Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822203725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3822203725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. A., E. F. XXX/X-5, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom
Považská Bystrica, Železničná 90/12, IČO: 36 123 692, proti žalovanému G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., H. XXX/X, právne zastúpeného Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, ul.
Matice slovenskej 17, IČO: 50 864 611, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenia do dedičstva, na
odvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa6.mája2025,č.k.11C/37/2022-293,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 17.07.2017 medzi darcom H. G. C. (otcom žalobcu
a žalovaného) a obdarovaným G. C. (žalovaným), ktorou darca previedol na žalovaného podiel 4/6
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. D. a určenia, že uvedené nehnuteľnosti patria
do dedičstva po nebohom H. G. C.. Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil neplatnosťou právneho úkonu - darovacej zmluvy, nakoľko jeho
právny predchodca H. G. C. darovaciu zmluvu uzatváral so žalovaným v dobe, kedy nebol spôsobilý
vykonávať právne úkony z dôvodu demencie a duševnej poruchy, o čom žalovaný mal vedomosť.
Darovacia zmluva je z tohto dôvodu podľa žalobcu neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 1,
2 Obč. zák. a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. H. G. C.. Zároveň podľa žalobcu

uvedený právny úkon nebol urobený zo strany darcu slobodne, vážne a bol v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, navrhol v konaní vykonať znalecké
dokazovanie za účelom preukázania skutočnosti, že ich právny predchodca H. G. C. v dobe uzatvorenia
darovacejzmluvynetrpelduševnouporuchou,ktorábyovplyvňovalajehoúsudokaschopnosťnaprávne
úkony.

4. Súd prvej inštancie v konaní skúmal prípustnosť žaloby a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe v časti petitu určenia do dedičstva ako dedič po neb. H. G. C.,
pretože rozhodnutím o žalobe sa odstráni stav neistoty či nehnuteľnosti (podiel 4/6) patria do dedičstva
po jeho otcovi, nakoľko aktuálne na liste vlastníctva je ako vlastník tohto podielu zapísaný žalovaný.Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: právny
predchodca strán sporu H. G. C. dňa 17.07.2017 uzatvoril so žalovaným (synom) darovaciu zmluvu
ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, na základe ktorej previedol na žalovaného podiel 4/6 k rod.

domu a k parcelám zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D.. Vzťahy medzi stranami sporu,
ale aj medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (otcom) boli dlhú dobu neusporiadané, o čom
svedčia i viaceré súdne konania vedené na Okresnom súde Prievidza. Právny predchodca strán sporu
H. G. C. bol od 11.08.2017 umiestnený v zariadení pre seniorov v Prievidzi, pričom pred umiestnením
do zariadenia bol psychiatricky vyšetrený. Z lekárskej správy zo dňa 16.08.2017 bolo preukázané,

že po jeho príchode do zariadenia pre seniorov 2-krát v priebehu piatich dní spadol a jeho zdravotný
stav sa podstatne zhoršil. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Ps/8/2017
súd rozhodoval na návrh žalobcu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony H. G. C.. V tomto
konaní vypracoval znalecký posudok G. I. F., ktorý po vyšetrení menovaného dospel k záveru, že trpí
vaskulárnou (cievnou) demenciou stredne ťažkého stupňa, na základe čoho nie je schopný samostatne
hospodáriť s financiami, nakladať s majetkom a vystupovať pred orgánmi verejnej moci. Na základe

uvedeného znaleckého posudku súd rozsudkom zo dňa 22.05.2018 rozhodol o obmedzení spôsobilosti
H. G. C. na právne úkony. Žalobca v prejednávanej veci predložil ako dôkaz odborné vyjadrenie
uvedeného znalca, ktorý na základe žiadosti žalobcu na otázku, či ku dňu 17.07.2017 H. G. C. trpel
vážnou duševnou poruchou uviedol, že predbežne možno konštatovať, že H. G. C. mohol aj v lete r.
2017 trpieť vážnou duševnou poruchou. Súd prvej inštancie nariadil v konaní znalecké dokazovanie

