Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/152/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125211125
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125211125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u

matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E. F. D., t. č. G. XXX/
XX, E. F. D., právne zastúpená Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1200/12,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 42142458 a otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale
bytom I., t. č. C. XXX/XX, I., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A. B. s a z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 130,- eur mesačne k rukám matky,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.10.2025.

IV. Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za obdobie od 01.10.2025 do 31.01.2026 vo výške 480,- eur

sa otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným
výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. A. svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 30.09.2025 žiadala o zverenie maloletej
do svojej osobnej starostlivosti a o určenie výživného v sume 190,- eur mesačne. Matka zároveň navrhla,
aby jej súd priznal voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V návrhu uviedla, že

s otcom maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, ale majú neustále nezhody, ktoré negatívne
vplývajú na výchovu mal. dieťaťa. Posledný týždeň sa stalo, že otec mal. dieťaťa doma nespal. Matka
s mal. A. býva v 1-izbovom byte v E. F. D.. O maloletú sa osobne stará výlučne sama. Otec mal.
dieťaťa si dobrovoľne neplní svoje rodičovské práva a povinnosti a na výživu maloletej dcéry matke
neprispieva. Otec sa o mal. A. zaujíma minimálne, nič jej nekúpi, nikdy jej nekúpil žiadnu hračku,
nenavštívil s maloletou lekára. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke s mesačným príjmom
482,- eur a prídavok na dieťa poberá vo výške 60,- eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k mal.

A. nemá matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výdavky na mal. A. predstavujú mesačne na plienky sumu
35,- eur, mlieko dopláca 10,- eur, oblečenie stojí asi 100,- eur, príkrmy, ovocie a zelenina asi 40,- eur,
hygienické potreby 20,- eur. Matka taktiež kupovala kočík za 150,- eur. S mal. A. navštevuje lekára v J.,
nakoľko mala preležanú hlavičku a nosí ortézu, na kontroly chodí 1x za mesiac, čo predstavuje cestovnéasi 20,- eur, v K. navštevujú pediatrickú ambulanciu jedenkrát mesačne z dôvodu liečby L.. Za užívanie
bytu uhrádza matka sumu vo výške 350,- eur mesačne. Za televíziu a internet platí 36,- eur mesačne
a na dôchodkové sporenie vynakladá 10,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako kuchár

v pizzerii, v spoločnosti M. N. M., C., pričom matka nevie uviesť jeho mesačný príjem. Navrhla, aby
súd vyžiadal od zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa potvrdenie o jeho príjme. Okrem vyživovacej
povinnosti voči mal. A. má otec maloletého dieťaťa ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Matka k návrhu
pripojila kópiu rodného listu maloletej.

2. Písomným podaním zo dňa 30.10.2025 matka oznámila súdu, že otec už s ňou a maloletou nežije
v spoločnej domácnosti, adresa, na ktorej sa otec zdržiava nie je matke známa. Poštu si preberá na
adrese G. XXX/XX, E. F. D..

3. Otec sa k návrhu matky, ktorý mu bol doručený až prostredníctvom Policajného zboru dňa 30.01.2026
žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 09.02.2026, ktoré uskutočnil v neprítomnosti
otca. Otec svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie. Matka pri
svojom výsluchu uviedla, že otec sa odsťahoval 30. septembra 2025, t. j. od 01.10.2025 nežijú s
otcom maloletej v spoločnej domácnosti. Predtým v spoločnej domácnosti žili cca 4 roky. Maloletá bolo

plánované dieťa, z jej narodenia sa tešili. Od 12/2024 sa otec cca pol roka o maloletú staral riadne.
Následne sa však jeho správanie zmenilo. O domácnosť a maloletú nejavil záujem. Matka viac času
trávila u svojich rodičov. Otec prišiel o zamestnanie. Alkohol požíval aj predtým, avšak v poslednom
období začal vo zvýšenej miere. Do práce niekedy chodil, niekedy nie, finančne matke neprispieval. Z
bytu sa odsťahoval otec, nakoľko nájomná zmluva je na matku. Matka ďalej uviedla, že žije s maloletou v

