Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 66C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124217815
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124217815.5

Uznesenie

MestskýsúdKošicevsporežalobkýň:1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XX,2.C.D.,nar.XX.X.XXXX,
bytomB.XX,obidvezastúpenématkouakozákonnouzástupkyňouE.F.D.,G.D.,nar.X.X.XXXX,bytom
B. XX, zastúpenej JUDr. Miriam Jachymová, advokát, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanej: E.
H. I., G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. J. XX, F., zast. JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát so sídlom
Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyniam.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2024 domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu
voči nim a náhrady trov konania.

2. Žalovaná v priebehu konania namietla skutočnosť, že maloleté žalobkyne nedisponujú súhlasom otca
ako zákonného zástupcu s podaním žaloby v tejto veci, nakoľko sú v konaní zastúpené len matkou
ako zákonnou zástupkyňou. Takto nie sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní a konanie je
potrebné zastaviť.

3. Súd uznesením sp.zn. 66C/33/2024 – 192 zo dňa 08.01.2026 vyzval žalobkyne na doplnenie súhlasu
otca s podaním žaloby, príp. o rozhodnutie v zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) o tom, že bol súdom udelený súhlas za otca na
podanie žaloby, príp. doklad o tom, že takéto konanie prebieha na príslušnom súde. Táto výzva bola
právnej zástupkyni žalobkýň doručená dňa 23.01.2026, pričom súdom určená lehota 10 dní uplynula
dňa 02.02.2026. Žalobkyne na výzvu súdu nereagovali a ostali nečinné.

4. Podľa § 26 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ),
pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

5. Podľa § 27 ods. 1 OZ, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

6. Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

7. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

8. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.9. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

10.Podľa§35ZoR,aksarodičianedohodnúopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého

dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11. V tomto konaní na strane žalobkýň vystupujú maloleté deti zastúpené matkou ako zákonnou
zástupkyňou. Žalobkyňa v 1. rade má t.č. 9 rokov a žalobkyňa v 2. rade má 7 rokov. Podanie žaloby za
maloleté dieťa nie je bežnou vecou, ale ide nevyhnutne o vec súvisiacu so správou majetku maloletého

dieťaťa podľa § 35 ZoR. Z podania žaloby vyplývajú žalobcovi procesné práva a povinnosti, ale podanie
žaloby predstavuje aj majetkové riziko (napr. povinnosť nahradiť trovy konania), preto podanie žaloby
(s výnimkou návrhu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) treba považovať za podstatnú (nie
bežnú) vec (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.09.2012, sp. zn. 33 Cdo 2289/2011).
Nie je vylúčené, aby aj v takomto súdnom konaní ako zástupca maloletého vystupoval len jeden rodič

(zákonný zástupca), avšak len v prípade, ak s podaním žaloby súhlasí aj druhý rodič, keďže sa jedná o
podstatnúvectýkajúcusamaloletého.Pokiaľvšak,akovtomtoprípade,žalobupodalvmenemaloletých
žalobkýň len jeden jej zákonný zástupca - matka bez predloženého súhlasu otca žalobkyne s podaním
žaloby, pričom z povahy veci je zrejmé, že druhý rodič - otec s podaním žaloby nebude súhlasiť, musí
o podaní takejto žaloby podľa § 35 ZoR rozhodnúť súd, keďže ide o nezhodu rodičov v podstatných

veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.

12. Keďže v danom prípade išlo o podanie žaloby, ktoré nie je bežnou vecou, pričom zjavne neexistovala
zhoda oboch zákonných zástupcov (výsledok pojednávania konaného dňa 20.06.2024), mal o tom, či
maloleté žalobkyne majú, alebo nemajú podať predmetnú žalobu, rozhodnúť súd v konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých podľa § 35 ZoR. Takto na to poukázal aj poručenský súd v uznesení
sp.zn. 18P/63/2025 - 120 zo dňa 19.08.2025 (č.l. 173 súdneho spisu).

13. Nedostatok zastúpenia je nedostatkom podmienky konania podľa § 161 CSP. Tento nedostatok je
možné odstrániť výzvou matke, ktorá podala žalobu za maloleté žalobkyne prostredníctvom právnej

zástupkyne, aby predložila buď súhlas otca s podaním tejto žaloby alebo rozhodnutie súdu podľa § 35
ZoR (súd prvej inštancie v tomto konaní sám nemôže iniciovať konanie vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých podľa § 35 ZoR, keďže podľa uvedeného ustanovenia v podstatných veciach, na ktorých
sa rodičia nezhodnú, rozhoduje súd len na návrh niektorého z rodičov). Žalobkyne zastúpené matkou
však ostali nečinné a na výzvu súdu nereagovali.

14. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 7Co/59/2020 zo dňa 28.08.2020, podľa ktorého: „Je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu
v tom, že podanie žaloby predstavuje pre maloletého žalobcu majetkové riziko, ktoré nie je bežnou
majetkovou záležitosťou a preto k podaniu žaloby treba schválenie súdu. Súd právny úkon, ktorý

sa nebežnej majetkovej záležitosti týka, schváli len vtedy, ak je v záujme zastupovaného maloletého
dieťaťa. Či ide o bežnú alebo nebežnú majetkovú záležitosť, pri správe majetku treba posúdiť vždy na
základe jednotlivých okolností a celkovej povahy každého konkrétneho prípadu. Ust. § 28 je potrebné
vykladať v súlade s celkovým poňatím Občianskeho zákonníka tak, že sa jeho právny režim analogicky
vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu s nebežnými, osobnými záležitosťami zastupovaného.

Podanie akejkoľvek žaloby je nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať ďalekosiahle dosahy
do sféry maloletého (napríklad mimo vzniknutých práv a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní,
taktiež nutnosť hradiť náklady súdneho konania).“

15. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd nemal inú možnosť len konanie zastaviť, nakoľko

žalobkyne (maloleté zastúpené zákonnými zástupcami, rodičmi) nepreukázali, že disponujú súhlasom
otca ako druhého rodiča na podanie žaloby v tejto veci, pričom súd sám nemohol iniciovať osobitné
konanie podľa § 35 ZoR, ktoré sa začína len na návrh jedného z rodičov. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že tento postup bol žalobkyniam známy aj z výsledkov konania vedeného na Okresnom súdeNámestovo sp.zn. 18P/63/2025, kde uznesením zo dňa 19.08.2025 boli poučené o potrebe iniciovania
konania podľa § 35 ZoR, resp. aj vzhľadom na doterajšie výsledky súbežne prebiehajúceho konania
o neúčinnosť právneho úkonu na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 17C/5/2023, ktoré konanie bolo

z rovnakých dôvodov tiež zastavené.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. V danom prípade k zastaveniu konania došlo zavinením žalobkýň, ktoré neodstránili nedostatok
procesnej podmienky konania v zmysle výzvy súdu zo dňa 08.01.2026, a teda bolo potrebné priznať
nárok na náhradu trov konania žalovanej tak, ako je to uvedené aj v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.