Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľovi): Bidfood Slovakia s. r. o., so sídlom Piešťanská
2321/71, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 152 199, zastúpený: Blaňár & Partners s. r. o., so
sídlom Gunduličova 4, Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100734186/2022 z 5. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/54/2022-134 z 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
TN-13S/54/2022-134 z 30. júla 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100734186/2022 z 5. apríla
2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na kasačnom súde a
na správnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH") za zdaňovacie obdobia január 2012 - december 2012 a január
2013 - máj 2013.

2.Správcadanevydalrozhodnutie,ktorýmvyrubilžalobcovirozdieldanenaDPHzazdaňovacieobdobie
september 2012. Uvedené rozhodnutie žalovaný zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

3. Správca dane následne vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane totožne.
Uvedené rozhodnutie žalovaný opätovne zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

4. Správca dane opätovne rozhodol rozhodnutím č. 481233/2021 zo 14. októbra 2021 (ďalej
„prvostupňové rozhodnutie"), ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej„daňovýporiadok")rozdieldanevsume128986,48eurnaDPHzazdaňovacieobdobieseptember
2012.5. Správca dane uviedol, že bolo preukázané vytvorenie netransparentného prostredia - podvodného
reťazca zainteresovaných daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým
mäsomzBrazíliezaúčelomznižovaniadaňovejpovinnosti.Podľasprávcudanebolžalobcavýznamným

obchodníkom s mrazeným kuracím mäsom, prevádzkujúcim sklad v Novom Meste nad Váhom
a v Prešove, pričom dodával tovar podnikateľským subjektom. Do obchodného vzťahu vstúpil so
subjektami, ktoré nemali s obchodovaním s týmto tovarom tak bohaté skúsenosti, prípadne nemali
žiadne skúsenosti. Žalobca vedel, že nakupované mrazené kuracie mäso pochádza z Brazílie a že
výhradnými distribútormi tohto tovaru boli spoločnosti v Holandsku, od ktorej nakupoval tovar cez svoju

materskú spoločnosť Bidfood Czech Republic s. r. o. V rámci preukazovania oprávnenosti nároku
na odpočet dane sa žalobca obmedzil iba na preukázanie overenia formálnych podmienok možnosti
obchodovania so slovenskými dodávateľmi. Žalobca (aj keď poznal dodávateľov tovaru - mrazeného
kuracieho mäsa z iného členského štátu), uprednostnil a prijímal daňové doklady od dodávateľa,
o ktorom mohol vedieť, že ide o subjekt, ktorý s ohľadom na jeho podnikateľskú minulosť celkom
nepochybne nemohol dosiahnuť zisk z takto realizovaných obchodných transakcií bez toho, aby tieto

transakcie boli poznačené podvodom na DPH realizovaných priamo týmto dodávateľom.

6. Vykonanou daňovou kontrolou správca dane dospel k záveru, že nebola spochybnená existencia
zdaniteľných plnení, ani splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane, avšak bolo zistené, že
konaniežalobcubolospojenéspodvodomnaDPHprostredníctvomreťazcatransakcií,kuktorémudošlo

pri deklarovaných obchodoch, pričom v dôsledku zisteného podvodného konania došlo k neodvedeniu
DPH. Správca dane na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že predložené dodávateľské
faktúry boli poznačené podvodom. Správca dane uzavrel, že došlo k daňovému úniku u dodávateľov
Anton Škoda ACES, BOLITEX, s. r. o. a SISA Slovakia, s. r. o., ktorí si kompenzovali daň, uvedenú
na sporných faktúrach vystavených pre žalobcu, deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na

vstupe, teda dodávateľskými faktúrami za fiktívne plnenia, pričom žalobca bol s podvodom na dani z
pridanej hodnoty, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane, spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní.
Správca dane tiež uzavrel, že zapojením zmiznutého obchodníka, za ktorého bolo možné považovať
dodávateľské spoločnosti Jet Let s. r. o. a MARKLAND s.r.o. a deklarovaním nepreukázaných odpočítaní
danenavstupe,ktorýmibolakompenzovanádaňnavýstupe,uvedenánaspornýchfaktúrachuvedených

spoločností za dodanie tovaru pre žalobcu ako odberateľa, v predmetnom obchodnom reťazci, s ktorým
bol žalobca priamo spojený, dochádzalo k podvodu na DPH. Správca dane konštatoval, že aj keď sa
navonok javilo, že žalobca splnil podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o DPH"), vo svetle celkových zistení bolo zrejmé, že transakcie v reťazci, na akých sa žalobca

podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci dodaní došlo k daňovému úniku, pričom
žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100734186/2022 z 5. apríla 2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie") tak, že prvostupňové

rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.

8. Žalovaný konštatoval, že spornou otázkou nebola reálna existencia tovaru, preprava tovaru a jeho
použite na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe. Spornou otázkou bola existencia podvodného
konania, vedomosť žalobcu o podvodnom konaní a konanie žalobcu v dobrej viere a v súlade

so zásadami poctivého a obozretného obchodného styku. Žalovaný konštatoval, že z vykonaného
dokazovania správcu dane vyplývali neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti
na skutočnosti zistené v súvislosti s konaním dodávateľov zakladali dôvodné pochybnosti správcu
dane, že dodávatelia a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre daňové účely,
pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli do fakturačného reťazca vložení účelovo, bez riadneho

podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia, s cieľom podvodným spôsobom zneužiť
systém neutrality DPH. Bolo nepochybné, že sporné plnenia boli poznačené podvodom, pričom daň,
ktorú si žalobca odpočítal, nebola reálne odvedená. Dodanie tovaru prostredníctvom deklarovaných
dodávateľov bolo predstierané len pre daňové účely a žalobca o tejto skutočnosti mohol vedieť a nekonal
v dobrej viere, a to najmä s poukázaním na viacero neobvyklých a neštandardných okolností.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že zistenia správcu dane, ktoré žalobcovi museli byť známe už v čase
realizácie sporných transakcií, boli neštandardné a neobvyklé, a to najmä v nadväznosti na skutočnosť,
že žalobca bol významným subjektom podnikajúcim na trhu, pričom poznal dodávateľov tovaru z inýchčlenských štátov, ceny a tiež pôvod tovaru. Postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne,
sa ukázal ako nedostatočný. Z dokazovania správcu dane, ani z dôkazov predložených žalobcom,
nevyplynulo, aké opatrenia vyvinul a prijal.

II. Konanie pred správnym súdom

10. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie. Správny súd v Banskej Bystrici
(ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. TN-13S/54/2022-134 z 30. júla 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok")

správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") ako
nedôvodnú zamietol.

11. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti,
či žalobca bol účastný na podvode na DPH, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je
vyabstrahovanímkritériínaposúdenieúčastinadaňovompodvode.Správcadanepreukázal,žežalobca

sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť.

