Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125011083.7

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2026 v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/47/2025 zo dňa 07.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 11.03.2025 v meste C. na ulici D. XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode s E. F., G. F., H. F.,
a I. B. o tom, že pôjdu kradnúť do domu, čo inicioval E. F., E. F. a obvinený A. B. neoprávnene vošli
cez bránku na súvisle oplotený pozemok tam sa nachádzajúceho rodinného domu s popisným číslom
XX, pričom po prejdení k zadnej časti domu A. B. spolu s E. F. vošli cez okno do miestnosti s WC a
tade do interiéru rodinného domu, kde A. B. nezisteným spôsobom poškodil hodiny nachádzajúce sa v
obývacej izbe na prízemí a z domu odcudzili 1 ks televízor zn. Tesla Orava v hodnote 100,- eur, 1 ks

monitor značky Samsung v hodnote 70,- eur, 1 ks Hi-fi veža značky AIWA v hodnote 100,- eur, v 4 ks
porcelánových šálok, 1 ks čajová porcelánová konvica a 1 ks porcelánová dózy v tvare ryby, pričom
počas toho ako boli A. B. a E. F. v dome, I. B. spolu s G. F. a H. F. pred obydlím na ulici dávali pozor,
pričom tiež na pozemok vstúpil aj H. F., ktorý pomohol vyniesť z pozemku Hi-fi vežu a G. F., ktorý
pozemok opustil až na vyzvanie susedky, čím takto svojím konaním spôsobili pre majiteľku rodinného
domu J. K., trvale bytom C., L. M. XX, XXX XX C. XX - M., N. O. celkovú škodu krádežou vecí vo výške

270,- eur a škodu spôsobenú poškodením kyvadlových hodín a vo výške 200,- eur.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 20
(dvadsať)mesiacov.Podľa§48ods.2písm.b)Tr.zákonasúdobžalovanéhozaradilnavýkonuloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1
Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne s E. F., G. F., s H. F. a I. B. nahradiť

poškodenej J. K., škodu spôsobenú krádežou vecí, ktoré neboli poškodenej vrátené a to 1 ks televízor
zn. Tesla Orava vo výške 100,- eur a škodu spôsobenú poškodením kyvadlových hodín vo výške 200,-
eur. So zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú J. K. podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. B.. V dôvodoch

odvolania prostredníctvom svojho obhajcu namietal najmä to, že podľa jeho názoru nebolo spoľahlivo
a vierohodne zistené, že spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Naopak z vykonaného dokazovaniavyplýva niekoľko dôležitých skutočností, ktoré spochybňujú verziu obžaloby. Nie je žiaden preukázateľný
dôkazotom,žesavinkriminovanýčasnachádzalvnehnuteľnostipoškodenej.Uvedenésvedčíotom,že
obžalobaaprezentovanýstavnemádôkaznúoporu,vychádzavýlučnezhypotézapredpokladov.Jedinú

biologickústopuzanechalE.F..Uviedol,ževýpovedejednotlivýchobžalovanýchsúprotichodnévotázke
plánovania, sprevádzania, vstupu na pozemok, časovej dĺžky pretrvávania na pozemku, vzdialenosti
a kontrolovania. Za absurdné považoval tvrdenie obžalovaného I. B. o tom, že ten sa nachádzal
150 metrov od domu poškodenej, avšak mal vidieť aj jeho vstup na pozemok poškodenej. Pri takejto
vzdialenosti a na ulici, kde sú stromy, zaparkované autá a zákruty, je takáto viditeľnosť nemožná. Rozpor

videl aj v tom, že obžalovaný E. F. obvinil z plánovania a uskutočnenia skutku jeho, avšak z výpovedí
ostatných vyplýva, že to plánoval E. F., ktorý už v minulosti bol v nehnuteľnosti poškodenej, čo by malo
vylučovať jeho spojitosť s touto nehnuteľnosťou. Výpoveď E. F. považoval za tendenčnú, vymyslenú
a nepreukázanú. Bol ďalej toho názoru, že z kamerových záznamov nemožno nijako ustáliť a stotožniť
jeho osobu. Toto snímanie považoval za nezákonné. Doplnil, že dom poškodenej predtým nepoznal
a nemal dôvod sa tam neoprávnene zdržiavať. Namietal, že súd neskúmal aj iné zistené skutočnosti,

