Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcu: (sťažovateľa): VISK, s.r.o., so sídlom: Národná trieda č. 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600
881, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101645989/2020 zo
dňa 29.10.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č.
k. KE-6S/38/2020 - 116 zo dňa 21. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101182945/2020 z 15.07.2020
(ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68
ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie jún 2007 žalobcovi určil rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 33.358,49 eura na dani z pridanej hodnoty (bol znížený nadmerný odpočet

zo sumy 42.096,99 eura na 8.738,50 eura).
2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca
odpočítaním dane z pridanej hodnoty v sume 1.004.958,20 Sk (33.358,49 eura) z faktúry č. 10070036
zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000,
10 000 g porušil ustanovenia § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“). Správca dane zistil aj porušenie
ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH pri deklarovanom predaji zlata českej spoločnosti EURO AD, s.r.o.

3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote dňa 18.08.2020 odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101645989/2020 z 29.10.2020 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Priebeh administratívneho konania možno zosumarizovať nasledovne:
· správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007, ktorá začala dňa 17.09.2007,
· daňová kontrola bola prerušená odo dňa 09.01.2008 do 27.11.2008 po doručení odpovede na žiadosť

o MVI,
· lehota na výkon daňovej kontroly bola predĺžená na žiadosť správcu dane,
· o výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol, prerokovaný dňa 28.05.2009,· na základe výsledkov daňovej kontroly bolo vydané rozhodnutie zo dňa 01.06.2009, ktorým žalobcovi
znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2007 o sumu
1.004.958,- Sk (33.358,49 eura), ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím zo dňa

11.09.2009,
· žalobca dňa 13.12.2011 podal žiadosť o obnovu konania, ktorá bola dňa 14.09.2012 povolená v
rozsahu preverenia zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od
dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava (ďalej len „Tatra Trade Corporation,
s.r.o.“),

· správca dane vykonal v uvedenom rozsahu dokazovanie a dňa 27.03.2014 vydal rozhodnutie, ktorým
určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume 33.358,49 eura. Žalobca sa
odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.07.2014 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že záver správcu dane nebol v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR, ktorý bol uvedený v rozsudku sp. zn. 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012,
· správca dane následne dňa 08.08.2016 vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v

sume nadmerného odpočtu 33.358,49 eura - znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2007 zo sumy 42.096,99 eura na sumu 8.738,50 eura; žalobca sa voči tomuto
rozhodnutiu odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.11.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane,
· žalobca proti naposledy uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu, na podklade ktorej Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/125/2016-54 zo dňa 28.03.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného

a správcu dane; kasačná sťažnosť žalovaného proti tomuto rozsudku bola Najvyšším súdom SR
rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 zamietnutá,
· správca dane vydal následne prvostupňové rozhodnutie, pričom rozhodujúcou skutočnosťou bolo
zistenie, že žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 1.004.958,20 Sk (33.358,49 eura) z
faktúry č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato

Au, rýdzosť 999/1000, 10 000 g, fakturovaná cena bez dane 155.420 eura, DPH 29.529,80 eura. Z
predložených dokladov k daňovej kontrole správca dane zistil, že toto zlato mal žalobca nakúpiť od
dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. (na základe kúpnej zmluvy č. 01/2007/VISK z 15.01.2007,
objednávky a protokolu o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní rýdzosti a množstva dodávaného
tovaru, príslušných certifikátov a označenej faktúry). Následne ho žalobca mal predať spoločnosti EURO

AD s.r.o. so sídlom Vinohradská 3216/164, Praha, Česká republika na základe faktúry č. OF20071029
z 06.06.2007 na sumu 156.200 eura.
5. Správca dane na zistil tento reťazec nákupu a predaja zlata: PNEU-VAN, s.r.o., Medená 12, Košice
- UNION STEEL, s.r.o., Werferova 1, Košice - Tatra Trade Corporation, s.r.o.- VISK, s.r.o. (žalobca) -
EURO AD s.r.o - C & T, s.r.o. Trenčianska 764, Nová Dubnica - Rakúsko. Nebolo zistené správcom

dane od koho bolo obstarané rýdze zlato spoločnosťou PNEU-VAN, s.r.o., keďže táto spoločnosť
nereagovala na adrese sídla, na predvolania správcu dane a konateľ nereagoval na výzvy správcu dane
a nespolupracoval s ním.
6. Na odvolanie žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101645989/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorým
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

7. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že pokiaľ si žalobca v zdaňovacom období jún 2007
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation,
s.r.o. a deklaroval dodanie zlata s oslobodením od dane spoločnosti EURO AD s.r.o., musí byt'
schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v
daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil k preukázaniu

nadobudnutia zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a k preukázaniu jeho dodania
spoločnosti EURO AD s.r.o., nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť
ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to najmä v súvislosti s vykonaným
dokazovaním.
II. Konanie pred správnym súdom

8. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. KE-6S/38/2020 - 116
zo dňa 21. novembra 2024 zamietol správnu žalobu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú.
9. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:
· správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku týkajúcu sa dodávok zlata pre ZLATOKOV,
s.r.o., a to, že žalovaný sa nevysporiadal s rozpormi medzi tvrdením M. Chovanca a evidenciou v

spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o. v rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR,
· žalovaný a správca dane na podklade vykonaného dokazovania zistili, že spoločnosť ZLATOKOV, s.r.o.
v roku 2007 neobchodovala so spoločnosťou UNION STEEL, s.r.o. v období január až november 2007,ale obchodovala so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. s komoditou „Rýdze zlato „Au“ rýdzosť
999/1000“,
· správca dane zistil, že spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru - „Rýdze

zlato „Au“ rýdzosť 999/1000“ za mesiac jún 2007 na dvoch faktúrach v množstve 4000 g zlata a 5000 g
zlata; uvedené potvrdzujú aj tvrdenia svedka M. Chovanca po novembri 2013, že zlato, ktoré spoločnosť
Tatra Trade Corporation, s.r.o. nadobudla prostredníctvom M. Chovanca a Viliama Dohňanského od
spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. a nie žalobcovi
(spoločnosti VISK, s.r.o.)

· spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nedisponovala takým množstvom zlata, aby ho mohla
skutočne dodať žalobcovi aj spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o., tak ako to vyplýva z odpovedí na
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií,
· M. Chovanec za účelom realizácie zdaniteľných plnení zabezpečil skutočne existujúci tovar a do
reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o., EUROPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s. r. o. vložil
spoločnosť' VISK, s.r.o.,

· správca dane a žalovaný postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a
hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na právne závery
vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 18.12.2017,
· z výpovede svedka J. D. nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že svedok potvrdil obchody so
zlatom v takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi spoločnosťami, ktoré boli predmetom preverovania

správcu dane, pretože jeho výpoveď nemôže potvrdiť konkrétne dodanie zlata v konkrétnych dňoch,
množstvách, kvalite, od konkrétnych spoločností, ani konkrétnym spoločnostiam, a preto nemôže byť
rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim obchodovanie so zlatom medzi žalobcom a spoločnosťami Tatra
Trade Corporation, s.r.o. a EURO AD s.r.o.,
· z výpovede svedka E. D. tiež nevyplýva záver o predaji zlata spoločnosti EURO AD s.r.o. zo strany

žalobcu; svedok I. D. nepotvrdil prítomnosť Vojtecha Svozila v priestoroch, pretože česky hovoriaceho
muža nijako neidentifikoval,
· k námietke nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp zn.
8Sžfk/36/2018zodňa28.11.2018správnysúduviedol,žesprávcadanedoplnildokazovanie,zistilďalšie
skutočnosti ohľadom fakturačného reťazca spoločnosti a predmete fakturácie a okrem iného zistil, že

