Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16Nt/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722013118
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722013118.12

Uznesenie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na verejnom zasadnutí
konanom na Okresnom súde Martin dňa 20.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C. XXX,
D. E., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany, okres E., na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 4T/49/2020, v ktorej bol rozsudkom

OkresnéhosúduMartinsp.zn.4T/49/2020,zodňa24.11.2020,právoplatnýmdňa24.11.2020,uznanýza
vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
z a m i e t a,

lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2022 odsúdený požiadal súd o povolenie obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 4T/49/2020.

Odsúdený A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/49/2020 zo dňa 24.11.2020,
právoplatným dňa 24.11.2020, uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a odsúdený na nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 02.11.2021 sp. zn. 3Nt/23/2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.02.2022, č. k.: 1Tos/129/2021-71, bol návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania zamietnutý, lebo súd nezistil podmienky obnovy konania.

Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2022, sp. zn. III. ÚS 255/2022-8 bola ústavná sťažnosť

proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.: 3Nt/23/2021 zo dňa 02.11.2021 a uzneseniu Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/129/2021 zo dňa 01.02.2022 odmietnutá.

Uznesením Najvyššieho súdu SR V Bratislave sp. zn. 1Tdo/5/2024 zo dňa 21.02.2024 bolo dovolanie
odsúdeného A. B. podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietnuté.

Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 31.08.2022 sp. zn. 4Nt/27/2022 súd zobral na vedomie
späťvzatie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, doručeného súdu dňa 26.05.2022.V ďalšom návrhu na obnovu konania, doručenom súdu dňa 15.08.2022 vedený pod sp. zn. 16Nt/7/2022,
odsúdený v podstate uviedol, že je pravda, že urobil vyhlásenie o svojej vine, avšak len v dobrej viere

v nižší trest, a rovnako tak z právnej negramotnosti. Jeho obhajca na hlavnom pojednávaní deklaroval
výhrady voči právnej kvalifikácii skutku a poukazoval na motív konania, súd tieto výhrady prehliadol,
a to len na základe priznania, resp. vyhlásenia odsúdeného, napriek tomu, že z úradnej povinnosti
má skúmať, či tento trestný čin naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie
za vinu a vyhlásenie odsúdeného tak prijať nemal. Odsúdený poukázal na to, že je nepochybné, že

úder padol iba jeden, a to jeho slabšou rukou (ľavou), nakoľko je pravák, tomuto úderu predchádzala
udalosť, počas ktorej bola napadnutá jeho matka a túto odsúdený bránil v rámci nutnej obrany,
v útoku nepokračoval a preto nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol odsúdený.
Opakovane poukazoval na to, že poškodený úmyselne napadol jeho matku a on (odsúdený) ju ako jej
syn bránil pred ďalším prípadným útokom, pričom poukazoval na ust. § 25 Tr. zák. a na výklad v súvislosti
s týmto inštitútom. Na podporu svojho návrhu na obnovu konania navrhol predvolať svedka – jeho matku

E. B., ktorá jediná môže objasniť skutočný stav veci a objektívne vypovedať skutočnú pravdu.

Obhajkyňa odsúdeného doručila dňa 09.02.2023 tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na povolenie
obnovy konania, v ktorom poukázala na to, že poškodený trpel ochorením Diabetes mellitus II. typu,
s tým, že možno konštatovať, že u pacienta s takouto diagnózou, toto ochorenie môže mať negatívne

dôsledky pre proces hojenia rán, t. j. diabetes mellitus patrí k najčastejším príčinám vzniku nehojacich
sa rán, ako aj na to, že na strane 7 odborného vyjadrenia č. 12/2020 podaného znalcom F. E. G.
H., B., je citovaná lekárska spáva zo zdravotnej dokumentácie poškodeného s tým, že predpokladaná
doba liečenia poškodeného je 4 – 5 týždňov a na hodnotenie zdravotného stavu poškodeného ako
uspokojivého aj v ďalších záznamoch z jeho zdravotnej dokumentácie. Obhajkyňa ďalej poukázala

na skutočnosť, že údaj o tom, či poškodený v súvislosti s práceneschopnosťou v januári 2020 mal
uzatvorenú nejakú formu pracovného pomeru, alebo dovtedy pracoval na dohodu o pracovnej činnosti
ako pomocná sila v SLK Turčianske Teplice, nebol zo strany vyšetrovateľa preverený ani kontrolovaný.
U poškodeného bol navýšený počet týždňov práceneschopnosti. Odsúdený nebol poučený v zmysle §
38 ods. 5 Tr. zák. (čo znamená jeho použitie, nebol odsúdenému riadne podaný a vysvetlený dosah

vyhlásenia o svojej vine). Taktiež obhajkyňa uviedla, že nebola skúmaná právna kvalifikácia, nakoľko
advokát odsúdeného namietol použitie právnej kvalifikácie spáchaného skutku, mal za to, že nejde
o zločin podľa § 155 ods. 1, 2 Tr. zák., ale o prečin podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. Skutok nebezpečného
vyhrážania nebol voči obžalovanému bez najmenších pochybností preukázaný, hoci obžalovaný urobil
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný a súd túto okolnosť pri ukladaní trestu odsúdenému

nevzal do úvahy, označil skutok č. 2 obžaloby za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Ďalej bolo v doplnení uvedené, že jedinou svedkyňou
spáchania skutku č. 1 odsúdeným bola jeho matka. Na D. B. E. podala dňa 22.07.2021 podnet pre
podozrenie zo spáchania trestného činu na G. I., dňa 20.09.2021 doplnila trestné oznámenie na OR PZ
Martin. V oznámení zopakovala odsotenie G. I., ktorý jej bránil odviezť si svoje veci. Začatie trestného

stíhania bolo uznesením OR PZ Martin zo dňa 23.09.2021 sp. zn. ČVS: ORP-568/2-VYS-MT-2021
odmietnuté.

K doplneniu návrhu na povolenie obnovy konania bolo doložené čestné prehlásenie matky odsúdeného
E. B. o skutočnostiach, ktoré predchádzali danému skutku, podnet E. B. pre podozrenie zo spáchania

trestného činu poškodeným datovaný dňom 22.07.2021, zápisnica o trestom oznámení spísaná na OR
PZ v Martine, OKP, dňa 20.09.2021, predvolanie na OO PZ v Turčianskych Tepliciach č. ORPZ-MT-
OPP8-P-139/2019, uznesenie vyšetrovateľky OR PZ v Martine, OKP, ČVS:ORP-568/2-VYS-MT-2021
zo dňa 23.09.2021 o odmietnutí veci, odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
15.07.2021 (okrem čestného prehlásenia E. B. prílohy v prílohovej obálke).

Súd návrh odsúdeného na obnovu konania pod sp.zn. 16Nt/7/2022 uznesením zo dňa 07.08.2023
odmietol z dôvodu, že odsúdený náležite nepreukázal existenciu podmienok na povolenie obnovy
konania, pričom podal opakovaný návrh na obnovu konania, v ktorom uvádzal tie isté skutočnosti, ktoré
už boli právoplatne zamietnuté v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 3Nt/23/2021.

Proti uzneseniu súdu podal odsúdený na súde dňa 26.09.2023 sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol,
že jeho matka bola ako svedok vypočutá len v prípravnom konaní, nie však v konaní pred súdom,
nevypovedala pod prísahou, pričom v prípravnom konaní odsúdený nebol zastúpený obhajcom a aninebol prizvaný k jej výsluchu, preto spochybňuje kontradiktórnosť tohto dôkazu (že dôkaz nebol
v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórnym spôsobom a nebol vykonaný ani pre súdom). Ďalej
odsúdený namietal, že síce urobil vyhlásenie o vine, avšak predmetom dokazovania je aj konanie

o treste (§ 257 ods. 8 Tr.por.) a vo vzťahu k trestu súd aj po prijatí vyhlásenia o vine vykoná dôkazy
súvisiacesvýrokomotrestezatýmúčelom,abyboltrestprimeranýsmaximálnymohľadomnacharakter
jednotlivého prípadu, pričom navrhovaný výsluch jeho matky by mohol viesť vo vzťahu k uloženému
trestu k obnove konania z dôvodu, že uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, pričom
ako novú skutočnosť súdu skôr neznámu uviedol odsúdený aj to, že poškodený bol cukrovkár, užíval

rôzne lieky, čím je podstatne ovplyvnená doba liečenia zranení, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie
o výške trestu alebo použitie poľahčujúcej okolnosti a navrhol v tejto súvislosti pribrať dokonania znalca,
ktorý vypracuje nový znalecký posudok a zohľadní diagnózu poškodeného, ktorá má vplyv na dobu
liečenia. Napokon odsúdený poukázal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a), písm. b), písm. i)
a písm. b), ktoré mu neboli zohľadnené pri ukladaní trestu.

Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 2Tos/97/2023 zo dňa 22.11.2023 na sťažnosť odsúdeného
vyššie uvedené uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský
súd okresnému súdu vytkol, že splnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 a § 402 ods. 2 Tr. por. nehodnotil vo vzťahu ku každému jednotlivému odsúdeným
prezentovanému dôvodu a dôkazu na povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie v podstate oprel

len o zovšeobecňujúce konštatovania a rovnako hodnotenia len zovšeobecňujúcej povahy uviedol aj
vo vzťahu k výsledkom skúmania podľa § 402 ods. 2 Tr. por. a že splnenie, či nesplnenie zákonných
podmienok podľa § 402 ods. 2 Tr. por. neskúmal vo vzťahu ku každému dôvodu, resp. dôkazu, na
ktorom je založený aktuálne vo veci podaný návrh na povolenie obnovy konania. Uviedol tiež, že v
prípade, ak okresný súd dospeje k záveru uvedenému v zrušovanom uznesení, že aplikácia ust. § 402

ods. 2 Tr. por. za splnenia určitých podmienok prichádza do úvahy aj v prípade nových skutočností
a dôkazov, na ktorých pôvodný návrh na povolenie obnovy konania založený nebol, je potrebné, aby
okresný súd takéto nové skutočnosti a dôkazy uviedol a tiež konkrétne vysvetlil, že sa jedná o také
nové skutočnosti a dôkazy, vo vzťahu ku ktorým prichádza do úvahy aplikácia § 402 ods. 2 Tr. por. v
zmysle uvedeného. Vo vzťahu k odsúdeným navrhovanému dôkazu – výsluchu svedkyne krajský súd

usmernil okresný súd, aby sa okresný súd dôsledne oboznámil s obsahom jej čestného vyhlásenia a
následne posúdil (a v rámci zdôvodnenia rozhodnutia sa s uvedeným aj dôsledne vysporiadal), či sa tu
nejedná o návrh na výsluch svedkyne s novým obsahom výpovede a usmernil okresný súd tiež, aby sa
vysporiadal s ďalšími listinami pripojenými odsúdeným k návrhu na povolenie obnovy konania okrem
čestnéhoprehláseniatejtosvedkyne,naktoréokresnýsúdžiadnymspôsobomvrámcisvojhozrušeného

rozhodnutia nereagoval. Krajský súd uložil okresnému súdu, aby sa v rámci nového konania po vrátení
veci dôsledne zaoberal všetkými dôvodmi odsúdeného pre povolenie obnovy konania, a to nepoučením
odsúdeného v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní, poukazom
na diagnózu poškodeného Diabetes mellitus II. typu, neriešením v pôvodnom konaní, v akej forme mal
poškodený pracovný pomer, spochybňovaním dĺžky PN poškodeného, spochybňovaním preukázania

spáchania aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1 Tr. zák. odsúdeným, ako aj ďalšími
dôvodmi pre povolenie obnovy konania, ktoré odsúdený uvádza v zdôvodnení sťažnosti (č.l. 95-99)
a aby okresný súd príslušným procesným postupom reagoval na nový dôkazný návrh odsúdeného v
zdôvodnení sťažnosti na č.l. 97 (návrh na pribratie znalca do konania).

