Uznesenie – Záložné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201162
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201162.1

Uznesenie

OkresnýsúdHumennévprávnejvecižalobcu:LEKAMBs.r.o.,sosídlom1.A.B.XXXX,XXXXXC.,IČO:
48 161 446, zast. Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01
Žilina, proti žalovanému: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e k nehnuteľnostiam:

- byt č. 1, vo vchode 21, na 1. p., v budove pre obchod a služby so súp. č. 2011, na ulici F. XXXX/XX, G.
C., ktorý sa nachádza na pozemku CKN č. 3906/11 - zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
bytového domu, ktorý prislúcha k bytu č. X, ktorý je vedený na LV č. XXXXX, katastrálne územie C.,
obec Humenné, okres C., o veľkosti podielu 25427/292800,
- spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku CKN parc. č. 3906/1 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 2831 m2 a pozemku CKN parc. č. 3906/11 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2090 m2,
ktorý prislúcha k bytu č. X, ktorý je vedený na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres C.,
o veľkosti podielu 25427/292800,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia
uspokojenia jeho pohľadávky vo výške 40 000,- eur s prísl. z dôvodu následného výkonu záložného

práva, v prípade ak by bola pohľadávka voči žalovanému právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím v
konaní sp. zn. 7C/21/2023 vedenom Okresným súdom Humenné.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 05.05.2025 podal na tunajšom súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vo vyššie uvedenom znení.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 7C/21/2023-204 zo dňa
16.05.2024 súd žalobu vo veci žalobcu LEKAMB s. r. o., proti žalovanému: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 40 000,- eur s príslušenstvom zamietol, a žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca konajúci v rozhodnom

čase prostredníctvom štatutárneho zástupcu A. H. I., uzavrela ústnou formou so žalovaným zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníctva práva k bytu nachádzajúceho sa v
komplexe FAMM Humenné. Táto zmluva nebola riadne zrealizovaná, nedošlo k prevodu vlastníctva. Po
smrti konateľa žalobcu A. H. I. dňa 07.12.2022 bol v spoločnosti vykonaný vnútorný finančný audit apo
jeho realizácii vyšlo najavo, že A. H. I. odovzdal žalovanému finančné prostriedky vo výške 40.000,00
EUR a to v troch splátkach - 2x 10.000,00 EUR a lx 20.000,00 eur. Na základe tejto skutočnosti boli

vyhotovené tri výdavkové doklady, kde je uvedené, že tieto peniaze sú určené na kúpu bytu v komplexe
FAMM Humenné. Doklady sú podpísané žalovaným a MUDr. Lojanom.Proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Humenné podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie na Krajský súd v Prešove, ktorý vydal uznesenie sp. zn. 27Co/8/2024-276, zo dňa 19.12.2024,

ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zásadným argumentom v
uznesení Krajského súdu v Prešove bolo to, že Okresný súd Humenné nedostatočne zdôvodnil, ktorý
dôkaz produkovaný či zo strany žalobcu, či zo strany žalovaného považuje za vierohodný a to bez
podrobnejšieho zdôvodnenia.

Má zato, že v nadväznosti na predmetné rozhodnutie sa žalovaný v tomto prípade D. A. E. v domnienke,
že Okresný súd Humenné žalobe vyhovie aj po tom ako Krajský súd v Prešove poukázal na závažné
pochybenie prvostupňového súdu pri rozhodovaní o predmetnej žalobe, účelovo zbavuje majetku.

Na základe lustrácie cez internet portál dospel k záveru že jediný majetok vo vlastníctve žalovaného
je Byt č. 1, na prvom poschodí, vchod č. 21, v budove pre obchod a služby so súp. č. XXXX, na

ulici na adrese F. XXXX/XX, C., ktorý sa nachádza na pozemku CKN č. 3906/11 - zastavaná plocha a
nádvorie zapísaný na LV č. XXXXX pod B14, ako aj podiel na spol. častiach a spol. zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN č. 3906/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2831 m2 a
CKN parc. č. 3906/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2090 m2 v podiele 25427/292800. V rámci
bytového komplexu FAMM Humenné, vlastní žalovaný aj nebytové priestory, a to nebytový priestor č. 1,

a nebytový priestor č. 2, ako aj príslušný podiel na spoločných častiach, zapísaný na LV č. XXXXX v k.
ú. C., a to každý priestor v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.