žalobca nedeklaroval v označenom zdaňovacom období dodanie zlata spoločnosti EURO GOLD, s.r.o.
ale spoločnosti EURO AD, s.r.o., nebolo dôvodné zaoberať sa výpoveďou Sergeja Barobina, konateľa
spoločnosti EURO GOLD, s.r.o.,
· správny súd poukázal na časové súvzťažnosti, zdôraznil obdobie prerušenia daňovej kontroly a dospel
k záveru, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
10. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval záväzný
právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g) a i)
SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
11. Sťažnostné námietky možno zosumarizovať nasledovne:
· správny súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn.
8Sžfk/36/2018 z 28.11.2019, v ktorom Najvyšší súd SR podľa § 464 ods. 1 SSP poukázal na rozhodnutie
v obdobnej veci, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia máj 2007 pri identickom skutkovom stave -

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016 z 5.12.2017; z odôvodnenia tohto rozsudku vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu vyplývajú podľa sťažovateľa viaceré právne závery Najvyššieho
súdu SR zosumarizované v ďalších bodoch, ktoré správny súd nemal zohľadniť,
· Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zdôrazňuje, že svedok I.. D. jednoznačne potvrdil,
že obchody prebiehali v priestoroch jeho firmy MIKADO, bol prítomný pri každom obchode, okrem

iného, videl vonku motorové vozidlo s českým EČV, jeden z účastníkov obchodu bol česky hovoriaci
muž vo veku okolo 34 až 40 rokov; podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedený svedok je osoba,
ktorá overovanú situáciu sledovala a nie je podstatné, aký bol jeho vzťah k obchodným spoločnostiam
vykonávajúcim obchody,
· Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku tiež poukazuje na to, že žalovaný nikde neuvádza, ako zistil,

že zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od
dodávateľa UNION STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od iného dodávateľa,
· podľa Najvyššieho súdu SR správne orgány pravdivosť výpovedí M. Chovanca do novembra 2013,
ktoré boli v prospech žalobcu nehodnotili, len ich odmietli a druhé výpovede, ktoré boli v neprospechžalobcumechanickyprevzaliapripísaliimabsolútnuhodnotupravdivosti;sťažovateľpovažujevýpovede
M. Chovanca za nehodnoverné,
· Najvyšší súd SR uvádza, že žalovaný ani správca dane sa rozpormi vo výpovediach M. Chovanca

vôbec nezaoberali a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodili žiadne závery; výpoveď M.
Chovanca, že tovar pre žalobcu nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry nie je pravdivá, nemá
žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci,
· mimo pozornosti správneho súdu ostalo to, že V. Svozil vo všetkých troch výpovediach z 08.07.2008,
09.02.2010 a 30.07.2011 potvrdil nákup zlata od žalobcu, uviedol, že rokoval s V. Kasardom, išlo o

kanceláriu v Košiciach, išlo o zliatky v tvare tehál, na ktoré sa nezvykli vystavovať certifikáty,
· podľa Najvyššieho súdu SR, podľa M. Chovanca s V. Svozilom bolo dohodnuté, že za odmenu 0,5%
zo základu dane dobrovoľne už od 08.07.2008 pre prípad daňových konaní prizná svoju účasť na
karuselovom obchode, teda aj účasť na podvodnom konaní,
· sťažovateľ ďalej rozporuje záver správneho súdu o rešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu
SR zo strany žalovaného, ktorý správny súd založil na tom, že po doručení rozsudku Najvyššieho súdu

SR vykonal žalovaný ďalšie dokazovanie; žiadne ďalšie dokazovanie vykonané nebolo a nedošlo ani k
žiadnym zmenám v skutkovom a právnom stave,
· mimo pozornosti správneho súdu zostala i skutočnosť, že Najvyšší súd SR ustálil, že preberacie
protokoly pre ZLATOKOV, s.r.o. nie sú v súlade s jeho evidenciou, čím Najvyšší súd SR spochybnil aj
samotné dodávky zlata pre túto spoločnosť,

·zosvedeckýchvýpovedípodľasťažovateľavyplýva,žepredmetomobchodubolizliatkynepravidelných
tvarov, nie investičné zlato, a preto nemohlo byť dodané spoločnosťou Schoeller Munzhandel GmbH;
pôvod zlata vo forme zliatkov nebol zistený,
· sťažovateľ uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona
oprávnený, z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane.