Dňa 23.07.2024 obhajkyňa odsúdeného doplnila návrh odsúdeného na obnovu konania o ďalšie dôvody,
a to, že zraneniam poškodeného zodpovedá odlišná doba liečenia, ako bola určená v znaleckom
posudku č. 12/2020, pričom tento dôvod má preukazovať znalecký posudok č. 2/2024 podaný iným
znalcom, E. D. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, s poukazom na skutočnosť, že
v pôvodnom konaní podal znalecký posudok znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne

lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serohematológia), a nie z odvetvia úrazová chirurgia a chirurgia,
prípadne traumatológia, hoci sa znalecký úkon dotýkal odvetvia úrazová chirurgia a neurológia a z toho
titulu má byť vzhľadom na ust. § 11 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalecký posudok podaný v pôvodnom konaní podľa
obhajkyne nezákonným dôkazom. Objektívnou dobu liečenia podľa nového predloženého znaleckého

posudku má byť vzhľadom na jeho závery doba 3 až 4 týždne, čo je doba odlišná od doby určenej
znalcom F. E. G. H., B., pričom určenie objektívnej doby liečenia je kľúčovou otázkou pre kvalifikáciu
skutku.Znaleckýposudokč.2/2024podanýznalcomE.F.predložilaobhajkyňaakonovýdôkazanavrhla
oboznámiť sa s ním a vypočuť uvedeného znalca, ako aj dopočuť matku odsúdeného.Rovnako odsúdený v podaní zo dňa 04.11.2024 uviedol, že predkladá nový dôkaz – znalecký posudok
vyhotovený znalcom z lekárskeho odvetvia chirurgia, traumatológia, v ktorom bola určená doba liečenia

maximálne4–5týždňovavktoromznalecuviedol,žepredĺženiedobypráceneschopnostipoškodeného
mohla výrazne ovplyvniť prítomnosť pridružených ochorení, konkrétne diabetes mellitus, na ktoré sa
poškodený lieči. Odsúdený uviedol tiež, že o skutočnosti, že poškodený trpí uvedeným ochorením,
v čase skutku nevedel, odsúdený nemal s poškodeným bližší vzťah, s poškodeným sa stretával iba
počas víkendov, pomáhal mu s chystaním vykurovacieho paliva na zimu a s výkopovými prácami pri

kladení obrubníkov a zámkovej dlažby, ani na poškodenom nespozoroval, že by mal nejaké zdravotné
znevýhodnenie. Odsúdený opakovane uviedol, že jeho skutku predchádzalo arogantné chovanie
sa poškodeného k jeho matke a jej napadnutie poškodeným, pričom odsúdený len chcel matku brániť,
bál sa o ňu, znova poukázal na skutočnosť, že poškodeného udrel ľavou rukou, hoci jeho primárna
ruka je pravá a nezamýšľal mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, jeho konanie vyplývalo z emocionálneho
rozpoloženia v spojení so strachom o mamu, opakovane žiadal vypočuť svoju mamu ako svedka.

Odsúdený vo svojich podaniach opakovane súd ubezpečoval o tom, že nechce svoj skutok zľahčovať,
je si vedomý, že porušil zákon, úprimne ho to mrzí, domáha sa však primeraného trestu. V poslednom
podaní poukázal odsúdený na to, že vo výkone trestu odňatia slobody sú páchatelia, ktorí dostali za
závažnejšie trestné činy ublíženia na zdraví aj so zbraňou nižšie tresty.

Súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie v dňoch 10.09.2024, 26.09.2024, 28.11.2024 a
20.08.2025. Postupom podľa § 295 ods. 2 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. súd vykonal dokazovanie na
verejnom zasadnutí výsluchom odsúdeného a čítaním listín: čestné prehlásenie E. B., lustrácia ZVJS,
lustrácia GP, lustrácia v databáze súdov, CESDaP, odpis RT a z pripojeného spisu Okresného súdu

Martin sp. zn. 4T/49/2020: obžaloba, nariadenia doručenia písomností, nariadenie termínu hlavného
pojednávania, splnomocnenie obhajcovi, zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 24.11.2020, príkaz
na zadržanie odsúdeného a jeho dodanie do výkonu trestu, písomné vyhotovenie rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 4T/49/2020 zo dňa 23.11.2020, právoplatného dňa 23.11.2020, hlásenka ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, nariadenie výkonu trestu zo dňa 24.11.2020, správa o nastúpení do výkonu trestu,

hlásenka ÚVTOS Sučany (doposiaľ uvedené dôkazy boli vykonané dňa 10.09.2024), ďalej výsluchom
svedkyne E. B. a čítaním listín: A/ zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 16Nt/7/2022: hodnotenie
odsúdeného z ÚVTOS Sučany, rozsudkové údaje, lustrácia v databáze súdov, lustrácia CESDaP,
lustrácia GP, odpis z RT, lustrácia v súdnom systéme, lustrácia ZVJS, výpis zo zoznamu znalcov E. D.
C. ku dňu 09.09.2024, podnet na podozrenie zo spáchania trestného činu podaný E. B. na Okresnú

prokuratúruMartindňa22.07.2021,zápisnicaotrestnomoznámeníE.B.zodňa20.09.2021,predvolanie
E.B.OOPZTurčianskeTeplicedňa02.12.2019,uznesenieORPZMartin–odborkriminálnejpolíciepod
ČVS: ORP-568/2-VZS-MT-2021 zo dňa 23.09.2021 o odmietnutí veci podozrenia zo zločinu ublíženia
na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť G. I. skutku

zo dňa 26.11.2019, 27.11.2019, odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 15.07.2022
v súvislosti s poskytnutím informácií, B/ podstatný obsah spisu sp. zn. 4T/49/2020, predovšetkým:
záznam o vyhotovení fotokópií zo spisu 4T/49/2020, záznam o nazretí do spisu obhajcom, uznesenie
NS SR sp. zn. 1Tdo/5/2024 zo dňa 21.02.2024 o odmietnutí dovolania obv. A. B., záznam o tom, že
sa na odsúdeného nevzťahuje zánik trestnosti v súvislosti s novelou Trestného zákona účinnou od

06.08.2024, žiadosť MS SR o zaslanie listín z trestného spisu z 25.08.2022 aj s listinou o ich zaslaní
dňa 04.10.2022, C/ z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/14/2018 predovšetkým:
návrh na schválenie dohody o vine a treste, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/14/2018 zo
dňa 15.03.2018, právoplatný dňa 15.03.2018, uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/14/2018
zo dňa 30.03.2021, nariadenie výkonu trestu Krajským súdom v Žiline zo dňa 15.06.2021, uznesenie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/47/2021 zo dňa 15.06.2021, nariadenie výkonu trestu, záznam v
súvislosti s nevzťahovaním sa novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 na danú trestnú vec,
D/ podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3Nt/23/2021, predovšetkým:
návrh na obnovu konania doručený dňa 28.04.2021, príloha k žiadosti o obnovu konania doručená
24.09.2021, návrh na vypočutie svedkyne E. B., zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 02.11.2021,

uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 3Nt/23/2021 zo dňa 02.11.2021, uznesenie Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 1Tos/129/2021 zo dňa 01.02.2022, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.US 255/2022-8
zo dňa 28.04.2022, E/ podstatný obsah spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 4Nt/27/2022, z neho
predovšetkým: návrh na povolenie obnovy konania odsúdeným, späťvzatie návrhu na povolenie obnovykonania odsúdeným, uznesenie Okresného súdu Martin o vzatí na vedomie späťvzatia návrhu na
povolenieobnovykonaniavedenéhoOkresnýmsúdomMartinpodsp.zn.4T/49/2020(doposiaľuvedené
dôkazy boli vykonané dňa 28.11.2024) a napokon výsluchom znalca E. D. F. a ním vypracovaným

znaleckým posudkom, tiež čítaním listín A/ zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 16Nt/7/2022, a to:
lustrácia ZVJS, odpis RT, lustrácia GP, lustrácia CESDaP, lustrácie CDB, lustrácia STA, B/ zo spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/49/2020, a to: výsluch obv. A. B. zo dňa 03.06.2020, výsluch svedka
poškodeného G. I. zo dňa 03.06.2020, výsluch svedkyne E. B. zo dňa 03.06.2020, výsluch svedkyne
J. I. zo dňa 03.06.2020, zápis o dychovej skúške, odborné vyjadrenie znalca F. E. G. H., B., č 12/2020,

vystavená práceneschopnosť (doposiaľ uvedené dôkazy boli vykonané dňa 20.08.2025).

Prokurátorka v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí v podstate uviedla, že s poukazom na dôkazy
vykonané na verejnom zasadnutí navrhuje návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť,
nakoľko v danej veci nie sú zistené podmienky na obnovu konania v zmysle § 394 Tr. por. Nevyšli
najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo by bolo možné

uložiť iný druh trestu, aj samotný znalec na verejnom zasadnutí, hoci mal iný záver ohľadom doby
liečenia, uviedol, že bol ohrozený životne dôležitý orgán, ktorý mohol spôsobiť vážnu poruchu zdravia
a preto v prípade, že by stíhaný skutok bol žalovaný v štádiu pokusu, čo s poukazom na závery či už
predmetného znalca, alebo odborného vyjadrenia vypracovaného v prípravnom konaní znamenalo, že
skutok by mohol byť kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v štádiu pokusu, stále by odôvodňoval rovnaké
rozhodnutie o vine a následne by bol uložený primeraný trest odňatia slobody.

