Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8321202364.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Martina Fabianová, so sídlom Hencovská
č. 2043/178, 093 02 Hencovce, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. XXXX/
X, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Janou Šepeľovou – advokátska kancelária, so sídlom Nám.

slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50 495 721, o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4.800,- Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
13C/21/2021-202 zo dňa 16. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta žiadosť žalovanej o určenie neúčinnosti elektronického doručenia písomností a to rozsudku
č. k. 13C/21/2021-202 zo dňa 16.01.2023 doručenej fikciou doručenia dňa 03.03.2023.

II. Odmieta odvolanie.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení
veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. 3 na 1. poschodí bytového domu v G., H. F. D. XXXX/X, súpisné
číslo XXXX, postaveného na parcele registra „I.“, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria s
výmerou 160 m2, parcela registra „I.“, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou
160 m2, zapísaného na LV č. XXXX, okres G., obec G., katastrálne územie G., a odovzdať ho žalobcovi

v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne odo dňa 26.07.2021 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100% s tým,

že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 123, § 124, § 126 ods.
1, § 489, § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 671 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2,
§ 112, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná.

4. O odvolaní žalovanej tunajší súd už raz rozhodol, a to uznesením sp. zn. 12Co/26/2023 zo dňa
19.09.2023 tak, že cit.:

„I. Odmieta odvolanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.“

5. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn, 5Cdo/30/2024 zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že cit.:

„Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. septembra 2023 sp. zn. 12Co/26/2023 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Humenné z 21.novembra 2023 č.k. 13C/21/2021-270 z r u š u j e.“

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné: „14. Záver odvolacieho súdu o oneskorenom podaní
odvolania žalovanou považuje najvyšší súd za predčasný, a to z nasledovných dôvodov: Právny
zástupca žalovanej požiadal prvostupňový súd, aby mu doručil predmetný rozsudok písomne (č. l. 221).
Túto žiadosť je potrebné, vzhľadom na jej obsah, považovať za žiadosť o rozhodnutie o neúčinnosti
elektronického doručenia rozsudku v zmysle vyššie citovaného § 33 ods. 1 zákona o e - Governmente.

Je pravdou, že svoju žiadosť zo dňa 21. 02. 2023 nepodložil žiadnymi dôkazmi, ale je faktom, že
prvostupňový súd právnemu zástupcovi žalovanej vyhovel, pretože predmetný rozsudok mu zaslal
písomnou formou. Pokiaľ mal odvolací súd pochybnosti o žiadosti právneho zástupcu, mal ich zisťovať a
verifikovať s tvrdenými skutočnosťami v jeho podaní zo dňa 21. 02. 2023. Odvolací súd tak prijal záver o
neunesení dôkazného bremena právneho zástupcu žalovanej bez toho, aby mal na tieto tvrdenia oporu

vo vykonanom dokazovaní. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak súd bez zákonného
dôvodurozhodne,ženeposkytneprávnuochranusubjektudomáhajúcemusasúdnejochrany,dochádza
k odmietnutiu spravodlivosti. A to je aj tento prípad. Postup odvolacieho súdu, ktorý sa bez ďalšieho,
odmietol meritórne zaoberať vecou, je nepochybne porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae,
nakoľko súd je povinný vykonávať súdnictvo.

18. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu vyzvať právneho zástupcu žalovanej, aby preukázal
súdu skutočnosti tvrdené v jeho žiadosti zo dňa 21. 02. 2023 a v nadväznosti na to vyhodnotí
(ne)účinnosť elektronického doručenia rozsudku prvostupňového súdu právnemu zástupcovi žalovanej
cez optiku § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente. Potom zvolí príslušný procesný postup.“.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP.“), po zrušení
a vrátení veci Najvyšším súdom, skôr ako sa začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania, v zmysle
pokynov dovolacieho súdu vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby preukázal súdu skutočnosti tvrdené
v jeho žiadosti zo dňa 21.02.2023, pričom dospel k záveru, že žiadosť žalovanej o určenie neúčinnosti

elektronického doručenia písomností a to rozsudku č. k. 13C/21/2021-202 zo dňa 16.01.2023 doručenej
fikciou doručenia dňa 03.03.2023 je potrebné zamietnuť a odvolanie žalovanej odmietnuť.

