Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17Cos/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125207801
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125207801.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX D., t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, PS – 7, E. XX, XXX XX F.,
proti žalovanému: A. G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., o ochranu osobnosti,

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Mestskému súdu Košice dňa 13.5.2025 sa voči žalovanému domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť
navrhovateľovi A. B., za nepravdivé tvrdenia/vyjadrenia k ním údajne spáchanému trestnému činu na
hlavnom pojednávaní MS KE vo veci pod sp. zn. 7Tk/3/2022, dňa 22.2.2024, ktoré malo znieť takto:
„OSPRAVEDLNENIE
Dolu podpísaný JUDr. Ivan Vanko, advokát, sa týmto ospravedlňujem A. B. nar. XX.X.XXXX za to, že
na hlavnom pojednávaní MS KE konanom dňa 22.2.2024, vo veci pod sp. zn. 7Tk/3/2022, že som
uviedol tieto nepravdivé (vyfabulované) skutočnosti: „Pokiaľ ide o následky opakovane pripomínam

moje skúsenosti s jeho osobou za takmer 40 rokov jeho kriminálnej činnosti, že by bol schopný ublížiť
mne a mojím potomkom, ako to urobil v prípade streľby samopalom v byte bývalého majiteľa Golden
Royal reštaurácie, s ktorým mal H. J. susedské problémy...“ Tieto moje vyjadrenia/závery vo vzťahu k
pánovi A. B., nie sú pravdivé. Touto cestou, sa za uvedenie citovaných nepravdivých skutočností pánovi
A. B., ospravedlňujem.“, s tým, že ospravedlnenie mal žalovaný vlastnoručne podpísať s uvedením
svojho titulu, mena a priezviska, dátumu narodenia a postavenia, v ktorom sa nachádzal v čase, keď
nepravdivé skutočnosti dňa 22.2.2024 uviedol, t.j. ako advokát.

Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.555,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaného názor, vyjadrený vo výpovedi na hlavnom pojednávaní MS
KE dňa 22.2.2024 v trestnej veci vedenej proti žalobcovi pod sp. zn. 7Tk/3/2022 pre trestný čin
vydierania podľa § 189 Trestného zákona, kde žalovaný vystupoval v procesnom postavení svedka –
poškodeného, zaznamenané na str. 2 Zápisnice z hlavného pojednávania, závažným spôsobom porušil
právažalobcunaochranuosobnosti,občianskejctiaľudskejdôstojnostiaprávanasúkromiepodľa§11a

nasl.Obč.zákonníka.čl.19,ods.1a2ÚstavySRačl.8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd a na prezumpciu neviny, vyplývajúce z § 11 a nasl. Obč. zákonníka a garantované čl. 50 ods. 2
Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dovohor“).
Okrem nepravdivého tvrdenia uvedeného v petite žaloby, sa žalovaný (na str. 4 Zápisnice z HP) vyjadril:„...Tento prípad bol medializovaný, že došlo na Továrenskej ulici k streľbe zo samopalu okien v tom čase
majiteľa Golden Royalu a sám H. J. sa pochválil, že keď to spomenul A., t.j. Tatičovi, že už následne s tým
problémy nemal, že to vyriešil... Z môjho pohľadu, ako som tú informáciu vnímal, išlo o demonštráciu sily

a výstrahu, pretože streľba bola vedená z dvora na prvé poschodie do okien v noci a pokiaľ viem, nikomu
sa nič nestalo...“ Aj toto tvrdenie je podľa žalobca nepravdivé, aj závery žalovaným z neho vyvodené a
žalovaný a ním vedome snažil poškodiť žalobcu v úmysle dosiahnuť jeho odsúdenie. Žalovaný si musel
byť vedomý následkov svojho konania, vzhľadom na jeho približne 50 rokov trvajúcu prax, tak s právom
trestným (tvrdí, že bol prokurátorom 27 rokov), ako aj s právom civilným (ešte aktuálne je advokátom).