Obhajkyňa v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedla, že s názorom prokuratúry sa
nestotožňuje, vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že návrh na povolenie obnovy konania

je dôvodný, odsúdený ako dôvod obnovy konania uvádzal nové skutočnosti a nové dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré môžu podstatným spôsobom ovplyvniť právnu kvalifikáciu skutku a na to nadväzujúce
rozhodnutie o vine. V uvedenom ako skutočnosti súdu skôr neznámej poukazuje na výsluch svedkyne
E. B., ktorý sa v podstatných črtách zmenil od výsluchu uskutočnenom v prípravnom konaní. E. B.
vykreslila všetky okolnosti, ktoré samotnému úkonu predchádzali, a teda, že večer pred útokom na

poškodeného odsúdeným sám poškodený zaútočil nožom na E. B., ktorá pociťovala strach do takej
miery, že hneď na druhý deň sa rozhodla z domu odsťahovať, hoci nemala zabezpečené náhradné
bývanie, o svojich obavách informoval aj svojho syna, pričom ako dôvod odsťahovania uviedla agresívne
správanie poškodeného a svoju obavu z ďalšieho zotrvania v uvedenom dome a následne pod vplyvom
tejto vedomosti a útoku poškodeného na E. B., ako matku odsúdeného, pri sťahovaní, vyhodnotil

odsúdený útok poškodeného ako nebezpečný a reagoval možno neprimerane, keď udrel poškodeného,
ale v úmysle brániť svoju matku, nie ublížiť poškodenému. Vzhľadom na uvedené považuje výsluch
matkyzanovýdôkaz,ktorývykresľujevšetkyokolnostidanéhoútokuazuvedenéhoskutkunemožnolen
vytrhnúť, že odsúdený udrel poškodeného, ale treba zohľadniť aj podstatné skutočnosti, ktoré ovplyvnili
správanie odsúdeného v daný okamih. Skutková os trestného činu podľa § 155 nemusela byť taká

priamočiara, ako vyplýva z rozsudku, ktorého obnovy sa domáha, a teda jednoznačný úmysel spôsobiť
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ale práve naopak, pod tlakom vedomostí, ktoré mu zdelila matka
E. B., konal v obrane, a nie v úmysle poškodenému spôsobiť vážny následok. V súvislosti s týmto
poukazuje aj na ďalší nový dôkaz, ktorým je znalecký posudok č. 2/2024, vypracovaný znalcom E. D.
F., z ktorého vyplýva odlišná objektívna doba liečby poškodeného v trvaní maximálne 4-5 týždňov, čím

je spochybnená správna aplikácia § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. teda spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví,
okrem toho zo znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený trpel závažnou diagnózou cukrovky, ktorá
ovplyvnila dobu liečenia a pracovnej neschopnosti poškodeného, pridružené ochorenia však nemožno
pripočítať na ujmu odsúdeného, preto má za to, že nový znalecký posudok ako nový dôkaz súdu skôr
neznámy, odôvodňuje povolenie obnovy konania. Okrem toho pôvodné odborné vyjadrenie bolo podané

znalcom z odvetia súdne lekárstvo, toxikológia, alkohológia a serohematológia, a teda z odlišného
odboru, ako mal znalec mať kvalifikáciu. V rámci obnovy konania súd neuplatňuje revízny princíp, a
teda nejde samo o sebe o nový dôvod obnovy, avšak s poukazom na nový znalecký posudok, vzniká
dôvodná pochybnosť o správnej kvalifikácii konania odsúdeného. Počas celého konania, a teda aj v
rámci konania o obnove, sa uplatňuje § 2 ods. 10 Tr. por., a to povinnosť súdu zistiť skutkový stav

náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti. Poukazuje aj na ďalší dôvod obnovy
konania, a to je, že odsúdený pred vyhlásením o vine nebol poučený v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., čo
podstatným spôsobom mohlo ovplyvniť rozhodnutie o jeho vyhlásení a tak isto spochybňuje správnu
kvalifikáciu prečinu nebezpečného vyhrážania, nakoľko ani z výpovede poškodeného, ani jeho dcéry,nevyplynulo, že by intenzita vyhrážania bola v takej miere, že by u poškodeného, alebo u jeho príbuznej,
vyvolala kvalifikovanú obavu, práve naopak, dcéra poškodeného uviedla, že odsúdeného poznala, a
preto jeho vyhrážok nebála. Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby dôsledne zvážil všetky skutočnosti,

ako aj dôkazy predložené obhajobou odôvodňujúce povolenie obnovy konania, a aby tieto dôkazy v
spojenísoskutočnosťamiadôkazmiskôrznámymidôslednevyhodnotil,nakoľkomázato,žemôžuviesť
k zmene už právoplatného rozhodnutia, v ktorom odsúdenému bol uložený neprimerane vysoký trest, s
poukazom na znalecký posudok, že podstatnou okolnosťou, ktorá zohrala dôležitú okolnosť v rozsahu
a priebehu hojenia zranení, bola práve diagnóza cukrovky, o ktorej odsúdený nemal, ani nemohol mať

vedomosť a pridružené ochorenia poškodeného nemožno pripočítať k vine odsúdeného a zohľadniť pri
objektívnom stanovení dĺžky liečby.

Odsúdený v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí v podstate uviedol, že sa pripája k návrhu, aby
súd povolil obnovu konania. Má za to, že sú to nové skutočnosti a dôkazy, ktoré to odôvodňujú, nebol
dôsledne zistený skutkový stav, čo viedlo k uloženiu neprimerane vysokému trestu, až exemplárneho.

Na svojej osobnosti neustále pracuje. Úspešne absolvoval štúdium, úspešne absolvoval kurz, cieľom
ktorého bolo zníženie rizika recidívy páchateľov trestnej činnosti po ich prepustení s tým, že v tomto
kurze bol konfrontovaný s následkami trestnej činnosti vo vzťahu k potencionálnym i reálnym obetiam
trestnej činnosti, zúčastnil besedy na gymnáziu, kde prednášal žiakom, bola preventívneho charakteru,
jej účelom bolo oboznámiť žiakov s jeho životným príbehom a príčinami páchania trestnej činnosti a

oboznámiť ich s možnými nástrahami budúcnosti. Bola mu 5-krát udelená disciplinárna odmena, od
posledného pojednávania ešte 2-krát. Posilnilo to jeho schopnosť empatie a zvýšilo jeho zodpovednosť
voči spoločnosti. Doterajší čas strávený vo väzení sa správal aktívne, čo svedčí o záujme pracovať
na svojom polepšení. Uvedené skutočnosti dokazujú, že doterajší čas strávený vo väzení naplnil svoj
účel a možno ho brať ako postačujúci. Neudrel poškodeného priamo na životne dôležitý orgán, t. j. oko,

jeho úder zasiahol špičku oka, nie priamo oko poškodeného. Útok nebol ani mierený na životne dôležitý
orgán. Čo sa týka cukrovky typu 2, uvádza, že on ako páchateľ ani nemôže zodpovedať za akýsi vedľajší
činiteľ, ktorý prispel k predĺženiu doby liečenia, nakoľko takýto stav sa nedá ani teoreticky predpokladať.
Z toho dôvodu žiada súd, aby rozhodol iba v kontexte toho, čo skutočne spáchal, a nie čo sa nachádza
ako akési sekundárne vstúpenie do podstaty veci. Úprimne sa ospravedlnil za spáchanie trestného činu

poškodenému a celej spoločnosti. Ku skutku sa priznal od začiatku a nikdy nezakrýval, že poškodeného
udrel, toto dokazuje to, že je čestný človek. Je si vedomý toho, že za to, čo spáchal, musí niesť aj
trest, ale je toho názoru, že extrémne neprimeraný vysoký trest nebude mať žiaden vplyv na polepšenie,
akurát tak to, že mu môže spôsobiť psychické problémy.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Odsúdený uviedol v návrhu na obnovu konania viaceré skutočnosti a navrhol aj vykonanie dôkazov.

Ako dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a

dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine nosne označil výsluch svedkyne E. B.,
jeho matky, ktorá síce bola vypočutá v prípravnom konaní, súdu však odsúdený spolu s návrhom na
obnovu konania predložil jej čestné prehlásenie ku skutku, za ktorý bol odsúdený, v ktorom čestnom
prehlásení svedkyňa mala uvádzať iné skutočnosti, ďalej ďalšie listiny (podnet na trestné stíhanie a
trestné oznámenie podané svedkyňou na poškodeného, predvolanie na výsluch na políciu a uznesenie

OR PZ v Martine, OKP, o odmietnutí veci) a napokon znalecký posudok podaný E. D. F., znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý má preukazovať objektívnu
dobu liečenia u poškodeného.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/49/2020 má súd preukázané, že v prípravnom konaní bola
dňa 03.06.2020 vypočutá ako svedkyňa E. B., matka odsúdeného. Vo svojej výpovedi uviedla, že
s poškodeným žila od septembra 2019, bývala v jeho dome aj s odsúdeným. Medzi ňou a poškodeným

vznikol konflikt, po ktorom sa svedkyňa rozhodla, že odtiaľ odídu. Poškodený jej sľúbil, že im dá veci
a odsťahujú sa preč. Veci si brali na dvakrát, pričom po prvýkrát to bolo v pohode, druhýkrát bolo
zamknuté, poškodený nechcel, aby odsúdený išiel dnu, začali sa dohadovať, nakoniec poškodený
odsúdeného pustil, stále mu však nadával. Pri tom, ako sa svedkyňa s poškodeným handrkovali,
poškodený ju odsotil, odsúdený to zbadal, nahnevalo ho to a vybehol proti poškodenému, podľa

svedkyne si ju odsúdený bránil. Svedkyňa uviedla, že vie, že odsúdený poškodeného udrel, ale ona
sama ten konflikt nevidela, bola otočená, vie len, že poškodený bol krvavý. Nepočula, že by sa odsúdený
poškodenému vyhrážal, určite sa hádali, ale nepočula vyhrážky. Poškodený jej pri sotení nespôsobil
zranenie, iba ju odsotil. Odsúdený je na ňu naviazaný, stále žije u nej a preto je citlivý, toto ho zjavne
vyprovokovalo, nahnevalo, je trocha prchkej povahy, inak je dobrák. Urobil to preto, lebo videl, že do
nej poškodený sotil.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/49/2020 má súd preukázané, že v odbornom vyjadrení č. 12/2020
podanom F. E. G. H., B., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
(toxikológia, alkohológia, sérohematológia), znalec v odpovediach na položené otázky uviedol, že
poraneniapoškodenéhonatvárivzniklinepochybnevsúvislostisjehofyzickýmnapadnutíminouosobou

zo dňa 27.11.2019, minimálne jedným silným úderom päsťou do danej anatomickej oblasti tváre vpravo,
s určitosťou nevznikli nárazom konštrukcie brány, ako to uviedol vo svojej výpovedi odsúdený. Čo
sa týka doby liečenia, znalec ju určil na viac ako 6 týždňov s ohľadom na hojenie zlomením hornej
čeľuste,očnice,nosa,nakoľkobolopotrebnévykonaťrepozíciu(úpravudopôvodnéhostavu)zlomených
nosových kostí a tiež tamponádu nosa následkom krvácania z nosovej sliznice s tým, že u poškodeného

