Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200155
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224200155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. X/XX, D. - E., zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Tomčovou, Záhradná 58, Šenkvice,
proti manželke F. G. C., H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, J., zastúpenej Mgr. Andreou
Bobekovou, advokátkou so sídlom Šachorová 24, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletým deťom G. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, obom
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská
41, Dunajská Streda, o odvolaní manželky/matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
15P/5/2024 – 212 zo dňa 24.10.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 15P/5/2024 – 237 zo dňa
17.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 24.10.2024 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 17.12.2024 manželstvo navrhovateľa A. B. C. a jeho manželky F. G. C., H. G., uzatvorené dňa
05.09.2020,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduŠamorín,zväzok20,ročník2020,strana66,
por. č. 43 rozviedol (výrok I.). Súd schválil rodičovskú dohodu v znení: Maloletá G. C. a maloletý K. C., sa

na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.). Styk otca s maloletými
upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi počas školského roka (mimo sviatkov
a školských prázdnin) nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou G. C., nar. XX.XX.XXXX:
v párny kalendárny týždeň: od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v nepárny kalendárny
týždeň: od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. C.,

nar. XX.XX.XXXX: v období do 31.12.2024 nasledovne: v párny kalendárny týždeň: v štvrtok od 10:00
hod.do18:00hod.,vpiatokod10:00hod.do18:00hod.,vsobotuod10:00hod.do18:00hod.avnedeľu
od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nepárny kalendárny týždeň: v stredu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a vo
štvrtok od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. C., nar. XX.XX.XXXX:
v období po 01.01.2025 nasledovne: v párny kalendárny týždeň: od štvrtka od 16:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., v nepárny kalendárny týždeň: od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. Otec je

oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi počas sviatkov a školských prázdnin nasledovne: počas jarných
školských prázdnin: každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 08:00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 18:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov: každý párny kalendárny rok od stredy pred
Zeleným štvrtkom od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas Vianoc 2024 do
konca roka 2024: dňa 24.12.2024 od 10:00 hod. do 16:00 hod. a v ostatné dni do konca roka 2024
podľa úpravy bežného styku, počas Vianoc a zimných školských prázdnin počnúc od 01.01.2025: každý

nepárny kalendárny rok od 24.12. od 15:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od 01.01. nasledujúceho
kalendárneho roka od 16:00 hod. do konca školských prázdnin do 15:00 hod., každý párny kalendárnyrok od 25.12. od 10:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod., počas letných
školských prázdnin: od 01.07. do 10.07. a od 01.08. do 10.08., a to vždy od 09:00 hod. do 18:00 hod.;
zvyšok sa ponecháva na dohode rodičov. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude bydlisko

matky, príp. školské/predškolské zariadenie (výrok III.). Otca súd zaviazal povinnosťou platiť výživné na
maloletú G. vo výške 260,- eur mesačne a na maloletého K. vo výške 240,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
(výrok IV.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľ podaním zo dňa 12.01.2024 domáhal rozvodu
manželstva, pričom maloleté deti navrhoval zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú mať právo maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol určiť vo výške 150,-
eur mesačne na maloletú G. a vo výške 100,- eur mesačne na maloletého K., styk s maloletými deťmi
navrhol ponechať neupravený.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k veci s rozvodom manželstva súhlasila, nesúhlasila však s

príčinami rozvratu tak, ako ich popísal navrhovateľ, a taktiež s jeho návrhom v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností. Pri maloletom žiadala zohľadniť jeho útly vek a fakt, že je dojčený, preto
styk navrhovala upraviť odlišne ako pri maloletej dcére a tiež s prespatím až od roku 2025. Výživné s
ohľadom na mzdový potenciál otca a jeho životný štandard žiadala určiť vo výške 350,- eur na maloletú
G. a vo výške 400,- eur na maloletého K.. Matka dňa 01.03.2024 doručila súdu návrh, ktorým žiadala

upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva tak,
že deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať k povinnosti prispievať na ich výživu
mesačne sumou 350,- eur na maloletú G. a sumou 300,- eur na maloletého K. a taktiež žiadala konkrétne
upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2024 po vzájomnej dohode rodičov došlo k sformulovaniu a k

