Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121457727
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:6121457727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a
sudkýň JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: BH - Therm, spol. s
r.o., IČO: 44 468 334, so sídlom Partizánske, Víťazná 242/24, právne zastúpeného: JUDr. Matej
Valjent - advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, IČO: 42 025 753, proti žalovanému: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. D. XXX/XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Edit

Balážiková s. r. o., IČO: 47 239 948, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o zaplatenie 3.905,94
eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 5.951,40 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára 2025, č.k.
PE-5Csp/23/2022-368, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, s tým, že o výške náhrady bude po
právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Výrokom III.
vzájomnú žalobu zamietol. Výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov

konania, s tým, že o výške náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatnýmuznesením.VýrokomV.uložilžalobcovi ažalovanémupovinnosťvpomere35%žalobcaa
65 % žalovaný zaplatiť ustanovenému znalcovi E. D. F., s miestom výkonu činnosti B. XXX/XXX, XXX XX
G.B.H.,zostatokneuhradenéhoznalečnéhopriznanéhoznalcoviuznesenímOkresnéhosúduPrievidza
č. k. PE-5Csp/23/2022-296 zo dňa 17.04.2024, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o
výške, pričom o výške bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 3 ods. 1, § 34, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, §

457, § 488, § 494, § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 20.05.2021 (akceptáciou cenovej ponuky žalobcu zo
dňa 20.05.2021 úhradou žalovaného) došlo medzi stranami sporu k ústnej zmluve o dielo, konkrétne
(podtyp) o oprave a úprave veci v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka ako osobitného prípadu zmluvy
o dielo, ktorej činnosť spočívala v zmene vlastností existujúceho rodinného domu, konkrétne demontáž

strešnej krytiny, montáž novej strechy a súvisiace práce na rodinnom dome žalovaného súp. č. XX
v obci I. za cenu 3.100 eur bez DPH (3.720 eur s DPH) spolu so zabezpečením materiálu v zmysle
cenových ponúk zo dňa 20.05.2021. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.550 eur (dňa20.06.2021), podľa inštrukcií žalobcu emailom zo dňa 18.06.2021 mal tak urobiť po zhotovení latovania.
Predmetom zmluvy zo dňa 20.05.2021 nebolo vyrovnanie ani výmena krovu (podkladu) a uvedené
nevyplynulo z cenových ponúk a z emailovej správy žalobcu. Predmetom zmluvy bolo aj zabezpečenie

obstarania materiálu žalobcom na vykonanie tohto diela - úpravu veci vo výške cenovej ponuky č.
223.2/20021 (3.729,31 eur) a č. 224/2021 (672,09 eur) v celkovej výške 4.401,40 eur, ktorú sumu
žalovaný žalobcovi uhradil dňa 20.05.2021. Súd prvej inštancie vykonaním dokazovania zistil, že dielo
žalobca ukončil dňa 24.06.2021, v ktorý deň žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 21VF00353 splatnou
27.06.2021 ešte sumu 973,94 eur za použitý materiál a faktúrou č. 21VF00354 sumu 2.932 eur za

práce: demontáž a montáž strechy a naviac práce – vyrovnanie krovu, úprava žľabov. Nebolo sporné,
že k odovzdávaniu diela dňa 16.07.2021 došlo bez spísania akéhokoľvek písomného odovzdávacieho
protokolu. Žalovaný listom zo dňa 23.08.2021 oznámil žalobcovi konkrétne vady diela a vyzval ho na ich
bezplatné odstránenie v lehote 30 dní, pričom nepreukázal, kedy sa výzva dostala do jeho dispozičnej
sféry. Bolo však preukázané, že žalobca s ňou disponoval najneskôr dňa 29.09.2021. Listinou zo dňa
13.04.2022, doručenou dňa 26.04.2022, žalovaný odstúpil od zmluvy podľa § 642 ods. 1 a § 648 ods.

2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že vady diela neboli odstránené, a že tieto nie je možné
odstrániť ani výmenou/opravou niektorých častí; dielo ako celok vykazuje vady brániace ďalšiemu
užívaniu nehnuteľnosti. Vyzval žalobcu na vrátenie sumy 5.951,41 eur do siedmich dní. Súd prvej
inštancie konštatoval, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zhotovením veci na zákazku je vytvorenie
novej individuálnej veci, kým zásah do už existujúcej veci objednávateľa predstavuje opravu alebo

úpravu, čo má vplyv na rozsah práv zo zodpovednosti za vady (ako aj záručnej doby). Zo zisteného
skutkového stavu vyplynulo, že žalovaný síce vady listom zo dňa 23.08.2021 uplatnil, avšak nepreukázal
dohodu o lehote ich odstránenia ani súčinnosť so žalobcom, hoci voľba spôsobu odstránenia vady
prislúcha zhotoviteľovi a povinnosť dohodnúť lehotu na jej odstránenie objednávateľovi. Pokiaľ ide
o odstúpenie od zmluvy žalovaného listinami zo dňa 23.08.2021 a 13.04.2022 podľa § 648 ods. 2

Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpenie za uvedeného skutkového
stavu neprichádzalo do úvahy, keďže medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o zhotovení veci
na zákazku. Odstúpenie podľa § 642 Občianskeho zákonníka doručené žalobcovi dňa 26.04.2022
nenadobudlo účinky, keďže právo na odstúpenie žalovanému v tom čase už nesvedčilo, nakoľko dielo
bolo zhotovené najneskôr dňa 24.06.2021. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal možnosťou zrušenia

zmluvypodľa§655ods.2Občianskehozákonníka,avšakdospelkzáveru,žežalovanývadydielariadne
a včas vytkol len v rozsahu ich konkrétneho označenia v liste zo dňa 23.08.2021. Všeobecné tvrdenia
o „značných vadách a nedorobkoch“ uvedené v liste zo dňa 13.04.2022, bez ich riadnej špecifikácie,
ani samotný odkaz na znalecký posudok nepostačujú na platné uplatnenie práv zo zodpovednosti za
vady, keďže zhotoviteľ zodpovedá len za vady majúce pôvod v zmluvnom plnení a v činnosti, ktorá bola

predmetom zmluvy o oprave a úprave veci. Odstúpenie od zmluvy podľa § 642 Občianskeho zákonníka
nenadobudlo právne účinky, keďže v čase jeho doručenia zhotoviteľovi dňa 26.04.2022 bolo dielo už
zhotovené, a žalovanému toto právo už nesvedčilo. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou
zrušeniazmluvypodľa§655ods.2Občianskehozákonníka.Zobsahulistuzodňa23.08.2021vyplynulo,
že žalovaný považoval dielo za zhotovené a odstúpil od zmluvy pre neodstránenie vád, ktoré však

riadne a konkrétne nevytkol. Odkaz na znalecký posudok bez bližšej špecifikácie vád súd považoval za
nedostatočný. Z vykonaného dokazovania výsluchom strán a z listín zo dňa 23.08.2021 a 29.09.2021
mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami nedošlo k dohode o lehote odstránenia
vytknutých vád. Napriek výzve žalovaného zo dňa 23.08.2021 nebolo preukázané, kedy žalobca túto
výzvu prevzal, a žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť na odstránenie vád. Žalobca

na výzvu reagoval listom zo dňa 29.09.2021, ktorým žalovaného vyzval na súčinnosť, tú však žalovaný
preukázateľne neposkytol ani do doručenia listiny zo dňa 13.04.2022. Hoci strany tvrdili, že v októbri
2021 došlo k stretnutiu za účelom odstránenia vád, nebolo preukázané, že by žalovaný dielo sprístupnil
žalobcovi tak, aby mohol vady bezodkladne odstrániť. Na základe uvedeného žalobca nemohol pristúpiť
k odstráneniu vád pre nedostatok súčinnosti zo strany žalovaného, keďže objednávateľ je povinný

umožniť zhotoviteľovi prístup k dielu, ak lehota na odstránenie vád nebola dohodnutá. Od 13.04.2022
žalovaný oznámil žalobcovi, že vady považuje za neodstrániteľné, s čím žalobca nesúhlasil. Na návrh
žalobcu preto súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého, vrátane výsluchu znalca na pojednávaní
dňa 08.01.2025, vyplynulo, že dielo bolo zhotovené s vadami vytknutými v liste zo dňa 23.08.2021,
avšak s výnimkou latovania išlo o vady odstrániteľné. Znalec potvrdil existenciu viacerých vád (najmä

