Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217524
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125217524.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. I.,
W.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny V., dieťa matky: U. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX/XA, XXX XX V. - T., právne zastúpená
advokátskou kanceláriou PETRIGAN LEGAL, s.r.o., so sídlom Stará spišská cesta 23, 040 01 Košice -

mestská časť Sever, IČO: 56 191 928, a otca: R. I., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XXB, XXX XX V. - T.,
právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Göblom, so sídlom Pytliacka 15, 040 11 Košice - mestská
časť Lorinčík, za účasti Krajskej prokuratúry v V., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní Okresnej prokuratúry V. K.. proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 12P/164/2025-28
zo dňa 05. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by súd zakázal otcovi akýkoľvek osobný, telefonický, elektronický alebo iný kontakt s maloletou
aždoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonaniavedenéhopodsp.zn.1Pn/265/25/8803-8naOkresnej
prokuratúre V. K.. a zároveň, aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

Zakazuje otcovi R. I., W.. XX.XX.XXXX vyhotovovať obrazové záznamy, zvukové záznamy a

zvukovoobrazové záznamy týkajúce sa maloletej W. I., W.. XX.XX.XXXX alebo jej prejavov osobnej
povahy.

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať 6 mesiacov odo dňa doručenia uznesenia.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 23 ods. 2, 3, § 40, § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 28ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 16 bod 1, bod 2
Dohovoru o právach dieťaťa.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec opakovane zasahuje do súkromia maloletej a do jej
psychickej integrity. Takéto konanie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a môže prispievať
k prehlbovaniu psychických ťažkostí, ktoré dieťa aktuálne prežíva. Nateraz sa však nestotožnil s
rozsahom opatrenia, ktoré matka navrhuje vykonať, teda s úplným zákazom akéhokoľvek kontaktu
otca s maloletou. Takýto zákaz predstavuje mimoriadne závažný zásah do rodičovských práv otca a je

prípustný len vtedy, ak by existovali bezprostredné a závažné dôvody nasvedčujúce tomu, že kontakt
rodiča s dieťaťom bezprostredne ohrozuje život, zdravie alebo priaznivý vývoj dieťaťa. Vzhľadom na
to, že nemá doposiaľ k dispozícii dostatočné dôkazy o tom, že by samotný kontakt otca s maloletou
predstavoval bezprostredné ohrozenie jej zdravia alebo života, a že vo veci ešte prebieha trestné
konanie, považoval návrh matky v navrhovanom rozsahu za neopodstatnený. S prihliadnutím na správy
odborníkov, konzistentné výpovede maloletej a zistené skutočnosti dospel k záveru, že je nevyhnutné

bezodkladne prijať opatrenie, ktoré ochráni maloletú pred ďalším psychickým tlakom a zásahmi do
jej súkromia zo strany otca. Z uvedeného dôvodu rozhodol, že otcovi dočasne zakáže vyhotovovať
obrazové, zvukové a zvukovo-obrazové záznamy týkajúce sa maloletej alebo jej prejavov osobnej
povahy. Týmto opatrením sleduje ochranu osobnosti a psychickej integrity dieťaťa. Zároveň apeloval na
otca, aby od svojho nevhodného konania voči maloletému dieťaťu bezodkladne upustil a upozornil ho,

že ak sa jeho správanie nezmení, pristúpi k prijatiu reštriktívnejších opatrení smerujúcich k obmedzeniu
výkonu jeho rodičovských práv a povinností, vrátane možnosti dočasného zákazu styku s maloletou,
resp. k aplikácii odporúčaní ÚPSVaR. Z uvedených dôvodov návrh matky v celom rozsahu zamietol ako
neopodstatnený, avšak nariadil neodkladné opatrenie v uvedenom znení, ktorým zabezpečil primeranú
ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa.

