Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106485
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátuJUDr.MichaelyKútikovejaJUDr.LukášaKolibába,vprávnejvecižalobcu:H.M.H.–Drevovýroba
Kociha, so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpeného: AK Pekár, s.r.o.,
so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698092/2023 zo dňa 27.10.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota
(ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani
z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia august 2014. O výsledku daňovej
kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 100373097/2018 zo
dňa 14.02.2018 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole dňa 20.02.2018.

2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a skoršieho vyrubovacieho konania vydal správca
dane dňa 06.06.2018 rozhodnutie v ktorom určil kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi)
rozdiel v sume 14.977,24 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.
Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný zamietol
a rozhodnutím zo dňa 13.09.2018 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica potvrdil.
Žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 13.09.2018 správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozhodnutieFinančnéhoriaditeľstvaSRzodňa13.09.2018zrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Finančné

riaditeľstvo SR vydalo dňa 28.06.2022 rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica zo dňa 06.06.2018 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v poradí druhým
rozhodnutím nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 8.444,55 eur, zistil daň 14.977,24 eur a určil
rozdiel dane na úhradu v sume 6.532,69 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2014.
4. Správca dane na základe skutočností, ktoré podrobne opísal v prvostupňovom rozhodnutí zistil, že

k daňovému podvodu nedošlo v tuzemsku, ale v inom členskom štáte EÚ - v Maďarsku tak, že tovar,
ktorý podľa faktúr vystavených kontrolovaným platiteľom, mal byť dodaný maďarským odberateľom bol
v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom týchto spoločností, pričom maďarské spoločnosti
nepriznali v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru prijatého od kontrolovaného platiteľa, a nepriznali anidaň z dodania tovaru v Maďarsku pre maďarských zákazníkov týchto spoločností. Správca dane dospel
k záveru, že tieto obchody neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok
tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie členského štátu

EÚ – Maďarska, pričom zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus
obchodovania za účelom získania daňovej výhody u skutočných maďarských odberateľov tovaru - pre
ktorých vystavili faktúry nekontaktné spoločnosti (BULLIWOOD KFT., RICSMONT ÉS TÁRSA kft.), ktoré
nepriznali nadobudnutie tovaru z členského štátu EÚ od daňového subjektu (žalobcu), pričom skutoční
odberatelia tovaru si mohli týmto spôsobom odpočítať maďarskú daň uvedenú na faktúrach od týchto

nekontaktných nekomunikujúcich spoločnosti. Pretože ak by skutoční maďarskí odberatelia nakúpili
tovar priamo od slovenského daňového subjektu, museli by v Maďarsku priznať daň z nadobudnutia
tovaru a mohli by si súčasne odpočítať daň (boli by na nule). Avšak zapojením nekontaktných a
nekomunikujúcich maďarských spoločnosti do týchto obchodov si mohli odpočítať daň bez zdanenia
nadobudnutia tovaru. Správca dane posúdil všetky zistenia a dôkazy aj v kontexte judikatúry Súdneho
dvora EÚ a vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že neuznal kontrolovanému platiteľovi právo na

oslobodenie od dane tých dodávok, ktoré sú uvedené na faktúrach, vystavených kontrolovaným
platiteľom pre maďarských odberateľov z dôvodu, že správca dane dokázal, že kontrolovaný platiteľ sa
zapojil do daňového podvodu. K uvedenému záveru dospel správca dane na základe dôkazov, ktoré
preukazujú, že sú splnené podmienky vzniku daňového podvodu a na základe dôkazov o zapojení
kontrolovaného platiteľa do daňového podvodu.

5. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca v zákonnej lehote odvolania, o ktorých rozhodol
žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku,
prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný zopakoval
priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne
posúdenie. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam správcu

dane, po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu nezistil žalovaný žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, preto sa žalovaný s nimi stotožnil v celom
rozsahu považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný uviedol, že z napadnutých
rozhodnutí a priložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v kontrolovaných

zdaňovacích obdobiach nepriznal daňovému subjektu (žalobcovi) právo na oslobodenie od dane z
predložených faktúr vystavených pre zahraničných odberateľov BULLIWOOD kft. a RICSMONT ÉS
TÁRSA kft. z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle
správcom dane označenej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Daňový subjekt deklaroval dodania tovaru
do iného členského štátu EÚ ako dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43