12. Správny súd k námietke žalobcu o zmene názoru správcu dane na dôvod nepriznania odpočtu
DPH uviedol, že správca dane z tých istých skutočností zistených pri vykonanej daňovej kontrole mohol
vyvodiť iný záver, než ku ktorému pôvodne dospel. Neexistuje žiadna garancia proti zmene názoru

správcu dane na nepriznanie odpočtu DPH. Navyše odkazovanie žalobcu na prvé rozhodnutia správcu
dane, ktoré boli žalovaným zrušené, bolo irelevantné, keďže na tieto rozhodnutia správcu dane sa po
ich zrušení hľadí, akoby neboli vôbec vydané. Žalobca bol podľa správneho súdu v priebehu daňového
konania o zmene dôvodu neuznania odpočtu DPH informovaný, čo vyplýva z administratívneho spisu,
keďže po písomnom vyjadrení žalobcu k protokolu z 19. mája 2017 správca dane vykonal ďalšie

dokazovanie, o ktorom oboznámil žalobcu listom z 6. februára 2019, v ktorom sa vyjadril, že bola
preukázaná účasť žalobcu na podvode, pričom bolo preukázané, že žalobca o tejto skutočnosti vedieť
mal,akbybolkonalsnáležitouodbornoustarostlivosťou.Žalobcasanáslednektomutovyjadrilpodaním
zo 7. júna 2019, pričom jeho pripomienky boli následne ústne prerokované. Po dvoch zrušujúcich
rozhodnutiach žalovaného, v ktorých sa uvádzali skutočnosti o daňovom podvode a ktoré boli doručené

žalobcovi, správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, o výsledkoch ktorého informoval žalobcu listom a
aj ich so žalobcom prerokoval. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný
potvrdil. Podľa správneho súdu preto správca dane poskytol žalobcovi v rámci celého daňového konania
priestor sa vyjadriť k týmto skutočnostiam.

13. Správny súd v námietke o obviňovaní žalobcu súčasne z pasívnej účasti na podvode s DPH a
aj z aktívnej účasti na podvode s DPH poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21. novembra 2023, z ktorého vyplývalo, že preukázanie úmyselnej ako
aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo
preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) bolo rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane

a jej nerozlišovanie nemohlo byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí.

14. Správny súd bol toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca
sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou
starostlivosťou a v dobrej viere. Správcom dane bolo riadne preukázané, že bolo vytvorené

netransparentné prostredie - podvodný reťazec zainteresovaných daňových subjektov, vrátane
zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z Brazílie, za účelom znižovania daňovej povinnosti.
Žalobca bol prostredníctvom reťaze transakcií spojený s podvodom na DPH, ku ktorému došlo pri
deklarovaných obchodoch s tovarom a v dôsledku zisteného podvodného konania došlo k neodvedeniu
dane. Aj podľa správneho súdu bolo možné prijať záver, že došlo k daňovému úniku u dodávateľov

žalobcu - spoločností Anton Škoda ACES, BOLITEX, s. r. o. a SISA Slovakia, s.r.o., zapojením
zmiznutého obchodníka, za ktorého bolo možné považovať dodávateľské spoločnosti Jet Let s. r. o. a
MARKLAND s.r.o. Práve nízka cena dodávaných tovarov bola hlavnou indíciou, ktorá mala u žalobcu
vzbudiť podozrenie, že mohlo ísť o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez
reťazecsubjektov,kdeprávenepriznaniedanezabezpečilotakétozníženieceny.Žalobcaprinajmenšom

od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s. r. o., ktorej vo významnej miere dodávala
napr. kuracie mäso z Brazílie holandská spoločnosť Ferdinand Zandbergen BV (obchodovali spolu od
roku 2008), vedel, aké sú štandardné predajné ceny tejto komodity.15. Následne správny súd poukázal na zistenia správcu dane o účasti na podvode na DPH pri
jednotlivých dodávateľoch, a to:
- dodávateľa Anton Škoda ACES (bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia, nebol známym

a etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, bez histórie a skúseností, nesúlad
medzi rámcovou kúpnou zmluvou a registráciou na RVPS);
- dodávateľa Jet Let (bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia, bez histórie a skúseností,
nebola vedená v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ako príjemca/prevádzka v mieste
určenia);

- dodávateľa MARKLAND (bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia, nebola známym a
etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, bez histórie a skúseností, nebola
vedená v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ako príjemca/prevádzka v mieste
určenia);
- dodávateľa BOLITEX (bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia, bez histórie a skúseností,
nahlásené množstvo mäsa nebolo totožné s údajmi na faktúre vystavenej dňa 11. januára 2012 pre

žalobcu);
- dodávateľa SISA Slovakia (bez potrebného personálneho, materiálneho zázemia, nebol známym a
etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, bez histórie a skúseností, registrovaný
na RVPS ako sprostredkovateľ).

16. Podľa správneho súdu si žalobca svojho dodávateľa vybral sám a mal preto prijať všetky rozumné
opatrenia a odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie
účelusvojejhospodárskejčinnosti,keďžeišloonákuptovaruvysokejhodnoty,podliehajúciveterinárnym
kontrolám a pochádzajúci z krajín EÚ. Nebolo v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, by neviedlo k jeho účasti na daňovom podvode. Ako vyplynulo zo zistení správcu dane,
žalobca dobre poznal dodávateľov z členských štátov EÚ a práve preto bolo nelogické, aby obstarával
tovar prostredníctvom dodávateľa, ktorý bol bez akýchkoľvek materiálno-technických predpokladov, bez
ekonomických predpokladov a bez ľudských zdrojov. Nízka cena dodávaných tovarov mala vzbudiť
podozrenie, že mohlo ísť o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez reťazec

subjektov, kde nepriznanie dane z faktúr za fiktívne plnenia u stratených obchodníkov zabezpečí takéto
zníženie ceny.

17. Podľa správneho súdu žalobca sa výberom spoločností Anton Škoda ACES, Jet Let s. r. o.,
MARKLAND s.r.o., BOLITEX, s. r. o. a SISA Slovakia, s.r.o., ako svojich dodávateľov, zapojil do

obchodného reťazca, ktorého predmetom bol obchod s tovarom (kuracím mäsom), ktorý následne
dodával ďalej svojím odberateľom. Správny súd konštatoval, že na základe správcom zistených
dôkazov bolo možné prijať záver o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil
do predmetných obchodných transakcií, s ktorými bol spojený daňový únik. Správny súd konštatoval,
že žalobca prinajmenšom od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s. r. o., ktorej vo

významnej miere dodávala napr. kuracie mäso z Brazílie holandská spoločnosť Ferdinand Zandbergen
BV (obchodovali spolu od roku 2008), vedel, aké sú štandardné predajné ceny tejto komodity.