III. Obsah odvolania Okresnej prokuratúry V. K.. a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti výroku I. uznesenia podala odvolanie Okresná prokuratúra V. K.. z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a neúplného alebo nesprávne zisteného skutočného stavu veci. S rozhodnutím súdu

vovýrokuI.sanestotožnilaaochranuposkytnutúvovýrokochII.aIII.považujezanedostatočnú.Malaza
to, že matka dostatočne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, najmä s prihliadnutím na
dôkazypredloženéspolusnávrhom,akoajnaobsahdôvernýchspráv,ktorésúsúčasťousúdnehospisu.
Z lekárskej správy Y.. C. vyplýva, že maloletej bola diagnostikovaná akútna stresová porucha, úzkosť z
odlúčenia v detskom veku a posttraumatická stresová porucha a taktiež popisuje nepriaznivý psychický

stav, v akom sa dieťa nachádzalo, ako aj samotnú výpoveď maloletej. V ďalšej lekárskej správe
pedopsychiatrička konštatuje u dieťaťa štokholmský syndróm a jej stav opísala, ako posttraumatickú
stresovú poruchu, emocionálne týranie a zneužívanie dieťaťa. Poukázala tiež na obsah úradných
záznamov kolízneho opatrovníka zo dňa 05.09.2025 a 18.09.2025 a tiež na obsah dôverných správ zo
dňa 12.08.2025 a 20.10.2025, ktorým žiadala venovať mimoriadnu pozornosť. Žiadala, aby sa odvolací

súdvysporiadalsnávrhomkolíznehoopatrovníkazodňa22.10.2025,ktorýnavrholuloženievýchovného
opatrenia po dobu 6 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia, a to povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb. Nestotožnila sa s právnym posúdením
uvedeným v bode 24. odôvodnenia o nedostatku dôkazov a ich hodnotenie označila za nedostatočné,
nepresvedčivé a najmä nenapĺňajúce dôvody riadneho odôvodnenia. Trestné konanie na ktoré odkazuje

súd prvej inštancie bolo začaté dňa 02.10.2025 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a
aktuálne sa realizuje znalecké dokazovanie z odboru psychológie. Vzhľadom na obsiahlosť a časovú
náročnosť dokazovania v danej veci nie je predpoklad právoplatného skočenia trestného konania v
dohľadnej dobe, avšak nie je akceptovateľné, aby súdy v poručenských veciach konali iba so zreteľom
na výsledok trestných konaní,. Na základe uvedeného žiadala zmeniť napadnuté uznesenie tak, že sa

otcovi dočasne zakáže styk s maloletou po dobu 6 mesiacov od doručenia uznesenia, alternatívne sa
otcovi obmedzí styk po dobu 6 mesiacov od doručenia uznesenia tak, že styk bude prebiehať v rozsahu
jednej hodiny každý párny týždeň v priestoroch a za asistencie T. Z. U. V. za prítomnosti psychológa a
odborného pracovníka centra. Navrhla, aby súd zároveň zaviazal otca povinnosťou úhrady poplatku za
každý uskutočnený asistovaný styk vo výške 30,- Eur k rukám T. Z. U. V..

6. Kolízny opatrovník vyjadril plný súhlas s odvolaním Okresnej prokuratúry V. K.., nakoľko odvolanie
úzko korešponduje aj s ich písomným podaním zo dňa 22.10.2025. Cieľom uvedeného odporúčania
nebolo prerušiť kontakt otca s maloletou, ale vytvoriť časový priestor na odbornú prácu a zmenu prístupurodiča, nakoľko táto zmena je nevyhnutná a je predpokladom pre bezpečný a zdravý vývoj dieťaťa.
Obmedzenie styku by malo byť dočasné a vnímané ako nateraz nevyhnutná ochrana dieťaťa, na čo by
mal súd vo svojom rozhodnutí prihliadať.

7. Otec vyjadril nesúhlas s podaným odvolaním, nestotožnil sa so závermi a tvrdeniami, ktoré sú v
odvolaní uvádzané. Trestné konanie stále prebieha a po doručení znaleckého posudku sa rozhodne o
ďalšom smerovaní vo veci, preto je predčasné robiť závery a vynášať tak závažné úsudky. Obvinenia
matky doteraz neboli preukázané. Aj on upozornil konajúce orgány na správanie matky a podal 3 trestné