bola prácenechopnosť stanovená na 9 týždňov a 4 dni (28.11.2019 – 31.01.2020) a túto dobu možno
pri danom komplexe poranení u poškodeného považovať za primeranú charakteru a povahe zranení.
Celkový šetriaci režim musel poškodený zachovávať celých 9 týždňov od vzniku uvedených poranení.
Na základe výsledných poranení u poškodeného možno intenzitu násilia voči nemu hodnotiť ako násilie
veľkého stupňa, vznikol komplex rozsiahlych poranení tvárového skeletu a mäkkých tkanív tváre a oka,

týmtofyzickýmútokomvočipoškodenémukohrozeniuživotnedôležitéhoorgánusícenedošlo,alepodľa
charakteru fyzického útoku voči nemu a intenzity útoku však mohlo dôjsť. Poranenie u poškodeného
nezanechalo trvalé následky. Z predmetného odborného vyjadrenia vyplýva, že znalec pri podávaní
odborného vyjadrenia mal vedomosť o zdravotnom stave poškodeného čo do skutočnosti, že sa
poškodený lieči na diabetes mellitus II. typu (DM typ II), ako aj čo do iných ochorení a terapie, konkrétne

chronická pankreatitída, inzulinoterapia, omeprazol (liek na ochorenie žalúdka). V dôsledku poranení bol
poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, poranenia boli výrazne bolestivé, sprevádzané
rozsiahlym opuchom a hematómom, krvácaním z nosa, výrazne sťaženým dýchaním pri tamponáde
nosa a aj v priebehu hojenia zlomením, pre bolesti a stŕpnutie v oblasti hornej čeľuste aj sťaženým
prijímaním potravy, musel užívať antibiotiká, dodržiavať liečebný šetriaci režim s vylúčením fyzickej

aj psychickej záťaže, musel absolvovať kontrolné vyšetrenia, pričom, ako už bolo uvedené, celkový
šetriace režim musel zachovávať celých 9 týždňov od vzniku poranení.

Z čestného prehlásenia svedkyne B., predloženého v tomto konaní o obnove konania, vyplýva, že
poškodený mal odsúdeného ku skutku vyprovokovať povýšeneckým a despotickým správaním sa

poškodeného k svedkyni s tým, že večer pred skutkom došlo medzi poškodeným a svedkyňou ku hádke
a svedkyňa sa rozhodla, že od poškodeného odíde. Večer pred skutkom mala po príchode z práce
svedkyňa pri krájaní mäsa pristúpiť k poškodenému, chytiť ho za plece, že či krája mäso a on sa z pre
ňu neznámeho dôvodu na ňu s tým nožom zahnal. Podala na poškodeného trestné oznámenie, čo bolo
zamietnuté. Celú noc presedela v kuchyni. Dohodli sa, že ona odíde, poškodený s tým súhlasil. Keď si aj

s odsúdeným prišli po veci, brána bola zamknutá, nemala kľúče ani od domu, ani od brány. Poškodený
ich nechcel pustiť samých, strčil do nej, ona neudržala rovnováhu a ocitla sa na zemi, nezranila sa.
Poškodený začal nadávať na odsúdeného a že ho nepustí dnu, začali slovné útoky a hádka. Odsúdený
udrel poškodeného ľavou rukou do tváre. Poškodený odsúdeného provokoval, a to aj predtým, kým
spolu bývali, žiadal od odsúdeného, aby šetril vodou a sprchoval sa len vtedy, keď mu to poškodený

prikáže, vypínal odsúdenému televízor, svetlo, odsúdený nemal vetrať, prať mal len raz za týždeň, ona
a odsúdený boli pre poškodeného nuly, odsúdený poskok a ona slúžka, robili v záhrade, v domácnosti,
odsúdený poškodenému pomáhal, prispievali na domácnosť finančne, poškodenému sa nepáčilo nič,
čo odsúdený spravil, napomínal ho a sekíroval.Z ostatných predložených listín podnet svedkyne B. pre podozrenie zo spáchania trestného činu
poškodeným zo dňa 22.07.2021, zápisnica o trestom oznámení zo dňa 20.09.2021, predvolania

na OO PZ v Turčianskych Tepliciach č. ORPZ-MT-OPP8-P-139/2019, uznesenia vyšetrovateľky OR
PZ v Martine, OKP, ČVS:ORP-568/2-VYS-MT-2021 zo dňa 23.09.2021 o odmietnutí veci, má súd
preukázané, že svedkyňa podaním zo dňa 22.07.2021 podala na Okresnú prokuratúru Martin podnet pre
podozrenie zo spáchania trestného činu poškodeným dňa 27.11.2019, v ktorom v podstate uviedla, že
s poškodeným boli partnermi do roku 2019, na konci vzťahu sa stalo ich spolužitie neudržateľným, hádali

sa, dňa 26.11.2019 mali ostrú výmenu názorov, po ktorej sa svedkyňa rozhodla, že od poškodeného
odíde a v ten deň večer mu to oznámila, pričom poškodený začal byť agresívny, zobral nôž a zahnal sa
ním na svedkyňu. Vďaka jej pohotovej reakcii a uskočeniu jej poškodený nespôsobil žiadne zranenia,
svedkyňa však mala pocit, že je schopný jej svojím konaním ublížiť. Svedkyňa sa domnievala, že zo
strany poškodeného išlo o pokus o spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr. zák. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 27.11.2019 si prišla k poškodenému po veci s odsúdeným,

poškodený ju odmietal pustiť dnu a vziať si jej veci, vznikla roztržka a výmena názorov, do ktorej sa
zapojil aj odsúdený, pričom poškodený svedkyni bránil v prístupe do nehnuteľnosti, jeho agresivita
sa stupňovala a sotil ju do bránky takou silou, že padla na zem, vulgárne svedkyni a odsúdenému
nadával. Odsúdený chcel svedkyňu brániť a vznikla medzi ním a poškodeným roztržka. Poškodený sa
do svedkyne podľa jej slov pustil takou silou, ktorú ako žena nemohla ustáť a skončila na zemi. Aj toto

konanie poškodeného voči svedkyni bolo podľa názoru svedkyne pokusom o spáchanie trestného činu,
v tomto prípade trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Trestné oznámenie na
poškodeného potom svedkyňa doplnila dňa 20.09.2021 na OR PZ v Martine, OKP, pričom uviedla, že
počasspolužitiaspoškodenýmdochádzalomedzinimiktakémuhandrkovaniu,predovšetkýmvovzťahu
k odsúdenému, že nevie niečo urobiť, poškodený ho stále upozorňoval a zakazoval mu niektoré veci,

ako vetranie, fajčenie vonku a iné, k váženejšiemu konfliktu medzi ňou a poškodeným, ani k tomu, že by
ju poškodený fyzicky napadol, vulgárne jej nadával, alebo sa jej vyhrážal, nedošlo až do dňa 26.11.2019.
V trestnom oznámení potom svedkyňa podrobnejšie popísala incident medzi ňou a poškodeným dňa
26.11.2019, kedy poškodený po otázke od svedkyne zodvihol ruku s nožom na úroveň jej hlavy, otočil sa
ku nej so slovami, aby mu dala pokoj, ale nezahnal sa a svedkyňu nijak nezasiahol, avšak svedkyňa sa

ho zľakla, keď sa na ňu otočil s nožom a bol nahnevaný a odskočila. O incidente povedala odsúdenému,
on nebol pri incidente prítomný, bol bo vedľajšej miestnosti. Neskôr poškodenému povedala, že od neho
odchádza a na druhý deň si prišla k poškodenému pre veci, najprv s kolegyňou, kedy jej poškodený
umožnil zobrať si veci bez hádky, potom prišla ešte raz, na čom boli s poškodeným dohodnutí, prišla aj
s odsúdeným, bránička bola zamknutá a poškodený im povedal, že tam nemajú čo hľadať a že on im tie

vec dá, odomkol bráničku, ale nechcel ich pustiť dnu a keď mu svedkyňa povedala, že si tam ide zobrať
veci, odstrčil ju od bráničky lakťom, svedkyňa nespadla, len sa udrela o bráničku, nepotrebovala pri tom
ošetrenie, ani nebola zranená. Odsúdenému poškodený povedal, že tam nemá čo hľadať, že ho tam
nepustí, začali si vulgárne nadávať, došlo k hádke a potom ku fyzickému konfliktu, ktorý bol predmetom
vyšetrovania a kvôli ktorému bol odsúdený ku dňu doplnenia trestného oznámenia vo výkone trestu.

Svedkyňa aj tu uviedla, že ona priamo to napadnutie nevidela. Ďalej svedkyňa uviedla, že podľa nej mal
poškodený na konflikte s odsúdeným svoj podiel viny, nevie, prečo je potrestaný len jej syn, že by týmto
chcela pomôcť svojmu synovi. Táto vec bola uznesením vyšetrovateľky zo dňa 23.09.2021 odmietnutá
z dôvodu, že konanie poškodeného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu, nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.

Z odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 15.07.2022 vyplýva, že zdravotný
stav každého pacienta je individuálny, poznačený vekom, životosprávou, dedičnými či získanými
ochoreniami, prostredím, v ktorom žije a podobne. Ochorenie diabetes mellitus typ II môže mať
negatívne dôsledky pre proces hojenia rán, možno povedať, že patrí k najčastejším príčinám vzniku

nehojacich sa rán. Nie je však možné jednoznačne odpovedať na to, o aký presný časový horizont
liečenia by sa malo jednať s ohľadom na pacienta s diagnostikovaným ochorením diabetes mellitus
typ II a pacienta, ktorý týmto ochorením netrpí. Jednoznačné stanovisko k adekvátnosti dĺžky liečby vo
vzťahu ku konkrétnemu pacientovi by bolo možné zaujať až z výsledkov vykonaného dohľadu úradom
v konkrétnom prípade.