18. Správny súd tiež uzavrel, že ak by si žalobca porovnal nákupné ceny komodity len u materskej
spoločnosti s nákupnými cenami, za aké nakupoval tovar sám, zistil by, že jeho ceny boli nižšie a toto

zistenie a riziko z neho vyplývajúce by si mal rozumne zdôvodniť. Správny súd ďalej uviedol, že nebolo
možné len z porovnania letákov spoločnosti METRO vyvodiť záver o tom, že za tieto predajné ceny
spoločnosť METRO uvedený tovar aj nakupovala u svojich dodávateľov. V konaní pred správcom dane
nebola spochybnená existencia zdaniteľných plnení, ani splnenie formálnych podmienok na odpočítanie
dane, žalobca v tejto súvislosti uniesol dôkazné bremeno a dôkazné bremeno prešlo v plnom rozsahu

na správcu dane. Žalobca však nepreukázal žiadny kontrolný mechanizmus pri preverovaní ceny
tovaru, pričom ak by sa ako podnikateľský subjekt, ktorý koná s náležitou odbornou starostlivosťou,
riadne zaujímal o odbytové ceny, mohol zistiť, že cena tovaru bola neštandardne nízka, čo mohlo
žalobcovi napovedať, že išlo o podvodný reťazec spojený s únikom DPH. Správny súd konštatoval, že
správca dane ohľadne otázky preukazovania nízkych cien tovaru uniesol dôkazné bremeno, keď uviedol

minimálne tri spôsoby akými mohol žalobca prísť na to, že ide o nízke ceny. Žalobca si mohol porovnať
ceny:
- s materskou spoločnosťou Bidfood Czech Republic s. r. o.;
- s dodávateľskou spoločnosťou KOVÁŘ plus s. r. o.;- so správami publikovanými Slovenskou pôdohospodárskou agentúrou (ATIS).

19. Správny súd uviedol, že v prípade mäsa išlo o tovar, na ktorý sa vzťahovalo Vykonávacie nariadenie

Komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť, stanovených
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho
pôvodu, v zmysle ktorého prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musel mať k dispozícii a na
požiadanie preukázať informácie o názve, adrese prevádzkovateľa, odkiaľ sa potravina odoslala, a
názov a adresu predávajúceho, ak sa líši od názvu a adresy prevádzkovateľa, odkiaľ sa potravina

odoslala. Uvedené informácie museli byť k dispozícii na požiadanie aj príslušným orgánom vrátane
daňových orgánov. Subjekt, obchodujúci s potravinami, okrem toho, že bol povinný byť na túto
činnosť registrovaný v zmysle platných veterinárnych predpisov, musel vedieť preukázať aj ďalšie
skutočnosti, ktoré vyžadovalo vyššie uvedené nariadenie o vysledovateľnosti potravín. Žalobca preto,
ako subjekt povinný riadne si plniť povinnosti obchodníka s potravinami živočíšneho pôvodu, mal mať
zodpovedajúce vedomosti o transakcii, ako aj o subjektoch do nej zapojených. Zároveň žalobca mal

mať vedomosť o tom, odkiaľ sa potravina odoslala a kým bola odoslaná, čo si mal overiť.

20. Správny súd tiež poukázal aj na správcom dane zistenú neskúsenosť preverovaných dodávateľov
v obchodovaní s potravinami živočíšneho pôvodu, keďže neboli registrovaní v zmysle platných
veterinárnych predpisov (dodávatelia Jet Let s. r. o. a MARKLAND s.r.o.), boli registrovaní len krátko

(dodávateľ BOLITEX, s. r. o.) alebo boli registrovaní až neskôr (dodávatelia Anton Škoda ACES -
registrovaný od 19. novembra 2012 a SISA Slovakia, s.r.o. - registrovaný od 2. apríla 2013). Už táto
skutočnosť mohla predstavovať indíciu, ktorá v spojení s ďalšími indíciami (napr. nízka cena) mohla
smerovať k tomu, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii poznačenej podvodom (s
poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 Altic).

21. V otázke miery obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými
podnikateľskýmisubjektmisprávnysúdpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžfk/2/2019
z 8. júla 2020 - daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH, je povinný postupovať s
náležitou mierou obozretnosti a odbornej starostlivosti už pred realizáciou obchodnej transakcie. Jeho

povinnosťou je zabezpečiť a preveriť všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu,
reálnosť a zákonnosť obchodného vzťahu, ako aj priebežne vyhodnocovať z hľadiska uplatnenia
odpočtu DPH. Zodpovednosť daňového subjektu sa pritom vzťahuje nielen na okamih uplatnenia
odpočtu, ale už na fázu prípravy, realizácie a vykonania obchodnej transakcie, vrátane preverovania
obchodných partnerov a celého obchodného reťazca.

22. Správny súd ďalej tvrdil, že transakcie v obchodnom reťazci spoločností obchodujúcich s kuracím
mäsom, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci došlo
k daňovému úniku, pričom žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou
podvodu s DPH, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a keby prijal dostatočné opatrenia za účelom

zamedzenia jeho účasti na takomto podvodnom konaní. Žalobca sa mohol „obhájiť", ak by preukázal,
že o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybnil by vedomostný test) a
zároveň, že prijal dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Postup
žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne (overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba,

preverenie dodávateľa na internete - obchodný register, resp. živnostenský register, preverovanie DIČ
a platnosti IČ DPH), bol nedostatočný.

23. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal, že nebolo možné prihliadať na okolnosti po
uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným tvrdením bolo možné súhlasiť v zmysle judikatúry

Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023) len
pri skúmaní subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu).

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

24. Žalobca (ďalej „sťažovateľ") podal kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm.
f), písm. g), písm. h) SSP tým, že mu správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; a odklonil sa od ustálenejrozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok spolu
s preskúmavaným rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok spolu s preskúmavaným

rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

25. Sťažovateľ na úvod konštatoval, že žalovaný sa žiadnym spôsobom vo vyjadreniach k správnej
žalobe nevyjadril a nespochybnil ani neargumentoval proti viacerým konkrétnym tvrdeniam, ktoré
sťažovateľ uviedol v správnej žalobe. Preto sťažovateľ považoval svoje skutkové tvrdenia za nesporné,

na čo však správny súd nereflektoval a teda postupoval v rozpore so zákonom. Nesporné skutkové
tvrdenia si mal správny súd osvojiť ako riadne zistený skutkový stav a následne z neho mal pri
meritórnom rozhodnutí vychádzať. Naopak správny súd nesporné skutočnosti, ktoré mali svedčiť v
prospech sťažovateľa, aplikoval v neprospech sťažovateľa, čím došlo podľa sťažovateľa nesprávnym
procesným postupom k znemožneniu uskutočnenia jeho procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ako aj k nesprávnemu

právnemu posúdeniu podľa § 440 ods. 1 písm. g).

26. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že správny súd neuviedol ani jeden žalobný bod, ktorý podľa jeho úvah
nebol dostatočne konkrétny, pričom tvrdil, že v každom jednotlivom bode uviedol konkrétne pochybenia
žalovaného aj s odkazom na konkrétne ustanovenie alebo rozpor s judikatúrou Najvyššieho správneho

súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Súčasne sťažovateľ poukázal na existenciu viacerých rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré rozhodli v jeho prospech.

27. Podľa sťažovateľa bola otázka neprimerane nízkej ceny nosnou argumentáciou pri odmietnutí
priznania práva na odpočet DPH správcom dane, čo podľa Najvyššieho správneho súdu SR v

jeho predchádzajúcich rozhodnutiach správca dane nepreukázal relevantným dôkazmi, čím sa (ani)
nepodarilo preukázať sťažovateľovi vedomosť o tom, že by participoval na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Správca dane bol podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr.
C-103/09 Weald Leasing) povinný preukázať výraznú odchýlku medzi nákupnými cenami sťažovateľa
a trhovými cenami slovenských dodávateľov v danom čase na porovnateľnom stupni dodávateľského

reťazca, čo však správca dane nepreukázal.