Zákona o DPH. V zmysle zistení správcu dane bol fakturovaný tovar v skutočnosti dodaný priamo
maďarským zákazníkom predmetných zahraničných spoločností, deklarovaní nekontaktní odberatelia
nepriznali v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru od dodávateľa (žalobcu) a zároveň nepriznali ani daň
z dodania tovaru v Maďarsku pre zákazníkov daných spoločností. Správca dane v súlade s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, ktorý vychádza z aktuálnej judikatúry

Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický
štát proti Recolta Recycling SPRL) kladne zodpovedal štyri kumulatívne otázky, predstavujúce kritériá,
prostredníctvom ktorých správca dane vyhodnocuje, či je možné odoprieť nárok na odpočet dane z
titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Žalovaný poznamenal, že správca dane pri
hodnotení dôkazov v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní po vykonanej daňovej kontrole a vo

vyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený súdom, vychádzal z odpovede na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií, ktorá bola doručená správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný dodal,
že skutočnosti zistené vykonaným preverovaním v daňovej kontrole, svedčia o tom, že kontrolovaný
daňový subjekt ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti
aminimalizácierizikaanedodržalvprípadepreverovanýchtransakciínevyhnutnúavyžadovanúnáležitú

starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere.
Odvolací orgán uviedol, že daňový subjekt nie je zodpovedný za plnenie zákonných povinností iného
daňového subjektu, je však na daňovom subjekte, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojho
obchodného partnera.

Správna žaloba, žalobné body
6. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobia január 2014
až júl 2014, september 2014, november 2014 a december 201, vrátane postupu, ktorý im predchádzal,ich zrušeniu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)avráteniavecisprávcovidanenaďalšiekonanie
a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov; zistený skutkový stav bol nepostačujúci na riadne posúdenie veci; skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.

7. Žalobca v žalobe poukázal na odvolacie dôvody prezentované v odvolaní, ktoré žalovaný považoval
za nedôvodné a ktoré mali za následok nezákonnosť tak rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí
správcu dane. Žalobca v prvom rade namietal, že správca dane uskutočnil výsluch konateľa daňového
subjektu nezákonným spôsobom, keď o konaní výsluchu neupovedomil právneho zástupcu daňového
subjektu. Týmto postupom správca dane porušil práva daňového subjektu na súdnu a inú právnu
ochranupodľačl.46ods.1a47ods.2ÚstavySRačl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných

slobôd. Žalobca ďalej namietal neprerokovanie vykonaných dôkazov so správcom dane po vykonaní
výsluchov,čímdošlokporušeniuust.§68ods.3Daňovéhoporiadku.Správcadanesadôslednenedržal
princípu práva na spravodlivý proces a kontradiktórne konanie, keď vydal prekvapivé rozhodnutie
založené na skutkových zisteniach, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Napriek tomu, že
žalobca vyššie uvedené vady namietol už v odvolaniach, žalovaný sa s nimi náležite nevysporiadal

a v napadaných rozhodnutiach poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na
základe akých konkrétnych skutočností má za to, že správca dane vydal prekvapivé rozhodnutie
založené na skutkových zisteniach, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť. Žalobca ďalej namietal
nezákonný procesný postup správcu dane, ktorý v jednom vyrubovacom konaní vydal 2 meritórne
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Podľa § 68 ods. 3, 4, 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane

vydá vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, nie rozhodnutia. Uvedený postup správcu dane je nesprávny
a nezákonný.
8. Žalobca tiež namietal, že oprava chýb v prvostupňovom rozhodnutí prebehla nezákonne. Podľa jeho
názoru zmena súm nepriznaného nadmerného odpočtu, vyrubenej dane a rozdielu dane na úhradu nie
je takou zjavnou chabou v písaní a počítaní a možno ju napraviť len v rámci konania o riadnom alebo

mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že správca dane založil svoje rozhodnutia na nepriznaní
práva daňovému subjektu na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 Zákona o DPH z
dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, ktorého sa dopustili maďarské odberateľské
spoločnosti, tým že žalobca nedodržal potrebnú mieru opatrnosti a neprijal rozumné opatrenia na

zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. K uvedenej argumentácii žalobca poukázal na to, že
toto tvrdenie začal správca dane a následne aj žalovaný uvádzať až po vrátení veci Krajským súdom
v Banskej Bystrici, nakoľko správny súd konštatoval unesenie dôkazného bremena žalobcom v otázke
intrakomunitárneho dodania tovaru. Podľa názoru žalobcu, správca dane a žalovaný zavádzajú, pokiaľ
konštatovali, že žalobca znemožnil správcovi dane posúdiť, či ním vykonané opatrenia boli alebo neboli

