Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Csp/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725203853
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725203853.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. F. XX, XXX XX C.
D. E. a 2) G. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. F. XX, XXX XX C. D. E., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária VOLČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO:
55 968 058, proti žalovanému: ZILES s.r.o., Dostojevského 3311/35, 058 01 Poprad, IČO: 50 067 028,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Strany sporu n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2025 sa žalobcovia („ďalej aj navrhovatelia alebo povinní“ )
domáhali spolu so žalobou podanej vo veci samej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola

uložená povinnosť žalovanému ( „ďalej aj odporca, kupujúca alebo oprávnený“), aby sa zdržal výkonu
exekučného záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky v súdnej exekúcii vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. 121 EX 537-23 predajom nehnuteľností vedených
( evidovaných ) Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres B., obec C.
D. E. a to parcely reg. C č. 101/4 o výmere 412 m2 – záhrady, parcely reg. C č. 101/5 o výmere 86 m2
– zastavaná plocha a nádvorie a stavby rodinného domu súp. č. 84 na parcele č. 101/5 evidovaného

Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres B. a obec C. D. E. a tým
zdržať sa súhlasu s týmto spôsobom vykonania súdnej exekúcie až do rozhodnutia súdu vo veci samej
(súd z dôvodov gramatických a logických drobne upravil znenie návrhu v časti popisu nehnuteľností).
2. Svoj návrh odôvodnili žalobcovia ( prostredníctvom právneho zástupcu ) tým, že súdny exekútor
nariadil termín dražby ich rodinného domu, ktorý je ich jediným obydlím, ktoré je tak chránené čl. 8 ods.
1 Dohovoru ( napr. rozsudok ESĽP vo veci Chalikov vs Azerbajdžan č 42883/1, bod. 120 a nasl. , zo

dňa 22.10.2015 ) na deň 21.10.2025 a jeho predajom v dražbe by tak stratili obydlie, čo hrozí a nastala
by tak ujma bezpochyby väčšia, ako ujma spočívajúca v dočasnom zdržaní sa výkonu záložného práva
žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia v dôvodoch návrhu zdôrazňujú, že nenavrhujú
absolútnu blokáciu súdnej exekúcie a cieľom návrhu je, aby žalovaný strpel, že súdny exekútor na
základe súhlasu žalovaného dočasne do skončenia konania vo veci samej spôsob súdnej exekúcie
dražbou ich rodinného domu nevykoná ( súd tu poznamenáva, že petit návrhu určili ale úplne inak ).

3. Exekúcia by podľa žalobcov poprela to, čoho sa domáhajú prostredníctvom žaloby, pričom už splnili
podstatnú časť pohľadávky ( zrejme žalovanému ), pričom celým konaním vrátane dovolacieho konania
o bezdôvodné obohatenie bol výkon exekučného záložného práva súdmi dočasne pozastavený.
4. Žalobcovia majú za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne rozpor medzi verejným
záujmom, pretože ochrana základných ľudských práv, čiže obydlia tu má prednosť.
5. V žalobe samotnej naviac žalobcovia ešte tvrdili, že v kúpnej zmluve išlo vlastne o zakázaný

zabezpečovací prevod práva, že boli uvedení žalovaným – oprávneným do omylu a kúpnu zmluvu,
v ktorej predajná cena ich domu bola nereálna – nižšia, ako hodnota nehnuteľností, vnímali ako úverovúspotrebiteľskú službu od odporcu, ktorá bola pre nich nevyhnutná , aby 25.10.2016 neprišli o dom
v dobrovoľnej dražbe, ktorá sa konala na základe návrhu VÚB Bratislava po tom, čo táto vyhlásila
predčasnú splatnosť ich úveru vo výške pôvodne 15 000 EUR zabezpečeným práve ich rodinným

domom (a priľahlými nehnuteľnosťami ), výkon ktorého sa tak realizoval v roku 2016 predmetnou
dražbou, a ktorú odvrátili práve predajom domu a pozemkov (dočasným) deň pred touto dražbou
odporcoviapeniazetaktozískané týmtopredajompoužilinaúhradudlhuVÚB(čímtaknedošlokvýkonu
samotnej dražby). Pritom časť kúpnej ceny vo výške 15 000 EUR údajne naviac vrátili žalobcovia
oprávnenej po 5 000 EUR na základe jej žiadosti, ktorej sa podvolili, pretože boli v núdzi..., a tá to

popiera. Podľa žalobcov išlo v predaji domu za daných okolností o spotrebiteľský vzťah, kúpnu zmluvu
pripravila oprávnená, zmluva bola pre nich ako spotrebiteľov nevýhodnejšia, ich práva a povinnosti boli
oproti oprávnenej v hrubej nerovnováhe. Došlo k agresívnej obchodnej praktike oprávnenej ( kupujúcej ),
neprípustnej v spotrebiteľských vzťahoch, pričom oprávnená vyplatila za nich aj ďalšie dva dlhy viaznúce
na nehnuteľnosti exekútorom bez ich súhlasu, čiže išlo o nekalú obchodnú praktiku. Kúpnu zmluvu
považujú za obchádzanie zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva, pričom bola uzavretá v tiesni,

pri nepomernom plnení a pri vedomosti kupujúcej o dlhoch predávajúcich...

6. Aj z týchto uvedených dôvodov žalobcovia preto navrhujú, aby súd vydal neodkladné opatrenie,
ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu exekučného záložného práva ohľadom
v návrhu uvedených nehnuteľností na uspokojenie svojej pohľadávky v súdnej exekúcii vedenej JUDr.

Svätoslavom Mruškovičom pod 121EX 537-23 a tým zdržať sa súhlasu s týmto spôsobom vykonania
súdnej exekúcie až do rozhodnutia súdu vo veci samej viz. znenie petitu návrhu).

