Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Csp/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123383084
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:6123383084.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, E. F., zast.: JUDr. Peter
Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1195/1, Žilina o zaplatenie 1.424,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
30,4%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Ahoj, a.s. Bratislava) sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej

Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.424,57 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1912011540, na základe
ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne
dojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Úverovázmluvabolauzavretáelektronickyprostriedkami
diaľkovej komunikácie. Žalovaná nesplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas a v dôsledku

jejomeškaniasosplátkamiúveružalobcaupozornilžalovanúnamožnévyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru. Nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky
z úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej nesplatenú istinu úveru vo výške 1.424,57
eur s prísl., s tým, že žalovaná po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru uhradila dňa 18.4.2023 sumu
273,76 eur a dňa 28.7.2023 sumu 40,64 eur. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným
na úhradu celkových nákladov, aj zákonné úroky z omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 25.8.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. 6Up/1362/2023, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom
právneho zástupcu včas odôvodnený odpor.

4. V podanom odpore namietala, že žalobca v žalobe neuviedol akým spôsobom bola overená bonita
klienta, že z dikcie ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie

úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Odkazovala na závery
Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 7Co/252/2019. Tiež namietala, že neboli splnené podmienky
pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko na týchto dokumentoch nie je podpis žiadnej
osoby ako zástupcu žalobcu a žalobca ani nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšejnasledujúcej splátky. Poslednú výzvu pred zosplatnením úveru ako aj vyhlásenie úveru za predčasne
splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne
úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola

vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane po
vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, keďže žaloba bola podaná predčasne.

5. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ohľadom skúmania bonity žalovanej uviedol, že preveroval rodinný

stav, príjmy a výdavky žalovanej, históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri
a poukazoval na odpovede žalovanej v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru, kedy
žalovaná potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a za posledné tri mesiace priemerný
vymeriavací základ aspoň 748,- eur. Výpočtom, ktorým od čistej mzdy 590,- eur odpočítali sumu
životného minima 205,07 eur, finančnú rezervu 75,96 eur a splátku iného úveru 215,- eur a 210,20 eur,
ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, dosiahli výšku prípadnej maximálnej

splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 88,84 eur. Keďže výška splátky podľa zmluvy
o úvere bolo určená sumou 54,24 eur, mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne
preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná mesačné
splátky nesplnila riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny bola výzvou zo dňa 26.4.2021
upozornená na omeškanie s úhradou splátok i s následkom predčasného zosplatnenia úveru, pričom

výzvu si žalovaná riadne prevzala dňa 29.4.2021. Nakoľko žalovaná dlžné splátky nezaplatila, žalobca
listom zo dňa 25.5.2021 úver predčasne zosplatnil. Zároveň pripojil údaje žiadosti zo dňa 27.9.2023,
výpis z registra klientských informácií a dáta dopytu do Sociálnej poisťovne.

6. Žalovaná k tomuto vyjadreniu nad rámec tvrdení uvedených v odpore uviedla, že veriteľ musí

analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet, tak stranu príjmov ako i výdavkov, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ
takto nepostupoval, čím hrubo porušil svoje povinnosti, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Reálne neposúdil aká finančná čiastka ostatne žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na
živobytie spolu s mesačnou splátkou za úver k dispozícii. Údaje z výpisu z registra klientskych informácií

sú neúplné, z týchto údajov nemohol mať žalobca vedomosť o príjmoch žalovanej. Zároveň žiadala, aby
jej súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- eur.

7. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 10Csp/101/2023-95 zo dňa 29.2.2024 tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.179,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 1.453,03 od 5.6.2021 do 18.4.2023, zo sumy 1.493,67 eur od 19.4.2023 do 28.7.2023 a
zo sumy 1.179,27 eur od 29.7.2023 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy
do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom
straty výhody splátok (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej voči žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,4% (výrok III.).

8. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie.