Preto uvedené vyjadrenie/záver žalovaného je vyjadrením o vine žalobcu zo spáchania uvedeného
trestného činu, a to bez toho, aby žalobcova vina bola v konaní pred štátnym orgánom preukázaná.
Pokiaľ príslušný súd svojím právoplatným rozhodnutím nekonštatoval/nebude konštatovať vinu žalobcu
zo spáchania trestného činu (alebo viacerých v jednočinnom súbehu), z dôvodu „streľby zo samopalu do
okien bývalého majiteľa Golden Royal reštaurácie“, je/bude nevinným zo spáchania tohto trestného činu.
Z predmetného trestného činu žalobca nebol obvinený (polícia/prokuratúra), ani odsúdený, dokonca

ani len vypočutý políciou ako podozrivý. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia/rozsudky Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), kde bolo konštatované porušenie prezumpcie neviny (Kuzmin
proti Rusku zo dňa 18.3.2010 č. 58939/00), kde je „...dôležitý skutočný význam sporných vyhlásení a
nie ich literárna forma“... (Konstans proti Grécku zo dňa 24.5.2011 č. 53466/07), kde „ ...žiadny štátny
orgán (a súkromná – civilná osoba detto) nesmie vyhlasovať, že osoba je vinná skôr, ako jej bude vina

preukázaná podľa zákona“ a analogicky aj (Borovský proti Slovensku zo dňa 2.6.2009 č. 24528/02), kde
ESĽP vyhodnotil vyjadrenie policajného dôstojníka ako kategorické tvrdenie, že sťažovateľ sa dopustil
trestného činu, hoci o jeho vine nebolo dosiaľ rozhodnuté.“, obdobne aj (Nešták proti Slovensku, zo
dňa 27.2.2007 č. 65559/01; J. J. proti Bulharsku zo dňa 7.1.2010 č. 32130/03; Allenet de Ribemont
proti Francúzsku a iné). ESĽP konštatoval vo veci K. proti Slovensku (rozsudkom zo dňa 18.1.2011 č.

4479/03)porušeniečl.8Dohovoru,pretoževuznesenípolicajtabolouvedené,žesťažovateľkaspáchala
trestný čin, hoci nebola preň obvinená, ani odsúdená. Na preukázanie svojho nároku žalobca pripojil
listinné dôkazy.

3. Žalovaný žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa vyjadroval ako poškodený na

výsluchu na hlavnom pojednávaní, kde uvedená trestná vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.
Doplnil, že žalobcu pozná vyše 30 rokov, jeho sestra bola spolužiačkou dcéry žalovaného. Poznal ho
ešte z funkcie prokurátora v súvislosti s tým, že vedel o žalobcovi, že bol v styku s D., teda poznal
ho ako osobu kriminálne závadnú. V roku 2003 žalovaný odišiel z prokuratúry a následne ho žalobca
vyhľadal a požiadal o zastupovanie v konaní. Išlo o šekové konanie, žalovaný nevidel dôvod odmietnuť

zastúpenie, napokon boli aj v konaní úspešní. Ďalšie zastupovanie žalobcu už odmietal. Kontaktnou
osobou medzi nimi bol bývalý svokor žalobcu pán J. a v podstate ukončil so žalobcom akúkoľvek
spoluprácu. Avšak napokon matka žalobcu uprosila žalovaného, aby mu ešte pomohol so zastupovaním
v poslednom trestnom konaní, ktoré bolo skončené tým, že boli zamietnuté ich odvolania. Následne
potom obdržal žalovaný od žalobcu výhražné listy, ktoré veci sú už predmetom uvedeného trestného

konania.

4. Žalobca písomne súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Následne,
podaním doručeným súdu dňa 9.12.2025, žiadal, aby súd pojednávanie odročil a vyčkal na definitívne
rozhodnutie vo veci vedenej tunajším súdom sp. zn. 7Tk/3/2022. Súd uvedený návrh podľa obsahu

posúdil ako návrh na prerušenie konania. Žalovaný tiež uviedol, že v uvedenej trestnej veci bol
rozsudkom zo dňa 2.12.2025 oslobodený spod obžaloby prokurátora. Prokurátor podal voči uvedenému
rozsudkuodvolanie.Žalovanýtiežtvrdil,žežalovanýupravovalpozmeňovalkľúčovýdôkaz–listžalobcu,
čo svedčí o jeho úmysle mu uškodiť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a zistil skutkový stav veci:

6. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.2.2024 konanom na Mestskom súdu Košice, sp. zn.
7Tk/3/2022 o 12:39 hod., súd zistil, že žalobca je v konaní obžalovaným pre obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (ďalej len TZ) a žalovaný vystupuje

v konaní ako poškodený. Na uvedenom pojednávaní vypovedal ako svedok a uviedol vety citované
v žalobe (v prejednávanej civilnej veci).7. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v trestnej veci tunajšieho súdu sp.
zn. 7Tk/3/2022, pod ČES: PPZ – KEU-BA-EXP-2024/11600 zo dňa 10.12.2024, súd zistil, že znalcom
bola porovnávaná kópia listu zo dňa 28.6.2020 doložená do vyšetrovacieho spisu pri podaní trestného

oznámenia dňa 30.9.2020 a kópia listu doložená do súdneho spisu dňa 9.1.2024 s originálom listu
- v súčasnosti v držbe poškodeného JUDr. Ivana Vanka. Znalecký ústav konštatoval, že kópia listu
doložená 9.1.2024 sa zhoduje s originálom, kým u kópii doloženej 30.9.2020 je rozdiel v znamienku „+“
v krúžku za slovom „(zdedili)“ a v absencii posledného riadku v dolnej časti 1. strany kópie listu. Nie je
možné jednoznačne určiť, či na úpravu znamienka bol použitý ten istý písací prostriedok.

8. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7Tk/3/2022 zo dňa 27.2.2025 súd zistil, že žalobca bol uznaný
vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) TZ v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 TZ, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V zmysle
odôvodnenia je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní aj súd za kľúčový dôkaz považovali dva

listy obžalovaného, ktoré odoslal poškodenému z ÚVTOS. Vzhľadom na pozmenenie znamienka „+“
súd konštatoval, že z neho nevyplýva jednoznačná interpretácia ako symbolu, ktorý by mohol evokovať
smrť, čo však nič nemení na tom, že formulácia symbolu predchádzajúca bola objektívne spôsobilá
vyvolať u poškodeného obavu so spôsobenia ťažkej ujmy jemu samotnému alebo jeho potomkom, ak
nebude konať tak, ako to obžalovaný požaduje. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že v trestnom konaní bol

vypočutý ako svedok p. J., ktorý o.i. vypovedal o tom, že ho obžalovaný poslal za poškodeným p. H.
a pýtal sa ho, prečo obžalovanému nevracia peniaze. Ten mu odpovedal, že nemá čo vracať, že všetko,
čo sa dohodli, vybaví. Potom sa svedkovi už nepodarilo spojiť s poškodeným. Svedok vyjadril názor, že
ak by sa poškodenému obžalovaný chcel vyhrážať, tak by poslal svedka za ním a nepísal mu nejaké
krížiky. V odôvodnení rozsudku súd tiež konštatoval, že z odpisu trestov vyplynulo, že obžalovaný bol

už v minulosti viackrát trestnoprávne postihnutý, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody za
rôznu trestnú činnosť.

9. Uvedený rozsudok bol včas napadnutý odvolaním a uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
4To/58/2025-1812 zo dňa 3.9.2025, bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení uznesenia vytkol
formuláciu skutkovej vety v napadnutom rozhodnutí.

10. Z výzvy na doplnenie sťažnosti na postup žalovaného zo dňa 17.7.2025, adresovanej žalobcovi
zo Slovenskej advokátskej komory súd zistil, že voči žalovanému sa vedie sťažnostné konanie pod č.

135/666/2025.

11. Súd mal vo veci za preukázané skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, iné dôkazy preto
nepovažoval za potrebné vykonať.

12. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také podanie podnet.

13. Podľa názoru súdu, v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 7Tk/3/2022 sa nerieši

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, nakoľko pre posúdenie
veci nie je relevantné, ako skončí uvedené trestné konanie, t.j. či bude (napr. v dôsledku nesprávnej
formulácie skutkovej vety) obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Súd má vykonaným dokazovaním
za preukázané, že žalovaný ako poškodený-svedok v trestnom konaní vypovedal a na hlavnom
pojednávaní uviedol vety vytýkané mu v tomto civilnom konaní zo strany žalobcu, pričom v uvedenom

trestnom ani v inom konaní nebolo konštatované, že by išlo zo strany svedka (žalovaného) o krivú
výpoveď. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,advokátnemápovinnosť
zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi

ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.

19. Podľa § 127 ods. 1 Trestného poriadku (zák. č. 301/2005), každý je povinný dostaviť sa na
predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe
o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

20. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že
došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť
splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných

zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv
chránených týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce
tvrdenie alebo pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne
spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
zásah do súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako

Listinou základných práv a slobôd.

21. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné
neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt
zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na

ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov,
ktorým môžu byť dotknuté osobnostné práva. Stanovuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba
určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť
na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a
porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má

fyzickáosobaprávonajmädomáhaťsa,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranu
jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie
a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná
satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených
zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je,

len pravidelná.