7. Na základe tohto návrhu súd preskúmal predložené listinné dôkazy, nachádzajúci sa v spise
a zistil, že uvedená dražba bola vyhlásená na základe prebiehajúcej súdnej exekúcie voči

žalobcom/ navrhovateľom súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. 121 EX
537-23 vykonávanej predajom nehnuteľností uvádzaných v návrhu žalobcov na dražbe dňa 21.10.2025,
pričom exekučným titulom je zrejme rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/22/2018 zo dňa
24.11.2021, ktorý uložil žalobcom zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/17/2022 zo 14.3.2023, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Podľa tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie (žalovaní ho ale nepredložili, súd vychádza
z rozhodnutia odvolacieho súdu) boli povinní zaplatiť žalobcovia, tam obaja žalovaní, zaplatiť žalobcovi
(tu žalovanému) spoločne a nerozdielne sumu 28 484,29 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od
2.12.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná v prvom rade (A. B.)
sumu 18 021,20 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od 18.11.2018 do zaplatenia v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku, žalovaný v II. rade (H. B.) sumu 2 566,23 EUR s 5% úrokom z omeškania
od 2.12.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež priznal žalobcovi nárok voči
žalovanej v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90% a voči žalovanému v II. rade v rozsahu
26%. Rozsudok sa stal právoplatným doručením tohto rozhodnutia sporovým stranám.
8. Súd poznamenáva, že táto skutočnosť, teda čo je vlastne titulom exekúcie, vyplýva iba nepriamo

z kontextu žaloby a z príloh, no ani v žalobe sa neuvádzajú podrobnosti o tejto exekúcii, dokonca
neboli pripojené k žalobe ani dotyčné listy vlastníctva, tie si pracne zadovažoval z registra sám súd,
pričom zistil, že exekučné záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené exekučným
príkazom 121EX 197/19 ( nie teda 121EX 537-23, ako v návrhu uvádzajú žalobcovia, také číslo
exekúcie týkajúce sa výslovne zriadenia exekučného záložného práva nie je na predmetných LV

zapísané, čiže ani neexistuje). Žalobcovia teda riadne neosvedčili, nepreukázali tvrdené skutočnosti
bez pochybností, z dražobnej vyhlášky a z LV vyplývajú iné skutočnosti, čiže súd nemal osvedčené
to ,čo tvrdia, osvedčené bolo zrejme len to, že sa ide dražiť ich nehnuteľnosť, ale nie je zrejmé, čo je
titulom dražby a za zistenia, že predmetný exekútor vedie teda dve exekučné konania voči žalobcom
( 121EX 197/19 a 121EX 537/23 ). Pritom z LV naviac vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach

je zapísané záložné právo ešte aj na základe uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/28/2019,
pričom ani toto rozhodnutie žalobcovia súdu nepredložili. Súdu tak chýba, o akú exekúciu a či práve
z toho titulu, čo žalobcovia uvádzajú, ide. Žalobcovia mali pre odstránenie týchto pochybností predložiť
súdu spolu s návrhom minimálne právoplatný rozsudok a oznámenie o začatí exekúcie, či exekučný
príkaz o predaji nehnuteľností, najmä ale vzhľadom na petit rozhodnutie súdneho exekútora o zriadení

exekučného záložného práva, čiže rozhodnutia, z ktorých by to bolo zrejmé vyvodiť nepochybný vzťah
prebiehajúcej exekúcie k tvrdeniam uvádzaných v návrhu a žalobe..., iba z oznámenia o dražbe nie je
možné tieto potrebné skutočnosti zistiť.9. V súvislosti s povinnosťou žalobcov osvedčiť tvrdené skutočnosti ďalej súd uvádza, že žalobcovia
v návrhu tiež tvrdia, že podstatnú časť svojho dlhu (zrejme uloženého im vyššie uvedeným rozhodnutím
súdu vrátiť žalovanému ako bezdôvodné obohatenie) už splnili ( ! ), no nijaký dôkaz o tom súdu

nepredložili.
10. Rovnako tvrdia, že konajúcimi súdmi počas celého konania, vrátane dovolacieho konania o
bezdôvodné obohatenie bol výkon exekučného záložného práva dočasne pozastavený, no ani o tom
nijaký dôkaz nepredložili. (Súd len predpokladá, že to nebolo neodkladným opatrením, ale na základe
zákona, kedy napr. je možné počas dovolacieho konania pozastaviť dovolacím súdom na návrh

výkon rozhodnutia...). No ani rozhodnutie o dovolaní, hoci tvrdia, že dovolacie konanie prebehlo, tiež
nepredložili.
11. Nepredložili k návrhu ani listy vlastníctva predmetných nehnuteľností, ako súd už vyššie uvádza,
ani výpis z Obchodného registra žalovaného, právoplatný rozsudok ako exekučný titul, a nepredložili
podľa súdu ani riadnu – nespochybniteľnú plnú moc na svoje zastupovanie advokátom, pretože
predmet ich zastupovania advokátom je jednoznačne v plnej moci určený tak, aby ich : „ zastúpil pri

všetkých právnych veciach a na vykonávanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa zastupovania
vo všetkých typoch spotrebiteľských sporov a konaní s tým súvisiacich.“ Predmet zastupovania je tak
určený mimoriadne neurčito a hoci je spis na základe tvrdenia a označenia žalobcov vedený zatiaľ ako
spotrebiteľský, vôbec nie je isté, že takým sporom je a či i naďalej bude, že ho tak súd posúdi, lebo nie je
viazaný posúdením žalobcu. A je zrejmé, že vzťah účastníkov sporu už bol v predchádzajúcom súdnom

konaní posudzovaný ako nespotrebiteľský, hoci sa žalobcovia domáhali ho posúdiť ako spotrebiteľský.
Sám Krajský súd v Prešove pri posudzovaní totožného vzťahu, ktorý je predmetom i tejto žaloby uviedol
( rozsudok 17Co/17/2022 z 14.3.2023, bod. 9 ), že tvrdenie žalovaných o spotrebiteľskom charaktere
kúpnej zmluvy nemá reálny základ, strany sporu uzavreli kúpnopredajnú zmluvu podľa § 588 Obč. zák.,
pričom žalobca ( tu žalovaný ) nekonal pri kúpe nehnuteľností v rámci predmetu podnikateľskej činnosti.

