Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203223
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8323203223.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. E. XX, zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so
sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1. G. H., 2. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. E. XXXX/XX, XXX XX B., zast. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/XX, XXX XX B., 3.
L. M. (PKV87), 4. G. (ž. A. D.), 5. N. M. (PKV87), žalovaní v 1., 3. až 5. rade zastúpení správcom:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 6. O. P., C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/XX, XXX XX B., zast. P. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
X, XXX XX O., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až v 6. rade k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Q. P., obec Q. P., R. B., vedenej na LV č. XXX ako pozemok registra ,,E“, parc.
č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u je novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX -
zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX/X –
záhrada o výmere XXX m2, do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade p r i k a z u j e novo vytvorenú

parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX/X – záhrada o výmere XX m2, do výlučného vlastníctva žalovanej
v 6. rade p r i k a z u j e novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX/X – záhrada o výmere XX
m2, nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. P., okres B., tak ako boli vytvorené geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným N. A. A. – GEOMM, úradne overeným dňa
XX.XX.XXXX pod číslom G1 – XXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov zaplatiť žalovanému v 1.
rade sumu 102,60 eur, žalovanému v 3. rade sumu 513,- eur, žalovanému v 4. rade sumu 513,- eur,

žalovanému v 5. rade sumu 513,- eur na účet správcu: Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36,
817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, číslo účtu: IBAN: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol: XXXXXXX, poznámka: OS Humenné, sp. zn. 7C/61/2023 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXX a to pozemku registra ,,E“, parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, katastrálne
územieQ.P.,okresB.,abypozemokprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyneauložiljej zaprikázané
podiely vyplatiť žalovaným odplatu.Podanie žaloby odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku - podiel 4/10.
Na liste vlastníctva sú zapísaní spoluvlastníci : S. D. – podiel 16/192, G. H. – podiel 4/192, G. D. – podiel

1/10, L. M. – podiel 20/192, S. M. – podiel 20/192, N. M. – podiel 20/12, O. P. – podiel 16/192.

Ona je zároveň vlastníčkou rodinného domu súp. č. 88 evidovanom na LV č. XX. k. ú. Q. P., ktorý je
postavený na pozemku reg. ,,C“, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2 a ktorý sa spolu s pozemkom reg. ,,C“ parc. č. XXX, druh pozemku – záhrada o výmere XXX

m2, nachádzajú práve na pozemku reg. ,,E“, parc. číslo XXX, evidovanom na LV č. XXX. V dome býva
so svojou rodinou. Pozemok reg. ,,E“, parc. č. XXX užíva a udržiava výlučne ona a je v jej záujme, aby
pozemok aj vlastnila, nakoľko nikto iný okrem nej sa o pozemok nestará.

Poukázala, že Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý zastupuje nezistených vlastníkov, zaslala
žiadosť o odkúpenie ich podielov zo dňa 09.08.2023, avšak k mimosúdnej dohode medzi nimi nedošlo.

V ďalšom uviedla, že podľa znaleckého posudku vypracovaného N. P. L. č. XXXXXX, je všeobecná
hodnota jej spoluvlastníckeho podielu 4/10 vo výške 1 470,- eur, teda všeobecná hodnota
vyporiadavaných nehnuteľností sa pohybuje v cene 3 675,- eur, t.j. 3,73 eur/m2.

2. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že žalovaní G. D. a S. D. nie sú neznámi vlastníci. Následne
boli vedené dedičské konania o prejednaní novoobjaveného majetku a podiel 16/192 S. D. nadobudla
žalobkyňa. Po zomrelom G. D. podiel 1/10 nadobudla dedička A. I., ktorá bola následne do konania
pribraná na strane žalovaných ako žalovaná v 2. rade.

3. Žalovaní v 1., 3. až 5. rade v konaní zastúpení správcom súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového vlastníctva, spôsob vyporiadania ponechali na zvážení súdu. Nesúhlasili však s výškou
náhrady za stratu spoluvlastníctva a to 3,73 eur/m2. Navrhli výšku náhrady 10,- eur/m2.

4. Žalované v 2. a 6. rade so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili. Nesúhlasili však

s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Predložili geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vyhotovený N. A. A. – GEOMM, úradne overený dňa XX.XX.XXXX pod číslom T. – XXX/
XXXX a navrhli ich podiely odčleniť a prikázať im do výlučného vlastníctva.