zatekanie, neodborne vykonané klampiarske práce a nedostatky strešnej krytiny), pričom dospel k
záveru, že ide o vady odstrániteľné. Súd zároveň poukazuje, že hoci žalobca po vypracovaní znaleckého
posudku deklaroval ochotu vady odstrániť, tieto v skutočnosti neodstránil. Žalobca si však musí byť
vedomý svojej zodpovednosti podľa § 655 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má objednávateľ vprípade opätovného výskytu vady počas záručnej doby právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané
zníženie ceny. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že hlavnou príčinou vzniku vád strešnej krytiny
bolo nesprávne vyhotovenie podkladu, t. j. drevenej nosnej konštrukcie krovu, pričom odstránenie

týchto vád by si vyžadovalo výmenu krovu. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané a medzi
stranami nesporné, že vyhotovenie krovu nebolo predmetom zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie
mal zároveň za preukázané, že nehnuteľnosť bola v čase realizácie diela v rekonštrukcii, pričom
žalovaný ako objednávateľ si pred uzatvorením zmluvy nezabezpečil projektovú dokumentáciu ani
stavebnépovolenie.Počasrealizáciedielažalobcazistilnerovnosťkrovu,naktorúžalovanéhoupozornil,

pričom žalovaný s pokračovaním v diele súhlasil. Tieto tvrdenia žalovaný nepoprel a boli potvrdené aj
výpoveďou svedka D. J.. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca splnil svoju
povinnosť upozorniť objednávateľa na vadnosť podkladu. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov,
žalovanému ako objednávateľovi ku dňu 26.04.2022 nevzniklo právo na zrušenie zmluvy o dielo, a to
ani z dôvodu neodstránenia odstrániteľných vád. Medzi stranami totiž nedošlo k dohode o lehote na
odstránenie vád, pričom vady riadne vytknuté listom zo dňa 23.08.2021 sú odstrániteľné. Odstúpenie od

zmluvy o dielo je preto neplatné a neprichádza do úvahy ani vyporiadanie podľa zásad bezdôvodného
obohatenia. Keďže k zrušeniu zmluvy nedošlo, nevznikol medzi stranami ani synalagmatický vzťah z
bezdôvodnéhoobohateniapodľa§457a§458Občianskehozákonníka.Žalovanýsanavyševzájomnou
žalobou nedomáhal plnenia podmieneného vlastným plnením a svoj nárok nepostavil na tvrdeniach o
vzájomnom vyporiadaní. Tvrdenie žalovaného, že nezískal žiadny majetkový prospech, sa preukázalo

ako nedôvodné, keďže sám uviedol, že disponuje materiálom obstaraným na realizáciu diela, ktorý
zhotoviteľ nepoužil. A keďže k zrušeniu zmluvy od počiatku nedošlo bolo potrebné sa vysporiadať s
nárokom žalobcu na zaplatenie (doplatenie) celej ceny diela. Keďže v predmetom prípade strany sporu
uzatvorili zmluvu o oprave a úprave veci, pre platnosť ktorej je rozhodujúca dohoda o predmete opravy
alebo úpravy veci, čo do rozsahu a spôsobu požadovanej modifikácie veci, a dohoda o odplatnosti

zmluvy, tu opäť platí všeobecná úprava, podľa ktorej je podstatná dohoda o odplate, a nie výška odplaty
(ak nie dohodnutá výška odplaty poskytne sa primeraná cena zhotovenia diela). Mailovou komunikáciou
zo dňa 20.05.2021, 18.06.2021, cenovou ponukou č. 223.2./2021 a 224/2021 mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalovaný si so žalobcom dohodli predmet diela – úprava strechy (výmena strešnej
krytiny a odkvapového systému na rodinnom dome I. XX) za odplatu, a to za materiál Plechová krytina

Blachotrapéz Diament Eco Plus za cenu 3.729,31 eur, Odpadový systém Evromat za cenu 672,09 eur,
impregnované strešné laty 1000m za 550,- eur (660,- eur s DPH) a práce demontáž a montáž krytiny
za cenu 3.100 eur s DPH t.j. 3.720 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie zistené,
že z dohodnutej ceny za materiál žalovaný uhradil žalobcovi dňa 20.05.2021 sumu 4.401,40 eur a
z dohodnutej ceny za prácu dňa 20.06.2021 sumu 1.550 eur (t.j. spolu 5.951,40 eur). Mal za to, že

zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že predmetom pôvodne dohodnutej úpravy strechy
boli aj práce spočívajúce vo vyrovnaní krovu, úprave žľabov, zmene umiestnenia kotlíka a zvodovej
rúry či oplechovaní komínov. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že počas realizácie
diela došlo k zmene a rozšíreniu pôvodne dohodnutého predmetu diela, najmä o vyrovnanie krovu a
úpravy odkvapového systému. Oplechovanie komínov bolo vykonané bez preukázaného dodatočného

schváleniažalovaným,pričomzcenovejponukyvyplýva,žeišloopoložkuzahrnutúlenvcenemateriálu,
nie v cene prác, čomu nasvedčovala aj výpoveď svedka D. J.. Súd prvej inštancie zároveň dospel k
záveru, že cena materiálu bola medzi stranami dohodnutá pevnou sumou. Žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie,žedodalmateriálnadrámeccenovejponuky,animnožstvoskutočnedodanéhomateriálu,ktoré
by odôvodňovalo navýšenie ceny. Dôkazné bremeno v tomto smere žalobca neuniesol a ani znalecké

dokazovanie jeho tvrdenia nepotvrdilo. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozpor medzi cenovou
ponukou a fakturovanou sumou za strešné laty, keď pri rovnakom množstve 1000 m bola fakturovaná
vyššia suma, a to vo výške 720 eur, než bola pôvodne dohodnutá (660 eur). Z uvedených dôvodov
žalobu v časti o zaplatenie sumy 973,94 eur (doplatok) za dodaný materiál zamietol. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na zaplatenie neuhradeného zostatku ceny za práce, mal za to, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že pevná cena za práce nebola medzi stranami dohodnutá. Hoci vyrovnávanie krovu nebolo
súčasťou pôvodného predmetu diela ani cenových ponúk, mal za preukázané, že počas realizácie
diela sa strany dodatočne dohodli na vykonaní vyrovnania krovu a úprav odkvapového systému, a
to za odplatu, avšak bez dohody o jej výške. Výsluchom svedka D. J. mal súd prvej inštancie za
preukázané, že vyrovnanie krovu a aj úprava žľabov, zmena umiestnenie kotlíku a zvodovej rúry bola

stranami sporu dohodnutá dodatočne, avšak bez toho, aby si strany preukázateľne dohodli cenu. Strany
dohodu o cene netvrdili, žalovaný to poprel, súd pravej inštancie však mal výpoveďou svedka D. J.
potvrdené, že sa na cene dohodli, avšak neuviedol na akej. V takom prípade je objednávateľ povinný
zaplatiť primeranú cenu podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal rozsah anicenu ďalších tvrdených prác nad rámec vyrovnania krovu. Na základe znaleckého dokazovania súd
prvej inštancie ustálil primeranú cenu za vyrovnanie krovu na sumu 369,36 eur s DPH, s tým, že cenu
za ďalšie úpravy odkvapového systému žalobca nepreukázal. Dospel preto k záveru, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.539,36 eur, pozostávajúcu z doplatku dohodnutej ceny za práce podľa
cenovej ponuky zo dňa 18.06.2021 a z primeranej ceny za vyrovnanie krovu. Mal za preukázané, že
strany si nedohodli splatnosť odplaty za dielo. Poukázal na to, že podľa § 634 ods. 2 Občianskeho
zákonníkanárokzhotoviteľanazaplateniecenynevznikádoodstráneniavád.Keďžeideospotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné uplatniť aj § 53 ods. 4 písm. h) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ

nie je povinný plniť, ak dodávateľ nesplnil svoje záväzky a tovar nebol dodaný v kvalite a množstve
zodpovedajúcom zmluve. Vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom E. D. F., súd prvej
inštanciezistil,žedielomáodstrániteľnévady,ktoréžalobcaakozhotoviteľdoposiaľneodstránil.Napriek
tomu, že sa žalobca oboznámil s obsahom posudku, nepožiadal žalovaného o sprístupnenie diela na
odstránenie týchto vád v lehote záruky (§ 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobca nedodal
dielo bez vád, nevznikla žalovanému povinnosť doplatiť cenu diela, a preto súd prvej inštancie žalobu

zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262
ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca bol v spore neúspešný (súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol)
a preto žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O vzájomnej žalobe rozhodol tak, že ju zamietol,
a preto úspešným v konaní o vzájomnej žalobe je žalobca a preto žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania o vzájomnej žalobe. Uznesením č. k. PE-5Csp/23/2022–296 zo dňa 17.04.2024 priznal súd

prvej inštancie znalcovi E. D. F. odmenu vo výške 408,71 eur. O vyplatení čiastky 8,71 eur súd rozhodne
až v konečnom rozhodnutí, keďže nie je možné vyplatiť celé znalečné z preddavku. Pokiaľ nebol zložený
preddavok,alebobolzloženýlenčiastočne,jeznalecodkázanýnanáhradutrovkonaniavočineúspešnej
strane podľa § 262 CSP. Keďže obe strany sporu majú postavenie neúspešnej sporovej strany, súd určil,
že znalečné uhradí každá strana v pomere 35:65 podľa nároku žaloby a vzájomnej žaloby.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovej lehote odvolanie žalobca, a to vo
výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch II. a V. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Nestotožnil
sa zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu sumy vo výške 973,94 eur
za dodaný materiál. Podľa žalobu je nesporné, že žalovanému bol dodaný materiál v takej hodnote,
množstve a akosti, ako je uvedený vo faktúre č. 21VF00353 zo dňa 24.06.2021, s dátumom splatnosti
dňa 27.06.2021 na celkovú sumu k úhrade 5.375,34 eur. Poukázal na to, že pred začatím realizácie

akéhokoľvek diela je reálne nemožné uviesť presné množstvo materiálu potrebného na realizáciu diela,
toto množstvo je možné len odhadnúť a preto je úplne bežné a obvyklé, že množstvo materiálu sa
upravujepodokončenídielasozreteľomnaskutočnémnožstvomateriálupotrebnéhonarealizáciudiela.
Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že cena za materiál bola určená pevnou sumou, aj napriek
tvrdeniu žalobcu, že cena je určená ako predbežná cena, ktorá sa bude fakturovať podľa skutočne

dodaného materiálu a na takýto právny záver neexistuje žiadny vykonaný dôkaz a nie je podložený
ani právnou argumentáciou. Tvrdil, že preukázal rozsah dodania materiálu tak, ako je uvedený priamo
vo faktúre č. 21VF00353 zo dňa 24.06.2021 a žalovaný tento dodaný rozsah materiálu nespochybnil, len
nevedel uviesť, aké bolo skutočne dodané množstvo materiálu. Takéto tvrdenie žalovaného však nemá
žiadnyvplyvprepreukázanietejtoskutočnostiataktiežnepredstavujepopretiejehotvrdenejskutočnosti.

Aknejakýmateriálnebolzapracovanýnastavbe,avšaktentoostalnastavbe,jepovinnosťoužalovaného
tento materiál zaplatiť, nakoľko mu žiadny materiál žalovaný nevrátil, nič také ani netvrdil, len uviedol,
že ostal na stavbe. Jeho vlastníkom je teda žalovaný a je povinný zaplatiť kúpnu cenu dodaného
tovaru. Rovnako tvrdenie súdu prvej inštancie, že ani žalobcom navrhnutý dôkaz znalcom žalobcove
tvrdenie nepreukázal, keďže táto okolnosť nebola predmetom žalobcom určenej znaleckej úlohy pre

znalca nepovažoval za správne, práve naopak, znalec dostal úlohu uviesť okrem iného aj odpovedať
na nasledovné otázky, a to určiť obvyklú trhovú hodnotu prác vykonaných žalobcom v období máj –
jún 2021 na diele - rodinnom dome, súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“, parc. č. 2393/8
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. I. a učiť obvyklú
trhovú hodnotu materiálu dodaného žalobcom na dielo žalovaného v období máj – jún 2021. Uvedená

úloha bola teda zadaná znalcovi, ktorý na uvedené otázky odpovedal, pričom uviedol podstatne vyššiu
obvyklú trhovú cenu materiálu ako aj práce, ako v konečnom dôsledku požadoval a požaduje od
žalovaného. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok na úhradu doplatku
za vykonané práce z dôvodu, že nedošlo k odovzdaniu diela bez odstránenia vád, a teda, aj keď jenárok žalobcu dôvodný, doposiaľ nevznikla povinnosť žalovaného plniť. Mal za to, že súd prvej inštancie
zjavne opomenul ust. § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný
vykonané dielo prevziať. Z hľadiska právneho nároku na zaplatenie ceny diela uviedol, že povinnosť

úhrady ceny diela upravuje ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ
je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto
zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Je nepochybné, že dielo bolo
vykonané. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, ako nepochybne uvádzal aj súd prvej inštancie,
že niekoľkokrát prejavil snahu o odstránenie vád, avšak k odstráneniu vád diela nemohol pristúpiť z

dôvodov na strane žalovaného, ktorý mu neposkytol potrebnú súčinnosť na to, aby vady diela mohol
odstrániť. Ak by bolo možné pripustiť právny názor súdu prvej inštancie, môže všeobecne nastať
situácia, kedy objednávateľ odmietne natrvalo poskytnúť súčinnosť na odstránenie vád diela, dielo
aj napriek tomu bude užívať a tým sa prakticky zbaví svojej povinnosti zaplatiť cenu diela, pričom
takýto výklad nie je prijateľný a ani akceptovateľný. Zastával názor, že zo znenia vypracovaného
znaleckého posudku č. 5/2024 zo dňa 2. februára 2024 bolo nesporné, že žalovaný na rekonštrukciu

strechy nezabezpečil projektovú dokumentáciu, nebolo na dielo vydané žiadne stavebné povolenie,
ani ohlásenie drobnej stavby, žalovaný v tejto súvislosti porušil stavebný zákon, a táto skutočnosť je
primárnou príčinou tých vád, ktoré sa na diele nachádzajú. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku,
ďalšou príčinou vzniku všetkých vád je nesprávne vyhotovenie podkladu, ktorého vyhotovenie však
nebolo predmetom zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania. Žalovaný ani od žalobcu nepožadoval

vyhotovenie podkladu, nakoľko tento podklad (krov) už bol vyhotovený v minulosti, a jeho realizácia
nebola predmetom prác zo strany žalobcu. Žalobca realizoval len vyrovnávanie krovu (nie jeho celkovú
realizáciu), avšak z dôvodu stavu drevenej konštrukcie krovu bolo z technologického hľadiska nemožné
tento krov dostať do spôsobilého stavu. Ak znalec v bode č. 5 záverov znaleckého posudku uviedol,
že žalobca ako zhotoviteľ mal žalovaného ako objednávateľa upozorniť na to, že pri súčasnom stave

krovu nie je možné realizovať výmenu strešnej krytiny tak, aby spĺňala všetky požadované normy, k
tomu uviedol, že na uvedené skutočnosti žalovaného upozornil, ten však trval na tom, že krov sa meniť
nebude a výslovne žiadal, aby nová strešná krytina bola položená na už existujúci krov. Žalovaný
uvedené tvrdenia počas konania žiadnym spôsobom nepoprel a preto jeho skutkové tvrdenie je pravdivé
a preukázané. Taktiež povinnosťou žalovaného bolo na realizáciu strešnej konštrukcie zabezpečiť

vyhotovenie projektovej dokumentácie a súčasne aj stavebné povolenie, žalovaný však svoje povinnosti
vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov nesplnil vôbec, a preto žalobca za akékoľvek
vady diela nemôže niesť zodpovednosť. Okrem toho považoval za nesporné, že tie vady diela, ktoré
znalec popísal a ktoré boli na diele bezprostredne po jeho zhotovení, zo strany žalobcu sú odstrániteľné,
pričom žalobca žalovanému niekoľkokrát písomne oznámil, že je kedykoľvek pripravený a ochotný prísť

uvedené vady diela odstrániť, nakoľko išlo o všetko vady odstrániteľné, avšak žalovaný mu neumožnil
vady diela odstrániť, ktorá skutočnosť vyplýva aj z písomného oznámenia žalobcu zo dňa 29.09.2021.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovej lehote odvolanie žalovaný, a to vo
výroku III., ktorým bola vzájomná žaloba žalovaného zamietnutá a v závislých výrokoch IV. a V. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vzájomnej žalobe
vyhovie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP namietajúc záver
súdu prvej inštancie, že nepopieral tvrdenia žalobcu o tom, že ho upozornil na nerovný krov, a to
poukazom na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 20.01.2025 a tvrdenia produkované na pojednávaní
dňa 28.01.2025. Odkázal na závery znaleckého posudku č. 5/2024 vypracovaného E. D. F. zo dňa