28. Sťažovateľ namietal, že predložené letáky spoločnosti METRO Cash & Carry SR s. r. o. jednoznačne
preukazovali primeranosť jeho nakupných cien, keďže uvedená spoločnosť bola priamym konkurentom
sťažovateľa a porovnateľným subjektom pôsobiacim na tom istom relevantnom trhu. Porovnávanie jeho

nákupných cien s predajnými cenami dodávateľov vybraných správcom dane nebolo metodicky správne
a presné, pričom zdôrazňoval, že predajné ceny spoločnosti METRO poskytovali reálny obraz o trhových
cenách. Správca dane a žalovaný taktiež bez riadneho odôvodnenia zvolili ako referenčného dodávateľa
spoločnosť KOVÁŘ plus s. r. o. (zahraničný subjekt), hoci nebolo preukázané, že išlo o porovnateľný
hospodárskysubjektzhľadiskapostavenianatrhuaúrovnevdodávateľskomreťazci.Podľasťažovateľa

neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy a závery vychádzali len z čiastkového porovnania cien, na
základektoréhouvádzalirozdielyvrozpätípribližne8až12%.Takétocenovérozdielypodľasťažovateľa
mohli byť spôsobené objektívnymi okolnosťami, najmä rozdielnym spôsobom balenia tovaru, objemom
dodávok, obchodnými podmienkami a vyjednávacou pozíciou odberateľa.

29. Sťažovateľ ďalej poukázal neaplikovateľnosť agrárnych informácii, keďže ceny uvádzané na
stránkach www.apa.sk sa týkali slovenských prvovýrobcov a nie obchodníkov s potravinami. Sťažovateľ
nenakupoval potraviny od slovenských spracovateľov, resp. prvovýrobcov hydiny, ale obchodníkov s
hydinou, t. j. podnikateľov špecializujúcich sa na nákup a predaj výlučne mrazeného kuracieho mäsa.
Súčasne nebolo možné agrárne informácie použiť na prvovýrobcov zo zahraničia, ale výlučne na

prvovýrobcov zo Slovenskej republiky. Sťažovateľ namietol aj objektívnosť použitia agrárnych informácií
zdôvoduichpublikovaniaspribližnedvojtýždňovýmoneskorenímavýlučneinformatívnymcharakterom,
keďže nebola zrejmá metodika určovania cien.

30. Podľa sťažovateľa z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by mäso nakupované sťažovateľom

pochádzalo od holandských obchodníkov, ani to, že by žalovaný a správca dane akýmkoľvek
dôkazným prostriedkom stanovili trhové ceny holandských obchodníkov v porovnaní s mäsovými
výrobkami z Brazílie. Zároveň neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdzovali porovnávanie nákupných
cien s materskou spoločnosťou, pričom sťažovateľ opakovane poukazoval na existenciu vlastnéhoobchodného modelu nákupu potravín riadeného obchodným oddelením v Slovenskej republike a na
neprepojenosť skladových systémov sťažovateľa a jeho materskej spoločnosti.

31. Sťažovateľ nebol povinný identifikovať ostatných dodávateľov potravín v dodávateľskom reťazci tak,
ako tvrdil správny súd, keďže postačovala identifikácia priameho dodávateľa a odberateľa potravín (čo
sťažovateľ splnil). Správny súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v kontrolovaných obdobiach
(roky 2012 až 2013) nebolo objektívne možné kontrolovať registráciu na RVPS, keďže zoznamy
registrovaných subjektov na RVPS neboli v tom čase verejné. K citácii rozhodnutia C-329/18 Altic

SIA sťažovateľ uviedol, že správny súd zámerne necitoval časť rozhodnutia, v zmysle ktorej nebolo
relevantnénaúčelyurčenia,čizdaniteľnáosobavedelaalebomalavedieť,žesazúčastňujenatransakcii
zahŕňajúcej podvod na DPH to, že zdaniteľná osoba neoverila registráciu svojich dodávateľov.

32. K záveru správneho súdu o nedostatočnom preverení si svojich obchodných partnerov sťažovateľ
uviedol, že požiadavku judikatúry Súdneho dvora EÚ, týkajúcu sa preverenia vierohodnosti obchodných

partnerov v reťazci, nie je možné extenzívne a neohraničene rozširovať tak, ako to urobil správny
súd. Správca dane a žalovaný mali podľa sťažovateľa riadne a vierohodne vyvrátiť jeho tvrdenia o
dostatočnosti ním vykonaných opatrení na zamedzenie účasti na podvodnom konaní.

33. Správny súd pri svojom právnom posúdení odignoroval rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a

Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré poukázal sťažovateľ, týkajúce sa absencie osobnostného a
materiálno-technického substrátu. Sťažovateľ zdôraznil, že priami dodávatelia v rámci dodávateľského
reťazca nemuseli disponovať rozsiahlym personálnym, materiálnym ani technickým vybavením, aby
boli schopní potraviny nakúpiť, predať a riadne dodať sťažovateľovi, pričom takéto nastavenie bolo
v potravinárskom sektore bežné a ekonomicky odôvodnené. Samotná existencia dodávateľského

reťazca nebola indíciou vedomosti o účasti na podvodnom konaní iného subjektu. Sťažovateľ preukázal
neexistenciukoordináciesvojejobchodnejpolitikysmaterskouspoločnosťouprinákupepotravínakonal
s odbornou starostlivosťou, pričom predložil dôkazy o reálnosti prijatých opatrení.

34. Podľa sťažovateľa došlo k protizákonnému a arbitrárnemu presunu dôkazného bremena z daňových

orgánov na sťažovateľa v otázke preukázania vedomosti o podvode na DPH, pričom daňové orgány
mali hodnoverne a nespochybniteľne preukázať relevantné skutočnosti v otázke vedomosti o účasti
sťažovateľa na podvode s DPH. Ak sťažovateľ podložil svoje tvrdenia relevantnými skutočnosťami,
bolo na správcovi dane, aby riadne odôvodnil a podložil dôkazmi svoje závery o tom, že obchodné
transakcie sťažovateľa neboli bežnou obchodnou praxou. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie

je totižto možné rozšíriť aj na preukázanie tých skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť prináleží
celkom inému subjektu, teda daňovým orgánom.

35. Na záver sťažovateľ zhrnul, že jeho dlhodobé pôsobenie na trhu a skúsenosti s obchodovaním s
potravinami nemohli viesť k záveru o jeho vedomosti o daňovom podvode, keďže nízka cena tovaru

bez ďalších indícií nevyvolávala podozrenie z účasti na podvodnom obchodnom reťazci. Sťažovateľove
obchody boli ekonomicky odôvodnené, dodávatelia nevykazovali žiadne známky pochybností, tovar
bol riadne dodaný bez vád a nákupná cena nebola neprimerane nízka ani v porovnaní s priamou
konkurenciou.Zároveňzdôraznil,žepreukázalsplnenievšetkýchmateriálnychpodmienoknauplatnenie
práva na odpočet DPH, ekonomickú podstatu obchodov a konanie v súlade s poctivým obchodným

stykom, pričom daňové orgány ani správny súd nepredložili konkrétne dôkazy, ktorými by tieto tvrdenia
vyvrátili alebo preukázali, že žalobca nekonal s odbornou staroslivosťou. Správny súd len účelovo
prevzalumelovytvorenúargumentáciusprávcudaneažalovaného,poukázalnairelevantnérozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a skonštatoval, že preverovanie dodávateľov sťažovateľa bolo len formálnym
úkonom.

