Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-2T/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422010187
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5422010187.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného A.
B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom v Dolnom Kubíne dňa
17.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por., súd obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F.

XXXX/XX, A., oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. Pv
127/20/5503 zo dňa 08.09.2022 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,
a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
„v presne nezistenom čase najmenej od roku 2009 až do 14.05.2020, kedy bol obvinený zadržaný, v
byte, ktorý sa nachádza v bytovom dome číslo 163 v obci G. a následne v byte na ulici H. I. XXXX/XX J.
C. D., kde žil spolu so svojou manželkou K. B., ktorej opakovane pri hádkach vulgárne nadával, kričal na

ňu, vykrikoval jej, že sedí doma, že iné ženy chodia do práce, bezdôvodne na ňu žiarlil, neželal si, aby
mala kamarátky, pri hádkach ju viackrát napadol tak, že jej dal facku alebo do nej sotil alebo hodil po nej
nejaký predmet, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia, pričom jeho konanie sa čoraz viac stupňovalo,
- v presne nezistený deň v roku 2017 v byte číslo 163 v obci Istebné po tom, ako jeho manželka K. B.
uvarila palacinky, tak ich so slovami, že on toto žrať nebude, vyhodil von oknom, pričom keď ich ona
chcela ísť vziať, tak ju v chodbe bytu chytil rukami pod krk a pritlačil ju o skriňu, následkom čoho začal

mladší syn, ktorého mala na rukách plakať, on ju aj napriek tomu nepustil, držal ju oboma rukami pod
krk a škrtil ju tak, že ju tlačil o stenu, až nevládala dýchať a spúšťala sa pomaly na zem, pričom ju pustil
až vtedy, keď spadla na zem, následkom čoho mala fľaky na krku, ale lekárske ošetrenie nevyhľadala,
- v presne nezistený deň na jar 2020 v nočných hodinách v byte v C. D., H. I. XXXX/XX po
predchádzajúcej hádke so svojou manželkou K. B., že sa vo večernom čase nevenuje jemu, ale trávi
tento čas so starším synom jej povedal, že ho to už nebaví, že sa má zbaliť, má zobudiť deti a odísť
preč, na čo sa ona postavila, že ide preč, v čom jej zabránil tým, že ju chytil za ruku, následne jej dal

facku a prikázal jej, nech si sadne na stoličku, pritom jej vulgárne nadával,
- dňa 26.04.2020 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách v byte v C. D., H. I. XXXX/XX po
predchádzajúcej hádke so svojou manželkou K. B. vybehol z izby, kričal po nej, chytil ju za tričko, zovrel
päsť a ukazoval jej, že ju ide udrieť, na čo mu ona povedala, či toto chce, na to ju pustil a rukou udrel
do synových hračiek a detskou gitarou udrel po kuchynskej linke, čím ju rozbil, pričom si poranil ruky,
po tom prišiel za ňou do kuchyne a pritom, ako v rukách držala hrniec s horúcou vodou, sa jej opýtal, či

bola niekedy obarená horúcou vodou, z poranených rúk mu kvapkala krv a následne na to jej povedal,
že je chudinka týraná a svojimi zakrvavenými rukami jej začal krv roztierať po tvári a vlasoch so slovami
super ako vyzeráš, choď si zobrať telefón, teraz aspoň vidno, že ti niečo je,
- dňa 03.05.2020 v presne nezistenom čase v byte v C. D., H. I. XXXX/XX, po predchádzajúcej hádke
odišiel z domu, pričom jej písal správy na WhatsApp, že sa neozýva, pričom pri následnom telefonáte mu
poškodená K. B. povedala, že sa mu ozve, keď deti budú spať, čo aj urobila a následne na to si zobrala
Notebook a išla s ním do kuchyne, kde robila účtovníctvo, na čo sa on vrátil domov rozčúlený a keď ju

videl za počítačom, hodil po nej kľúče a ďalšie veci, pričom vykrikoval, že jej je niečo stále prednejšieako on, dvíhal päsť smerom k nej a chcel ju udrieť, na čo sa zobudil mladší syn a poškodená išla k nemu
do izby, pričom o niekoľko minút otvoril dvere na izbe a v pravej ruke držal kuchynský nôž s čepeľou
smerujúcou k nej, pričom jej povedal, že už má toho dosť, nech si vyberie, či chce byť prvá v poradí

alebo deti, že buď odreže hlavu jej pred deťmi alebo deťom odreže hlavu pred ňou, na čo menovaná
začala kričať a hodila sa na mladšieho syna, aby ho chránila, a keď vošiel do izby starší syn, tak nôž
schoval za chrbát a odišiel z izby preč, z čoho mala poškodená K. B., nar. XX. XX. XXXX, strach a obavu
o život a zdravie“, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 08.09.2022 na obžalovaného A. B.

obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené a právne
kvalifikované v predmetnej obžalobe.

Okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej,

svedkov mal. L. B., K. C., M. C., N. O., znalca L. K. L. P. K., oboznámením sa s obrazovo -
zvukovým záznamom o výsluchu poškodenej, prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že je nevinný. Podľa

§ 258 ods. 1 veta druhá Tr. por. súd rozhodol, že výsluch obžalovaného vykonal najskôr obhajca,
pričom obžalovaný prečítal svoje vyjadrenie a k veci ďalej odmietol vypovedať a odmietol tiež odpovedať
na akékoľvek položené otázky. Jeho písomné vyjadrenie bolo na hlavnom pojednávaní do zvukového
záznamu prečítané v nasledovnom znení:

„Konanieodohodeovineatrestenechcem.Somnevinný.Vypovedaťbudem.Ztoho,čomijeobžalobou
kladené za vinu sa necítim byť vinným, voči manželke som sa nedopustil žiadneho konania, ktoré
by bolo možné hodnotiť ako týranie blízkej osoby a ani ako domáce násilie. Musím však uviesť, že
podanej obžalobe nerozumiem, pretože skutky v nej uvedené sa jednak nikdy nestali a navyše priamo
z obžaloby nevyplýva ani to, kde a ako sa mali tieto skutky stať, ide z môjho pohľadu len o prepis

textu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Tr. zák. bez uvedenia akýchkoľvek podrobností,
ktoré by mi umožňovali kvalifikovane sa k jednotlivým skutkom vyjadriť. S manželkou doteraz žijeme
pod jednou strechou, máme spolu tri maloleté deti, manželka je stále na materskej dovolenke a ja som
jediným živiteľom rodiny, nakoľko pracujem a som zamestnaný ako obchodný zástupca v pracovnom
pomere k spoločnosti Svijany Slovakia s.r.o. Posledné z našich spoločných detí - dcérka Q. sa narodila

XX.XX.XXXX. Nie som si vedomý toho, že by akákoľvek manželská hádka, ktorá sa určite vyskytuje
v každom manželstve, medzi mnou a mojou manželkou presiahla bežný rámec manželských nezhôd.
Taktiež som si nie vedomý toho, že by som sa k manželke alebo mojím deťom kedykoľvek v minulosti
správal tak, že by to bolo možné hodnotiť ako týranie, či domáce násilie alebo tak, že by to nezávislý
pozorovateľ mohol hodnotiť ako hrubo bezcitné konanie voči manželke. Vždy som sa snažil zabezpečiť

rodinu, aby sme mali materiálny dostatok a aj citový vzťah s manželkou hodnotím v porovnaní s bežnou
populáciou ako nadpriemerný, rovnako tak sme viedli spoločne kvalitný intímny život. Aj keď sme v
minulosti mohli mať na niektoré otázky týkajúce sa spoločného života iné názory, vždy sa nám vo finále
podarilo nájsť zhodu a vieme a vedeli sme sa vždy popasovať s každým problémom. Aj keď nám chvíľu
trvalo naučiť sa rešpektovať osobitne našich pováh, myslím si, že nielen dnes, ale aj v minulosti naše

manželstvofungovaloukážkovo.NikdyvminulostinebolaunásdomanaadresáchIstebné154,kdesme
bývali od 2005 do cca augusta 2009, ani na adrese G. XXX, kde sme bývali do roku 2018 a ani potom,
keď sme sa presťahovali na adresu H. I. XXXX/XX J. C. D., ku nám nemuseli chodiť zasahovať policajti
a nikdy sa na nás nesťažovali susedia ani v tom smere, že by sme boli hluční a podobne. To je všetko
čo by som chcel k veci uviesť, ďalej využívam právo k veci nevypovedať a ani nebudem odpovedať na

mne prípadne položené otázky.“

Vzhľadom na toto vyjadrenie obžalovaného prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 15.05.2022 na č.l. 79 - 81.Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 15.05.2020 ( č.l. 79 - 81) súd zistil, že obžalovaný vyjadril
ľútosť, že sa so svojou manželkou dostal do takéhoto stavu, nikdy mu neprišlo na um, že by mohol
takto dopadnúť. Manželku má rád, rodina je zmyslom jeho života a všetko robil a bude robiť, aby sa

rodina mala dobre. Nemal vedomosť, že niektorými svojimi výrokmi alebo správaním sa jeho manželka
dostávala pod tlak, chcel sa s ňou o tom aj rozprávať, ale nie vždy mu odpovedala na otázky a to
ho najviac dráždilo. Nikdy však nemal ani myšlienku na to, že by jej chcel ublížiť a bol toho názoru,
že to jeho žena dobre vie. Potvrdzovalo mu to ich spolužitie, keď si prejavovali riadnu náklonnosť. Žili
podľa jeho názoru dobrý život aj v intímnej stránke a to, čo sa „teraz stalo“ nepredpokladal a veľmi ho

to šokovalo. Vie, že sa to nedá vrátiť, aby to mohol manželke vysvetliť, ale verí, že bude môcť ďalej
vyživovať svoje deti a pomáhať ich matke pri ich výchove. Ku jednotlivým skutkom pripustil, že došlo ku
konaniu, ktoré jej popísané v obvinení, avšak podľa jeho názoru je to uvedené inak ako to on vnímal. Z
toho, čo tam čítal sa to javí ako strašné, on však bol vo vedomí, že to bolo brané tak, že tomu nemohla
dávať poškodená v čase, keď sa to dialo, vážnosť. Manželka po týchto udalostiach to nikdy nehlásila,
brali to ako nedorozumenie a nezvládnutie situácie, avšak bol presvedčený, že vážnosť jeho vyhrážok