12. Žalovaný navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť a k jej obsahu uviedol nasledovné:
·sovšetkýmisťažnostnýminámietkamisažalovanývysporiadalvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
a k svojmu postupu a k žalobným dôvodom, ktoré v zásade kopírujú odvolacie námietky sa vyjadril v
stanovisku k žalobe a vyjadreniu žalobcu, na ktorých trvá,
· podľa žalovaného je podstatná skutočnosť, že sťažovateľ ani jeho obchodní partneri nepredložili

dôkazy o reálnom obchodovaní so zlatom v zistenom obchodnom reťazci, tak ako je to deklarované
predloženými faktúrami a prílohami, rovnako nebolo zistené, že by sa stretnutia zástupcov ohľadom
nákupu a predaja zlata mali uskutočňovať v priestoroch I.. D.; z rozsiahleho dokazovania žalovaný
poukázal na výpovede konateľov spoločností PNEU-VAN s.r.o., UNION STEEL, s.r.o., C & T, s.r.o., Tatra
Trade Corporation s.r.o.,

· nie správny súd vylúčil alternatívu, že Tatra Trade Corporation s.r.o. mohla nakupovať zlato aj od iných
dodávateľov, ale obchodný partner sťažovateľa - M. Chovanec uvádzal, že reálne existujúce zlato, ktoré
však nebolo určené pre sťažovateľa, zabezpečil od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH;
iný pôvodca zlata nebol zistený,
· otázky delenia nevyplatených nadmerných odpočtov nie sú v kontexte prejednávanej veci relevantné,

· lehota na vyrubenie dane bola dodržaná, pretože neplynula v čase prerušenia daňovej kontroly, počas
súdnych konaní, ako ani v čase pandémie podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z. z.
13. Sťažovateľ sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti a v stručnosti uviedol:
· sťažovateľ poukázal na tvrdenia žalovaného, že nemal dôvod sa podrobnejšie zaoberať tvrdeniami o
delení nadmerných odpočtov, čo zdôvodnil tým, že v opakovanom poukazovaní žalobcu na rozsiahle

rozpory vo výpovediach M. Chovanca ide o snahu o znehodnotenie týchto dôkazov zo strany žalobcu;
hodnovernosť výpovede tohto svedka však spochybnil i Najvyšší súd SR,
· vo vzťahu k tvrdeniu, že sťažovateľ ani obchodní partneri nepredložili dôkazy o reálnom obchodovaní
so zlatom v zistenom obchodnom reťazci, tak ako je to deklarované predloženými faktúrami a prílohami
uviedol, že uvedený reťazec bol zistený už v roku 2008, kedy správca dane a žalovaný dospeli k záveru,

že zlato bolo dodané a išlo o dodanie investičného zlata; poukázal tiež na rozhodnutie z 27.03.2014,
ktoré bolo založené na existencii investičného zlata za jún 2006, ako aj na rozhodnutia z 30.09.2013
za obdobia január a február 2007, ktoré boli založené na výpovediach M. Chovanca, ktorý sa rozhodol
vypovedať pravdivo od novembra 2013 a tvrdil, že zlato dodané nebolo,
· tvrdenie o stretnutiach zástupcov spoločností v priestoroch spoločnosti I.. D. je v extrémnom rozpore

s obsahom spisu; v tej súvislosti poukázal na obsah výpovede I.. D.,
· opätovne poukázal na to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods.
2 Daňového poriadku.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
16. Kasačný súd úvodom uvádza, že v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok

na odpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť
relevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva
na odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra
2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
17. Ak daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť

nároknaodpočetdaneuznaný(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk/1/2019
zodňa21.apríla2020,bod40,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikya
rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). Na
uvedené dostatočne poukázal i správny súd v bodoch 47. až 49. napadnutého rozsudku.