8. Podľa § 105 ods. 1 a 2 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do
vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa
považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

9. Podľa § 106 ods. 2 CSP, strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

10. Podľa § 110 ods. 1 prvá alinea CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.11. Podľa § 82l ods. 3 prvá alinea zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o súdoch“), orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a
správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať

pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú
majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho
spisu alebo iného spisu.

12. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o e-Governmente“),
elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení
a) orgánu verejnej moci,
b) právnickej osoby,
c) fyzickej osoby,
d) fyzickej osoby podnikateľa,

e) zapísanej organizačnej zložky,
f) subjektu medzinárodného práva,
g) organizačnej zložky alebo organizácie podľa § 12 ods. 6,
h) inom než podľa písmen a) až g), ak tak ustanoví osobitný predpis.

13. Podľa § 29 ods. 1 prvá alinea Zákon o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický
úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická
schránka, ktorá je aktivovaná.

14. Podľa § 29 ods. 2 a 3 Zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú

elektronickédokumenty,ktorésúpodľatohtozákonazhľadiskaprávnychúčinkovtotožnésdokumentom
v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa
vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov
možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej

odosielateľovi.

15. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná

správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia
elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

16. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej

moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel.

17. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na

rozhodovanieoneúčinnostielektronickéhodoručeniaaleboaksapodľaosobitnéhopredpisuneúčinnosť
elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci,
ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je
neúčinné, ak tento adresát preukáže, že
a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo

jeho pričinením, alebo
b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú
správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho
nie je spravodlivé požadovať.

18. Podľa § 33 ods. 2 a 3 Zákona o e-Governmente, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní
odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
Návrh podľa odseku 1 musí okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu, ktorý konanie, vktorom sa elektronicky doručovalo, upravuje, obsahovať aj deň, keď sa adresát s obsahom elektronickej
úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť, a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva.

19. Podľa § 362 ods. 1 prvá alinea CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

20. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

21.Zobsahupreskúmavanéhospisuvyplýva,žerozsudoksúduprvejinštanciebolprávnemuzástupcovi
žalovanej do jeho elektronickej schránky odoslaný dňa 15.02.2023. Právny zástupca žalovanej si
napadnutý rozsudok v 15-dňovej odbernej lehote neprevzal, preto sa ku dňu 03.03.2023 považoval za
doručený (tzv. fikcia doručenia).

22. Dňa 21.02.2023 bolo súdu prvej inštancie doručený e-mail právneho zástupcu, v ktorom žiadal

o zaslanie rozsudku, ktorý vydal Okresný súd Humenné v listinnej podobe. Svoju žiadosť odôvodnil
tým, že má pretrvávajúce technické problémy s prijatím elektronickej pošty odo dňa 17.01.2023. Ďalej
uviedol, že elektronická schránka je aj napriek tomu, že je aktívna potrebné aktivovať výlučne jeho
občianskym preukazom. Nakoľko má zdravotné problémy a nachádza sa mimo územia SR, nie je možné
túto aktiváciu vykonať (č. l. 221).

23. Podanie právneho zástupcu žalovanej z č. l. 221 bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu. V lehote desiatich dní zmienené podanie nebolo v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu súdu doručené. Zmienené podanie
neobsahovalo žiadne prílohy.

24. Dňa 21.02.2023 súd prvej inštancie zaslal právnemu zástupcovi žalovanej rozsudok súdu prvej
inštancie v listinnej podobe prostredníctvom poštovného podniku (§ 107 ods. 1 písm. a) CSP).

25. Právny zástupca žalovanej si napadnutý rozsudok v listinnej podobe prevzal dňa 15.03.2023 (č. l.

221 rub).

26. Odvolací súd v zmysle pokynov Najvyššieho súdu SR dňa 11.09.2025 vyzval J. J. K., právneho
zástupcu žalovanej v odvolacom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Co/26/2023, na
opísanie a preukázanie technických problémov s elektronickou schránkou v čase od 17.01.2023 do

02.03.2023–koniecodvolacejlehoty,ďalejnaopísanieapreukázanieexistenciezdravotnýchproblémov
v rozhodnom čase ako aj opísanie a preukázanie, že ste sa v čase elektronického doručovania
nachádzali mimo územia SR, a to v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy (č. l. 349).