nikto nebral vážne a už vôbec nie jeho manželka, ktorú má veľmi rád. Na detaily z roku 2017 a skôr si
už vôbec nespomína, je mu to veľmi ľúto, že to bolo „takto brané“, myslí si, že manželka musela mať

v poslednej dobe iný stres. Čo sa týka nejakých výhrad voči tráveniu času s deťmi po večeroch, tak
to spočívalo v tom, že manželke vyčítal, keď po večeroch hrali so starším synom počítačové hry, čo

sa mu zdalo nevhodné a strata času. Čo sa týka manželky, bola jediný človek, ktorému dôveroval v
plnej miere, mala prístup ku všetkému a videla do celého fungovania rodiny, nikdy nemusel pred ňou
nič skrývať. Nejaké bežné nezhody mohli nastať, ale neprikladal im váhu a úmysel, pred štyrmi rokmi
sa im podaril druhý syn, po manželkiných zdravotných problémoch a vo vzťahu boli pre neho a pre ňu
deti dôležité. Nevie si predstaviť, že by akokoľvek ublížil svojim deťom, keďže sám vyrastal v neúplnej

rodine. Vopred sa dohodli, že manželka zostane dlhšie doma s deťmi a on bude zabezpečovať financie
do rodiny. Pripúšťa, že mohol niekedy použiť na adresu manželky vulgarizmy, nespomenul si však na
konkrétne prípady, posledné dva až tri mesiace sa opakovane hádali práve pre nekonečné hranie detí
na elektronických zariadeniach a pred deťmi sa snažil vyvarovať tomu, aby použil vulgarizmy, avšak
pripustil, že sa to aj v prítomnosti detí mohlo stať. Pokiaľ ide o fyzický kontakt s manželkou pri hádkach,

tak v prípade, že sa niečo také udialo, nebolo to so zámerom zraniť manželku, veľakrát to bolo preto,
že majú malý byt a v jeho priestore sa osobný kontakt mohol zdať ako fyzické násilie. Možno jedenkrát
dal v minulosti manželke facku, iné hrubšie násilie dovtedy nebolo. Raz, pri používaní kuchynského
noža počas chystania večere došlo k hádke, kde použil nevhodné slová, nôž neslúžil na nič iné ako na
prípravu večere. Vo vyhrotenej situácii počas hádky mohol použiť slová, že ublíži manželke a deťom, ale

nikdytakýtoúmyselnemal,vovyhrotenejsituáciipadalitakétoslovávzájomne.Pripustil,žeprirozhovore
manželke povedal, že život bez rodiny pre neho nemá význam, nikdy sa však nepokúsil ublížiť si. Lieky,
omamné látky a alkoholické nápoje nepožíva. Čo sa týka rodinných vzťahov, tak ku nim do domácnosti
chodievali návštevy približne na týždennej báze. Manželka nikdy nespomínala, že sa chce rozviesť,
návrh na rozvod podal on asi pred týždňom, kedy chcel upokojiť situáciu, aby si viac neubližovali a

navrhol odsťahovanie mimo okres. Manželka bola z toho prekvapená a povedala mu, že nechce aby
od nich odchádzal. Poslednú dobu sa hádali častejšie, zvyčajne sa hádali večer a roztržky trvali tak
pol hodinu alebo hodinu. Dva dni pred výsluchom na polícii mali intímny pomer na manželkin popud.
Táto skutočnosť ho presvedčila o tom, že vzťah má nádej a je funkčný. Čo sa týka zranenia, ktoré
malo byť úderom do gitary na jeho ruke, tak ku zraneniu došlo skôr úderom do stola, gitara však bola

tiež poškodená, počas hádky, bez úmyslu niekomu ublížiť, buchol po prvej veci, ktorá bola najbližšie.
Krvácajúcu ruku si oplachoval v umývadle, manželke od umývadla odsunul nabok rukami, mohol sa jej
vtedy dotknúť na tvári rukou, ale nie úmyselne a za účelom ju šikanovať. Manželka mala počas spolužitia
s ním iba jednu kamarátku, ktorá sa neskôr odsťahovala, nikdy jej však žiadne kamarátky nezakazoval.
Na manželku nežiarli, nemá na to dôvod a dôveruje jej. S deťmi má úplne normálny vzťah, majú sa radi,

jediný problém bol v tom, že starší syn často hrával počítačové hry a nechcel chodiť von, nikdy však
deťom nenadával a ani fyzicky neublížil.

Poškodená pred súdom uviedla, že obžalovaný je jej manžel, pred súdom prečítala rukou napísané
vyjadrenie, ktoré bolo doslovne prečítané, využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať.

V jej písomnom vyjadrení, ktoré bolo súčasťou zvukového záznamu a je súčasťou spisového materiálu
je uvedené nasledovné :„V prvom rade by som uviedla, že sa necítim byť poškodenou v danej trestnej veci, neuplatňujem si nárok
na náhradu škody, pretože mi žiadna škoda nevznikla. Postup polície a prokuratúry v tejto veci hodnotím
ako nezákonný, pretože som nebola na začiatku a ani v priebehu tohto konania kvalifikovane poučená

o svojich právach a obsahu a význame daného trestného konania pre mňa, moje deti a môjho manžela.
To, že dané konanie naďalej trvá a prebieha hodnotím ako nesprávne, nakoľko ja sama nesúhlasím
s tým, aby toto konanie v takej forme ako je uskutočňované, pokračovalo. Jednoznačne sa cítim byť
poškodzovaná len dôsledkami tohto konania, pričom rovnaké pocity majú a mali naše spoločné deti.
S manželom sa nám počas tohto konania narodilo dievčatko - Q., a to XX.XX.XXXX, pričom sme si ju

spoločne želali a bola

počatá z lásky. Ak by mi bolo riadne vysvetlené už na začiatku aké sú moje práva a ako toto konanie
môže zasiahnuť do môjho života, ako aj to, ako môže zasiahnuť do života našich detí, určite by som
využila právo nevypovedať. Mám pocit, že som bola políciou doslova zavedená tým, že mi boli zamlčané
zásadné skutočnosti ako osobe neznalej práva. Zároveň chcem zdôrazniť fakt, že som bola ten deň

na polícii zadržiavaná 10 hodín bez jedla, pitia, odlúčená od detí, ktoré mi neustále volali kedy prídem.
Čo malo na moju aj psychiku detí negatívny vplyv, pretože dovtedy sme nikdy neboli od seba tak
dlho odlúčení. K samotnej veci by som uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasím a hodnotím ju ako
nepredvídateľnú, pretože o trestných sadzbách za trestný čin týrania som nikým v rámci prípravného
konania nebola informovaná a v takejto trestnej veci, aká je dnes obžalovaná, som nikdy nebola

vypočutá. K skutkovej stránke obžaloby chcem uviesť, že sa necítim byť obeťou žiadneho domáceho
násilia, či týrania údajne páchaného mojím manželom. Podľa mojej mienky, poznajúc život niektorých
mojich známych a kamarátok musím uviesť, že náš život s manželom je usporiadaný a nevyznačuje sa
konaním, ktoré by bolo možné hodnotiť ako týranie manželky. Ja sama som nepociťovala z konania, či
vyjadrení manžela také fyzické alebo psychické utrpenie, aké je príznačné pre týranie, tak ako mi to bolo

vysvetlené znalcami. Nie som si vedomá toho, že by v dôsledku konania, vyjadrení alebo správania sa
manžela vznikli nejaké následky na mojom duševnom zdraví, či zdraví vo všeobecnosti. Konanie môjho
manželapodľamňaneboloanikrutéaanitaké,ktorébysommohlavnímaťakoťažképríkorie.Necítimsa
ako obeť domáceho násilia, nebol u mňa zistený syndróm týranej ženy, depresie a ani posttraumatickej
stresovej poruchy. Necítim sa byť týranou ženou. Nikdy som z vyjadrení a konania manžela nemala

strach v tom smere, že vždy som vedela, že ma má rád, rovnako aj naše deti a nikdy by im a ani mne
nechcel vedome ublížiť. Prosím, aby toto konanie bolo konečne ukončené a nakoľko je obžalovaný
mojím manželom, s ktorým máme tri deti, a ktorého ujmu by som právom pociťovala ako ujmu vlastnú,
využívam ďalej právo vo veci nevypovedať“.

Za prítomnosti psychológa K. R. S. a znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína MPH bol za súhlasu
obžalovaného, obhajcu a prokurátora prehratý záznam z výsluchu svedkyne - poškodenej z č.l. 120.
Poškodená uviedla, že bola včera (14.05.2020 pozn. súdu) podať trestné oznámenie v dopoludňajších
hodinách s tým, že pôvodne sa len chcela opýtať, ako má postupovať keď chce odísť od manžela, na
čo ju príslušník PZ vyzval, aby popísala problém, na základe ktorého usúdili, že treba podať trestné

oznámenie. Povedali, že už ju nepustia domov bez toho, aby to urobila, že pôjde zobrať deti z domu
a pôjdu k jej matke. V čase výsluchu už bývala so svojou matkou v rodičovskom dome. S manželom
- obžalovaným sa zoznámili koncom roka 2002, na prelome rokov 2004 a 2005 začali spolu bývať
a občas mali nejaké nezhody, ale nevnímala to až do narodenia syna L. v roku XXXX ako problém.
Do narodenia druhého syna dochádzalo ku nadávkam a hádkam, bývalo to sporadicky, možno raz

za niekoľko mesiacov. V tom čase bývali v Istebnom na č. 165. Do narodenia druhého syna vzťah
pokračoval ešte celkom normálne, syn sa narodil v apríli 2016 a prvýkrát sa „pochytili“ keď mal syn štyri
týždne, ona mala zdravotné problémy, tak jej obžalovaný vyčítal, že si to zapríčinila sama a robí všetko
pre to, aby mu zabránila niekam vypadnúť, keď chcel ísť do Nemecka. Rozčuľoval sa, že na celú rodinu
robí len on. Vážnejšie problémy začali, keď mal mladší syn pol roka, poškodenej sa rapídne zhoršoval

zdravotný stav, mala silné bolesti, niekoľkokrát od bolesti odpadla a obžalovaný sa rozčuľoval, že to
má z toho, že je nenažratá, že sa celé dni obžiera a nech sa pozrie ako vyzerá, že celé je to výsledok
toho ako funguje. Bála sa mu povedať, že má zdravotné problémy s upchatým žlčovodom a až keď mu
povedala, že má problém aj s pečeňou, nachvíľu sa zľakol. Keď sa jej následne zdravotné problémy s
trávením zopakovali a trpela silnými bolesťami, obžalovaný jej povedal, že musí niečo „žrať“ potajomky,