18. K presunu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane môže dôjsť jedine vtedy,
ak sa v určitom štádiu konania vyhodnotí a ustáli, že daňový subjekt nielen vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať (čo sa týka rozsahu dokazovania), ale zároveň
z vykonaných dôkazov vyplýva záver priaznivý pre daňový subjekt, t. j. že vlastné dôkazné bremeno aj
uniesol, a teda preukázal ním tvrdené skutočnosti (čo sa týka kvality dôkazov) (uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 477/2020 zo dňa 13. októbra 2020).
19. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa nerešpektovania
záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR zo strany žalovaného a správneho súdu vyjadreného
v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/36/2018 z 28.11.2019, v ktorom Najvyšší súd SR podľa § 464 ods. 1 SSP
poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia máj 2007 pri identickom

skutkovom stave - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016 z 5.12.2017.
20. K výpovediam svedka I.. D. možno uviesť nasledovné. Správca dane po vrátení veci Najvyšším
súdom SR na ďalšie konanie predvolal I.. D. na výsluch na deň 25.03.2020. Dňa 16.03.2020 obdržal
správca dane od sťažovateľa (daňového subjektu) list, v ktorom sťažovateľ uviedol, že svedok I.. D.
je vodič kamiónu, ktorý vykonával prepravu tovaru najmä do Talianska a na Ukrajinu. Vzhľadom na

mimoriadnu situáciu, ktorá v tom čase nastala v súvislosti s pandémiou COVID-19 nepovažoval I.. D.
za vhodné, aby sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré bol predvolaný. Samotný sťažovateľ v tom čase
poukazoval na predchádzajúce výpovede svedka I.. D. a žiadal o urýchlené vydanie rozhodnutia vo veci.
Správca dane následne reagoval tým spôsobom, že ústne pojednávanie v uvedený deň neuskutočnil.
Následne sa dňa 19.06.2020 správca dane telefonicky skontaktoval so svedkom I.. D. vo veci jeho

predvolania na ústne pojednávanie na deň 25.06.2020. Svedok uviedol, že v danom čase sa nachádza
na Ukrajine, ale na ústne pojednávanie sa vie dostaviť. Z tohto ústneho pojednávania sa napokon dňa
22.06.2020 ospravedlnil a k dôvodom ústneho pojednávania uviedol, že na Daňovom úrade v Košiciach
vo veci nákupu zlata v priestoroch jeho spoločnosti vypovedal už 3 razy, a to dňa 29.05.2013, dňa
19.09.2017 a dňa 11.12.2018 a uviedol, že na týchto výpovediach naďalej trvá a nemá nič, čo by k nim

dodal. Z tých dôvodov správca dane opätovne nepredvolával I.. D. na ďalšie ústne pojednávanie a pri
hodnotení dôkazov vzal na zreteľ, okrem iného, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.12.2018
(zdaňovacie obdobie máj 2007), ktoré správca dane získal zo spisu daňového subjektu za zdaňovacie
obdobie apríl 2007 a máj 2007, v rámci ktorého sa vyjadril aj k zdaňovacím obdobiam január 2007 až
august 2007. Správca dane obsah tejto výpovede vyhodnotil a podrobne uviedol, z akých dôvodov ju

nepovažuje za relevantný dôkaz, že k obchodom zo zlatom došlo tak, ako je uvedené na faktúrach.
Kasačný súd v podrobnostiach odkazuje najmä na str. 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného.Ajpodľanázorukasačnéhosúdu,zovšeobecnýchvyjadreníI..D.niejemožnéustáliťzáver,
že k dodaniu zlata došlo v takej kvalite, množstve, za podmienok a medzi tými subjektami v obchodnom
reťazci tak, ako je uvedené na faktúrach. Navyše, výpoveď tohto svedka je v rozpore s výpoveďou V.

