Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Ek/531/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120256614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120256614.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: zastúpený: Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad,
IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. o
vymoženie 174,30 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák, so sídlom

Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn. 217EX 202/20,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/531/2020 zo
dňa 26. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10EK/531/2020
zo dňa 26. 05. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/531/2020 zo dňa 26. 05. 2025, vyšší
súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n
ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným na vykonanie tejto
exekúcie, ako aj priložených správ o priebehu exekúcie zistil, že súdny exekútor v priebehu tejto

exekúcie zisťoval majetok, resp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách,
v Sociálnej poisťovni a vykonával zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V
priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiaden účet v bankách,
nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávok v nezamestnanosti, ani nemocenských dávok.
Povinný je síce spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 6/5832, z čoho vyplýva, že by jeho predajom
nedošlo k uspokojeniu oprávneného ani trov súdneho exekútora. Na majetok povinného je zároveň na

Okresnom súde Banská Bystrica vedených celkovo 5 exekučných konaní. Do vydania upovedomenia o
zastavení exekúcie (17. 04. 2025) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku
zo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii, pričom poverený súdny exekútor nemal vedomosť o
existencii majetku, resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva, že
súdny exekútor postupoval správne. V podaných námietkach, podľa názoru vyššieho súdneho úradníka,
oprávnený neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať

nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že
oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom, mal možnosť v zmysle
§ 34 ods. 2 Exekučného poriadku, podať návrh na zmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného,
vyšší súdny úradník musel konštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli
splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j. doručenia poverenia na vykonanie

exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku), dňa
02. 04. 2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie, dňa 17. 04. 2025uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie nevymohol ani len časť pohľadávky
oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdny exekútor poverený
vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (5 rokov od začatia

exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré
by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania povereného súdneho exekútora, boli
splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný vyšší súdny úradník konštatoval, že upovedomenie

poverenému súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady
na jeho vydanie. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

2.Protiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníkadoručiloprávnenýtunajšiemusúduvzákonomstanovenej

lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre
zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal
exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane
dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku

podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore
s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a
skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola
ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je
predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného

majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR,
cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie
je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške
pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie
nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávnený má

za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným
exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel
kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú
im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež
sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor

iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady
podľa vyhlášky.

3. Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného sa vyjadril tak, že napadnuté uznesenie súdu ako aj
upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou oprávnenému na zaplatenie náhrady výdavkov je vecne

správne, presvedčivé, dostatočne a riadne odôvodnené, v súlade s obsahom spisu súdneho exekútora,
s citovanými kogentnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., v
súladesjudikatúrouOkresnéhosúduBanskáBystrica,sprincípompredvídateľnosti,keďžesúdrozhodol
v skutkovo a právne porovnateľnej veci obdobne, rešpektujúc princíp právnej istoty (nález ÚS SR č.k. I.
ÚS 33/2012 zo dňa 6.3.2012), v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. nález ÚS SR č.k. III. ÚS 311/2007 zo

dňa 24.4.2008), t.j. súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov a vyvodené
právne závery, ktoré sú v súlade so skutkovými zisteniami, v súlade s dôvodovou správou k Exekučnému
poriadku, v súlade s komentárom E., F., G., A. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3 vydanie. C.H.
Beck, 2018. Ďalej uviedol, že oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
ani v sťažnosti proti citovanému uzneseniu, ktorým súd námietky oprávneného proti upovedomeniu

o zastavení exekúcie zamietol, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie
upovedomenia o zastavení exekúcie, resp. vyhovenie námietkam proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie. Zároveň súdny exekútor odkázal na svoje podrobné a rozsiahle vyjadrenie k námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ktorého sa v celom rozsahu pridržiava.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie

dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje

s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd
prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať

v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že

u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná
exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnýmidôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových
pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný
vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých

svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho
exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a
abyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinnéhozodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Exekučný
súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má
prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii

úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký
spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci
zisťovaniamajetkovýchpomerovpovinnéhonezistilžiadnyexekvovateľnýmajetokaodzačatiaexekúcie
uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,

ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie
vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických

osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno
označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor
v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych
sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch
povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza

aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora
spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho
činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych
skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať
hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,

šablónovitosťavšeobecnosťpodanejsťažnosti(oprávnenýsťažnosťsrovnakýmobsahomtotižpodalvo
viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť
úhrady trov exekučného konania.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na
jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu
vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych

výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné
náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani
súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim
majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav

zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmala rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným

poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššiemu súdnemu úradníkovi ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).