na zistenie duševného stavu H. G. C. ku dňu 17.07.2017, t. j. ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy
a zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne G. A. I., znalkyne z odboru psychiatria, mal
zapreukázané,žeH.G.C.včaseuzatvoreniadarovacejzmluvytrpelkognitívnouporuchou(demenciou)
ľahkého stupňa, ktorá porucha mu nebránila tento úkon vykonať. Ide o miernejší a menej závažný stupeň
mentálneho postihnutia, H. G. C. bol spôsobilý uvedený právny úkon vykonať vážne a slobodne a bol

schopný posúdiť tento právny úkon. Na základe uvedeného znaleckého posudku súd prvej inštancie
dospel k záveru, že darovacia zmluva je platným právnym úkonom, nejde o neplatný právny úkon
podľa § 38 ods. 1, 2 Obč. zák. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že ide
o rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., súd poukázal na skutočnosť, že definícia
dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pokiaľ H. G. C. prejavil vôľu darovať nehnuteľnosti

za života jednému zo svojich synov - žalovanému, nejde o zásah do práv žalobcu a tento úkon nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol
a úspešnému žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V odvolaní zotrval na svojom názore, že nebohý H. G. C. v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony, čo on v konaní bezpečne a dostatočne preukázal. Namietal,
že v predmetnej veci konala a rozhodovala sudkyňa, ktorá rozhodovala i v konaní 9Ps/8/2017,

v ktorom bol jeho právny predchodca obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že v apríli 2017, teda pred uzavretím napadnutej zmluvy, neb. H. C. spadol a následne
bol hospitalizovaný v nemocnici v Bojniciach, počas tejto hospitalizácie žalobcovi oznámil ošetrujúci
lekár, že H. C. trpí stredne ťažkou demenciou, a to najmenej od roku 2015, čo bolo neskôr zistené
aj zo záznamov v zdravotnej dokumentácii. Ďalej poukázal na to, že napadnutá zmluva mala byť

vyhotovená právnou zástupkyňou H. A., ktorá však v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 9Ps/8/2017 nebola schopná preukázať, že zmluva bola uzavretá slobodne a vážne. Žalobca
tiež navrhoval v konaní vypočuť znalca G. I. F., avšak súd jeho návrh neakceptoval, čím neumožnil
žalobcovi uplatniť jeho práva. Podľa názoru žalobcu tým, že uvedený lekár - psychiater bol v osobnom
kontakte s nebohým H. C., mal byť tento dôkaz prioritným pred znaleckým dokazovaním, ktoré vykonala

znalkyňa G. A. I., ktorá osobu H. G. C. nepoznala a vychádzala len zo zdravotnej dokumentácie, ktorá
je zo strany žalobcu spochybnená, pretože si myslí, že nebola kompletná. Žalobca je toho názoru,
že sudkyňa v konaní nerozhodla vo veci spravodlivo, ale jej prioritou bolo čo najskôr mať spis uzavretý.
Žalobca sa nemôže stotožniť so závermi súdu a s napadnutým rozhodnutím, dlhodobo pociťuje zo strany
súdu v Prievidzi nespravodlivý prístup k stranám sporu, čo má za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia. Žalobca tiež nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o trovách konania a poukázal
na to, že je osobou ťažko zdravotne postihnutou, a to z titulu plnenia služobných povinností príslušníka
policajného zboru. Žalobca v predchádzajúcom konaní, v ktorom súd rozhodoval o spôsobilosti jeho
otca na právne úkony, nemal možnosť ako osoba dotknutá a blízka do tohto rozhodnutia zasiahnuť,bol z takéhoto rozhodovania vylúčený svojím bratom - žalovaným. Táto skutočnosť podľa jeho názoru
odôvodňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v plnom rozsahu potvrdiť. Úvodom uviedol, že žalobca podanou žalobou robí len obštrukcie
k tomu, aby nemohlo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva. Poukázal
na to, že konanie sa začalo už v roku 2022 a žalobca sa počas konania na súde prvej inštancie
snažil o odročenie každého pojednávania, len aby sa vec čo najviac naťahovala. Žalovaný nesúhlasil