27. Uvedená výzva bola J. J. K. doručená dňa 29.09.2025 s tým, že odvolací súd do skončenia

odvolacieho konania neobdržal odpoveď.

28. Výzva s totožným znením bola zaslaná aj L. A. I., advokátovi, ktorý žalovanú zastupoval v dovolacom
konaní (č. l. 350).

29. Dňa 29.09.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené elektronické podanie L. A. I., ktorý uviedol,
že žalovanú právne zastupoval na základe plnej moci, udelenej v dovolacom konaní vedenom na
Najvyššom súde SR sp. zn. 5Cdo/30/2024, tak ako to bolo vymedzené v udelenom plnomocenstve.
Žalovanú v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 6Co/25/2025 nezastupuje. Súčasne
doplnil, že žalovanú nezastupoval ani v pôvodnom konaní, a preto nie je objektívne možné, aby sa

vyjadril k skutkovým okolnostiam, ku ktorým bol vyzvaný (č. l. 352).

30. Dňa 09.10.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie JUDr. Jany Šepeľovej, advokátky, ktorá
žalovanú zastupuje v tomto odvolacom konaní. Uviedla, že zo strany L. A. I. jej bola doručená výzva na
opísanie a preukázanie rozhodných skutočností (výzva z č. l. 350), pričom uviedla, že ani pri vynaložení

maximálneho úsilia nie je v jej možnostiach, ani v možnostiach jej klientky (žalovanej) zaslať na tieto
otázkyodpoveď.ŽalovanúvtomčasezastupovalJ.J.K.,advokát,ktorýjejedinýkompetentnýaschopný
na tieto otázky odpovedať (č. l. 359).31. Následne, dňa 10.11.2025 tunajší súd vyzval žalovanú, prostredníctvom jej právnej zástupkyne,
aby v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy v súlade s ust. § 111 ods. 1 CSP vyvrátila
domnienku o doručení rozsudku súdu prvej inštancie (č. l. 202) právnemu zástupcovi žalovanej dňa

03.03.2023 (viď. elektronická doručenka v súdnom spise), v prípade, že má za to, že toto doručovanie
uvedeného rozsudku zo dňa 15.02.2023 považuje za neúčinné. Súčasne žalovanú poučil o tom, že
súčasný skutkový stav je taký, že J. J. K., ktorý predtým žalovanú zastupoval v odvolacom konaní
bol vyčiarknutý zo M. E. F., teda nie je oprávnený vykonávať advokátsku činnosť (č. l. 311). Výzva
na opísanie a preukázanie rozhodných skutočností zo dňa 11.09.2025 bola zo strany tunajšieho súdu

zasielaná aj J. J. K., ktorý si ju prevzal dňa 29.09.2025, no do dnešného dňa na ňu nereagoval.
V prípade, že žalovaná aj naďalej trvá na tom, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo
dňa 16.01.2023, podané prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žalovanú v tom čase zastupoval,
bolo súdu prvej inštancie doručené v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania, je
výhradne na žalovanej, aby tieto skutočnosti preukázala a uniesla tak dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Predmetná výzva bola právnej zástupkyni žalovanej doručená

dňa 24.11.2025.

32. Do skončenia odvolacieho konania nebolo tunajšiemu súdu doručené žiadne podanie žalovanej ani
jej právnej zástupkyne.

33. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu
doručovať strane, ktorá je zastúpená advokátom, písomnosti do vlastných rúk advokátovi strany.
Zároveň je súd podľa Zákona o e-Governmente povinný doručovať písomnosti advokátovi do
elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie písomnosti účinné (§ 32 ods. 5 písm. b) Zákona
o e-Governmente). Takýmto (zákonným) spôsobom postupoval aj súd prvej inštancie, ktorý napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie doručil právnemu zástupcovi žalovanej do elektronickej schránky.
V priebehu odvolacej lehoty právny zástupca žalovanej požiadal súd o doručenie rozsudku súdu prvej
inštancie v listinnej podobe z dôvodu, že má zdravotné problémy, nachádza sa v zahraničí a keďže
elektronickú schránku je možné aktivovať výlučne jeho občianskym preukazom, nie je možné túto
aktiváciu vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zmienené podanie právneho

zástupcu žalovanej bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu,
v zákonom stanovenej desaťdňovej lehote doplnené nebolo a neobsahovalo ani žiadne prílohy, ktoré by
preukazovali tvrdenia právneho zástupcu žalovanej.