1-izbovom byte, za nájom ktorého platí 350,- eur mesačne, internet a TV 36,- eur mesačne, telefón 10,-
eur mesačne, sporenie 10,- eur mesačne. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky, nevlastní ani žiadny
majetok väčšej hodnoty. Užíva osobné motorové vozidlo, ktoré patrí matkinmu otcovi. V súčasnosti na
PHM nemá výdavky, nakoľko chodí pešo. Poberá rodičovský príspevok v sume 482,- eur mesačne a
prídavok na maloletú v sume 60,- eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá. Pred nástupom na materskú

dovolenku bola matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom 800,- eur, do júla 2025 poberala
materské v sume 780,- eur mesačne. Okrem maloletej nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Stará
matka zo strany matky darovala matke sumu 14.000,- eur, ktorá je určená pre maloletú. Matka ich má
na svojom účte, nakoľko sa doposiaľ ešte nerozhodla pre typ sporenia pre maloletú.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že matka zabezpečuje starostlivosť riadne po všetkých
stránkach. Pokiaľ ide o finančnú stránku, pomáhajú jej rodiča. Neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom
starostlivosti o dieťa. Pokiaľ ide o prešetrenie pomerov na strane otca, toto sme sa pokúšali niekoľkokrát.
Boli dohodnutí na určitý termín. Otec prisľúbil, že umožní prešetriť pomery v domácnosti jeho matky,
nakoľko uviedol, že sa tam zdržiava. Deň predtým zavolal, že on nechce, aby prešetrovali jej domácnosť.

Vyjadril sa, že on býva aj u rôznych kamarátov, nielen v domácnosti svojej matky. Kolízny opatrovník
sa snažil o dohodnutie na inom termíne, kedy sa otec mal dostaviť na úrad za účelom vykonania
pohovoru, čo sa týka konania. Otec sa neospravedlnil, nedostavil sa na tento pohovor. Opakovane sa
mu pokúšali dovolať niekoľkokrát, a to z rôznych telefónnych čísiel. Dohodli si aj nový termín, uviedol,
že na ten dohodnutý termín sa nemohol dostaviť. Bol dohodnutý ďalší termín, na tento sa takisto

nedostavil. Jeho konanie kolízny opatrovník považuje za nespoluprácu s úradom. Odporučil zveriť mal.
dieťa do starostlivosti matky. Nakoľko nie sú známe majetkové pomery na strane otca, kolízny opatrovník
vychádza z toho, že jeho príjem sa pohyboval vo výške 1.000 - 1.300,- eur ako uviedla matka, tak výšku
výživného s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti na strane otca navrhuje určiť v nižšej
výške, ako navrhla matka. Pokiaľ ide o styk tento nie je potrebné upravovať.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, správami a vyjadrením kolízneho
opatrovníka, oboznámil prítomných s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Na základe
takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

6. Mal. A. má X rok pochádza z partnerského vzťahu svojijch rodičov, ktorí od 01.10.2025 nežijú
v spoločnej domácnosti. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky. Výdavky má na plienky 35,-
eur mesačne, umelé mlieko 10,- eur mesačne, hygienické potreby 20,- eur mesačne. Mal. A. je
dispenzarizovaná v kožnej ambulancii, lieči si na L.. Užíva pravidelne sirup, ktorý prepláca poisťovňa.Inak je jej zdravotný stav dobrý. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti otec maloletú navštívil cca 4-
krát, následne sa odmlčal. Naposledy matku s maloletou navštívil 08.02.2026 a strávil s maloletou cca
45 min. Kúpil jej hračku za cca 2,- eurá. Od odsťahovania z domácnosti otec matke prispel 2-krát po

20,- eur. Kontaktuje ju telefonicky.

7. Matka žije v spoločnej domácnosti s mal. A. v prenajatom byte, za nájom ktorého platí 350,- eur
mesačne. Mesačné výdavky matky sú za internet a TV 36,- eur, telefón 10,- eur, sporenie 10,- eur. Matka
v súčasnosti poberá rodičovský príspevok v sume 482,- eur mesačne a prídavok na maloletú v sume 60,-

eur mesačne, žiaden iný príjem nemá. Matka svoje majetkové pomery a výdavky riadne zdokladovala.