36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 21. novembra 2024 uviedol, že nie je oprávnený
vyjadrovať sa k postupu a rozhodovacej činnosti správneho súdu. Podotkol, že naďalej zotrváva
na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach, ako aj vo svojich
vyjadreniach. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietol.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti37. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd")
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná

sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil
pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná.

38. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu zistil, že v obdobných veciach
totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Sfk/74/2023 z 31. marca
2025 (zdaňovacie obdobie marec 2013), rozsudkom sp. zn. 8Sfk/21/2023 z 30. júla 2024 (zdaňovacie
obdobie apríl 2013), rozsudkom sp. zn. 3Sfk/59/2024 z 25. novembra 2025 (zdaňovacie obdobie júl
2012), rozsudkom sp. zn. 4Sfk/2/2025 z 30. apríla 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2013) a ďalšími
rozsudkami, ktorými kasačný súd rozsudky správneho súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

39. K námietke nesporných skutočností kasačný súd poukazuje z dôvodu totožnosti sťažnostných bodov
podľa § 464 ods. 1 SSP na rozsudok sp. zn. 5Sfk/60/2023 z 31. marca 2025, z ktorého vyberá určité
body odôvodnenia, ktoré sa zaoberali vyššie uvedenou námietkou:

„42. Vo vzťahu k aplikácii zákonnej domnienky o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení v zmysle §
151 CSP kasačný súd uvádza, že aplikáciu uvedenej právnej normy nemožno automaticky subsidiárne
uplatniť v správnom súdnictve. Osobitosťou správneho súdnictva (aj pri prieskume daňových konaní) je,
že správny súd až na výnimky vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Za

týchto okolností nie je v správnom súdnictve v zásade potrebné zisťovať nanovo skutkový stav veci, ako
je tomu napríklad v civilnom sporovom konaní.

43. Keďže je správny súd je v tomto konaní žalobnými bodmi viazaný, úspech sťažovateľa je priamo
závislý od jeho argumentácie, ktorej úlohou je uviesť dôvody žaloby, na základe akých skutkových a

právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Teda, ak sťažovateľ chce
rozporovať skutkový stav veci, môže namietať vady pri hodnotení dôkazov, nedostatočnosť skutkových
zistení, pripadne aj nedostatok podkladov v administratívnom spise.

44. Na základe uvedených osobitostí správneho súdneho konania, sa kasačný súd nemôže stotožniť

so sťažovateľovou argumentáciou. Jej akceptovaním by dochádzalo k neúmernému zasahovaniu do
skutkového stavu veci zisteného orgánom verejnej správy, pričom dôkazné bremeno by fakticky ťažilo
orgán verejnej správy, čo je v rozpore s vyššie uvedenými osobitosťami správneho súdnictva. (obdobne
tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/11/2021 z 26. mája 2022,
bod 28 a nasl.)"

40. Kasačný súd čiastočne súhlasí so sťažovateľom pri námietke o konkrétnosti a dôvodnosti správnej
žaloby,keďžeokremviacerýchrozhodnutíinýchsenátovkasačnéhosúdu,ktorézrušujúcimrozhodnutím
podľa § 462 ods. 2 SSP dali v relevantných námietkach sťažovateľovi za pravdu (správna žaloba bola
v ostatných konania porovnateľná), ani konajúci senát kasačného súdu nepovažoval žalobné body

sťažovateľazavšeobecnéalebonekonkrétne.Kasačnýsúdpoukazujenaobdobnúsituáciuvrozhodnutí
odlišného senátu, sp. zn. 8Sfk/25/2024, ktorý konštatoval, že: „Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že
neopomína sťažovateľkou formulované výhrady k bodom 40 až 44 napadnutého rozsudku, v ktorých
správny súd komunikoval svoje názory týkajúce sa prílišnej všeobecnosti žalobných námietok. Naopak,
podľa názoru kasačného súdu boli v tejto veci sťažovateľkou formulované žalobné body pomerne jasné,

správny súd ich nemal problém identifikovať a vysporiadať sa s nimi vo svojej ďalšej argumentácii.
Úvodné deklarácie správneho súdu tak kasačný súd nepovažoval za priliehavé na predmetnú vec. Na
druhej strane však nemali za následok to, že by sa správny súd nevysporiadal so žalobnými námietkami
sťažovateľky (na ktoré poskytol správny súd náležité odpovede - bod 43 tohto rozsudku), preto nejde o
vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku, resp. vadu, ktorá by mala dopad

či už na právo sťažovateľky na spravodlivý proces alebo výrok napadnutého rozsudku. V tejto časti preto
bola argumentácia sťažovateľky nedôvodná."41. K námietke proti záveru o nekonaní s odbornou starostlivosťou, týkajúcej sa (i) nízkej ceny
dodávateľov a údajnej koordinácie s materskou spoločnosťou a (ii) preverovania si obchodných
partnerov, kasačný súd poukazuje (mutatis mutandis) podľa § 464 ods. 1 SSP na rozsudok sp. zn.

8Sfk/21/2023 z 30. júla 2024, z ktorého vyberá niektoré body odôvodnenia, ktoré sa v porovnateľných
skutkových okolnostiach zaoberali vyššie uvedenou námietkou a s ňou súvisiacimi námietkami:

„71. V súvislosti s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa dôkazného bremena v daňovom konaní
a preukazovania vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím práva na odpočítanie
dane z dôvodu daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom a (iv) odopretím práva na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva.

[...]

73. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje takzvaný
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra

(napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

74. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto
právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri
preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu

naopak.

75. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a
tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdnehodvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

76. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva
aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z
týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o
konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať

podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022
zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).

77. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla
2024, bod 55).

78. Z vyššie uvedených všeobecných východísk vyplýva, že rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie
odpočítania dane nie je samoúčelné, ale má svoj hlbší zmysel. V prípade preukazovania relevantných
podmienok práva na odpočítanie dane totiž dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt uplatňujúci si daňové
oprávnenie. V dôsledku tejto skutočnosti jeho neunesenie znamená nepriznanie daňového oprávnenia.
V prípade daňového podvodu, vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

či zneužití práva však dôkazné bremeno na preukázaní rozhodných skutočností pre neuznanie
daňového oprávnenia neťaží daňový subjekt, ale ťaží správcu dane.

[...]

80. Rovnako v zhode so správnym súdom, správcom dane a žalovaným kasačný súd konštatuje, že v
obchodných reťazcoch, v ktorých bol sťažovateľke dodávaný tovar došlo k daňovému úniku. Správca
dane a žalovaný (body 7 až 11 tohto rozsudku) ako aj správny súd (bod 27 tohto rozsudku) daňový
únik identifikovali na strane viacerých subdodávateľov sťažovateľky. Hoci dodávatelia sťažovateľky
formálne priznali daňovú povinnosť, túto si ponížili cez uplatnené odpočítania dane z fiktívnych faktúr

od zmiznutých subdodávateľov, ktorí im nedodali žiadne plnenia a daňovú povinnosť si nesplnili. Tým
došlo k situácii, že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do štátneho rozpočtu
odvedená. Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného
charakteru, čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a personálneho
substrátu na výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v krátkej dobe po

uskutočnení zdaniteľných obchodoch so sťažovateľkou. Kasačný súd s týmito závermi príslušných
orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali (i) existenciu daňového
úniku a (ii) jeho podvodný charakter.