Zo znaleckého posudku č. 2/2024 podaného znalcom E. D. F. vyplýva, že objektívna doba liečenia pri
zlomenine nosových kostí s posunom úlomkov a nutnosťou repozície s následnou fixáciou pomocou
tamponády, ktoré bolo nutné u poškodeného, je 4 až 5 týždňov, pri zlomeninách zygomaticko-maxilárneho komplexu a zlomenine orbity je to 3 až 4 týždne, pri poranení oka, pomliaždení s drobnými
rankami na spojovke dolného viečka je to 2 až 3 týždne, pri tržnej rane horného viečka je to 7 dní,
pri zakrvácaní do sinus maxilaris je to 10 až 14 dní. Diabetes mellitus predlžuje hojenie a dobu

liečenia úrazov mäkkých tkanív, zlomenín, otvorených rán a iných neúrazových ochorením, zvyšuje
aj riziko infekcie v mieste úrazu. Presne taxanomicky stanoviť predĺženú dobu hojenia pre diabetes
mellitus je nemožné, nakoľko postihnutie organizmu je veľmi individuálne. Doba liečenia nemusí byť
zhodná s trvaním práceneschopnosti, práceneschopnosť ovplyvnil pretrvávajúci opuch a bolestivosť
tváre najmä v oblasti nosa a jej predĺženie mohla výrazne ovplyvniť prítomnosť pridružených ochorení,

konkrétne diabetes mellitus, na ktorý sa poškodený lieči. Na výsluchu na verejnom zasadnutí dňa
20.08.2025 znalec upresnil, že poranenie spôsobené poškodenému bolo spôsobené fyzickým útokom,
najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti pravej časti tváre, a nie úderom o bráničku, alebo iný
predmet, anatomické pomery neumožňujú iný mechanizmus vzniku. Týmto útokom bol ohrozený životne
dôležitý orgán, konkrétne oko ako orgán zraku. Pri stanovení objektívnej doby liečenia v znaleckom
posudku znalec vychádzal zo všeobecnej doby liečenia, ktorá je uvádzaná v literatúre a z vlastnej

praxe, pričom uviedol, že najprv pracoval na pracovisku chronických rán vo K. L., aktuálne pracuje
na chirurgickej ambulancii NOVAMED, v Banskej Bystrici, kde sa venuje okrem iného chronickým
ranám na podklade cukrovky. Poškodenému stanovená práceneschopnosť trvala takmer dva mesiace
a jeden týždeň, čo vzhľadom ku prítomnosti cukrovky u poškodeného je primeraná doba. V kontexte
a súvislostiach s pôvodne vypracovaným odborným vyjadrením znalca F. E. G. H., B., tak nie je možné

konštatovať, že by bol znalecký posudok a výsluch znalca v tom trestnoprávne podstatnom z hľadiska
viny s ním v rozpore, tvrdenie znalca E. D. F. o tom, že presne taxanomicky stanoviť predĺženú dobu
hojenia pre diabetes mellitus je nemožné, nakoľko postihnutie organizmu je veľmi individuálne nie je
bližšie vecne a argumentačne podložené oproti pôvodne vypracovanému odbornému vyjadreniu, ktoré
sa týmito individualitami u poškodeného zaoberalo, tento nový dôkaz predložený obhajobou nie je

spôsobilý presvedčiť o tom, že je tak nový, aby bol spôsobilý odôvodniť iné rozhodnutie o vine, odborné
vyjadrenie znalca F. E. G. H., B. tak ostalo tým nosným, z ktorého súd i naďalej vychádza, je vypracovaný
zákonne a správne do konania znalca pribratého tak, ako to bude nižšie odôvodnené.

Odsúdený na výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 10.09.2024 v podstate uviedol, že o obnovu konania

žiada preto, že svedok, ktorého žiada predvolať, svojou výpoveďou upovedomí súd, čo bolo následkom
a čo predchádzalo následkom jeho konania. Poškodený žil vo vzťahu s jeho mamou, počas tohto celého
obdobia sa správal k nej agresívne a despoticky. V tom čase odsúdenému diagnostikovali nezhubný
nádor, čakala ho operácia, ktorá bola prvá v jeho živote a dosť ťažko to psychicky znášal. Jeho matka
v tom čase mala 65 rokov, pracovala 12 hodín denne, následne sa vlakom presunula do Turčianskych

Teplíc, domov ku poškodenému. Poškodený od nej vyžadoval masáže, navarenie, večere, obed aj
na nasledujúci deň a v ten istý deň, ako prišla unavená z práce, žiadal zmytie podlahy, resp. iné
domáce práce. Jeho mama chodila z práce vyčerpaná a on aj napriek tomu na ňu naliehal, žiadal od
nej nadľudské výkony. Poškodený veľa šetril, nesmelo sa u neho zapínať práčku raz alebo dvakrát
do týždňa. Ak sa tento zákaz porušil, býval na matku agresívny, mama raz zapla práčku druhý krát v

týždni približne, poškodený začal na ňu hlasno kričať, silno jej stláčať ruku a silno s ňou triasol. Po
tomto stisku mala na ruke modriny. Poškodený sa v minulosti na mamu zahnal nožom. V ten osudný
deň, keď odsúdený poškodeného udrel, odsúdený na vlastné oči videl a videla to aj jeho matka, ako
prvý napadol jeho matku. To, že ho odsúdený udrel, bola automatická ochranná reakcia. Jej výsluch
považuje odsúdený za dôležitý z toho dôvodu, že jeho mama bola vypočutá ako jeden z prvých svedkov.

Keď iba stručne opísala priebeh skutku, neboli jej dávané ďalšie otázky vzhľadom na neskôr vykonané
výsluchy, ktoré by mohli prispieť k podrobnejšiemu opisu skutku a opísaniu skutku aj s prihliadnutím na
skutočnosti, ktoré mu predchádzajú, čo mohlo mať podstatný vplyv na kvalifikáciu skutku. Jej výsluchom
by sa súd dozvedel o skutočnostiach, ktoré predchádzali skutku, ktorý odsúdený spáchal. Mali by vplyv
na iné okolnosti na právnu kvalifikáciu skutku. Poškodený sa k matke odsúdeného správal agresívne, z

toho dôvodu sa s ním matka chcela rozísť a to ho natoľko rozčúlilo, že ju napadol ako prvý. Odsúdený
v žiadnom prípade netvrdí, že poškodeného udrel opodstatnene. Mrzí ho to a to dokazuje aj fakt, že
sa k tomu priznal, z miesta činu neušiel a taktiež nebol umiestnený vo väzbe. Odsúdený však tvrdí, že
toto bolo len následkom správania poškodeného k jeho matke, čo vyústilo ku správaniu poškodeného.
Odsúdený mal opodstatnené obavy z toho, že po odsotení jeho matky bude v útoku pokračovať, nakoľko

s jeho agresívnym správaním mala mama skúsenosti už z minulosti. Preto žiada predvolať svedka
E. B., ktorá uvedie pred súdom a uvedie skutočnosti súdu skôr neznáme. Ďalší dôkaz, s ktorým sa
odsúdený navrhuje vysporiadať, je nový znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať a ktorý vyvracia dobu
liečenia predošlého znaleckého posudku. Doba liečenia bola hlavnou príčinou kvalifikovania trestnéhočinu. Znalecký posudok vypracovaný OČTK v pôvodnom konaní určoval subjektívnu dobu liečenia, nie
objektívnu. Lekár, ktorý posudok vypracoval, nebol z odboru chirurgie. Znalec v konaní OČTK môže byť
prizvaný aj z iného odboru, no odsúdený predkladá nový znalecký posudok, ktorý vypracoval odborník

zo správneho odboru chirurgie a ten určil objektívnu dobu liečenia maximálne 3 až 4 týždne, úplne
odlišne. Odsúdený uviedol, že si uvedomuje, že sa nezachoval správne, keď udrel poškodeného, ale
bol to následok psychického tlaku, ktorý poškodený vyvíjal na jeho mamu, je toho názoru, že si chránil
len vlastnú mamu. Situácia, kedy sa skutok stal, sa udiala veľmi rýchlo, jeho úderu predchádzala hádka
s poškodeným, čo poškodený sám uviedol vo výpovedi. Tiež poškodený spomenul, že si nespomína, že

by si mamu odsúdeného odsotil, ale nakoľko situácia rýchlo prebehla, tak nevedel ani on uviesť, že ako
sa presne skutok stal. Odsúdený je toho názoru, že keby sa súd vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré
navrhuje, boli dopočutí svedkovia, jemu uložený trest by bol miernejší, trest, ktorý mu je teraz uložený,
je vzhľadom na jeho trestný čin vysoký. Stávajú sa omnoho horšie veci, aj tresty za zabitie sú omnoho
vyššie, ako má odsúdený. Odsúdený by chcel poukázať, že mal jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu
okolnosť, aj napriek tomu mu bol uložený trest v hornej hranici trestnej sadzby. Tiež spravil vyhlásenie

o vine, je toho názoru, keď ušetril časť OČTK a súdu, tak trest by mal byť miernejší. Po zvážení
týchto kritérií mu súd mal uložiť trest pri hornej hranici trestnej sadzby len v prípade najškodlivejších
trestných činov rôzneho druhu. Poškodeného odsúdený udrel raz, potom, čo napadol jeho mamu, v
útoku nepokračoval, aj keď mohol, nič mu v tom nebránilo. Spravil chybu, ale má za to, že 8 a pol
ročný trest je neprimeraný z hľadiska práva, chránil vlastnú matku. Jeho matka má v tejto dobe 69

rokov, je dosť možné, že sa jeho výstupu ani nedožije. Odsúdený uviedol, že nechápe, ako je možné,
že človek, ktorý pri bitke zbije človeka, na následky neskôr zomrie, dostane 3 roky trest, ďalší odsúdený
pri popíjaní alkoholu napadne známeho, ten na následky neskôr taktiež umrie a dostane 6 rokov trest.
On si chránil vlastnú matku, poškodeného udrel raz, nepokračoval, v útoku mu nič nebránilo a dostal
8 a pol roka. Ďalej poukázal na zmenu Trestného zákona v § 38 ods. 5, kedy pri opätovnom spáchaní

zločinu sa horná hranica zvyšuje o polovicu trestnej sadzby, ale podľa novelizovaného Trestného zákona
je zmena, že pri opätovnom spáchaní zločinu, sa spodná hranica môže navýšiť maximálne o jednu
tretinu hornej hranice, pretože má za to, že zmena Trestného zákona sa dotýka aj jeho, resp. výšky
uloženého trestu, kedy sa mu hranica navyšovala o jednu polovicu. Vzhľadom na tieto zmeny žiada,
aby aplikoval aj túto zmenu do výšky jeho trestu a znížil mu trest. S výpoveďou matky, ako vypovedala

na polícii, bol oboznámený, jej výsluch v prípravnom konaní nenavrhoval, lebo bol v tom čase neznalý
práva. Bral to ako neopodstatnené, načo ju majú ťahať niekde, kde už vypovedala. Odsúdený uviedol,
že za právnikom prišiel až 12.11., dva týždne pred hlavným pojednávaním, bral to na ľahkú váhu,
teraz vie, že bol nezodpovedný. Bral to vždycky tak, že pôjde do basy, ale nečakal, že dostane taký
drastický trest, že ho budú brať ako vraha. Proti trestu sa neodvolal, zanevrel na justíciu a na všetko,

mal úvahy aj o samovražde. Nebol znalý práva, nečakal, že všetka OČTK sa postaví proti nemu, videli,
že nemá právneho zástupcu v tom čase. Trest očakával, ale nie až taký prísny. Až na súde sa dozvedel,
že má sadzbu 5 až 12 rokov a ešte aj s navyšovačkou, čo mu vtedy nikto nevysvetlil. V minulosti
bol odsúdený, pretože sa opití pochytili kvôli jednej babe. V čase, keď sa vec prešetrovala, nemal
vedomosť, že poškodený mal diabetes. O tom sa dozvedel vtedy, keď si dal poslať znalecký posudok v

pôvodnom konaní ohľadom zranení, aj si zisťoval, čo spôsobuje diabetes, že tie zranenia sa dlhšie hoja,
aj zranenia sa rýchlejšie vytvoria, po oboznámení sa s týmto posudkom. V prípravnom konaní matka
neuviedla všetky okolnosti, ktoré vedela. Vypovedala len stručne, nemala s tým skúsenosti. Odsúdený
sa nezúčastňoval výsluchu matky. Jej výsluch v pôvodnom konaní by relevantným spôsobom ovplyvnil
výmeru trestu. V tom čase odsúdený nebol právne zastúpený. Nezaujímal ho vek poškodeného z toho

dôvodu, že mama s ním bola tri alebo štyri mesiace, nebola s ním dlho, nemal dôvod sa vypytovať, koľko
mal rokov, nemal som dôvod sa pýtať, koľko má rokov. Odsúdený nevedel, že poškodený je dôchodca,
poškodený normálne chodil do roboty, nosil si zámkovú dlažbu, drevo pílil, nosil, nebol tam dôvod mať
pocit, že už je nad 60 rokov, mal dva týždne alebo tri po 60-tke.