a to možné vylúčenie pravdepodobnosti, že ak niekto vstúpil na predmetný pozemok, mohlo to byť za
iným účelom, než kradnúť alebo sa tam neoprávnene zdržiavať a teda úmysel spáchať trestný čin.
Ďalej namietal považovanie domu poškodenej za obydlie, teda naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu podľa § 194 ods. 1. Tr. zákona, nakoľko dom podľa svedkyne H. evokuje nie časté využívanie
a bolo zistené, že bránka na pozemok mala nefunkčný zámok, ktorý neplnil svoj účel, preto priliehajúci

pozemok nie je možné považovať za uzavretý, ani za súčasť obydlia. Z týchto dôvodov bol toho názoru,
že súd sa riadne nevysporiadal s predloženými dôkazmi a so skutočnosťami, ktoré majú rozhodujúci
význam pre posúdenie viny. Obžalovaný svoju vinu poprel a zároveň bol toho názoru, že uložený
trest v porovnaní s ostatnými spoluobžalovanými je neprimerane prísny a nespravodlivý. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a aby sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby

oslobodí.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor, a to len proti výroku o treste. V dôvodoch
odvolania uviedol, že postup súdu pri ukladaní trestu a uložený trest je nepostačujúci. Namietal, že súd
uložený trest odôvodnil tým, že obžalovaný nebol hlavný iniciátor skutkového deja, ktorý viedol k zásahu

do domovej slobody poškodenej, ktorá dom využíva len sporadicky pri jej návštevách Slovenska, a preto
predmetnýzásahnepovažovalzaveľmiintenzívny.Boltohonázoru,ženiejemožnébagatelizovaťzásah
do domovej slobody spôsobom, že samotné obydlie nie je aktívne vyžívané jeho majiteľmi. Obžalovaný
A. B., ako najstarší zo spoluobžalovaných dobre vedel, že takéto porušenie zákonom chráneného
záujmu spôsobiť môže a vzhľadom na svoju trestnú minulosť s tým bol uzrozumený. Tento obžalovaný

má 10 záznamov v registri trestov, hlavne pre majetkovú trestnú činnosť a 22 rôznych záznamov
v evidencii priestupkov. Pokiaľ obžalovaný vnikol do obydlia, urobil tak minimálne v nepriamom úmysle.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok, čo do výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v strede trestnej sadzby a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Krajskýsúd,akoodvolacísúdnazákladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolania,oprávnenýmiosobami
v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým boli podané odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a okresného

prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu, ktoré považuje za správne
a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd svoje skutkové a právne závery v napadnutom
rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou

plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Keďže prvostupňové a odvolacie konanie tvoria
jeden celok týkajúci sa toho istého predmetu konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne
podrobne reprodukovať obsah dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich, ale obmedzuje sa na
podstatné skutočnosti z nich vyplývajúce.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu,
potrebnom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnemu záveru, že skutok sastal, spáchal ho aj obžalovaný a je nevyhnutné ho kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Okresný súd svoje skutkové závery oprel o logický a navzájom sa dopĺňajúci reťazec dôkazov,
predovšetkým o výpovede spoluobžalovaných E. F., G. F., H. F. a I. B., ktorí boli zo spáchania stíhaného
skutku odsúdení rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/56/2025 zo dňa 04.09.2025 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/32/2025 zo dňa 27.11.2025. Kamerové záznamy
zachytávajú pohyb osôb a vynášanie vecí z pozemku, ďalej sú usvedčovaní aj výpoveďou poškodenej

J. K. a svedkov susedov, listinnými dôkazmi a závermi posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu,
vydaním odcudzených vecí a záložnou zmluvou.

Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva existencia predchádzajúcej dohody skupiny osôb
obžalovaných, vstup obžalovaného A. B. a E. F. na oplotený pozemok a následne do domu, ako aj
spoločnékonaniesmerujúcekodcudzeniuvecí.Zozhodnýchvýpovedíspoluobžalovanýchjednoznačne

vyplýva, že skupina piatich osôb sa dohodla na tom, že pôjde do domu odcudziť veci. Existenciu
dohody potvrdzuje najmä výpoveď obžalovaného E. F., podľa ktorého sa s obžalovaným A. B. dohodli,
že pôjdu kradnúť, pričom pri tejto dohode boli prítomní aj ostatí spoluobžalovaní G. F., H. túr a I. B..
Tento záver podporujú aj výpovede obžalovaných I. B. a H. F., z ktorých vyplýva, že všetci vedeli,
že smerujú k domu, v ktorom sa nachádzajú veci, ktoré majú byť odcudzené. Existenciu spoločného