že si je istý, že si nedá pokoj s jedlom. Stále ju podozrieval v tom, že nedodržiava diétny režim. Niekedy
vyprskol a vynadal jej, niekedy ju aj udrel, prvýkrát dostala facku a keď sa ho opýtala, či je to podľa neho
normálne, tak to začal zosmiešňovať, že sa nič také nestalo, že nepotrebovala ošetrenie, nebola po ňu
ani sanitka, že robí zo seba chuderu a hrá sa na týranú ženu. Potom sa snažil, aby ju neudrel viditeľne,takže niekedy išiel okolo nej a sotil ju, hodil ju o stenu alebo po nej niečo hodil, prípadne ju kopol. Niekedy
sa pohádali a obžalovaný jej vyčítal, že je to jej vina, že prilieva olej do ohňa a nevie sa zastaviť. Pokiaľ
chcela presadiť svoj názor, rozčúlil sa vždy viac, preto zobrala vinu na seba, ospravedlnila sa a snažila

sa hádku čím skôr vyriešiť. Niekedy sa stalo, že jej nenadával, ale vyčítal, že je neschopná, že sedí doma
s deťmi a nič nerobí, že on sa musí o nich všetkých starať, že sú paraziti a vyžierači. Ak išlo o vulgárne
nadávky, tak jej nadával do jebnutých, píč, kuriev. V tej dobe to bolo možno raz za niekoľko mesiacov,
vždy sa potom ospravedlňoval, ale s tým, že ho ona nesmie provokovať, čo neustále prízvukoval, že
vždy je na vine ona, že ho provokuje a nevie sa zastaviť. Pre neho bola provokácia aj to, že si chcela

povedať svoj názor. Nemal to rád a vždy povedal, nech je ticho a počúval, čo hovorí on. Po narodení
druhého syna sa situácia stupňovala, bol vystresovaný z práce a spolužitie fungovalo tak, že raz za čas
sa pochytili, potom udobrili, potom sa to zase nejakú dobu začalo zhoršovať, stalo sa, že ju sotil alebo
zhodil na posteľ, udrel a párkrát dostala facku a vždy jej pokojne povedal, že stačilo jedno zaucho a
je po probléme, že po tej facke sa perfektne ukľudnila a problém je vyriešený. Z jej pohľadu problém
nebol vyriešený, len sa zľakla a radšej bola ticho a obžalovaného neprovokovala. Naučila sa zvoliť takú

stratégiu, že zobrala vinu na seba a ospravedlnila sa, aby to nepokračovalo. Jedného dňa prišiel domov
a na obed boli palacinky, rozčúlil sa, že či toto má jesť, otvoril okno v kuchyni a vyhodil ich vonku, že
si ich má ísť pozbierať a zjesť. Zobrala mladšie dieťa na ruky a chcela ísť zobrať tie palacinky a keď
popri obžalovanom prechádzala, chytil ju pod krk a začal tlačiť o skriňu, keďže mala dieťa na rukách,
toto začalo plakať, bála sa ho pustiť z rúk, tak keď už nevládala, začala klesať k zemi a vtedy ju pustil,

utiekla do spálne, kde sa rozplakala a opýtala sa ho, či ju chce zabiť, na čo odpovedal, že ak by ju chcel
zabiť, tak to urobí ihneď. Po nejakej dobe sa rozhodli presťahovať do C. D., bolo to asi v auguste 2018 a
opäť začali postupne hádky aj pre malichernosti alebo preto, že niečo chcela urobiť inak ako obžalovaný
alebo mala na vec iný názor. Zvyčajne argumentoval dovtedy, kým to ona nevzdala a súhlasila s jeho
názorom. Robila to preto, aby mala pokoj a nevyvolávala nejaké „peklo“. Stále sa v nej snažil vyvolať

pocity viny aj za dávnejšie nedorozumenia. Väčšinou ustúpila, ale niekedy sa stalo, že sa aj ona rozčúlila
a ustúpiť nechcela a vtedy ju buď odsotil alebo sa na ňu zahnal, prípadne ju o niečo hodil. Viackrát sa
stalo, že ju kopol zozadu alebo dostala facku. Stále opakoval, že je neschopná, sedí doma s deťmi a
vulgárne jej nadával. Po tom, ako sa presťahovali do C. D. bol pokoj asi pol roka, ale opäť začali konflikty,
niekedy aj kvôli deťom. Vyžadoval, aby po jeho príchode z práce sa mu poškodená venovala, a to aj v

čase, keď sa venovala deťom. Taktiež mu vadilo, že sa venovala svojej práci, keďže pracovala z domu.
Situácia sa zhoršila aj počas covidu, stále bol podráždený, že nikam nemôže chodiť, musela požiadať
aj deti aby boli tichšie, pretože sa hneval, keď boli hluční. Pri jednom konflikte medzi deťmi zasiahol tak,
že udrel mladšieho syna, ktorý mal na tvári otlačenú celú otcovu ruku, dieťa plakalo a obžalovaný na
neho kričal, že ho roztrhá. Dieťa ležalo na posteli a ona muža vytláčala z izby s výčitkou, že ho veľmi

udrel. Neskôr sa ukľudnil, ale nebol nadšený z toho, že zasiahla. Na lekárskom ošetrení s dieťaťom
nebola, lebo v tom čase sa aj bála zobrať do rúk telefón, nechcela obžalovaného provokovať, aby si
nemyslel, že chce dieťa fotiť. Neustále jej vyčítal, že je k nemu odmeraná a chodí zdutá. Začal hovoriť
o tom, že by sa najradšej rozviedol, že niektoré ženy sú dolámané a dobité a že jej sa nič nerobí, že
keď jej doma vynadá, tak o nič nejde, že stále len robí zo seba chudinku. Pred synovými narodeninami

bola situácia v rodine napätá, stalo sa, že ju chytil za tričko a zdvihol päsť ku tvári, že ju chce udrieť,
na čo sa ho opýtala, či je to všetko čo dokáže a či sa zmôže iba na to, aby udrel slabšieho, na čo sa
otočil a odišiel do spálne, kde kopal do hračiek detí. Chytil synovu drevenú gitaru a začal ňou mlátiť
o kuchynskú linku. Z ruky mu tiekla krv, prišiel ku nej a ruku jej začal utierať po tvári a po vlasoch so
slovami „ty chudina týraná“, ešte si robil srandu, či si nechce zobrať mobil a odfotiť sa, aby konečne

vyzerala, že sa je niečo stalo. Poškodená mala strach, triasla sa, dieťa bolo vydesené a schovávalo sa
v kuchyni pod stolom. V tom čase sa varil nedeľný obed a obžalovaný povedal, aby si dala „decko“ preč,
aby sa mu od tých horúcich vecí nič nestalo. Keď išla scediť rezance, prišiel ku nej a opýtal sa, či už
bola niekedy obarená. Keď si neskôr chcela incident s obžalovaným vysvetliť, povedal jej, že ho opäť
provokovala, ale že ju neudrel, hoci mal na to sto chutí. Ďalšiu nedeľu na to sa opäť chcel rozprávať, ale

ona mala naplánovanú prechádzku s deťmi, začal jej vyčítať, že všetko je dôležitejšie ako on, že odíde a
nájde si nové bývanie. Dohodli sa, že sa porozprávajú na ďalší deň, ale keď prišiel domov, už bol veľmi
rozčúlený, hodil po nej kľúče a začal kričať, že mu celý deň neodpisuje. Chcel jej zobrať notebook, kde
mala niekoľkomesačnú prácu a dožadoval sa rozhovoru. Vtedy sa ale zobudil mladší syn a začal plakať,
preto sa snažila dieťa čo najskôr utíšiť, ale nedarilo sa. Vtedy pribehol do spálne, v ruke mal kuchynský

nôž a povedal, že má toho plné zuby, že už má plné zuby všetkých, a že či ide najskôr zabiť ju a potom
deti, alebo najprv deti a potom ju, a že im odreže hlavy. Vtedy sa veľmi zľakla a začala kričať, hodila sa
na dieťa, aby ho chránila, na čo obžalovaný hovoril, že to nemusí robiť, že to aj tak nepomôže. Keď z
druhej izby prichádzal starší syn, obžalovaný schoval nôž a poslal staršieho syna spať. Žiadal ju, abydo piatich minút bola v kuchyni, lebo sa to neskončí dobre. Keď prišla do kuchyne plakala a veľmi sa ho
bála, povedal, že ak sa nemieni ukľudniť, môžu veci riešiť inak a opäť ukázal na kuchynskú linku, kde bol
zavesený nôž. Zotrvala s ním v rozhovore a sľúbila, že bude robiť všetko preto, aby zachránili svoj vzťah,

ľahla si k nemu do postele, kde ju hladkal, bozkával a povedal, že ju strašne miluje a že ich dvoch iba
smrť rozdelí. Vtedy jej to vyznelo veľmi dvojzmyselne a mala z toho zlý pocit. Keď ráno odišiel do práce,
bola vo veľkom strese a bála sa, hľadala kontakty na pomoc v kríze, a tak zavolala na linku pomoci, bolo
jej povedané ako má postupovať. Zavolala švagrinej a následne s ňou emailom komunikovala a ona jej
pomohla odísť aj s deťmi k matke. Obžalovaný o týchto prípravách nevedel a ešte aj v deň, kedy bola

podať trestné oznámenie, ju neustále telefonicky kontaktoval a dožadoval sa video - hovoru, aby vedel,
kde je. Deň predtým ešte došlo k incidentu, kedy sa vyhrážal samovraždou, otvoril okno a liezol do neho,
že sa chce zabiť, snažila sa ho presviedčať, aby to nerobil, prosila ho, aby s ňou zostal, tak od svojho
konania upustil. V minulosti sa tiež stalo, že terčom výčitiek bol starší syn, obžalovaný ho považoval za
lajdáka a lenivca, niekoľkokrát mu povedal, že sa správa ako kokot. Tiež sa stalo, že sa hádal, keď boli
spoločne v aute, že je neschopná, a že len on je ten, ktorý všetko robí pre rodinu dobre. Na otázku, či

mala niekedy modriny, a či utrpela konaním manžela nejaké zranenia uviedla, že keď ju držal pod krkom
mala modriny, ale väčšinou sa snažil ju udrieť alebo sotiť ju tak, aby to nebolo vidno.