Samotní žalovaní tvrdili, že ich cieľom bolo sa vyhnúť dražbe a žalobca bol ochotný im pomôcť, čo
nakoniec aj deklaroval vo vyhlásení, že je ochotný nehnuteľnosť predať osobe, ktorú určí žalovaná v I.
rade.“
12. Inak, súd v danej fáze konania bez akéhokoľvek iného dôkazu, okrem tvrdenia žalobcov, a tiež
najmä vzhľadom aj na uvádzané závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval o nároku ,

ktorý je predmetom exekúcie a nepriamo i konania vo veci samej, nemôže definitívne posúdiť vzťah
medzi žalobcami a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, to by mohlo eventuálne vyplynúť až po ďalšom
dokazovaní...
13. A zrejme tento právny vzťah mal i exekučný súd, ktorý rovnako je povinný v rámci súdnej kontroly
spotrebiteľských zmlúv z ohľadom na neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, skúmať aj v exekučnom

konaní a dať odpoveď na túto otázku. Preto aj v súvislostiach, ktoré súd ozrejmuje nižšie sa javila
súdu potreba predložiť zo strany žalobcov aj listiny týkajúce sa exekučného konania vyplývajúce
z popisovaného vzťahu a najmä ich podania v exekučnom konaní a rozhodnutia súdu o nich, ak boli
podané... Všetky dôvody, ktoré sú predmetom žaloby a tým aj dôvodom pre vydanie neodkladného
opatrenia, ako aj dôvodnosť predaja domu ako obydlia s ohľadom na medzinárodné dohody ( a súvisiacu

judikatúru ESĽP a ESD ) by mal posúdiť totiž aj exekučný súd. Žalobcovia ale nepredložili súdu žiadne
listinné dôkazy týkajúce sa toho, čo predchádzalo dražbe, najmä teda listiny adresované exekučnému
súdu,čirozhodnutiaodexekučnéhosúduohľadomnároku,najmäčipodalinávrhnazastavenieexekúcie
(kde mohli uviesť dôvody o spotrebiteľskom charaktere vzťahu k titulu exekúcie uvádzané v žalobe),
resp. či tiež dali návrh na odklad exekúcie, či využili ostatné formy ochrany pred exekúciou a pod.

14. Tu súd tak nad rámec povinného zdôvodnenia konštatuje, že ak spotrebiteľ tvrdí, že najmä ak
ide o spotrebiteľské právo, námietky charakteru, aké uvádza v prejednávanej žalobe a v návrhu, je
povinný preskúmať exekučný súd. Totiž, okresný súd (exekučný súd) je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,

pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.( napr. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19 ).
15. Súd tiež musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v
súlade so zákonom. Súdny dvor už v rade prípadov ( napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano
Group Editorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a

vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones ), uzavrel, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady
č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že ( ak ide o spotrebiteľský spor ) , spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravenévopredpredajcomalebododávateľombeztoho,abymoholovplyvniťichobsah.Vzhľadomnapredmetné
nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

16. Smernica Rady č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom ( resp. inej spotrebiteľskej zmluvy ). Ak súd
rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd uzatvára, že exekučný súd je oprávnený i
povinný, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ex offo-z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul zo spotrebiteľskej zmluvy, či rozhodcovský
rozsudok, notárska zápisnica s prílohou a pod. zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
18. Avšak súd poznamenáva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a

povinnostiachzmluvnýchstránzospotrebiteľskejzmluvyjeneprijateľná.Neprijateľnousastávavtedy,ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.
19. Účastníci exekučných konaní sa tak môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak
existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade

nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov
práva je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky ( Godard,
bod 61, Océano grupo editoriál ). ( uznesenie Krajského súdu Prešov z 31. januára 2012, sp. zn.
9Co/2/2011 ).

20. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej aj „C.s.p.“) v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho
rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného
opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného

opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho
nariadenie treba aspoň osvedčiť.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby súd skúmal, či navrhovateľ dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci,
v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek ( tvrdenej ) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu,
resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti
o osobách účastníkov, potrebe neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna

povinnosť nie sú celkom nepochybné.
23. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovanie (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri
riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa

so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš ( vysoko ) pravdepodobné.
24. Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 102/05 uviedol, že tak, ako v prípade nariadenia predbežného
opatrenia / teraz neodkladného opatrenia /, aj v konaní o jeho zrušení súd síce nevykonáva rozsiahle
dokazovanie, avšak zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o opatrení však
nemožno interpretovať tak, že predbežné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby takého dokazovanie

vykonal a v potrebnej miere ním preveril vierohodnosť navrhovateľom uvádzaných tvrdení.

25. Ústavný súd SR tiež ustálil, že „v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia… príslušný
súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností,ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno
osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej.” (rozhodnutie
sp. zn. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015).

26. Aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia musí žalobca produkovať také skutočnosti, ktoré
môžusmerovaťkosvedčeniutýchprocesnýchahmotnoprávnychskutočností,ktorýchpravdepodobnosť
môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti ) nariadenia predbežného
opatrenia, teraz neodkladného opatrenia ( rozhodnutie č. 15/1972 v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanov) . Také dôkazy v konaní produkované neboli.

27. Súd má preto za to, vzhľadom na vyššie uvedené, že žalobcovia neosvedčili splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328
ods. 2 C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany,
z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu a jeho potvrdenie
pripojenými listinami. Čiže, ako priamo vymedzuje § 326 C.s.p., navrhovateľ musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický a aj to primerane podložiť dôkazmi. To sa
ale nestalo.

28. Ďalej žalobcovia podľa súdu aj žiadali v návrhu súd o vydanie právne nemožného nároku, ktorý
naviac aj nesprávne formulovali.