dostatočné. Žalobca si preveril platnosti IČ DPH, preveril si maďarské spoločnosti v obchodnom registri,
aj to či boli spoločnosti v konkurze alebo likvidácií a vzhľadom na to, že správny súd konštatoval
vyčerpanie dôkazného bremena daňovým subjektom, správca dane postupoval v rozpore so záväzným
právnym názorom správneho súdu, keď požadoval od žalobcu dokladanie ďalších dôkazov na účely
preukázania rozumných opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode. Žalobca poukázal na

judikatúru Súdneho dvora EÚ a to na rozhodnutie vo veci Mahagében Kft. z 21. júna 2012, C-80/11 a
C-142/11.
10. Závery správcu dane a žalovaného považuje žalobca za zmätočné, pretože aj keby maďarskí
odberatelia priznali intrakomunitárne dodanie tovaru a vykonali by tzv. samozdanenie, tak by sa jednalo
o daň na vstupe, ktorú by si mohli odpočítať od dane na výstupe (uplatnenej pri ďalšom predaji tovaru). V

prípade, ak by žalobca dodával tovar inému subjektu, tak by sa uplatňoval rovnaký postup. Pokiaľ ide o
námietku žalovaného o fakturovaní nižších predajných cien maďarským odberateľom ako boli skladové
ceny, tak žalobca uviedol, že výsledná cena je vec dohody obchodných partnerov (resp. výsledok vzťahu
ponuky a dopytu na trhu) a medzi dohodnutím nižšej ceny a následným porušením daňových predpisov
maďarským odoberateľom neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Je prirodzené, aby odberateľ, ktorý

súhlasil s okamžitou výplatou kúpnej ceny v hotovosti mal výhodnejšiu cenu, keďže daňový subjekt má
v takomto prípade okamžitý prísun finančných prostriedkov potrebných pre výkon a rozvoj podnikania.
Okrem toho skladové ceny nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s trhovými, nakoľko trhová cena
tej- ktorej komodity je variabilná. Je preto otázne prečo by mal vo vyrubovacom daňovom konaní vpodmienkach slobodnej trhovej ekonomiky žalobca vysvetľovať svoju cenovú politiku. Žalobca ďalej
uviedol, že je otázne na základe čoho považuje žalovaný hotovostné platby za neštandardné, keďže
opätovne svoju argumentáciu ďalej nerozvíjal, pričom žalobca poukázal na to, že platba v hotovosti

do zákonom určenej sumy je právom podnikateľa a výkon tohto práva nemôže byť sankcionovaný
nepriznaním oslobodenia dodávky tovaru od DPH. V tejto súvislosti poukázal na to, že právo na platbu
v hotovosti je od 1. júla 2023 súčasťou katalógu základných práv a slobôd Ústavy SR (čl. 39a ods. 2
Ústavy SR).
11.Vzáveresprávnejžalobyžalobcakonštatoval,žeuniesoldôkaznébremenovotázkeprijatiavšetkých

rozumných opatrení pri obchodovaní s maďarskými odberateľmi, nakoľko si overil všetky potrebné a
relevantné skutočnosti, ktoré sa dali objektívne overiť (maďarskí odberatelia boli existujúce spoločnosti
zapísané v obchodnom registri domovského štátu, mali platnú registráciu pre DPH v tomto štáte a
neboli v konkurze a ani v likvidácii). Žalobca zároveň konal so splnomocneným zástupcom maďarských
odberateľov, ktorý sa preukázal písomnou plnou mocou a taktiež mal s maďarskými odberateľmi
uzatvorené kúpne zmluvy.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí ako aj na zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Skutočnosti uvádzané v správnych žalobách
podľa jeho názoru nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu

dane. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
Zotrval na stanovisku, že v tomto konkrétnom prípade správca dane postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom, keď žalobcovi zaslal oznámenie o oprave chýb, v ktorom uviedol správne sumy dane zistenej
správcom dane vo vyrubovacom konaní a rozdielu dane na úhradu. V zmysle zistení správcu dane
bol fakturovaný tovar v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom predmetných zahraničných

