Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41P/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216666
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125216666.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, Košice, dieťa matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX E. a otca: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX E., zastúpený JUDr. Petrom
Konvičným, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností

a o návrhoch matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na určenie pravidiel pre darčeky a oslavy, návrh na uloženie zákazu otcovi zverovať
maloletú do starostlivosti tretích osôb počas výkonu osobnej starostlivosti, návrh na uloženie povinnosti
otcovi zabezpečiť pravidelný telefonický kontakt medzi matkou a maloletou počas jeho starostlivosti
v rozsahu minimálne raz denne, návrh na uloženie povinnosti otcovi zdržať sa zasahovania do
rozhodnutí matky počas jej osobnej starostlivosti o maloletú, ako aj návrh na zvýšenie výživného a návrh

na zmenu školy pre maloletú z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2025 domáhala vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by súd dočasne zveril maloletú do výlučnej osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca
smaloletoupočasvíkendov,počaspracovnéhotýždňa,počasprázdninatiežpočasnarodenínmaloletej.
Matka sa tiež domáhala úpravy pravidiel pre darčeky a oslavy, žiadala súd, aby zakázal otcovi

zverovať maloletú do starostlivosti tretích osôb počas výkonu svojej osobnej starostlivosti, aby uložil
otcovi povinnosť zabezpečovať pravidelný telefonický kontakt medzi matkou a maloletou počas jeho
starostlivosti v rozsahu minimálne raz denne a upozornil otca na povinnosť zdržať sa zasahovania do
rozhodnutí matky počas jej starostlivosti o maloletú.

2.Svojnávrhmatkaodôvodnilanevhodnýmvýkonomstriedavejstarostlivostizostranyotca,psychickými

a emocionálnymi dopadmi striedavej starostlivosti na maloletú, psychickou manipuláciou zo strany
otca, obmedzovaním kontaktu medzi matkou a maloletou zo strany otca, porušovaním rodičovských
práv matky, finančným zanedbávaním zo strany otca, zasahovaním otca do výchovy maloletej počas
starostlivosti matky, ignorovaním odborných stanovísk a systematické zneužívanie maloletého dieťaťa
zo strany otca a zlyhaním orgánov sociálnoprávnej ochrany.

3. K návrhu matka priložila listinné dôkazy: úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
sms správy, výpis z účtu, email, zoznam fixných mesačných nákladov a mimoriadnych výdavkov, správa
z poradensko-psychologického procesu a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2024.

4. Konajúci súd uznesením č.k. 41P/115/2025-53 zo dňa 22.10.2025 návrh matky zamietol. Voči
predmetnému uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

vPrešoveuznesenímč.k.28CoP/105/2025-174zodňa16.12.2025,ktorýmvI.výrokupotvrdiluznesenie
v časti zamietnutia návrhu matky na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a úpravustyku s otcom a v II. výroku v prevyšujúcej časti zrušil uznesenie a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v tej časti, v ktorej sa súd nezaoberal

ďalšími návrhmi matky, najmä návrhom na určenie pravidiel pre darčeky a oslavy, návrhom na ukladanie
zákazu a povinností otcovi, ako aj návrhom matky na zvýšenie výživného a návrhu na zmenu školy
pre maloletú a to aj napriek tomu, že niektoré návrhy vyplývajú z obsahu samotného návrhu matky na
nariadenia neodkladného opatrenia a nie sú súčasťou petitu.

5. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 19.1.2026 matka predložila odborný lekársky posudok
H. H. E. A. zo dňa 8.12.2025, ktorý podľa matky obsahuje závažné odborné zistenia a odráža aktuálny
stav maloletej. Odborný posudok obsahuje potvrdenie psychického preťaženia maloletej (únava, pocit
zahltenia, napätie), potvrdenie fyzického preťaženia maloletej (bolesť kostrče v dôsledku nadmerného
tréningového zaťaženia), podozrenie na psychický tlak zo strany otca, predpoklad vzniku reálnych
somatických problémov. Podľa matky ide o jediný odborný dôkaz v spise a súd je povinný z neho

vychádzať. Matka k predmetnému podaniu predložila správu H. E. A. zo dňa 8.12.2025.