[...]

88. Kasačný súd konštatuje, že správca dane, žalovaný a správny súd založili svoj úsudok, že
sťažovateľka mohla a mala vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom na tom, že:
· sťažovateľka je dlhoročný a stabilný obchodník s mäsom na území Slovenskej republiky,

· obchodovala s obchodnými partnermi bez referencií v oblasti predaja a kúpy mäsa,
· obchodovala s obchodnými partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných orgánoch regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy ako obchodníci s mäsom, pričom takúto registráciu si ani neoverila,· nakupovala tovar za neprimerané nízke ceny (neprimeranosť ceny mohla zistiť (i) komunikáciou
s materskou spoločnosťou, (ii) porovnaním cien jej iných vybraných obchodných partnerov, (iii)
porovnaním s priemernými cenami na trhu podľa verejne dostupnej správy Pôdohospodárskej platobnej

agentúry).

89. Konfrontujúc správcom dane, žalovaným a správnym súdom akcentované skutočnosti, na ktorých
mal byť založený záver, že sťažovateľa mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, s argumentáciou sťažovateľky, kasačný súd konštatuje, že tieto

závery neobstoja.

90. Pokiaľ orgány finančnej správy a správny súd argumentujú, že sťažovateľka je dlhoročným a
stabilným obchodníkom s mäsom, a preto podozrenie o jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom mala nadobudnúť z toho titulu, že sa rozhodla obchodovať s novými obchodnými
partnermi na trhu a bez významnejších referencií, táto argumentácia neobstojí. Kasačný súd už

vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že vo všeobecnosti nedostatok referencií a skúseností
obchodného partnera (bez ďalšieho) nevyvoláva podozrenie o to, že daňový subjekt sa plnením
s takýmto obchodným partnerom zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 33/2019 zo dňa
30. júna 2020, bod 25, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3 Sfk 11/2022 zo dňa 30. mája 2024).

[...]

92. Čo sa týka ceny dodávaných produktov, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti

uviedol, že „extrémne a nedôvodné nadhodnotenie či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s
trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť podozrenie u priemerného zodpovedného
podnikateľa" (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 11/2022 zo
dňa 30. mája 2024, bod 63). Obdobne tiež Súdny dvor Európskej únie už konštatoval, že neobvyklé
zmluvné podmienky spočívajúce napríklad v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá

hospodárskej realite, môžu indikovať podozrenie zo zneužitia práva či daňového podvodu v daňovej
oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Weald Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22.
decembra 2010, body 39 a 45). Kasačný súd však v súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti
požiadavku neobvyklosti či neprimeranosti. Nepostačuje teda preukázať, že ceny plnenia boli v prípade
deklarovaných obchodov nižšie ako trhové, ale aj to, že zistená odchýlka je výrazná, neobvyklá či

neprimeraná v kontexte s trhovou realitou.

93. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní,
pri preukazovaní vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, je na daňových orgánoch. Pokiaľ preto chcú príslušné orgány v kontexte preukazovania

vedomostnej stránky účasti na daňovom podvode uplatniť argument neobvyklej ceny plnenia v
porovnaní s trhovými cenami, musia preukázať nielen cenu zdaniteľného plnenia, ale aj existenciu
a výšku priemerných trhových cien, ako aj významnejšiu mieru odchýlky cien zdaniteľných plnení v
porovnaní s trhovými cenami (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 11/2022 zo dňa 30. mája 2024, bod 64), prípadne musia inými dôkaznými prostriedkami preukázať,

že sťažovateľka si výraznej odchýlky v cenách v porovnaní s trhovými cenami bola vedomá (napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. marca
2024, bod 58).

[...]

96. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dodávok kuracieho mäsa - kuracích
pŕs od spoločnosti KOVÁŘ plus, s.r.o. (ČR) pre sťažovateľku sa týkala len jedna faktúra obsiahnutá v
administratívnom spise za dodanie uskutočnené dna 4. septembra 2012 s cenou tovaru 3,09 €/kg bez
DPH.Predmetnáspoločnosťžalobkynibravčovémäsonedovážala.ČosatýkaspoločnostiFERDINAND

ZANBERGEN BV (Holandsko) táto pre sťažovateľku dovážala len hovädzie mäso, falošnú sviečkovú a
jahňacinu. Pre materskú spoločnosť sťažovateľky dovážala aj kuracie prsia mrazené (rezeň) za cenu
3,10 €/kg bez DPH (faktúra zo dňa 15. marca 2012). Nahliadnutím do spisu z inej daňovej kontroly získalaj faktúru vystavenú spoločnosťou Plusfood Hungary Kft pre materskú spoločnosť žalobkyne v ČR 14.
marca 2012 za dodanie mrazených kuracích pŕs v cene 3,- €/kg bez DPH.

97. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd musí konštatovať, že v administratívnom spise doložené
faktúry od spoločnosti KOVÁŘ plus, s.r.o. (ČR) a ani faktúry od spoločnosti FERDINAND ZANBERGEN
BV (Holandsko) nie sú relevantným podkladom pre záver správcu dane o príliš nízkej cene bravčového
mäsa dodávaného spoločnosťou Well Trade, s.r.o. v apríli 2013.

98. Argumentácia žalovaného a správneho súdu podľa názoru kasačného súdu neobstojí ani v prípade
tvrdenej nízkej ceny dodávaných kuracích pŕs. Kasačný súd nespochybňuje, že kuracie prsia boli
sťažovateľke v septembri 2012 spoločnosťou KOVÁŘ plus, s.r.o. (ČR) (3,09 €/kg bez DPH) či materskej
spoločnostisťažovateľkyvmarci2012spoločnosťamiFERDINANDZANBERGENBV(Holandsko)(3,10
€/kg bez DPH) a Plusfood Hungary Kft
(3,- €/kg bez DPH) dodávané za vyššie ceny ako kuracie prsia dodávané sťažovateľke v apríli 2013

spoločnosťami Anton Škoda ACES či Well Trade, s.r.o.. (2,70 až 2,94 €/kg bez DPH). Tieto rozdiely však
predstavujú, v závislosti od zohľadňovania vybranej porovnávanej ceny, rozdiely v rozsahu 2 % až 13
%. Kasačný súd takéto rozdiely medzi nákupnými cenami nepovažuje za tak významné, resp. očividné,
aby indikovali obozretnosť žalobkyne a jej vedomosť o potenciálnej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd považuje za zrozumiteľné vysvetlenie sťažovateľky, že

k takýmto rozdielom môže dôjsť v dôsledku napr. vývoja cien na trhu, rozdielov v balení či chladení
tovaru alebo v jeho preprave. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že porovnávané ceny iných dodávok
od iných obchodných partnerov sa v tomto prípade navyše diali so značným časovým odstupom od
sporných dodaní (marec, apríl či september 2012, pričom v tejto veci ide o zdaňovacie obdobie apríl
2013).

99. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že sťažovateľka v daňovom konaní predložila ako dôkaz aj
akciové letáky METRO (spoločnosti METRO Cash & Carry SR, s.r.o.) za september 2012, október a
november 2012, február a marec 2013 v ktorých je uvedená cena kuracích prsných rezňov solených z
Brazílie 3,05 €/kg s DPH, resp. 3,15 €/kg s DPH, cena bravčovej krkovičky bez kosti 3,39 €/kg s DPH,

cena bravčového karé bez kosti 4,29 €/kg s DPH. Predmetné dôkazy ani podľa názoru kasačného súdu
nemožno odmietnuť iba s argumentom, že nejde o nákupné, ale predajné ceny relevantnej konkurencie
sťažovateľky. Z logiky obchodných vzťahov a povahy podnikania (ktorého cieľom je zisk) spravidla
vyplýva, že ak je predajná cena v určitej výške, tak nákupná cena musí byť, logicky, nižšia, aby mohol
podnikateľ vytvoriť zisk. Rovnako je zrejmé, že pokiaľ sú ceny na letákoch uvedené s DPH, tieto ceny

budú po odpočítaní DPH poznateľne nižšie. Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že
ide o akciové letáky, v ktorých sa môže ponúkať mäso za diskontnú cenu aj z dôvodu končiacej spotreby
a pod. Vyhodnocujúc všetky vyššie uvedené aspekty však kasačný súd uzatvára, že ide o dôkaz,
ktorý umožňuje si vytvoriť relevantný obraz o trhových cenách mäsa, pochádzajúci od relevantného
a legitímneho (významného) subjektu na trhu s potravinami, dokonca od konkurenta sťažovateľky.

Tento dôkaz nasvedčuje tomu, že nákupné ceny sťažovateľky sa výrazne nevymykajú trhovým cenám
s predmetnými komoditami. Správca dane a žalovaný pritom neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by
argument sťažovateľky relevantnou konkurenciou vyvrátili.

100. Čo sa týka porovnávania nákupných cien sťažovateľky s nákupnými cenami jej materskej

spoločnosti v Českej republike, kasačný súd už vyššie uviedol, že z týchto podkladov nemožno vyvodiť
záver o príliš (značne) nízkej cene plnení dodávaných deklarovanými dodávateľmi sťažovateľke (bod 98
tohto rozsudku). Kasačný súd sa okrem toho stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že nebola preukázaná
ani jej vedomosť o nákupných cenách jej materskej spoločnosti sťažovateľky (ČR). Vychádzajúc z
rozhodnutia žalovaného kasačný súd konštatuje, že žalovaný z vykonaného dokazovania (z výsledkov

MVI) uzavrel, že nebola preukázaná koordinácia nákupných cien medzi sťažovateľkou a jej materskou
spoločnosťou, ani prepojenosť skladovacích systémov. Pokiaľ správny súd poukázal na skutočnosť, že
konateľ sťažovateľky býva len 30 km od sídla jej materskej spoločnosti v Českej republike, kasačný
súd konštatuje, že z tohto nemožno bez ďalšieho vyvodiť (bez dôkazu o tom, že sa konateľ častejšie
či opakovane zdržiaval v sídle materskej spoločnosti a s akým účelom), že medzi sťažovateľkou a jej

materskou spoločnosťou prebiehala akákoľvek koordinácia nákupných cien. Argumentáciu správneho
súdu vníma kasačný súd v tomto smere ako ničím nepodloženú.101. V snahe preukázať neprimeranosť nákupných cien s priemernými trhovými cenami správca dane,
žalovaný a správny súd poukázali tiež na agrárne trhové informácie Slovenska Pôdohospodárskej
platobnej agentúry obsiahnuté v správach o trhu za jednotlivé týždne v rokoch 2012 a 2013 (dostupné

na https://www.apa.sk/atis). Príslušné orgány poukazovali na to, že v 14. až 18. týždni roku 2013 (apríl
2013) sa priemerné ceny kuracieho mrazeného (rezne) bez DPH podľa predložených správ pohybovali
v rozpätí 3,89 až 4,12 €/kg (kuracie prsné rezne chladené v rozpätí od 4,30 do 4,33 €/kg). V prípade
cien bravčového stehna bez kosti boli tieto ceny bez DPH v rozpätí 3,18 až 3,32 €/kg. Správca dane a
žalovanýpritomnepoukázalinaďalšiekomodity,avšakvpredmetnýchsprávachsútiežcenybravčového

karé s kosťou v rozpätí 3,10 až 3,17 €/kg.

[...]

105. Pokiaľ žalovaný, správca dane a správny súd akcentujú, že je všeobecne známou skutočnosťou,
že väčšina kuracieho mäsa dodávaného z Brazílie (80%) je dodávaná cez holandských obchodníkov

a sťažovateľka ako skúsená obchodníčka s mäsom si mala byť tejto skutočnosti vedomá, rovnako si
mala byť vedomá priemerných trhových cien holandských obchodníkov a toho, že nakupuje kuracie
mäso z Brazílie pod trhovú cenu holandských obchodníkov, kasačný súd túto výhradu považuje za
ničím nepodloženú. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, (i) že by mäso nakupované žalobkyňou
skutočne pochádzalo pôvodne od holandských obchodníkov (dôkazy v tomto smere správca dane,

žalovaný a správny súd ani nepomenúvajú) a (ii) žalovaný a správca dane ani žiadnym dôkazným
prostriedkom nestanovili trhové ceny holandských obchodníkov s jednotlivými mäsovými výrobkami z
Brazílie. Nie je tak zrejmé, aké v danom období boli trhové ceny holandských obchodníkov s jednotlivými
mäsovými výrobkami z Brazílie a či vôbec išlo v prípade sporných obchodov o mäso z Brazílie, ktoré sa
skutočne do Európskej únie dostalo cez holandských alebo iných zahraničných obchodníkov.

106. Správca dane, žalovaný a správny súd sa opakovane dovolávali toho, že materská spoločnosť
sťažovateľky (ČR) už nakupovala brazílske kuracie mäso (nie však mäso bravčové, ktorého dodávky
sú rovnako v predmetnej veci sporné) od holandskej spoločnosti FERDINAND ZANBERGEN BV
(Holandsko) avšak za vyššie ceny, ako sťažovateľka nakupovala brazílske kuracie mäso od svojich

deklarovaných obchodných partnerov. Kasačný súd už v tomto smere konštatoval, že pokiaľ daňový
subjekt (i) nakupuje prostredníctvom sprostredkovateľských obchodníkov tovary, (ii) ktoré pochádzajú
od iných predchádzajúcich obchodných partnerov daňového subjektu, (iii) avšak za cenu či platobných
podmienok výhodnejších ako v priamom obchodnom styku, (iv) za predpokladu, že daňový subjekt vie o
tom, že prvotným pôvodcom nakupovaného tovaru je iný, predchádzajúci obchodný partner daňového

subjektu, ide o skutočnosti, ktoré môžu odôvodňovať (bez relevantného vysvetlenia daňového subjektu)
zanedbanie potrebnej obozretnosti podnikateľa a potenciálnu vedomosť daňového subjektu o účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 61). Tieto závery však nie
sú na predmetný prípad aplikovateľné, keďže správca dane a žalovaný netvrdili a ani nepreukázali,

že deklarovanými dodávateľmi dodávané tovary pôvodom pochádzali od spoločnosti FERDINAND
ZANBERGEN BV (Holandsko).