spoločností. Žalovaný opätovne zopakoval, že v posudzovanom prípade vznikol daňový únik tak, že v
u tuzemského daňového subjektu (žalobcu) bolo uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a v
Maďarskuneboladaňznadobudnutiafakturovanéhotovarupriznanáaodvedená.Žalovanýkonštatoval,
že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Zákonnú ochranu však používa len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľský subjekt

mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o
subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný znášať
prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov. Daňový subjekt síce nezodpovedá za
správanie jeho obchodných partnerov, ale ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Sžf/40/2011
zo dňa 18.04.2012 „mal by mať však vedomosť o tom, či partner s ktorým uzatvára obchodný vzťah je

funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť.“
13. Žalovaný uviedol, že kontrolovaný platiteľ (žalobca) nielenže neobozretne pristúpil na neštandardné
dohodnutie obchodnej spolupráce s deklarovanými maďarskými odberateľskými spoločnosťami, ale
okrem toho súhlasil aj s neštandardnými podmienkami týchto obchodov. V zmysle zistení správcu
dane kontrolovaný daňový subjekt súhlasil s predajom tovaru pre tieto spoločnosti za nižšie ceny

ako sú jeho skladové ceny bez zohľadnenia akejkoľvek obchodnej prirážky, čo je z ekonomického
hľadiska nerentabilné a tiež súhlasil s prijímaním protihodnoty v hotovosti. Túto skutočnosť správca
dane vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so zistením, že bola vytvorená umelá fakturačná schéma, v
ktorejbolkontrolovanýplatiteľprvýmčlánkom.Pritakomtovyhodnotenídospelkzáveru,žekontrolovaný
platiteľ svojim nepremysleným konaním (súhlas s obchodmi za nižšie ceny ako sú skladové ceny a

súhlas s úhradami v hotovosti) pomohol osobám, ktoré vytvorili umelú fakturačnú schému pri nákupe
tovaru od kontrolovaného platiteľa a dodaní tohto tovaru do Maďarska, realizovať obchody v tejto
schéme. Ak by kontrolovaný platiteľ nepristúpil na neštandardné podmienky obchodov, tak by umelá
fakturačná schéma nefungovala a on by sa nezapojil do daňového podvodu. Žalovaný na záver dodal,
že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom

dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený a preskúmavané rozhodnutia
neboli napadnuté protestom prokurátora a zároveň voči nim neboli začaté ani konania o mimoriadnom
opravnom prostriedku.

Replika žalobcu

14. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na svojich
stanoviskách uvedených v podanej správnej žalobe. Žalobca zotrval na uvedených námietkach, a to
najmä vzhľadom na znenie ust. § 68 ods. 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku, z ktorých jasne vyplýva, že
správca dane vydá vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, nie rozhodnutia a plne sa pridržal argumentácieuvedenej správnej žalobe. Opätovne uviedol, že mu nie je zrejmé, ako by predaj tovaru za vyššiu
cenu a platba za tovar bankovým prevodom zabránili maďarským odberateľom v nepriznaní DPH
z nadobudnutia tovaru. To, že žalovaný naozaj tvrdí, že tieto skutočnosti by zabránili maďarským

odberateľom v neodvedení DPH? V čom by podľa žalovaného „umelá fakturačná schéma“ nefungovala?
V čom by sa situácia zmenila, ak by maďarské odberateľské spoločnosti vykonali miesto platby v
hotovosti, vklad na účet daňového subjektu (keďže vklad v banke na účet môže vykonať akákoľvek
tretia osoba). Tvrdenie žalovaného o umožnení daňového podvodu zo strany žalobcu z dôvodu nižších
cien a prijatia platby v hotovosti je vzhľadom na uvedené zmätočné a nedostatočne odôvodnené.

Správca dane ani žalovaný v rámci svojej argumentácie vôbec neuviedli či cena dodaných drevených
výrobkov zodpovedala trhovej cene, a tak preto znovu vyvstáva otázka na základe čoho žalovaný tvrdí,
že sa jednalo o neštandardnú praktiku. V tomto smere sa argumentácia žalovaného javí, ako hľadanie
dôvodov na vyrubenie dane žalobcovi „za každú cenu“. Žalovaný opomína aj výpovede svedkov, čo
nemá akékoľvek logické zdôvodnenie. Konštatovanie, že správca dane vychádzal z časovo aktuálnejšej
výpovede nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočné. Žalovaný tvrdí, že neskoršia výpoveď

svedka je vierohodnejšia, ale vôbec neuvádza dôvod. Správca dane v rámci požiadavky na riadne
odôvodnenie rozhodnutia a dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov (z ktorej vyplýva, že proces
hodnotenia dôkazov musí byť preskúmateľný a zároveň sa musí spravovať prísnou logickou úvahou)
mal uviesť ako sa vysporiadal, resp. prečo neprihliadol na skoršiu výpoveď svedka, v ktorej tvrdil presný
opak.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom
15. Na prejednanie vecí správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
deň 18.12.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode
s obsahom písomných prednesov. Žalovaný sa na pojednávaní takisto vyjadril v zhode s obsahom

písomných podaní.
16. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnej žalobe (§
134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
17. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou

ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.
18. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každouvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku; Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania

správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty

určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
21. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom

konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom
vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných
predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
22. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany

svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2
SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov

v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím
žalovaného, ktorým nebolo priznané daňovému subjektu oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri
dodaní tovaru do členského štátu EÚ - Maďarska maďarským spoločnostiam, z dôvodu že daňový
subjekt sa stal (z neopatrnosti) účastníkom daňového podvodu.

24. Žalobca v úvode správnej žaloby všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymispismi alebo v nich nemá oporu. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí bez konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pri
tomto type správnych žalôb (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti

preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať.
Takto predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno
priznať relevanciu.
25. V konkrétnostiach následne žalobca namietal, že došlo k porušeniu jeho práv keď výsluch konateľa
daňovéhosubjektudňa10.05.2023prebeholbezupovedomeniaprávnehozástupcudaňovéhosubjektu.

Tiež namietal, že správca dane je povinný analogicky aplikovať ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového
poriadku a umožniť daňovému subjektu vyjadriť sa k skutkovým zisteniam, ako aj navrhnúť vykonanie
dôkazov. Po vykonaní výsluchov dňa 10.05.2023 neprerokoval správca dane vykonané dôkazy a zistený
skutkový stav so žalobcom. Žalobca tiež namietal, že nebol vykonaný opätovný výsluch A. B., hoci jeho
výsluchžalobcanavrhovalvovyrubovacomkonaníaajvodvolaní.Žalobcapovažovalzašikanózne,keď
v jeden deň správca dane vydal 2 rozhodnutia. Žalobca tiež namietal zákonnosť postupu správcu dane

v súvislosti s opravou chyby v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca primárne namieta, že správca dane
ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno v otázke vedomosti žalobcu o podvodnom konaní na strane
maďarských odberateľských spoločností. Žalobca tiež namietal, že počas vyrubovacieho konania, ako
aj v odvolacom konaní proti prvému rozhodnutiu správcu dane a následnej správnej žalobe uvádzal, aké
rozumné opatrenia prijal. Správny súd následne konštatoval vyčerpanie dôkazného bremena daňovým

subjektom.
26. Správny súd v rámci vecného prieskumu a primárne skúmal, či závery daňových orgánov o tom,
že sa žalobca zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom, o ktorých vedel, mal alebo
mohol vedieť, sú správne.
27. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach

C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). Daňové orgány pritom preukázali skutočnosť, že
sťažovateľ vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených
podvodom.
28. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový

subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na
podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to
v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou.
29. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)

požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.10.2017,bod52;vo
veciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19zodňa03.09.2020,body54,55;voveciMahagébenKft,C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto
požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na
neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej
strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského
subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový
subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).
30. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH
alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať
naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich
o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia

dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil.
31. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré odneho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode.
32. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos
z 27.09.2007, C-409/04).
33.Správnysúdkonštatuje,žezáverydaňovýchorgánovniesúvrozporesvyššieuvedenoujudikatúrou.
Podvod na DPH v danom prípade daňové orgány preukázali zákonne získanými dôkazmi a zistenými

skutočnosťami a vedomosť žalobcu o účasti na podvode preukázali skutočnosťami, ktoré žalobca
vedel, vedieť mohol alebo vedieť mal v rozhodnom období. Žalobca tak nebol zaťažený dôkazným
bremenom, či vedel o neplnení si daňových povinností svojich odberateľov alebo ďalších spoločností v
obchodných reťazcoch. Daňové orgány skutočnosti o tom, že odberatelia žalobcu a iné spoločnosti v
obchodných reťazcoch si neplnia daňové povinnosti uvádzali výlučne vo vzťahu k naplneniu podmienky
existencie podvodu. Inak povedané, týmito skutočnosťami správca dane a žalovaný preukazovali a v

