Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/22/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625202485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, v náhradnej osobnej starostlivosti: C. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale pobytom E. F. XXX/XX, G., dieťa rodičov:
matka H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom I. G., t. č. E. F. XXX/XX, G., a
otec I. B., nar. XX. X. XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, G., o zníženie výživného, na odvolanie matky
voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/97/2025 - 18 zo dňa 06.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) návrh matky na zníženie výživného zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
Vychádzal z toho, že matka nepreukázala existenciu takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie jej vyživovacej povinnosti z pôvodných 100 eur mesačne. Konštatoval, že od posledného

rozhodnutia nedošlo na strane matky k podstatnej zmene jej schopností, možností ani majetkových
pomerov. Matka počas evidencie na úrade práce poberala dávku v nezamestnanosti vo výške
presahujúcej 1 200 eur mesačne, z ktorej si mohla vytvoriť úspory, avšak neurobila tak. Zároveň
nevykonávala aktívne kroky smerujúce k získaniu stabilného zamestnania, a ani po skončení evidencie
na úrade práce nepreukázala objektívne prekážky, ktoré by jej bránili pracovať.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že matka sa o maloleté dieťa osobne nestará, napriek tomu, že žije v
spoločnejdomácnostisostaroumatkou,ktorázabezpečujekaždodennústarostlivosť.Matkaneprispieva

na úhradu potrieb dieťaťa nad rámec určeného výživného a nepodieľa sa ani na nákladoch domácnosti.
Preto vyhodnotil, že zníženie výživného by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené
potreby sa od posledného rozhodnutia neznížili. S prihliadnutím na zásadu prednosti výživného pred
ostatnými výdavkami a na skutočnosť, že matka mala možnosť dosahovať aspoň minimálny príjem,
prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o
výživnom. Návrh preto zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka dôvodiac, že ide
o nezákonné rozhodnutie. Tvrdila, že rodina o nej šíri nepravdivé údaje s tým, že podľa Zákona o rodine
má každý právo na maloletú.

3. Stará matka v písomnom vyjadrení s odvolaním matky nesúhlasila. Uvádzala, že výdavky na maloleté
dieťa narastajú, doterajšie výživné nepokrýva náklady súvisiace so školskou dochádzkou a bežnou
starostlivosťou a výška 100 eur mesačne je podľa nej minimom potrebným na zabezpečenie základných
potrieb. Podčiarkla, že matka je zdravotne spôsobilá pracovať, žije v spoločnej domácnosti a mohla by

prispievať aj nad rámec výživného, čo však nerobí.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zotrval na predchádzajúcich stanoviskách prezentovaných v
konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že náklady na výživu a výchovu dieťaťa sa vzhľadom na
jeho vek prirodzene zvyšujú a zníženie výživného nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň sa plne
stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého matka nepreukázala zmenu pomerov,

ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom jej schopnosti a možnosti pracovať zostávajú
zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“
v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7. Odvolací súd v prvom rade podčiarkuje, že odvolacie námietky matky neobsahujú žiadnu skutkovú a

právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu a obmedzujú
sa len na všeobecné tvrdenia o jej nepriaznivej finančnej situácii a o nezákonnosti rozhodnutia.
Odvolateľka bola pritom povinná vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov,
úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nej dopustiť v procese vydania napadnutého
rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinná ozrejmiť svoj právny náhľad na

to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa § 365 - 366 CSP v spojení s § 62
- 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľka nemôže uspokojiť len so všeobecným
tvrdením o nezákonnosti bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľka musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ňou tvrdenej
nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.

zn. 2 Azs 92/2005).

8. Hoc rozsah a obsah prieskumu je primárne vymedzený odvolacími dôvodmi uplatnenými odvolateľom
v odvolaní, v mimosporových konaniach odvolaciemu súdu na základe ust. § 65 - 67 CMP bola zverená
kompetencia preskúmavať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v celom

rozsahu, čo aj v prejednávanej veci učinil.

9. Odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj
Ústavného súdu SR musí súd reagovať iba na taký argument, ktorý je konkrétny a týka sa samotnej veci.Nestačí teda len všeobecné tvrdenie alebo nespokojnosť. Relevantný argument je len taký, ktorý - ak by
bol pravdivý - by mohol zmeniť výsledok konania (napríklad v rozhodnutiach Hiro Balani v. Španielsko (§
28), Bochan v. Ukrajina (§ 84) či Krasulya v. Rusko (§ 52). Zároveň platí, že aj keď je námietka konkrétna,

neznamená to automaticky, že je aj správna. To, či je naozaj opodstatnená, musí posúdiť súd.

10.Keďžematkavodvolaníneuviedlažiadnekonkrétnedôvody,ibavšeobecnétvrdeniabezvysvetlenia,
odvolací súd tiež všeobecne konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a skutkový stav zistil správne.

11. Správne konštatoval, že na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie už skôr určenej vyživovacej povinnosti. Matka nepreukázala žiadne objektívne
prekážky brániace jej pracovnému uplatneniu. Zároveň sa o dieťa osobne nestará a nepodieľa sa ani
na nákladoch domácnosti. Potreby maloletého dieťaťa sa neznížili a zníženie výživného by nebolo v
súlade s jeho najlepším záujmom.

12. Vykonané dokazovanie bolo následne správne právne posúdené a rozhodnutie vychádzalo zo
zásad stanovených Zákonom o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len
konštatuje správnosť jeho záverov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v postupe súdu prvej inštancie
nezistil ani iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).