Svozila (konateľ odberateľa sťažovateľa), keď I.. D. tvrdí, že sa zúčastnil všetkých obchodných stretnutí
a V. Svozil tvrdí, že pri stretnutiach bol prítomný len on a V. Kasarda (konateľ sťažovateľa). Výpovede
svedka I.. D. preto nemohli byť rozhodujúcim dôkazom pri posúdení reálnosti realizovaných obchodov.Z naznačeného postupu správcu dane tiež vyplýva, že po vrátení veci Najvyšším súdom SR vykonal v
tomto rozsahu ďalšie dokazovanie, a preto súvisiaca námietka sťažovateľa nie je dôvodná.
21. V súvislosti s pôvodom zlata možno uviesť, že na základe zistení správcu dane a žalovaného bolo

zrejmé, že spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. reálne obchodovala so zlatom. V rámci konania
bolo preukázané, že obchod prebiehal medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou ZLATOKOV, spol. s
r.o. a súčasne, že spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. nedisponovala v relevantnom čase takým
množstvom zlata, aby ho mohla skutočne dodať aj žalobcovi, tak ako vyplýva z medzinárodnej výmeny
informácií. Kasačný súd poukazuje na str. 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde

sa relatívne podrobne žalovaný vyporiadal s otázkou, prečo zlato predložené k obhliadke nemohlo
pochádzať od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., ani od spoločnosti UNION STEEL s.r.o. V
stručnosti možno uviesť, že z faktúr a preberacích protokolov za obdobie od januára do augusta
2007 vyplynulo, že zlato nakúpené od dodávateľov malo byť predané odberateľom vždy v tom istom
kalendárnom mesiaci, iba v kalendárnom mesiaci august 2007 malo byť zlato nakúpené v množstve 26
000 g odpredané do ČR v uvedenom množstve v septembri 2007, pričom 2 000 g zostalo daňovému

subjektu v skladových zásobách. V zdaňovacom období august 2007 bolo zlato prvýkrát nakúpené od
spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. až dňa 10.08.2007, pričom konateľ sťažovateľa poskytol na
ohliadku zlatú tehlu už dňa 09.08.2007. Z uvedených skutočností vyplýva, že predložená zlatá tehla
nemohla pochádzať od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. ani od UNION STEEL s.r.o.
22. Sťažovateľ k rozporom vo výpovediach M. Chovanca uviedol, že ak by V. Kasarda vedel o

pravom účele a fiktívnosti obchodov, tak by mu M. Chovanec nemusel nič ozrejmovať a M. Chovanec
nemohol mať žiadne problémy s prefinancovaním fiktívnych obchodov. Správca dane a žalovaný sa
kontradiktórne vysporiadali s týmto tvrdením tým spôsobom, že práve v situácii realizácie fiktívnych
obchodov je potrebné koordinovať spoločný postup zainteresovaných osôb, vzhľadom na uplatňovanie
práva na nadmerný odpočet, a to najmä na účel výpovedí v rámci prípadných daňových kontrol.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že M. Chovanec sa pred OČTK výslovne priznal k realizácii fiktívnych
obchodov so zlatom v prejednávanej veci. Žalovaný v tejto súvislosti vhodne poukázal na to, že tvrdenia
sťažovateľa, ako daňového subjektu, neboli v uvedenom rozsahu kvalitatívne spôsobilé spochybniť
záver správcu dane o fiktívnosti realizovaných obchodov, rovnako ako neboli spôsobilé preukázať
reálnosť obchodov. Navyše, sám M. Chovanec spochybnil pravdivosť svojich predchádzajúcich