konečnom dôsledku aj preukázali daňový podvod. V obchodných reťazcoch správca dane skúmal, či
došlo k narušeniu neutrality DPH, resp. daňovému úniku. Daňové orgány v preverovaných reťazcoch
identifikovali a preukázali narušenie neutrality DPH a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane
obsahujú podrobné odôvodnenie vrátane uvedenia dôkazov a podkladov, na základe ktorých narušenie
neutrality DPH vyplynulo, pričom na ne súd v plnej miere odkazuje. Správny súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky publikované
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 63/2023 ZNS, ktoré je možné aplikovať aj pri intrakomunitárnom
dodaní tovaru.
34. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane“, správny súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby

preukázané. Správca dane identifikoval daňový únik. Tovar, ktorý podľa faktúr vystavených platiteľom
dane, mal byť dodaný deklarovaným odberateľom, bol v skutočnosti dodaný priamo maďarským
zákazníkom deklarovaných odberateľov. Faktúrami deklarovaní odberatelia nepriznali v Maďarsku daň
z nadobudnutia tovaru prijatého od žalobcu a nepriznali ani daň z dodania tovaru v Maďarsku pre
svojich maďarských zákazníkov. Tieto zistenia a správcom dane dokazovaním preukázané skutočnosti,

že v jednom členskom štáte bolo uplatnené oslobodenie od dane a pri dodaní tovaru v druhom členskom
štáte nebola priznaná a odvedená daň z nadobudnutia tovaru, sú dôkazom o vzniku daňového úniku.
35. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú

bežným obchodným podmienkam. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí
byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. V zmysle
rozsudku ESD C-332/15 možno za daňový podvod považovať aj nesplnenie si povinnosti podať daňové
priznanie k DPH, nevedenie účtovníctva, keďže v zmysle článku 242 smernice 2006/112 je každá
zdaniteľná osoba povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo, aby sa mohla uplatniť daň z pridanej

hodnoty a aby správca dane mohol jej uplatnenie preveriť.
36. Správca dane v rámci MVI zistil, že správcom dane v rozhodnutí konkrétne identifikované maďarské
odberateľské spoločnosti boli nekontaktné, k prevereniu nepredložili maďarskej finančnej správe žiadne
účtovníctvo a ani žiadne doklady. Nepredloženie účtovníctva je v danom prípade možné považovať za
splnenie druhej podmienky Axel Kittel testu.

37. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto
kladne. Žalobca vystavil faktúry pre deklarovaných maďarských odberateľov, u ktorých došlo k vzniku
daňového úniku a k podvodnému konania. Teda je zrejmé, že jeho zdaniteľné obchody pre tieto
spoločnosti boli priamo spojené s daňovým únikom.

38. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť
tak nárok na odpočítanie alebo oslobodenie od dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový
subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny

orgánnemôžezdaniteľnejosobeuložiťpovinnosťuskutočniťkomplexnéahĺbkovépreskúmanietýkajúce
sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď
rozsudky z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj
trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetkyopatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a
68, ako aj z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

39. Správca dane svoj záver, s ktorým sa stotožnil žalovaný, postavil na nedbanlivostnej forme
zavinenia a nedostatočnej obozretnosti žalobcu tak, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré
bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach
poznačených daňovým podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane a neskôr žalovaný označili indície,
ktoré môžu vyústiť do podozrenia o neobvyklých obchodných praktík. Správca dane poukázal na nižšiu

cenu tovaru ako pri iných obchodoch, že platba prebehla výlučné v hotovosti (aj to prostredníctvom
srostredkovateľa), napriek tomu, že iný odberatelia platili bezhotovostne. Že komunikácia s obchodnými
partnermi prebiehala výlučne cez sprostredkovateľa (p. B. mal zabezpečiť celú transakciu od objednania
tovaru, zabezpečenia prepravy, dohodnutia ceny za tovar, dohodnutia miesta vykládky v zahraničí,
prevzatie hotovosti za tovar) a tiež že obchody prebiehali bez uzavretia písomnej zmluvy (boli ústne
dojednané cez sprostredkovateľa resp. cez SMS správy). Všetky tieto skutočnosti pritom mali minimálne