spísaniu rodičovskej dohody o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode
s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia. Za súčinnosti
právnych zástupcov rodičov došlo aj k spísaniu dohody v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi
na čas po rozvode, s adaptačnou fázou u maloletého K. (prespanie u otca po 01.01.2025), ako aj v
časti úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin. Matka dňa 16.09.2024 doručila súdu podanie,

v ktorom navrhla zmenu rodičovskej dohody v časti úpravy bežného styku spísanej na pojednávaní dňa
28.06.2024, nakoľko táto podľa jej názoru nie je v záujme maloletých detí, lebo, ako sa ukázalo cez letné
mesiace, deti menia miesto svojho pobytu neúmerne často, čo je pre ne mimoriadne stresujúce.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke v zmysle
rodičovskejdohodyotejtootázke,stykurčiťpodľadohodyvtejčastikdetojemožné,vostatnomrozsahu

autoritatívne. Výživné navrhol určiť podľa odôvodených potrieb maloletých detí a zároveň zohľadniť
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24
ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba

„ZoR“), čl. 3, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie,
čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov už nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Obaja manželia
zhodne prejavili svoju vôľu rozviesť sa a preto návrhu navrhovateľa v časti rozvodu manželstva vyhovel.

V ďalšom súd uviedol, že čo sa týka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorému z
rodičov na čas po rozvode, v tomto smere účastníci konania v podstate od začiatku našli zhodu a v
zásade súd nemal dôvod ich návrhu na schválenie rodičovskej dohody v tejto časti nevyhovieť, keďže
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka starostlivosť o deti vykonáva riadne, výchovné
prostredie bolo kolíznym opatrovníkom vyhodnotené ako vyhovujúce. S ohľadom na uvedené preto súd

v tejto časti schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa obe maloleté deti čas po rozvode zverujú do
osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok v bežných veciach.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi súd primárne prihliadal na skutočnosť, že deti sú
nízkeho veku, u maloletého K. ide o vek útly a zároveň o dojčené dieťa, hoci v čase vyhlásenia rozsudku

už len redukované. Súčasne súd vzal do úvahy, akým spôsobom v priebehu konania dochádzalo k
stretávaniu sa otca s maloletými deťmi, ako aj to, že obaja rodiča zhodne popisovali vzťah otca s deťmi
ako dobrý a fungujúci. Aj matka v priebehu konania opakovane uvádzala, že styku otca s deťmi brániť
nemieni, žiadala však prihliadnuť na vek detí, ich potreby a najmä na pravidelnosť a potrebný režim.V časti určenia výživného prvostupňový súd prihliadal na oprávnené potreby maloletých detí, ako
aj na možnosti oboch rodičov. Konštatoval pritom, že matka je vysokoškolsky vzdelaná v odbore
fyzioterapeut, v ktorom pracovala po získaní kvalifikácie pomerne krátko, t.č. je na rodičovskej dovolenke

s mladším dieťaťom. Okrem rozostavaného domu, ktorý podľa vlastného vyjadrenia spoluvlastní
s navrhovateľom, a staršieho osobného motorového vozidla, iný majetok nemá. Žije v provizórnych
podmienkach v domácnosti svojich rodičov, výdavky na bývanie tak nemá, nakoľko rodičom pre
nedostatok prostriedkov titulom bývania neplatí. Podľa súdu možno zhrnúť, že životná úroveň matky,
ako aj jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú podstatne nižšie ako u otca. Otec maloletých detí

okrem rozostavaného rodinného domu, o ktorom tvrdí, že je v jeho výlučnom vlastníctve, je vlastníkom aj
rozsiahlych pozemkov (orná pôda) a vlastní taktiež starší osobný automobil. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Je vysokoškolsky vzdelaný v odbore geodet - kartograf, ktorá kvalifikácia a prax mu umožňujú
dosahovať vyšší príjem, ako v skutočnosti v priebehu konania predostieral súdu, a hoci sa jedná o
rozbiehajúce sa podnikanie (a preto je náročné ustáliť priemerný príjem) sám v konaní uviedol, že
určite očakáva vyššie príjmy, ako v konaní zatiaľ predložil. Maloletá bude mať onedlho 6 rokov, je v

poslednom ročníku predprimárneho vzdelávania, navštevuje viaceré krúžky, resp. aktivity, ktoré nikto z
rodičov nenamietal. Maloletý K. je t.č. doma s matkou. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že je v
schopnostiachamožnostiachotcadosahovaťajpripodnikaníaspoňtakýpríjem,akýjemožnédosiahnuť
pri riadnom zamestnaní sa a pri využití svojho skutočného potenciálu. Podľa portálov ponúkajúcich
zamestnanie v danom odbore pri praxi, kvalifikácii a schopnostiach, ktoré otec má, je možné dosahovať