29. K návrhu petitu navrhovaného neodkladného opatrenia – „Zdržať sa výkonu exekučného záložného
práva, zdržať sa súhlasu s týmto spôsobom vykonania súdnej exekúcie až do rozhodnutia vo veci
samej „ - súd uvádza, že žalobcom, resp. ich právnemu zástupcovi zrejme uniklo, že nejde o realizáciu
dobrovoľnej dražby na základe zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z.( kde by obdobný
petit bol prípadne možný ), resp. záložného práva v zmysle Obč. zák., ale realizáciu dražby ako spôsob

predajanehnuteľnéhomajetkupovinných,tužalobcov,súdnymexekútoromvrámciexekučnéhokonania
na základe zrejme právoplatného exekučného príkazu súdneho exekútora. V takomto prípade inštitút
zriadenia exekučného záložného práva je síce osobitným druhom exekúcie, ktorý ale na rozdiel od
ostatných spôsobov exekúcie nemá priamo výkonný charakter, ale iba zabezpečovaciu funkciu, priamo
sa jeho výkon v exekúcii ani nerealizuje. Exekučný poriadok ho ani neuvádza v § 63 zák. č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) ako spôsob
exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky oprávneného. Zriadenie exekučného záložného práva
k nehnuteľnostiam je teda exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len vyslovene
zabezpečovaciu funkciu, ktorý zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného
titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti a má význam pri realizácii inej exekúcie, či pri

predaji , výťažku a pod. ), a teda to, či trvá alebo nie nemá význam pre účely predaja majetku súdnym
exekútorom na dražbe. Vyžaduje sa k jeho zriadeniu síce predchádzajúci súhlas oprávneného, no ak už
je zriadené a zapísané záznamom v katastri nehnuteľností (zrejme so súhlasom oprávneného), zákon
( Exekučný poriadok ) nepredpokladá, že tento súhlas možno vziať späť a ani neuvádza následok takého
postupu. Súd má za to, že taký súhlas už nemožno vziať späť, resp. také späťvzatie nemá už právne

účinky a už vôbec nepredpokladá, aby sa oprávnený zdržal súhlasu s vykonaním exekúcie spôsobom
výkonu exekučného záložného práva. Ak oprávnený už raz dal súhlas na zriadenie exekučného
záložného práva, a tento spôsob exekúcie má len zabezpečovaciu funkciu pre exekuovaný nárok, nemá
žiaden význam a ani logiku, aby sa zdržal súhlasu s vykonaním tejto formy exekúcie.
30. Tu súd opätovne zdôrazňuje, že zo žaloby, návrhu i príloh predložených žalobcami nijako logicky

nevyplýva, že má ísť o dražbu ich majetku na základe tvrdeného právneho titulu, lebo súd rozhodol
o vrátení bezdôvodného obohatenia (spomínaný rozsudok Okresného súdu Prešov), upovedomenie
a príkaz o vykonaní exekúcie predajom nehnuteľností mal byť vydaný súdnym exekútorom v marci 2023
pod sp. zn. 21EX 537/23, pričom pod touto sp. zn. súd v ním zistených LV týkajúcich sa predmetných
nehnuteľností žalobcov žiadne zriadené exekučné záložné právo zapísané nevidí – čo by muselo byť –

takže navrhovatelia sa domáhajú, aby sa odporca zdržal výkonu neexistujúceho exekučného záložného
práva a týmto spôsobom vykonávania súdnej exekúcie až do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktoré
nie je exekútorom v danej exekúcii a pod uvádzanou sp. zn. evidentne súdnym exekútorom zriadené,
čiže neexistuje a nie je zapísané ani na LV ! To nakoniec súd konštatuje už aj vyššie. Aj z tohto dôvodu
nebolo preto možné návrhu vyhovieť. Súd na predmetných LV vidí iba jedno exekučné záložné právo

predmetného exekútora zapísané ale ešte v roku 2019 pod inou sp. zn. -121EX 197/19 , tohto sa ale
návrh žalobcov vôbec netýkal, ide teda evidentne o iné exekučné konanie a nakoniec k tejto skutočnosti
žalobcovia rovnako nepredložili súdu žiadne listiny, aby vedel relevantne posúdiť aj túto skutočnosť, či
ako už tiež vyššie súd uviedol aj to, o čo išlo v záložnom práve zriadenom Krajským súdom v Prešove..31. Civilné sporové konanie, ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom, pričom v súlade s
autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu, ani nároku

na plnenie, o ochranu ktorého sa nežiadalo, či ktorý neexistuje. Súd tak nemôže priznať iné ako je
žiadané v petite. Výnimka je upravená v § 216 ods. 2 C.s.p., ktorá sa ale na daný prípad nevzťahuje,
čím nie je potrebné sa ňou ani zaoberať. I keď nie je vylúčené, aby súd použitím iných slov vyjadril
vo výroku rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha, formulácia výroku
súdneho rozhodnutia musí i tak vyjadrovať to, čoho sa v danom prípade navrhovateľ návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia skutočne domáhal, čo pri formulácii výroku napadnutého uznesenia,
v korešpondencii i s jeho odôvodnením, nie je daný prípad.
32. Pritom sami žalobcovia naviac uvádzajú v návrhu, že nenavrhujú absolútnu blokáciu exekúcie. Petit
žiadaného neodkladného opatrenia je preto evidentne nesprávne koncipovaný, ani by vôbec nesplnil
zamýšľaný účel, teda , ako vyplýva z dôvodov návrhu, zabrániť exekúcii majetku povinných , v tomto
prípadepredajomnehnuteľnostídražbou,(čosúdnašielvdôvodochnávrhuapriloženejlistine),ktorása

ale totiž nevykonáva ako realizácia záložného práva ( na rozdiel od zákona o dobrovoľných dražbách ),
ale zrejme ako exekúcia predajom nehnuteľností podľa § 63 ods. 1 písm. e), §§ 134 až 166 EP po vydaní
príkazu súdneho exekútora, ktorý bol zrejme vydaný, ako vyplýva z LV č. XXXX aj z LV č.XXXX ešte
dňa 11.3.2024.
33. V danom prípade súd vzhľadom na predložené listiny i obsah verejných registrov uzavrel, že voči

