Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123411573
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123411573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., IČO:
31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO:
36 853 186, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
D. XXXX/XX, zast.: JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Humenné, Námestie slobody 25, o
zaplatenie 8.144,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského
súdu Košice z 18. októbra 2024 č. k. 51Csp/150/2023-165

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5.915 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00%
ročne zo sumy: 1.244 eur od 19.12.2022 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.1.2023 do zaplatenia, 210,50
eur od 16.2.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.3.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.4.2023 do
zaplatenia, 210,50 eur od 16.5.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.6.2023 do zaplatenia, 210,50
eur od 16.7.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.8.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.9.2023 do
zaplatenia, 210,50 eur od 16.10.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.11.2023 do zaplatenia, 210,50

eur od 16.12.2023 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.1.2024 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.2.2024
do zaplatenia, 210,50 eur od 16.3.2024 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.4.2024 do zaplatenia, 210,50
eur od 16.5.2024 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.6.2024 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.7.2024 do
zaplatenia, 210,50 eur od 16.8.2024 do zaplatenia, 210,50 eur od 16.9.2024 do zaplatenia, 210,50
eur od 16.10.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 21,28%.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami bola 07.04.2021 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 2124745032 (ďalej aj zmluva), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver na refinancovanie vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60
mesačných splátkach po 210,50 eur. Na základe žiadosti žalovanej z 20.07.2022, akceptovanej
žalobcom 21.07.2022, došlo k zmene spôsobu splácania z bezhotovostného na hotovostný spôsob
s upozornením, že žalobca si za zmenu zmluvných podmienok účtuje poplatok vo výške 40 eur.

Žalovaná sa v dôsledku nedodržiavania platobnej disciplíny dostala do omeškania, na čo ju žalobca
opakovane (upomienkami z 01.08.2022 a 05.10.2022) upozorňoval a žiadal o úhradu dlžnej sumy.
Žalobca 22.11.2022 upozornil žalovanú, že k 22.11.2022 je jeho pohľadávka viac než 3 mesiace po
lehote splatnosti vo výške 1.119,50 eur a žiadal jej úhradu s tým, že ak žalovaná do 15 dní ododňa doručenia tejto výzvy dlžnú splátku neuhradí, žalobca bude môcť vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Výzva bola žalovanej doručená 25.11.2022. Výzvou
z 19.12.2022 vyzval žalobca žalovanú na úhradu celej sumy v dôsledku predčasnej splatnosti úveru. Ku

dňu 29.06.2023 žalovaná uhradila na úver 2.966,00 eur.

3. Vec právne posúdil podľa § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1 až 6 a ods. 9, § 54a, § 100 ods.1, § 101,
§ 121 ods. 3, § 565 OZ, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 4, 16, 17 a ods. 20, § 9 ods. 2, § 11 ods.1 a 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 31.12.2021 (ďalej len

ZoSÚ) a konštatoval čiastočnú dôvodnosť žaloby. Zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj
nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Súd podrobiac ju ex offo súdnej kontrole konštatoval, že obsahuje
všetky obligatórne náležitosti, bola uzatvorená platne a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca preukázal, že bonitu žalovanej pred uzavretím zmluvy skúmal. V žiadosti o úver bol uvedený
príjem a dôchodok žalovanej 907 eur, žiadne vyživované deti, je vdova, má vlastné bývanie, nemá
žiadne výdavky na splátky iných úverov, zrážok a výživného. Žalobca vykonal dopyt Sociálnej poisťovni

aj v SRBI (zistil existenciu úverov žalovanej) a jej bonitu vyhodnotil v súlade s opatrením NBS č. 10/2017,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

4. Strany si v zmluve dohodli možnosť predčasne zosplatniť úver, avšak toto zosplatnenie zo strany
veriteľa bolo urobené v rozpore so zákonom a teda nebolo urobené platne. Dôvodom je absencia

uvedenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní vo výzve z 22.11.2022, pričom súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022. V dôsledku
uvedeného súd priznal žalobcovi časť nároku spočívajúcu v už splatných neuhradených splátkach
(vrátane úroku z omeškania). Zároveň žalobcovi priznal nárok na zaplatenie 40 eur titulom poplatku za
zmenu zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka podľa bodu 3.1 zmluvy. V časti splátok, pre ktoré do

rozhodnutia súdu nenastala splatnosť (vrátane úroku z omeškania) žalobu zamietol, rovnako tak v časti
uplatnených 36 eur titulom poplatkov za 4 upomienky po 9 eur, nakoľko tento poplatok nebol medzi
stranami dohodnutý.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2 CSP zohľadniac pomer úspechu strán v konaní.

