preukázal
a vysvetlil akými úvahami sa riadil jeho právny predchodca pri posudzovaní bonity žalovaného. Právny
predchodca zistil príjem žalovaného zo zamestnania v sume 760,- Eur. Právny predchodca žalobcu
ďalej zistil nevyplávané záväzky žalovaného v sume 60,- Eur mesačne. Žalovaný v čase poskytnutia
úveru bol slobodný a neuviedol žiadne vyživovacie povinnosti. Čo sa týka ďalších mesačných výdavkov

žalovaného, právny predchodca žalobcu počítal so sumou životného minima, t.j. sumou vo výške 210,20
Eur,akoajspaušálnymivýdavkamivsume219,92Eur(t.j.sumouvypočítanoupodľaopatreniaNárodnej
banky Slovenska ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa a osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 %). Pri uvedenom
príjme a celkových výdavkoch je zrejmé, že voľné zdroje žalovaného boli v takej výške, z ktorej bol

schopný mesačne splácať splátky úveru vo výške 252,27 Eur (+ mesačné splátky poistného vo výške
8,32 Eur). Zároveň sa žiada zdôrazniť, že poskytnutý úver vo výške 14.800,- Eur mal byť použitý na
splatenie existujúcich úverov vo výške 14.624,04 Eur, pričom výška refinančného úveru nepresiahla
nižšiu z hodnôt podľa § 6a ods. 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), t.j. nepresiahla výška novoposkytnutého úveru o 5 % zostávajúcu výšku

existujúceho úveru. Vzhľadom na uvedené, súd tak nezistil porušenie povinnosti právnym predchodcom
žalobcu skúmať bonitu žalovaného pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou.

16. Súd následne skúmal splnenie osobitných podmienok stanovených v ustanovení § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení so špeciálnym ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre možnosť

veriteľa zosplatniť celý dlh zo spotrebiteľského úveru.

17. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je splnenie
nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého

dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní
vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek
zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje, je
potrebné považovať za rozporné so zákonom.

18. Právo právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru v prípade
porušenia zmluvy nesplácaním úveru bolo dohodnuté v zmluve (Článok VI. bod 1. Zmluvy o poskytnutí
úveru s poistením pre fyzické osoby). Uvedené zmluvné dojednanie súd považoval za individuálne
dojednané, s ktorým bol žalovaný v potrebnom rozsahu oboznámený a s jeho obsahom súhlasil.

19. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný svoju povinnosť v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nesplnil. Z výzvy pre mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024 vyplýva, že právny predchodca
žalobcuevidovalvznikomeškania20.09.2021,stým,žežalovanýbolvomeškanísosplátkamisplatnými
dňa 20.04.2024, dňa 20.05.2024 a údajne aj so splátkou splatnou dňa 20.06.2024 (hoci výzva bola

vyhotovená dňa 18.06.2024, t.j. ešte pred splatnosťou splátky za mesiac jún 2024). Predmetnou výzvou
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej sumy do 15 kalendárnych dní
od doručenia výzvy a súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, vznikne žalovanému povinnosť
uhradiť celý zostatok úveru naraz. Podľa ePotvrdenky (na č.l. 61 súdneho spisu) predmetnú výzvu
právny predchodca žalobcu podal na poštovú prepravu dňa 18.06.2024. Podľa informácií Slovenskej

pošty, a.s. (na č.l. 62 súdneho spisu) bola táto výzva skutočne odoslaná 18.06.2024, pričom sa
adresátovi vrátila dňa 10.07.2024 z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý. Napriek uvedenému, právny
predchodca už listom zo dňa 09.07.2024 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval
žalovaného na vrátenie celkovej dlžnej sumy vo výške 14.572,24 Eur. Uvedené oznámenie bolo podľaePotvrdenky (č.l. 51) a informácie Slovenskej pošty, a.s. podané na poštovú prepravu dňa 09.07.2024
a doručené do vlastných rúk žalovaného dňa 11.07.2024 (t.j. jeden deň po vrátení výzvy zo dňa
18.06.2024 právnemu predchodcovi žalobcu). Súd z uvedených skutočností dospel k záveru, že právny

predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/
XX/XXXX zo dňa 15.12.2020 (R 4/2021), v ktorom sa uvádza: Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia
prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná
o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie
a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. 13.2. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho

dispozície-užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho

prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. XXXX/

XXX/XXXX). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle
nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom
prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu
sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu
príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce

je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav
vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu
vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením

prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a
od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.
13.3. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v
zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za
doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.

V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie
doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno
platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa

považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorovéhoprúdufikciadoručenianeobstojíakoplatnedojednanáprejejrozporsustanovením§45ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania
právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je
jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv

a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu
bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má
byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba
aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je
vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo

určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým,
že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry
adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty
doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom miestealebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné
strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov
- zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak

jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť
dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je
neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v
zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby,
ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania

fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to
ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie
určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa
s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná
strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie.
Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri

doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho
vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez
ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho
zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je
ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú

úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2 ods.3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia §
45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto

ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má
na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci

i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej
strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol
s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak
sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa
považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.

Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno
o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.

21. V súdenej veci síce žalobca taktiež poukázal na vyššie citovaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, opomenul však zásadné konštatovanie súdu, a to že sa zásielka považuje za doručenú
dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. Z uvedeného je tak
zrejmé, že fikcia doručenia zásielky, obsahom ktorej bola výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa
18.06.2024 nastala dňa 10.07.2024, t.j. dňom vrátenia tejto zásielky právnemu predchodcovi (a nie už
dňa 20.06.2024, tak ako uvádzal žalobca, keďže v uvedený deň došlo iba k prevzatiu zásielky poštou

a následnému uloženiu na pošte). Právny predchodca žalobcu správne doručoval žalovanému zásielku
na ním uvedenú adresu: C. D. E. XXX/X, F. A., nesprávne však vyhodnotil kedy nastala fikcia doručenia
výzvy a následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru už dňa 09.07.2024, t.j. ešte
pred doručením samotnej výzvy pred mimoriadnou splatnosťou a tak aj pred začatím plynutia 15-dňovej
lehoty. Z uvedeného dôvodu zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu bolo v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru v skutočnosti nedošlo.

22. V súlade s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť iba takú pohľadávku
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému
zosplatneniu). Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú: splatná pohľadávka (resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná), písomná výzva banky
klientovi a nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.23. V danom spore predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo vzhľadom na vyššie uvedené
neplatné a zároveň k postúpeniu pohľadávky (21.10.2024) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná

splatnosť úveru (20.11.2028). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je
objektívne neprípustné, t.j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen
medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení predmetnej
pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

24. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

25. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby

sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanmu ako v plnej miere
úspešnej strane vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd však žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko možnosť jeho priznania vylučovalo to, že žalovanému v

tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.