Jedná sa o byt a nebytový priestor, ktoré sa nachádzajú v komplexe FAMM Humenné, teda v komplexe,
ktorý mal byť predmetom zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi ním a žalovaným, a ktorá je

obsahom odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Humenné.

Uviedol, že tento byt je ponúkaný na predaj v realitnej kancelárií RoKoS reality s. r. o., so sídlom, Ružová
2272/41, 048 01 Rožňava. Dôkazné prostriedky jeho tvrdenia nepredstavujú len samotný inzerát, ale
aj komunikácia s realitným maklérom. Intemetový odkaz na apartmán: humenne-pripravujeme-887403"

https://www.zoznamrealit.sk/predaj-apartmanu-v-meste- humenne-pripravujeme-887403.

Poukázal, že základným predpokladom na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení podľa § 343
CSP je dôvodnosť toho, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho
inštitútu je okrem iného to, že vznikne dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie. Ak by sa žalovaný

zbavil všetkého majetku, ktorý by bol spôsobilý predmetom záložného práva, v prípade, ak by Okresný
súd Humenné v súdnom konaní sp.zn. 7C/21/2023 žalobe vyhovel, vzhľadom k tomu, že žalovaný by
nemal žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uplatniť nárok, príp. by sa stalo takéto právoplatné
rozhodnutie súdu nevykonateľné, a následná exekúcia by bola ohrozená.

2. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 7C/21/2023 vedené na návrh žalobcu voči žalovanému konanie
o zaplatenie sumy 40 000,- eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a konanie nie je
právoplatne skončené.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

4. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola

pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť
nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

6. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie
odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP).

V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

7. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS
294/2020: ,,je cieľom zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v

priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má
poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho
nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti
strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní

rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní
vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri
rozhodovaní na súde odvolacom.“8. ,,Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol

byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery“ ( z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).
9. ,,Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá

neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje.“ - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017.

10. Súd poukazuje, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to

zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby
mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
predzačatímkonania(§344vspojenís§337CSP),vpriebehukonania,akoajpojehoskončení(§344v
spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie

záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného
práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

11. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by veriteľ získal postavenie záložného
veriteľa a mohol by pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v
exekučnom konaní.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím

opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Základným účelom

zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa,
teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní.
Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je teda predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť

práv,resp.peňažnýchpohľadávokveriteľov,areštriktívneobmedziťpriestornašpekulatívnezbaveniesa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. OZ, ktoré v prípade plurality
záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ
pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka

priznaná (prisúdená).

13. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok
v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní
navrhovateľazabezpečovaciehoopatrenia,aleideokategóriu,ktorámusíbyťdonajvyššejmožnejmiery

objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v
danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a ním
predložených dokladov mal súd za osvedčené.

14. Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/75/2018 zo dňa 23.05.2018 uviedol: ,,Nie v

každom prípade je nutné striktne vyžadovať od navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby nutne
preukázalkrokydruhejstranykzbaveniusaveci,kuktorejsamázáložnéprávozriadiť.Aksapohľadávka
žalobcu a jeho obava z ohrozenia exekúcie črtá z obsahu doložených listinných dôkazov, možno aj len
na základe toho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.“15. V danej veci bolo osvedčené konanie žalovaného, ktorým sa zbavuje svojho majetku, nakoľko
zo žalobcom predložených dokladov ako príloh k podanému návrhu vyplýva, že žalovaný ponúka na

odpredaj byt č. 1 s príslušenstvom v C. v jeho výlučnom vlastníctve prostredníctvom realitnej kancelárie,
pričom predmetné nehnuteľnosti sú jediným nehnuteľným majetkom vo vlastníctve žalovaného, žalobca
teda primerane osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie pre prípad, že by bol v spore vedenom na
tunajšomsúdepodsp.zn.7C/21/2023ovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške40000,-eursprísl.
úspešný. Žalovaný urobil kroky k odpredaju jeho nehnuteľností v čase vedenia uvedeného súdneho

konania, teda v čase, keď o nároku žalobcu voči nemu na zaplatenie peňažnej pohľadávky ešte nie je
právoplatne rozhodnuté.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda
súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda,
že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením
zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti

účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci
samej, avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť

ochranu navrhovateľovi z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok, ktorého uspokojenie má
byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania a v odôvodnených prípadoch
nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou.

Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu V Bratislave sp, zn. 16Co/71/2018 zo

dňa 21.06.20128, v ktorom uviedol: ,, Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch,
keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom
na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.“

16. Súd sa tiež zaoberal otázkami proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia.

Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či v jeho dôsledku zásah

do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmať aj to, či návrh je prípustný z hľadiska
ústavnoprocesnýchprincípovplatnýchvcivilnomprocese,čijeopodstatnenýzhľadiskaochranyústavou
zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia.

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k jedinému nehnuteľnému
majetku žalovaného podľa názoru súdu nie je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti
(proporcionality), ktorá vyjadruje, že iba v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu
zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu.

17. Súd teda dospel k záveru, že existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou
podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, žalobca v konaní osvedčil. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností teda žalobca poskytol súdu také dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčili
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, pričom vyhovením
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa poskytne dočasná ochrana žalobcovi za účelom

zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky voči žalovanému uplatnenej na tunajšom súde v konaní sp.
zn. 7C/21/2023, ktoré nie je právoplatne skončené.V miere nevyhnutnej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola tak existencia pohľadávky
žalobcu voči žalovanému v danej veci osvedčená, keďže nebola jednoznačným spôsobom vyvrátená
vzhľadom na vedené súdne konanie pod sp. zn. 7C/21/2023 a rovnako bola osvedčená aj obava žalobcu

z ohrozenia exekúcie vzhľadom k faktickým úkonom žalovaného smerujúci k predaju jeho jediného
nehnuteľného majetku.

Takýto zásah do práv žalovaného tiež súd nepovažuje za neprimeraný. Lustráciou v Sociálnej poisťovni
súd zistil, že žalovaný je iba poberateľom starobného dôchodku vo výške 441,80 eur, lustráciou

bankových účtov súd zistil, že žalovaný má vedený účet iba v J. K., L. s aktuálnym zostatkom 34,26 eur,
lustráciou v katastri nehnuteľnosti súd nezistil žiadny iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný svoj jediný nehnuteľný majetok chce predať, pričom zo žalobcom predložených dôkazov
vyplýva, že k uvedenému kroku pristúpil v čase vedenia súdneho konania o zaplatenie peňažnej
pohľadávky žalobcu, ktorého časový horizont ukončenia nie je možné v súčasnej dobe predpokladať,
nakoľko práve na návrh žalovaného vo veci samej je nariadené znalecké dokazovanie. Za takéhoto

stavu súd je toho názoru, že zaťaženie nehnuteľného majetku žalovaného zriadením sudcovského
záložného práva, ktoré má dočasný charakter, pričom samotné vlastnícke právo žalovaného a jeho
dispozičné úkony s nehnuteľnosťami nie sú obmedzené, nepredstavuje neprimeraný zásah do jeho práv,
aj keď súdu je zrejmé, že ich hodnota musí byť vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. Existuje tu však
dôvodná obava, že v prípade vedenia konania pod sp. zn. 7C/21/2023 dlhšiu dobu a v prípade predaja

nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného počas súdneho konania, bez vyhovenia návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, by prípadný výkon exekúcie na majetok žalovaného bol ohrozený a
pohľadávka žalobcu by sa stala nevymožiteľnou.

Súd preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

18. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník

V danej právnej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a preto
mu voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd

v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).