9.Vpriebehuodvolaciehokonaniapodanímzodňa11.10.2024pôvodnýžalobcaaobchodnáspoločnosť

Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, spoločne navrhli zmenu subjektov na strane žalobcu (§ 80 ods.
1 C.s.p.) dôvodiac, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, bola na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia
s.r.o., Bratislava, dňa 25.9.2024 postúpená na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
ktorá spoločnosť zároveň vyjadrila súhlas s jej vstupom do konania na miesto žalobcu (§ 80 ods.

2 C.s.p.). Spolu s návrhom na zmenu subjektov na strane žalobcu bola predložená aj Zmluva o
postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa 25.9.2024 spolu s Prílohou. Zmluva o postúpení pohľadávok
č. 001 zo dňa 25.9.2024 bola uzatvorená po tom ako bola podaná žaloba voči žalovanej, pričom
predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 1912011540 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom

predmetom postúpenia je istina úveru, príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane
zabezpečenia.10. Tunajší súd návrhu na zmenu subjektov na strane žalobcu vyhovel a uznesením č. k.
10Csp/101/2023-175 zo dňa 17.10.2024 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Ahoj,
a.s., Bratislava, vstúpil žalobca (výrok I.).

11. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24CoCsp/42/2024-187 zo dňa
25.6.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie, ktorý posúdil úver žalovanej ako bezúročný
a bez poplatkov následkom porušenia povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, vytkol, že

neuviedol dôvody prečo žalobcom získané informácie v zmysle § 7 ods. 20 ZoSÚ boli nedostatočné,
prípadne z akého ustanovenia vyplýva konkrétny spôsob ako tieto ďalej analyzovať, teda že veriteľ
skúmal bonitu žalovanej len formálne. Povinnosťou súdu bolo opätovne rozhodnúť o zostávajúcom
nároku žalobcu, dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov so
zameraním sa na posúdenie, či žalobca preukázal, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

a či došlo k naplneniu niektorej zo zákonných podmienok na posúdenie úveru ako bezúročného a bez
poplatkov.

12. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

13. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a právneho zástupcu žalovanej.

13.1. Právny zástupca žalovanej svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Ďalej uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené podmienky

pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pričom dôvodil, že je neprípustné, aby žalobca
listom zo dňa 25.5.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do minulosti spätne ku dátumu 20.2.2021
(ako to výslovne v tomto liste uviedol) a že výzva na zaplatenie zo dňa 26.4.2021 neobsahuje presnú
identifikáciumesačnejsplátky,prektorúbolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru,apretoidevzmysle
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť o neplatný právny úkon, teda neboli splnené

podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobu považoval za nedôvodnú v celom
rozsahu i z toho dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, avšak bolo
preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné (§ 132 v spoj. s § 216 ods. 1 C.s.p.). V tej
súvislosti poukazoval na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.2.2024 ohľadne viazanosti súdu žalobným návrhom, resp. porušením zásady „ne ultra petitum“.

13.2. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Zo strany žalobcu neboli prednesené žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, či návrhy na
doplnenie dokazovania. Nad rámec doterajšej argumentácie žalobca inú nepredložil.

14. Súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti, vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:
- pôvodný žalobca (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom Amico Finance a.s.) ako veriteľ so
žalovanou ako dlžníkom dňa 18.12.2019 uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1912011540, na

základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach po 54,24 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom
20.1.2020. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.12.2027. Úrok bol fixný v sadzbe 16,50%
ročne. RPMN bola uvedená vo výške 16,50%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola určená na
sumu 5.207,04 eur, celkové náklady boli uvedené v sume 2.207,04 eur;

- podľa bodu 3.2 písm. d) zmluvy v prípade, ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, veriteľ je
oprávnený žiadať o zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite
splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru,
alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva;
- dodatkom č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.8.2020 sa strany dohodli na odklade splátok
úveru splatných v dňoch 20.8.2020, 20.9.2020 a 20.10.2020 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú
splátku po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20.11.2020 v nezmenenej výške;- dodatkom č. 2 k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.12.2020 sa strany dohodli na odklade splátok
úveru splatných v dňoch 20.11.2020, 20.12.2020 a 20.1.2021 s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť prvú
splátku po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20.2.2021 v nezmenenej výške.

