Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222011142
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1222011142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr.
Erika Tomusa a Mgr. Ing. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného T.. Z. O., stíhaného prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z
26.09.2025 sp. zn. B2-2T/6/2022, na verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

Ing. Z. O., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J. XXXX/XX, prechodne bytom K., P. XX, na
slobode,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného času, minimálne od roku 2010 do 20.05.2020, v katastrálnom území Z., obec
K. - Z., okres K. II, na tam sa nachádzajúcich nehnuteľnostiach na P. ulici č. XX v areáli označenom
ako „Q.“, ako riaditeľ spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. č. XX, K., IČO: XX XXX XXX, na parcelách
registra C-KN Č.:

- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/X, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,
vo vlastníctve rôznych vlastníkov, nakladal s odpadom v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom na úseku odpadového hospodárstva tým, že bez súhlasu Okresného úradu Bratislava
prevádzkoval zariadenie na zber starých vozidiel, ktoré vykupoval od rôznych subjektov, tieto následne

rozoberal na náhradné diely a tieto súčasti z takto nadobudnutých vozidiel ďalej predával, ponúkal na
predaj, a to aj napriek tomu, že spoločnosti Q. V. s.r.o., vo vyššie ustálenom období nebola udelená
autorizácia na činnosť spracovania starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c/ zákona č. 223/2001 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa
31.12.2015 a § 89 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, spoločnosti taktiež vo
vyššie ustálenom období nebol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa
§ 7 ods. 1 písm. d/, písm. l/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015 a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

účinného odo dňa 01.01.2016, čím vznikli v podobe jednotlivých častí a komponentov motorových
vozidiel na dotknutých nehnuteľnostiach odpady rôzneho druhu a katalógového zaradenia v zmysle
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., identifikované počas
prehliadky iných priestorov nasledovne:
XX XX XX staré vozidlá, kategória odpadu „N“, množstvo 43 ks,

XX XX XX staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce (Ml,Nl), kategória odpadu „O“,
množstvo 7 ks,
XX XX XX nebezpečné dielce iné ako uvedené v XX XX XX až XX XX XX,XX XX XX a XX XX XX,
kategória odpadu „N“, množstvo 10,085 ton,
XX XX XX železné kovy, XX XX XX neželezné kovy, kategória odpadu „O“, množstvo 34,763 ton,

XX XX XX železné kovy, XX XX XX. neželezné kovy, kategória odpadu „O“, množstvo21,29 ton,
XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 7,12 ton,
XX XX XX opotrebované pneumatiky, kategória odpadu „O“, množstvo 44,88 ton,
XX XX XX plasty, kategória odpadu „O“, množstvo 9,288 ton,XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 0,54 ton,
XX XX XX nebezpečné dielce iné ako uvedené v XX XX XX až XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX,
kategória odpadu „N“, množstvo 0,190 ton,

XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 1,9 ton,
XX XX XX sklo, kategória odpadu „O“, množstvo 1,06 ton,
XX XX XX obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami,
kategória odpadu „N“, množstvo 0,387 ton,
XX XX XX iné motorové, prevodové a mazacie oleje, kategória odpadu

„O“ množstvo 0,618, ton,

XX XX XX výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše, kategória odpadu „N“, množstvo
130 ks,
XX XX XX olovené batérie, kategória odpadu „N“, množstvo 0,0625 ton,
XX XX XX absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na

čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami, kategória odpadu „N“, množstvo 0,2
ton,
kde niektoré súčiastky z motorových vozidiel skladoval a ponúkal na predaj, iné - znehodnotené, resp.
opotrebované komponenty motorových vozidiel skladoval a tieto tam dlhodobo ponechal bez ďalšieho
úmyslu tento odpad zneškodniť prípadne zhodnotiť v zmysle zákona, čím týmto konaním vo vyššie

ustálenomobdobíporušilustanovenie§18ods.4písm.a/,písm.e/zákona č.223/2001Z.z.oodpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015 a
§ 13 písm. a/, d/ zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, spoločnosti nebola udelená autorizácia na činnosť
spracovania starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015 a § 89 ods.
1 písm. a/ bod 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, a tiež nebol udelený súhlas na prevádzkovanie
zariadenia na zber odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. d/, písm. l/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015

a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, kedy neoprávnene nakladal s odpadom
formou jeho zberu a ukladania na dotknutých pozemkoch v rozsahu 25.312,77 eur s DPH,

t e d a

nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a vydal životné prostredie
do nebezpečenstva vzniku väčšej škody,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od
06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 302 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej
doby podľa svojich schopností zákonným spôsobom odstrániť odpad na dotknutých pozemkoch.

Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.účinnéhood06.08.2024 saobžalovanémuukladá trestzákazučinnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť súvisiacu s nakladaním s odpadmi vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava,
Odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, so svojím návrhom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 26.09.2025 sp. zn. B2-2T/6/2022 bol obžalovaný
T.. Z. O. uznaný za vinného pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1Tr. zák.
účinného od 06.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času, minimálne od roku 2010 do 20.05.2020, v katastrálnom území Z., obec

K. - Z., okres K. II, na tam sa nachádzajúcich nehnuteľnostiach na P. ulici č. XX v areáli označenom
ako „Q.“, ako riaditeľ spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. č. XX, K., IČO: XX XXX XXX, na parcelách
registra C-KN Č.:
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/XX - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/X, zapísaná na

liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,

- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na

liste vlastníctva č. XXXX,- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX/X - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX,
- XXXX - parcela registra „C“, list vlastníctva nezaložený, parcela registra „E“ č. XXX/XXX, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX,

vo vlastníctve rôznych vlastníkov, nakladal s odpadom v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom na úseku odpadového hospodárstva tým, že bez súhlasu Okresného úradu Bratislava
prevádzkoval zariadenie na zber starých vozidiel, ktoré vykupoval od rôznych subjektov, tieto následne
rozoberal na náhradné diely a tieto súčasti z takto nadobudnutých vozidiel ďalej predával, ponúkal na
predaj, a to aj napriek tomu, že spoločnosti Q. V. s.r.o., vo vyššie ustálenom období nebola udelená
autorizácia na činnosť spracovania starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c/ zákona č. 223/2001 Z. z.

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa
31.12.2015 a § 89 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, spoločnosti taktiež vo
vyššie ustálenom období nebol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa
§ 7 ods. 1 písm. d/, písm. l/ zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015 a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinného odo dňa 01.01.2016, čím vznikli v podobe jednotlivých častí a komponentov motorových
vozidiel na dotknutých nehnuteľnostiach odpady rôzneho druhu a katalógového zaradenia v zmysle
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., identifikované počas

prehliadky iných priestorov nasledovne:
XX XX XX staré vozidlá, kategória odpadu „N“, množstvo 43 ks,
XX XX XX staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné dielce (Ml,Nl), kategória odpadu „O“,
množstvo 7 ks,
XX XX XX nebezpečné dielce iné ako uvedené v XX XX XX až XX XX XX,XX XX XX a XX XX XX,

kategória odpadu „N“, množstvo 10,085 ton,
XX XX XX železné kovy, XX XX XX neželezné kovy, kategória odpadu „O“, množstvo 34,763 ton,
XX XX XX železné kovy, XX XX XX neželezné kovy, kategória odpadu „O“, množstvo21,29 ton,
XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 7,12 ton,
XX XX XX opotrebované pneumatiky, kategória odpadu „O“, množstvo 44,88 ton,

XX XX XX plasty, kategória odpadu „O“, množstvo 9,288 ton,
XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 0,54 ton,
XX XX XX nebezpečné dielce iné ako uvedené v XX XX XX až XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX,
kategória odpadu „N“, množstvo 0,190 ton,
XX XX XX časti inak nešpecifikované, kategória odpadu „O“, množstvo 1,9 ton,

XX XX XX sklo, kategória odpadu „O“, množstvo 1,06 ton,
XX XX XX obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami,
kategória odpadu „N“, množstvo 0,387 ton,
XX XX XX iné motorové, prevodové a mazacie oleje, kategória odpadu „O“, množstvo 0,618 ton,
XX XX XX výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše, kategória odpadu „N“, množstvo