žalobcom je vedené exekučné konanie predajom nehnuteľnosti na dražbe, ktoré na základe poverenia
exekučného súdu (Okresný súd Banská Bystrica) realizuje súdny exekútor.
34. Preto navrhovaný petit je aj nevykonateľný, exekučné záložné právo je už riadne zriadené
a oprávnený, aj keby odvolal svoj súhlas (ohľadom čisto záložného exekučného práva), ak by
existovalo a ktorý už bol daný, nemalo by to nijaký vplyv na predmetnú exekúciu vykonávanú

predajom nehnuteľností. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že síce aj tento spôsob exekúcie –
predaj nehnuteľností - vyžaduje súhlas oprávneného ( ktorý bol zrejme daný), no o zdržanie sa
súhlasu oprávneného s týmto spôsobom exekúcie žalobcovia ani nežiadali..., a hoci vedeli práve o
tomto spôsobe vykonania exekúcie a aj o dražbe, tak petit neodkladného opatrenia k tomu vôbec
nesmerovali...A inak, zdržať sa výkonu exekučného záložného práva či zdržať sa súhlasu s týmto

spôsobom vykonania súdnej exekúcie by si reálne žiadalo v danej fáze, po formálnej stránke nie
pasivitu oprávneného ( zdržať sa niečoho ), ale aktívne úkony, t.j. vykonanie právnych aktov zo
strany oprávneného voči súdnemu exekútorovi smerujúce k tomu, aby tento nevykonával požadované
exekučné úkony podľa EP. A súd, odhliadnúc od toho, voči komu opatrenie smeruje, nemôže pri
rozhodovaní o neodkladných opatreniach ani priznať či uložiť viac či niečo iné,( tiež dopĺňať či

pozmeňovať petit ), ako to, čo bolo výslovne návrhom žiadané..., čo už vyššie uvádza. Za daného stavu ,
tak ako znie navrhovaný petit, súd nevidí ani dôvod a ani možnosť ukladať oprávnenému povinnosť
zdržať sa daného práva, ak by ah existovalo, resp. ešte aj aktívne konať s tým, aby si neuplatňoval svoje
práva, nároky priznané mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
35. A neodkladné opatrenie smeruje inak reálne voči súdnej exekúcii – súdnemu exekútorovi, ktorému

môže ukladať povinnosti, či rozhodovať v konaní iba exekučný súd, nie iný súd. Podľa súdu ide tak
o návrh obchádzajúci zákon, ktorým sa žalobcovia snažia zasiahnuť do činnosti súdneho exekútora
a exekučného súdu, a keďže zákon to neumožňuje, snažili sa návrhom, ktorý ale je ich pochybením
síce aj nevykonateľný, nesprávny, dosiahnuť účel tým, že by oprávnenému súd uložil povinnosti zdržať
sa výkonu súdnej exekúcie, ktorá už roky ale prebieha. Je to akoby simulovaný návrh, lebo jeho cieľom

je ale zásah do činnosti exekútora nepriamo.
36. Súd len v tejto súvislosti pripomína, že po poverení exekútora, začatí exekúcie, nie je späťvzatie
návrhu oprávneným možné. Exekúcia už musí byť za situácie, že oprávnený nechce už viesť exekúciu,
zastavená osobitným rozhodnutím, pretože proti vôli oprávneného nie je možné viesť exekúciu, ak by
teda oprávnený navrhol zastaviť exekúciu, v takom prípade by sa však exekúcia zastavila rozhodnutím

exekútora ( § 61n ods. 1 písm. b) EP). Prípadné podanie oprávneného o späťvzatí návrhu po začatí
exekúcie by exekučným súdom bolo vyhodnotené ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. b) EP. Súd by postúpil podanie exekútorovi na rozhodnutie. Oprávnený by znášal sám potom
ale trovy exekúcie ( pozri § 61n ods. 3 EP ). A súd také rozhodnutie o neodkladnom opatrení logicky
vydať nemôže tak, aby prikázal oprávnenému aj aktívne konať s tým, aby si neuplatňoval svoje práva,

nároky priznané mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom a aby ešte aby potom na základe takého
postupu uhradil naviac sám trovy exekučného konania ( miesto povinných ).
37. Súd skúmal preto v tejto súvislosti možnosť nariadenia neodkladného opatrenia nielen z pohľadu
úpravy neodkladných opatrení obsiahnutej v C.s.p. ako lex generalis, ale aj z pohľadu úpravy výkonuexekučnej činnosti a možnosti použitia C.s.p. na exekučné konania obsiahnutej v Exekučnom poriadku
ako lex specialis.
38. Exekučný poriadok upravuje postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Na exekučné konanie

sa subsidiárne používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku v prípadoch, ak Exekučný poriadok
neustanovuje odchylný postup ( § 200 veta prvá EP ).
39. Podľa § 201 ods. 2 EP je vylúčená možnosť použitia prostriedkov obrany sporového konania,
ako sú neodkladné opatrenia, v exekučnom či inom konaní, nie je daná možnosť nariadiť voči
exekútorovi neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti ,pričom súd aj poukázal

na ustanovenie § 9a ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 , v ktorom tiež bola táto možnosť
vylúčená. Dohľad nad exekučným konaním vykonáva exekučný súd a je vylúčené, aby civilný súd mu
ukladal povinnosti ako účastníkovi konania alebo strane, keďže súdny exekútor je štátom poverená a
splnomocnená osoba na výkon rozhodnutia, čo vyplýva i z komentára k Exekučnému poriadku [A.,
H. a A., B.. Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) - komentár].
Nie je ani ústavne udržateľné, aby civilný súd poskytol ochranu tretej osobe priamym zásahom do

exekučného konania nad rámec ustanovení Exekučného poriadku, a to na úkor právom chráneného
nároku oprávneného na vymoženie judikovanej pohľadávky. V zmysle § 3 EP súdny exekútor je o.i.
viazaný len rozhodnutím exekučného súdu.