Žalobkyňa následne vyslovila s takýmto spôsobom vyporiadania súhlas.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV č.
XXX, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, písomnými
vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaných v 2. a 6. rade
a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z listu vlastníctva č. XXX, okres B., k.ú. Q. P., že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti: parcely reg. ,,E“ č. XXX - záhrada o výmere XXX m2 a to žalobkyňa v podiele 4/10
a 16/192, žalovaný v 1. rade v podiele 4,192, žalovaná v 2. rade v podiele 1/10, žalovaný v 3. rade
v podiele 20/192, žalovaný v 4. rade v podiele 20/192, žalovaný v 5. rade v podiele 20/192, žalovaná

v 6. rade v podiele 16/192.

7. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom N. P. L. vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti podielu žalobkyne v rozsahu 4/10 (394 m2) na parcele reg. ,,E“ č. XXX, zapísanej
na LV XXX, katastrálne územie Q. P., je 1 46962 eur, t.j. 3,73 eur/m2.

Znalec v posudku uviedol, že pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce Q. P. na jej konci, kde
je zástavba starších rodinných domov. Je tam možnosť napojenia na verejný rozvod ELI a plyn, bez
možnosti napojenia na verejný vodovod a kanalizáciu. Pozemok je s priamym prístupom zo spevnenej
obecnej komunikácie. Obec je od mesta B. vzdialená XX km a od mesta D. cca XX km. V obci je základná

občianska vybavenosť.

8. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným N. A. A. – T.,
úradne overeným dňa XX.XX.XXXX pod číslom G1 – XXX/XXXX, bola parcela reg. ,,E“ č. XXX, k. ú.Q. P. rozdelená na novo vytvorené parcely reg. ,,C“ a to číslo XXX – zastavaná plocha o výmere XXX
m2, číslo XXX/X – záhrada o výmere XX m2, číslo XXX/X – záhrada o výmere XX m2, číslo XXX/X –
záhrada o výmere XX m2. Parcela reg. ,,E“ č. XXX zaniká. Parcely č. XXX, XXX/X majú byť prikázané

do výlučného vlastníctva žalobkyne, parcela č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej v 6. rade
a parcela č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade.

9. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v 1., 3. až 5. rade vo svojich vyjadreniach uviedol,
že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nemá výhrady k zrušeniu podielové

spoluvlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiam auprednostňujereálnerozdelenienehnuteľnostípodľa
výškypodielov,pričomjepotrebnéprihliadaťnaúčelnosťvyužitiapozemku.Následneuviedol,žespôsob
vyporiadania ponecháva na zvážení súdu a to vzhľadom na vykonané dokazovanie.

Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady uviedol, že podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. Fond
môže previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej

za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné
vychádzať z trhovej ceny spornej parcely. Primeraná finančná náhrada pre ustupujúceho spoluvlastníka
má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej obci.

Poukázal, že žalobkyňa v podanej žalobe náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných vyčíslila na

základe znaleckého posudku vo výške 3,73 eur/m2. V tomto smere poukázal na kúpnu zmluvu, kde
obec Q. P. odpredala podiel o veľkosti 4/10 žalobkyni za cenu 5,- eur/m2 a tiež na rozsudok tunajšieho
súdu vo veci sp. zn. 5C/7/2023, kde predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v obci Q. P. a výška náhradu voči ustupujúcim spoluvlastníkom bola určená v sume
10,- eur/m2.

Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov priložil:

Kúpnu zmluvu bez uvedenia dátumu podpisu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako kupujúcou a R. Q. P.
ako predávajúcim. Predmetom bol prevod vlastníctva k podielu o výške X/XX parcely reg. ,,E“ č. XXX

zapísanej na LV č. XXX, druh pozemku – záhrada o výmere XXX m2. Kúpna cena bola dojednaná v
sume 5,- eur/m2.

Rozsudok Okresného súdu Humenné, sp.zn. 5C/7/2023 zo dňa 12.06.2023, v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo zrušené podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

v katastrálnom území Q. P. a to parcelám reg. ,,E“ č. XXX, XXX, XXX, druh pozemku – záhrada. Cena
nehnuteľnosti bola stanovená na základe vzájomnej dohody vo výške 10,- eur/m2.

10. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení a vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí so
zrušením podielového spoluvlastníctva a v zmysle predloženého geometrického plánu navrhla, aby v jej

prospech bola prikázaná novo vytvorená parcela reg. ,,C“ č. XXX/X – záhrada o výmere XX m2, ktorá
zodpovedá jej podielu na parcele reg. ,,E“ č. XXX. Uviedla, že tento spôsob vyporiadania predstavuje
logické usporiadanie a umožňuje prospešnejší výkon vlastníckeho práva k ostatným nehnuteľnostiam
v jej vlastníctve, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve s dotknutým pozemkom.

11. Žalovaná v 6. rade vo svojich písomných vyjadreniach a vo svojej výpovedi uviedla, že uprednostňuje
reálne rozdelenie parcely. V zmysle predloženého geometrického plánu navrhla, aby súd do jej
výlučného vlastníctva prikázal pozemok v novom stave a to parcelu reg. ,,C“ o výmere XX m2, ktorá
susedí s jej pozemkom – parcela reg. ,,E“ č. XXX. Poukázala, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
stavby so súp. č. XX – rodinného domu, ktorý sa nachádza na parcele reg. ,,C“ č. XXX.

Pokiaľ sa jedná o výšku primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom uviedla, že sumu 3,73 eur/
m2 považuje za neprimeranú a neakceptovateľnú. Nezodpovedá ani kúpnej cene, za ktorú žalobkyňa
v roku 2022 časť parcely nadobudla a to podiel vo výške 4/10. Táto cena nezodpovedá ani všeobecnej
hodnote určenej v dedičskom konaní sp. zn. XXX/XXX/XXXX.

12. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach a vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s reálnou
deľbou, tak ako navrhuje zástupca neznámych spoluvlastníkov. Parcelu užíva a udržuje výlučne ona.
Nikto s podielových spoluvlastníkov sa o ňu nestará, čo odôvodňuje neúčelnosť reálneho rozdelenianehnuteľnosti. Ak by časť pozemku bola vyčlenená v prospech nezistených spoluvlastníkov, tak by
nebola nikým udržiavaná. Takýto spôsob vyporiadania by nebol efektívny. Pokiaľ sa jedná o výšku
finančnej náhrady uviedla, že súhlasí s náhradou vo výške 5,- eur/m2. So spôsobom vyporiadania vo

vzťahu k žalovaným v 2. a 6. rade a to vyčlenením ich reálnych podielov súhlasila.

13. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy
zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

15. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je
zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a
zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.

Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou
stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je
potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a

povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho

vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo
dňa 28.02.2022.16. V danej právnej veci súd je to toho názoru, že u žalovaných v 1., 3. až 5. rade ide o nezistených
vlastníkov, ktorých so zákona zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

17. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že

ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný

žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk

výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).
18. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len

dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

19. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným
hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný
význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobe
vysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,

ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo

spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v

Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. 3 Cdo 82/93) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2491/2005).

20. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže
prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,
kto ju zveľaďoval a pod.

Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka
zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov
v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať donej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať
z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

21. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností žiadala podielové
spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže

kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

Stranysporusanaspôsobevyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvazhodli,tedavšetcisúhlasilistým,
aby ich podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené, zástupca žalovaných v 1., 3. až 5. rade ponechal

rozhodnutie o spôsobe vyporiadania na úvahe súdu a žiadal, aby súd prihliadal na účelne využitie
pozemku, žalovaní 2. a 6. navrhli vyčleniť ich podiely v zmysle predloženého geometrického plánu ako
samostatné parcely reg. ,,C“ a s takýmto vyporiadaním žalobkyňa súhlasila.

Preto súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné

číslo XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné
číslo XXX/X – záhrada o výmere XXX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, do výlučného
vlastníctva žalovanej v 2. rade prikázal novo vytvorenú parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX/X – záhrada
o výmere XX m2, do výlučného vlastníctva žalovanej v 6. rade prikázal novo vytvorenú parcelu reg. „C“
parcelné číslo XXX/X – záhrada o výmere XX m2.