K. R. S., psychológ, uviedla, že výsluch poškodenej v prípravnom konaní bol vedený veľmi ohľaduplne,
bez akéhokoľvek nátlaku, poškodená bola v zlom stave a bol jej vytvorený priestor na čokoľvek čo

potrebovala, či už ponúknutie vody a výsluch bol síce náročný a trval dlhú dobu, ale bol vedený
ohľaduplne.

Obhajca navrhol výsluch mal. L. B., syna obžalovaného a poškodenej, ktorý bol na hlavnom pojednávaní
vypočutý za prítomnosti psychológa a maloletý uviedol, že rodičia majú medzi sebou v pohode vzťah,

nehádajú sa a ani nebijú a „ako to bolo popísané“, nič také sa u nich nestalo. Keď bývali v Dolnom
Kubíne, nebola tam žiadna zmena oproti tomu ako je to teraz. Nikdy nebol svedkom toho, že by otec
na mamu fyzicky zaútočil alebo jej hovoril nepekné slová. Dva až tri roky dozadu, čo sa presťahovali do
Ružomberka, tak bývali v letných mesiacoch v Bytči, boli tam na dovolenke a bolo tam pekne. Pokiaľ
hovoril, že nič z toho, čo sa tam písalo nie je pravda, tak mal na mysli čo sa písalo v spise, samozrejme

spis nevidel, ale vie, čo mu hovorila mama a pamätá si, keď išla na políciu, odišla o ôsmej ráno, ale
prišla až neskoro večer. Keď prišla domov, išli do D. ku starej mame, aby tam boli, kým sa vec vyrieši.
O celej veci sa pred pojednávaním doma nerozprávali.

Prítomný psychológ uviedol, že výsluch maloletého bol vedený správne, primerane jeho veku a výhrady

voči nemu nemal.

Svedkyňa K. C., bývalá švagriná poškodenej, uviedla, že poškodenú pozná od roku 1989, kedy uzavrela
manželstvo s jej bratom. Obžalovaného spoznala neskôr. K poškodenej mala a aj má veľmi dobrý vzťah,
jej rodina bol s ňou často v kontakte. Odkedy sa vydala za obžalovaného sa nestýkali, nechodila k

nim na návštevy a do roku 2020 vôbec nevedela o nejakých problémoch v tomto manželstve, pokiaľ
ju poškodená sama neoslovila, nikdy nebola svedkom žiadneho fyzického alebo verbálneho konfliktu
medzi ňou a obžalovaným. Vôbec sa nestretávali, ani si netelefonovali, preto ju prekvapilo, keď jej
poškodená v roku 2020 telefonovala s tým, že sa s ňou potrebuje rozprávať, že sa to už doma nedá
vydržaťažemáveľképroblémy.Večerjejnapísalamail,kdepopísala,čosadomadeje,žemázmanžela

veľký strach a pýtala sa, čo má robiť, na čo jej svedkyňa povedala, nech sa obráti na psychológa alebo
vyhľadá odbornú pomoc. Vie, že poškodená volala na krízovú linku a poškodená ju tiež požiadala, aby
kontaktovala jej matku a vybavila presťahovanie s deťmi na Kňažiu. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi
svedkyne na hlavom pojednávaní a v prípravnom konaní požiadal prokurátor o prečítanie časti zápisnice
o výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 15.05.2020. Z predmetnej výpovede je zrejmé, že

poškodená jej 04.05.2020 napísala, že sa k nej a obom deťom správa manžel agresívne, že ju zabije
a aj deti, a že si má vybrať, koho skôr. Celkovo si vymenili 8 správ, vždy písala, že má o seba aj o deti
strach, tiež sa manžel vyhrážal samovraždou. Taktiež jej napísala, že sa mal vyhrážať nožom. Mailovú
komunikáciu poškodená predložila k dispozícii vyšetrovateľovi pri svojom výsluchu.

Svedok M. C., brat poškodenej, uviedol, že obžalovaného pozná odkedy začal chodiť s jeho sestrou,
navštevovali sa aj keď bývali v Dolnom Kubíne a Istebnom. Návštevy boli sporadické, niekoľkokrát do
roka a nikdy nebol svedkom nejakého fyzického alebo verbálneho konfliktu. Vyjadril sa, že chcel by takžiť ako oni a v akom prostredí vychovávajú deti. V deň, keď prišla poškodená s deťmi do Kňažej, bol
tam prítomný, povedala mu len, že sa pohádala s manželom a u mamy bola asi dva týždne.

Svedok N. O. sa s obžalovaným pozná dlhé roky a keď sa oženil spoznal aj jeho manželku, trávili spolu
veľa času, pretože s obžalovaným ich spájajú spoločné záujmy, a to hory a príroda. Niekoľkokrát do
roka bol u nich na návšteve, a keď sa im narodila dcéra, snažil sa rodine pomáhať, keďže obžalovaný
mal nehodu. Počas jeho návštev sa k sebe manželia správali normálne ako bežná rodina, nikdy
nevidel verbálny alebo fyzický konflikt. Poškodená mu nikdy nepovedala, že by s manželom mali nejaké

problémy.

Na návrh prokurátora a obhajcu boli prečítané znalecké posudky a na hlavnom pojednávaní bol vypočutý
znalec L. K. L. P., K..

Zo znaleckého posudku K. L. T., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa

27.01.2021 (č.l. 206 a nasl.) vyplynulo, že znaleckým vyšetrením u obžalovaného nezistila prítomnosť
forenzne významnej duševnej poruchy či choroby, ani v minulosti, ani v čase spáchania skutku a ani
v čase vyšetrenia. Obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, svoje
konanie mohol ovládať a toto nebolo chorobne determinované. V plnej miere chápe zmysel trestného
konania. Osobnosť obžalovaného však vykazuje určité povahové odchýlky, ktoré sa môžu manifestovať

najmä v záťaži, no nie sú splnené diagnostické kritériá pre stanovenie diagnózy špeciálnej poruchy
osobnosti. Prítomné sú u neho v záťaži výkyvy v afektivite, sklony k impulzivite a skratovosti. V čase
nariadených opatrení v súvislosti s výskytom ochorenia covid - 19 (dištančné vzdelávanie staršieho
syna, obmedzené pracovné možnosti, obmedzené možnosti relaxu ... ) došlo k zvýšeniu psychickej
záťaže a stavu frustrácie a protrahovaného stresu, čo u obžalovaného mobilizovalo neprimerané formy

konania. Išlo o impulzívne až skratové tendencie, ako aj prejavy slovnej agresie. Znalkyňa predpokladá,
že toto konanie môže súvisieť s negatívnymi zážitkami z jeho detstva. V tejto súvislosti by bolo vhodné,
aby na dobrovoľnej báze absolvoval psychoterapeutické sedenia zamerané na získanie sebakritického
náhľadu a osvojovania si prijateľných spôsobov zvládania záťaže v rodinnom kruhu. U obžalovaného
nie je prítomný syndróm závislosti na návykových látkach vrátane alkoholu.

Zo znaleckého posudku K. O. J., znalca z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, zo
dňa 18.11.2020 (č.l. 273 a nasl.) vyplynulo, že psychologickým vyšetrením poškodenej bola zistená
nadpriemerná úroveň intelektových schopností, jej pamäťové schopnosti sú výrazne nadpriemerné,
vrátane logickej pamäti dejov. Jej osobnosť je introvertovaná, submisívna, citovo založená, túžiaca po

harmonických vzťahoch, ktorá sa veľmi snaží kontrolovať svoje vonkajšie prejavy, je výrazne senzitívna
a zvýšene paranoidná, výrazne napätá a excitovaná, prežíva vysokú mieru stresu, úzkosť, pocity viny,
pocity menejcennosti, má sklony k sebaobviňovaniu, prežíva výrazné problémy v partnerskom vzťahu,
o ktorých ale nechce otvorene hovoriť a snaží sa ich skrývať. V situácii znaleckého vyšetrenia bola
zvýšene opatrná a podozrievavá. Jej osobnosť je primerane diferencovaná, záujmová sféra je dobre

rozvinutá, aktuálne čiastočne inhibovaná - v snahe „polepšiť sa“ a vyjsť v ústrety manželovým názorom
a preferenciám, vzdala sa niektorých záujmov a aktivít. Jej citová sféra je dobre rozvinutá, citovo sýtené
vzťahy sú pre ňu bytostne dôležité, oblasť vyšších etických a morálnych citov je dobre vyvinutá. Morálne
a etické normy má dobre osvojené, aj dostatočne interalizované. Agresivita nie je dominantnou črtou
jej osobnosti, za normálnych životných okolností nemá tendencie k poruchám správania. V záťažových

situáciách, pri nahromadení napätia, sú pravdepodobné sporadické labilné prejavy. Zistená submisivita,
zraniteľnosť, pochybnosti o sebe, pocity menejcennosti, pocity viny a sklon k sebaobviňovaniu, spolu
so zisteným prežívaním stresu, výrazného napätia a úzkosti, svedčia pre možnosť neurotizácie
osobnosti, možnosť výskytu úzkostne depresívnych ťažkostí a psychicky podmienených somatických
ťažkostí v rámci reagovania na zvýšený a dlhodobý vonkajší stres. Zistená zjavne nadpriemerná