- listom zo dňa 26.4.2021 pôvodný žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 162,72 eur s
upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, písomnosť si
žalovaná prevzala na adrese jej bydliska dňa 29.4.2021;
- listom zo dňa 25.5.2021 pôvodný žalobca z dôvodu neuhradenia záväzkov oznámil žalovanej
predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 3.028,34 eur;

- podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná vyčerpala sumu 3.000,- eur, pričom celková výška úhrad
predstavuje sumu 1.820,73 eur (na istinu bolo započítaných 1.575,43 eur a na úroky 245,30 eur);
-dňa25.9.2024(potomakobolapodanážalobavočižalovanej)uzatvorilipôvodnýžalobcaakopostupca
a obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 001, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom
tohto konania.

15. Je nesporné, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1912011540 je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane
spotrebiteľa).

16. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

17. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa ust. § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.22. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

24. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

25. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.28. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Predmetom konania zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy istiny 245,30 eur, úroku 1.961,74

eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 245,30 eur od 5.6.2021 do zaplatenia (zvyšná
časť žalobou uplatneného nároku). Výrok I. rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10Csp/101/2023-95 zo dňa
29.2.2024 je právoplatný.

31. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so žalovanou jeho
právny predchodca, pričom v priebehu odvolacieho konania uzatvorili pôvodný žalobca ako postupca

a žalobca ako postupník dňa 25.9.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 001, na základe ktorej bola
na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej, ktorá zostala predmetom konania.

32. Postúpenie pohľadávky je zákonným inštitútom zmeny v osobe veriteľa, kedy veriteľ aj bez súhlasu
dlžníkamôžesvojupohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému.Poprivšeobecnejúpravepostúpenia

pohľadávok obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre určité druhy pohľadávok sú
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a
podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe.

33. K takýmto osobitným pohľadávkam patria aj pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, pre ktoré zákonodarca s účinnosťou od 23.12.2015 v ust. § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ upravil, že
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ môže previesť na tretiu osobu, len ak sa
postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá
sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky v
rozpore s uvedeným má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

34. V prejednávanej veci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s dodatkom č. 2 vyplýva, že
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je až dňa 20.3.2029, pričom bolo tvrdené, že veriteľ využil
svoje právo a pre nesplácanie úveru zo strany dlžníka úver predčasne ku dňu 25.5.2021 zosplatnil.
Vzhľadom na argumenty predostreté žalovanou v konaní, však zostalo sporným, či si právny predchodca

žalobcu v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ náležite splnil povinnosť pri uzatváraní zmluvy posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nesplnenie ktorej podmienky má
podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ za následok nemožnosť pre veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

35. Účelom ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ ukladajúcim veriteľom povinnosť v predzmluvnom vzťahu so
spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti
neumožňujú splácanie úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne
úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na

základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných
vlastnou činnosťou, napr. z bankového/nebankového registra, dopytom na Sociálnu poisťovňu (§ 7
ods. 27 ZoSÚ). Toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľom správne odhadnúť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver a správať sa tak obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom
vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

36. Pri výklade pojmu „odborná starostlivosť“ je podstatná smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66), pretože táto sa do slovenského právneho poriadku prebrala práve
prostredníctvom ZoSÚ. Súdny dvor EÚ vysvetlil, že „článok 8 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené
len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a žek obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť
systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom“ (rozsudok z 18.12.2014, CA
ConsumerFinanceSA,C-449/13,EU:C:2014:2464).Požiadavkaeurokonformnéhovýkladuust.§7ods.