8. Pokiaľ ide o otca maloletej, z odpovede OR PZ OO PZ Ilava vyplýva, že v súčasnosti žije na adrese
C. XXX/XX, I. O. P. X, čo je podľa výsluchu matky, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka byt otcovej
matky. Z aktuálnej lustrácie v REGOB súd zistil, že otec má okrem mal. A. vyživovaciu povinnosť k mal.
J. B., nar. XX.XX.XXXX a k mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX. Z výsluchu matky vyplynulo, že otec na výživu

týchto dvoch detí prispieva sumou 380,- eur mesačne na obe deti, t. j. na každé 190,- eur mesačne.
Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec pracoval od 03.09.2024 do 02.09.2025 v
spoločnosti M. N. M. C. so sídlom v I., kde bol vymeriavací základ od 190,- eur po 230,- eur. Podľa matky
išloopizzériu,vktorejotecdosahovalpríjem1.300,-eur.Otecbolnásledneurovnakéhozamestnávateľa
zamestnaný aj od 17.09.2025 až do 30.09.2025 s vymeriavacím základom za uvedené obdobie 100,-

eur. Od uvedeného obdobia otec nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Zo správy ÚPSVaR Trenčín
z 26.11.2025 vyplýva, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačova o zamestnanie. Naposledy bol v
evidencii od 20.07.2010 do 31.01.2011. Z odpovede Sociálnej poisťovne z 28.11.2025 vyplýva, že otec
nepoberá žiadne dávky vyplácané zo Sociálnej poisťovne. Z údajov zverejnených Štatistickým úradom
SR súd zistil, že priemerný mesačný príjem v ubytovacích a stravovacích službách bol v roku 2025 v

sume 900 - 1.000,- eur mesačne.

9. Podľa 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,

najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkovépomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 – 4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie
výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky
z omeškania.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak ide

o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu z dôvodu, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním

mal súd za preukázané, že rodičia od 01.10.2025 nežijú spolu, pričom zo spoločnej domácnosti
sa odsťahoval otec maloletej. Od uvedeného obdobia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú
výlučne matka, ktorá sa o maloletú riadne stará a zabezpečuje jej všetky potreby. Otec sa o maloletú
zaujíma len sporadicky a kontakt s ňou je nepravidelný. Voči starostlivosti matky o maloletú otec
počaskonanianevzniesolžiadnenámietky.Taktoustálenýspôsobstarostlivostizodpovedádoterajšiemu

faktickému stavu, zabezpečuje maloletému dieťaťu stabilitu výchovného prostredia a je v súlade s
jeho najlepším záujmom, keďže matka zabezpečuje jeho každodennú osobnú starostlivosť v plnom
rozsahu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na záujem maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky podľa § 36 Zákona
o rodine. Výrokom II. rozsudku súd rozhodol, že právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú

vykonávať obaja rodičia.

21. O vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozhodol súd výrokom III. tohto rozsudku. Matka
navrhla určiť výživné v sume 190,- eur mesačne, kolízny opatrovník navrhol výživné v nižšej sume s
prihliadnutím na vek maloletej a ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť, ktorej účelom je
zabezpečenie riadnej výživy a primeranej životnej úrovne maloletého dieťaťa. Obaja rodičia prispievajú
na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom rodič, ktorý mádieťa vo svojej osobnej starostlivosti, si vyživovaciu povinnosť plní najmä osobnou starostlivosťou a
zabezpečovaním každodenných potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, plní svoju
vyživovaciu povinnosť spravidla formou peňažného plnenia. V danom prípade matka zabezpečuje

osobnú starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu, a preto je dôvodné, aby sa otec na výžive maloletej
podieľal formou výživného. Miera osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa je rozhodujúca, keďže
matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú celodenne, čím si svoju vyživovaciu povinnosť plní prevažne
naturálnou formou.

23. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené
potreby,akoajnaschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotca.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že otec v súčasnosti nie je zamestnaný ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom v konaní
nebolizistenéžiadnezdravotnéaleboinéobjektívneprekážky,ktorébymubránilivzískanízamestnania.
Otec napriek ukončeniu pracovného pomeru v septembri 2025 nepreukázal snahu zabezpečiť si nový
zdroj príjmu a s kolíznym opatrovníkom ani so súdom nespolupracoval. Súd preto pri určení výšky

výživného vychádzal z princípu potencionality príjmov, keď prihliadol na pracovné skúsenosti otca a
na priemernú mzdu dosahovanú v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb, v ktorom otec pracoval,
ako aj na matkou tvrdený príjem otca v predchádzajúcom zamestnaní v sume 1.300,- eur. Súd zároveň
prihliadol aj na skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, čo zohľadnil pri určení výšky
výživného tak, aby rozsah vyživovacej povinnosti bol primeraný jeho schopnostiam a možnostiam vo

vzťahu ku všetkým jeho deťom.

24. Pri takto ustálenej výške potenciálneho príjmu dospel súd k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu svojej najmladšej maloletej dcéry sumou 130,- eur mesačne.
Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že otec sa s maloletou stretáva len minimálne a nepodieľa

sa na úhrade jej bežných ani príležitostných výdavkov, pričom matka zabezpečuje starostlivosť o
maloletú v plnom rozsahu. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd určil výživné v uvedenej výške.
Takto určená výška výživného zodpovedá aktuálnemu veku maloletého dieťaťa (1 rok) a jeho súčasným
potrebám, pričom s rastúcim vekom maloletého dieťaťa možno dôvodne predpokladať aj zvyšovanie
jeho odôvodnených potrieb.

25. Vyživovacia povinnosť otca bola určená s účinnosťou od 01.10.2025, teda odo dňa, odkedy rodičia
prestali žiť v spoločnej domácnosti, pričom návrh bol matkou podaný už dňa 30.09.2025. Nedoplatok
na výživnom pre maloletú A. vo výške 480,- eur súd povolil otcovi splácať podľa § 217 ods. 2 a § 232
ods. 4 CSP v splátkach spôsobom uvedeným vo výroku IV. tohto rozsudku, počnúc právoplatnosťou

rozhodnutia až do úplného zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosťceléhoplnenia.Privýpočtenedoplatkusúdzohľadnilsumu40,-eur,ktorúotecpodľavyjadrenia
matky od podania návrhu na výživu maloletej uhradil.

26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

29. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

31. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.32. Civilný mimosporový poriadok vo vyššie citovanom § 52 ustanovuje, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitné ustanovenie zákona, ktoré
by umožňovalo priznať účastníkovi náhradu trov konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti

súčasťou Civilného mimosporového poriadku nie je.

33. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Trenčín zo 17.09.2025 na č. l. 44 spisu bol Centrom
právnej pomoci ako príslušným správnym orgánom priznaný matke maloletej nárok na poskytnutie
právnej pomoci v právnej veci o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. A. a na

zastupovanie matky v konaní bola určená advokátka Mgr. Erika Ranušová, so sídlom Moyzesova
1200/12, Dubnica nad Váhom. Nárok na poskytnutie právnej pomoci bol matke priznaný bez jej finančnej
účasti, z toho vyplýva, že matke maloletej nevznikli trovy tým, že ju zastupovala v konaní advokátka
a nepreukazuje ani vznik iných trov konania. Len tá skutočnosť, že matku mal. dieťaťa v konaní
zastupovala Centrom právnej pomoci ustanovená advokátka, neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia §
55 CMP a otca nie je možné sankcionovať povinnosťou nahradiť trovy konania za to, že si neplní

vyživovaciupovinnosť.Otecsícevpriebehukonanianaúkonysúdunereagoval,avšaksvojímsprávaním
ako účastník konania nevyvolal vznik osobitných trov matke alebo jej právnemu zástupcovi. Súd nezistil
žiadne okolnosti, vzhľadom na ktoré by bolo spravodlivé uložiť otcovi povinnosť nahradiť trovy tohto
konania, keď matke ani žiadne trovy konania nevznikli a odmena advokáta za zastupovanie matky
v tomto konaní je riešená osobitným právnym predpisom.

34. Na návrh matky rozhodol o trovách konania podľa § 57 CMP tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto
rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.