úroveň intelektových a pamäťových schopností vrátane logickej pamäti dejov svedčí o nadpriemernej
úrovni schopností správne vnímať, pochopiť, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti
aj po časovom odstupe. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je dostatočne dobrá. Pri posudzovaní
špecifickej vierohodnosti znalec zhodnotil ako zásadnú vedomú snahu o korekciu opisu prežitých
udalostí zistenú pri znaleckom vyšetrení. Už písomným vyjadrením k trestnému stíhaniu jej manžela

zo dňa 07.07.2020 podstatne korigovala svoju pôvodnú výpoveď, po čase u nej prevážili pocity viny
za to, že manžel je trestne stíhaný a prestala ho vnímať ako hrozbu, ale začala ho vnímať ako
obeť a ako ohrozeného a seba začala vnímať ako vinníka jeho ohrozenia. Výpoveď poškodenej na
polícii 15.05.2020 zaznamenanú na kamerový záznam hodnotil znalec ako podstatne autentickejšiu,psychologicky zrozumiteľnejšiu a vierohodnejšiu. Na rozdiel od výpovede pri znaleckom vyšetrení
vedome neovládané neverbálne prejavy boli pri nej v súlade s obsahom jej rozprávania a psychologicky
zrozumiteľnejšie, podrobnejšie, autentickejšie, aj jazykovo prirodzenejšie popisovala priebeh udalostí.

Radila sa s psychológom, právnikom, hľadala pomoc na linke pre obete domáceho násilia. Špecifická
vierohodnosť je výpovede v čase znaleckého vyšetrovania bola podstatne znížená a viedla k popieraniu
a bagatelizácii útokov a zranení. Začala obviňovať seba ako zdroj napätia medzi manželmi, prítomné
boli evidentné zmeny v spôsobe vyjadrovania, časté abstraktné a znejasňujúce pomenovania, zložitejšie
vetné konštrukcie, zárazy v popise deja, neprimerané neverbálne prejavy k obsahu popisovaného

deja. U poškodenej je prítomná tzv. sebazničujúca väzba na manžela, typická pre syndróm týranej
ženy, introvertovanosť, submisivita, zraniteľnosť, pochybnosti o sebe, pocity menejcennosti a viny,
sklony k sebaobviňovaniu, prežívanie intenzívneho a dlhodobého stresu, výrazného napätia a úzkosti,
zvýšená senzitivita a tiež podozrievavosť v situácii znaleckého vyšetrovania. Možná je neurotizácia
osobnosti a výskyt úzkostne depresívnych ťažkostí a psychicky podmienených somatických ťažkostí
v rámci reagovania na zvýšený a dlhodobý vonkajší stres. U poškodenej v čase vyšetrenia znalec

zistil z príznakov prvej skupiny patriacich pod posttraumatickú stresovú poruchu prítomnosť zvýšenej
úzkosti a znakov typických pre depresiu (výčitky svedomia, sebaobviňovanie, narušené sebavedomie,
podceňovanie sa, pocity menejcennosti, zlyhania v minulosti, obavy z budúcnosti, problémy so
sústredením sa). Jej psychické ťažkosti znalec vyhodnotil ako poruchu adaptácie na stres, v popredí s
úzkostne depresívnymi prejavmi, resp. v období krátko po stresujúcich udalostiach, ako akútnu stresovú

reakciu. Znalec ale s istotou nemohol vylúčiť aj závažnejší charakter ťažkostí, ktoré mohla poškodená
pri vyšetrení vedome neuvádzať, a ktoré by úplne spĺňali kritériá posttraumatickej stresovej poruchy.
Príznaky druhej skupiny, naučenej bezmocnosti, sa u poškodenej prejavovali tým, že sa časom prestala
s manželom hádať, radšej mlčala, aby sa nenahneval ešte viac, snažila sa mu nedávať príčiny na
hnev, vyhovieť mu v príkazoch, obmedziť alebo vylúčiť aktivity, ktoré mu vadili, prispôsobiť sa jeho

požiadavkám, rezignovala na to, že by prípadne vyhľadala lekársku pomoc zo strachu, že by to zistil a
hneval by sa. Typicky pre týrané ženy, sa rozhodla situáciu riešiť až vtedy, keď sa správanie manžela
vystupňovalo, a keď sa začala skutočne báť o svoj život a život ich detí. Prejavom príznakov tretej
kategórie - sebazničujúcej väzby na agresora je to, že trpí takými pocitmi viny a zodpovednosti za trestné
stíhanie manžela, že začala po čase bagatelizovať jeho správanie voči sebe, udávať nižšiu frekvenciu

aj silu útokov na seba a syna, niektoré útoky popierať, popisovať vinu za útoky aj sebe s tým, že
prijala manželovu argumentáciu z minulosti, že to ona ho k útokom vyprovokovala svojím správaním.
Poškodená verí, že obžalovaný je schopný sa zmeniť v správaní k nej a že môžu spolu dobre žiť. Ide o
prejav typický v pároch, v ktorých dochádza k opakovanému násiliu a týraniu partnerky, kde je typický
cyklus agresívneho správania a následného ospravedlňovania sa, sľubovania zmeny a udobrovania sa

dobrým správaním, za ktorými po čase nasleduje znova násilie a cyklus sa opakuje. Znalec záverom
skonštatoval, že u poškodenej v čase vyšetrenia zistil prejavy všetkých troch skupín príznakov syndrómu
týranej ženy, pričom príznaky prvej skupiny, aj keď sú prítomné, nie sú vyjadrené v takej miere, aby
úplne spĺňali kritéria posttraumatickej stresovej poruchy. Boli ale u nej zistené prejavy stresu, úzkosti,
depresívne príznaky, narušené sebavedomie, pocity viny, autoakuzácie, naučenej bezmocnosti, aj

sebazničujúcej väzby na agresora. Jej psychické ťažkosti je možné diagnosticky hodnotiť ako poruchu
adaptácie na stres, v popredí s úzkostne - depresívnymi prejavmi, prípadne krátko po stresujúcich
udalostiach ako akútnu stresovú reakciu.

Zo znaleckého posudku O. U. D., znalca z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia

dospelých a klinická psychológia detí zo dňa 15.07.2020 (č.l. 173 a nasl.) vyplýva, že znalkyňa
vykonala psychologické vyšetrenie obžalovaného a konštatovala, že obžalovaný ako dieťa vyrastal v
neusporiadanej rodine, kde bol prítomný alkoholizmus otca a aj násilie v extrémnej podobe. Rodičia
sa rozviedli a to z dôvodu fyzického ubližovania na zdraví, otec obžalovanému rozbil hlavu, keď mal
šesť rokov. S týmto poranením bol hospitalizovaný, operovaný, bez známok poškodenia centrálnej

nervovej sústavy. Po rozvode rodičov sa matka presťahovala do Dolného Kubína, kde žila s druhom, tiež
alkoholikom, desať rokov, ktorý sa voči matke obžalovaného a voči nemu správal tiež agresívne. Ako
dieťa býval teda často traumatizovaný. Nemal súrodencov, ani bratrancov a sesternice. Jeho osobnosť
je diferencovaná, úroveň intelektových schopností nadpriemerná, s osobnostných charakteristík
dominujeextraverzia,otvorenosť,sebakritičnosť,empatia,vsociálnychvzťahochprevládajúprosociálne

tendencie nad agresívnymi, pravdepodobnosť konať hostilným agresívnym spôsobom je veľmi nízka,
agresívne impulzy vie ovládať. Môže sa vyskytnúť nárast situačnej intrapsychickej tenzie, napätia, v
záťažových emočne náročných situáciách môže dochádzať ku skratkovitému konaniu. Neboli u neho
zistené žiadne poruchy osobnosti v zmysle psychopatie a paranoidnej poruchy osobnosti. Závery kosobnosti obžalovaného nie sú v súlade s popisom poškodenej a uvádzaných agresívnych prejavov.
Do úvahy môže prichádzať zvýšené situačné napätie, aj konfrontačné napätie medzi očakávaniami
a realitou a spomienky obžalovaného z detstva mohli participovať na vystupňovaní napätia a mať

za následok nezvládnutie vyskytujúcich sa konfliktov. Podľa znalkyne, vzhľadom na jeho anamnézu,
situácie, o ktorých sa zmieňovala poškodená, zo svojho pohľadu nevnímal tak, že by mal byť voči nej
násilný.

Na žiadosť obhajoby vypracovala O. U. D. z dňa 04.01.2021 „kontrolný znalecký posudok“ na poškodenú

(č.l. 429 a nasl.), kedy vykonala celkové psychologické vyšetrenie poškodenej a skonštatovala, že
osobnosť poškodenej je výrazne introvertovaná, submisívna, empatická, s vysoko nadpriemernými
intelektovými schopnosťami. Naznačená je tendencia k teatrálnemu správaniu, k predvádzaniu sa,
k snahe upútať pozornosť okolia a vyniknúť. Vnímanie je zúžené na problémovú oblasť, schopnosť
emočnej regulácie je znížená, v záťaži sú oslabené mentálne brzdové mechanizmy, môže dochádzať ku
kognitívnym skresleniam vo vnímaní a hodnotení udalostí pod emočným tlakom, čím môže byť znížená

objektivitatýchtohodnotení.Poškodenáudalostisprávnevníma,zapamätásiichajpočasovomodstupe.
Je u nej vysoko pravdepodobná tendencia ku skresľovaniu svojich výpovedí vo svoj prospech, jednak
z dôvodu tendencie k teatrálnemu správaniu a snahe upútať pozornosť okolia vo svoj prospech, ale
aj z dôvodu zvýšenej senzitivity, paranoidity. Podľa výsledkov testov paranoidita nie je psychotická,
môže byť na osobnostnej báze. Poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, príznaky posttraumatickej

poruchy sa nevyskytujú, depresívna, ani neurotická symptomatika nie je prítomná, naznačené pocity
viny súvisia so zvýšenou sebakritičnosťou ako črtou osobnosti, neboli zistené známky fyzického, ani
psychického násilia. Poškodená pociťovala psychické násilie, bála sa vulgárnych nadávok a nezažila zo
strany obžalovaného takú mieru príkoria, aby ju to ovplyvnilo v každodennom živote.