02.02.2024 na strane 6. S poukazom na uvedené dodal, že žalobca, ktorý má byť odborne spôsobilou
osobou, nemal v žiadnom prípade pristúpiť k realizácii diela, nakoľko s poukazom aj na následné
stanovisko znalca, riadne zhotovenie diela pri stave pôvodného krovu nie je možné. Z uvedeného
dôvodu teda do dnešného dňa ani dielo zhotovené riadne nebolo. Z výpovede svedka D. J. vyplynulo,
že svedok upozornil na predmetné skutočnosti výhradne žalobcu, pričom nebol priamym svedkom

toho, či a ako žalobca informoval žalovaného či už o krivosti krovu, resp. o vlnení krytiny. Mal za
to, že rovnako neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa
13.04.2024 je neplatné. Tvrdil, že žalobcu listom zo dňa 23.08.2021 vyzval na odstránenie vád
diela. V rozhodnom období nemohol vedieť, že sa jedná o vady neodstrániteľné, ako vyplynulo až zo
znaleckého posudku č. ZP/60/2021 vypracovaného dňa 21.09.2021. Až na základe uvedeného zistenia

a konštatácie znalca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Skutočnosť, že ide o neodstrániteľné
vady potvrdil aj znalec v znaleckom posudku č. 5/2024 zo dňa 02.02.2024 ustanovený vo veci súdom
prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za nesporné, že mu vznikol nárok naodstúpenie od zmluvy a v dôsledku toho aj nárok na vrátenie poskytnutého plnenia, z ktorého dôvodu
mu nevznikla ani povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté náklady.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava dôvodov
v odvolaní uvedených. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že sporné strany uzatvorili zmluvu o dielo, pričom cenu za dielo si sporové strany dohodli pevnou
sumou,čobolopreukázanépredloženoue-mailovoukomunikácioumedzisporovýmistranami.Súdprvej
inštancie postupoval správne, keď cenu odsúhlasenú e-mailovou komunikáciou označil za pevnú cenu

zavykonaniediela.Vovzťahukmnožstvudodanéhotovaruuviedol,ženebolojednoznačnepreukázané,
či tovar, ktorý žalobca vyfakturoval, tento aj skutočne dodal, nakoľko žalobca nepredložil dodací list.
Preto jednoznačne potvrdil, resp. vyvrátil, či žalobcom vyfakturovaný tovar mu bol aj skutočne dodaný.
V tejto časti niesol žalobca dôkazné bremeno. Predmetom zmluvy o dielo bola výmena strešnej krytiny,
pričom na tieto práce nie je potrebné stavebné povolenie, ani ohlásenie drobnej stavby, pokiaľ sa nemení
vzhľad a konštrukcia strechy. Z uvedeného dôvodu nepožiadal o vydanie stavebného povolenia, resp.

neohlásil drobnú stavbu, pričom daná skutočnosť neovplyvňuje predmetný spor so žalobcom. Žalobca,
ako „odborne spôsobilá stavebná spoločnosť“, mal žalovaného upozorniť na nerovnosť podkladu pre
výmenu strešnej krytiny, čo však nespravil. Bolo povinnosťou žalobcu, aby pred začatím vykonania
diela požiadal od žalovaného stavebné povolenie, resp. ohlásenie drobnej stavby. Znaleckým posudkom
č. ZP/60/2021 vypracovaným znalcom E. K. L. zo dňa 21.09.2021 bolo odborne spôsobilou osobou

potvrdené, že krov nespĺňa podmienky a vykonané dielo má neodstrániteľné vady. Označený znalecký
posudok bol vyhotovený po tom, čo žalobca nepristúpil k odstráneniu vád diela podľa zaslanej výzvy.
Na základe záverov zhrnutých v označenom znaleckom posudku od zmluvy o dielo odstúpil. Znalecký
posudok č. 5/2024 vypracovaný súdom ustanoveným znalcom E. D. F. zo dňa 02.02.2024 potvrdil závery
znaleckého posudku E. K. L.. Záverom konštatoval, že dielo realizované žalobcom nie je do dnešného

dňa riadne vykonané a vzhľadom na neodstrániteľné vady diela ani dokončené riadne nebude.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov podaných odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods.1

CSP potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal doplatenia ceny diela v sume 3.905,94 eur spolu s
príslušenstvom z dôvodu, že na základe objednávok žalovaného dodal žalovanému materiál určený na
realizáciu strechy rodinného domu a zároveň vykonal stavebné práce súvisiace s výmenou strešnej

krytiny a klampiarske práce, pričom žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za dodaný materiál a
vykonané práce riadne a včas v plnom rozsahu nesplnil.

7. Žalovaný sa (vzájomnou žalobou) domáhal voči žalobcovi vrátenia poskytnutého plnenia vo výške
5.951,40 eur spolu s príslušenstvom, predstavujúceho sumu uhradenú za obstaranie materiálu a

vykonanie prác spojených so zhotovením diela, a to na základe odstúpenia od zmluvy z dôvodu
neodstrániteľných vád diela a nezáujmu zhotoviteľa riešiť vzniknutú situáciu.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, výrokom III. vzájomnú

žalobu zamietol, výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
plnom rozsahu a výrokom V. uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť v pomere 35 % žalobca a 65
% žalovaný zaplatiť ustanovenému znalcovi E. D. F. zostatok neuhradeného znalečného priznaného
znalcovi uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. PE-5Csp/23/2022-296 zo dňa 17.04.2024.

9. Z podaného odvolania žalobcu možno opoznať, že žalobca súdu prvej inštancie vytýka porušenie
jeho práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej vady, tvrdiac nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, nevykonanie navrhnutých dôkazov, tiež nesprávne skutkové a právne závery,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, smerujúc svoje odvolanie voči zamietajúcemu
výroku I. týkajúceho sa doplatenia ceny diela vo výške 3.905,94 eur spolu s prísl., v súvisiacom výroku

III. o náhrade trov konania a vo výroku V. o úhrade zostatku neuhradeného znalečného s tým, že
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,d/, e/, f/ a h / CSP.10. Ťažisko odvolacích námietok žalovaného spočívalo v tvrdení o nesprávnych skutkových a právnych
záveroch súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie v jeho výroku III., ktorým vzájomnú
žalobu o vrátenie plnenia titulom nároku zodpovednosti za vady diela odstúpením od zmluvy zamietol, v

súvislosti s ním voči výroku o trovách konania (výrok IV.) a vo výroku V. o úhrade zostatku neuhradeného
znalečného, čím uplatnil naplnenie odvolacích dôvodov uvedených ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok, pričom existenciu takejto vady nezistil a samotní odvolatelia ju ani netvrdili.

12. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu o nedostatočnom/nesprávnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá je subsumovateľná pod dôvod na odvolanie uvedený v
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP.

13. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak
len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo
vyhovené uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z
ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní

výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade
však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc
parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje
na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý
argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý

je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti)považovaný za významný (napr. rozsudok vo
veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria
A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho
v posudzovanej veci aj došlo.

