Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Csp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124364830
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124364830.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v spore žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava IČO: 36 361 518, zast. AK
Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, B., štátny občan SR, o zaplatenie 627,93 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 804,97 eur na bankový účet žalobcu IBAN B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi 100% nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.8.2024, sa žalobca domáhal,
aby súd platobným rozkazom v upomínacom konaní uložil žalovanému povinnosť sumu 627,93 eur
titulom náhrady škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, sumu 77,64 eur a sumu 99,44
eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že dňa
28.9.2022 vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese C. XX, B., pričom zistil neoprávnený

odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j. odoberanie energie bez zmluvného
vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole bol spísaný protokol č. XXXXXX.
V protokole je uvedené: „rozvádzač bez podnikových zabezpečovacích plômb bez elektromera“.
V popise neoprávneného odberu je v Protokole uvedené, že neoprávnený odber elektrickej energie bez
určeného meradla a bez platne uzatvorenej zmluvy vznikol napojením káblového vývodu 4x6 mm2
CYKY v rozvádzači priamo na vývodové svorky hlavného ističa. Počas kontroly odberného miesta tiekol
do inštalácie domu prúd L1 -1,05 A, L2 5,54 A, L3 -0,0 A. Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou

MH SR č. 292/2012 Z.z. na základe skutočne nameranej hodnoty prúdu priamo na vodiči za obdobie
od 31.3. 2022 do 28.9.2022. Listom zo dňa 30.9.2022 vyzval žalovaného na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, pričom žalovanému ponúkol možnosť odpustenia 15 % dlhu v prípade
úhrady do 30.10.2022, resp. možnosť splať dlh v splátkach. dlh splácať. Súčasťou výzvy bol protokol
č. 019779 a výpočet škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výška dlhu – škody bola
805,01 eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 7.10.2022. Okrem priamej škody si uplatňuje aj náklady kontroly
v zmysle § 1 ods. 7 citovanej Vyhlášky a položky 160 Cenníka služieb distribúcie elektriny a náklady

na vrátenie DPH v súlade s § 53 ods., 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Listom zo dňa 6.5.2024 /
predžalobná výzva na zaplatenie škody/, vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 5 dní od prevzatia výzvy.
Žalovaný výzvu neprevzal a škodu do dnešného dňa neuhradil.2. Za prostriedky procesného útoku žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil: protokol zo dňa
28.9.2022 o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike /číslo záznamu 019779/
s fotodokumentáciou, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Cenník služieb

distribúcie elektriny, výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa
30.9.2022 s doručenkou, predžalobná výzva na zaplatenie škody zo dňa 6.5.2024 s kópiou vrátenej
obálky.
3. Z dôvodu nedoručiteľnosti v upomínacom konaní vydaného platobného rozkazu žalovanému do
vlastných rúk na zaplatenie sumy 805,01 eur, Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.1.2025 na návrh

žalobcu postúpil vec na konanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami, procesným poučením a výzvou súdu na vyjadrenie doručená
do vlastných rúk dňa 25.3.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
5. Na pojednávaní dňa 18.11.2025 súd vykonal vo veci dokazovanie v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a v neprítomnosti žalovaného,
riadne predvolaného, ktorý neúčasť neospravedlnil; pojednávanie nežiadali odročiť z dôležitých

dôvodov, oboznámením listinných dôkazov žalobcu, pripojených k žalobe, z ktorých mal preukázaný
skutkový stav v celom rozsahu zhodne so skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe.
6. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
8. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez
uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo
v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky
alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose
elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo

s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva
alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d)
ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
10. Podľa § 46 ods. 2 a 3 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i). Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti
meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou
odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom
elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
11.Podľa§95ods.1písm.i)zákonaoenergetike,ministerstvovydávšeobecnezáväznýprávnypredpis,

ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
12. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny: ods. 1 Škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej

elektriny podľa odseku 2. ods. 2 Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto
hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny
na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na
odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny nastraty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej
hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej

počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému
odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa
použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti;
najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú
elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov

určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania
neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu. ods.
3 Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom

pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. ods. 7 K škode vypočítanej
podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s
odstránením neoprávneného odberu elektriny.
13. Podľa čl. 2 ods. 1, 2,3 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo

na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
14. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/ uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za
poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako právna norma

vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo
6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/.
15. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Súd po posúdení skutkových tvrdení žalobcu, preukázaných predloženými listinnými dôkazmi,

ktoré skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom
rozsahu, keď žalobca preukázal Protokolom č. 019779 zo dňa 28.9.2022 zistenie neoprávneného
odberu v zmysle zákona o energetike na mieste odberu elektriny na adrese C. XX, B. priamym
napojením káblových vývodov v rozvádzači na vývodové svorky hlavného ističa s tým, že vzniknutú
škodu vypočítal podľa vykonávacie predpisu na základe skutočne nameranej hodnoty prúdu v množstve