Vzhľadom ku rozdielnym záverov znalcov psychológov z prípravného konania bol do konania k
podaniu znaleckého posudku pribratý znalecký ústav Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a
psychiatrii, spol. s r. o., Nové Zámky, odbor psychológia, ktorý vypracoval znalecký posudok 08.04.2022
(č.l. 469 a nasl.). Nakoľko poškodená sa odmietla zúčastniť kontrolného vyšetrenia, znalecký ústav
sa vyjadril k vypracovaným znaleckým posudkom a porovnal ich. Je pravdepodobné, že v čase

podania trestného oznámenia, bola poškodená v manželskej kríze spôsobenej dlhodobo nevhodným
(verbálne i fyzicky agresívnym správaním) manžela. Prvotné výpovede na polícii boli v mnohých
detailoch značne konzistentné a javili známky dostatočnej vierohodnosti. Je nepravdepodobné, že
by konala len pod nátlakom blízkych osôb alebo v dôsledku manipulácie vyšetrovateľmi PZ. Na jej
neskoršiepísomnéprejavyarozhodnutie„stiahnuťtrestnéoznámenie“samohlopodieľaťnielenvedomé

rozhodnutie, ale aj nevedomé obranné mechanizmy, ako sú bagatelizácia (zľahčovanie), popretie,
projekcia (premietnutie vlastných problémov na iných), či premiestnenie (hnev sa z manžela presunul
na vyšetrovacie orgány). Obranné mechanizmy sú nevedomé a neslúžia primárne k vyvineniu, ale na
potlačenie úzkosti a ochranu sebaúcty. Na rozdieloch v záveroch oboch posudkov sa mohol podieľať aj
ústup neurotickej symptomatológie (adaptačná porucha ako reakcia na stres) v dôsledku zmeny kvality

v manželskom súžití vrátane jej tehotenstva pri druhom znaleckom vyšetrení a súčasného materstva.
Ku znaleckému posudku K. O. J. po formálnej a obsahovej stránke nemal ústav kritické výhrady,
rozdiely oproti posudku vypracovanom O. D. vidí v interpretácii vplyvu osobnostných čŕt vo vzťahu k
manželskému spolunažívaniu, podaniu a následne stiahnutiu trestného oznámenia. Upozorňuje najmä
na faktor naučenej bezmocnosti a cykly domáceho násilia a zdôrazňuje časový odstup medzi oboma

znaleckými vyšetreniami, ktorý mohol mať významný vplyv na prítomnosť, resp. intenzitu psychickej
symptomatológie. Ku znaleckému posudku O. D. mal ústav čiastkové kritické pripomienky, ktoré ale
nemajú zásadný vplyv na jeho závery. Zdá sa pravdepodobné, že poškodená sa v čase podania
trestného oznámenia nachádzala v manželskej kríze spôsobenej dlhodobo nevhodným správaním
manžela. Potvrdzoval by to aj telefonát na krízovú linku, podanie žiadosti o rozvod a prvé výpovede na

polícii.Tiebolivdôvodochjejkonaniaamnohýchdetailochvýpovedíznačnekonzistentnéajaviliznámky
dostatočnej vierohodnosti. Vplyvom zmeneného správania obžalovaného sa neskôr rozhodla svoje
oznámenie stiahnuť a na tejto zmene sa mohlo podieľať nielen vedomé rozhodnutie, ale aj nevedomé
obranné mechanizmy, ktoré slúžili na potlačenie úzkosti a ochrany sebaúcty. Na rozdieloch v záveroch
oboch posudkov sa mohol podieľať aj ústup neurotickej symptomatológie (adaptačná porucha ako

reakcia na stres) v dôsledku zmeny kvality v manželskom spolužití, vrátane ďalšieho tehotenstva.V súdnom konaní poškodená predložila znalecký posudok č. 41/2022, ktorý na jej žiadosť vypracovala
Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia s.r.o. dňa 12.12.2022 (č.l. 752), a z ktorého vyplýva
že poškodená v súčasnosti netrpí duševnou chorobou ani poruchou, netrpí posttraumatickou stresovou

poruchou a v čase vyšetrovaného skutku bola schopná správne vnímať a v súčasnosti je schopná
správne reprodukovať prežité udalosti.

L. K. L. P., K., zodpovedný za výkon znaleckej činnosti uvedenej znaleckej expertíznej organizácie na
hlavnom pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku

a na jeho záveroch nič nemení, ani vzhliadnutý obrazovo - zvukový záznam z výsluchu poškodenej
z prípravného konania. Vyšetrenie v znaleckej organizácii však poškodená absolvovala až dva a pol
roka po výsluchu na polícii a je psychický stav a rozpoloženie v čase výsluchu bolo iné ako v čase
vyšetrenia. Poškodená netrpí žiadnym duševným ochorením v zmysle psychózy, schizofrénie, prípadne
bipolárnej poruchy, a je čisto na jej rozhodnutí a vôľovej zložke prečo a kedy rôzne podania s určitým
obsahom podávala. Treba rozlišovať psychický stav a emočné rozpoloženie pod vplyvom nejakého

zážitku a okolností. Z obrazovo - zvukového záznamu je zrejmé, že citové rozpoloženie poškodenej
nebolo komfortné, možno badať úzkosť, stres a plač, čo boli reakcie na aktuálnu situáciu. U poškodenej
v čase vyšetrenia a vypracovania posudku neboli prítomné prejavy duševnej choroby ani poruchy,
ani symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, tiež nebola zistená žiadna porucha intelektu, ani
pamäťových schopností. Pokiaľ by bola v minulosti u poškodenej posttraumatická stresová porucha

konštatovaná, tak symptómy môžu úplne vymiznúť, ak je osoba správne terapeuticky vedená, je
jej poskytnutá správna liečba, ak žije v adekvátnom prostredí, kde sa cíti komfortne, bez nejakých
negatívnych vonkajších vplyvov.

Postupom podľa § 269 ods.1 Tr. por. súd prečítal nasledujúce listinné dôkazy: emailovú komunikáciu

na č.l. 7 - 13, písomné vyjadrenie znalca č.l. 155-158, návrh na rozvod manželstva č.l. 484, výrokovú
časť uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č.l. 639, odpis z registra trestov č.l. 644 a 960 a lustráciu
v evidencii priestupkov č.l. 642, 961.

Z emailovej komunikácie je zrejmé, že poškodená komunikovala so svojou bývalou švagrinou K. C.,

ktorej napísala, že manželstvo s obžalovaným je dlhodobo zlé, všetko, čo ona urobí nie je dobré, každý
problém je jej vina, obžalovaný zúri, nadáva, kričí, rozbíja veci a niekedy aj fyzicky útočí. Naposledy
vytiahol kuchynský nôž keď deti spali a chcel ich všetkých zabiť. Popísala ďalšie jeho konania, aj
to, že sa obžalovaného veľmi bojí. Potvrdila viacero fyzických útokov a dlhodobé psychické príkorie.
Následne sa dohadovali o možnosti, ako by poškodená opustila spoločnú domácnosť. Dňa 13.05.2020

poškodená podala Okresnému súdu Dolný Kubín návrh na rozvod manželstva, kde ako dôvod rozvratu
manželstvauviedlaskutočnosť,žejuobžalovanýniekoľkokrátudrel,bolknejhrubýavulgárny,ponižoval
a zosmiešňoval ju a rozbíjal spoločné veci a nábytok. Striedali sa obdobia, kedy bolo lepšie a kedy
sa konflikty zhoršovali. Podľa jej vyjadrenia sa manžela bála a bála sa tiež o svoje deti. Z uznesenia
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 10P/27/2020 zo dňa 30.06.2020, bolo zistené, že súd konanie o

rozvod manželstva zastavil, nakoľko navrhovateľka - poškodená zobrala návrh v celom rozsahu späť. Z
odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát súdom trestaný, a to v roku 2002, hľadí
sa na neho akoby nebol odsúdený. V minulosti spáchal sedem priestupkov na úseku cestnej premávky,
ktoré boli ukončené uložením blokových pokút.

Zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. sa dopustí:

(1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, aleboe) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým
osobám alebo smrť viacerých osôb.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo
obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch
smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 285 Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň

rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla, alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-2T/40/2022 zo dňa 11.08.2023 bol obžalovaný

uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. s tým, že súd upravil časové obdobie spáchaného skutku a obžalovanému bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe vo výmere štyri roky. Zároveň mu bol uložený príkaz
počas plynutia probačného dohľadu podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve.

Na základe podaného odvolania prokurátora a obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp.
zn. 3To/9/2024 zo dňa 23.05.2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom odvolanie prokurátora zamietol. Z odôvodnenia

predmetného uznesenia vyplýva, že krajský súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol vo veci predčasne,
skutok, ako je koncipovaný v prvom odseku napadnutého rozsudku od októbra 2016 do 14.05.2020
je nejasný a nezrozumiteľný a nepostačujúci, nakoľko je nejasný a nekonkrétny a nie je zrejmé, o
koľko najmenej útokov zo strany obžalovaného išlo, keď v skutku pojem opakovane a viackrát nie jebližšie špecifikovaný, hoci ide o obdobie takmer štyroch rokov. Z výpovede samotnej poškodenej z
prípravného konania vyplýva, že k takýmto útokom zo strany obžalovaného malo dochádzať raz za
niekoľko mesiacov, resp. asi raz za pol roka. Zo skutku vôbec nie je zrejmé, či obžalovaný raz za pol

roka mal poškodenej vulgárne nadávať, mal ju fyzicky napadnúť alebo hodiť do nej nejaký predmet.
Podľa názoru krajského súdu tento skutok nemôže byť spôsobilým pre naplnenie znakov skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Nejasnosť takto koncipovaného skutku spočíva v tom,
že nie je zrejmé, či obžalovaný poškodenej dal jednu facku raz za šesť mesiacov, alebo jedenkrát za
šesť mesiacov ju kopol, alebo jedenkrát za šesť mesiacov do nej niečo hodil, pričom nie je zrejmé čo.