Svedkyňa E. B. na výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 28.11.2024 v podstate uviedla, že
k poškodenému sa nasťahovali aj so synom po mesačnej známosti. Sprvoti sa nejak dalo, ale potom
už sa nedalo vydržať. Poškodený bol svojim spôsobom taký despota, rozkazoval, zakazoval, nemohli
si vetrať, určoval, kedy sa sprchovať, koľkokrát prať za týždeň, alebo dva razy za deň, to vôbec sa
nemohlo, bol šetrný, dirigoval aj svedkyňu aj syna. Malo to byť všetko po jeho, ako on chcel. Aj pracovať

do záhrady sa chodilo, syn mu pomáhal aj dlažbu robiť, aj murovať. V záhrade sa pracovalo, nevie, či
sa mu to zdalo málo, ale proste nevychádzalo im to tam. Tak sa svedkyňa rozhodla, že odíde. Rozhodla
sa v ten večer, keď kúpil hovädzie mäso, krájal ho a svedkyňa sa ho spýtala, že čo robí, on sa na ňu
zahnal nožom. Potom podala trestné stíhanie, ale bolo zamietnuté, on to poprel, že to nie je pravda.Definitívne sa rozhodla, že pôjde preč, povedala to aj synovi a dohodli sa, že na druhý deň si príde
pre veci, lenže ešte tam prespala, teda presedela v kuchyni celú noc, prespal tam aj syn, on zvlášť
býval vzadu v prístavbe. Potom, keď išli pre tie veci, nechcel ju pustiť dnu, potom povedal, že sama tam

pôjde, že syna tam nepustí, bál sa asi, že mu niečo ukradnú. Potom svedkyni začal vulgárne nadávať,
že syna tam nepustí. Došlo k tomu tak, že ako mu on nadal do kadejakých, mrzko mu nadával, no
tak syn sa zahnal a jednou ranou proste do lícnej kosti, či ako to bolo, mu buchol. Poškodený začal
krvácať, že on ho udrel, že si ide volať záchranku aj políciu. Svedkyňa nechcela, že treba to voľajako
doriešiť. Takže vlastne bola svedkom toho, že ho udrel jednou ranou a vlastne to, ako sa správal k nim,

že nesmeli robiť to, čo potrebovali k životu, obmedzoval ich, tak tomuto všetko nasvedčovalo. Nedalo
sa s ním žiť, bol despotický chlap, terorizoval aj ju aj syna. Poškodený na ňu fyzicky nezaútočil, ani
predtým, ako ju nútil ísť do záhrady, ťahal ju za ruku, aj keď nevládala, pracovala v domove dôchodcov,
aj modriny na ruke a tak, ale nejaké fyzické násilie, že bitka alebo tak, to nie. Poškodený mal diabetes,
ale svedkyňa nevie akého stupňa, syn to asi nevedel, lebo o tomto sa so synom nerozprávali. Ešte
svedkyňa povedala, že poškodený ju sotil do bráničky, spadla pritom, takže vlastne syn si ju bránil a

jeho udrel, že čo si to dovoľuje, prečo jej to robí. Sotil ju vtedy, keď si boli pre tie veci, niekedy poobede
okolo štvrtej – piatej a nechcel ich pustiť dnu. Čo sa týka bývania, bolo tam pohodlie, len to bolo treba
upratovať, bolo to veľké, pripadala si ako slúžka, že mu bolo len treba robiť na dome, takisto aj syn,
všetko sa tam muselo robiť, dom opravovať, vzadu sa robili úpravy, bola unavená. Prišla stále z práce,
mala dvanástky, keď pracovala, jeho dcéra nerobila nič, povedal, že ona len nech sa učí, len svedkyňa

robila v tom dome ako slúžka. Počas doby, čo uňho bývali, sa odsúdený nikdy absolútne nesprával voči
poškodenému agresívne, až na tento jeden prípad, o ktorom vypovedala. Čo sa týka chronológie toho
konfliktu a situácie s ním súvisiacej, svedkyňa uviedla, že prišli tam, auto sa odstavilo, on rovno povedal,
že Ľuba - syna tam nepusti, aby si išla sama pre tie veci. To sa samozrejme nedalo, pretože boli tam aj
ťažké veci, sama by to nebola uniesla, bol tam stôl, televízor, nejaké riady, osobné veci. Zatiaľ si doniesla

nejaké kvety k autu a potom chcel ísť A., že ide teda aj on, tak to vzniklo, že on ho tam nechcel pustiť,
že on tam nepôjde. Začal nadávať, jej povedal, nestaraj sa do toho, sotil do nej, svedkyňa spadla tam
na zem vedľa plotu, potom sa postavila a potom Ľubo, nebudeš moju mamu mlátiť, ten úder svedkyňa
videla s tým, že predtým o tom, ako sa to stalo, nechcela rozprávať, ale ona ten úder videla. Následne
poškodený alebo jeho dcéra volali sanitku, prišla sanitka aj policajti. Svedkyňa tam čakala, syn tam bol,

rozprávali sa, no a potom už spísali, ako sa to stalo, svedkyňa mala povedať, aj on, potom odišli. To
sotenie bolo lakťom, svedkyňa spadla, zošuchla sa okolo toho plota, ale oň sa zachytila. To spadnutie
bolo presne tak, že sa dotkla zadkom o zem, ale držala sa plota. Syn bol vedľa nej, keď došlo k tomu
soteniu, on to videl. Poškodený už na ňu ďalej neútočil, lebo on ho buchol s rukou, že teda na mňa útočiť
nebude a on začal krvácať, že Ty si ma udrel, ide mi krv, tak volal policajtov.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
súdu príp. prokurátora uvedené v Trestnom poriadku. Obnovu konania možno povoliť len vtedy, ak súd
zistí splnenie zákonných podmienok obnovy v zmysle § 394 Tr. por. Jednou z podmienok povolenia
obnovy konania je existencia skutočností alebo dôkazov, ktoré boli súdu skôr neznáme a ktoré samy o

sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi môžu viesť k inému rozhodnutiu
(o vine či treste), než bolo pôvodne rozhodnuté. Skutočnosťou skôr neznámou sa rozumie objektívne
existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a
spravidla ho bude potrebné preukazovať ďalšími dôkazmi. Predtým neznámy dôkaz je dôkaz, ktorý je
nový a nebol vykonaný v pôvodnom konaní, alebo dôkaz, ktorý síce vykonaný bol, ale s iným obsahom.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné
z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca
prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Účelom
konania o povolenie obnovy konania nie je totiž preskúmavanie zákonnosti či odôvodnenosti pôvodného
rozhodnutia, ani posudzovanie viny odsúdeného. Posudzovanie takýchto otázok v rámci konania o

povolenie obnovy by prekračovalo jeho zákonný rámec a účel, ktorý vyplýva z ustanovení Trestného
poriadku.Pretosavkonaníopovolenieobnovykonanianezisťujesprávnosť(zákonnosť,odôvodnenosť)
pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa otázka, či nová skutočnosť alebo dôkaz, ktorý bol súdu skôr
neznámy, by mohol odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Odsúdený žiadnu takú skutočnosť v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol, napriek tomu,
že namietal v návrhu na obnovu konania, ako aj v jeho viacerých doplneniach a sťažnosti proti
predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu o návrhu na obnovu konania, viacero skutočností.Odsúdený uviedol, že nebol na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní poučený v zmysle § 38 ods. 5
Tr. zák. a neskôr, počas výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 10.09.2024, poukázal na zmenu Trestného
zákona vo vzťahu k zmene dolnej hranice trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu (pôvodne

upravená v § 38 ods. 5 Tr. zák., teraz v § 38 ods. 3 Tr. zák.), keď pri opätovnom spáchaní zločinu sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa predchádzajúceho znenia Trestného
zákona o jednu polovicu a podľa súčasného znenia Trestného zákona o jednu tretinu, pretože má
odsúdený za to, že zmena Trestného zákona sa dotýka aj jeho, resp. výšky jemu uloženého trestu.

Aj keď v zápisnici z hlavného pojednávania v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/49/2020
zo dňa 24.11.2020 nie je výslovne uvedené, že bol odsúdený poučený aj o zvýšení dolnej hranice
trestnej sadzby s poukazom na ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., to, že tomu tak bolo, preukazuje vyjadrenie
odsúdeného počas výsluchu na verejnom zasadnutí o obnove konania dňa 10.09.2025, keď uviedol,
že „ja som sa až na súde dozvedel, že mám sadzbu 5 až 12 rokov a ešte aj s navyšovačkou“, ako aj
skutočnosť, že odsúdený na hlavnom pojednávaní vo veci pod sp. zn. 4T/49/2020 na otázku sudcu, či

bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu kladú za
vinu, odpovedal kladne a napokon skutočnosť, že aj prokurátor v záverečnej reči na uvedenom hlavnom
pojednávaní výslovne navrhoval „uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný sa uvedeného
skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za totožný zločin a z toho dôvodu je

potrebné predmetnú trestnú sadzbu upraviť“ a napokon skutočnosť, že sa odsúdený vzdal práva podať
odvolanieajnapriektomu,žesadozvedelavedelozvýšenídolnejhranicetrestnejsadzbyvjehoprípade
a nebránil sa tým, že nebol o tejto skutočnosti poučený pred svojím vyhlásením o vine, rozhodnuté bolo
a aj sa vykonávalo dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, ani odsúdený, právne zastúpený
obhajcom, nemali žiadne iné návrhy na dokazovanie, byť o okolnostiach, ktoré opisujú v rámci obnovy

konania odsúdený i svedkyňa E. B. vedomosť mali i v tom čase, hĺbka a rozsah dokazovania je na
procesných stranách, odsúdený už v pôvodnom konaní poukazoval na to, že poškodený je vitálny,
pracuje, vypovedá o konflikte poškodeného s jeho matkou, ktorá už pôvodne vypovedala, že medzi ňou
a poškodeným vznikol konflikt, po ktorom sa rozhodla, že od neho odídu, t. j. ani v týchto okolnostiach
nejde o nové skutočnosti, samotný širší rozsah ich uvedenia nie je už aktuálne podstatný, znova bol

v dispozícii procesných strán v pôvodnom konaní, navyše, pre tieto dôvody, o. i. pre tvrdené despotické,
agresívne správanie poškodeného, mal byť čudák, korigovať jeho matku, rozkazovať jej, správať sa k nej
ako k slúžke, mal byť k nej neúctivý, mali mať (odsúdený s matkou) ťažké obdobie, mala to byť vypätá
situácia, mal mať strach o matku, ktorá mala byyť po celý čas vzťahu s poškodeným týraná, mal ju
chrániť, aj preto tak na poškodeného reagoval úderom, tiež namietal trestnú sadzbu a uloženie vysokého

trestu, namietanie prečinu nebezpečného vyhrážania, spochybňoval rozsah zranení poškodeného, tak
aj pre tieto ním tvrdené skutočnosti už bol právoplatne zamietnutý jeho iný (skorší) návrh na povolenie
obnovy konania uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 02.11.2021 sp. zn. 3Nt/23/2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.02.2022, č. k.: 1Tos/129/2021-71, a tak v aktuálnom
konaní ide o jeho opakovanie aj v častiach, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté.