6. V ďalšom podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 19.1.2026 matka súdu oznámila nové skutočnosti
relevantné pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú mimoriadne
závažného charakteru a ktoré preukazujú, že otec maloletej dlhodobo, opakovanie a vedome vystavuje

maloletú situáciám, ktoré sú pre jej vek neprimerané, rizikové, psychicky zaťažujúce a potenciálne
nebezpečné. Matka ďalej uviedla, že otec maloletej sa začal zaujímať o výsledky rodičovského
združenia a deklarovať snahu učiť sa s maloletou až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorá aktivita otca je v príkrom rozpore s jeho doterajším správaním, keď ide o manipulatívny
postup, ktorý je v konaniach o maloleté deti mimoriadne závažný, pretože deformuje realitu a zneužíva

proces na budovanie imidžu, nie na ochranu záujmov dieťaťa. Matka tiež uviedla, že otec opakovanie
a závažne zlyháva v dohľade nad maloletou, čo matka zistila pri bežnom rodičovskom dohľade nad
používaním mobilného telefónu maloletej, keď videozáznam zachytáva maloletú a 14-ročnú sestru
partnerky otca, ako bez prítomnosti dospelej osoby sa nachádzajú v obchodnom dome a manipulujú
s fľašou alkoholu. Matka taktiež z fotiek a videí profilu maloletej na sociálnej sieti Snapchat zistila,

že maloletá sa dňa 15.1.2026 nachádzala približne od 19:00 hod. na zimnom štadióne v Košiciach,
kde otec odohrával hokejový zápas, a teda sa na štadióne pohybovala bez priameho dohľadu otca,
pričom posledné video maloletá zverejnila o 21:24 hod., pričom sa jednalo o pracovný deň. Maloletá
sa na štadióne v neskorších večerných hodinách nachádzala aj dňa 16.1.2026 a 17.1.2026, taktiež bez
prítomnosti otca, ktorý bol na ľade. Maloletá sa aj dňa 4.1.2026 nachádzala na sídlisku bez prítomnosti

dospelej osoby, iba so 14-ročnou sestrou partnerky otca, kde venčili psa. Otec maloletej systematicky
nerešpektuje jej vekové potreby, školské povinnosti ani fyzickú záťaž, ktorej je vystavená v dôsledku
intenzívnych tréningov päťkrát týždenne. Striedavá starostlivosť je tak vykonávaná iba formálne, keď
otec uprednostňuje svoje vlastné aktivity pred záujmami, potrebami a bezpečnosťou maloletej. Matka
ďalej v predmetnom podaní uviedla, že maloletá je vystavovaná u otca nevhodným sexuálnym témam,

keď bola vystavená „kvízu“ s otázkami typu „kto by hral v porne“ a pod., pričom maloletá nerozumie
významu týchto pojmov. Otec tiež v minulosti (v roku 2023) obvinil starého otca zo strany matky, že
maloletú sexuálne obťažuje, po výzve UPSVaR však priznal, že si obvinenie vymyslel. Takéto konanie
otca jasne poukazuje na skutočnosť, že otec je schopný vymyslieť závažné tvrdenia voči akejkoľvek
osobe, pokiaľ to považuje za výhodné v konflikte s matkou a matka sa takémuto konaniu nedokáže

brániť. Matka k predmetnému podaniu predložila fotodokumentácie maloletej, videozáznamy maloletej
a sms komunikáciu matky a otca.

7. Naposledy bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej upravená rozsudkom
Mestského súdu Košice sp.zn. 16P/83/2022-300 zo dňa 30.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 24CoP/51/2024-694 zo dňa 21.11.2024, v zmysle ktorého súd zveril maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu
o 18:00 hod. s tým, že ako prvý rodič bude zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloleté dieťa otec, a
to od prvej nedele nasledujúcej po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že obaja rodičia budú maloleté

dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd v predmetnom rozhodnutí tiež upravil realizovanie
osobnej striedavej starostlivosti o maloleté dieťa počas obdobia školských prázdnin a sviatkov. Súd
taktiež uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne, a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci matke, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a povinnosť prispievať na výživumaloletej sumou 200 € mesačne od 01.05.2023 do 30.11.2023 s tým, že dlžné výživné, ktoré vzniklo
za obdobie od 01.05.2023 do 30.11.2023 zo strany otca na maloletú vo výške 660 €, je otec povinný
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku matke. Súd ďalej vyslovil, že matke vyživovaciu

povinnosť neurčuje.

8. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.10.2025 úrad uviedol, že inštitút
neodkladného opatrenia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa
v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, kým vo veciach ktoré sa týkajú úpravy práv

a povinností voči maloletým deťom, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
nebola splnená naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná najlepším záujmom maloletej.
Maloletej nehrozí zo strany otca t.č bezprostredná ujma na živote a zdraví a úrad nezaznamenal
žiadne závažné nedostatky v oblasti zabezpečovania starostlivosti o maloletú zo strany otca, resp.
nezaznamenal také dôvody, pre ktoré by bol potrebný okamžitý a neodkladný zásah súdu do výkonu

rodičovských práv a povinností dočasným zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.

9. Zo správy H. E. A. zo dňa 8.12.2025 predloženej matkou súd zistil, že aktuálny zdravotný stav
maloletej je somaticky vyhovujúci, aj keď maloletá udáva zvýšenú únavu, ktorá rezultuje z množstva
gymnastických tréningov a tiež jej potreby dosahovať v škole perfektné výsledky. Maloletá nie je

v dispenzári žiadnej odbornej ambulancie, chorobnosť maloletej doposiaľ bola nízka. Zo správy súd
ďalej zistil, že vyšetrenie maloletej sa realizuje za účelom tohto posudku, pričom maloletá prichádza
v sprievode matky. Pri vyšetrení maloletá udáva miernu bolesť kostrče, ktorá je bolestivá na dotyk
a podľa slov maloletej vznikla v dôsledku nadmerného preťaženia tréningami. H. E. A. ďalej uviedla,
že z jednorazového stretnutia s maloletou hodnotí maloletú ako citlivé dieťa so sklonom k poslušnosti

a perfekcionizmu. Vzhľadom na zvýšené množstvo tréningov existuje možný predpoklad vzniku reálnych
somatických problémov. Týranie zo strany otca priamo nepriznáva, avšak potvrdzuje, že ju zvýšený
počet tréningov a zlá životospráva unavuje, otcovi však maloletá nikdy nepovedala, že situáciu vníma
ako problém. V závere H. E. A. odporúča detské psychologické vyšetrenie.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo

všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa čl. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených
zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo

zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

13. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu

konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd
účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

14. Podľa čl. 6 základných princípov CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil
skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné

dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.17.Podľa§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa §326 ods.1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

19. Podľa §328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

23. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

24. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho
predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako z Civilného mimosporového poriadku,
ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 369 CMP upravuje iba niektoré
ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu
prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi

vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 CSP).

26. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorým súd dočasným opatrením poskytuje
ochranu ohrozeným, či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým svojím meritórnym

rozhodnutím neposkytne definitívnu ochranu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby takejto úpravy pomerov účastníkov
konania. Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná
výlučne na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je

najdôležitejší záujem maloletého dieťaťa, preto sa súd nesmie obmedziť iba na skúmanie splnenie
formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia ale musí dôsledné zvažovať, čo je
skutočne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi

vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že v konaniach
o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie fakticky povahu osvedčenia, to znamená, že
súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Neodkladné
opatrenie neprejudikuje práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie

stráca, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.

27. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj
z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov(§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s
vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech

už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodičovské
práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone,
pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s
oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča

(pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby mal. deťom zabezpečili bezkonfliktné
a stabilné výchovné prostredie a úlohou toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku dieťaťa s druhým rodičom. Nie je možné
zamieňať záujem detí so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia a
rovnako ani nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu nemôžu
byť dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva

dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov, avšak iba pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich
zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je
v priamom rozpore so záujmom dieťaťa.

28. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

v časti, v ktorej odvolací súd uznesením č.k. 28CoP/105/2025-174 zo dňa 16.12.2025 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie nie je dôvodný, nakoľko za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na
nariadenieneodkladnéhoopatreniavpožadovanomzneníanaliehavýprávnyzáujemnajehonariadenie
nie je daný. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie pravidiel pre darčeky a oslavy, návrh na uloženie

zákazu otcovi zverovať maloletú do starostlivosti tretích osôb počas výkonu osobnej starostlivosti, návrh
na uloženie povinnosti otcovi zabezpečiť pravidelný telefonický kontakt medzi matkou a maloletou
počas jeho starostlivosti v rozsahu minimálne raz denne, návrh na uloženie povinnosti otcovi zdržať
sa zasahovania do rozhodnutí matky počas jej osobnej starostlivosti o maloletú, ako aj návrh matky
na zvýšenie výživného a návrh na zmenu školy pre maloletú, matka neosvedčila potrebu naliehavej

úpravy pomerov maloletej. Matka vo svojom návrhu a jeho doplneniach citovaných vyššie uvádza
skutočnosti, ktoré sa týkajú osobnej starostlivosti otca o maloletú, resp. zanedbávania starostlivosti
o maloletú zo strany otca, netýkajú sa skutočností, ktorých úpravy sa matka domáha. Tieto návrhy matky
súd nemá za osvedčené ani odôvodnené. Matka ako jednu zo závažných skutočností ohrozujúcich
zdravie a zdravý vývin maloletej uviedla, že otec maloletej sa začal zaujímať o výsledky rodičovského

združenia a deklarovať snahu učiť sa s maloletou až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktoráaktivitaotcajevpríkromrozporesjehodoterajšímsprávaním.Súdpoznamenáva,žepre
rozhodnutie súdu je v zmysle ust.§ 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase rozhodovania, a skutočnosť,
že otec sa zaujíma o školské záležitosti maloletej, je skutočnosťou, ktorú nie je možné otcovi zazlievať.
Matka taktiež namietala únavu a zdravotný stav maloletej. Zo správy H. E. A. však vyplýva, že

maloletá nie je v dispenzári žiadnej odbornej ambulancie, súdu nie je zrejmé, prečo s ňou matka
doposiaľ nebola u odborného lekára, keď má údajne problém s bolestivou kostrčou. Zo správy H. E. A.
súd taktiež zistil, že zvýšená únava maloletej rezultuje z množstva gymnastických tréningov maloletej
a tiež jej potreby dosahovať v škole perfektné výsledky. Uvedené skutočnosti taktiež nijako nesúvisia
s návrhmi, ktorých sa matka domáha (trávenie narodenín maloletej, pravidlá pre darčeky, kontakt

s matkou počas osobnej starostlivosti otca a pod.). To, že zvýšená únava maloletej rezultuje z množstva
gymnastických tréningov je iba domnienkou lekárky, ktorá sama uviedla, že sa jednalo o jednorazové
stretnutie s maloletou. Maloletá neabsolvovala žiadne odborné vyšetrenia, ktoré by uvedenú skutočnosť
preukázali. Skutočnosť, že vzhľadom na zvýšené množstvo tréningov existuje možný predpoklad vzniku
reálnych somatických problémov je taktiež iba predpokladom lekárky, ktorý nie je možné bez všetkého

prijať. Okrem toho, zvýšená únava podľa lekárky je aj dôsledkom perfekcionizmu maloletej, nielen
tréningov, jedná sa teda o súhrn niekoľkých okolností, nielen správania otca. Z predmetnej správy taktiež
vyplýva,žemaloletáotejtoskutočnosti,žesacítipreťažená,otcaneinformovala,súduniejetedazrejmé,
aké stanovisko by k tomu zaujal otec, keby sa porozprával priamo s maloletou. Pokiaľ ide o argumenty
matky, že dochádza k psychickej manipulácii maloletej otcom, obmedzovaniu kontaktu medzi matkou

a maloletou zo strany otca, keď je maloletá v starostlivosti otca, či porušovaniu rodičovských práv matky,
finančnému zanedbávaniu zo strany otca, zasahovaniu otca do výchovy maloletej počas starostlivosti
matky, ignorovaniu odborných stanovísk, sú to subjektívne tvrdenia matky, vychádzajúce z jej vnímania,
ktoré však súd nemá doposiaľ za osvedčené. Kolízny opatrovník s maloletou vykonal rozhovor a zisťovaljej názor, ktorý je zaznamenaný v dôvernej správe úradu, ktorý poskytol súdu. Z tejto správy je zrejmé,
že maloletej striedavá osobná starostlivosť vyhovuje a zo strany úradu neboli nateraz zistené žiadne
také nedostatky, keď je maloletá u otca, ktoré matka popisuje a pre ktoré podala tieto návrhy, že by

vyžadovali okamžitý zásah súdu takouto neodkladnou formou.