Len poškodená sa sama vyjadrila k intenzite útokov, pričom jednoznačne konštatovala, že k útokom
dochádzalo zhruba asi raz za pol roka. Naviac, skutok v prvom odseku ohraničený od októbra 2016 do
14.05.2020jeuvedenýnesprávne,nakoľkozďalšíchskutkov vyplýva,žeobžalovanýsamalposledného
útoku dopustiť 03.05.2020. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na výpoveď poškodenej, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný jej mal vulgárne nadávať jedenkrát za niekoľko mesiacov, facku jej mal dať
párkrát, niekedy ju mal kopnúť, niekedy ju mal sotiť a niekedy do nej hodil nejaký predmet. Uviedla,

že jedenkrát to boli kľúče. Vzhľadom na charakter útokov zo strany obžalovaného, ich intenzitu, ako
aj opakovanie - podľa výpovede poškodenej - niekedy, párkrát, nejde podľa názoru krajského súdu
o útoky, ktoré by sa vyznačovali vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré
by poškodená pociťovala ako ťažké príkorie. Tiež takéto útoky nemožno považovať ani za také zlé
zaobchádzanie, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať u poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie. Keďže

poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a možno vychádzať len z jej údajov vo
výpovedi v prípravnom konaní dňa 15.05.2020, nemožno podľa názoru krajského súdu dospieť k
jednoznačnému a nepochybnému záveru, že takýmito útokmi by obžalovaný spôsoboval poškodenej
fyzické alebo psychické utrpenie.

Krajský súd upozornil na to, že výpoveď poškodenej z 15.05.2020 nebola vykonaná plne v súlade s ust.
§ 132 ods. 1 Tr. por., keďže ako vyplýva zo zápisnice o výpovedi poškodenej, tejto nebolo umožnené
najskôr súvisle vypovedať všetko, čo sama o skutku vie, keďže ihneď od začiatku jej boli kladené
otázky. Takýmto postupom vyšetrovateľka zisťovala od poškodenej to, čo potrebovala ona vedieť a
nezisťovala,čopoškodenásamaoskutkuvieuviesť.Takýtopostupmôževyvolávaťpotompochybnostio

hodnovernostivýpovedesvedkyne,keďžeobsahjejvýpovedeurčovalavyšetrovateľkasvojimiotázkami.
Pokiaľ ide o skutok z roku 2017, tento podľa názoru krajského súdu nemôže byť čiastkovým útokom
pokračovacieho trestného činu a takéto konanie obžalovaného, ako samostatný útok, môže podľa
názoru krajského súdu mať len charakter priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obdobne to
bude aj pri skutku z jari 2020, keď mal vyhadzovať obžalovaný poškodenú s deťmi z domu, pričom

jej mal dať facku a vulgárne jej nadávať a tento skutok taktiež môže byť posúdený len ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu. Z výpovede poškodenej v prípravnom konaní vyplýva, že k tomuto
skutku poškodená ani vypočutá nebola, teda toto konanie obžalovaného ani nepotvrdzuje. Krajský
súd preto uložil prvostupňovému súdu povinnosť, aby v tomto smere doplnil dokazovanie výsluchom
poškodenej K. B..

Ďalšie skutky, ktoré mal obžalovaný spáchať 26.04.2020 a 03.05.2020 napĺňajú podľa názoru krajského
súdu znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. V súvislosti so skutkami
ohraničenými v roku 2017, v presne nezistený deň na jar 2020, 26.04.2020 a 03.05.2020 krajský súd
poznamenal, že nie je uvedený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že skutky - útoky zo strany

obžalovaného boli spáchané v týchto konkrétnych termínoch. Z výpovede poškodenej z prípravného
konania vyplýva, že táto bola úplne zbytočne a veľmi obšírne vypočutá k rozsiahlemu obdobiu, v ktorom
však nešpecifikovala konkrétne útoky v konkrétnych obdobiach, pričom z jej výpovede nevyplýva,
že skutky z roku 2017, z jari 2020, z 26.04.2020 a z 03.05.2020 mali skutočne byť spáchané v
týchto termínoch. Krajský súd nariadil prvostupňovému súdu, aby odôvodnil, ktorý dôkaz preukazuje

spáchanie skutkov obžalovaným v daných termínoch. Pokiaľ ide o posudky znalcov, ktoré vypracovali v
tejto trestnej veci, krajský súd poznamenal, že ani podľa jeho názoru, vzhľadom na ich rozdielne závery,
nemožno dospieť k bezpečnému a nepochybnému záveru o spôsobilosti útokov zo strany obžalovaného
tak, ako sú tieto konkretizované, spôsobiť poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré by
mohla pociťovať ako ťažké príkorie. V tomto smere výrazne v prospech obžalovaného vyznievajú závery

posudkuznalkyneO. U.D.,ktorávykonalapsychologickévyšetrenieobžalovaného,azktoréhovyplýva,
že v osobnostných charakteristikách dominuje u obžalovaného extraverzia, otvorenosť, sebakritičnosť,
empatia, má dobré sociálne cítenie, záleží mu na dobrých vzťahoch, v sociálnych vzťahoch prevládajú
prosociálne tendencie nad agresívnymi, pravdepodobnosť konania hostilným agresívnym spôsobomje veľmi nízka a agresívne impulzy vie ovládať, aj keď v záťažových situáciách môže dochádzať ku
skratovému konaniu. V sociálnych kontaktoch u obžalovaného prevažuje pozitívny spôsob kontaktu a
schopnosť vyjadriť náklonnosť k partnerovi. Má schopnosť ospravedlniť sa, má tendenciu čo najskôr

odčiniť, urovnať vzniknuté konflikty a prítomná je aj retroflexia - t. j. spôsob obrátenia agresívnej energie
do seba, sebaobviňovanie, pocity viny. Znalkyňa tiež konštatuje, že závery k osobnosti obžalovaného
nie sú v súlade s popisom poškodenej a uvádzaných agresívnych prejavov. Maloleté deti majú s
obžalovaným dobrý vzťah.

Súd vykonal v zmysle pokynu odvolacieho súdu vo veci ďalšie dokazovanie, kedy na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.09.2024 vykonal výsluch poškodenej, ktorá využila svoje zákonné právo
a pre blízky príbuzenský pomer k obžalovanému vo veci odmietla vypovedať.

Vzmyslevykonanéhodokazovania, ktorébolopopísanévyššieavzmyslezáverovuzneseniaKrajského
súdu v Žiline sp. zn. 3To/9/2024 zo dňa 23.05.2024 súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný

v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. Pv 127/20/5503 zo dňa 08.09.2022
nie je trestným činom.

V § 208 Tr. zák. je upravený trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a je vo všetkých
svojich skutkových podstatách zločinom, v kvalifikovanej skutkovej podstate upravenej v odseku 4 je

obzvlášťzávažnýmzločinom.Druhovýmobjektomtohtotrestnéhočinujerodinaamládež.Individuálnym
objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zabezpečenie ochrany blízkych osôb a
zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia v dôsledku konaní identifikovaných
v písmenách a) až e) základnej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 1. Hlavným objektom tohto
trestného činu je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred domácim násilím. Vedľajším objektom je

ochrana ostatných základných ľudských práv blízkych osôb a zverených osôb, ktoré môžu porušovať
útoky identifikované v odseku 1 písm. a) až e), pričom pôjde najmä o právo na nedotknuteľnosť osoby
a jej súkromia, zákaz nútených prác alebo služieb, právo vlastniť majetok, právo na slobodu pobytu
a pohybu a iné. Objektívna stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva
v špecifických útokoch identifikovaných v odseku 1 písm. a) až e) na blízku osobu alebo osobu,

ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo
psychického utrpenia poškodenej osobe (možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako
následkovtakýchtoútokov).Pojmy"fyzickéutrpenie"a"psychickéutrpenie"niesúdefinovanévžiadnom
z ustanovení Trestného zákona a tiež ani v inom aktuálne účinnom právnom predpise.

Odborná literatúra definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré
ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, resp. podstatne narúšajú kvalitu
jej života. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav, vyznačujúci sa telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky - prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.

a) až e) Tr. zák. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014,
a obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017). Fyzické
utrpenie sa bude spájať s negatívnym následkom na telesnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho
kvality, pričom, použijúc definíciu ujmy na zdraví uvedenú v § 123 ods. 1 Tr. zák., ho možno tiež
definovať ako poškodenie telesného zdravia iného. Fyzické utrpenie sa bude spájať najmä s útokmi

uvedenými v písmenách a) až e) subsumovateľnými pod pojem "fyzické násilie". Obdobne potom
psychické utrpenie bude možné spojiť s negatívnym následkom na duševnom zdraví, prejavujúcim sa
v znížení jeho kvality, resp. s poškodením duševného zdravia dotknutej osoby. Nebude postačovať
na naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná

určitá hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa. Podstatou týrania a jeho následku v podobe
fyzického alebo psychického utrpenia tak aj naďalej bude to, že pôjde o určitý čas trvajúce zlé
zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné,
aby všetky či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdraví (príp. aby napĺňali samé osebe
znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu). Teda útoky,

ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až e), nemusia samé osebe vôbec napĺňať znaky skutkovej
podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky
priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), tedato, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické
utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.) Typickými
psychosomatickými príznakmi, z ktorých je možné spravidla vyvodiť záver o existencii utrpenia na strane

poškodenej osoby v dôsledku konania páchateľa, sú z psychologického hľadiska napríklad zníženie
sebavedomia, zneurotizovanie osobnosti, depresie, emočná frustrácia, strach z okolia, samovražedné
myšlienky atď. Aj bez preukázania prítomnosti existencie syndrómu týranej osoby v príčinnej súvislosti
s konaním páchateľa je možné takéto konanie, po splnení ostatných zákonných podmienok, kvalifikovať
akotrestnýčinpodľa§208Tr.zák.Vmedicínskejterminológiipojemanidiagnostickákategória"syndróm

týranej osoby" neexistuje, a teda tento syndróm nie je možné medicínsky diagnostikovať a ani sa k
nemu z hľadiska medicínskej diagnostiky vyjadrovať. Tieto syndrómy však nesporne objektívne existujú.
Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr.
zák. hovorí len o spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia. Na jej naplnenie sa teda vôbec
nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodenej

osoby,pretoženásledokvoformeneznesiteľnéhoutrpenianapĺňakvalifikovanúskutkovúpodstatupodľa
§ 208 ods. 3 písm. a) Tr. zák., a to mučivé útrapy s poukazom na § 123 ods. 3 písm. h) Tr. zák. Pojem
"fyzické alebo psychické utrpenie" uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba
pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t.j. ako konanie,

ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného
protiprávneho konania páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom "neznesiteľné útrapy".