22. V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti. Ochrana osobnosti nie je v našom občianskom práve súhrnne upravená. Aj ust. § 11
Občianskeho zákonníka vymenúva len príkladmo, čo môže byť zahrnuté pod ochranu osobnosti.

Uvádza, najmä ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena
a prejavov osobnej povahy. Ako vyplýva zo samotného návrhu žalobcu, ten sa domáha ochrany
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska poskytnutia ochrany, nie je významné, či neoprávnený
zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene alebo vedome, či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie
následkov. Stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených

práv osobnosti fyzickej osoby.

23. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby však nejde v prípade, ak existujú okolnosti
vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákonavyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. V danom prípade je zrejmé, že
postupovali v zmysle procesných predpisov Trestného poriadku. Nikým a ničím nebolo preukázané, že
by ich rozhodnutie bolo v rozpore s Trestným poriadkom, čiže plnili si len to, čo im zákon ukladal a aj ich

rozhodnutie bolo v rámci platného zákona (Trestného poriadku).
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení
jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny
záujemfyzickejosoby,doosobnostiktorejsazasahuje,dostávadokolíziesvyšším(verejným)záujmom,
ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby

vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami vznesené obvinenie z trestného
činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú
vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo
k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby, alebo aj k
oslobodeniu spod obžaloby. K tomu viď uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 497/2016-13.
Zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby nie je neoprávnený, keď k nemu došlo pri výkone iného

subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú
mu uložil zákon. Ak došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom ustanovených
oprávnení, resp. povinností (napr. výpoveď svedka alebo poškodeného), nejde o zásah neoprávnený,
pokiaľ osoba, ktorá sa takéhoto zásahu dopustila, nevybočila z medzí takto ustanovených práv a
povinností. Prípustnosť týchto prípadov je odôvodnená zvláštnym verejným záujmom na nerušenú a

plynulú realizáciu subjektívnych práv, ako aj na plynulé plnenie právnych povinností uložených zákonom.
Zásah je potrebné súčasne vždy posudzovať, berúc do úvahy okolnosti, za ktorých k nemu došlo, a s
prihliadnutím na funkcie, ktoré výkon dotknutých práv, resp. povinností plní. Takýmto vybočením z medzí
ustanovených práv a povinností by bola iba krivá výpoveď, za predpokladu, že by bola preukázaná.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané za to, že v prejednávanej veci, konanie žalovaného
nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem, žalovaný postupoval len v rámci ustanovení zákonov,
keď v trestnom konaní splnil svoju zákonnú povinnosť (§ 127 ods. 1 TP), keď v konaní tunajšieho súdu
pod sp. zn. 7Tk/3/2022 vypovedal ako poškodený - svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o
páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

Navyše, pre konanie pred súdom je fundamentálnou zásadou zásada ústnosti v zmysle ust. § 2 ods.
18 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný (ale
ani iná osoba alebo orgán) obsah predmetnej zápisnice zverejnil alebo verejne oboznámil a že sa u
niekoho konkrétneho znížila jeho vážnosť, nehovoriac o tom, že ak žalobca tvrdí, že k zásahu do jeho
osobnostných práv došlo zásahu do jeho cti, potom musí preukázať, že má dobré meno, či povesť,

do ktorých mu bolo zasiahnuté. Žalobca je však osoba s kriminálnou minulosťou, ktorý bol viackrát
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ako vyplýva i z rozsudku v trestnej veci. Žalovaný
nepreukázal žiadnym spôsobom poškodenie svojho dobrého mena, zásah žalovaného do práv na
ochranu jeho osobnosti, občianskej cti, mena, či súkromia, ani príčinnú súvislosť medzi správaním
žalovaného a porušením alebo ohrozením osobnostných práv žalobcu

Žalovaný sporné tvrdenia vyslovil pri výkone svojej povinnosti vypovedať ako svedok v trestnom konaní,
pričom nebolo preukázané, že by ich bol urobil svojvoľne, že nebol presvedčený o ich správnosti, že by
sa bol dopustil krivej výpovede. Súd teda uzatvára, že zo strany žalovaného ani nešlo o neoprávnený
zásah do subjektívnych práv žalobcu, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Vo vzťahu k judikatúre EĽSP, na ktorú žalobca poukazoval, súd záverom dodáva, že sa týkala skutkovo

odlišných vecí, preto ju nemožno aplikovať v danom prípade.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ust. § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V sporovým konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

28. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti výroku I, ktorý má charakter uznesenia, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 357 argumentum a contrario).

Proti výrokom II. a III. možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.