40. Podľa § 3 EP, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti

je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.
7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Podľa § 2 ods. 1 EP,
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných
titulov (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa § 5 EP, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má

exekútor postavenie verejného činiteľa ( ods. 1 ) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej
moci.(ods.2).Podľa§55ods.1vetaprváEP,exekúciuvykonáexekútor,ktoréhonavykonanieexekúcie
poverí súd.
41. Podľa § 31 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho
zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
42. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení, s ohľadom na cieľ neodkladného opatrenia má aj za
to, že nemôže nariadiť požadované neodkladné opatrenie, nakoľko by tým v rozpore so zákonom,
resp. s jeho zmyslom zasahoval do kompetencie vykonávať exekúciu, ktorú z poverenia realizuje súdny

exekútor ako štátom poverená osoba na výkon exekučnej činnosti.
43. Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti postavením súdneho exekútora pri výkone
exekučnej činnosti zaoberal. Vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie
exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy ( orgánu ) verejnej ( štátnej ) moci, a z tohto
dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú

( štátnu ) moc ( súdnu moc ). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj
to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s
týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby
verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom

zákonom ( čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy ). Uvedenému zodpovedá právna úprava, v zmysle ktorej
súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, prípadne za splnenia
podmienok štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom.
44. Neodkladným opatrením nemožno upravovať, a to ani dočasne, vzájomné pomery medzi súkromnou

osobou a štátnym orgánom, či osobou, ktorá je štátom poverená k určitým úkonom, ako je tomu
aj u súdnych exekútorov. Možno dodať, že v prípade, že žalobca spochybňuje existenciu nároku,
ktorý je v exekúcii vymáhaný, svoje práva musí uplatňovať voči osobe alebo osobám v rovnakom
súkromnoprávnom postavení, ako je on sám, v tomto prípade voči oprávnenému a to v
exekučnom konaní. Existencia exekučného titulu zároveň znamená, že tu už bolo právoplatne

judikované majetkové právo, ktoré je následne vymáhané v exekúcii, preto možno revíziu rozhodnutia
základného sporového súdneho konania dosiahnuť len cestou mimoriadnych opravných prostriedkov,
ak sú pre to splnené zákonné podmienky ( resp. u spotrebiteľa aj už spomínaným postupom, najmä
návrhom na zastavenie exekúcie...).45. Civilný súd v rámci vykonávania svojej rozhodovacej právomoci nie je oprávnený zasahovať do
právomoci iného subjektu, ktorú mu zveril štát v rámci výkonu štátnej moci. Exekučnú činnosť súdneho
exekútora môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný súd ( súd, ktorý vydal poverenie na

vykonanie exekúcie ), aj to iba v intenciách Exekučného poriadku. Povinný v exekučnom konaní má
možnosť brániť sa prostredníctvom inštitútov upravených v Exekučnom poriadku ( námietky zaujatosti,
vylučovacia žaloba, návrh na odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie , sťažnosť a pod.). Povinný
sa teda nemôže domáhať v civilnom súdnom konaní vydanie takého rozhodnutia, ktorého vydaním
by súd vlastne sofistikovaným spôsobom obmedzil výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora v

konkrétnej exekučnej veci.
46. Súd ma za to, že žalobcovia mali prednostne použiť prostriedky svojej ochrany práv, ktoré umožňuje
Exekučný poriadok, a to miesto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podaného na všeobecný
súd mali podať návrh na zastavenie alebo odklad exekúcie na exekučnom súde, práve ktorým je možné
dosiahnuť požadované ciele sledované či samotným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia či
samotnoužalobou(princípefektivityalegality).Platí,žepriuvedenýchpodaniachpovinnýchsauplatňuje

tzv. koncentračná zásada (vyjadrená povinnosťou namietať všetko, čo by mohlo brániť exekúcii už v
rámci zákonnej 15-dňovej lehoty určenej na zákonom určené podania proti exekúcii), to však nič nemení
na tom, že v každom štádiu exekučného konania je súd povinný zaoberať sa tým, či tu nie je nejaká
prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom.

47. Pritom tiež napr. vlastník veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou sa môže brániť aj podaním
žaloby na vylúčenia vecí z exekúcie podľa EP. Pokiaľ v exekučnom konaní sa účastníci konania
domnievajú, že súdny exekútor porušuje ustanovenia Exekučného poriadku, majú možnosť sa
brániť využitím zákonných prostriedkov v zmysle Exekučného poriadku, akým je napríklad sťažnosť.
Súd dodáva, že v rámci civilného konania nie je možné riešiť ani nespokojnosť osôb s vedením

exekučného konania a taktiež nie je daná právomoc súdu, aby v sporovom konaní riešil
porušenia ustanovení Exekučného poriadku zo strany súdneho exekútora. Orgánom dohliadajúcim na
výkon exekučnej činnosti povereným súdnym exekútorom v súlade so zákonom je totiž exekučný súd,
resp. za istých okolností ministerstvo spravodlivosti či komora exekútorov.
48. S poukazom na uvedené sa súd aj preto, okrem iných dôvodov uvádzaných v rozhodnutí, nemohol

zaoberať splnením podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 a 326 C.s.p.,
pretože tieto ustanovenia sa nepoužijú v prípade, ak by sa malo neodkladným opatrením zasiahnuť do
výkonu exekučnej činnosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku.
49. V uznesení sp. zn. 1Skomp 12/2022 Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v bode 13 konštatoval cit.: „Právomoc na konanie o

neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa C.s.p. To však
samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 C.s.p., súd môže vydať
neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov
už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému
orgánu verejnej moci ( napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj

R č. 123/1999 ).
50. A ako už súd tiež vyššie konštatuje, exekúcia prebieha zrejme na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu (podľa žaloby zrejme už aj preskúmaného dovolacím súdom)
minimálne už od roku 2024, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností je ešte
z marca 2024. Dražbe predchádzať tiež museli aj ďalšie povinné kroky exekútora, tiež oceňovanie

nehnuteľnosti a pod., takže žalobcovia o predaji svojho majetku v exekúcii vedeli už vyše dva a pol roka,
pričom aj samotná dražobná vyhláška o dražbe majetku žalobcov je vydaná dňa 12.9.2025 ( a musela im
byť doručená ), pričom ako súd zistil zas vo verejných registroch ( žalobcovia rozhodné skutočnosti totiž
vlastne zásadne neosvedčovali), zverejnená bola v Obchodnom vestníku dňa 17.9.2025. Súd potom
nerozumie, prečo sa nebránili zákonnými prostriedkami už skôr, v danej dobe, a nie až v podstate 7 dní

pred dražbou, kedy bol ich návrh na vydanie neodkladného opatrenia doručený súdu (súd vzhľadom na
spôsobačaspodanianávrhuobdržalskutočnenávrhtak,abysanímmoholzaoberaťaždňa13.10.2025,
čiže v čase, kedy do dražby ostávalo len 5 pracovných dní).
51. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