Súd prihliadal na účelné využitie nehnuteľnosti, vychádzal z toho, že na novo vytvorenej parcele reg. ,,C“
č. XXX sa nachádza rodinný dom žalobkyňa, v ktorom žije spolu so svojou rodinou. Parcela reg. ,,C“
č. XXX/X – záhrada, je priľahlou parcelou a je využívaná a obhospodarovaná výlučne žalobkyňou a jej
rodinou. Podľa názoru súdu by nebolo účelné vyčleňovať podiely nezistených vlastníkov a prikázať ich

do ich výlučného vlastníctva, nakoľko o takto vyčlenené podiely by do budúcna sa nemal kto starať,
neboli by vôbec reálne užívané a preto ako jediný spôsob vyporiadania ich podielov súd videl ten, že
ich prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne.

22. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva

žalobkyne, žalovaným v 1., 3. až 5. rade vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa
vyčíslila vyrovnacieho podiely v cene podľa ňou predloženého znaleckého posudku 3,73 eur/m2.
Následne však upravila túto cenu na sumu 5,- eur/m2. Za túto sumu ona sama v roku 2022 odkúpila časť
parcely reg. ,,E“ č. XXX a to podiel 4/10. Správca zastupujúci žalovaných v 1.. 2. až 5. rade s takouto
cenou nesúhlasil a predložil súdu súdne rozhodnutie, kde bola dohodnutá cena v priebehu súdneho

konania 10,- eurá/m2.

23. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1.,
2. až 5. rade.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Znalec v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou vychádzal pri oceňovaní daných nehnuteľností a

stanovení primeranej náhrady pri výplate z ceny stanovenej formou polohovej diferenciácie. Jedna časť
parcely je zastavaná stavbou rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve žalobkyne, ďalšia časť parcely
tvorí dvor a záhradu k rodinnému domu.

Správca zastupujúci žalovaných v 1. až 7. rade vyššie uvedenú cenu namietal, poukázal na to, že

cena musí byť primeraná a má zodpovedať trhovej cene nehnuteľnosti. V konaní predložil návrh kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a R. Q. P., na základe ktorej žalobkyňa odkúpila časť vyporiadanej
nehnuteľnosti za sumu 5,- eur/m2. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie tunajšieho súdu ním predložené, tak
konečná kúpna cena vo výške 10,- eur/m2 bola výsledkom vzájomnej dohody strán konania.Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle §

185 ods. 2 CSP. O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

Predložené súdne rozhodnutie súd nepovažoval za rozhodný dôkaz pre stanovenie ceny náhrady za
spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1., 3. až 6. rade, konečná kúpna cena bola výsledkom koncenzu
medzi zmluvnými stranami.

V danej veci žalobkyňa navrhla výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1.,
3. až 5. rade vo výške 5,- eur/m2 a súd dospel k záveru, že žalobkyňou navrhnutá výška náhrady za
spoluvlastnícke pomery je primeraná.

Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobkyni zaplatiť náhradu žalovaným:

žalovanému v 1. rade sumu 102,60 eur, žalovanému v 3. rade sumu 513,- eur, žalovanému v 4. rade
sumu 513,- eur, žalovanému v 5. rade sumu 513,- eur a to všetko na účet správcu v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie
predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní,
v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,
by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobkyňu nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom zväzku so žalovanými. Zástupca žalovaných v 1., 3. až 5. rade ponechal rozhodnutie
na úvahe súdu, žalované v 2. a 6. rade navrhli odčleniť ich podiely a žalobkyňa s tým súhlasila. Spornou
v konaní bola iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1., 3. až 5. rade. Neexistovala
žiadna možnosť iným spôsobom dospieť k vzájomnej dohode ako cestou súdu. Zástupca žalovaných

v 1., 3. až 5. rade je právnickou osobou zriadenou štátom, ktorý koná v rozsahu zákonom vymedzených
práv a povinností, teda aj spravuje a nakladá s pozemkami ktorých vlastníci nie sú známi a zastupuje ich
v konaniach týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nim. Súd preto vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 zo dňa 27.01.2015 v ktorom
uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľ§ 142 ods. 3 OSP (čoho sa dožadujú
sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v
konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom

na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto
okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené
sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnostivýroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie
než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v § 142 ods. 2 a 3 OSP.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.