Nosne bolo tak už právoplatne (v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3Nt/23/2021
i konštatované, že odsúdený poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že v trestnom konaní sp.
zn.: 4T/49/2020 mu bol uložený vysoký trest, odsúdený zároveň spochybňoval rozsah zranení
u poškodeného, súd poukazoval aj na tú skutočnosť, že odsúdený na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.11.2020 urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 Tr. por., kedy uviedol, že je vinný zo spáchania

žalovaného skutku a trest mu bol uložený na základe vykonaného dokazovania súvisiaceho s výrokom
o treste a náhrade škody bez dokazovania viny, pričom odsúdený na hlavnom pojednávaní nenavrhol
žiadne ďalšie dôkazy. Odsúdený bol na hlavnom pojednávaní poučený v tom smere, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pričom odsúdený uviedol, že poučeniu porozumel
a následne urobil vyhlásenie o vine. Následne sa samosudca odsúdeného pýtal zákonom obligatórne
stanovené otázky v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 333 ods. 3 písm. c/ (či rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu), d/ (či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
oprávenaobhajobu,čimuboladanámožnosťnaslobodnúvoľbuobhajcuačisamoholsobhajcomradiť

o spôsobe obhajoby). f/ (či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu), g/ (či bol oboznámený
s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu) a h/ (či sa
dobrovoľne priznal a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin „ublíženia
na zdraví“ podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a ako prečin „nebezpečného vyhrážania“ podľa§ 360 ods. 1 Tr. zák.) Tr. por., na ktoré odsúdený odpovedal ,,áno?. Súd následne prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že spáchal skutok uvedený v podanej obžalobe, súd zároveň podľa § 257 ods. 8
Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná

a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V pôvodnom konaní pred súdom
teda vzhľadom na vyhlásenie odsúdeného neboli vykonané žiadne dôkazy vzťahujúce sa na výrok
o vine odsúdeného, rovnako odsúdený v pôvodnom konaní nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy súvisiace
s výrokom o treste. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že odsúdený sa na hlavom pojednávaní vzdal
práva na podanie odvolania voči vyhlásenému rozsudku, a to aj vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré

sú oprávnené podať odvolanie v jeho prospech.
Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Súd mal tiež preukázané, že nevyšli najavo žiadne
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odňatia
slobody bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Uložený druh trestu nie

je ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa záveru súdu nové dôkazy či iné skutočnosti preukázané
neboli, a to ani s ohľadom na vyhodnotenie vplyvu odsúdeným tvrdených nových skutočností a dôkazov
na už ustálený skutkový stav v pôvodnom konaní, ktoré z hľadiska ich odsúdeným tvrdenej novosti nie sú
spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, čím odsúdený náležite nepreukázal existenciu podmienok
na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Tr. poriadku, preto musel súd návrh na obnovu konania

v súlade s § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnuť.

Vo vzťahu k zmene Trestného zákona v § 38 Tr. zák. čo do zmeny dolnej hranice trestnej sadzby pri
opätovnom spáchaní zločinu, táto zmena sama osebe nie je relevantným dôvodom na povolenie obnovy
konania, vzhľadom na § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj keď sa odsúdeným namietané ustanovenie Trestného
zákona zmenilo, k zmene došlo až po právoplatnosti rozsudku o vine a treste, pričom vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu nedošlo k strate účinnosti podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR tak, ako to vyžaduje ust. § 394

ods. 4 písm. b/ Tr. por. pre povolenie obnovy konania.

Odsúdeným namietané skutočnosti, že nebola skúmaná právna kvalifikácia, nakoľko obhajca
odsúdeného namietol použitie právnej kvalifikácie spáchaného skutku, mal za to, že nejde o zločin podľa
§ 155 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ale o prečin podľa § 156 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., že skutok nebezpečného

vyhrážania nebol voči obžalovanému bez najmenších pochybností preukázaný, hoci obžalovaný urobil
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný a súd túto okolnosť pri ukladaní trestu odsúdenému
nevzal do úvahy, označil skutok č. 2 obžaloby za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že išlo nutnú obranu, nesmerujú k náprave skutkových
pochybení predchádzajúceho konania, ale v ich prípade ide o právne posúdenie skutku a okolností

podstatných pre uloženie trestu, teda k náprave možných zákonných pochybení a k takému účelu
obnova konania neslúži, keďže účelom konania o povolenie obnovy konania nie je preskúmavanie
zákonnosti či odôvodnenosti pôvodného rozhodnutia a ani posudzovanie viny odsúdeného, toto by
prekračovalo zákonný rámec a účel konania o obnove konania, ktorý vyplýva z ustanovení Trestného
poriadku, rovnako a súčasne tak nejde ani o nové skutočnosti v aktuálnom konaní o obnove konania,

tieto boli známe či už v štádiu konania vo veciach už uvedených pod sp. zn. 4T/49/2020 alebo pod sp.
zn. 3Nt/23/2021.
Odsúdený namietal tiež, že odborné vyjadrenie č. 12/2020 podané F. E. G. H., B., je nezákonným
dôkazom z dôvodu, že bolo podané znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ale z nesprávneho
odvetvia (súdne lekárstvo /toxikológia, alkohológia, serohematológia/), nakoľko podľa názoru

odsúdeného mal byť pribratý znalec z odvetvia úrazová chirurgia a chirurgia alebo prípadne
traumatológia, keďže sa úkon dotýkal odvetvia úrazová chirurgia a neurológia.

Podľa Prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou
sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení ku dňu podania odborného vyjadrenia F. E. G.
H., B.), pod kódom 48 15 00 je vedené znalecké odvetvie Súdne lekárstvo ako znalecké odvetvie odboru
zdravotníctvo a podľa Prílohy č. 2 k citovanej vyhláške (Obsahové vymedzenie znaleckých odborov
a odvetví) je toto odvetvie vymedzené takto: Ide o komplexné medicínske odvetvie, ktoré skúma a riešiproblematikupôsobeniavonkajšiehonásilianaľudskýorganizmus,atouživýchajmŕtvychosôb,vrátane
pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselné škodliviny, iné vonkajšie faktory).
Odvetvie vykonáva prehliadku mŕtveho tela na mieste činu či nálezu telesných pozostatkov, prehliadky

tela poškodenej osoby a podozrivej osoby. Odvetvie vykonáva pitvy nariadené podľa Trestného
poriadku a pitvy podľa iných predpisov, a to pri náhlych a neočakávaných úmrtiach, pri násilných
úmrtiach a úmrtiach s úrazovou anamnézou, pri dopravných a iných nehodách, pracovných úrazoch,
samopoškodení, v prípadoch podozrenia z konania inej osoby, pri úmrtiach počas operačných výkonov
(napríklad mors in tabula), pri diagnostických a terapeutických pochybeniach a invazívnych zákrokoch,

ako aj v súvislosti s uvedenými výkonmi. Odvetvie sa zaoberá identifikáciou neznámych živých a
mŕtvych osôb, ako aj skúmaním kostrových nálezov. Zahŕňa mikroskopické vyšetrenie nekroptického
materiálu, interpretáciu toxikologických nálezov, osobitne a výhradne sa zaoberá posudzovaním opitosti
a forenznou alkohológiou vrátane prepočtov koncentrácie alkoholu, vyšetrovaním krvi a posudzovaním
krvných stôp. Odvetvie posudzuje mechanizmus vzniku zranení a známok násilia na ľudskom organizme
živých aj mŕtvych osôb pri úrazoch, nehodách, v prípadoch podozrenia na konanie inej osoby, hodnotí

a posudzuje návrhy odškodnenia.

Z vyššie uvedeného vymedzenia vyplýva, že pokiaľ je znalec zapísaný v tomto odvetví, je spôsobilý
vykonať úkon – odborné vyjadrenie týkajúce sa zranení spôsobených trestným činom spáchaným
odsúdenýmakoajobjektívneprimeranejdobyliečenia,tentodôkazniejenezákonný,aleplnepoužiteľný

a to aj pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania.

Odsúdený namietal, že dĺžka liečenia u poškodeného bola stanovená nesprávne, nakoľko poškodený
trpínadiabetesmellitustypIIatotoochoreniespôsobilodlhšiudobuliečeniajehoporaneníspôsobených
úderom odsúdeného, než by inak bola. V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnosť, že poškodený

trpí uvedeným ochorením, nie je novou skutočnosťou, súd ju v konaní sp. zn. 4T/49/2020 poznal,
rovnako ju poznal aj znalec F. E. G. H., B., keď v prípravnom konaní podával odborné vyjadrenie
č.12/2020, a do odborného vyjadrenia ju uviedol a aj zohľadnil ochorenie, bolo k dispozícii aj obhajcovi,
vrátaneodsúdenéhoakosúčasťspisovéhomateriálu.Naviac,predmetnéodbornévyjadrenieboločítané
na hlavnom pojednávaní, k čomu sa obžalovaný nevyjadril a ani vo vzťahu k nemu nenavrhol, resp.

nežiadal vykonať žiadne dôkazy, ktoré by ho vyvracali. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/84/2023, v zmysle ktorého: ,, Pokiaľ odsúdený namietal tiež závery
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru a tiež výsluch znalca,
v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že nie je možné prehodnocovať v konaní o obnove závery
zákonnýmspôsobomvypracovanéhoznaleckéhoposudku,sktorýmbolodsúdenýoboznámenýamohol

ho namietať, prípadne predložiť iný dôkaz, ktorým by napádal jeho závery.? V tejto súvislosti vzhľadom
na vedomosť o predmetnom ochorení poškodeného v pôvodnom konaní nie je novým dôkazom ani
odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. I znalec E. F., ktorého znalecký posudok
č.2/2024 odsúdený predložil súdu do konania o obnove konania, a ktorý sa okrem iného venuje aj
chronickým ranám na podklade cukrovky, počas svojho výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 20.08.2025

uviedol, že vystavená práceneschopnosť poškodeného trvala takmer dva mesiace a jeden týždeň, čo
vzhľadom ku prítomnosti cukrovky u postihnutého je primeraná doba.