oznámenia (krivé obvinenie, marenie spravodlivosti a týranie blízkej a zverenej osoby) a tiež podal
návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia. Opísal ako matka nechala mal deti s ním a potom ho
krivo obvinila, že jej nedáva maloletú, čo sa preukázalo ako nepravdivé. Rovnaký postup matka používa
a používala aj v prípadoch iných partnerov, keďže má tri deti s troma rôznymi mužmi. Do pozornosti
dal znalecký posudok č. XX/XXXX T.. U. M., ktorú ustanovil súd, kde maloletá povedala, že by chcela
byť s tatkom a k mamke chodiť len na návštevy. Je tu zjavný rozpor výsluchu maloletej na súde so

závermi znaleckého dokazovania, preto súd musí vyhodnotiť, kde hovorila maloletá pravdu. Nerozumie,
prečo tento znalecký posudok je dlhodobo ignorovaný a odmietaný a prečo sa znaleckému dokazovaniu
nepodrobili aj rodičia. Napriek tomu žiada o jeho aktualizáciu, o kontrolný posudok s tým, že sa mu
podrobia všetci traja. Uvedené žiadal v rámci neodkladného opatrenia, aby mohol zadať vyhotovenie
súkromného znaleckého posudku, čo mu opäť bolo zamietnuté a znemožnené. V čase v ktorom malo

podľa matky dochádzať k týraniu maloletej, matka súhlasila s predbežnou dohodou spísanou pred
kolíznym opatrovníkom a so striedavou osobnou starostlivosťou, čo vyznieva minimálne zvláštne v
uvedenom kontexte. Opísal konanie a správanie matky, a to aj v prítomnosti maloletej, s čím sa nikto
nezaoberá a už nevie, čo má uviesť, aby presvedčil súd o tom, že nie on je tým, kto na maloletú vplýva
negatívne. K nahrávaniu maloletej uviedol, že nevie ako má preukázať slová maloletej, jej prianie a

želanie, keď mu nikto neverí. Okresná prokuratúra nerešpektuje vôľu maloletej a neberie do úvahy
dôkazy, ktoré uviedol a orientuje sa len na stranu matky. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie
súdu potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník podaním doručeným dňa 16.01.2026 predložil úradný záznam s matkou zo dňa

16.01.2026. Podľa vyjadrenia matky je maloletá v emočnom rozvrate, prejavuje strach, odmieta kontakt
s otcom. Vzniknutá situácia je vážna a potencionálne ohrozujúca psychický stav dieťaťa, preto považuje
za nevyhnutné, aby súd vzal túto skutočnosť na vedomie.

9. Krajská prokuratúra V., ktorá prebrala vstup do konania podaním zo dňa 22.01.2026 predložila listinné

dôkazy - úradný záznam ÚPSVaR V. zo dňa 16.01.2026 spolu s lekárskou správou Y.. C. z rovnakého
dňa, z ktorých vyplýva značné zhoršenie psychického stavu maloletej.

10. V priebehu odvolacieho konania OR PZ V., Odbor kriminálnej polície na základe žiadosti odvolacieho
súdu poskytol informáciu, že v trestnej veci vedenej pod ČVS: I.-XXX/X-U.-V.-XXXX bolo dňa 02.10.2025

začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. V uvedenej veci doposiaľ nebolo rozhodnuté o vznesení obvinenia podozrivému otcovi. Zároveň
boli zaslané fotokópie znaleckých posudkov T.. R. V..

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v

§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),

záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú

oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ nevyhovel návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu akéhokoľvek styku otca s maloletou.

23. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne
osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010,
sp. zn. 6Cdo/171/2010).

24. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o

maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého dieťaťa je nevyhnutné upraviť bezodkladne, preto
odvolací súd skúmal aj záujem maloletej na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý
bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletej bude narušený alebo ohrozený v prípadeabsencie bezodkladnej úpravy jej pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí
je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.

25. Každé dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, najmä má právo
udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Vo
výnimočných prípadoch však môže záujem dieťaťa vyžadovať, aby bolo jeho stretávanie sa s jedným z
rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Zákaz styku dieťaťa s jedným z rodičov predstavuje závažný
zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť odôvodnený nevyhnutnosťou tohto

opatrenia a záujmom dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz styku môže
byť potencionálna ujma na fyzickom alebo psychickom zdraví maloletého dieťaťa, prípadne ujma v inej
než zdravotnej oblasti.