3310,216 kWh v sume 627,93 eur, vychádzajúc z dennej spotreby 18,190 kWh podľa § 1 ods. 5,6
vyhl., trvania odberu od 31.3.2022 do 28.9.2022, tj. 182 dní pri počte hodín 12 denne. V súlade s
Cenníkom služieb, položka 160, si vyúčtoval náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo
výške 77,64 eur a sumu 99,44 eur DPH z nákupnej ceny elektriny. Žalobca preukázal splnenie všetkých
3 zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny a to

protiprávny úkon odberateľa - odber elektriny žalovaným bez zmluvného základu, škodu - majetkovú
ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pokiaľ
by žalovaný protiprávne a bez zmluvného základu neodoberal elektrinu, žalobcovi škoda nevznikla.
Skutočnostiohľadneneoprávnenéhoodberuelektrickejenergievzmyslevystavenéhoprotokolužalobcapreukázal aj predloženou fotodokumentáciou z miesta odberu, kde na fotografiách /č.l. 20 - 22 spisu/ sa
nachádzajú aj zadokumentované hodnoty nameraného neoprávneného odberu zo strany žalovaného. S
poukazom na vyššie uvedené, keď súd mal nárok žalobcu za plne preukázaný, zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy náhrady škody spolu vo výške 804,97 eur, v súlade so žalobným petitom, vychádzajúc
z toho, že skutkové tvrdenia žalobcu, o ktoré opieral uplatnený nárok, žalovaný výslovne nepoprel,
napriek procesne účinne doručenej žalobe a procesnému poučeniu, vrátane výzvy súdu na vyjadrenie
k žalobe, v konaní bol procesne úplne nečinný /§ 151 ods. 1 C.s.p./. Žalobca uniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia, ktoré ho zaťažovalo, prostriedkami procesného útoku /listinnými dôkazmi, ako sú

uvedené vyššie/, preto bolo potrebné s poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenie žalobcu bez
ďalšieho považovať za nesporné.
17. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
20. „Užsamotnýmipojmamiprocesnýútokaprocesnáobranazákonodarcazdôrazňujekontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ust. § 149 až 154 C.s.p. predstavujú
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania, upraveného v civilnom procesnom kódexe, pričom ich

cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Právna úprava v
ustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie
je sankcionované rýchlou stratou sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za
procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti

nepopretých skutkových tvrdení protistrany /§ 151 ods. 1 C.s.p./, alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany /§ 151 ods. 2 C.s.p./. Koncentrácia konania predstavuje
efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným
z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
Súd prvej inštancie v konaní pri posúdení skutkovej otázky je povinný v zmysle ustanovenia § 151 ods.

1 C.s.p. vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení strany /žalobcu/, ktoré protistrana /
žalovaný/ výslovne nepoprel a preto sa považujú za nesporné“ /uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6CoCsp/28/2020 zo dňa 31.3.2021/; súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie, pretože
nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú,
nesporné skutkové tvrdenie si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a vychádza z nich pri svojom

rozhodnutí /uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2021 zo dňa 28.4.2022/; ani
v konaniach so slabšou stranou, t.j. v spotrebiteľských sporoch sa nepopiera princíp kontradiktórnosti
ani povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, pričom ani ust. § 295 C.s.p. neumožňuje súdu popierať
skutkové tvrdenia, ktoré spotrebiteľ nepoprel /uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoCsp/48/2021 zo dňa 23.2.2022/.

21. Pokiaľ žalovaný, súc úplne a riadne procesne poučený, sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel, nesplnením procesnej povinnosti sa tak vystavil sankcii straty sporu, keďže súd
prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. musel vychádzať z tvrdení žalobcu, ako nesporných.
Z hľadiska konceptu spravodlivého súdneho konania a princípu rovnosti zbraní žalovaný mal procesnú
možnosť a príležitosť sa procesne brániť, uplatniť prostriedky procesnej obrany a túto možnosť bez

ospravedlniteľného dôvodu nevyužil ani účasťou na nariadenom pojednávaní. K prípadnej otázke
zavinenia vzniku škody žalovaným na úkor žalobcu neoprávneným odberom elektriny bez platne
uzatvorenej zmluvy v rozsahu, označenom žalobcom v žalobe, bez procesnej aktivity žalovaného, ktorý
bypoprelskutkovétvrdeniažalobcuvtomtosmere,nebolsúdoprávnenýtietopoprieťanáslednevyvodiť
záver o nepreukázaní skutkových tvrdení žalobcom.

22. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku /§ 232 ods. 3 veta prvá C.s.p./.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto súd

priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
26. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p. /.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.