s námietkami žalobcu v odvolaní, nakoľko v čase uzavretia darovacej zmluvy bol ich právny predchodca
H. G. C. prijatý do zariadenia seniorov v Prievidzi bez akýchkoľvek náznakov, že by mal byť
obmedzený na svojprávnosti. Jeho zdravotný stav bol primeraný veku. Následne dňa 17.08.2017 dostal
mozgový infarkt, ktorý zapríčinil zhoršenie jeho zdravotného stavu a neskôr obmedzenie spôsobilosti.
Napriek jeho vážnemu zdravotnému stavu žalobca len 2 dni po jeho prepustení z nemocnice mu dal
dňa 24.08.2017 podpísať zmluvu, na základe ktorej mal ich otec splnomocniť žalobcu na odstúpenie

od darovacej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu. Podľa názoru žalovaného práve toto konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a tiež so zákonom. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu,
že výsluch znalca JUDr. Stanislava Kollára by bol nadbytočný, pretože v čase, kedy vyšetroval H. C.,
nemal oprávnenie posudzovať jeho zdravotný stav ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa
17.07.2017, naviac, z jeho odborného vyjadrenia predloženého žalobcom vyplýva len to, že H. C. mohol

trpieť duševnou chorobou aj v lete 2017, z čoho nie je možné žiadnym spôsobom určiť, že v čase
podpisu darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá by mala mať za následok jeho nespôsobilosť
k právnym úkonom. Všetky tvrdenia žalobcu sú podľa názoru žalovaného irelevantné pre dané konanie
a odvracajú pozornosť od podstatnej skutočnosti, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že neb.
H. G. C. dňa 17.07.2017 mohol vykonať platne daný právny úkon. K výroku o trovách konania žalovaný

uviedol, že už v prvom vyjadrení k žalobe poukazovali na to, že žalobca bezdôvodne vybral z účtu
H. G. C. sumu cca 80 000,- eur pre svoje potreby. Napriek tejto skutočnosti a tiež tomu, že žalobca
robil prieťahy v konaní, žiada, aby mu boli odpustené trovy konania, s čím žalovaný v žiadnom prípade
nesúhlasí a považuje to za nespravodlivé.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch odvolania a poukázal na to, že spor
medzi nimi sa začal už v roku 1997 po smrti matky, opísal nezhody v ich rodinnom živote. Žiadal, aby súd
žalobe vyhovel a zrušil darovaciu zmluvu zo dňa 17.07.2017, anuloval znalecký posudok znalkyne
z Topoľčian, ktorý bol vypracovaný až po smrti posudzovaného nezákonne.

8. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na doterajších vyjadreniach, žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a zároveň zaviazať žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
Poukázal na to, že žalobca sa nevyjadruje k meritu veci, len popisuje jeho subjektívny pohľad na jeho
život a život žalovaného.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancii je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť

10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel

k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu,
dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil. I keď odvolací súd zistil v konaní
pred súdom prvej inštancie procesné pochybenia, keď súd prvej inštancie po úmrtí pôvodne žalovaného
H. G. C., označeného v pôvodnej žalobe ako žalovaného 1/ a konštatovaní na pojednávaní dňa
09.05.2023, že po jeho úmrtí bude ďalej vo veci konať so žalobcom a žalovaným G. C. (pôvodne

označeným ako žalovaný 2/), ktorí sú právnymi nástupcami a dedičmi po H. G. C. a zároveň sú už
v konaní stranami sporu, nerozhodol o tom uznesením podľa § 63 ods. 2 CSP. Podľa uvedeného
ustanovenia CSP súd musí v konaní o pokračovaní rozhodnúť, a teda nie je procesne správne, keď
postup v konaní len konštatoval na pojednávaní. Ďalej súd prvej inštancie 2-krát rozhodol o tej istejzmene žaloby, a to dňa 22.06.2023 na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v časti určenia vlastníctva
tak, že podiel 4/6 v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX k. ú. D. patria do dedičstva po H. G. C.
a následne o tej istej zmene rozhodol opätovne i na pojednávaní konanom dňa 06.05.2005. Uvedené

procesné pochybenia odvolací súd nemohol zohľadniť s poukazom na ustanovenie § 380 CSP.

11. Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie, že do dedičstva po nebohom právnom
predchodcovi strán sporu H. G. C. patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 4/6 k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D., a to z dôvodu, že darovacia zmluva, ktorú uzatvoril

so žalovaným dňa 17.07.2017, ktorou tento podiel previedol na žalovaného, je neplatným právnym
úkonom.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané a medzi stranami sporu
nesporné, že napriek tomu, že strany sporu sú súrodenci, vzťahy medzi nimi sú už dlhodobo zlé, pričom
narušené boli i vzťahy medzi žalobcom a H. G. C., otcom strán sporu, ktorého žalobca pôvodne označil

ako účastníka konania a žalovaného. Uvedené vyplýva nielen z podanej žaloby, ale i z písomných
a ústnych vyjadrení strán sporu a z pripojených spisov Okresného súdu Prievidza: sp. zn. 10C/1/2018,
18 C/26/2018.

13. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, či ich právny predchodca H. G. C. v čase

uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 17.07.2017 trpel duševnou poruchou, ktorá by ho obmedzovala
v spôsobilosti na právne úkony, a teda spôsobila neplatnosť daného právneho úkonu. Riešenie otázky,
či fyzická osoba, v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, závisí
od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 CSP potrebné odborné znalosti.

14. Súd prvej inštancie správne v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru
zdravotníctva – psychiatria, G. A. I., ktorá vychádzala z relevantnej zdravotnej dokumentácie neb. H. G.
C. a zo záverov podaného znaleckého posudku bolo preukázané, že H. G. C. v čase uzavretia darovacej
zmluvy trpel kognitívnou poruchou ľahkého stupňa, ktorá mu nebránila vykonať predmetný právny úkon,
nakoľko ide o miernejší a menej závažný stupeň mentálneho postihnutia. Znalkyňa na otázku súdu,

či H. G. C. bol dňa 17.07.2017 v čase spísania darovacej zmluvy spôsobilý vykonať takýto právny
úkon vážne a slobodne a posúdiť tento právny úkon, uviedla, že ľahký stupeň kognitívnej poruchy ešte
zásadným spôsobom neovplyvňuje úsudok a rozhodovacie schopnosti človeka, H. G. C. bol spôsobilý
na daný právny úkon.

15. S poukazom na závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní súd prvej inštancie dospel
k správnemu právnemu záveru, že H. G. C. v čase spísania darovacej zmluvy netrpel duševnou
poruchou pre ktorú by nebol spôsobilý k právnym úkonom a daný právny úkon - darovacia zmluva
je platným právnym úkonom. I keď žalobca má naliehavý právny záujem na učení, že predmetný
podiel v nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po jeho otcovi, v konaní bolo preukázané, že v čase

uzatvorenia darovacej zmluvy netrpel duševnou poruchou, ktorá by robila tento právny úkon neplatným,
a preto správne súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd sa s týmto právnym
posúdenímvecisúdomprvejinštancievplnomrozsahustotožnilazároveňsastotožnilistým,že právny
úkon - darovacia zmluva, ktorou otec daroval majetok len jednému zo svojich synov, nie je právnym
úkonom v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.), ako tvrdil žalobca, ale ide o prejavenie slobodnej

vôle darcu, ktorý má právo nakladať so svojim majetkom. Odvolací súd pripomína, že posúdenie, či je
právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu, ktorému
zákon dáva širokú možnosť uváženia, aby vo svojom rozhodnutí v súlade so zásadou spravodlivosti
mohol vziať do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu. Vo všeobecnosti možno povedať,
že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanými

názormi, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určujú, akým má byť obsah tohto právneho úkonu
tak, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti. V prejednávanej veci súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zobral do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu
a dospel k správnemu záveru, že predmetná darovacia zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, a to ako s rozhodnutím vo veci samej, tak
isrozhodnutímvčastitýkajúcejsatrovkonania.Vodvolaní,podľaobsahuodvolanianamietal,ževoveci
konala vylúčená sudkyňa, pretože rozhodovala i v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ps 8/2017 o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony H. G. C. (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), ďalej žalobca namietal nevykonanienavrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), nesprávne
skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP).