konania potvrdzuje aj kamerový záznam, na ktorom je zachytených päť osôb pohybujúcich sa pred
domom poškodenej, pričom následne dve osoby vstupujú cez bránku na oplotený pozemok a ďalšie
osoby sa pohybujú v okolí a sledujú situáciu. Zo zhodných výpovedí obžalovaných E. F., G. F., I. B. a H.
F. vyplýva, že do domu vstúpil práve E. F. a A. B. a tieto výpovede sú podporené kamerovým záznamom,
zktoréhovyplýva,ženapozemokvstúpilidveosobyaostatnéčakalipreddomompoškodenej.Zápisnica

o obhliadke miesta činu preukazuje poškodenú sieťku na okne a otvorené okno vedúce do miestnosti
toalety. Z výpovede obžalovaného E. F. vyplýva, že práve týmto oknom sa s obžalovaným A. B. dostali
do domu, čo korešponduje so zisteniami z obhliadky miesta činu. Z kamerového záznamu vyplýva, že
z pozemku boli vynášané predmety zabalené v deke alebo plachte. Kamerový záznam bol zároveň
zákonne použitý ako dôkaz, keďže slúžil na ochranu majetku a jeho použitie je v súlade so zásadou

primeranosti a právnym poriadkom. Záznam zachytáva priestor pred nehnuteľnosťou a pohyb osôb
na verejne prístupnom mieste, kde nemožno očakávať rovnakú mieru ochrany súkromia ako v rámci
obydlia. Použitie takéhoto záznamu v trestnom konaní preto nemožno považovať za nezákonný zásah
do práv obžalovaného, ale za primeraný dôkazný prostriedok slúžiaci na objasnenie trestnej činnosti
podľa § 119 ods. 2 Tr. poriadku.

Námietka obžalovaného A. B., že jeho prítomnosť v dome nebola preukázaná biologickou stopou, nie je
dôvodná. Trestnoprávnu zodpovednosť možno založiť aj na priamych a ďalších nepriamych dôkazoch
tvoriacichucelenýalogickýreťazec,čojevposudzovanomprípadesplnené.Výpovedeobžalovanýchsa
za podpory ostatných dôkazov zhodujú v podstatných okolnostiach skutku, najmä pokiaľ ide o existenciu

spoločného zámeru ísť do domu poškodenej, skutočnosť, že na miesto prišli všetci spoločne, rozdelenie
si úloh, vstup do interiéru obydlia A. B. a E. F. a následné vynášanie vecí z domu.

Zároveň je nespochybniteľne preukázané, že z domu boli odcudzené konkrétne veci a v jeho interiéri
došlo k manipulácii s ďalšími predmetmi vrátane poškodenia nástenných hodín, z ktorého poškodenia

bol usvedčený obžalovaný A. B. spoluobžalovaným E. F.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede
poškodenej, z výpovedí svedkov, zo zápisnice o obhliadke miesta činu, ako aj z listinných dôkazov
týkajúcich sa vydania odcudzených vecí. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia je nepochybné,
že do domu museli vstúpiť konkrétne osoby, ktoré uvedené veci odcudzili a manipulovali s nimi. Zo
zhodných výpovedí spoluobžalovaných pritom vyplýva, že do domu vstúpili práve obžalovaný A. B.

a spoluobžalovaný E. F., pričom ostatné osoby zabezpečovali sledovanie okolia. Tieto výpovede sú
podporené aj kamerovým záznamom zachytávajúcim priebeh udalostí.
Za tejto dôkaznej situácie nie je možné prijať verziu obžalovaného, podľa ktorej sa na vniknutí do
obydlia nepodieľal a nekonal spoločne s ostatnými páchateľmi po predchádzajúcej dohode. Skutkové
závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd nezistil dôvod, prečo by neuveril zhodným

výpovediam ostatných štyroch spoluobžalovaných. Na mieste činu bola zaistená biologická stopa, ktorej
DNA je zhodná s DNA obžalovaného E. F., obžalovaný I. B. poskytol svoj občiansky preukaz v záložni,
kde bola nájdená časť vecí odcudzených obžalovanými, obžalovaný H. F. vydal odcudzené rádio, ktorési vzal z ukradnutých vecí, svedok C. N. potvrdil, že televízor Samsung mu dal jeho sused obžalovaný
E. F., uvedený televízor pochádzal z krádeže.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku obžalovaného, že predmetný dom nie je obydlím
poškodenej. Zo skutkových zistení vyplýva, že ide o rodinný dom využívaný na bývanie, hoci nie
nepretržite, pričom poskytuje jeho užívateľke súkromie a plnohodnotné bývanie. Užívanie dotknutého
domu bolo preukázané výsluchom poškodenej, svedka B. a svedkyne H.. Rovnako pozemok ohraničený
súvislým oplotením tvorí súčasť obydlia bez ohľadu na nefunkčný zámok bránky. Pozemok sa považuje