34. V nadväznosti na pokyn dovolacieho súdu odvolací súd vyzval J. J. K., advokáta, ktorý žalovanú

zastupoval v pôvodnom odvolacom konaní (sp. zn. 12Co/26/2023), ktorý na výzvu tunajšieho súdu do
skončenia odvolacieho konania nereagoval. Doručenie uvedenej výzvy bolo riadne vykázané (ku dňu
29.09.2025). Odvolací súd súčasne dopĺňa, že J. J. K. bol vyčiarknutý zo M. E. F., a teda toho času nie
je oprávnený vykonávať advokátsku činnosť.

35. Výzva odvolacieho súdu na opísanie a preukázanie rozhodných skutočností bola doručená aj L. A.
I., advokátovi, ktorý žalovanú zastupoval výlučne len v dovolacom konaní s tým, že sa k požadovaným
skutočnostiam nevedel vyjadriť s ohľadom na objektívne skutočnosti. Spomínanú výzvu zaslal na
vedomie J. J. B., advokátke, ktorá žalovanú zastupuje v tomto odvolacom konaní.

36. Ani odpoveď JUDr. Jany Šepeľovej na výzvu tunajšieho súdu neprispela k preukázaniu rozhodných
skutočností, z ktorých by vyplývalo včasné podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.

37. Následne odvolací súd žalovanú, prostredníctvom jej právnej zástupkyne, opätovne vyzval na
preukázanie rozhodných skutočností (t. j. vyvrátenie domnienky o doručení rozsudku súdu prvej

inštancie právnemu zástupcovi žalovanej dňa 03.03.2023) s tým, že súčasne žalovanú poučil o tom,
že J. J. K., ktorý predtým žalovanú zastupoval v odvolacom konaní bol vyčiarknutý zo M. E. F., a teda
nie je oprávnený vykonávať advokátsku činnosť, pričom výzva na opísanie a preukázanie rozhodných
skutočností mu tunajším súdom bola riadne doručená. J. J. K. však na výzvu tunajšieho súdu nijakým
spôsobom nereagoval, a preto je výhradne na žalovanej, aby tvrdené skutočnosti preukázala a uniesla

tak dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Rovnako ani na túto výzvu
odvolacieho súdu (súčasťou ktorej bolo poučenie žalovanej o následkoch nepreukázania tvrdených
skutočností) do skončenia odvolacieho konania žalovaná nereagovala.38. Vo svetle uvedených skutočností je tak odvolací súd nútený konštatovať, že žalovaná nepreukázala
tvrdené skutočnosti, a teda neuniesla dôkazné bremeno o neúčinnom doručení rozsudku súdu prvej
inštancie. Pokiaľ žalovaná žiadala určiť neúčinnosť elektronického doručenia písomností, a to rozsudku

č. k. 13C/21/2021-202 zo dňa 16.01.2023 doručenej fikciou doručenia dňa 03.03.2023, bolo výhradne
na nej, aby súdu hodnoverne preukázala skutočnosti, od ktorých odvodzovala neúčinnosť doručenia
rozsudku súdu prvej inštancie do elektronickej schránky jej právneho zástupcu a uniesla tak dôkazné
bremeno. Len samotné, ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu, ktorý žalovanú zastupoval
v pôvodnom odvolacom konaní, nie sú postačujúce na to, aby súd mohol žiadosti o určenie neúčinnosti

elektronického doručenia písomností, a to rozsudku č. k. 13C/21/2021-202 zo dňa 16.01.2023 doručenej
fikciou doručenia dňa 03.03.2023 vyhovieť.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že ho súd považuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani

na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

40. Odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ

svojho rozhodnutia. Ak teda žalovaná, resp. právny zástupca, ktorý žalovanú zastupoval v pôvodnom
odvolacom konaní, trvá na tom, že rozsudok súdu prej inštancie mu nebol účinne doručený do jeho
elektronickej schránky, musí túto skutočnosti súdu preukázať, a to tak, aby o pravdivosti týchto tvrdení
nevznikli žiadne pochybnosti.

41. Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 38/2015 ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

42. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti

konania, a teda nie je úlohou súdu, ale procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili
dôkazy na podporu svojich tvrdení.

43. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 111 ods. 1 za bodkočiarkou
a veta druhá CSP v ktorom sa uvádza, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je

preukázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Teda z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť
vyvrátiteľnú procesnoprávnu domnienku o skutočnostiach vyplývajúcich z doručenky uloženej v súdnom
spise. Ak takou skutočnosť je vznik fikcie doručenia, táto platí do doby pokiaľ adresát listiny nepreukáže
opak. V tomto ohľade sa procesnoprávna úprava CSP oproti OSP výrazne zmenila a platí, že nie súd
má vlastnou činnosťou skúmať a verifikovať údaje vyplývajúce z doručenky, ale práve naopak, je úlohou

adresáta preukazovať, že skutočnosti v doručenke uvedené nie sú pravdivé a vyvracať tak zákonnú
procesnoprávnu domnienku o skutočnostiach vyplývajúcich z doručenky.

44. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd prvým výrokom svojho rozhodnutia
žiadosť žalovanej o určenie neúčinnosti elektronického doručenia písomností, a to rozsudku č. k.

13C/21/2021-202 zo dňa 16.01.2023 doručenej fikciou doručenia dňa 03.03.2023 zamietol.

45. Berúc za deň doručenia napadnutého rozsudku žalovanej deň, kedy márne uplynula 15-dňová
úložná lehota, t. j. 03.03.2023, odvolací súd právne uzatvára, že odvolanie žalovanej bolo podané
oneskorene, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote, a preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať

samotným obsahom podaného odvolania.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zároveň druhým výrokom svojho rozhodnutia v zmysle
ust. § 386 písm. a) CSP odvolanie žalovanej odmietol ako oneskorene podané.

47. O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 3 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov dovolacieho konania viedli odvolací
súd nasledovné úvahy. Pri rozhodnutí o trovách dovolacieho konania bolo podstatné to, že úspech
žalovanej v dovolacom konaní v konečnom výsledku ani z časti neviedol k úspechu procesnej obranyvoči podanej žalobe (viď dôvody zrušenia rozhodnutia odvolacie citované z rozhodnutia NSSR vyššie).
V takom prípade by izolované prihliadanie len na čiastkový úspešný výsledok dovolacieho konania
zo strany žalovanej bez ohľadu na definitívny výsledok sporu nezodpovedalo elementárnym kritériám

spravodlivosti a viedlo k nespravodlivým dôsledkom spočívajúcimi v priznaní nároku na náhradu trov
konania inak celkovo v konaní neúspešnej procesnej strane žalovanej. Podľa názoru odvolacieho
súdu by takéto rozhodnutie (priznanie časti náhrady trov konania neúspešnej procesnej strane) museli
odôvodňovať špecifické okolnosti prípadu, vo svetle ktorých by bolo možné považovať rozhodnutie
o priznaní časti dovolacích a časti odvolacích trov procesnej strane, ktorá nebola v konaní napokon

vôbec úspešná, za spravodlivé, čo však nie je súdený prípad. Na podporu tohto záveru odvolací súd
poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6CdoPr/4/2025 z 27.05.2025, sp. zn. 3Cdo/74/2024 z 25.06.2025, či sp. zn. 9Cdo/4/2025 z 20.8.2025
vydaných v poslednom období. Podľa týchto záverov, z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
453/2019 nevyplýva povinnosť súdov vždy samostatne rozhodovať o trovách dovolacieho konania, ide
skôr o výnimočnú možnosť, pri ktorej je vždy potrebné brať zreteľ na zásadu úspechu v spore, vyjadrenú

v ustanovení § 255 ods. l CSP, keď procesný úspech sa spravidla určuje vo vzťahu k predmetu sporu.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdžalobcovipriznalvočižalovanejajnároknanáhradutrovdovolacieho
konania v plnom rozsahu 100 %.

48. O výške priznanej náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP
(ku tomu pozri ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 453/2019).

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu 100%.

50. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP
(ku tomu pozri ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 453/2019).

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).