52. Súdu tak chýba aj splnenie hľadiska bezodkladnosti úpravy pomerov, žalobcovia boli zrejme nečinní
voči hrozbe predaja ich majetku skutočne dlhú dobu ,už uvádzaných rok a pol a až 7 dní pred
dražbou sa zrazu „prebudili“ a obrátili sa na súd, ktorý musí pripomenúť, že na požadované rozhodnutie
navrhovaného charakteru má zákonnú lehotu 30 dní! Ak súdna exekúcia je vykonávaná od roku 2023,už oznámením o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania predajom nehnuteľností vznikla podľa súdu
naliehavá potreba brániť sa voči nej, ak podľa žalobcov bol taký dôvod daný, a to priamo v samotnom
exekučnom konaní.

53. Tiež súdu nie je zrejmé, že ak ide o naliehavý záujem, prečo žalobu z uvádzaných dôvodov
nepodali skôr a prečo žalobu žalobcovia podávajú až po 9 rokoch od úkonu, ktorý má byť predmetom
posúdenia súdom vo veci samej a z dôvodov, ktoré už posudzoval zrejme tak Okresný súd Prešov,
ako aj Krajský súd Prešov v konaní 17Co/17/2022 o vydanie bezdôvodného obohatenia, či exekučný
súd v Banskej Bystrici, pričom z oznámenia exekútora o dražbe je zrejmé, že exekúcia prebieha od

roku 2023 ( podľa spisovej značky bolo poverenie exekútorovi vydané ešte v roku 2023 ), aj z listov
vlastníctva, ktoré si súd zaobstaral z verejného registra sám, (na čo je oprávnený aj bez návrhu strán),
dražobnú vyhlášku vydal exekútor 12.9.2025 , pričom návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol
doručený súdu dňa 10.10.2025 o 16,28 hod., teda v piatok po pracovnej dobe, súd ho zaevidoval až
13.10.2025, pričom do 21.10.2025 , kedy sa má vykonať dražba, zostáva na rozhodnutie súdu iba 5
pracovných dní. V tejto dobe mal ( ak by vyhovel návrhu ) rozhodnúť, napísať rozhodnutie, expedovať

ho, pričom nič nezaručovalo, že ho oprávnený aj v danej lehote prevezme, aby sa stalo vykonateľným
( a podľa predstavy žalobcov v tej lehote „pozastaví“ výkon exekučného záložného práva ( inak zrejme
dražby, hoci tohoto sa nedomáhali), bolo by totiž potrebné doručiť v tejto lehote rozhodnutie žalovanej
a zabezpečiť, aby táto zrejme relevantne odvolala svoj súhlas s exekučným záložným právom či vlastne
s výkonom exekúcie predajom zálohu do výkonu dražby , doručila to exekútorovi do dňa konania dražby

a aby to exekútor akceptoval..., čo je možné iba hypoteticky.
54. Z daného potom plynie, že zrejme bezodkladne upraviť pomery až tak nepotrebovali... Súd chápe
zložitosť a aj vážnosť situácie žalobcov, povahu úkonu, ale musí rozhodnúť v súlade s právom, pričom
musí vo všeobecnosti uviesť, že rozhodnúť v súlade s právom neznamená aj rozhodnúť spravodlivo
z pohľadu strán...Súd samozrejme pristupuje k veci ľudsky s porozumením pre také situácie a ako vždy,

napriek už uvádzanej lehote 30 dní na rozhodnutie vec po jej napadnutí na súd ihneď preskúmal a ak
by tvrdené skutočnosti boli osvedčené a zistil by dôvod pre zásah, a návrh by bol riadny bez vád ,vydal
by určite rozhodnutie – neodkladné opatrenie bez meškania včas, pred výkonom dražby ( ak by nešlo
odražbuexekútorom)atak,abyohrozenéprávanebolipoškodené,čoaleniejetentoprípad.Žalobcovia
ani neosvedčili splnenie predpokladov na jeho vydanie, nepripojili listiny potrebné pre rozhodnutie a na

ktoré sa aj odvolávali, ba návrh bol aj čiastočne nezrozumiteľný a neurčitý. Súd aj uvažoval o púhom
odmietnutí tohto návrhu v zmysle § 327 C.s.p. zdôrazňujúc, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa pri
konaníoneodkladnomopatrenínepoužijúustanoveniazákona(C.s.p.)oodstraňovanívádpodania.Ale
z viacerých dôvodov, uvádzaných v tomto uznesení, dôvod na vydanie neodkladného opatrenia nevidel,
a preto o veci nerozhodol v zmysle návrhu, pričom poznamenáva, že žalobcovia mu zrejme aj neoznámili

skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu, ktoré mali oznámiť, a ktoré súd zas musel zistiť sám.
55. Takže okrem toho, že žalobcovia mali použiť efektívne spôsoby obrany pred exekúciou a dražbou,
ktoré predpokladá EP, a ak ich použili, mali o tom poskytnúť podklad – dôkaz súdu, no o tom sa vôbec
nezmieňujú ani v návrhu, žalobe a ani v žiadnej z príloh, mali svoju ochranu realizovať hneď v čase, kedy
ich práva mali byť ohrozené – po začatí exekúcie, tak žalobcami tvrdená naliehavosť úpravy vzťahov

medzi stranami a teda aj potreba rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení pominula ale minimálne
dňom 15.10.2025, kedy súdny exekútor dražbu zrušil, resp. upustil od jej vykonania a zrušil dražobnú
vyhlášku! Žalobcom musel byť daný postup exekútora známy minimálne odo dňa 17.10.2025, kedy
bola táto skutočnosť uverejnená v Obchodnom vestníku, napriek tomu v rozpore s čl .8 Zákl. zásad
C.s.p., § 180 a § 326 C.s.p. súd o zmene podmienok vôbec neinformovali! Z oznámenia je zrejmé,