14. Skutočnosť, že odvolatelia sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie,
či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňujú a považujú ich

za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či dokonca arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej
inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej
inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného objektívneho
vyhodnoteniaskutkovýchokolnostíprejednávanejveci,ktorévkonanívyšlinajavoaktorévrámcizásady

voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

15. Samotná polemika odvolateľov s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu
ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil otázky, ktoré však pre rozhodnutie o nároku nie

sú rozhodujúce, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

16.Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia
naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm.
d/ CSP.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný, ak súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli

už preukázané iným spôsobom, alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nie je naplnený.

18. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska odvolateľmi
uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

19.Nesprávnyskutkovýzáver(odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f/CSP)jespôsobilýmodvolacím

dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade,
ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,

ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,
či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
20. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom

vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce
bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil
podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

21. Rovnako vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu a žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie.

22. Predovšetkým odvolací súd vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného
produkovaným v odvolacom konaní uvádza, že v zásade celá ich ťažisková časť už bola predmetom
posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne a plne vyčerpávajúco
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto odvolací súd len na ich doplnenie uvádza:

23. Nebolo sporné, že medzi stranami konania došlo dňa 20. 5. 2021 k vzniku platného záväzkovo-
právneho vzťahu zo zmluvy o dielo uzavretej ústne, a to akceptáciou cenovej ponuky žalobcu zo dňa 20.
5. 2021 a jej následnou úhradou zo strany žalovaného. Išlo o osobitný podtyp zmluvy o dielo – opravu a
úpravu veci podľa § 652 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom zmluvy bola činnosť spočívajúca v
zmene vlastností existujúceho rodinného domu žalovaného. Strany si v zmluve určito vymedzili predmet

diela, ako aj odplatu za jeho vykonanie v zmysle § 632 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prác spočívajúcich v demontáži a montáži strešnej krytiny na
rodinnom dome žalovaného č. XX v obci I., a to za cenu 3.100 eur bez DPH, t. j. 3.720 eur s DPH,
vrátane zabezpečenia potrebného materiálu žalobcom, a to v rozsahu cenových ponúk č. 223.2/2021 v

sume 3.729,31 eur a č. 224/2021 v sume 672,09 eur, teda spolu 4.401,40 eur, cenovej ponuky strešných
lát vo výške 660,- eur a cenovej ponuky za vykonanie prác montáž a demontáž krytiny a spojovacím
materiálom, pričom dňa 20.05.2021 žalovaný uhradil žalobcovi cenu materiálu vo výške 4.401,40 eur
a pred 24.06.2021 (žalovaný uvádza 20.06.2021) uhradil sumu 1.550 ako zálohu na práce a táto úhrada
bola vykonaná podľa inštrukcií žalobcu zaslaných e-mailom dňa 18.06.2021, po zhotovení latovania.

Súd prvej inštancie zároveň ustálil, že predmetom zmluvy zo dňa 20.05.2021 nebolo vyrovnanie ani
výmena krovu, čo nevyplýva ani z cenových ponúk, ani z e-mailovej komunikácie žalobcu. Ďalej
nebolo sporné, že pred vznikom zmluvy o dielo žalovaný nezabezpečil vypracovanie projektovej
dokumentácie pre stavebné práce spočívajúce vo výmene strešnej krytiny a že v období do októbra
2021 (žalobca uvádza do 14.10.2021) žalovaný a žalobca vykonávali úkony za účelom protokolárne

odovzdať dielo. Nebolo sporné, že dielo žalobca ukončil dňa 24.06.2021, pričom žalovanému vystavil
faktúru č. 21VF00353 so splatnosťou dňa 27.06.2021 na sumu 973,94 eur za použitý materiál a faktúru
č. 21VF00354 na sumu 2.932 eur za vykonané práce (demontáž a montáž strechy a za naviac práce
spočívajúce vo vyrovnaní krovu a úprave žľabov). Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný počas konanianepoprel, súd prvej inštancie vzal za preukázané, že k odovzdaniu diela došlo dňa 16.07.2021, a to
bez spísania písomného odovzdávacieho protokolu. Listom zo dňa 23.08.2021 označeným ako Výzva
na odstránenie vád diela „výmena strešnej krytiny a iné“ na rodinnom dome v k.ú. I. súp. č. XX

žalovaný žalobcovi písomne oznámil, že zhotovené dielo nie je do dnešného dňa riadne ukončené,
hoci zhotoviteľ má zo zákona povinnosť vykonať ho v súlade so zmluvou a technickými normami.
Výsledná strecha nespĺňa účel, na ktorý bola zhotovená a nevyhovuje požiadavkám objednávateľa.
Vo výzve žalovaný opisuje konkrétne vady diela, medzi ktoré patrí najmä zatekanie cez oplechovanie
komína a cez strešné prvky, neodborne vykonané klampiarske práce, zle vyriešený odvod dažďovej

vody, poškodená a poškriabaná plechová krytina, otvory v streche, cez ktoré preniká voda aj svetlo,
nekvalitné spoje jednotlivých dielov strechy, poškodená a zle upevnená paropriepustná fólia a latovanie
vykonané v rozpore s technickými normami. V dôsledku týchto chýb dochádza k zatekaniu vody do
podkrovia, zvlhnutiu strešných lát a krovu a tým aj k vzniku ďalších škôd na nehnuteľnosti. Ďalej
z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaný si na preukázanie vád zabezpečí znalecký posudok a ako dôkaz
predkladá fotodokumentáciu. Z tohto titulu vyzval žalobcu na ich bezplatné odstránenie v lehote 30 dní

od prevzatia tejto výzvy. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca touto listinou disponoval najneskôr dňa
29.09.2021, keď na ňu písomne reagoval s výzvou na uskutočnenie obhliadky diela za účelom riadneho
preverenia a posúdenia opodstatnenosti jednotlivých vytýkaných vád. Zároveň v tomto liste uviedol,
že rozsah stavebných prác zahŕňal demontáž strešnej krytiny, latovania a klampiarskych prvkov, ako
aj montáž dodaného materiálu podľa cenových ponúk č. 223.2/2021 a 224/2021. Vyrovnávanie časti

krovu nebolo predmetom objednaných prác, ale bolo ústne dohodnuté po telefonickej konzultácii aj so
strechárom pánom J.. Na deň 16.07.2021 o 16.00 hod. bolo dohodnuté stretnutie na stavbe na adrese
I. M. XX za účelom odovzdania diela, spísania odovzdávacieho protokolu, zaznamenania drobných vád
a nedorobkov a dohodnutia termínu ich odstránenia. Toto stretnutie sa uskutočnilo. Počas spisovania
závad do preberacieho protokolu však žalovaný stretnutie jednostranne ukončil bez uvedenia dôvodu a

následne prestal so žalobcom komunikovať, neodpovedal na telefonické hovory ani na SMS správy. K
ďalšej komunikácii došlo až po doručení výzvy na úhradu faktúr dňa 23.08.2021, pričom žalobca uviedol,
že drobné vady a nedorobky je pripravený odstrániť po ich obhliadke. Žalobca zároveň žalovaného
opakovane upozorňoval na potrebu spádovania strechy na štyri zvody, resp. na ich umiestnenie do
dvora, keďže v tomto mieste sú krokvy dlhšie a odkvapová hrana je výškovo nižšie než na ostatnej

časti strechy. Žalovaný však odmietol montáž štvrtého zvodu na rohu (cesta – dvor) s odôvodnením,
že nechce rozkopávať predzáhradku. Po realizácii montáže a spádovania žľabov na tri zvody žalovaný
následne požiadal o zmenu umiestnenia už namontovaného kotlíka. Napriek upozorneniu, že v žľabe
bude v dôsledku tejto zmeny stáť voda, žalovaný na zmene umiestnenia trval. Dňa 26.04.2022 žalovaný
doručil žalobcovi listinu zo dňa 13.04.2022 označenú ako „Odstúpenie od zmluvy“, v ktorej uviedol, že

výzvou zo dňa 23.08.2021 vyzval žalobcu na odstránenie vád zhotoveného diela. Na základe tejto výzvy
sa uskutočnilo spoločné rokovanie, ktoré však neviedlo k dohode a bolo ukončené bez výsledku, pričom
žalobca vady diela neodstránil. Žalovaný si následne zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku
č. 60/2021 znalcom E. K. L. dňa 08.12.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zhotovené dielo trpí
závažnými vadami a nedorobkami. V odstúpení od zmluvy žalovaný ďalej konštatuje, že vady diela

nie je možné odstrániť ani jeho opravou alebo výmenou jednotlivých častí. Dielo ako celok je vadné
v takom rozsahu, že tieto vady znemožňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, na ktorej malo byť zhotovené.
Z uvedených dôvodov žalovaný od zmluvy odstúpil a zároveň vyzval žalobcu na vrátenie sumy 5. 951,41
eur, ktorú mu uhradil na obstaranie materiálu a na vykonanie prác súvisiacich so zhotovením diela, a
to v lehote siedmich dní.

25. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, popieral tvrdenia žalobcu,
že by bol upozornený na krivosť, resp. extrémnu nerovnosť krovu existujúcej strešnej konštrukcie. Zo
zhodných tvrdení žalobcu a výpovede svedka D. J. jednoznačne vyplýva, že po demontáži pôvodnej
strešnej krytiny a starého latovania bolo zistené, že krov nie je vyhotovený zo zrezaných krokiev, ale z

odkôrnených guľatín, ktoré vykazovali výrazné nerovnosti. Táto skutočnosť bola zistená bezprostredne
pri realizácii diela a objektívne predstavovala podstatnú technickú okolnosť majúcu vplyv na ďalší
postup prác a výslednú kvalitu diela. Z tvrdení štatutárneho zástupcu, resp. zástupcu žalobcu vyplynulo,
že po začatí realizácie diela, konkrétne po demontáži pôvodnej strešnej krytiny a starého latovania
bolo zistené, že na streche zostali len krovy, ktoré neboli vyhotovené zo zrezaných krokiev, ale

z odkôrovanej guľatiny. Tieto guľatiny vykazovali extrémne nerovnosti, ktoré nebolo možné odstrániť
bežnými montážnymi postupmi. Zástupca žalobcu uviedol, že pri realizácii sa pokúšali nerovnosti krovu
vyrovnať v technicky možnom rozsahu, pričom v tejto súvislosti došlo k telefonickej komunikácii so
žalovaným. Žalovaný bol v telefonickom rozhovore oboznámený so stavom krovu a potvrdil súhlass vykonaním prác naviac, ktoré mali spočívať vo vyrovnávaní nerovností krovu v rozsahu, v akom
to bolo možné, pričom bolo zároveň dohodnuté, že tieto práce naviac budú vyfakturované. Uvedený
telefonát prebehol na hlasitý odposluch za prítomnosti realizátora prác D. J.. Uvedené tvrdenia žalobcu

korešpondujú s výpoveďou svedka D. J., ktorý uviedol, že v máji 2021 začali realizovať práce na
rodinnomdomežalovaného,pričompoodstráneníkrytinyastaréholatovaniazostalinastrechelenkrovy
tvorené guľatinou. Svedok výslovne uviedol, že po odkrytí krovu zistili, že táto guľatina je nerovná. Túto
skutočnosť oznámil žalobcovi, ktorý následne komunikoval so žalovaným, a po telefonickom dohovore
sa účastníci dohodli na prácach naviac spočívajúcich vo vyrovnávaní nerovností krovu v rozsahu, v

akom to bolo možné. Po tejto dohode pokračovali v realizácii diela, pričom vykonávali vyrovnávanie
krovu, latovanie a osádzanie odkvapového systému. Na otázku, či žalovaný súhlasil s realizáciou
strechy aj napriek tomu, že krov je krivý, svedok uviedol, že tieto otázky si dohadovali samotní účastníci
konania. Svedok zároveň uviedol, že on sám na krivosť krovu upozornil žalobcu, prerábala sa celá
nárožná, resp. nosná krokva a vyrovnávalo sa latovanie. Výslovne pritom uviedol, že na dosiahnutie
stopercentného výsledku by bolo potrebné vyhotoviť nový krov, inak budú vznikať vlnenia strešnej

krytiny a nerovnosti na nárožiach. Zároveň uviedol, že on osobne nebol prítomný pri komunikácii medzi
žalobcom a žalovaným, iba mu bolo zo strany žalobcu oznámené, že žalovaný súhlasil s pokračovaním
v prácach a s vyrovnávaním nerovností v rozsahu, v akom to bolo možné.

26. Hoci svedok nebol osobne prítomný pri samotnej komunikácii medzi účastníkmi konania, jeho

výpoveď v žiadnom prípade nevyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný bol o stave krovu
informovaný. Naopak, svedok potvrdil, že po tejto komunikácii došlo k dohode o vykonaní prác naviac
spočívajúcich vo vyrovnávaní nerovností krovu v rozsahu, v akom to bolo technicky možné, a že po
tejto dohode sa v realizácii diela pokračovalo. Samotná existencia a realizácia prác naviac, ktorých
cieľom bolo vyrovnávanie nerovností krovu, logicky a nevyhnutne predpokladá, že žalovaný musel

byť o krivosti krovu oboznámený. Inak by nebolo racionálne, aby žalovaný súhlasil s úpravami krovu
nad rámec pôvodne dohodnutého predmetu diela a s navýšením ceny diela o práce, ktoré by nemali
opodstatnenie. Táto okolnosť výrazne oslabuje vierohodnosť tvrdenia žalovaného, že o nerovnosti krovu
nevedel. Svedok zároveň uviedol, že na dosiahnutie technicky bezchybného výsledku by bolo potrebné
vyhotoviť nový krov, inak bude dochádzať k vlneniu strešnej krytiny. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo

znaleckých posudkov znalca D. F. a K. L.. Oba znalecké posudky zhodne identifikujú hlavnú príčinu
vzniku zistených vád diela, ktorou je nesprávne vyhotovenie podkladu, pričom poukazujú na to, že
samotná strešná krytina nemohla eliminovať dôsledky konštrukčne nerovného krovu. Svedok zistenú
skutočnosť oznámil žalobcovi, pričom žalobca následne žalovaného informoval o technických limitoch
existujúceho krovu. Námietka žalovaného, že nebol upozornený na krivosť krovu, tak v skutočnosti stojí

výlučne na jeho subjektívnom tvrdení, ktoré je v rozpore s vykonanými dôkazmi, najmä s výpoveďou
svedka a so samotným priebehom realizácie diela. Skutočnosť, že svedok nebol osobne prítomný pri
komunikácii medzi účastníkmi, nemôže byť vykladaná v prospech žalovaného, keďže ide len o absenciu
priamej vedomosti svedka, nie o dôkaz neexistencie upozornenia.

27. V súvislosti s námietkou nesprávneho posúdenia nároku žalovaného na odstúpenie od zmluvy
listinou zo dňa 13.04.2022 odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, upriamil pozornosť na
výklad právnej normy ust. § 653 a nasl. Občianskeho zákonníka podľa ktorej, ustanovenia zmluvy
o oprave a úprave veci sa osobitne zaoberajú zodpovednosťou za vady, záručnou dobou a spôsobom
vykonania opravy alebo úpravy. Aj samotná oprava či úprava môže byť vadná, teda vykonaná v rozpore

so zmluvou, a zhotoviteľ za takéto vady zodpovedá. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré existujú v
okamihu prevzatia veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa prejavia počas záručnej doby po
prevzatí. Ide o objektívnu zodpovednosť, nezávislú od toho, či vada vznikla nesprávnym vykonaním
opravy alebo použitím nevhodného materiálu, pokiaľ zhotoviteľ objednávateľa na nevhodnosť materiálu
alebo pokynov vopred neupozornil. Zhotoviteľ však nezodpovedá za vady, ktoré neboli predmetom

zmluvnej opravy alebo úpravy, ani za vady, ktoré nevznikli jeho zásahom pri oprave, ak objednávateľa
na tieto okolnosti upozornil. V tejto súvislosti zákon upravuje aj záručnú dobu odlišne od zmluvnej úpravy
pri zhotovení veci na zákazku alebo od všeobecnej právnej úpravy. Ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu
alebo osobitné predpisy neurčili inak, zákon stanovuje záručnú dobu tri mesiace. Pri stavebných prácach
zhotoviteľajevšakzáručnádobaminimálne18mesiacov,pričomjerozhodujúce,čiideozhotoveniecelej