1 ZoSÚ ako nepriameho účinku smernice 2008/48 potom na základe judikatúry Súdneho dvora vedie
k záveru, že veriteľ vynaloží odbornú starostlivosť pri posudzovaní bonity spotrebiteľa vtedy, ak bonitu
vyhodnotí na základe spotrebiteľom predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie
dostatočné, a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy.

37. V tej súvislosti súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít, a to závery
Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/46/2025 z 8.9.2025:
„Súdy nižších inštancií sa v súvislosti s posudzovaním bonity dlžníka nemôžu uspokojiť len s tým
(tvrdením), že veriteľ bonitu klienta skúmal v zmysle svojho interného dokumentu a že nahliadol do
úverových registrov dlžníka, oboznámil sa s jeho príjmom, výdavkami, rodinným stavom a výpisom
z bežného účtu, ale dôkazné bremeno ho zaťažuje až do tej miery, že musí preukázať ako bonitu

dlžníka vyhodnotil, pričom takéto vyhodnotenie nesmie byť len formálne. Z hodnotiaceho úsudku
musí byť zrejmé, prečo veriteľ dlžníkovi úver (ne)poskytol;“. Z uvedeného vyplýva jednak povinnosť
veriteľa skúmať výdavky spotrebiteľa ako aj povinnosť údaje o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa nielen
zhromažďovať, ale relevantne vyhodnocovať.

38. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 530/2024 zo dňa 12.2.2025 (ods. 31. - 34. a ods.
41.) uviedol nasledovné:
„Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa vynaložením odbornej starostlivosti
rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol

do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale
zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť
samu - teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky
údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho
a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo -

chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Napokon je tu tretí
aspektprocesuposkytovaniaúveru,naktorýjesúdpovinnýprihliadaťnaúčelyposúdenia,čiveriteľkonal
s odbornou starostlivosťou, a to či na základe odborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek
prieskumu zo strany veriteľa sa môže stať (a je zrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude.
V takom prípade je potrebné vyhodnotiť, či sa tejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ

úver nebol poskytol. Ak totiž veriteľ klientovi úver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska,
ale ani nič nestratí. V prípade omeškania so splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky
vrátiť, ale suma sa (častokrát výrazne) navyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré
má veriteľ nárok (ak ho má). Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto
je potrebné vyhodnocovať, či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne

predpokladať alebo nie - jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku
zrejmé, že ho dlžník nebude vedieť splácať. Uvedené platí napriek tomu, že tieto aspekty poskytovania
úveru nevyplývajú z doslovného znenia § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednak
je potrebné vziať do úvahy slovíčko „najmä“ v § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednak
je potrebné prihliadať na účel a cieľ čl. 8 smernice, ktorým je nielen ochrana samotného spotrebiteľa,

ale aj posilnenie zodpovednosti veriteľa a zabránenie poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru
(rozsudok Súdneho dvora CA Consumer Finance z 18. decembra 2014, C-449/13, bod 43; zvýraznenie
pridané ústavným súdom, pozn.). ... Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať
so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo
preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale

aj normami európskeho práva.“

39. Náležité posúdenie splnenia povinnosti veriteľom v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, má teda význam pre
právny záver o uplatniteľnosti sankcie v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ohľadom práva veriteľa požadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

40. Žalovaná už v podanom odpore namietala, že žalobca v žalobe neuviedol akým spôsobom bola
overená bonita klienta. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odporu (bod 5. odôvodnenia) predniesol,
že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej, históriu splácania a platobnú kapacituv nebankovom registri, a dôvodil, že žalovaná (v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru)
potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a za posledné tri mesiace priemerný vymeriavací
základ aspoň 748,- eur. Výpočtom, ktorým od čistej mzdy 590,- eur odpočítal sumu životného minima

205,07 eur, finančnú rezervu 75,96 eur a splátku iného úveru 215,- eur a 210,20 eur, ak ide o
nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky,
ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 88,84 eur. Keďže výška splátky podľa zmluvy o úvere
bolo určená sumou 54,24 eur, mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou. K vyjadreniu pripojil
údaježiadosti/zmluvyzodňa27.9.2023,výpiszregistraklientskychinformáciíadátadopytudoSociálnej

poisťovne.