6. Proti rozsudku v rozsahu zamietavého výroku II. a závislého výroku III. o trovách konania podal včas
odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V podstatnom namietal
záver súdu o neplatnom zosplatnení. S poukazom na znenie a výklad § 53 ods. 9 a § 565 OZ, komentár

k Občianskemu zákonníku aj aktuálnu právnu úpravu mal za to, že pre platné zosplatnenie nebolo
potrebné vo výzve pred zosplatnením (výzva podľa § 53 ods.9 OZ) uvádzať konkrétnu splátku, s ktorou
je dlžník v omeškaní. Akcentoval, že práve spotrebiteľ je ten, ktorý prestal úver splácať a teda musí
vedieť, ktoré splátky neuhradil. Žalobca informoval žalovanú o dlžnej sume, pričom žalovaná zostala
pasívna a neuhradila ani jednu splátku. Súdom použitý výklad § 53 ods.9 a § 565 OZ nezodpovedá

zreteľnému slovnému vyjadreniu právnej normy, ktoré prvoinštančný súd nahradil vlastnou predstavou
o spravodlivosti, čím právnu normu svojvoľne dotvoril a prekročil vlastné právomoci, tento výklad
nemožno abstrahovať ani zo sémantického, systematického, historického alebo teleologického výkladu
a zasahuje do fundamentálnych princípov právneho poriadku ako právna istota. Poukázal tiež na princíp
preferencie platnosti súkromnoprávnych úkonov. Mal tiež za to, že súd nesprávne (priam opačne)

aplikoval ním citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pričom sa odklonil od rozhodovacej praxe
odvolacích súdov.

7. Proti rozsudku v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a závislého výroku III. o trovách konania podala
včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a žiadala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V podanom odvolaní zotrvala na
svojich doterajších podaniach a opätovne namietla skúmanie bonity dlžníka. Mala za to, že žalobca
dostatočne nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou skúmal u žalovanej náklady na zabezpečenie
jej životných potrieb. Zopakovala údaje, ktoré poskytla pri žiadosti o spotrebiteľský úver, pričom uviedla,
že je maďarskej národnosti a slovenský jazyk neovláda v písomnej forme. Pracovník banky musel

zistiť, že pri poskytovaní údajov žalovaná uviedla zjavné nesprávnosti. Po zopakovaní zistení žalobcu
ohľadom jej bonity (dôchodok, informácie zo SRBI) vyslovila názor, že žalobca hrubým spôsobom porušil
povinnosť skúmať jej schopnosť splácať úver a preto nekonal s odbornou starostlivosťou. Dôsledkom
toho je nemožnosť žiadať od spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na zistené údaje od žalovanej, výsledky
vlastného šetrenia (dopytom zo Sociálnej poisťovne, SRBI), poukázal na vyhodnocovanie zistených

dát v súlade s opatrením NBS 10/2017 a súlad tohto postupu s ustanoveniami § 7 ZoSÚ. Akcentoval,
že žalovaná spĺňala limit ukazovateľa schopnosti splácať úver, a teda aj podmienky pre poskytnutie
úveru v zmysle opatrenia NBS a § 7 ods.23 ZoSÚ. Žalobca pri poskytovaní úveru zohľadnil všetky
vyžadované položky – čistý príjem žalovanej, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výšku splátky poskytovaného úveru a peňažné záväzky

znižujúce príjem žalovanej. Stotožnil sa s posúdením aj odôvodnením súdu, pričom poukázal na
obdobné rozhodnutia odvolacieho súdu. Konanie žalovanej, ktorá v žiadosti o úver neuviedla iné
mesačné výdavky a náklady splátok úverov a následne ich neskúmanie účelovo namieta v súdnom
konaní považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

9. V ďalších podaniach žalovaná aj žalobca zotrvali na svojich doterajších podaniach.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania oboch strán sporu ako podané
včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

11. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza
nasledovné.

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobcom napadnutým zamietavým výrokom bol okrem
doposiaľ nesplatných splátok (s prislúchajúcim úrokom z omeškania) zamietnutý nárok aj v časti
poplatkov za upomienky vo výške 36 eur. K uvedenej časti napadnutého výroku však žalobca neuviedol
žiadnu odvolaciu argumentáciu, v tejto časti zo strany odvolateľa absentujú akékoľvek odvolacie

námietky, preto je odvolanie v tejto časti nedôvodné.

13. Podstata odvolania žalobcu spočíva v namietaní záveru súdu o neplatnom zosplatnení úveru
dôvodiac, že pre platné zosplatnenie sa nevyžaduje vo výzve podľa § 53 ods.9 OZ uvedenie konkrétnej
splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala.

14. Odvolací súd konštatuje, že postup zosplatnenia vymedzený v § 53 ods.9 a § 565 OZ nebol v konaní
sporný, rovnako tak ani otázka doručovania písomností (výzvy a zosplatnenia). Nesporným bola aj
skutočnosť, že vo výzve pred zosplatnením – Výzve z 22.11.2022 absentovalo uvedenie konkrétnej
splátky, pre ktorej omeškanie bude môcť žalobca v prípade jej neuhradenia pristúpiť k predčasnému

zosplatneniu úveru, táto obsahovala len určenie sumy, s ktorej úhradou bola žalovaná v omeškaní ku
dňu jej vytvorenia. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo teda relevantným posúdiť, či absencia
konkrétnej splátky vo výzve pred zosplatnením má za následok neplatnosť zosplatnenia.