za súčasť obydlia (a tým chránený domovou slobodou) aj vtedy, ak oplotenie alebo brána nie sú
fyzicky uzamknuté. Podstatné je, že pozemok je viditeľne ohraničený a oddelený od „vonkajšieho sveta“.
Obžalovaný však spolu s ďalšou osobu nevstúpil len na pozemok patriaci k obydliu, ale vnikol priamo
do interiéru rodinného domu cez okno, čím neoprávnene vstúpil do samotného obydlia. Za tejto situácie
otázka oplotenia pozemku nemá rozhodujúci význam, keďže znak trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona je naplnený už neoprávneným vstupom do samotného domu

(R 1/1980, R 32/1974, R 36/1988).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že skutok bol spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože bol spáchaný najmenej s dvoma ďalšími osobami.
Obžalovaní konali na základe spoločného zámeru, ktorý spočíval v tom, že vniknú do domu poškodenej

a odcudzia z neho veci, mali rozdelené úlohy. Účasť osôb zabezpečujúcich stráženie napĺňa znak
spolupáchateľstva, keďže ich konanie bolo súčasťou spoločného zámeru a prispelo k úspešnému
spáchaniu činu. Obžalovaný A. B. pritom konal úmyselne, keď vedome vstúpil do obydlia inej osoby bez
súhlasu jej užívateľky.

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou obžalovaného o prísnosti trestu a odvolaním prokurátora
smerujúcim k jeho sprísneniu. Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval v
súlade s kritériami uvedenými v § 34 až § 38 Tr. zákona, prihliadol na všetky relevantné skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie primeranosti trestu, a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.
Okresný súd správne vychádzal z trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona a náležite zohľadnil

osobu obžalovaného, jeho mnohonásobnú trestnú minulosť, ako aj absenciu poľahčujúcich okolností.
Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov sa nachádza v dolnej polovici
zákonnej sadzby a primerane reflektuje recidívu obžalovaného, jeho predchádzajúcu majetkovú trestnú
činnosť, skutočnosť, že nebol iniciátorom skutku, nižšiu intenzitu zásahu do domovej slobody vzhľadom
na neprítomnosť poškodenej v dome, ako aj na výšku spôsobenej škody. Takto uložený trest

vyjadruje mieru spoločenskej škodlivosti konania obžalovaného a plní účel trestu z hľadiska individuálnej
prevencie.

Pokiaľ okresný prokurátor namietal nedostatočnú prísnosť uloženého trestu, odvolací súd zdôrazňuje,
že pri ukladaní trestu je súd povinný prihliadať na konkrétne okolnosti skutku, ktoré charakterizujú

závažnosť spáchaného trestného činu. Okresný súd takto postupoval a uložený trest riadne odôvodnil.
Okresný súd správne prihliadal na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu ako aj mieru
zavinenia obžalovaného B.. Ide o okolnosti konkrétneho prípadu významné pre individualizáciu trestu,
o hodnotenie povahy a závažnosti skutku v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktoré je súd povinný zohľadniť
pri ukladaní trestu. Skutočnosť, že poškodená sa v čase skutku nenachádzala v obydlí, objektívne

znižuje intenzitu zásahu do domovej slobody v porovnaní s prípadom, keď je obydlie v čase vniknutia
obývanéadochádzakpriamemunarušeniupokojnéhovýkonudomovejslobody.Rovnakoajskutočnosť,
žeobžalovanýneboliniciátorom,jejednouzokolnostískutku,ktorávypovedáomiereúčastinaspáchaní
trestného činu a o jeho postavení v rámci spoločného konania páchateľov. Z rozhodnutia je rovnako
zrejmé, že okresný súd prihliadol aj na nepriaznivú trestnú minulosť obžalovaného, ktorá odôvodňovala

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Rovnako správne súd prvého stupňa zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
pre výkon trestu do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný
v predchádzajúcich desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a to

trestný čin nebezpečného vyhrážania.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozsudku, odvolací súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.