v žalobcovi vzbudiť pochybnosti a podozrenia.
40. Preverenie si obchodných partnerov cez verejne dostupné registre je len jednou zo zložiek
primeranej obozretnosti. Tieto záznamy v registroch ešte nemusia vyvolať žiadne podozrenie.
Vzhľadom na uvedené námietky žalobcu, že svojich dodávateľov dostatočne preveril, nemožno tieto
akceptovať a prijať ani záver, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
41. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že v týchto konkrétnych prípadoch
dostatočným spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov,
z ktorých bolo možné zistiť, že deklarovaní odberatelia boli do obchodných reťazcov účelovo vložení
s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovaných prípadoch boli

zdaniteľné plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v štáte dodania. Z vykonaného
dokazovania bezpochyby vyplýva, že deklarovaní odberatelia boli do obchodných reťazcov vložení
účelovo, a síce za účelom zneužitia neutrality DPH.
42. Správny súd teda uzatvára, že finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok
tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré

vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj, že
žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na oslobodenie od dane nestratil.
43. K námietke žalobcu, že výsluch konateľa daňového subjektu dňa 10.05.2023 prebehol bez
upovedomenia právneho zástupcu daňového subjektu, správny súd uvádza, že z administratívneho

spisu, konkrétne zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.05.2023 vyplýva, že pri tomto ústnom
pojednávaní s konateľom žalobcu C. D. E. bol prítomný JUDr. Filip Geleta - advokát, zástupca
advokátskej kancelárie AK PEKÁR s.r.o., právneho zástupcu žalobcu. F. B. G. aktívne vystupoval
na tomto ústnom pojednávaní, keď dopĺňal vyjadrenia Mgr. Halaja. Treba podotknúť, že predmetom
ústneho pojednávania bolo zistiť, aké opatrenia boli zo strany žalovaného prijaté na zamedzenie toho,

aby sa hoc aj nevedome zúčastnil na daňovom podvode. Konkrétne F. G. napríklad doplnil „ každá
maďarská spoločnosť mala v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov platnú registráciu, IČ DPH,
žiadna z týchto spoločností nebola v rozhodnom čase v konkurze, v likvidácii, ani v úpadku, boli to
fungujúce spoločnosti, nič nenasvedčovalo tomu, že tieto spoločnosti si neplnia svoje povinnosti voči
daňovému úradu“. Námietky, že právny zástupca sa nemal možnosť na toto ústne pojednávanie pripraviť

neobstoja,nakoľkoakotozozápisnicevyplýva,právnyzástupcavstupovalaktívnedovyjadreníkonateľa
žalobcu. Naviac je potrebné dodať, že ust. § 9 ods. 8 Daňového poriadku umožňuje správcovi dane
vykonávať úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane
vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Je tiež potrebné zdôrazniť, že práve právny
zástupca žalobcu navrhoval vo vyrubovacom konaní vypočutie konateľa žalobcu, teda už mohol byť na

takétovypočutiepripravený,čovkonečnomdôsledkuajsvojouaktívnouúčasťounaústnompojednávaní
preukázal. S poukazom na tu uvedené správny súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a tiež nedošlo k porušeniu práva na súdnu a inú
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ako to namietal žalobca.
44. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku správny súd uvádza, že

ani tieto neboli dôvodné. Zo zápisnice spísanej s právnym zástupcom žalobcu dňa 05.04.2023 vyplýva,
že správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s vykonanými úkonmi a zisteniami
vo vyrubovacom konaní. Správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní uviedol, že postupoval vo
vyrubovacomkonanívsúladesprávnymnázoromsprávnehosúdu,posúdilzistenéskutočnostiadôkazyv priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacom konaní, pričom prijal záver, že tieto zistené skutočnosti
a dôkazy preukazujú zapojenie žalobcu do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Zo
zápisnice tiež vyplýva, že právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť C. D. E., konateľa spoločnosti

žalobcu a tiež vypočuť C. H. A., bývalú zamestnankyňu spoločnosti žalobcu. Možno teda konštatovať
že správca dane dodržal postup v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku. Pri výsluchu
konateľa spoločnosti žalobcu a tiež pri výsluchu C. A. bol prítomný právny zástupca žalobcu, teda mal
nepochybne informácie priamo vyplývajúce z týchto výsluchov.
45. K námietke ohľadne opravy chyby v prvostupňovom rozhodnutí správny súd uvádza, že táto