41. Ako súd už vyššie uviedol, dôkazy súvisiace so skúmaním bonity žalovanej boli nevyhnutné nielen
na posúdenie odbornej starostlivosti veriteľa, ale aj na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
ako postupcu.

42. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je
smerodajné aká bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k hodnoteniu bonity klienta. Povinnosťou veriteľa je teda bonitu spotrebiteľa nielen
overovať, ale v prípade negatívnych zistení, úver spotrebiteľovi neposkytnúť.

43. V danej veci žalobca nepreukázal, že by jeho predchodca (veriteľ) riadne zisťoval výdavky
žalovanej, keďže v súvislosti s vyhláseniami žalovanej (o výške výdavkov) nepožadoval doklady na ich
preukázanie. V internom dokumente údaje žiadosti/zmluvy (č. l. 47), ani v inom dokumente (dotazník,
výpočet) sa nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky žalovanej neuvádzajú, tieto veriteľ ani nezisťoval
(vlastné tvrdenia o opaku neprodukoval), a vo vyjadrení k odporu výslovne uviedol, že pri výdavkoch

žalovanej vychádzal zo sumy životného minima, pričom odpočítal i sumu finančnej rezervy. Je zjavné,
že žalobca konanie veriteľa, prečo veriteľ posúdil sumu životného minima spolu s rezervou ako skutočné
výdavky žalovanej, neobjasnil, a zároveň žalobca neuviedol ani to ako veriteľ vyhodnotil všetky získané
údaje o žalovanej (vrátane jej ďalších peňažných záväzkov). Pokiaľ žalobca dôvodil iba tým, že veriteľ od
čistej mzdy 590,- eur odpočítal sumu životného minima 205,07 eur, finančnú rezervu 75,96 eur, splátku

inéhoúveru215,-eur,adosiaholsumu88,84eurakosumuprípadnejmaximálnejsplátky,ktorúžalovaná
bolaschopnásplácať(keďvýškasplátkypodľazmluvyoúverebolaurčenásumou54,24eur,t.j.nižšou),
uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti, ale nasvedčuje, že postup veriteľa bol iba formálny.

44.Ustanovenie§7ods.27ZoSÚvýslovnestanovuje,ževeriteľjepovinnýpoužiťdostatočné,primerané

aaktuálneinformácieopríjmoch,nákladochnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa,
a zároveň tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Toto ustanovenie je
potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené
náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký
predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v ust. § 2 ods. 5 Opatrenia,

podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7
ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima... Ak
zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie
uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, uvedené nenahrádza a neruší povinnosť
veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa,

ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo
inej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý
úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver
o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne stanovuje ZoSÚ,
je tomu tak aj z dôvodu, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného

spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem
toho, veriteľ má podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej
situácii spotrebiteľa, a teda komplexne posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa,
ktorý náklady spotrebiteľa na základné životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov
stotožnil so sumou životného minima, je v priamom rozpore s ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ. Posudzovanie

bonity bez údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou
starostlivosťou. Životné minimum vyjadruje minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej
núdze. Výška životného minima a výška bežných nevyhnutných mesačných výdavkov priemerného
spotrebiteľa sú celkom rozdielne veličiny.45. Dôsledkom vyššie popísaného správania je, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky

žalobcovi, ktorého aktívna legitimácia v spore potom nie je daná. Vzhľadom na uvedené súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol.

46. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa

ust. § 255 ods. 2 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 3.386,31 eur s prísl. (1.424,57+1.961,74), úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.179,27
eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý
úspech žalobcu v rozsahu 34,8%, hrubý úspech žalovanej v rozsahu 65,2% (100% - 34,8%), a tým
daný čistý úspech žalovanej v rozsahu 30,4%. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania
(preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.