stavby alebo len o jej časť, pretože to ovplyvňuje trvanie záruky (§ 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Aj oprava či úprava veci má charakter výsledku diela, keďže predmetom je konečný stav – vyhotovená
oprava alebo úprava.28. Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má objednávateľ v prípade vadne vykonanej opravy
alebo úpravy právo na bezplatné odstránenie vady vykonanej opravy alebo úpravy veci, na zrušenie
zmluvy, na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy veci. Na bezplatné odstránenie vady má

objednávateľ právo prioritne, to môže žiadať vždy, pričom zhotoviteľ je povinný v dohodnutej lehote vadu
odstrániť. Ak nebola lehota dohodnutá, platí, že zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu od uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady. Bezplatným odstránením sa rozumie uvedenie
veci do stavu, aký bol očakávaný pri uzavretí zmluvy o oprave alebo úprave veci bez toho, aby
objednávateľ musel za takto vykonanú opravu (odstránenie vadnosti opravy) uhradiť, či už cenu práce

alebo materiálu použitého na odstránenie reklamovaných vád opravy, či úpravy veci. Zhotoviteľ ako
odborne spôsobilá osoba vždy vykoná odstraňovanie vád spôsobom, ktorý je podľa neho vhodný a
účelný,jevšakmožné,žeobjednávateľbudenapoužitíurčitýchpokynovsúvisiacichzozodpovednosťou
za vady trvať. Právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy a úpravy veci má
objednávateľ v prípade, že vadu nemožno odstrániť, ako aj v prípade, že zhotoviteľ neodstránil vadu v
dohodnutej lehote. To platí aj pre prípad, že rovnaká vada sa vyskytla opätovne. Pokiaľ sa zistí, že vada

je neodstrániteľná napriek tomu, že objednávateľ zvolil tento spôsob nároku zo zodpovednosti za vady,
vzniká mu právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Keďže
v prípade opravy alebo úpravy veci nebude možné použiť pri zrušení zmluvy § 457 (povinnosť vrátiť
druhému to, čo bolo podľa zmluvy plnené), možno dospieť k záveru o povinnosti poskytnutia relutárnej
náhrady zodpovedajúcej obvyklej hodnote, o ktorú sa vec v dôsledku vadnej opravy alebo úpravy veci

zvýšila, ak vôbec k tomuto došlo. V prípade nároku na zľavu z ceny opravy alebo úpravy veci bude
poskytnutá zľava zodpovedajúca rozsahu vady a možnostiam ich opravy, prípadne okolnostiam, ktoré s
vadousúvisiapreprípadďalšiehoužívaniaveci(sťaženieužívaniaveci).Vprípadevznikuzodpovednosti
za škodu, ktorá vznikla z vady opravy alebo úpravy, bude aplikovaná všeobecná úprava podľa § 420
Obč. zák. Právo voľby nároku má vždy objednávateľ a platí, že s reklamáciou samotnej vady si má

uplatniť aj nárok, ktorý zvolil.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 23.08.2021 uplatnil voči
žalobcovi nárok na odstránenie vád diela, žalobcovi listom oznámil, že zhotovené dielo nie je riadne
ukončené, nemá znaky riadne vykonaného diela, a to kvôli vadám tam uvedeným. Vady, na ktoré

žalovaný poukazoval, boli odstrániteľné, čím si žalovaný sám zvolil právny režim odstrániteľných
vád. Na uvedený list žalobca reagoval prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 29.09.2021,
v ktorom vyzval žalovaného na uskutočnenie obhliadky diela za účelom riadneho skontrolovania
a posúdenia opodstatnenosti jednotlivých namietaných vád. Z vykonaného dokazovania, tak ako ho
správne vyhodnotil súd prvej inštancie nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by sa so žalobcom

dohodol na lehote na odstránenie vád, pričom až následne začal tvrdiť, že ide o vady neodstrániteľné.
Pokiaľ ide o voľbu spôsobu odstránenie vád, táto v zásade prináleží zhotoviteľovi, zatiaľ čo povinnosťou
objednávateľa je dohodnúť sa so zhotoviteľom na primeranej lehote na ich odstránenie, s ktorým
záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Je pravdou, že žalovaný vo výzve zo dňa
23.08.2021 na odstránenie vád určil žalobcovi lehotu 30 dní na odstránenie vád od prevzatia tejto

výzvy, v konaní však žalovaný nepreukázal (ani netvrdil), kedy žalobca uvedenú výzvu prevzal, teda,
kedy bola žalobcovi doručená, a teda ani skutočnosť, odkedy mala stanovená lehota začať plynúť.
Účastníci konania zároveň zhodne uvádzali, že po doručení predmetných výziev došlo k osobnému
stretnutiu za účelom riešenia vád v období októbra 2021, avšak dohoda o lehote a podmienkach
odstránenia nevznikla (ani jedna zo strán neuniesla bremeno svojho tvrdenia, že sa tak stalo pre

nesúčinnosť tej druhej). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že objednávateľ je povinný
umožniť zhotoviteľovi prístup k dielu za účelom odstránenia vád. Pri odstraňovaní týchto vád však
zhotoviteľ nemôže konať bez primeranej súčinnosti objednávateľa, ktorá zahŕňa prístup k dielu, čas,
miesto a koordináciu. Nedohodnutie termínu a podmienok odstránenia vád preto nemôže byť vykladané
ako výlučná nečinnosť zhotoviteľa. Ak medzi účastníkmi nebola dohodnutá lehota na odstránenie vád,

zhotoviteľ je povinný vady odstrániť bez zbytočného odkladu, avšak za predpokladu, že mu je ich
odstránenie reálne umožnené.

30. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu pre nečinnosť žalovaného nebolo umožnené vytýkané vady diela
odstrániť, ktorá skutočnosť nebola v priebehu konania žalobcom preukázaná, a to aj napriek tomu, že

žalovaného písomne informoval o tom, že je kedykoľvek pripravený a ochotný odstrániť vytýkané vady,
tieto vady bezodkladne neodstránil a ani sa o ich odstránenie nepokúsil postupom zodpovedajúcim
záverom znaleckého posudku odkazom na ust. § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka.31. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že dňa 24.06.2021 už došlo k zhotoveniu
diela, čo je preukázané nielen tvrdeniami strán, ale aj obsahom listinných dôkazov. V čase, keď žalovaný
doručil zhotoviteľovi listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, dielo už existovalo ako zhotovené.

Z toho vyplýva, že hoci bolo odstúpenie od zmluvy žalovaným zhotoviteľovi doručené, nemohlo vyvolať
zamýšľané právne účinky, keďže žalovanému v tom čase nesvedčilo právo na odstúpenie podľa § 642
Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva nielen z vykonaných dôkazov, ale aj z vlastných vyjadrení
žalovaného,ktorýsámvpísomnýchpodaniachoznačovaldielozazhotovené.Akosprávnepoukázalsúd
prvej inštancie, právny režim odstúpenia od zmluvy podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo

možné v danom prípade aplikovať, keďže medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o zhotovení veci
na zákazku. Predmetom záväzku bola oprava a úprava existujúcej veci, čím bola vylúčená použiteľnosť
uvedeného ustanovenia.

32. Odvolací súd považuje za správny aj ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorý sa napriek uvedenému
zaoberalotázkou,čikonaniežalovanéhonemohlomaťúčinkyzrušeniazmluvyzdôvoduvádpodľa§655

ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uplatnenie práv z vád diela je podmienené ich riadnym,
včasným a dostatočne konkrétnym vytknutím. Všeobecné tvrdenia o „značných vadách a nedorobkoch“
ani samotný odkaz na znalecký posudok nemôžu nahradiť zákonnú povinnosť objednávateľa vady diela
konkrétne špecifikovať. Za relevantné možno považovať len tie vady, ktoré boli žalovaným jednoznačne
špecifikované v listine zo dňa 23.08.2021, pričom ostatné tvrdené vady neboli uplatnené v súlade s ust.§

654 Občianskeho zákonníka a podliehajú preklúzii. Ani vo vzťahu k riadne vytknutým vadám neboli
splnené podmienky na zrušenie zmluvy, keďže zhotoviteľ zodpovedá výlučne za vady, ktoré majú pôvod
v jeho činnosti a ktoré vznikli v rámci dohodnutého rozsahu opráv, a nemôže niesť zodpovednosť za
vady existujúcej veci ani za vady, ktoré neboli predmetom zmluvného plnenia.

33. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovanému nevzniklo právo
odstúpiť od zmluvy o dielo, keďže vady diela, ktoré žalobcovi riadne vytkol listom zo dňa 23.08.2021 sú
odstrániteľné a medzi stranami nebola dohodnutá lehota na ich odstránenie. V súlade s tým odvolací súd
zdôrazňuje, že nevznikol nárok na vrátenie plnenia ani na uplatnenie vzájomnej žaloby z bezdôvodného
obohatenia (§ 457 a § 458 Občianskeho zákonníka) a súd prvej inštancie preto správne zamietol

vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú.

34. Keďže tak odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej
časti o vzájomnej žalobe (výrok III.), vzťahujúce sa k vráteniu plnenia v sume 5.951,40 eur spolu
s príslušenstvom zo zodpovednosti za vady titulom odstúpenia od zmluvy nebolo dôvodným, v tejto časti

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Odvolací súd následne podrobil odvolaciemu prieskumu argumentáciu žalobcu smerujúcu voči
napadnutej časti - výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu o doplatenie ceny diela vo výške 3.905,94
eur spolu s príslušenstvom zamietol.

36. Žalobca namietal, že záver súdu o pevne dohodnutej cene materiálu považuje za nesprávny, keďže
cena materiálu mala byť podľa jeho tvrdení len predbežná a mala sa fakturovať postupne podľa skutočne
dodaného rozsahu. Táto námietka však nie je dôvodná.

37. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že cenové ponuky žalobcu č. 223.2./2021
a 224/2021 obsahovali konkrétne sumy za materiál, ktoré neboli označené ako orientačné, predbežné
ani zálohové. Žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi účastníkmi existovala dohoda o tom, že
cena materiálu bude stanovená až dodatočne podľa skutočnej spotreby, ani že by bol žalovaný na
takýto spôsob určenia ceny výslovne upozornený. Skutočnosť, že žalobca vystavoval faktúry postupne,

sama osebe nemení charakter dohodnutej ceny a nemôže viesť k záveru, že išlo o cenu predbežnú.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozsah dodaného materiálu preukazuje faktúra č. 21VF00353 zo
dňa 24.06.2021 na celkovú výšku k úhrade 5.375,34 eur, odvolací súd konštatuje, že faktúra je
jednostranným účtovným dokladom, ktorý nepreukazuje ani skutočný rozsah použitého materiálu na
diele, ani oprávnenosť jeho vyúčtovania nad rámec dohodnutej ceny. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie

dôkazy, z ktorých by bolo možné spoľahlivo určiť, aké množstvo materiálu bolo na diele reálne použité
a či toto množstvo presahovalo rozsah pôvodnej cenovej ponuky.38.Námietkažalobcu,podľaktorejakčasťmateriáluzostalanepoužitá,prešladovlastníctvažalovaného
a ten je povinný za ňu zaplatiť, taktiež neobstojí. Žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi
existovala dohoda o prevode vlastníckeho práva k nepoužitému materiálu za samostatnú cenu, ani

že by žalovaný prejavil vôľu takýto materiál prevziať s vedomím povinnosti zaplatiť zaň samostatnú
cenu. Bez preukázania takejto dohody nemožno žalovanému ukladať povinnosť uhradiť cenu materiálu,
ktorý nebol na diele použitý a ktorého prevzatie nebolo preukázané. Naopak, tvrdenie žalovaného o
tom, že materiál nebol zapracovaný do diela, podporuje záver súdu, že žalobca nepreukázal skutočný
rozsah materiálu použitého na vykonanie diela. V situácii, keď žalobca tvrdí nárok na zvýšenie ceny

materiálu, je jeho povinnosťou jednoznačne preukázať, že materiál bol na diele reálne použitý a že jeho
množstvo presahovalo rozsah pôvodnej cenovej ponuky. Ak časť materiálu použitá nebola, nemôže byť
bez ďalšieho zahrnutá do ceny diela.

39. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho nárok na zaplatenie ceny
diela za vykonané práce, keď dospel k záveru, že mu síce vznikol nárok v sume 2.539,36 eur, avšak

žalovanému ešte nevznikla povinnosť plniť z dôvodu neodovzdania diela bez vád v zmysle ust. § 634
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri tomto závere opomenul aplikovať
ust. § 527 ods. 2 a § 480 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva povinnosť objednávateľa dielo
prevziaťazaplatiťcenudiela.Jenepochybné,žedielobolovykonanéa pretojejehozáveronesplatnosti
nároku nesprávny.

40. K uvedenému však treba ťažiskovo uviesť, že medzi stranami nevznikol obchodnoprávny, ale
občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah; žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ
pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný uspokojoval uzatvorením zmluvy svoje potreby
mimo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), a na tento vzťah je nevyhnutné

aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia Obchodného zákonníka preto nie je možné na daný prípad aplikovať.

41. K námietke žalobcu, kedy vzniká povinnosť zaplatiť cenu diela (a či treba zaplatiť aj za dielo
s vadami), tu odvolací súd identicky ako súd prvej inštancie odkázal na znenie ust. § 634 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého riadne vykonaným dielom zodpovedajúcim úprave § 633 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemôže byť dielo, ktoré má vady, a to ani v prípade, že ho objednávateľ
prevezme. V takom prípade zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikne do odstránenia vád.
Tu možno len odporúčať jednoznačnú zmluvnú dohodu o tom, kedy nastáva splatnosť ceny diela, a v
prípade, že táto je naviazaná na odovzdanie diela, je vhodné, aby si zmluvné strany dohodli tak spôsob

prevzatia diela, ako aj nadväzujúcu splatnosť ceny diela, a prípadne si výslovne určili, aké vady alebo
nedorobky sú akceptovateľné a objednávateľovi nebránia v prevzatí diela a následnej povinnosti cenu
diela zaplatiť. Najmä pri stavbách je vhodné vyslovene určiť okruh vád a nedorobkov, ktoré nebránia
užívaniu hotového diela a dielo aj s takýmito, nie závažnými vadami bude považované za spôsobilé na
riadne prevzatie objednávateľom. Takéto dojednanie nebude prekážkou v uplatňovaní nárokov z vád,

bude len spôsobom určenia okamihu, kedy je dielo považované za skončené a objednávateľ je povinný
ho previať a zhotoviteľovi zaplatiť cenu diela.

42. K vyššie uvedenému záveru odvolací súd dopĺňa, že žalobca síce tvrdí, že mal záujem vady
diela odstrániť, avšak ich neodstránenie odôvodňuje neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovaného.

Zo znaleckého posudku znalca D. F. však vyplýva, že dielo má žalovaným vytýkané vady, ktoré sú
odstrániteľné. Z daných okolností, keď žalobca po zistení vád, ktoré mu boli riadne vytknuté v záručnej
dobe o ich existencii sa dozvedel zo znaleckého posudku, tieto vady doposiaľ neodstránil, nepožiadal
žalovaného o sprístupnenie diela za účelom ich odstránenia a dielo tak neodovzdal v stave bez vád,
z tohto dôvodu žalobcovi zatiaľ nevznikla povinnosť na úhradu ceny diela.

43. So zreteľom na vyššie uvedené závery, keďže žalobcove odvolacie námietky neboli spôsobilé
zvrátiť záver súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti- vo výroku I., odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne za použ. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. Záverom odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenierozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad
rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu

žalobcu a žalovaného, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd
preto už nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti

o trovách konania medzi stranami sporu a v časti o zostatku neuhradeného znalečného, rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca ani žalovaný v
odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a
vysporiadal už súd prvej inštancie.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
2 CSP tak, že stranám vzhľadom na to, že ani jedna nebola v odvolacom konaní úspešnou vo vzťahu
k svojmu odvolaniu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

47. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).