námietka nebola dôvodná. Z oznámenia o oprave chýb zo dňa 12.07.2023, ktoré je súčasťou
administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že pri písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k zámene
čo sa týka uvedenia výšky dane a rozdielu dane na úhradu. Dôležité ale je, že nadmerný odpočet,
ktorý nebol priznaný v sume 8.444,55 eur sa nemenil. Po odpočítaní nepriznaného nadmerného odpočtu
od dane zistenej správcom dane (14.977,24 – 8.444,55 = 6.532,69), rozdiel dane na úhradu v sume
6.532,69 eur bol zistený správne. Ak správca dane v tomto konkrétno prípade postupoval podľa § 63

ods. 12 Daňového poriadku jeho postup možno hodnotiť správne.
46. Čo sa týka námietok nevykonania opakovaného výsluchu p. B., tak ani tieto neboli spôsobilé
privodiť zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí. Pán B. bol riadne vypočutý a vyjadril sa k priebehu
uskutočneniajednotlivýchobchodnýchtransakcií.Anivžalobnýchnámietkachžalobcanešpecifikovalčo
nové by mal pán B. ozrejmiť v rámci opakovaného výsluchu. Treba zdôrazniť, že dôvodom nepriznania

oslobodenia od dane žalobcovi bola účasť žalobcu na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom,
o ktorých vedel, mal alebo mohol vedieť. V tomto kontexte je irelevantné, či pán B. bol oprávnený
zastupovať odberateľov žalobcu, keďže konanie cez tohto sprostredkovateľa malo byť len jednou
z indícií k obozretnosti žalobcu.
47. Námietka nezákonnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného z dôvodu, že na podklade jednej

daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania správca dane vydal 2 rozhodnutia, čo žalobca zrejme
považoval za šikanózne, nie je dôvodná. Daňovým poriadkom nie je vylúčené, aby správca dane vykonal
daňovú kontrolu tak, že jej predmetom bude viac zdaňovacích období. Takémuto postupu nasvedčuje
napr. aj ust. § 46 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie a podmienky, za ktorých môže
správca dane rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné (t.j. ďalšie) zdaňovacie alebo účtovné obdobie

alebo o inú daň. Vykonanie daňovej kontroly za viacero zdaňovacích období správcom dane je možné
odôvodniť najmä hospodárnosťou konania. Naopak, nehospodárny by bol práve taký postup, ak by
správcadanenakaždéjednotlivézdaňovacieobdobiekalendárnehorokuvykonávalsamostatnúdaňovú
kontrolu, pričom by v každej takejto samostatnej daňovej kontrole opakovane vykonával jednotlivé
(rovnaké) úkony (napr. žiadosti o MVI, výsluchy svedkov, miestne zisťovania a pod.). Keďže predmetom

jednej daňovej kontroly v tomto prípade bola kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za
jednotlivé zdaňovacie obdobia a zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona
o DPH), výsledky z daňovej kontroly boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly, v ktorom je
o.i. uvedený predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, resp. obdobia, pričom
vykonané úkony správcu dane i výsledky zistení správcu dane boli uvedené v Protokole samostatne za

každé jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. za každý jednotlivý mesiac, ktorý bol predmetom
daňovej kontroly. Doručením Protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1
Daňového poriadku), pričom správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v ods.
2 cit. ustanovenia Daňového poriadku. Ukladať povinnosti môže správca dane len rozhodnutím (§ 63
Daňového poriadku), a preto bol postup správcu dane v súlade s § 68 Daňového poriadku, ak za

jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil, že daň v daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie
obdobia bola priznaná v nesprávnej výške, resp. odpočet DPH bol uplatnený v nesprávnej výške, vydal
samostatné rozhodnutia za jednotlivé príslušné zdaňovacie obdobia, určil žalobcovi daň, resp. nepriznal
nadmerný odpočet, neuznal oslobodenie od dane alebo vyrubil daň. Navyše, žalobca v žalobe neuvádza
konkrétne skutočnosti, ako v dôsledku vydania 2 rozhodnutí mohli byť porušené jeho práva. To, že

žalobca musel podať 2 odvolania voči 2 rozhodnutiam, nie je skutočnosťou, pre ktorú by boli vydané
rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného nezákonné. Napokon z administratívnych
spisov vyplýva, že žalobca podal proti všetkým rozhodnutiam správcu dane odvolania, žalovaný všetky
rozhodnutia správcu dane na základe podaných odvolaní preskúmal a rozhodol o nich. Namietaným
postupom správcu dane i žalovaného preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu.

48. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, že správne žaloby žalobcu ako
nedôvodné zamietol.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánuverejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
50. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).