130 ks,
XX XX XX olovené batérie, kategória odpadu „N“, množstvo 0,0625 ton,
XX XX XX absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na
čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami, kategória odpadu „N“, množstvo 0,2
ton,

XX XX XX zmiešané odpady zo stavieb a demolácii iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX a XX
XX XX, kategória odpadu „O“, množstvo 237,12 ton,

kde niektoré súčiastky z motorových vozidiel skladoval a ponúkal na predaj, iné - znehodnotené, resp.
opotrebované komponenty motorových vozidiel skladoval a tieto tam dlhodobo ponechal bez ďalšieho

úmyslu tento odpad zneškodniť prípadne zhodnotiť v zmysle zákona, čím týmto konaním vo vyššie
ustálenom období porušil ustanovenie § 18 ods. 4 písm. a/, písm. e/ zákona NR SR č. 223/2001 Z.
z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do
dňa 31.12.2015 a § 13 písm. a/, d/ zákona NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016, spoločnosti nebola
udelená autorizácia na činnosť spracovania starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c/ zákona NR SR
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

účinného do dňa 31.12.2015 a § 89 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného odo dňa 01.01.2016,
a tiež nebol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. d/,
písm. l/ zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinného do dňa 31.12.2015 a § 97 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 79/2015 Z.

z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného odo
dňa 01.01.2016, kedy neoprávnene nakladal s odpadom formou jeho zberu a ukladania na dotknutých
pozemkoch v rozsahu 53.103,57 eur s DPH (slovom päťdesiattritisícstotri eur a päťdesiatsedem centov
s DPH).

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému Ing. Z. O. podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 2 ods.

1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich
schopností zákonným spôsobom odstrániť odpad na dotknutých pozemkoch.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú činnosť súvisiacu s nakladaním s odpadmi vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava,
Odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, so svojím návrhom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaný T. Z. O. a prokurátor. Obžalovaný
podal odvolanie proti výroku o vine a treste. Prokurátor podal odvolanie proti výroku vine o treste a to
v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný T.. Z. O. v dôvodoch podaného odvolania učineného prostredníctvom zvoleného obhajcu

uviedol nasledovné:

„Na úvod považujem za nutné uviesť, že od vznesenia obvinenia mojej osoby ustálene popieram
spáchanie skutku kladeného mi za vinu v obžalobe ako aj dopustenia sa prečinu neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona a som presvedčený o svojej nevine.

Od začiatku vyšetrovania som pri vyšetrovacích úkonoch riadne spolupracoval. Týmto postupom som
prejavil súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu za účelom potvrdenia mojej neviny.
Napádaný Rozsudok v celom rozsahu považujem za nezákonný, arbitrárny a riadne neodôvodnený.
Stotožňujem sa však s odôvodnením napádaného Rozsudku v tom, že nebolo dokázané, že by som mal
spáchať trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona. Súd

ma uznal za vinného na základe vykonaného dokazovania pričom konštatoval, že práve ja som mal byť
tvorcom odpadu, ktorého rozsah ako aj náklady na odstránenie boli zistené z technickej správy č. LMS-
Vrakuňa_18062020 - Letecké Meračské a geodetické zameranie skládky odpadu a auto vrakovisko v
lokalite Vrakuňa zo dňa 18.06.2020 a následne znaleckým posudkom č. 29/2020 zo dňa 9.12.2021. Nie
ja však zrejmé, ako sa súd vysporiadal s odpadom pod č. XX XX XX ako zmiešané odpady zo stavieb

a demolácií iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX, kategórie odpadu „O“, v množstve
237,12 ton, ktorého zneškodnenie + zákonný poplatok + prepravu a manipuláciu vyčíslila znalkyňa v
znaleckom posudku na sumu 27 790,80 Eur. Moja osoba ani spoločnosť Q. V. s.r.o. nevykonávala
žiadne stavebné práce ani stavebné úpravy v areáli a taktiež sme nepodnikali oblasti stavebných prác.
Z vykonaného dokazovania a najmä z výsluchov svedkov nebolo preukázané, že tento odpad by bol

uložený na predmetných parcelách s povolením mojej osoby alebo že konkrétne moja osoba tento
stavebný odpad v areáli uložila, resp. ponechala. Podotýkam, že náklady na likvidáciu a odvoz tohto
odpadu prevyšujú polovicu rozsahu vyčísleného v znaleckom posudku. Z vykonaného dokazovania
zároveň nebolo preukázané, že by som ja mal byť tvorcom predmetného odpadu v rozsahu v akomje uvedený v znaleckom posudku. Doposiaľ Okresná prokuratúra Bratislava II neprodukovala a súd
nevykonaltakédôkazy,ktorébypreukazovalitúskutočnosť,žebysommalbyťjazodpovednýzauložený
odpad v rozsahu 53.103,57 Eur s DPH. Súd moju osobu môže za skutok uvedený v obžalobe aj v

napádanom Rozsudku uznať za vinného iba v prípade ak bez dôvodných pochybnosti je preukázané,
že tohto skutku som sa dopustil ja. Som presvedčený o tom, že súd mal na základe vykonaného
dokazovania dospieť k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a zároveň ma mal
oslobodiť spod obžaloby. Presvedčenie o tomto závere, nesprávnosti napádaného Rozsudku, ako aj
o skutočnostiach ktoré možno označiť ako dôvodné pochybnosti a mojej vine a toho, že som sa mal

v takom rozsahu dopustiť skutku ako mi je kladený za vinu, opieram nielen o výsluchy svedkov ale
aj samotné konštatovanie súdu v odôvodnení napádaného Rozsudku. T. j. odôvodnenie napádaného
Rozsudku samotne vyvracia závery o uznaní mojej viny a dospetí súdu o tom, že skutok som spáchal
práve ja. Z výsluchu mojej osoby ako aj svedkov mám za preukázané skutočností o tom, že nie
všetky motorové vozidla a „vraky“ odstavené na predmetných pozemkoch som hromadil ja, prístup do
areálu mali viaceré osoby, v areáli bez môjho vedomia a povolenia ukladali odpad iné osoby, pričom

prístupnosť bola od brány ako aj oplotenia, ktoré bolo na pozemku poškodené. V areáli sídlili aj iné firmy
podnikajúce v oblasti autodielni, autoopravovní a podobne. Ďalšími skutočnosťami, ktoré preukazujú
dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku mojou osobou sú najmä tie, že areál slúžil ako zberný dvor,
odkiaľ staré autá vozila firma Q.. Ďalej sa po areáli mohli pohybovať a pohybovali cudzie osoby, ktoré
chodili ako zákazníci do iných spoločnosti, ktoré v areáli sídlili ako aj iné osoby, ktoré do areálu nemali

oprávnenie vstúpiť. Súd sa vôbec nezaoberal hodnovernosťou výpovedí svedkov B. a M., ktorý potvrdili,
že prevádzkujú opravu vozidiel a renovácii starých vozidiel a pri oprave si vzájomne vypomáhali s mojou
osobou. Predmetné tvrdenie žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosti o tom, že v areáli sídlili
aj iné spoločnosti zaoberajúce sa opravou vozidiel ako pôvodcovia odpadu. Svedkovia vo výpovedi
neuviedli, kde staré súčiastky a iné odpady uskladňujú resp. vyhadzujú ak sú nepotrebné. Ak renovujú

staré vozidlá, je zrejmé, že staré súčiastky musia vyhodiť, resp. niekam uložiť a nahradiť ich novými
kúpenými súčiastkami. Taktiež je zrejmé to, že ak podnikali v oblasti opravy vozidiel, tak pri výmene
oleja museli starý olej určitým spôsobom zlikvidovať. Nie je preto vylúčené výpoveďami týchto svedkov,
že by neboli pôvodcami odpadu v areáli, keďže vykonávali minimálne do času ich výsluchu podnikanie
v oblasti opravy vozidiel a teda aj v čase medzi rokmi 2010 až 2020. V tomto prípade sú na mieste