výpovedí, čo korešpondovalo s inými zisteniami správcu dane. Ak mala spochybňovať hodnovernosť
výpovede M. Chovanca pochybnosť o predaji zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o.
spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. kvôli absencii sprievodnej dokumentácie v príslušných zdaňovacích
obdobiach správca dane uviedol, že skutočnosti tvrdené M. Chovancom boli potvrdené v odpovedi
na dožiadanie Daňového úradu Trenčín a vyplývali z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií. Vyplývalo z nich, že spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. nadobudla investičné zlato
od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH, nie od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. a
nedodalahosťažovateľovi.Žalovanýsasuvedenýmvysporiadaldostatočnenastr.23a24odôvodnenia
rozhodnutia, kde popisuje presný počet faktúr a preberacích protokolov. Skutočnosť, že k miestnemu
zisťovaniu v spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. neboli predložené protokoly za január 2007 nijako

nespochybňuje dodávku zlata v januári 2007. Kasačný súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za dostatočne zrozumiteľné. Podľa názoru kasačného súdu,
nie je možné z dôvodu absencie niekoľkých preberacích protokolov za vybrané nesúvisiace zdaňovacie
obdobie spochybniť tento reťazec dodávky investičného zlata a v nadväznosti na to označiť výpoveď
M. Chovanca za nedôveryhodnú.

23. Kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ smeroval svoju argumentačnú líniu najmä po osi
spochybňovania zistení správcu dane a žalovaného, pričom samostatne nevyprodukoval relevantné
tvrdenia a dôkazy smerujúce k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie DPH. V tej súvislosti možno konštatovať, že sťažovateľ, ako daňový subjekt, neuniesol
svoje dôkazné bremeno.

24. Námietka uplynutia prekluzívnej lehoty na rozhodnutie správcu dane nie je dôvodná a možno
k nej uviesť nasledovné. Nemožno prisvedčiť argumentu sťažovateľa, že objektívna lehota nemôže
spočívať. Účelom zakotvenia prekluzívnej lehoty na rozhodnutie správcu dane ustanovenej v § 69
ods. 2 Daňového poriadku (predtým § 45 ods. 2 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.) je zabezpečiť,
aby správca dane konal hospodárne a efektívne tak, aby rozhodol o povinnosti daňového subjektu

v primeranej lehote s cieľom zachovania právnej istoty v právnych vzťahoch. Do dĺžky prekluzívnej
lehoty nemožno započítavať čas prerušenia daňového konania v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku
(predtým § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Do dĺžky prekluzívnej lehoty tiež podľa § 71 ods. 1
SSP (predtým § 246d OSP) nemožno započítavať čas prieskumného konania pred súdom, pretože vtomto čase administratívne konanie už neprebieha (je právoplatne skončené). Do dĺžky prekluzívnej
lehoty nebolo možné započítavať ani čas pandémie v zmysle § 9 zákona č. 67/2022 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19. Žalovaný konkrétne obdobia podrobne vymedzil vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti
(č. l. 146 súdneho spisu). Kasačný súd uvádza, že správca dane si splnil svoju povinnosť rozhodnúť
v zákonom stanovenej lehote, pretože lehota na zánik práva vyrubiť daň vo vyrubovacom konaní
neplynula:
· od rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1040505/1/18779-78275/2012/4897 zo dňa 27.02.2012

(doručené dňa 23.03.2012) o prerušení konania vo veci žiadosti o obnovu konania do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci žaloby proti rozhodnutiu Daňového
riaditeľstva SR v odvolacom konaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 do dňa 18.07.2012 - do dňa
doručenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/39/2011 zo dňa 20.06.2012,
· od rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9800403/1/3780000/2012/Eck zo dňa 19.12.2012 (doručené
dňa 31.12.2012) o prerušení daňového konania vo veci vydania rozhodnutia v obnovenom konaní do

doby obdŕžania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do dňa 29.11.2013,
· v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9801403/5/4224013/2014/Eck,Pet zo dňa 16.09.2014
- od 19.09.2014 do dňa 13.06.2016 - do doby doručenia rozsudkov Krajského súdu v Košiciach vo
veciach preskúmania zákonností rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR v odvolacích konaniach za
zdaňovacie obdobia január 2007 a február 2007,

· od podania žaloby dňa 13.12.2016 do 27.01.2020 - do dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019.
25. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461
SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)
náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania
ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej

vety SSP priznané.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.