príjem vo výške cca 2.500,- eur/mes. brutto a to je medián, z ktorého súd v danom prípade vychádzal,
nakoľkomázato,žejeplnevschopnostiachamožnostiachotcatakýtopríjemdosahovať.Vychádzajúcz
celkových schopností, možností a aj majetkových pomerov u otca súd ustálil, že je v jeho schopnostiach
a možnostiach dosahovať príjem cca 2.000,- eur netto/mes. Súd preto považoval za spravodlivé a
zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, jeho právu podieľať sa na životnej úrovni rodičov,

ale zodpovedajúce najmä schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, určiť výživné na
maloletú G. na úrovni medzi 12% a 14% z čistého príjmu povinného rodiča, zohľadniac aj blížiaci sa
predel medzi životnými etapami tohto dieťaťa, ako aj individuálne okolnosti prejedávanej veci. Za týchto
okolností súd určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej G. mesačne vo výške 260,- eur, čo
zodpovedá 13-tim percentám z čistého príjmu otca, vychádzajúc z jeho celkových schopností, možností

a majetkových pomerov a súdom ustálenej schopnosti otca dosahovať príjem cca 2.000,- eur netto/
mes. (13% z 2.000,- eur je 260,- eur). Vychádzajúc z rovnakých skutočností a opierajúc sa o rovnaké
závery súd určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého K. mesačne vo výške 240,- eur, čo
zodpovedá 12-tim percentám z čistého príjmu otca, vychádzajúc z jeho celkových schopností, možností
a majetkových pomerov a súdom ustálenej schopnosti otca dosahovať príjem cca 2.000,- eur netto/mes.

(12% z 2.000,- eur je 240,- eur).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný
mimosporový poriadok), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výrokov III. a IV. podala matka maloletých v zákonnej lehote
odvolanie,viniacsúdprvejinštancie,ženezistildostatočneskutkovýstavvčastipreukázanianajlepšieho
záujmu maloletých detí a to po ich psychickej, vývojovej a materiálnej stránke a tiež v časti preverenia
skutočných majetkových a zárobkových pomerov otca, a že po vykonanom dokazovaní boli vykonané
dôkazy nesprávne vyhodnotené, v dôsledku čoho bolo vo veci vydané nesprávne rozhodnutie.

Namietala, že pri rozhodovaní vychádzal súd v prevažnej miere iba z tvrdení otca a s týmito sa vo
veľkej miere stotožnil, dokonca aj bez predloženia relevantných dôkazov o jeho tvrdeniach. Naopak,
argumentáciu matky ohľadom príčin rozvratu rodiny a teda stabilného zázemia maloletých detí, ustálenia
ich skutočných potrieb a záujmu, preukázané osobné a majetkové pomery, ktoré sú v absolútnom
nepomere k majetkovým pomerom a zárobkovým možnostiam otca, súd správne nevyhodnotil a nevzal

do úvahy pri vydaní rozsudku.
Odvolateľka je toho názoru, že súd v priebehu konania nevyhodnotil konanie otca a ním zavinený rozpad
manželstva ani záujem detí na zachovaní celistvej rodiny, čo považuje matka za nesprávne. Nikto sa
nezaoberal stavom maloletého syna, ktorého negatívnym spôsobom zasiahlo celé konanie otca. Faktory
ako rozpad rodiny, striedanie prostredí, násilné odlučovanie od matky ho pribrzdili vo vývoji, v dôsledku

toho ešte vôbec nerozpráva a nenapreduje tak, ako to bolo v prípade dcéry, ktorá vyrastala v tom veku
ešte v usporiadanom prostredí. V zmysle vydaného rozsudku by do dňa 31.12.2024 maloletý u otca
prespávať nemal, pričom po 1.1.2025 by mal byť realizovaný styk v rovnakom rozsahu, ako ho má otec
určený s maloletou G.. Matka má obavu, či maloletý vo veku dvoch rokov separáciu vôbec zvládne tak,aby dokázal prespávať bez jej prítomnosti v cudzom prostredí, iba s otcom a jeho novou partnerkou.
Naviac ide o takmer štyri celé dni (tri noci) idúce za sebou, a to od štvrtka 16,00 hod. do nedele 18,00
hod. V tejto súvislosti odvolateľka poukazovala na to, že maloletý ešte bez nej nebol nikdy dlhšie ako

