Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125301605
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6125301605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. D. E. F. XXX, v konaní zaplatenie sumy 1 514,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1 514,82 eur, úrok vo výške

338,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1 514,82 eur od 03.09.2022 do zaplatenia
a zaviazal ho na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca žalobcu, spoločnosť G. H. I., J., poskytol
žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom
úverového účtu XXXXXXXXXX a reg. číslom XXXXXXXXXXXXXXX úver vo výške 3 000,- eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok.

V ďalšom uviedol, že jeho právny predchodca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver,
pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo
preukazujeme výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného.
V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných

úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu
neplatenia.Nakoľkožalovanýnapriekpísomnejvýzveprávnehopredchodcusvojdlhztituluomeškaných
úverových splátok nezaplatil, právny predchodca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej
predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu XX.XX.XXXX
predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy

bolo žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s
označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“.Poukázal, že nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi sa tak od 03.09.2022
dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

V ďalšom uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou G.
H. I., J., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená
jemu ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení

pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej pohľadávky bola
postupcom vyčíslená ku dňu 12.08.2024. Žalovaný bol vyzvaný jeho právnym zástupcom na zaplatenie
dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru.

Na záver uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške
nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1 514,82 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný napriek

predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si v tomto konaní uplatňujeme voči žalovanému aj nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom
a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o pôžičke, prežalobnou upomienkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovaného a zistil nasledovný
skutkový stav:

4.MedziG.H.I.,J.ažalovanýmboladňaXX.XX.XXXXuzatvorenázmluvaoposkytnutíspotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX. V bode 1., 3. Zmluvy boli dohodnuté
základné parametre úveru, ktorý veriteľ žalovanému poskytol a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať :
Výška úveru 3 000,- eur, Lehota splatnosti 96 mesiacov, Výška úrokovej sadzby platnej ku dňu
schválenia úveru 13,75 % p.a., Dátum splatnosti prvej splátky 10.05.2017, Dátum poslednej anuitnej

splátky 10.04.2025, Mesačná anuitná splátka vrátane poistného 53,92 eur, RPMN 15,22 %, Doba
trvania zmluvy: 96 mesiacov, Celková čiastka ktorú má dlžník zaplatiť 5 003,04 eur, Výška celkových
nákladov dlžníka 2 003,04 eur, Priemerná RPMN 13,31 %, odplata 16,72 %.

Podľa bodu 5. písm. b) Zmluvy, v prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných

povinností je veriteľ oprávnený v súlade s podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov,
spôsobom a za podmienok upravených v čl. VII. podmienok.

5. Treťou upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 21.07.2022, pôvodný veriteľ upovedomil žalovaného
o tom, že je napriek predchádzajúcim upomienkam v omeškaní s úhradou sumy 171,68 eur. Zároveň

žalovaného vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy a upozornil na to, že v opačnom prípade bude
požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom.

6. Z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa XX.XX.XXXX súd
zistil, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 23.08.2022. Výška dlhu
predstavovala sumu 1 615,09 eur, z čoho istina predstavuje sumu 1 514,82 eur, ktorá sa bude ďalej
úročiť počnúc zajtrajším dňom zákonným úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až
do jej zaplatenia, základné úroky 79,94 eur, sankčné úroky 1,11 eur, poplatky 19,22 eur. Tiež žalovaného
požiadal o úhradu celkového dlhu v lehote 7. dní od doručenia výzvy. V tomto oznámení nebolo uvedené

(konkretizované), pre ktorú omeškanú splátku právny predchodca žalobcu využil svoje právo podľa §
565 OZ.

7.ZOznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa28.08.2024vyplýva,žeG.H.I.,J.oznámilažalovanému,
že postúpila ku dňu XX.XX.XXXX svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy s VS: XXXXXXXXXX

uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom v celosti, spolu
so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o. ako postupníka.8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nemôže postúpiť právo vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom uvedené neplatí, ak sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnej banky,
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu – bankovým subjektom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 000,- eur, ktorú sa zaviazal splatiť formou

pravidelných mesačných splátok. Nakoľko žalovaný úver nesplácal pôvodný veriteľ ku dňu 23.08.2022
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

14. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2024 postúpil pohľadávku
voči žalovanému z predmetného úveru na žalobcu.