26. Pre uloženie zákazu styku formou neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby konaním inej osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie

smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby
sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

27. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine a judikatúry súdov, je zákaz styku rodiča s dieťaťom
považovaný za vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho
rodiča. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS
665/2014zodňa26.06.2016zktoréhovyplýva,že:„Každýtakýtozásahmusíbyťpretonáležitedôvodný,
pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a

dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo
stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v
súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady,
keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny

vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a
ochrany rodičovstva a rodiny vyplýva, že všeobecné súdy majú za povinnosť procesnými prostriedkami,
ktoré im zveruje slovenský právny poriadok vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov
medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému
cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi jedným z rodičov a maloletým

dieťaťom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo,
resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu
styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä
ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu, krajným

opatrením.“

28. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že vylúčenie styku rodiča s dieťaťom je
významným zásahom do rodičovského práva a do rodičovskej zodpovednosti. Ide o prostriedok ultima
ratio, ktorý je možné využiť len vtedy, ak sú dané mimoriadne závažné okolnosti. Platí pritom, že pre

zbavenie rodiča, aby sa podieľal na výchove svojho dieťaťa musia existovať závažné dôvody. Vzájomné
právo rodiča a dieťaťa na styk má byť zaručené s výnimkou prípadov, kedy by takýto kontakt ohrozoval
zdravý vývoj dieťaťa.

29. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka,

ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 12P/120/2023-571 zo dňa 06.02.2025 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, č.k. 23CoP/59/2025-917 zo dňa 05.08.2025. Súčasne došlo aj k úprave
bežnéhostykuotcasmaloletouastykupočasjednotlivýchprázdnin.Podľasprávykolíznehoopatrovníka
sa takáto úprava styku začala realizovať už v lete, a prebieha doposiaľ. Matka však už od septembra

avizovala, že správanie otca sa nezmenilo, maloletá nezvláda tlaky otca, opísala správanie a stavy
maloletej, ktoré v spojitosti so správami detskej psychiatričky majú byť dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Otec tvrdenia matky popiera, označuje ich za vykonštruované a vymyslené.30. Z poslednej lekárskej správy predloženej v rámci odvolacieho konania (č.l. 99) vyplýva, že maloletá
nechce chodiť k otcovi, otec jej údajne nič nedovolí. Maloletá mala pri vyšetrení plakať, kričať, nebola
utíšiteľná a podľa údajov matky malo dôjsť k zhoršeniu jej stavov, ktoré opísala už v podanom návrhu.

Odvolací súd sa oboznámil aj s obsahom dôverných správ zo dňa 12.08.2025 a zo dňa 20.10.2025,
kedy boli vykonané pohovory s maloletou, avšak samotná maloletá v nich neuvádza také skutočnosti,
ktoré by podľa názoru odvolacieho súdu mali byť dôvodmi pre nateraz tak radikálny zásah do výkonu
rodičovských práv a povinností otca.

31. Rovnako sa odvolací súd oboznámil aj s obsahom znaleckých posudkov vypracovaných v
prebiehajúcom trestnom stíhaní vedenom pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, z ktorých taktiež
neboli zistené dôvody pre radikálny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností otca. Zo záverov
znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že maloletá nevykazuje znaky týranej osoby a nebadať u
nej následky psychického týrania, ktoré by mali byť spôsobené konaním podozrivého (otca). Maloletá
pri vyšetrení uviedla, že sa nechce stretávať s otcom, čo je však podľa záverov znaleckého posudku

v kontraste s tým, ako hodnotí otca v psychologických testoch, kde nebol zistený strach z otca. Podľa
znalkyne je možné, že toto tvrdenie je dôsledkom manipulácie maloletej zo strany matky, ktorú vníma
nekriticky a idealizuje si ju. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že u maloletej sa možno spätne
dopátrať k adaptačným ťažkostiam, ktoré súviseli so zmenou rodinného prostredia a pri striedaní rodičov
sa u nej prejavili výkyvy nálad a správania. Znalkyňa zhodnotila aktuálny psychický stav maloletej ako