15. K uvedenej problematike odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu je plne v zhode s aktuálnou

ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu
je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,

pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017).

16. Otázku, či neuvedenie konkrétnej splátky (pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k predčasnému

zosplatneniu spotrebiteľského úveru), spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu v dôsledku porušenia §
37 ods.1 OZ, opakovane zodpovedal Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023,
5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023 a to s jednoznačným záverom, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s § 565 a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkonzosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

17. Súd prvej inštancie náležite a aplikáciou správnych zákonných ustanovení skúmal podmienky, za
ktorých môže veriteľ (žalobca) pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pri svojom rozhodnutí sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadrenej vo vyššie
citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, kde najvyšší súd opakovane vyjadruje názor, že

absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza (čo nebolo v konaní sporným),
má za následok jeho neplatnosť. Na správnosti jeho záveru nemení nič ani odvolateľov poukaz na to,
že pokiaľ súd v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ňom
dovolací súd vyslovil presný opak.

18. Odvolací súd na podporu správnosti právneho posúdenia tejto otázky súdom poukazuje na ostatné

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 publikované pod č. R34/2025, v ktorom
Najvyšší súd SR jednoznačne ustálil, že: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa

§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka).“

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené.
20. K odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza, že odvolateľka nesúhlasila so záverom súdu o splnení
povinnosti veriteľa skúmať pred poskytnutím úveru schopnosti dlžníka splácať úver.

Odvolateľka v tejto súvislosti v podstate len zopakovala svoje argumenty z prvoinštančného konania,
s ktorými sa ale súd náležitým spôsobom vysporiadal.

21. Povinnosť veriteľa (žalobcu) skúmať bonitu spotrebiteľa pri poskytovnaní spotrebiteľského úveru je
zakotvená v § 7 ZoSÚ. Zákon od veriteľa vyžaduje skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pričom

rozlišuje, či porušenie tejto povinnosti dosiahlo intenzitu hrubého porušenia – s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, alebo „iba“ porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou –
s následkom nemožnosti úver predčasne zosplatniť.

22. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie odôvodnenú neplatnosť predčasného

zosplatnenia bolo pre spochybnenie vecnej správnosti vyhovujúceho výroku potrebné, aby konanie
veriteľa napĺňalo znaky hrubého porušenia povinností vymedzených v citovanom § 7 ZoSÚ. Ako vyplýva
z dikcie zákona, za hrubé porušenie povinnosti podľa §7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Predmetná zákonná konštrukcia vychádza z alternatívnej
situácie posudzovania bonity spotrebiteľa, a to, buď ide o prípad, kedy veriteľ nedisponuje žiadnymi
údajmi o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo ide o prípad, kedy veriteľ neprihliada
naúdajezpríslušnejdatabázyaleboregistranaúčelyposudzovaniatejtobonity.Zuvedenéhoacontrario
vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa nepovažuje, ak veriteľ disponuje údajmi

o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako jedna možná situácia, alternatívne, ak veriteľ
prihliadol pri skúmaní bonity na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
tejto bonity ako druhá možná situácia. Okrem toho za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 tohto zákona.

23. V konaní nebolo sporným, že žalobca pri poskytovaní úveru zisťoval jednak majetkové pomery
žalovanej – údajmi poskytnutými v žiadosti o spotrebiteľský úver a zároveň, že poskytnuté údaje
verifikoval lustráciami v príslušných databázach – dopytom v Sociálnej poisťovni a SRBI. Takýto postup
nepochybne nie je možné považovať za postup hrubo porušujúci povinnosť veriteľa skúmať bonitu
spotrebiteľky. Preto nemožno považovať veriteľom poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový.

Okrem toho súd zhodnotil, že nezistil ani porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZoSU, ktorý záver
odvolateľka ani nespochybnila. Súčasne, ako už bolo vyslovené, prípadné porušenie povinnosti veriteľa
skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou v intenzite nedosahujúcej hrubé porušenie tejto
povinnosti, by pre žalovanú opäť znamenalo iba nemožnosť veriteľa predčasne úver zosplatniť, čo už alesúd konštatoval v súvislosti s vysloveným záverom o tom, že žalobca neplatne zosplatnil úver z dôvodu,
že vo výzve danej podľa § 53 ods. 9 OZ nekonkretizoval splátku, pre ktorú k zosplatneniu úveru pristúpil.

24. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej posúdil ako nedôvodné.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil vrátane jeho výroku III. o trovách konania ako závislého výroku, proti ktorému odvolatelia
osobitné námietky ani nevzniesli.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
neúspechkaždéhoodvolateľa(anijedenodvolateľnebolúspešnývovzťahukjehopodanémuodvolaniu)
zodpovedal ich úspechu (vo vzťahu k odvolaniu protistrany).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).