dôvodné pochybností o tom, že práve ja ako obvinený mám byť uznaný za vinného zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a v napádanom Rozsudku ak nemožno bez dôvodných pochybností ustáliť, že za
odpad v rozsahu určenom znaleckým posudkom mám byť zodpovedný ja. Výpoveď svedka M. totožne
preukazuje dôvodné pochybnosti o tom, že by som sa mal skutku dopustiť ja a že som ja zodpovedný,
resp. úmyselne alebo z nedbanlivosti som nakladal a uložiť odpad v rozsahu stanovenom znaleckým

posudkom. Svedok M. potvrdil, že odpad v areáli vyhodil z dodávky aj niekto iný a to niekedy aj plnú
dodávku pneumatík, čo v jednom konkrétnom prípade môže byť 4/5 ton a to iba v jednom prípade.
Pričom týchto prípadov mohlo byť oveľa viac. Nie je však pravdou, že by bol areál počas rokov 2010
až 2020 celú dobu oplotený a že by poškodený plot bol opravený za niekoľko pár minút, resp. hodín.
Poškodenie plotu niekedy trvalo aj 2-3 mesiace, pričom svedkyňa V. ani M. sa nikdy nepodieľali na

opravení plotu. Nikdy neprikázali niekomu plot opraviť a ani sami neboli svedkami, keď sa plot normálne
alebo provizórne opravoval. Okrem skutočností potvrdených svedkom M., ktorý vypovedal pravdu sa
viac krát stalo, že zamknutá brána bola otvorená a zámok vylomený, čím takýmto spôsobom mohlo
dôjsť k nahromadeniu odpadu, za ktorý nemôžem zodpovedať. To isté aj v prípadoch poškodenia plotu.
Súd správne konštatoval, že je pravdou to, že nie je možné bezvýhradne dohliadnuť na stav, resp.

rozsah odpadu, ktorý sa v areáli nachádzal. Súd však aj v rámci dôvodných pochybností označil moju
osobu ako pôvodcu odpadu. Je tiež zrejmé to, že výpovede svedkyne V. a svedka M. sa navzájom
rozporujú. K stráženiu objektu pánom na dôchodku som sa v rámci vykonaného dokazovania vyjadril
tak, že to bola jeho úloha, ktorú si vykonával maximálne na papieri a veľmi formálne. Tento pán bol
skôr pôžitkár alkoholu, ktorý v areáli prespával ako by strážil a dohliadal na bránu a pohyb ľudí v

areáli. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie uvádzam, že uložený trest považujem za neprípustný
a neakceptovateľný, a to z dôvodu, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil dôsledne všetky zásady
pre ukladanie trestu aj s poukazom na skutočnosť, že zo žiadneho vykonaného dôkazu v trestnej
veci nevyplýva, že by som sa mal dopustiť skutku kladeného mi za vinu. Taktiež súd neodôvodnil
výšku uloženého trestu a prečo neuložil nižší trest. Súd zároveň nebral do úvahy možnosť uloženia

alternatívneho trestu mimo trestu odňatia slobody. Napr. peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Trestného
zákona a to v prípade ak by mal za preukázane, že skutok sa stal a bol spáchaný mojou osobou.
Pričom v tomto prípade nemožno bez dôvodných pochybností uznať moju osobu za vinnú a správne mal
vydať oslobodzujúci rozsudok z odôvodnením, že nebolo dokázané, že som skutok spáchal práve ja.Vzhľadom na vyššie uvedené týmto prostredníctvom svojho obhajcu žiadam, aby odvolací súd prvotne
zamietol odvolanie prokurátora, nakoľko nie je dôvodne, vyhovel mnou podanému odvolaniu a vydal
uznesenie, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 26.9.2025, sp. zn. B2-2T/6/2022 zrušil

v celom rozsahu a vrátil späť Mestskému súdu Bratislava I, aby vo veci konal a rozhodol, alternatívne
aby vo veci sám rozhodol a rozsudkom moju osobu spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že nebolo
preukázané, že skutok spáchala moja osoba.“

Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania uviedol, že prvostupňový súd obžalovaného uznal vinným

podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona a nie podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
pričom svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil tým, že § 302 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
predpokladá vydanie životného prostredia do nebezpečenstva vzniku väčšej škody, pričom v danom
prípade (trestný čin proti životnému prostrediu) sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej
škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do
predošlého stavu (§ 124 ods. 3 Trestného zákona). Súd zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebola

preukázaná ekologická ujma, resp. nebola vôbec zistená, pretože znalkyňa vo svojom znaleckom
posudku výslovne uviedla, že nevie hodnoverne posúdiť a určiť prípadný vznik ekologickej ujmy. Súd
v danom prípade uzavrel, že bola zistená len majetková škoda, ktorá v sebe zahrňuje (aj) náklady na
uvedenie životného prostredia do predošlého stavu (odvoz a likvidácia odpadu), a keďže nebol zistený
súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, ale len rozsah nakladania s odpadmi, t. j. cena, za ktorú

sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje,
zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené
(§ 124 ods. 3 Trestného zákona), potom skutok právne posúdil podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor sa s týmito právnymi závermi súdu I. stupňa nestotožnil a v predmetnej veci má za to, že súd
mal obžalovaného uznať vinným podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vo vzťahu k

právnej kvalifikácii skutku poukázal aj na komentár k Trestnému zákonu od autorov Kern a iní (ASPI),
ktorí uvádzajú, že prvým z kvalifikačných znakov je, ak páchateľ trestného činu vydá životné prostredie
do nebezpečenstva väčšej škody. Zákonodarca v tomto prípade použil pojem “škoda” a nie rozsah, a
teda za škodu je v tomto prípade potrebné považovať súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom
majetková škoda v sebe zahŕňa aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu (§ 124

ods. 3 TZ). Zároveň prokurátor poukázal na to, že následok vo forme väčšej škody nemusí činom podľa
odseku 1 nastať, postačuje, ak je životné prostredie len ohrozené tak, že by mohlo dôjsť k spôsobeniu
väčšej škody. V prejednávanej veci boli náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu
jednoznačne ustálené znaleckým dokazovaním na sumu 53.103,57 eur, pričom v tomto smere postačuje
preukázanie majetkovej škody, nakoľko už samotná majetková škoda je vo väčšom rozsahu, teda k

majetkovej škode by mohla byť ešte v rámci súhrnu pripočítaná ekologická ujma, čím by bol rozsah činu
ešte väčší. V rámci súdnej praxe dochádza k uznaniu viny obžalovaných podľa § 302 ods. 1 ods. 2
písm. a) Trestného zákona aj v prípade určenia iba majetkovej škody, nakoľko sa jedná o súhrn dvoch
veličín a v prípade, že už z jednej veličiny vyplýva potrebný rozsah, je možné uznať vinu podľa § 302
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. (napr. rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T 65/2023

z 15.06.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/10/2018 z 21.05.2024, rozsudok Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T 98/2021 z 04.10.2022, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/60/2019
z 02.03.2020). S rozhodnutím súdu prvého stupňa týkajúceho sa výroku o treste, prokurátor sa tiež
nestotožnil. Súd uložil obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona povinnosť počas skúšobnej
doby podľa svojich schopností zákonným spôsobom odstrániť odpad na dotknutých pozemkoch. V

tomto smere prokurátor uviedol, že takáto formulácia povinnosti je ťažko vykonateľná a pri prípadnom
rozhodovaní súdu, či sa obžalovaný po prípadnom uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
osvedčil, bude problematické posúdiť, akú časť odpadu bolo v schopnostiach obžalovaného odstrániť a
akú už nie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol Krajskému súdu v Bratislave,
aby jeho odvolaním napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/6/2022 zo dňa

26.09.2025 zrušil v celom rozsahu a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Odvolanie prokurátora bolo zaslané na vyjadrenie obžalovanému T.. Z. O., ako aj jeho obhajcovi.

Obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu vo svojom osobitnom podaní uviedol, že odvolanie

Okresnej prokuratúry Bratislava II považuje v celom rozsahu za nedôvodné a príslušnému odvolaciemu
súdu navrhuje postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokuratúry zamietnuť. Okresná
prokuratúra Bratislava II odvolanie v neprospech jeho osoby odôvodnila iba tým, že prvoinštančný súd
mal jeho osobu uznať vinnú aj zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmipodľa § 302 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, teda nie len zo skutkovej podstaty
uvedenej podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona. Podľa prokuratúry postačuje na uznanie mojej viny
zo spáchania trestného činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona preukázanie škody, ktorá je

znaleckým posudkom vyčíslená na sumu 53.103,57 eur. Svoje úvahy a tvrdenia prokuratúra preukazuje
komentárom k Trestnému zákonu od autorov Kern a iní a s odkazom na rozsudky okresných súdov
v iných trestných veciach. Súd správne konštatoval, že v rámci dokazovania a ani zo znaleckého
posudku v tejto trestnej veci nebolo dokázané, že by došlo k ekologickej ujme na životnom prostredí,
resp. nebola vôbec zistená a ani zisťovaná. Samotná znalkyňa nevedela hodnoverne posúdiť a určiť

prípadný vznik ekologickej ujmy. Prokurátor vo svojom odôvodnení odvolania nesprávne tvrdí, že za
ekologickú ujmu možno považovať aj majetkovú škodu, ktorá sa obmedzuje iba na rozsah odpadov a
cena za odstránenie odpadu z mieste, ktoré na jeho uloženie je nie určené. Podotýkam, že skutková
podstata v § 302 ods. 2 Trestného zákona je všeobecnou skutkovou podstatou a nie kvalifikovanou
skutkovou podstatou k § 302 ods. 1 Trestného zákona. Orgány činné v trestnom konaní nezačali trestné
stíhanie, ani neobvinili jeho osobu zo spáchania trestného činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona.

Orgány činné v trestnom konaní neviedli vyšetrovanie a nezisťovali, či došlo k spáchania trestného
činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona. Okresná prokuratúra nepodala obžalobu a ani po novele
Trestného zákona, nemodifikovala a nekvalifikovala skutok tak, že by malo dôjsť k spáchaniu trestného
činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona. V súdnom konaní prokurátor neprodukoval také dôkazy,
ktoré by viedli k preukázaniu spáchania trestného činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona a už

vôbec nie, že by sa on (obžalovaný) mal uvedeného skutku dopustiť. Súd správne dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona a nie je možné dospieť k záveru, že by došlo k
spáchaniu trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 2 Trestného zákona.
Znalkyňa a samotné závery znaleckého posudku uvádzajú, že nie je možné hodnoverne posúdiť a určiť

prípadný vznik ekologickej ujmy, preto možno správne predpokladať, že k ekologickej ujme nielen že
nedošlo, ale nebolo životné prostredie vydané do nebezpečenstva vzniku väčšej škody. Prokurátor si
nesprávne vykladá a zamieňa vyčíslenie ceny na odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie
nie je určené s posúdením vydania životného prostredia do nebezpečenstva vzniku väčšej škody. Vznik
a nebezpečenstvo škody na životnom prostredí nemožno zamieňať s rozsahom nákladov na odvoz

a likvidáciu odpadu. Uloženie odpadu, t. j. napr. stavebného odpadu (tehly, kusy betónu) pneumatík
a súčiastok s motorových vozidiel na spevnených betónových plochách alebo v regáloch v budove,
žiadnym spôsobom nevydáva životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody. Záverom sa
prokurátor v podanom odvolaní nestotožňuje s uložením povinnosti podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona
a to tej, aby počas skúšobnej doby on (obžalovaný) podľa svojich schopností a zákonným spôsobom

odstránil odpad na dotknutých pozemkoch z dôvodu údajnej nevykonateľnosti a posudzovania, či by
sa v možnej skúšobnej dobe osvedčil alebo nie. V tomto smere obžalovaný uviedol, že súd uložil
túto povinnosť presne v znení zákonného znenia § 50 ods. 2 Trestného zákona a súd nemá možnosť
dotvoriťuloženietejtopovinnostivrozsahuurčenomvpercentáchalebovsumenákladovnaodstránenie
odpadu. Nie je preto jeho osobe zrejmé, akým spôsobom prokurátor žiada súd, aby mu uložil povinnosť

podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v inom znení ako v tom, že by túto povinnosť súd neuložil. Vzhľadom
na uvedené navrhol odvolanie prokurátora odvolacím súdom zamietnuť, nakoľko nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obhajca obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry a M.. G. J. I. ako zástupkyňa

poškodenej Slovenskej republiky, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava. Odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného T.. Z. O., nakoľko na takýto postup mal splnené všetky
zákonné podmienky. Odvolací súd k tomu iba vyslovuje, že obžalovaný bol o termíne verejného
zasadnutia riadne upovedomený dňa 11.12.2025, o čom svedčí pripojená doručenka podpísaná
obžalovaným.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že pokiaľ ide
o odvolanie prokurátora, na tomto zotrváva a navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Pokiaľ ide odvolanie
obžalovaného, toto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupkyňa poškodeného subjektu uviedla, že nevyužíva právo konečného návrhu, či už k odvolaniu
obžalovaného, alebo k odvolaniu prokurátora.Obhajca obžalovaného uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tomuto navrhuje vyhovieť a
zároveň žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, v tomto sa v podstate zhoduje

s prokurátorom, keďže aj on sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci mestskému
súdu. Obhajca dodal, že alternatívne navrhuje, aby krajský súd sám vo veci rozhodol spôsobom, že
zruší napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým obaja odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolania obžalovaného Ing. Z. O. a prokurátora sú iba
čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnýmiprerozhodnutieaakbolinapadnutýmrozsudkomporušenéustanovenieTrestnéhozákona.

Podľa § 322 ods. 3, veta prvá Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd vyslovuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu,
je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktoromnedošlokžiadnymchybám,ktorébymohlimaťvplyvnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,pokiaľ
ide o zistenie, že predmetný skutok sa v zásadných bodoch stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný Ing. Z. O.. Jedinú výhradu z tohto konštatovania
odvolací súd vzhliadol v tom, že prvostupňový mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania z
tzv. skutkovej vety obžaloby vypustiť text: „XX XX XX zmiešané odpady zo stavieb a demolácii iné ako
uvedené v XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX, kategória odpadu „O“, množstvo 237,12 ton“ a zároveň
mal upraviť výšku spôsobenej škody zo sumy 53.103,57 eur, na sumu 25.312,77 eur.

V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa, že požiadavka vyslovená v § 278 ods. 1 Tr. por., aby súd rozhodoval
len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu neznamená, že musí ísť o úplnú zhodnosť
tzv. skutkovej vety obžalobného návrhu a rozsudku; niektoré skutočnosti uvedené v obžalobe môžu
odpadnúť, niektoré zase pribudnúť, nesmie sa však zmeniť podstata konania. Podstata skutku spočíva v

konanípáchateľaavnásledku,ktorýboltýmtokonanímspôsobený(alebokuktorémukonaniepáchateľa
smerovalo) a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Súd musí na jednej strane skutok uvedený
v obžalobe prejednať v celom rozsahu, na strane druhej má právo, dokonca povinnosť do rozhodnutia
premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne skutočnosti uvedené v obžalobe modifikujú
alebo aj negujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku a pokiaľ tomu nebráni zásada zákazu zmeny

postavenia obžalovaného k horšiemu.