niekoľko hodín a aj návštevy u otca spôsobujú u neho separačnú úzkosť, po návrate k matke je niekoľko
hodín na ňu veľmi fixovaný, pričom situáciu komplikuje aj to, že to nedokáže vyjadriť slovami, preto
plače a je precitlivený. Na základe uvedeného matka nepovažuje úpravu styku s maloletým vôbec za
vhodnú.Za nesprávne tiež považuje rozhodnutie súdu, ktorý nariadil, že otec je oprávnený stretávať
sa s deťmi v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od stredy do štvrtka nakoľko extrémne

časté striedanie v krátkych časových úsekoch je nevhodné pre maloletú, ktorá, rovnako ako maloletý,
potrebuje adaptačné obdobie, aby si zvykla v domácnosti rodiča, ku ktorému prichádza. Na základe
uvedeného bola matka toho názoru, že styk s deťmi je potrebné prehodnotiť a prihliadnuť na rozdielne
potreby oboch detí a ich najlepší záujem. Pokiaľ je maloletý v útlom veku, mal by styk s otcom prebiehať
bez prespania v dňoch štvrtok a piatok v párnom kalendárnom týždni a s prespaním u otca zo soboty
do nedele. V nepárnom kalendárnom týždni potom v čase od štvrtka do piatka, taktiež s prespaním .

Takýmto spôsobom by si maloletý postupne zvykol na odlúčenie od matky, pričom by bol zachovaný
jeho kontakt s otcom.
K úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom matka uvádzala, že takto určené výživné
považuje za neprimerané k príjmu otca, jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj k jeho
celkovým majetkovým pomerom. Súd síce vykonal dokazovanie, v ktorom zistil aktuálny deklarovaný

príjem otca, jeho potenciálny príjem, konštatoval jeho majetkové pomery, avšak bez uvedenia reálnej
hodnotyjehomajetku.Otecakogeodetboldlhodobozamestnanýnaokresnomúrade,odborkatastrálny,
pričomsúčasnedomavybavovalsúkromnéobjednávky,kčomumalajtechnickévybavenie.Matkavtejto
súvislosti poukazovala na majetok otca, pričom uvádzala, že tento je výlučným vlastníkom lukratívneho
pozemku nachádzajúceho sa v obci H. ktorého celková hodnota je minimálne 660.000 eur, a je aj

výlučným vlastníkom lukratívneho pozemku, získanej darom – ornej pôdy, pričom hodnota parcely je
minimálne 100 000 eur.
Dávala do pozornosti súdu, že aj za predpokladu, že sa jej podarí nájsť si zamestnanie v oblasti
zdravotníctva, bude jej očakávaný príjem max. okolo 1.000 eur mesačne. Z tejto čiastky bude nútená
hradiť pre maloletého súkromné predškolské zariadenie, kam by ho mohli prijať v mieste súčasného

bydliska. Taktiež bude nútená riešiť vlastné bývanie, má však obavu, že jej nebude poskytnutý pri
jej nízkom príjme a 2 vyživovacích povinnostiach ani hypotekárny úver. Podľa odvolateľky súd
nepostupoval správne, keď za mieru schopnosti povinného rodiča – otca vzal iba jeho potenciálny príjem
v prípadnom zamestnaní vo výške 2 000 eur netto mesačne. Tento príjem je nižší ako je skutočný príjem
otca z podnikania, čo je zrejmé z matkinej osobnej skúsenosti, ako aj z pomerov, v ktorých ako rodina

žili a otec žije doposiaľ.
Namietala tiež, že súd bez odôvodnenia spochybnil reálne náklady oboch maloletých detí, ktoré v konaní
uviedla. Neprihliadol pritom ku skutočnosti, že v prípade maloletej G. sú zvýšené, nakoľko maloletá
intenzívne rastie, má zvýšené náklady na ošatenie, obuv, potrebuje absolvovať voľnočasové aktivity
adekvátne jej veku pre všestranný vývoj, je vhodné, aby čítala knihy, bola stimulovaná pred nástupom

do školy rôznymi hrami, kreslením atď., čo vyžaduje taktiež zvýšené náklady. Po nástupe do školy v
septembri 2025 jej tieto náklady ešte značne stúpnu o školské potreby, stravu, krúžky, poplatky škole.
Pokiaľ ide o maloletého K. je zrejmé, že jeho náklady sú vo veku dvoch rokov vysoké z dôvodu nákupu
plienok, vhodnej stravy, príkrmov, ošatenia z dôvodu rýchleho rastu. Po nástupe do predškolského
zariadenia budú s týmto spojené vysoké náklady na úhradu škôlky.

Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. a IV. zmenil tak, že: III.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. C., nar. XX.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň v
čase od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od
16:00 hod. do piatka do 18:00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. C., nar. XX.X.XXXX
každý párny kalendárny týždeň - vo štvrtok v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., v piatok v čase od 10:00

hod. do 18:00 hod., od soboty od 10:00 do nedele do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň -
od štvrtka 10:00 hod. do piatka do 18:00 hod Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas
sviatkov a prázdnin nasledovne : Počas jarných školských prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od
prvého dňa prázdnin od 8:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. - počas veľkonočných
sviatkov : každý párny kalendárny rok od stredy pred Zeleným štvrtkom od 18:00 hod do Veľkonočného

pondelka do 18:00 hod. - počas Vianoc a zimných školských prázdnin: každý nepárny kalendárny rok od
24.12. od 15:00 hod do 25.12. do 10:00 hod a od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 16:00 hod
do konca školských prázdnin do 15:00 hod každý párny kalendárny rok od 25.12. o 10:00 hod do 1.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. - Počas letných školských prázdnin -od 1.7. od 9:00hod. do 10.7. do 18:00 hod. od 1.8. od 9:00 hod do 10.8. do 18:00 hod. Otec si maloleté deti prevezme
a po skončení styku ich odovzdá mieste bydliska, k rukám matky.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. C., nar. XX.X.XXXX vo výške 350 eur mesačne a na

maloletého K. C., nar. XX.X.XXXX vo výške 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Alternatívne navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Otecvosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniumatkyuvádzal,ženapadnutérozhodnutiesúduprvej
inštancie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností považuje za vecne a právne správne. V
konaní bolo nesporne preukázané, že matka odišla s deťmi z rodinného domu dňa 08.12.2023 k svojim
rodičom do J.. Na výkone rodičovských práv a povinností sa dohodli v celom rozsahu, okrem výšky
výživného, ku ktorému sa matka nevedela vyjadriť. Po rozchode s manželkou sa stretával s maloletými

deťmi pravidelne každý deň v rozsahu, ktorý založil do súdneho spisu na informatívnom stretnutí rodičov
dňa 12.03.2024, pričom vtedy mal syn necelých 1,5 roka. Náhle a bez akejkoľvek dohody mu matka
mailom zo dňa 03.03.2024 oznámila, že nesúhlasí s dohodnutým stykom a následne ho zúžila podľa
dohody uzatvorenej na info stretnutí 12.03.2024. K návrhu otca na jeho čiastočné rozšírenie sa vôbec
nevyjadrila a tiež ho neakceptovala.

Podľa názoru otca matka opäť nie je spokojná a podáva odvolanie voči úprave styku, pričom
spochybňuje ňou samotnou navrhovanú úpravu styku u maloletého rozdelenú na styk do konca roka
2024 bez prespatia a od 01.01.2025 s prespatím. Pravdou je, že u otca sa deti cítia dobre, komfortne,
vie sa o ne riadne postarať, dokonca ho maloletá častokrát žiada, aby mohla u neho zostať dlhšie.
Otec je toho názoru, že vek ich syna, skoro 2,5 roka, je dostatočný na to, aby mohol prespávať v jeho

domácnosti. Matka opakovane tvrdí, že ide o maloleté deti útleho veku, pričom G. má skoro 6 rokov
od 09/2024 nastúpi do Základnej školy na povinnú školskú dochádzku a K. má 2 a štvrť roka, tiež po
ukončení rodičovskej dovolenky matky pôjde zrejme do materskej školy. Od 09/2025 budú obe deti
navštevovať pred/školské zariadenia a otec má záujem požiadať súd o zmenu zverenia na striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov, ak sa s matkou nedohodne.