29. V danom prípade je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú naďalej narušené, vzájomná
komunikácia rodičov je stále nedostatočná a problematická, a to aj v základných otázkach týkajúcich
sa starostlivosti o maloletú, čo sa zrkadlí aj v odlišnom vnímaní rodičov realizácie striedavej osobnej

starostlivosti vo vzťahu k maloletej, čoho výsledkom je niekoľko návrhov na nariadenie neodkladného
opatrenia zo strany oboch rodičov. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade
matkou uvádzané argumenty neosvedčujú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov maloletej. Matka
nijakým spôsobom nepreukázala, a súd taktiež nemá k dispozícii žiadne skutkové zistenia, že život,
zdravie a priaznivý vývoj maloletej je vážne ohrozený a narušený. Súd má naopak za preukázané,
tak ako to vyplynulo z výsluchu maloletej uskutočneným Krajským súdov v Prešove v konaní sp.zn.

24CoP/51/2024, že maloletá má oboch rodičoch rovnako rada, s oboma má výborný vzťah, má pozitívne
väzbykobomrodičom,nemápreferenčnéhorodiča,obajasaknejsprávajúrovnako.Skutočnosti,oktoré
matka opiera svoj návrh, sú všeobecnými tvrdeniami matky, pričom sa jedná prevažne o skutočnosti
týkajúce sa vzťahu medzi matkou a otcom ako rodičmi maloletej, rozdielov vo výchovnom pôsobení
na maloletú u matky a otca, na ktorých by sa ako rodičia mali dohodnúť, no na ktoré môžu mať ako

rodičia aj odlišný názor. Skutočnosti vyplývajúce z fotografií a videozáznamov predložených matkou,
zároveň skutočnosti uvádzané matkou v podaní z 19.1.2026 a z toho vyplývajúce prípadné zlyhanie
otca v starostlivosti o maloletú vyžaduje dôkladné vykonanie dokazovania, čo nie je možné v zákonnej
lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V súčasnosti je však riadne zabezpečená starostlivosť
o maloletú, pričom maloletá sa neocitla bez akejkoľvek starostlivosti, jej život, zdravie sa súdu nejaví byť

akútne ohrozený či narušený a jej kontakt s otcom i matkou je zachovaný a upravený súdom. Súd nemá
osvedčenúžiadnutakúskutočnosť,zktorejbyvyvodilpotrebuokamžitéhozásahuformouneodkladného
opatrenia, preto všetky návrhy matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Pokiaľ sa jedná o výživné, resp. mimoriadne výdavky na maloletú, ktorého zvýšenia sa matka

domáha v texte svojho návrhu a ktorý v petite absentuje, súd nespochybňuje, že od stanovenia výšky
výživného na maloletú mohlo dôjsť k zmene pomerov ako rodičov, tak i maloletej, k zvýšeniu nákladov
matky na maloletú súvisiacich s ich prirodzenými potrebami rastúcimi s jej vekom, vývinom, zdravotným
stavom a aj s ohľadom na všeobecné zdražovanie, avšak zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia
je nástroj, ktorý slúži na odstránenie resp. zmiernenie dôsledkov, ktoré hrozia, ak by súd bezprostredne

nezasiaholvtomtoprípadedopomerovrodiny.Súdnemázapreukázanéskutočnosti,nazákladektorých
by bolo možné prijať záver o zvýšení výživného neodkladným opatrením, navyše za situácie, kedy je
vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.
Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia, ale
len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ak

si otec nebude plniť dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, má matka k dispozícii
možnosť využiť zákonné inštitúty v zmysle Exekučného poriadku, Trestného zákona alebo náhradného
výživného. Otcovi bola síce súdom určená výška výživného, avšak jeho vyživovacia povinnosť vzniká
zo zákona, narodením dieťaťa a nie len rozhodnutím súdu, preto je jeho povinnosťou dobrovoľne a
pravidelne prispievať na výživu maloletej mesačne vopred a nič mu nebráni prispievať aj nad rámec

určenej vyživovacej povinnosti.

31. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, v zmysle ust. § 366 CMP možno uložiť účastníkovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní neodkladným
opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 zákona o rodine, ale iba rozsahom v nevyhnutnej

miere, nota bene nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak
len tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov (potrieb).
Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého
zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej
miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený okrem iného

aj v uznesení Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022 zo dňa 16.01.2023, v zmysle ktorého
„v súlade s § 366 CMP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah jezásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií
uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného
dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“

Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do
pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP. Neodkladné opatrenie
je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním
obchádzať či nahrádzať konanie vo veci samej.

32. Pokiaľ ide o zmenu základnej školy maloletej, ktorého sa matka taktiež domáha v texte svojho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd je toho názoru, že taká zásadná otázka, akou je
zápis maloletého dieťaťa do základnej školy, by sa nemala riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného
opatrenia, v ktorom nie je možné, vzhľadom na krátku zákonnú lehotu vykonávať dokazovanie, ktoré
je potrebné na to, aby sa dostatočne a hodnoverne zistilo, čo je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa,pretožeideozásadnérozhodnutie,ktoréovplyvníživotdieťaťadobudúcna.Takétodokazovanie

presahuje rámec neodkladného opatrenia, a nie je ani jeho účelom. Súd v danom prípade ani tu nevidel
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď maloletá prostredie základnej školy, ktorú aktuálne
navštevuje pozná, pričom matka uvádza, že základnú školu B., kam ju matka chce zapísať, maloletá
navštevovala prvé dva roky svojej školskej dochádzky a vzhľadom na vek maloletej je zrejmé, že
maloletá navštevuje základnú školu F. prinajmenšom tak dlho, resp. dlhšie ako navštevovala školu

predošlú. Okrem toho, súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu maloletá zmenila základnú školu v mieste
trvalého bydliska na školu vzdialenú 8 km od svojho aktuálneho bydliska a aký postoj k tejto skutočnosti
mali obaja rodičia, a teda či sa na tomto zhodli a prečo.

33. Na základe rozsiahleho spisového materiálu jednotlivých konaní vedených na Mestskom súde

Košice je zrejmé, že rodičia nie sú dlhodobo schopní konštruktívnej a efektívnej komunikácie, že
dochádza medzi nimi ku konfliktom, pričom v dôsledku rozvíjajúcej sa psychiky maloletá zjavne nie
je schopná to vo svojom vnútornom prežívaní zvládnuť, dôsledkom čoho môže dôjsť k jej emočnému
preťaženiu, ktoré môže mať vážne následky na jej psychickom vývine, čo rozhodne nie je v jej záujme.
Tak ako uviedol aj odvolací súd vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí, maloletá dcéra má rada oboch

rodičov, k obom má pozitívny vzťah a je možné predpokladať, že psychická vyčerpanosť maloletej,
na ktorú upozorňuje matka je dôsledkom vzájomných konfliktov rodičov, do ktorých je vo veľkej miere
zaťahovaná.

34. Súd v závere apeluje na rodičov, aby rodičovský konflikt nestupňovali a neútočili jeden na druhého.

Naopak, je nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali pri úprave komunikácie medzi jednotlivými členmi
rodiny, za účelom zmiernenia napätia medzi rodičmi, zvládania rodičovskej komunikácie a vytvárania
atmosféry, v ktorej bude maloletá profitovať z kontaktu s oboma rodičmi. Je potrebné vytvoriť maloletej
emočné bezpečie a uspokojivú atmosféru pre jej emočnú stabilizáciu, vytvorenie a udržanie takého
výchovného prostredia, ktoré maloletej zabezpečí a naplní pocit istoty, bezpečia a dôvery, keďže tieto

potreby môžu byť trvajúcim rodičovským konfliktom vážne narušené. Dieťa nemôže byť nástrojom
v rukách rodičov, ktorým voči sebe rodičia navzájom bojujú, a nesmie v dôsledku pretrvávajúcich
rozporov medzi svojimi rodičmi trpieť, pretože to môže mať veľmi vážne dôsledky na jeho ďalší psychický
vývoj. Rodičia by si mali uvedomiť, že všetky zainteresované inštitúcie vrátane súdu sa snažia maloletej
pomôcť a zabezpečiť do budúcnosti jej zdravý psychický a sociálny vývin. Rodičovské práva a povinnosti

sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme
dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi.
Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom
nerozhodne súd).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. f) CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.