že žalobcovia zrejme využili postup uvedený v § 61h ods. 1 písm. d) EP, čiže odklad exekúcie, podľa
ktorého ako povinní, ktorí sú fyzickými osobami podali žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásili, že sa bez
svojej viny ocitli prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre nich alebo
pre príslušníkov ich rodiny zvlášť nepriaznivé následky, teda využili to, na čo poukázal ako efektívny
prostriedok ochrany aj súd v tomto rozhodnutí..., čiže o zrušení dražby sa dozvedieť aj z dôvodu takého

podania museli. O ich podaní rozhodne exekučný súd a dovtedy exekútor nemôže konať, čiže dôvod
pre vydanie rozhodnutia odpadol...
56. V prípade neodkladného opatrenia totiž ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter
vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v
danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti
zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci
samej. ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021 ).57. Záverom súd konštatuje, že môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom
vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného

opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného
opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp
opodstatnenosti ), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti ), či navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, resp.
či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality ), teda aby strana voči ktorej neodkladné opatrenie
smeruje mohla byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok
reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov, alebo či sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.). Za exekučný titul nie je možné považovať iba
rozhodnutie súdu, ale aj inú listinu uznanú za exekučný titul EP alebo iným zákonom, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok - napríklad rozhodnutie o priestupku alebo vykonateľná
notárska zápisnica.
58.Neodkladnéopatreniejetakinštitútomvcivilnomprocese,ktoréhofunkcioujezabrániťbezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončení konania vo veci samej nastať. Účelom neodkladného opatrenia je teda bezodkladná
úprava pomerov strán sporu ( resp. účastníkov právneho vzťahu ) a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ( navrhovateľa )
ohrozené. Je pritom potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť neodkladná ochrana poskytnutá ako i osvedčenie, že tu hrozí
bezprostredná ujma.
59. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
60. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
61. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
62. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
63. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
64. Vo viacerých rozhodnutiach sa ústavný súd vyjadril, že konanie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia /teraz neodkladného opatrenia/ v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy ( I. ÚS 46/00, III. ÚS 44/04 ).
65. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení

každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu
vykonávajú ( čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy ) ( IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS
249/2011, IV. ÚS 295/2012 ).

66. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy ( IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS
295/2012 ).

67. V náleze II. ÚS 679/2015 ústavný súd rovnako uviedol, že „aj v konaní o návrhu na nariadenie
predbežného ( v súčasnosti už neodkladného ) opatrenia musia byť rešpektované minimálne
požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnakoako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
( IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 546/2014 ). Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že všeobecný súd
predbežným ( v súčasnosti neodkladným ) opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania,

pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s
ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov
konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu“ .
68. Z procesného hľadiska súd má za to, že si splnil svoju povinnosť svojou činnosťou zabezpečiť výkon
spravodlivosti a tak, aby nedošlo k jej popretiu ( denegatio iustiae), že teda splnil si svoju povinnosť

zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu zabezpečenia ústavných práv. Podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru totiž každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04 ). Z práva na spravodlivé

súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05 ). Súd sa z
tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi
procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( viď tiež II. ÚS 76/07 ). Do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV.ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ( I.ÚS 50/04 ).
69. Pod č. R 36/2015 ,publikovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 1/2010 ,
keďže v zmysle § 234 ods. 2 C.s.p. sa na uznesenie použijú primerane ustanovenia zákona o rozsudku

sa uvádza , že: " v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne
vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané, a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy, a posúdi zistený
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03 ). Iba takéto rozhodnutie je
preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu."

70. Daným odôvodnením v tejto veci poskytlo rozhodnutie podľa súdu odpovede na všetky okolnosti,
ktoré majú pre vec podstatný význam a na ktoré nakoniec poukazovali aj navrhovatelia. Súd jasne
vyložil aj svoj myšlienkový postup, pričom svoje závery skutkové aj právne vrátane úvah primerane
zdôvodnil v požadovanom rozsahu. Súd zdôvodnil svoje závery náležitým spôsobom, dal odpoveď na
všetky relevantné námietky žalobcov, pričom vykonal aj dôkazy, ktoré mali odôvodňovať návrh a aj také,

ktoré mu zákon umožňuje vykonať samému.
71. Súd má aj za to, že jeho výkladom na vec sa vzťahujúcich právnych noriem nedošlo ani
k svojvoľnému porušeniu niektorej z týchto noriem, či k extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti,
ani za použitia v podstate sofistikovaného odôvodňovania zjavnej nespravodlivosti a teda k porušeniu
základného práva a slobody občana. Súd považuje rozhodnutie za spravodlivé a zákonné .

72.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiavsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniami
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, súd teda nepovažoval za dôvodné
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej , a teda návrh na vydanie neodkladného opatrenia
zamietol.
73. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

74. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.76. Súd vo veci rozhodol, tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedeného
mal súd za to, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto nemajú
nárok na náhradu trov konania.

77. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak bol z dôvodu zamietnutia návrhu
úspešný žalovaný, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v celom rozsahu, no tomu žiadne trovy nevznikli, takže súd ich ani nepriznal. Súd však v tejto
súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo544/2015 zo
dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne

nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže protistrana v danom prípade
ani nemala vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takýto návrh sa
jejdoručujelenvprípadenariadenianeodkladnéhoopatrenia(§331ods.1C.s.p.),trovyvtakomkonaní
jej teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal
( II. výrok uznesenia ). Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania

už nevydá.

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
O Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

O Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
O V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody )a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

O Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
O Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil. ( § 125 ods. 3 C.s.p. ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis.
O Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania ( § 127 C.s.p. ).

O Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením ( § 332 ods. 1 C.s.p.).