Odsúdený spochybňoval dĺžku práceneschopnosti poškodeného. Túto dĺžku stanovuje všeobecný lekár,
pričom táto bola riadne začatá ako aj ukončená všeobecným lekárom, t. j. poškodený sám od seba túto

dobu nepredĺžil, ale táto doba bola stanovená odborníkom, všeobecným lekárom. Znalcom F. E. G. H.,
B., bolo v odbornom vyjadrení konštatované, že uvedenú dobu PN možno považovať za primeranú,
pričom táto skutočnosť bola známa už v prípravnom konaní a neboli o nej pochybnosti, túto skutočnosť
odsúdený nenamietal ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom (dĺžka PN je obsahom skutku
v obžalobe), i znalec E. F. poukázal na jej primeranosť tak, ako bola už v odbornom vyjadrení ustálená,

preto v kontexte doposiaľ uvedeného nie je toto relevantným dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Odsúdený namietal, že sa súd v pôvodnom konaní nezaoberal formou pracovného pomeru
poškodeného v čase spáchania skutku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že forma pracovného pomeru
vo vzťahu k trvaniu práceneschopnosti je bezpredmetná, nakoľko práceneschopná môže byť napr. aj
osoba evidovaná na úrade práce. Naviac, pokiaľ ide o posudzovanie tejto okolnosti vo vzťahu k návrhu

na povolenie obnovy konania, nejde o novú skutočnosť, ktorá by bola predtým neznáma.
V sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený namietal, že
výsluch jeho matky v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, že poškodený jecukrovkár a odsúdený navrhuje nové znalecké dokazovanie a že pri ukladaní trestu neboli odsúdenému
zohľadnené všetky poľahčujúce okolnosti.
Vo vzťahu k námietke odsúdeného, že výsluch jeho matky v prípravnom konaní nebol vykonaný

kontradiktórnym spôsobom, súd uvádza, že nakoľko odsúdený pri svojom výsluchu výslovne uviedol,
že nechce byť prítomný pri výsluchu svojej matky a poškodeného a na hlavnom pojednávaní dňa
24.11.2020 po poučení súdom o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/
alebo c/, resp. ods. 4 Tr. por., ako aj o význame a následkoch týchto vyhlásení podľa § 257 ods. 5
a ods. 8 Tr. por., ako aj po nasledujúcej porade s obhajcom, urobil vyhlásenie o vine, vzdal sa práva na

kontradiktórny proces čo do výroku o vine. Čo do výroku o teste odsúdeným namietaný dôkaz (výsluch
matky) nebol pred súdom vykonávaný, pričom odsúdený túto skutočnosť nerozporoval, ale vzdal sa
práva podať odvolanie aj voči tomuto výroku, jej výsluch nenavrhoval. Navyše ani v tomto ohľade nejde
o žiadanú nápravu skutkového pochybenia, ale o nápravu tvrdeného právneho pochybenia, ku ktorému
však v pôvodnom konaní nedošlo.
Čo sa týka tvrdenia odsúdeného vo vzťahu ku skutočnosti, že poškodený je cukrovkár a že odsúdený

navrhuje nové znalecké dokazovanie, súd sa s týmito otázkami už vysporiadal v predchádzajúcej časti
uznesenia a na svoje závery a ich zdôvodnenie súd odkazuje.
K poukazovaniu odsúdeného na poľahčujúce okolnosti, ktoré mu neboli zohľadnené pri ukladaní trestu,
tieto nepredstavujú nové dôkazy, resp. nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu, pretože
ide o okolnosti, ktoré boli zrejmé zo spisu už v pôvodnom konaní – boli súčasťou spisového materiálu tak

v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a boli známe súdu pri rozhodovaní v pôvodnom
konaní. Rovnako odsúdený s ohľadom na jeho preštudovanie spisu a na skutočnosť, že mal v pôvodnom
konaní pred súdom zvoleného obhajcu (nešlo u neho o prípad povinnej obhajoby, v prípravnom konaní
bol poučený aj o obhajobe, obhajcu si nezvolil, nežiadal obhajcu ustanoviť), mal o nich vedomosť
a napriek tomu, že súd tieto ním tvrdené poľahčujúce okolnosti v konečnom rozhodnutí vo veci samej

nezohľadnil, odsúdený sa týmto nedostatkom nebránil, ale sa s výrokom súdu stotožnil a vzdal sa
práva na podanie odvolania aj proti rozhodnutiu o treste, pritom a súčasne je nutné uviesť, že trest
odňatia slobody mu bol uložený na samej dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr.
zák. (opätovné spáchanie zločinu, navyše po skutkovej stránke veľmi podobného – úder päsťou ruky,
v ktorej držal boxer do pravej časti sánky, navyše aj s vyhrážaním sa smrťou a ťažkou ujmou na zdraví

takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu), na ktorú nemá vplyv (v dolnej hranici) pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, nie je tak možné konštatovať ani, že by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Vo vzťahu k výsluchu svedkyne B., matky odsúdeného, aj s poukazom na obsah predloženého čestného

vyhlásenia tejto svedkyne a na obsah jej výpovede v prípravnom konaní, nemožno jej výsluch vyhodnotiť
ako dôkaz s novým obsahom, pretože skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla v čestnom vyhlásení a na
jej výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 24.11.2025 na súde, sú len obšírnejším vyjadrením skutočností
uvedených počas jej výsluchu v prípravnom konaní a vo vzťahu k obsahu jej výsluchu v prípravnom
konaní v pôvodnom konaní nejde o podstatnú zmenu obsahu jej výpovede – tieto skutočnosti (t. j.

správanie sa poškodeného voči svedkyni, priebeh skutku a motív konania odsúdeného) boli zrejmé už
z jej výsluchu a rovnako tak aj z výsluchu odsúdeného a poškodeného, bolo predmetom už skoršieho
rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 3Nt/23/2021, na čom nič nemení skutočnosť, že svedkyňa zmenila tvrdenie, že
úder odsúdeného vedený voči poškodenému videla, oproti predchádzajúcemu tvrdeniu, že to nevidela,

čím navyše len potvrdzuje právoplatne uzavreté skutkové zistenia súdu, vychádzajúce aj z výpovede
odsúdeného a poškodeného, ktoré boli i predmetom znaleckého dokazovania. Nejde tak o nový dôkaz
spočívajúci v podstatnej zmene obsahu pôvodného dôkazu, ale o dôkaz, ktorý bol známy súdu už
v pôvodnom konaní sp. zn. 4T/49/2020. Súčasne, ako už bolo uvedené, týmto dôkazom sa súd zaoberal
čo do skutočnosti, že v pôvodnom konaní nebol výsluch svedkyne vykonaný, i čo do obsahu obdobných

tvrdení, ako aj v aktuálnom konaní o návrhu odsúdeného ako dôvodu pre povolenie obnovy konania aj
v uznesení zo dňa 02.11.2021 sp. zn. 3Nt/23/2021, ktorým uznesením súd skorší návrh odsúdeného na
povolenie obnovy pôvodného konania právoplatne zamietol.
Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. s použitím § 298 Tr. por. odmietol vykonať dokazovanie
pribratímdokonaniaznalcanavypracovanienovéhoznaleckéhoposudku,keďžetentonávrhbolpodaný

ešte pred doručením znaleckého posudku E. D. F. vypracovaného na žiadosť obhajoby, tento bol riadne
vykonaný na verejnom zasadnutí, navyše aj osobným výsluchom tohto znalca, súčasne bolo dôkazne
oboznámené aj vypracované odborné vyjadrenie znalca F. E. G. H., B., išlo by tak o okolnosti, ktoré
možno zistiť, a aj boli zistené, riadne vykonané, inými už uvedenými dôkazmi na verejnom zasadnutí.Ako už súd uviedol inými slovami, účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania čo do
verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo významne nezmenených, z hľadiska ich len
odsúdeným tvrdenej novosti nespôsobilých odôvodniť iné rozhodnutie o vine) dôkazov či skutočností,

na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej
správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988).
Nezisťuje sa tu správnosť (zákonnosť, odôvodnenosť) pôvodného rozhodnutia, ale sa posudzuje otázka,
činováskutočnosť,alebodôkaz,ktorábolasúduskôrneznáma,bymohlaodôvodniťinérozhodnutieako
bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, a či takáto skutočnosť, alebo dôkaz vôbec sú. V tomto prípade

odsúdený nepodal proti výroku o treste riadny opravný prostriedok, dokonca sa práva na jeho podanie
vzdal za seba, ako aj za osoby oprávnené ho podať v jeho prospech. Vzhľadom na doposiaľ uvedené
vo vzťahu k výroku o vine ako aj vo vzťahu k výroku o treste neboli súdu poskytnuté také nové dôkazy,
resp. nové skutočnosti, ktoré by viedli k inému rozhodnutiu súdu či už čo do výroku o vine, alebo čo do
výroku o treste a jeho výmere, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že odsúdený urobil vyhlásenie
o vine po riadnom poučení súdu podľa ust. § 257 Tr.por. a po porade so svojim obhajcom.

Opätovne i nadväzujúc na už skôr uvedené, čo do primeranosti trestu, súd zobral do úvahy aj to, že na
hlavnompojednávanívpôvodnomkonaníbolovykonanédokazovanieprávevovzťahukvýrokuotreste,
rozsah vykonaného dokazovania nebol na hlavnom pojednávaní namietaný ani dopĺňaný o dovtedy
nevykonané dôkazy, trest bol uložený podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l/, § 37 písm. h/

Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. por. rozsudkom súdu, po ktorom sa odsúdený s výrokom súdu stotožnil a vzdal sa
právanapodanieodvolania.Vzhľadomnadoposiaľuvedenémusísúdkonštatovať,ževkonaníonávrhu
na obnovu konania neboli odsúdeným predložené také nové skutočnosti alebo dôkazy, vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,

že trest odňatia slobody bol odsúdenému uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa
ust. § 38 ods. 5 Tr. zák.

Odsúdený náležite nepreukázal existenciu podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
v jeho trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/49/2020, súd jeho návrh v súlade s § 399

ods. 2 Tr. por. zamietol, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na Okresný
súd Martin.
O prípadnej sťažnosti rozhodne Krajský súd v Žiline.

Sťažnosť má odkladný účinok.