Na žalobcu tak bola postúpená banková pohľadávka a vzhľadom na uvedené sa súd v prvom rade
zaoberal tým, či banková pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu a teda či na jeho strane je
v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia.

15. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, tak na postúpenie predmetnej pohľadávky je potrebné aplikovať aj § 17
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že veriteľ nemôže postúpiť právo vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom uvedené neplatí, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú
banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

16. Žalobca si v konaní uplatňuje právo na peňažné plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
sa jedná o postúpenú bankovú pohľadávku, teda ide o peňažný záväzok ktorý vznikol zo záväzkového
vzťahu medzi žalovaným a bankou. Žalobca pohľadávku voči žalovanému z tohto záväzkového vzťahu

mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2024. Zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách v § 92 ods. 8 definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku
patriacu banke.

17. Podľa súdu žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, platne nenadobudol. Je tomu

tak pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo dodržané ustanovenie
§ 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetom postúpenia nebola pohľadávka bankypred konečným termínom splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko konečná splatnosť úveru bola dňa
10.04.2025, pričom splatnosť prvej splátky bola 10.05.2017.

Zo strany pôvodného veriteľa síce jednostranným právnym úkonom došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 23.08.2022, avšak vyhlásenie okamžitej splatnosti celého úveru podľa názoru
súdu nebolo platné, pretože aj keď bolo urobené, veriteľ-postupca v ňom neuviedol (nekonkretizoval),
pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda tento právny
úkon vzhľadom na jeho neurčitosť je neplatným právnym úkonom.

Súd zastáva právny názor, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1. v tej
časti, ktorá je po splatnosti, 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky,
4. omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postúpená
pohľadávka voči žalovanému nebola ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v celom rozsahu
splatná, a teda neboli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie celej pohľadávky z banky na

žalobcu. Nerešpektovanie právnej úpravy upravujúcej postúpenie bankových pohľadávok v ustanovení
§ 92 ods. 8 zákona o bankách má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa

28.03.2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018.

Súd tiež poukazuje aj na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024 v ktorom uviedol: ,, Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej

dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 uviedol: ,, Vo vzťahu
k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou
jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania

úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky,
pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o

splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone

ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

Aj keby sa pre platnosť samotného vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru nevyžadovala uvedená
skutočnosť, dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala
tomuto vyhláseniu, teda Predžalobná upomienka, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou
splátkou a v akej výške, bol žalovaný v omeškaní s jej zaplatením.

V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 v ktorom
uviedol: ,, V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale

i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a

v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov
nižších inštancií vzaté do úvahy.“

Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa
31.07.2024.

18. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vcdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025,
kde došlo k prijatiu nasledovného zjednocujúceho stanoviska: ,, Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky
klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou
nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie

o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“

Už z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 31.03.2022
sp. zn. 2Cdo/266/2020 vyplýva ,,...že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo

i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách..." (a obdobne tiež v uznesení z 27. októbra 2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020).

Ak by aj súd vyhodnotil jednostranný právny úkon veriteľa – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru,

ako platný právny úkon, v konaní súd však nemal za preukázané, aby následne pôvodný veriteľ,
pred postúpením pohľadávky na žalobcu, osobitnou výzvou upovedomil žalovaného že je v omeškaní,
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a pre prípad nezaplatenia pohľadávky by ho upovedomil
o možnosti postúpenia pohľadávky na tretí subjekt. Aj z uvedeného dôvodu by potom následne
súd musel právny úkon – zmluvu o postúpení pohľadávky, považovať za neplatný právny úkon pre

obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka a musel by konštatovať nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

19. Súd v danej právnej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že na strane
žalobcu v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a žalovanému tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.