Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4T/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010439
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4225010439.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom v trestnej veci proti obžalovanému

A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 9. marca 2026

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. C. XX. XXXXXX XXXX D. E., trvale bytom E. XXX, na slobode,

je vinný, že

dňa 01. marca 2025 v čase okolo 09.50 hod. v meste Komárno odcudzil jednu zlatú retiazku s
hmotnosťou 140,81 g v hodnote 8.020.- eur, jednu zlatú retiazku s hmotnosťou 133,78 g v hodnote
7.360.- eur, jeden zlatý náramok s hmotnosťou 53,35 g v hodnote 3.050.- eur a jeden zlatý náramok s
hmotnosťou 58,26 g v hodnote 3.320.- eur takým spôsobom, že s poškodeným občanom F. G. C., nar.
XX.XXXXXXXX XXXX, trvale bytom H., D. I. XX/X, F., vošiel do záložne J. nachádzajúcej sa na Župnej
ulici č. 22, v Komárne, a predložil ich zamestnankyni záložne za účelom zistenia o aké šperky, v akej
gramáži ide, ktorá ich po odvážení a zistení, že sa jedná o zlaté šperky, vrátila späť obžalovanému,

ktorý si ich dal na seba a spolu s poškodeným vyšiel zo záložne, pričom obžalovaný nasadol na
zadné sedadlo osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, farby čierna metalíza s EVČ: K. a bez
súhlasu poškodeného odišiel so zlatými šperkami na neznáme miesto, čím poškodenému G. C., nar.
XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom H., D. I. XX/X, F. spôsobil škodu vo výške 21.750.- eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,

čím spáchal,

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Za to

sa odsudzuje

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 56 odsek 1
Trestného zákona na trest peňažný vo výmere 1.000.- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému A. B. ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému G. C. nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom H., D. I. XX/X, F., škodu vo výške 21.750.-

eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného G. C. nar. XX. XXXXXXXX XXXX,
trvale bytom H., D. I. XX/X, F., so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa§172odsek2vetaprváTrestnéhoporiadku,aksapovyhlásenírozsudkuprokurátorajobžalovaný

vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže
sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia s ohľadom na to, že obžalovaný a prokurátor sa
bezprostredne po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolanie, tento rozsudok

neobsahuje odôvodnenie.

V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom
rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa považuje za súčasť trestného konania. V zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 26.11.2019, sp. zn. I. ÚS 481/2019 osobitosťou adhézneho konania je že

o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného
práva (prevažne civilného práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku. Preto súd musí
v rámci trestného konania prihliadnuť aj na skutočnosť, aby svojím rozhodnutím neporušil zásadu ne
bis in idem (t.j. nie dvakrát o tej istej veci), a teda rozhodne vo veci, rozhodnutiu ktorej bráni prekážka
veci rozsúdenej (rei iudicatae).

Nárok na náhradu škody je potrebné za dodržania striktne zákonom stanovených podmienok uplatniť
v trestnom konaní voči konkrétnemu obžalovanému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody
rozhodnúť v adhéznom konaní. Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným bolo riadne
preukázané vo výške 21.750.- eur t.j. základná výška škody ako taká, ktorá bola stanovená len pre

potreby a účely trestného konania, čo v danom momente pre rozhodnutie súdu postačovalo a preto súd
o tejto náhrade škody rozhodol tak, že ju poškodenému priznal, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Vo zvyšku nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný proces z dôvodu, že

o skutočnej výške náhrady škody v rámci tzv. adhézneho konania, by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a tým by ho už iba značne predlžovalo.

Poučenie:

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie (§ 306 odsek 1 Trestného
poriadku).

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnástich) dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek
1 Trestného poriadku).

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán
starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne (§ 345 odsek
1 Trestného poriadku).
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 2 Trestného poriadku).
Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech
obžalovaného (§ 310 odsek 2 Trestného poriadku).

Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.