17. Podstatou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP je, aby o každej veci konal
a rozhodoval nezávislý a nestranný súd. Žalobca v odvolaní namieta, že sudkyňa JUDr. Beata
Gešvantnerová mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu, že konala
a rozhodovala i vo veci, v ktorej súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony H. G. C. (sp.

zn. 9Ps 8/2017).
Odvolací súd poukazuje na to, že dôvody pre vylúčenie sudcu vyplývajú z ustanovenia § 49 ods. 1,
2 CSP a zároveň ustanovenie § 49 ods. 3 CSP výslovne stanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu
nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Skutočnosť,
že vec prejednávajúca sudkyňa konala a rozhodovala v inom - nesporovom konaní, v ktorom došlo
k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony právneho predchodcu strán sporu, ktorý uzatvoril darovaciu

zmluvu, platnosť ktorej je predmetom konania, nie je dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania v predmetnej veci, a to práve s poukazom na § 49 ods. 3 CSP, keďže ide o jej
rozhodovaciu činnosť. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná.

18. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana

navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal. Z odvolania žalobcu vyplýva, že takýmto dôkazom, ktorý súd prvej inštancie napriek
jeho návrhu nevykonal, má byť výsluch znalca G. I. F., ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony H. G. C.. Súd prvej inštancie nevykonanie tohto návrhu
odôvodnil nadbytočnosťou, výsluch tohto svedka nepovažoval za potrebný z dôvodu vykonaného

znaleckého dokazovania v konaní a jednoznačné závery znaleckého posudku.
Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje
na to, že G. I. F. pri vypracovávaní znaleckého posudku v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony H. G. C. neskúmal jeho zdravotný stav ku dňu, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy,
ale posudzoval jeho zdravotný stav v čase, kedy vypracovával znalecký posudok. Z jeho odborného

vyjadrenia, ktoré predložil žalobca ako dôkaz v konaní vyplýva len možnosť, že H. G. C. mohol v lete
2017 trpieť vážnou duševnou poruchou. Uvedený znalec v tomto odbornom vyjadrení zároveň uviedol,
že považuje za opodstatnené retrospektívne skúmať duševný stav pána H. G. C. vo vzťahu k jeho
schopnosti vykonávať v lete 2017 právne úkony a k takémuto skúmaniu je potrebné preštudovať
komplexnú zdravotnú dokumentáciu a oboznámiť sa so všetkými informáciami o osobnej a rodinnej

situácii, o zdravotnom a duševnom stave posudzovanej osoby v spornom období. Takéto skúmanie
duševného stavu H. G. C. ako darcu bolo predmetom znaleckého dokazovania nariadeného v konaní.
Znalecký posudok, ktorý podala znalkyňa v konaní bol jednoznačný a presvedčivý, je z neho zrejmé,
že znalkyňa sa oboznámila nielen so znaleckým posudkom G. I. F., ale aj s jeho odborným vyjadrením
zo dňa 02.11.2019. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala zhoršenie zdravotného stavu H. G. C.