Bolo potrebné prisvedčiť tým odvolacím argumentom obžalovaného T.. Z. O., že mestský súd sa
nedostatočným spôsobom vysporiadal s odpadom pod číslom XX XX XX - zmiešané odpady zo
stavieb a demolácii v množstve 237,12 ton (išlo o náklady vo výške 27.790,80 eur), keď na jednej

strane v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že znalkyňa T.. B. W. v znaleckom
posudku č. 29/2020 do celkového objemu nákladov (53.103,57 eur) na odstránenie odpadu z daného
miesta, jeho prepravu a zneškodnenie, nezaradila samostatnú skupinu odpadov vzniknutú pri požiari, čo
však bolo v príkrom rozpore s obsahom znaleckého posudku, nakoľko znalkyňa do celkového objemu
nákladov vo výške 53.103,57 eur, zaradila aj náklady za odpad z požiaru vo výške 27.790,80 eur

(pôvod vzniku týchto navážok bol z požiaru murovanej budovy, v podstate došlo k sanácii celej budovy
a z tohto dôvodu znalkyňa zmes týchto navážok zaradila do skupiny stavebných odpadov), na strane
druhej, ani vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by za tento stavebný odpad po požiari,
niesol trestnoprávnu zodpovednosť práve obžalovaný. Čo sa týka požiaru v roku 2020, ten vznikol z
nezistených príčin, chytila sa slama a následne jedna maštaľ, hasiči nahrnuli odpad zo zhorenej budovy

na pôvodnú skládku plastového odpadu.

Odvolací súd uvedené pochybenie mestského súdu konvalidoval vlastným rozhodnutím.Senát krajského súdu nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku tohto
rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný T.. Z. O. sa v kritickom

čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v tomto rozsudku, dopustil predmetného skutku
a spôsobil tam uvedený následok na životnom prostredí.

Vina obžalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami T.. N. O., W. V., E. M., T. M. a T. J., na
ktoré vyčerpávajúcim spôsobom poukázal mestský súd v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku, ako

aj znaleckým dokazovaním (znaleckým posudkom č. 29/2020 vypracovaným znalkyňou Ing. B. W.),
odborným vyjadrením, resp. technickou správou spoločnosti E. W., s.r.o. - divízia E. V., W. XX, K. zo dňa
18.06.2020 pod č. LMS_Vrakuňa_18062020 (letecké meračské snímkovanie a geodetické zameranie
skládky odpadu a autovrakoviska, v lokalite Vrakuňa), fotografiami na webovej stránky spoločnosti Q.
V. s.r.o., so sídlom P. XX, K., zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov spolu s
fotodokumentáciou, ako aj na základe ďalších listinných dôkazov (z rozhodnutí orgánov verejnej moci).

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 29.07.2008 pod č.
ZPH/2008/04139/II/PAE vyplynulo, že Obvodný úrad životného prostredia zastavil konanie vo veci
udelenia súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch,
žiadateľovi - spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, a to z dôvodu,

že žiadateľ v stanovenom termíne svoju žiadosť nedoplnil o chýbajúce náležitosti.

Z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2018, vyplynulo,
že ministerstvo k dňu 30.08.2018 neudelilo autorizáciou na činnosti spracovanie starých vozidiel
spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX K..

Z oznámenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 22.11. 2022 č. OU-BA-OSZP3-2022, že rozhodnutím
zo dňa 29.07.2008 pod č. ZPH/2008/04139/II/PAE úrad zastavil konanie podľa § 74 ods. 6 zákona o
odpadoch, vo veci žiadosti spoločnosti Q. V. s.r.o., P. XX, K., IČO: XX XXX XXX, o udelenie súhlasu na
zber a spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch, a rozhodnutím zo dňa

01.04.2005 pod č. ZPH/2005/03011/II/PAE úrad udelil pôvodcovi odpadov, spoločnosti Q. V. s.r.o., P. XX,
K., IČO: XX XXX XXX, súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi podľa § 7 ods. 1 písm. g/ zákona
o odpadoch, v prevádzke umiestnenej na P. XX, v K. - Z., platnosť rozhodnutia bola do 01.04.2008,
pričom ostatne uvedené rozhodnutie neoprávňovalo spoločnosť Q. V. s.r.o. prevádzkovať zariadenie na
spracovanie starých vozidiel, úradu bolo deklarované, že ide o prevádzku - autosevis.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že v inkriminovanej lokalite sídlili aj iné firmy zaoberajúce sa
opravou motorových vozidiel a boli pôvodcovia odpadu, tak svedkovia M. B. a Z. M. vylúčili, že by sa
venovali rozoberaniu motorových vozidiel, pričom sa venovali len renovácii starých vozidiel, ktoré mali
odstavené v tomto areáli, avšak pneuservisu sa vôbec nevenovali.

Ak obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že nie všetky vraky z vozidiel a odpad hromadil on, pretože do
areálu mal prístup každý, brána do areálu bola zväčša otvorená a oplotenie pozemku bolo poškodené,
tak odvolací súd poukazuje na výpovede svedkýň W. V. a E. M., ktoré potvrdili, že celý areál bol oplotený
a pokiaľ bol poškodený plot, dali ho opraviť, pričom vždy o sedemnástej hodine sa zatvorila brána a

nikto sa zvonku do areálu nedostal. Zároveň svedok T. J. uviedol, že areál bol v danom období strážený
jedným pánom na dôchodku, ktorý bol vyslúžilým policajtom.

Svedok T. M. vypovedal, že bol zamestnancom spoločnosti obžalovaného, od ktorého dostával pokyny.
U obžalovaného predával ojazdené pneumatiky, ktoré dovážal z Nemecka a Rakúska, z veľkých

recyklačných centier. Od roku 2009 prestali od nich brať staré pneumatiky, za každú pneumatiku si pýtali
päťdesiat centov až jedno euro, keď si po ne prišiel kamión. Svedok jazdené pneumatiky kontroloval a
vyraďoval tie, čo boli nepoužiteľné. Problém nastal, keď sa dovážalo viac pneumatík, než sa podarilo
predať a začali sa kopiť. V rokoch 2010 až 2020 sa pneumatiky hromadili, lebo sa nielen dovážali,
ale aj prezúvali, prezuté u nich ostávali, uskladňovali aj políciou zadržané vozidlá, potom sa zmluva s

Prezídiom Policajného zboru zrušila.

Svedkyňa T.. N. O. na hlavom pojednávaní uviedla, že v roku 2005 dostala spoločnosť Q. V., s.r.o.
P. XX, K., ako pôvodca odpadov súhlas s nakladaním s odpadmi na tri roky, a to do roku 2008 -išlo o brzdové kvapaliny, chladiace kvapaliny, autobatérie, olejové filtre, oleje, obaly (malé množstvá
typické pre autoservisy), a koncom roka 2005 táto spoločnosť požiadala o vyjadrenie k projektovej
dokumentácii, a to zabudovanie odlučovača ropných látok - retenčnú nádrž. V čase obhliadky, ktorej

sa osobne zúčastnila, sa v areáli nachádzali osobné motorové vozidlá rôznych značiek v rôznom
technickom stave, nákladné autá, strojné mechanizmy, časti z rozobratých motorových vozidiel (napr.
dvere, kapoty, prístrojové dosky, volanty, motory a pod.), taktiež tam bol odpad po zhorení budovy, v
ktorom boli pneumatiky, nárazníky, čiže zhorelo niečo, kde boli zrejme uložené odpady z rozoberania
motorovýchvozidiel.Nachádzalisatamajoleje.Neboltamvybodovanýodlučovačropnýchlátok,vozidlá

sa nachádzali na spevnených, ale aj nespevnených plochách. Podľa svedkyne T.. N. O., súdna znalkyňa
spolu s príslušníkmi Policajného zboru, každý jeden kus spočítali, zvážili a zaznamenali. Menovaná
svedkyňa tiež potvrdila, že odpady boli na pozemku uložené bez povolenia - súhlasu, neboli splnené
ani materiálno-technické a personálne zabezpečenie s nakladaním s odpadmi, prevádzkovateľ nemal
súhlas na rozoberanie starších vozidiel.

Náklady na odstránenie nahromadeného odpadu z danej lokality, vrátane nákladov na jeho prepravu a
zneškodnenie, resp. recykláciu, boli vyčíslené na základe znaleckého posudku č. 29/2020 vypracovaný
znalkyňou Ing. B. W..