107. S ohľadom na vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že správcovi dane a žalovanému sa
nepodarilo preukázať:

· že by ceny dodávaných tovarov -bravčového mäsa boli nižšie, ako ceny za ktoré nakupovala
sťažovateľka tieto tovary od nespochybnených obchodných partnerov či za ktoré tieto tovary nakupovala
materská spoločnosť sťažovateľky (body 96 a 97 tohto rozsudku),
· že by sa ceny dodávaných tovarov - bravčového mäsa vymykali spod rozsahu priemeru trhových cien
identifikovaných správcom dane a žalovaným podľa správ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (bod

102 tohto rozsudku),
· že by sa ceny dodávaných tovarov - kuracích pŕs výraznejšie (neprimerane, excesívne) líšili od
cien, za ktoré tieto tovary dodávali sťažovateľke jej iní dodávatelia, jej materskej spoločnosti dodávali
iní dodávatelia (bod 98 tohto rozsudku) alebo by sa líšili od cien konkurencie na trhu (bod 99 tohto
rozsudku),

· že by sťažovateľka vôbec so svojou materskou spoločnosťou zdieľala alebo koordinovala nákupné
ceny (bod 100 tohto rozsudku),· že by ceny dodávaných tovarov - brazílskych kuracích pŕs bolo možné porovnávať s priemernými
cenami kuracích pŕs slovenských spracovateľov mäsa podľa informatívnych správ Pôdohospodárskej
platobnej agentúry (body 103 a 104 tohto rozsudku),

· že by dodávané tovary od deklarovaných dodávateľov pochádzali pôvodom od iných obchodných
partnerov sťažovateľky, boli dodávané za výhodnejšie ceny ako v priamom obchodnom styku a že by o
tom sťažovateľka mala alebo mohla vedieť (bod 106 tohto rozsudku).

108. Vyhodnotiac argumentáciu sťažovateľky ako aj argumentáciu správcu dane, žalovaného a

správnehosúdutakkasačnýsúdmusíuzavrieť,žepríslušnýmorgánomsanateraznepodarilopreukázať
vedomosť sťažovateľky (vedela alebo pri dodržaní primeranej obozretnosti mohla a mala vedieť) o tom,
že participovala na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Kasačná sťažnosť je preto
v tejto časti dôvodná."

42. Kasačný súd ďalej dodáva, že v okolnostiach súdenej veci z preskúmavaného rozhodnutia

nevyplynuli také zistenia o nezrovnalostiach nákupných cien, ktoré by presvedčili kasačný súd o tom,
že signalizovali nedostatok obozretnosti sťažovateľa a jeho vedomosť o možnej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd považuje za zmysluplnú sťažovateľovu obranu,
že ceny uvedené vo vyššie uvedených správach predstavujú (i) odbytové/predajné ceny, (ii) ceny
slovenských spracovateľov hydiny (prvovýrobcov) a (iii) majú výlučne informatívny charakter, ako je

uvedené priamo na webovom sídle agentúry. Zároveň nie je zrejmá ani metodika tvorby cien, najmä, či
ide o ceny maloobchodné alebo veľkoobchodné, a v nadväznosti na aké balenie či stupeň spracovania
kuracieho mäsa a pod.

43. K otázke vysledovateľnosti potravín a preverovaniu registrácie dodávateľov na RVPS poukazuje

podľa § 464 ods. 1 SSP na rozsudok sp. zn. 8Sfk/21/2023 z 30. júla 2024, z ktorého vyberá:

„91. Ak orgány finančnej správy a správny súd vyčítali sťažovateľke, že obchodovala s obchodnými
partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných orgánoch regionálnej a potravinovej správy a okolnosť
registrácie si ani neoverila, kasačný súd sa ani s touto argumentáciou nemôže stotožniť. S odkazom na

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie je potrebné konštatovať, že z práva Európskej únie
nemožno vyvodiť povinnosť sťažovateľky ako odberateľky potravinových výrobkov overovať registráciu
dodávateľov potravín podľa osobitných právnych predpisov a takúto povinnosť nemožno vyžadovať ani
v rámci prevenčnej povinnosti v oblasti DPH (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci „Altic"
SIA, C-329/18 zo dňa 3. októbra 2019, body 44 až 47). Súdny dvor výslovne uviedol, že skutočnosť, či

daňový subjekt (ne)overil registráciu svojich dodávateľov potravín podľa osobitných právnych predpisov,
nie je relevantné na účely určenia, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na
transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH."

44. Kasačný súd dopĺňa, že vyššie uvedené nepriamo potvrdil Súdny dvor EÚ aj rozhodnutím vo veci

Aquila Part Prod Com S, C-512/21 z 1. decembra 2022 tým, že opätovne zdôraznil, že (ne)overenie
splnenia povinností dodávateľa podľa potravinových predpisov nemôže byť automatickým dôvodom na
nepriznanie odpočtu DPH ani na záver, že odberateľ vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového
podvodu. Takéto porušenie môže predstavovať nanajvýš jednu z indícií daňového podvodu, ktoré musí
mať daňový subjekt možnosť v konaní účinne spochybniť. V neskôr vydanom rozhodnutí C-289/22 vo

veci A.T.S. zo dňa 9. januára 2023 potom Súdny dvor Európskej únie uviedol: „Smernica 2006/112 v
spojení so zásadou proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že: v zásade neprináleží zdaniteľnej
osobe, ktorá chce uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), overovať, či dodávateľ
a ostatné subjekty zapojené do reťazca plnení na vstupe dodržali vnútroštátne právne predpisy týkajúce
sa poskytovania predmetných služieb a ostatné vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na

ich činnosť. Ak však existujú náznaky porušenia týchto pravidiel, ktoré môžu u zdaniteľnej osoby v
čase nadobudnutia, ktoré uskutočňuje, vyvolať podozrenie, že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu,
možno od tejto zdaniteľnej osoby požadovať, aby vynaložila väčšiu obozretnosť a prijala také opatrenia,
ktoré možno od nej odôvodnene očakávať, aby sa uistila, že sa týmto nadobudnutím nezúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH." V okolnostiach súdenej veci však z preskúmavaného

rozhodnutia nevyplynulo, kedy a ako sa mal podľa finančných orgánov sťažovateľ dozvedieť o absencii
či nezrovnalostiach registrácie na RVPS, čo by malo aktivovať jeho zvýšenú obozretnosť z tohto dôvodu.45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191

ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa §
462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

46. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že jeho závery neznamenajú, že sťažovateľovi patrí právo

na odpočítanie dane v uvádzanom zdaňovacom období. Správca dane však musí dostatočne preukázať
a vyargumentovať dôvody pre neuznanie práva na odpočet DPH.

47. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného a správcu dane postupovať v zmysle záverov kasačného
súdu. Právnym názorom kasačného súdu sú orgány verejnej správy podľa § 469 SSP viazané.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasacˇny´ súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, zˇe u´spesˇne´mu stˇazˇovatelˇovi priznal nárok na u´plnu´ náhradu trov kasacˇne´ho
konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O vy´sˇke náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vyda´ su´dny
u´radni´k (§ 175 ods. 2 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.