V ďalšom uvádzal, že opakované tvrdenia matky o tom, že je značne majetný, že vždy mal akýsi ďalší
príjem popri zamestnaní na Okresnom úrade v Dunajskej Strede, nie sú pravdivé, ide len o tvrdenia
matky v snahe dosiahnuť vyššie výživné, pričom ich žiadnym spôsobom nepreukázala, nikdy sa ani
nezaujímala, z akých finančných prostriedkov žijú a z čoho je financovaná stavba rodinného domu. V
konaní riadne preukázal, že bol na rodičovskej dovolenke so synom, potom ako štátny zamestnanec

pracovalnaposledydo05/2023spríjmomcca1.200eurnettomesačneanakoniecsarozhodolpracovný
pomer ukončiť a bol evidovaný ako nezamestnaný s podporou, s cieľom dokončiť rodinný dom a pripraviť
sa na podnikanie ako SZČO, čo aj zrealizoval od 03/2024. Súdu predložil súpis jeho príjmov a výdavkov
v podnikaní za obdobie od 03 - 10/2024, ktoré sa stále len rozbiehalo a to s priemerným netto príjmom
cca 1.300 eur mesačne.

Pokiaľ matka ako náklady na deti uvádza čiastky na G. v sume 750 eur mesačne a na K. v sume
922,30 eur mesačne, je podľa neho nesporné, že takto vyčíslené náklady na obe maloleté deti nemožno
považovať ani za nevyhnutné a ani za odôvodnené s poukazom na ich vek, zdravotný stav a prípadné
záujmy. Ďalšie tvrdenie matky o tom, že ju nechal s deťmi bez prostriedkov a neplatil žiadne výživné, tiež
nie je pravdivé, lebo od 12/2023 platil aj výživné aj poplatky v MŠ do 02/2024 a potom dohodnuté výživné

vsume400eurmesačne.Uvádzalďalej,ževlastníctvopozemkovjedôsledkomdarovaniazostranyjeho
rodičov. Matka sa snaží vytvárať dojem akejsi obete, ktorá nemá zabezpečené vlastné bývanie, má slabý
príjem, ak sa zamestná, jej príjem nedosiahne viac ako 1.000 eur mesačne, pritom žije v poschodovom
rodinnom dome svojich rodičov, kde sú 2 obývačky, 4 spálne, pracovňa, dve kuchyne, jedáleň a 3
kúpeľne. V dome žijú len rodičia matky a matka s ich dvomi deťmi. Za bývanie nič neplatí, pritom má

komfortné bývanie vlastne v 3-izbovom byte s príslušenstvom, kde môže mať vlastnú domácnosť. Ak by
jej rodičia chceli pomôcť, tiež jej môžu darovať časť nehnuteľnosti, ako to spravili jeho rodičia.
Otec navrhoval, aby odvolací súd odvolateľkou napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil.

6. Vo svojom následnom stanovisku doručenom odvolaciemu súdu dňa 31.03.2025 otec maloletých
aktualizoval terajšiu situáciu týkajúcu sa odvolania matky v časti rozsahu styku. Uvádzal, že postupne
vykonával styk s maloletým tak, že v 01/2025 so súhlasom matky prespal u neho raz, potom v 02/2025
dvakrát a v súčasnosti prespáva v jeho domácnosti v rovnakom rozsahu ako aj maloletá G., čím sa jehostyk s deťmi zosúladil a v podstate odpadol dôvod matky na podanie odvolania v tejto časti. Opakovane
preto navrhoval, aby odvolací súd aj z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
úpravy styku potvrdil.

7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku matky
maloletých detí.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 220 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti

o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie
rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako

sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavne konformným výkladom tohoto ustanovenia pritom podľa ustálenej súdnej praxe treba dospieť
k záveru, že s uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia
rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne
závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné

súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strany); potom porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, pričom
výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Podľa zistenia odvolacieho súdu práve vadou nedostatočnosti odôvodnenia je postihnuté odvolaním
napadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňa,vktoromsúdsícesprávnecitovalaplikovateľnéustanovenia

zákonov, z nich vyplývajúcimi zásadami sa však dôsledne neriadil a v odôvodnení rozsudku
nezodpovedal zásadné otázky konania.

11. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa, ktoré sa musí urobiť tak, aby vystihovalo reálne potreby dieťaťa. Na povinnosť

stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške
výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelnýchanepravidelnýchplatiebspojenýchsvýchovouavýživoudieťaťatak,abybolajednoznačne
určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, ako sú
napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské

potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú
činnosť, prípadne aj primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na
právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný v jeho rozhodnutí II. ÚS 730/2014 v
zmysle, ktorého... „ položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie,
ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú

činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa
športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace
rozpočítajú tak, že celková úhrada každého náklad sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným
mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričomspoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do
nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú
súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov

každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa
jedného dieťaťa (ak by to bolo potrebné)“.

12. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri

určenítejtomierysúdzohľadnízárobkovéschopnostiamožnostitohoktoréhorodiča,majetkovépomery,
životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím.
Zistenia týkajúce sa rodičov je potrebné porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o
dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti

rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z
nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá polovici preukázaných
oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na
dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti)
určí výživné. Je pritom potrebné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZoR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s
nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu výživné v takej výške, aby boli
zabezpečené iba jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere
životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZoR, ale aj v rozpore s

ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú
úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú
zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci
svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú.
Nemožno tiež opomenúť výšku poberaných rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.

z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov.

13. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§
35 CMP) a za účelom splnenia tejto povinnosti súd nie len môže, ale v prípade procesnej potreby musí

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania (§ 36 CMP), osvojiť si môže len zhodné skutkové
tvrdenia účastníkov, o pravdivosti ktorých nemá pochybnosti a ktoré nie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním (§ 37 CMP).

14. V danom prípade súd prvého stupňa potreby maloletých detí v odôvodnení rozhodnutia prakticky

nespomenul, s výnimkou konštatovania o ich vyčíslení matkou a o negatívnom stanovisku otca k tomuto
vyčísleniu, údaje o nákladoch na deti poskytnuté matkou nijak nevyhodnocoval ( neuviedol, ktoré
ňou uvádzané jednotlivé výdavky považoval za dôvodné, ktoré nie a prečo ) a sám nestanovil ani
predpokladanú výšku finančných prostriedkov potrebných mesačne na uspokojovanie potrieb detí,
v súvislosti s čím je neopodstatneným a zjavne predčasným aj bližšie nezdôvodnené posudzovanie

požiadavky matky na priznanie výživného v sumách 400 eur a 350 eur mesačne ako nadhodnotené
a nepreukázané.
Popri nezaoberaniu sa osobnými výdavkami oboch rodičov je absencia ustálenia výšky mesačných
nákladov na uspokojovanie potrieb detí zásadným nedostatkom rozhodnutia, ktorý neumožňuje prijatie
záveru o tom, či súdom stanovené výživné je primerané pomerom rodičov a či postačuje na

uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb detí pri zohľadnení ich čiastočného uspokojovania
dávkami štátu ( súd neuviedol ich výšku ). Súčasne, pokiaľ súd konštatoval, že matka svoju vyživovaciu
povinnosť čiastočne vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou, ktorej podiel ani len nenaznačil a v tejto
súvislosti neuviedol žiadne zohľadňované skutočnosti, možno len usudzovať o tom, že finančné náklady
na deti, ktoré považoval za odôvodnené, výšku súčtu stanovenej vyživovacej povinnosti otca a sumy

rodinných prídavkov presahujú.

15. Súdprvéhostupňavzásadesprávnestanovilpotenciálnypríjemotca.Vychádzaťzpríjmuvyššieho
nie je možné iba na základe ničím nepodložených tvrdení matky maloletých, pokiaľ však súdu navrhnevykonanie konkrétnych a relevantných dôkazov, napríklad v súvislosti s tvrdeným sporným financovaním
stavbydomu,môžesúdvďalšomkonanídokazovanievtomtosmeredoplniť,rovnakoakojevsúčasnosti
možné vykonať kontrolu výsledku podnikateľskej činnosti otca za uplynulý rok. Pre správne stanovenie

výšky vyživovacej povinnosti však nie je potrebné vyčíslenie hodnoty pozemkov vo vlastníctve otca
– ornej pôdy, ktorá, vychádzajúc z tvrdení samotnej odvolateľky, v jej vyčíslení je iba hypotetickou a
aktuálne nezvyšuje životnú úroveň otca. Zaoberať sa možno otázkou, či toto vlastníctvo nie je zdrojom
ďalších príjmov z prípadného prenájmu pôdy tretím subjektom.
Na strane druhej, v súlade s námietkou odvolateľky, súd prvého stupňa pri aplikácii Metodického