po náhlej cievnej mozgovej príhode 17.08.2017, kedy sa jeho kognitívne postihnutie zhoršilo a vyústilo
do stredne ťažkého postihnutia. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že až po takto
zhoršenom zdravotnom stave bola osoba H. G. C. ovplyvniteľná, čo viedlo k jeho obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony. Žalobca síce s uvedeným znaleckým posudkom nesúhlasil, avšak v lehote
v ktorej sa mal vyjadriť k znaleckému posudku neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktorými

by závery znaleckého posudku spochybnil a ani nežiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.
V danom prípade tak G. I. F. mohol byť v konaní vypočutý len ako svedok a jeho svedecká výpoveď
nemohla zmeniť závery znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov námietku žalobcu o odvolaní súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho
je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov

strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Žalobca
síce v odvolaní poukazuje i na tento odvolací dôvod, avšak z obsahu odvolania nie je zrejmé, k akým
nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd dospieť na základe vykonaného dokazovania. Nesprávnyskutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupoval
pri hodnotení dôkazov podľa ust. § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie
v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu a vykonané
dôkazy riadne vyhodnotil. Uvedený odvolací dôvod preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca v odvolaní
namieta nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel k záveru,

že darovacia zmluva uzatvorená dňa 17.07.2017 medzi darcom H. G. C. a žalovaným je platný právny
úkon. Žalobca zotrváva na svojom právnom závere, že ide o absolútne neplatný právny úkon, z dôvodu,
že jeho právny predchodca H. G. C. v čase spísania darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou,
v dôsledku ktorej predmetná zmluva nebola prejavom jeho vôle. Ako už uviedol odvolací súd vyššie,
súd prvej inštancie správne na zistenie, či H. G. C. ako darca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

trpel duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jeho schopnosť na daný právny úkon, nariadil znalecké
dokazovanie a následne správne vychádzal zo záverov podaného znaleckého posudku. Platnosť
darovacej zmluvy ako právneho úkonu správne po právnej stránke posudzoval podľa ustanovenia
§ 38 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie v danej veci i správne aplikoval. Námietka žalobcu
spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci nie je dôvodná.

21. Z obsahu súdneho spisu, ako i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd nezistil danosť
odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, ani dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych
záverov,akosúdprvejinštancie.Žalobcavodvolaníneuviedolžiadneskutočnosti,ktorébybolispôsobilé
iným spôsobom vyhodnotiť skutkový a právny záver zistený súdom prvej inštancie a spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že súd nerozhodol
podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej
práv (napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo/218/2010).

22. Žalobca v podanom odvolaní napadol i výrok o trovách konania a poukázal na to, že je osobou ťažko

zdravotne postihnutou a tiež, že súd neprihliadol na skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní, v ktorom
súd rozhodoval o spôsobilosti jeho otca na právne úkony, on nemal možnosť ako osoba dotknutá
a blízka do tohto rozhodovania zasiahnuť, naopak, bol z takéhoto rozhodovania vylúčený svojím bratom
- žalovaným. Uvedené skutočnosti podľa jeho názoru sú dôvodmi osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
nepriznať náhradu trov konania strane sporu, ktorá bola úspešná.

23. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval podľa úspechu strán v konaní, a preto úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Je pravdou, že právna zástupkyňa
žalobcu v prípade úspechu žalovaného v konaní žiadala žalovanému náhradu trov konania nepriznať
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videla v skutočnosti, že žalobca je osobou ťažko zdravotne

postihnutou, pričom k zdravotnému postihnutiu žalobcu došlo pri výkone jeho služobných povinností
a súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, či skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie trov konania úspešnej strane.

24. Odvolací súd pripomína, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je

významným z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP nielen charakter konania, ale i okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní, tiež je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho

prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nemá byť priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku
na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.25. V predmetnej veci boli obe strany sporu zastúpené právnymi zástupcami, žalovaný bol nútený
proti podanej žalobe sa brániť a už od začatia konania žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Odvolací súd s poukazom na charakter konania, ako aj na samotné správanie sporových strán v konaní
a skutočnosť, že ide o súrodencov, ktorí obidvaja sú už v dôchodkovom veku, nevidí dôvod na to,
aby žalobca nemal niesť zodpovednosť za výsledok konania, v ktorom súd jeho žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danej
veci bolo dôvodné a správne rozhodovať o trovách konania podľa zásady úspechu strán v konaní,

a preto rozsudok súdu prvej inštancie i v tomto výroku ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP, žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).