uspokojivý, aktuálne sa maloletá prispôsobila na striedanie a adaptačné ťažkosti sa vyskytujú ojedinele.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že otec nie je násilnej povahy a jeho povaha
je v kontraste s vyšetrovaným skutkom. Z psychologického hľadiska je na maloletú upnutý a jeho vzťah
s dcérou do istej miery nahrádza iný funkčný partnerský vzťah, ktorý v jeho živote absentuje. Znalkyňa
uviedla, že pre dcéru môže byť takýto typ vzťahu s otcom zvýšenou psychickou záťažou. Vzťah otca

k matke je poznačený vzájomným rozchodom, ktorý otec doposiaľ neprekonal, stále zaťažuje jeho
podvedomie,menejrešpektujerealitu,láskuvystriedalisilnénegatívneemócie,avšakvskutočnostistále
túži po jej návrate. Znalkyňa uviedla, že otec sa snaží byť starostlivým otcom, avšak kvôli nižšej empatii
sa ťažšie vciťuje do potrieb dcéry, ktoré sa pomerne rýchlo menia z hľadiska vývinu. Horšie spontánne
odhaduje, kedy je jeho starostlivosť ešte primeraná a kedy je už nadmerná, avšak je schopný racionálne

prijať zmenu, ak je mu navrhnutá. V závere znaleckého posudku znalkyňa odporúčala sporadický dohľad
zo strany kolízneho opatrovníka a edukovanie otca, aby dokázal v prípade potreby nahradiť nepotrebné
rituály starostlivosti o dcéru, novými. Zohľadňujúc aj uvedené závery znaleckých posudkov, odvolací súd
naďalej nemá za to, aby existovali okolnosti odôvodňujúce zákaz alebo podstatné obmedzenie styku
otca s maloletou.

32. Odvolací súd nepopiera a ani nezľahčuje aktuálnu situáciu u maloletej, ktorá je výsledkom
prebiehajúceho rodičovského konfliktu, ale ako už podotkol súd prvej inštancie a ako vyplynulo aj zo
záverov znaleckých posudkov, uvedené je zapríčinené najmä opakovanými a rozsiahlymi zásahmi otca
do súkromia a psychickej integrity maloletej, čo nepochybne nie je v najlepšom záujme maloletej. Možno

síce konštatovať, že správanie otca vo vzťahu k maloletej dcére nie je vhodné a ani ideálne, ale ide
skôr o jeho nedostatočné rodičovské zručnosti rozpoznať, kedy je starostlivosť o maloletú adekvátna
a kedy už presahuje hranicu primeranosti. Uvedené skutočnosti nie sú podľa názoru odvolacieho súdu
spôsobilé prijať záver o tak intenzívnom ohrození zdravého vývoja maloletej, aby došlo prostredníctvom
neodkladného opatrenia k úplnému alebo podstatnému obmedzeniu styku otca s maloletou.

33. Prihliadajúc na najlepší záujem maloletej odvolací súd poznamenáva, že nebol osvedčený natoľko
nepriaznivý vplyv otca, či prejavy iného správania, ktoré by negatívne vplývali na zdravý fyzický a
duševný vývin maloletej, aby bol nevyhnutný zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Zákaz styku
otca s maloletou alebo jeho podstatné obmedzenie v rozsahu 1 hodiny každý párny kalendárny týždeň

v priestoroch a za asistencie T. Z. U. V. za prítomnosti psychológa, považuje odvolací súd nateraz
za neprimerane obmedzujúci, keďže v konečnom dôsledku by bol otec absolútne alebo podstatne
vylúčenýzprávakontaktusmaloletou,čobymohloviesťlenkťažkonapraviteľnémupretrhnutiucitových
väzieb. Na rozdiel od odvolateľa považuje odvolací súd nateraz prijaté opatrenia vo výrokoch II. a III.
napadnutého uznesenia za postačujúce.

34. Niet pochybností o tom, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a rodičia nevedia oddeliť
rodičovský konflikt od svojich rodičovských práv a povinností k maloletej. Maloletá často slúži ako
prostriedok vzájomných priekov, čo nie je súladné s jej najlepším záujmom. Za danej situácie a ajs ohľadom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX bude potrebné zvážiť dohľad nad výchovou
maloletej u oboch rodičov. Rovnako je potrebné, aby sa súd prvej inštancie bezodkladne zaoberal
návrhom kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia (viď č.l. 20).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku I. podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na
rozhodovanie o trovách konania a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi
nebol priznaný nárok na ich náhradu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).