usmernenia Ministerstva Slovenskej republiky, tzv. tabuľkového výživného, ktoré je iba nezáväznou
pomôckou a ktoré nezohľadňuje individuálne okolnosti jednotlivých prípadov, opomenul vysvetliť, ako
zohľadnil okolnosti prejednávanej veci, spočívajúce, okrem iného, v zjavnej neschopnosti matky detí zo
svojho príjmu ( podľa zistenia súdu prvého stupňa mesačne 593,30 eur zahŕňajúcej aj prídavky na deti )
znášať prípadný rozdiel medzi nákladmi na odôvodnené potreby detí a súčtom stanoveného výživného
s prídavkami na deti.

16. Pre rozhodnutie súdu je v zmysle § 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, preto za správny nemožno považovať taký postup súdu,
keď úprava styku otca s maloletými deťmi je stanovená do budúcnosti rozdielne, ako v danom prípade
rozsudkom zo dňa 24.10.2024 na čas do 31.12.2024 a na čas po 1.1.2025. Súd dočasne upravil styk

s maloletým K. bez prespatia v domácnosti otca z dôvodu, že ide o kojené dieťa nízkeho veku, pričom pri
určení rozsahu styku na čas po 1.1.2025 musel zrejme vychádzať iba z predpokladu, že v tomto období
už kojeným dieťaťom nebude a dlhšie odlúčenie od matky preto nebude problematickým. Minimálne
vhodnejším v tomto smere by bolo ponechanie zmeny rozsahu styku stanoveného na základe poznatkov
o skutočnom stave veci v čase vyhlásenia rozhodnutia na iniciatívu rodičov po reálnej zmene pomerov

tak, ako to predpokladá procesný predpis v ustanovení § 121 CMP.
Podobne, pokiaľ súd upravil styk otca s deťmi počas letných školských prázdnin na čas od 1.7. do 10.7.
a od 1.8. do 10.8. s tým, že zvyšok ponecháva na dohode rodičov, je potrebné konštatovať nesprávnosť
výroku rozhodnutia, z ktorého ( v časti zvyšku prázdnin ) nevyplýva žiadne právo ani povinnosť, ktorý v
skutočnosti nie je úpravou styku a ani deklaráciou právneho stavu. Táto časť výroku je nejednoznačnou

a nevykonateľnou, súčasne naznačujúcou, že súd ním stanovenú konkrétnu úpravu považuje za nie
dostatočnú, pričom sa bez opodstatnenia domnieva, že styk počas zvyšku prázdnin bude vyriešený
dohodou rodičov.

17. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie bolo vydané bez dostatočne zisteného skutočného
stavu veci, neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania a nenapĺňa tak zákonné požiadavky
vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim
právo účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam musí odvolací prihliadať aj z úradnej
povinnosti.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného
a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov konania, ako
aj pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, náprava ktorých nedostatkov prekračuje rámec
odvolacieho konania.

18. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným vyššie (§ 391 ods. 2
CSP), v ďalšom konaní súd vykoná dokazovanie v odvolacím súdom už vyššie naznačenom smere
na zisťovanie skutočností majúcich zásadný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca
detí, najmä podrobným výsluchom rodičov a vykonaním doplňujúceho dokazovania, zistí odôvodnené
potreby maloletých detí ( zahrnúť medzi ne je potrebné aj primerané náklady na bývanie, nakoľko hoci

podľa tvrdenia matky maloletých táto v súčasnosti, resp. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa náklady
na bývanie v nehnuteľnosti svojich rodičov pre nedostatok prostriedkov nevynakladala, akceptovanie
tohto stavu by pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti predstavovalo nedôvodné zvýhodnenie otca
a prenášanie zodpovednosti rodičov maloletých na starých rodičov, ktorí k maloletým vyživovaciu
povinnosťnemajú),majetkovéaosobnépomeryrodičov,príjemavýškuichodôvodnenýchvýdavkov,ich

životnúúroveň,príjemamajetkovépomeryosôbzdieľajúcichsrodičmispoločnúdomácnosť.Vsúvislosti
s rozhodovaním o úprave styku otca s deťmi vyhodnotí súd aj skúsenosti rodičov z doterajšieho priebehu
styku.Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak,
aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto
záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).