Možno preto uzavrieť, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo, že obžalovaný Ing. Z.

O. v rozhodnom období vykonávaním zberu starých vozidiel zaradených do znaleckého skúmania ako
odpad,rozoberanímstarýchvozidielazhromažďovanímsamostatnýchčastíasúčiastokpochádzajúcich
z motorových vozidiel v areáli spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. XX, K., bez vydaných povolení
vyplývajúcichzozákonaoodpadoch,porušilzákladnépovinnostidržiteľaapôvodcuodpaduvyplývajúce
z ustanovení § 14, § 12, § 13 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a táto jeho činnosť bola vykonávaná

v rozpore s ustanovením § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol

dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Nadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové závery súdu
prvého stupňa.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jasne vyplýva spôsob, akým sa vysporiadal s obhajobou
obžalovaného, v ktorej obžalovaný naďalej pokračuje aj v dôvodoch podaného odvolania. Skutkové
závery mestského súdu si odvolací súd v zásadných bodoch osvojil.

V naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech
(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 ,
III. ÚS 197/02 , III. ÚS 284/08 ). Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich

vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,
že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z
13.12.2016).

Tedaprávonaspravodlivýprocesneznamenáaniprávonato,abybolastranakonaniapredvšeobecným
súdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,predstavamiaprávnyminázormi.
Súdneporušížiadneprávastranyvkonaní,aksineosvojíňounavrhnutýspôsobhodnoteniavykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ

primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu
vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného T.. Z. O. predostreté aj prostredníctvom jeho obhajcu,

krajský súd vyslovuje nasledovné:

K názoru obhajoby, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný,
odvolací súd tento záver nezdieľa a má za to, že je zhromaždených a v konaní pred súdom I.
stupňa vykonaných dostatok dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie obžalovaného. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je zrozumiteľné a dodatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností

prípadu. Ani krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného.

Napriek tomto konštatovaniu, treba prisvedčiť odvolateľovi iba v tom, že prvostupňový mal na základe
výsledkov vykonaného dokazovania z tzv. skutkovej vety obžaloby „vypustiť“ text: „XX XX XX zmiešané
odpady zo stavieb a demolácii iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX a 17 XX XX, kategória odpadu

„O“, množstvo 237,12 ton“ a zároveň mal upraviť výšku spôsobenej škody zo sumy 53.103,57 eur, na
sumu 25.312,77 eur a takto modifikovaný skutok mal „preniesť“ do tzv. skutkovej vety rozsudku. Treba
dať za pravdu obžalovanému, že tento stavebný odpad po požiari, nebol uložený so súhlasom jeho
osoby na daných parcelách, prípadne, že by on (obžalovaný) tento stavebný odpad v areáli uložil.

Uvedené pochybenie súdu I. stupňa napravil odvolací súd svojim vlastným rozhodnutím tak, že z
tzv. skutkovej vety napadnutého rozsudku „vypustil“ text: „XX XX XX zmiešané odpady zo stavieb a
demolácii iné ako uvedené v XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX, kategória odpadu „O“, množstvo 237,12
ton“ a zároveň upravil výšku spôsobenej škody zo sumy 53.103,57 eur, na sumu 25.312,77 eur.

Senát krajského súdu vzhliadol pochybenie súdu I. stupňa aj v nesprávnej právnej kvalifikácii
predmetného skutku, keďže ho nesprávne posúdil ako pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi
podľa § 302 ods. 1Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

V posudzovanej veci mal mestský súd po úprave výšky spôsobenej škody (zo sumy 53.103,57 eur na

sumu25.312,77eur)predmetnýskutokprávneposúdiťakoprečinneoprávnenéhonakladaniasodpadmi
podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Objektom trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi je ochrana životného prostredia
a záujem spoločnosti na zákonnom a bezpečnom nakladaní s odpadmi. Zákonodarca tento širší

záujem deklaruje najmä § 124 ods. 3 druhá veta Tr. zák. a § 131 ods. 2 Tr. zák.

Prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. zakladá
trestnoprávnu zodpovednosť v prípade porušenia právnych predpisov týkajúcich sa nakladania

s odpadmi presahujúceho zákonom stanovený rozsah. Ide najmä o zákon č. 79/2015
Z. z. o odpadoch, ale v
osobitných prípadoch môže ísť aj o iné právne predpisy, napríklad vodný zákon , zákon o veterinárnej starostlivosti.

Objektívna stránka prečinu podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. spočíva v nakladaní s odpadmi v malom rozsahu
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K výkladu pojmu „odpad“ je potrebné aplikovať § 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, v zmysle ktorého

sa za odpad považuje hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť
alebo je v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť, resp. primeranéustanovenia iných predpisov upravujúcich nakladanie s odpadmi, na ktoré sa nevzťahuje zákon č.
79/2015 Z. z. o odpadoch.

Za nakladanie s odpadmi sa v zmysle § 131 ods. 2 Tr. zák. považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a
ukladanie odpadov.

Ukladanie odpadov nemá zákonnú definíciu a pri výklade tohto pojmu je možné vychádzať

iba z jazykového výkladu, ktorý za ukladanie považuje položenie na určité miesto.
Problematika nezákonného umiestnenia odpadu je upravená § 15 zákona č. 79/2015 Z.
z. o odpadoch. V
tejto súvislosti je potrebné vnímať aj súvislosť s § 13 písm. a/ zákona č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch, kde sa
deklaruje zákaz uložiť odpad na inom mieste ako na to určenom.

Samotné podanie žiadosti príslušnému orgánu na vydanie povolenia na nakladanie s odpadmi
nenahrádza vydaný súhlas. Na vydanie súhlasu neexistuje právny nárok, resp. vydanie súhlasu nie je
automatické.Vecpodliehabližšiemuskúmaniuapreverovaniupodmienokjehovydania.Vprípade,akby
neboli splnené zákonné predpoklady, príslušný orgán by súhlas na nakladanie s odpadmi nevydal. Preto

nie je možné vykonávať činnosť na úseku odpadového hospodárstva len na základe žiadosti podanej
príslušnému orgánu. Nakladaním s odpadmi bez predchádzajúceho súhlasu sa považuje za porušenie
právnych predpisov a je možné zaň vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.

Podľa § 124 ods. 3 T r. zák. sa

rozsahom činu pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Tr. zák. rozumie cena, za ktorú sa odpad v
čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje
alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Ku spáchaniu tohto trestného činu dôjde vtedy, pokiaľ je spáchaný v malom rozsahu. Malý rozsah
predstavuje sumu viac ako 700 eur.

Subjekt je všeobecný, teda páchateľom môže byť akákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Za trestný čin neoprávneného nakladania s odpadom podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. možno vyvodiť trestnú zodpovednosť
voči právnickej osobe (§ 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb).

Z hľadiska subjektívnej stránky pre naplnenie formálnych znakov trestného činu neoprávneného

nakladania s odpadmi postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti.
Ustanovenie § 302 ods. 2 Tr. zák. je
kvalifikovanou skutkovou podstatou vo vzťahu k základnej skutkovej podstate upravenej v § 302 ods. 1
Tr. zák.

Kvalifikačný znakom neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 2 písm. a/ Tr zák. je ten, ak
páchateľ trestného činu vydá životné prostredie do nebezpečenstva väčšej škody. Zákonodarca v tomto
prípade použil pojem „škoda“ a nie rozsah, a teda za škodu je v tomto prípade potrebné považovať súhrn
ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahŕňa aj náklady na uvedenie
životného prostredia do predošlého stavu (§ 124 ods. 3 Tr. zák.). Zároveň je potrebné poukázať na to, že následok vo forme väčšej škody
nemusí činom podľa odseku 1 nastať, postačuje, ak je životné prostredie len ohrozené tak, že by mohlo
dôjsť k spôsobeniu väčšej škody. Väčšia škoda je suma prevyšujúca 20 000 eur.

Škoda ako kvalifikačný znak trestných činov proti životnému prostrediu je dôležitým ukazovateľom pre

určenie trestnosti činu a pre odlíšenie, či v konkrétnom prípade ide o trestný čin alebo o priestupok.
Pri trestných činoch proti životnému prostrediu je škoda upravená špeciálnym ustanovením, keďže
všeobecná úprava škody by nepostihla špecifiká danej trestnej činnosti. Ide o osobitný druh trestnej
činnosti, ktorý si vyžaduje osobitnú ochranu, čo je premietnuté aj do definície škody podľa uvedenéhoustanovenia. Škodou je teda nielen hmotná majetková škoda, t. j. úbytok na majetku poškodeného
subjektu, ale aj ekologická ujma.

Všeobecná definícia ekologickej ujmy je upravená v zákone o životnom prostredí, podľa ktorého
ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich
zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Ekologická ujma
predstavuje nemateriálnu ujmu na životnom prostredí premietnutú do hodnoty vyjadrenej v peniazoch,
ktorá je považovaná za celospoločenskú ujmu.

Okrem ekologickej ujmy je súčasťou škody podľa § 124 ods. 3 Tr. zák. majetková škoda, ktorá vznikla
ako reálny úbytok na majetku konkrétnej poškodenej osobe následkom spáchania trestného činu proti
životnému prostrediu. Ide o majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Kritériá na určenie tejto škody
sú všeobecnými kritériami pre stanovenie výšky škody vo všeobecnosti. Táto škoda predstavuje výšku
ujmy na majetku, t. j. napríklad trhovú hodnotu vyrúbaných drevín, trhovú hodnotu usmrtených zvierat

alebo odcudzených rastlín a podobne. Do majetkovej škody sú zahrnuté aj náklady na uvedenie
životného prostredia do pôvodného stavu. Ide o reálne náklady, ktoré poškodený subjekt vynaložil, t.
j. napríklad odstránenie odpadu z daného miesta, preprava odpadu, zneškodnenie alebo recyklácia
odpadu, výsadba nových drevín, vyčistenie vodného zdroja a podobne.

Odvolací súd v ďalšom považuje za potrebné zdôrazniť, že už v čase rozhodovania mestského súdu
o podanej obžalobe (tá bola podaná dňa 27.12.2022), vstúpila do platnosti novela Trestného zákona s
účinnosťou od 06.08.2024, ktorou došlo k úprave ustanovenia § 125 Trestného zákona určením nových
hraníc výšky škody, keďže sa zvýšila suma malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur, následne sa
upravila aj hranica väčšej škody (suma prevyšujúca 20 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 250

000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 650 000 eur).

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť, trestnosť činu podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné.

V kontexte s vyššie uvedeným potom odvolací súd dospel k záveru, že Trestný zákon v znení účinnom
od 06.08.2024 je pre obžalovaného T.. Z. O. priaznivejší, ako Trestný zákon účinný v čase spáchania

skutku. Výška majetkovej škody ustálená rozsudkom krajského súdu predstavovala čiastku 25.312,77
eur (§ 124 ods. 3 Tr. zák.), čo bolo potrebné podľa novelizovaného Trestného zákona posúdiť ako škodu
väčšiu (nad 20 000 eur do 250 000 eur), navyše rozpätie trestnej sadzby podľa § 302 ods. 2 Tr. zák.
je od 6 mesiacov do 3 rokov (pričom trestná sadzba prokurátorom žalovaného prečinu neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 3 Tr zák. účinného v čase spáchania skutku, bola v rozpätí od

1 roka do 5 rokov).

Odvolací súd dospel k záveru, že po objektívnej stránke obžalovaný T.. Z. O. naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. tým, že od roku 2010 do 20.05.2020 na katastrálnom území K. - Z., na tam sa nachádzajúcich

nehnuteľnostiach na P. ulici, nakladal s odpadom v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
na úseku odpadového hospodárstva tak, že bez súhlasu Okresného úradu Bratislava prevádzkoval
zariadenie na zber starých vozidiel, ktoré vykupoval od rôznych subjektov, tieto následne rozoberal na
náhradné diely a tieto súčasti z takto nadobudnutých vozidiel ďalej predával, ponúkal na predaj, a to
aj napriek tomu, že spoločnosti Q. V. s.r.o. so sídlom P. č. XX, K. vo vyššie uvedenom období nebola

udelená autorizácia na činnosť spracovania starých vozidiel a rovnako tejto spoločnosti nebol udelený
súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, a takto vznikli v podobe jednotlivých častí a
komponentov motorových vozidiel na dotknutých nehnuteľnostiach odpady rôzneho druhu, kde niektoré
súčiastky z motorových vozidiel skladoval a ponúkal na predaj, iné znehodnotené, resp. opotrebovanékomponenty motorových vozidiel skladoval a tieto tam dlhodobo ponechal bez ďalšieho úmyslu tento
odpad zneškodniť, prípadne zhodnotiť. Takýmto spôsobom vydal životné prostredie do nebezpečenstva
vzniku škody vo výške 25.312,77 eur s DPH.

Subjektívnu stránku konania obžalovaného možno označiť ako konanie v priamom úmysle, čo je zrejmé
aj z toho, že hoci príslušný úrad zastavil konanie vo veci udelenia súhlasu na zber a spracovanie
starých vozidiel spoločnosti Q. V. s.r.o., so sídlom P. XX, K. a tiež v inkriminovanom období nebola tejto
spoločnosti udelená autorizácia na činnosť spracovania starých vozidiel, aj napriek tomu obžalovaný

naďalej prevádzkoval zariadenie na zber starých vozidiel, ktoré vykupoval od rôznych subjektov, tieto
následne rozoberal na náhradné diely a tieto súčasti z takto nadobudnutých vozidiel ďalej predával,
ponúkal na predaj, znehodnotené alebo opotrebované komponenty motorových vozidiel dlhodobo
skladoval a tieto tam ponechal, bez ďalšieho úmyslu takto vzniknutý odpad zneškodniť, odviesť, resp.
zhodnotiť v zmysle zákona o odpadoch.

Krajský súd v názorovej zhode z odvolacími argumentmi prokurátora vyslovuje, že v posudzovanej veci
boli náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu ustálené znaleckým posudkom č.
29/2020 vypracovaným znalkyňou Ing. B. W., pričom v tomto smere postačuje preukázanie majetkovej
škody, nakoľko už samotná majetková škoda ustálená rozsudkom krajského súdu vo výške 25.312,77
eur (jej výpočet vychádzal z podkladov znaleckého posudku č. 29/2020), predstavovala v zmysle

ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. „väčšiu škodu“, teda k majetkovej škode by mohla byť ešte v rámci
súhrnu pripočítaná ekologická ujma, čím by bola škoda na životnom prostredí ešte výrazne vyššia. Hoci
znalkyňa T.. B. W. vo svojom znaleckom posudku nedokázala posúdiť a určiť prípadný vznik ekologickej
ujmy, t. j. skutočné znečistenie horninového podložia, ktoré by mohlo vzniknúť zhromaždením starých
vozidiel pri neodbornej manipulácii s nimi (hoci poukázala, že prípadné úniky pohonných hmôt z týchto

odstavených vozidiel predstavujú oveľa väčšie riziko znečistenia horninového podložia), napriek tomu,
nebolo vôbec namieste (ako to urobil súd I. stupňa), aby bol predmetný skutok právne posúdený ako
prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024.
Takýto postup mestského súdu bol aj v rozpore s doposiaľ ustálenou súdnou praxou, na ktorú poukázal
prokurátor v dôvodoch podaného odvolania. V tomto smere boli preto odvolacie námietky prokurátora

dôvodné.

Vyššie uvedené nedostatky v rozhodovacej činnosti mestského súdu týkajúce sa nielen nesprávneho
ustálenia rozsahu samotného skutku, čo do množstva vzniknutého odpadu (mali byť vyňaté zmiešané
odpady zo stavby po požiari) a úpravy výšky spôsobenej škody na životnom prostredí (tá mala byť

znížená na sumu 25.312,77 eur), ale aj v nesprávne použitej právnej kvalifikácie skutku (činu), korigoval
odvolací súd v rámci svojho postupu spôsobom, že po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu,
sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného Ing Z. O. uznal za vinného z prečinu neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024, na skutkovom
základe uvedenom v tomto rozsudku, ktorý oproti jeho popisu v napadnutom rozsudku upravil tak, aby

zodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Nakoľko odvolací súd z dôvodu zmeny právnej úpravy zrušil celý výrok o vine napadnutého rozsudku, v
zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel obligatórne zrušiť aj celý výrok o treste a výrok o náhrade
škody, nakoľko tieto výroky mali vo výroku o vine svoj podklad.

Pri individualizovaní ukladaného trestu je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery
musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež
potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34
ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce

pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie
trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 o účele trestu je spolu s ustanovením § 34
ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia
opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.

Odvolací súd v súlade so stavom veci prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania predmetného skutku.

Nepochybil mestský súd, keď nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ išlo

o jeho odsúdenie rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo 14.03.2025 sp. zn. B3-2T/155/2007,
predmetné odsúdenie nespĺňalo predpoklady nielen pre uloženie súhrnného trestu (§ 42 ods. 3 Tr. zák.),
ale ani na priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (t. j. že bol v minulosti za trestný
čin odsúdený), keďže medzičasom došlo k zaplateniu peňažného trestu a uvedený trest je už zahladený
(§ 92 ods. 2 Tr. zák.).

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody predstavovala trestná sadzba pre prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, a to v rozpätí
od 6 mesiacov do 3 rokov (na rozdiel od prvostupňového rozsudku, kde sa postupovalo podľa § 302
ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a trestná sadzba bola iba v rozpätí od 0 do 2 rokov). Odvolací súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov (t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby),

čo treba považovať za primeraný a spravodlivý trest. K navýšeniu výmery tohto druhu trestu oproti
prvostupňovému rozsudku došlo predovšetkým z toho dôvodu, že trest sa ukladal podľa kvalifikovanej
skutkovej podstaty podľa odseku 2 k § 302 Tr. zák., a za takejto zmenenej právnej kvalifikácie skutku,
by bola pôvodná výmera trestu odňatia slobody (6 mesiacov) už neudržateľná a nespĺňala by kritériá
stanovené v § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024. Napokon aj takto uložená výmera trestu

odňatia slobody je skôr mierna ako prísna, ale na strane zohľadňuje a berie zreteľ na to, že od spáchania
predmetného skutku uplynula doba takmer šiestich rokov.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým mestský súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému
výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, tak tomto výroku

nemožnoničvytknúť.Krajskýsúddospelkrovnakémuzáveruakosúdprvéhostupňa,ževposudzovanej
veci postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Samotná výmera skúšobnej doby bola
zo strany súdu I. stupňa uložená primerane i zákonne a jej stanovenie v trvaní 2 roky, t. j. v dolnej polovici
sadzby zakotvenej v § 50 ods. 1 Tr. zák. je rovnako dostatočné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, účel
trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho

vek (74 rokov) a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na jej doterajší spôsob života (obžalovaný
bol doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaný, pričom ide o zahladené odsúdenie).

Súd I. stupňa postupoval správne, keď podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 bola
obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností zákonným spôsobom

odstrániť odpad na dotknutých pozemkoch.

V tomto smere neobstoja odvolacie námietky prokurátora, ktorý v odôvodnení svojho odvolania
zdôraznil, že takáto formulácia je ťažko vykonateľná a bude problematické posúdiť akú časť odpadu
bolo v jeho schopnostiach odstrániť a akú už nie, keďže evidentne prehliada, že už samotná dikcia

ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 je formulovaná tak, že „súd môže páchateľovi
uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu aby viedol
riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom
alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné“.

Zákon vôbec nevylučuje, aby samotná povinnosť spočívajúca v príkaze odstránenia odpadu na
dotknutých pozemkoch, t. j. uvedenie dotknutých pozemkov do pôvodného stavu pri podmienečnom
odsúdení, mohla byť súdom určená alebo vymedzená aj takým spôsobom, že odsúdený má túto
povinnosťsplniťpodľasvojichschopností.Toznamená,žeodsúdenýjepovinnýodstrániťodpadvčasea
v takom objeme alebo rozsahu, v akom to jeho osobné, majetkové a zárobkové možnosti dovoľujú. Toto

ustanovenie sleduje najmä posilnenie výchovného účinku páchateľa v skúšobnej dobe a podnecuje ho,
aby pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody dobrovoľne odstránil odpad na dotknutých pozemkoch.Odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie prokurátora smerujúce do výroku napadnutého rozsudku,
ktorým podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, bola obžalovanému uložená povinnosť
počas skúšobnej doby podľa svojich schopností zákonným spôsobom odstrániť odpad na dotknutých

pozemkoch, nebolo vôbec dôvodné.

Vzhľadom na to, obžalovaný od roku 2010 do 20.05.2020 nakladal s odpadom v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na úseku odpadového hospodárstva, bolo plne odôvodnené uložiť
mu aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť súvisiacu s nakladaním s odpadmi vo

výmere dvoch rokov tak, aby trest ako celok vyznel pre obžalovaného citeľne v miere potrebnej
na to, aby sa takéhoto závažného konania na úseku životného prostredia v budúcnosti vyvaroval.
Hodnotenie primeranosti trestu v jeho komplexnosti však predpokladá aj hodnotenie výmery trestu (opäť
z hľadiska náhľadu na trest ako celok), ktorá rovnako musí zodpovedať účelu trestu a všetkým do úvahy
prichádzajúcim zásadám významným pre ukladanie trestu.

Uloženým trestom zákazu činnosti vo výmere 2 roky v spojení s výmerou trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, tak budú naplnené aj ďalšie funkcie
trestu, akými sú preventívna, výchovná, ale aj represívna funkcia trestu. Takto uložený trest ako
celok možno považovať za primeraný, zodpovedajúci všetkým zisteným skutočnostiam významným pre
ukladanie trestu, vrátane obdobia, ktoré uplynulo od spáchania trestného činu, pričom spolupôsobenie

oboch druhov trestov by mali prispieť k tomu, aby obžalovaný uložený trest vnímal ako citeľnú ujmu a aby
na tomto základe tiež došlo k jeho náprave. Počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
(aj bez uloženia probačného dohľadu) bude mať obžalovaný príležitosť preukázať, že priamy výkon
trestu odňatia slobody nie je potrebný.

So zreteľom na osobu obžalovaného, determinovanú jeho postojom k spáchanému trestnému činu, ako
aj tým, že sa už dostal do rozporu so zákonom, keďže bol iba v nedávnom čase uznaný za vinného
z pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
(rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo 14.03.2025 sp. zn. B3-2T/155/2007), neprichádzalo vôbec do
úvahy jeho potrestanie uložením ešte miernejších trestov (napríklad i peňažného trestu), nakoľko by sa

to vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu. Uložené druhy trestov a ich výmery podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedajú všetkým zásadám pre ukladanie trestov, tak aby bola zabezpečená
náprava obžalovaného a jeho prevýchova smerujúca k vedeniu riadneho života a súčasne, aby bola
rešpektovaná požiadavka preventívneho pôsobenia trestu (tak v rovine individuálnej, ako aj generálnej
prevencie) a v neposlednom rade, aby bola zabezpečená i ochranná funkcia trestu.

Odvolací súd tiež vyslovuje, že stavu veci a zákonu zodpovedal aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým
poškodená Slovenská republika, za ktorú konal Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné
prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, bola so svojím návrhom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces,prípadnenakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom.Ajtentovýrokkrajskýsúdprevzaldosvojho

rozhodnutia. V danej súvislosti treba dodať, že výrok o náhrade škody ani nebol napadnutý odvolaním zo
stranyprokurátora,resp.inouoprávnenouosobou(obžalovanýmapoškodenouSlovenskourepublikou).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací s poukazom na vyjadrené právne úvahy rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal dostatok

podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.