Obligatórnym zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby je aj hmotný predmet útoku, t.j. osoba, voči ktorej smeruje konanie páchateľa.

Takouto osobou môže byť len blízka osoba alebo zverená osoba. Pri definícii blízkej osoby treba
vychádzať z § 127 ods. 4 Tr. zák., ktorý definuje túto osobu ako príbuzného v priamom pokolení,
osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela, resp. aj inú osobu v rodinnom alebo obdobnom pomere
(no len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú).
Blízkou osobou sa na účely komentovaného trestného činu, v zmysle § 127 ods. 5 Tr. zák. rozumie aj

bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou
osobou podľa § 127 ods. 4 Tr. zák., ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej
domácnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyžaduje

úmyselné zavinenie ( § 17 Tr. zák.), pričom bude postačovať, popri priamom úmysle, aj úmysel nepriamy
( § 15 Tr. zák.).

Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby uvedená v
odseku 3 je tvorená celkom štyrmi zákonnými znakmi, a to spáchaním tohto trestného činu spôsobom

uvedeným v základnej skutkovej podstate identifikovanej v odseku 1 a spôsobením ťažkej ujmy na
zdraví alebo smrti [písmeno a)], z osobitného motívu [písmeno b)], hoci bol páchateľ v predchádzajúcich
24 mesiacoch za taký trestný čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký
čin prepustený [písmeno c)], resp. závažnejším spôsobom konania [písmeno d)]. Závažnejší spôsob
konania je identifikovaný v § 138 Tr. zák. Z jednotlivých zákonných znakov osobitného kvalifikačného

pojmu "závažnejší spôsob konania" budú v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby do úvahy prichádzať najmä spáchanie tohto trestného činu so zbraňou [písmeno a)], po dlhší
čas [písmeno b)], surovým alebo trýznivým spôsobom [písmeno c)], ľsťou [písmeno f)], využitím
tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti [písmeno g)], porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona

[písmeno h)], resp. na viacerých osobách [písmeno j)]. Útoky identifikované v odseku 1 písm. a) až e) v
sebe už nesú samy osebe pečať určitého násilného správania sa zo strany páchateľa voči poškodenej
osobe (resp. hrozby takýmto správaním), a preto by bolo v rozpore so zásadou zákazu duplicitného
pričítania tej istej okolnosti v neprospech páchateľa, ak by spáchanie týchto útokov bolo posudzované
aj z hľadiska závažnejšieho spôsobu konania uvedeného v § 138 písm. d) Tr. zák. Trestný zákon

v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby po dlhší čas. Naplnenie tohto zákonného znaku osobitného kvalifikačného
pojmu závažnejšieho spôsobu konania je preto potrebné posudzovať striktne individuálne, v závislosti
od osobitosti konkrétneho prípadu.Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola
spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť.

Za náležité zistenie skutkového stavu nemožno preto považovať len zistenie o možnej pravdepodobnosti
dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú

možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosti iného alebo celkom opačného
záveru.

Obžaloba bola postavená na jedinom usvedčujúcom dôkaze - výpovedi poškodenej, manželky
obžalovaného. V čase, kedy podala trestné oznámenie, z miesta spoločného bydliska odišla a podala
žiadosť o rozvod. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede
musí vziať do úvahy aj to, či ide o tzv. nezaujatého svedka alebo ide o tzv. zaujatého svedka, ktorý
má na výsledku trestného konania záujem a práve týmto záujmom môže byť jeho výpoveď ovplyvnená.

Pokiaľ teda je jediným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému výpoveď tzv. zaujatého svedka
( v tomto prípade bolo preukázané, že poškodená mala záujem od obžalovaného odísť a čakala na
vhodnú príležitosť), je nutné ju hodnotiť mimoriadne obozretne a v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“
v takýchto prípadoch by nemal súd zabúdať na motívy, ktoré mohli zaujatého svedka viesť k jeho
usvedčujúcej výpovedi, rovnako tak by nemal zabúdať na zásadu „in dubio pro reo“, pričom vina

obžalovaného by nemala byť založená len na osamotenej výpovedi zaujatého svedka. V prípade, ak
má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných
dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípade
boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov,

ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného zo spáchania
trestného činu usvedčovala a na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku v celom
rozsahu poprel. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,

ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd
povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných
okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá,
či výpoveď svedka je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej
podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným

je v príbuzenskom vzťahu, resp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné
prihliadnuť na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. Je úlohou súdu, aby
pozváženívšetkýchtýchtodôkazovaokolnostíprípadupostupomvzmysleust.§2ods.12Tr.por.podľa
vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že jediným priamym dôkazom je výpoveď poškodenej, ktorú
súd považuje za nedostatočnú, pretože nebola vykonaná plne v súlade s ust. § 132 ods. 1 Tr. por.,
keďže ako vyplýva zo zápisnice o výpovedi poškodenej z 15.05.2020, tejto nebolo umožnené najskôr
súvislevypovedaťvšetko,čosamaoskutkuvie,keďžeihneďodzačiatkujejbolikladenéotázky.Takýmto
postupom vyšetrovateľka teda zisťovala od poškodenej to, čo potrebovala ona vedieť a nezisťovala, čo

poškodenásamaoskutkuvieuviesť. Takýtopostupmôžepotomvyvolávaťpochybnostiohodnovernosti
výpovede svedkyne, keďže obsah jej výpovede určovala vyšetrovateľka svojimi otázkami.

Znalec K. O. J. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 18.11.2020 konštatoval u poškodenej
nadpriemernú úroveň intelektových schopností, nadpriemerné pamäťové schopnosti vrátane logickej

pamäti dejov. Jej osobnosť je introvertovaná, submisívna, citovo založená, túžiaca po harmonických
vzťahoch, výrazne senzitívna a zvýšene paranoidná, výrazne napätá a excitovaná, prežíva vysokú
mieru stresu, úzkosť, pocity viny, pocity menejcennosti, má sklony k sebaobviňovaniu, prežíva
problémy v partnerskom vzťahu, o ktorých ale nechce otvorene hovoriť a snaží sa ich skrývať.
V záťažových situáciách, pri nahromadení napätia, sú pravdepodobné sporadické labilné prejavy.

Všeobecná vierohodnosť poškodenej je dostatočne dobrá a pri posudzovaní špecifickej vierohodnosti
znalec zhodnotil zásadnú vedomú snahu o korekciu opisu prežitých udalostí zistenú pri znaleckom
vyšetrení. U poškodenej je prítomná sebazničujúca väzba na manžela, typická pre syndróm týranej
ženy, introvertovanosť, submisivita, zraniteľnosť, pochybnosti o sebe, pocity menejcennosti a viny,prežívanie dlhodobého stresu, výrazného napätia a úzkosti, zvýšená senzitivita a podozrievavosť v
situácii znaleckého vyšetrovania. Možná je neurotizácia osobnosti a jej psychické ťažkosti znalec
vyhodnotil ako poruchu adaptácie na stres, v popredí s úzkostne depresívnymi prejavmi, resp. v období

krátko po stresujúcich udalostiach ako akútnu stresovú reakciu.

O.U.D.vypracovala04.01.2021napoškodenúznaleckýposudok,kedyvykonalacelkovépsychologické
vyšetrenie poškodenej a skonštatovala, že osobnosť poškodenej je výrazne introvertovaná, submisívna,
empatická, s vysoko nadpriemernými intelektovými schopnosťami, naznačená je tendencia k

teatrálnemu správaniu, k predvádzaniu sa, k snahe upútať pozornosť okolia a vyniknúť. V záťaži sú
oslabené mentálne brzdové mechanizmy, môže dochádzať ku kognitívnym skresleniam vo vnímaní a
hodnotení udalostí pod emočným tlakom, čím môže byť znížená objektivita týchto hodnotení. Je u
nej vysoko pravdepodobná tendencia ku skresľovaniu výpovedí vo svoj prospech, jednak z dôvodu
tendencie k teatrálnemu správaniu a snahe upútať pozornosť okolia vo svoj prospech, ale aj z dôvodu
zvýšenej senzitivity, paranoidity. Poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, príznaky posttraumatickej

poruchy sa nevyskytujú, depresívna, ani neurotická symptomatika nie je prítomná, naznačené pocity
viny súvisia so zvýšenou sebakritičnosťou, ako črtou osobnosti, neboli zistené známky fyzického ani
psychickéhonásilia.Poškodenánezažilazostranyobžalovanéhotakúmierupríkoria,abyjutoovplyvnilo
v každodennom živote.

Vzhľadom ku rozdielnym záverom znalcov psychológov z prípravného konania bol do konania k podaniu
znaleckého posudku pribratý znalecký ústav, ktorý vypracoval znalecký posudok 08.04.2022. Nakoľko
poškodená sa odmietla zúčastniť kontrolného vyšetrenia, znalecký ústav sa vyjadril k vypracovaným
znaleckým posudkom a porovnal ich. Ku znaleckému posudku K. J. nemal ústav kritické výhrady,
rozdiely oproti posudku vypracovanom O. D. vidí v interpretácii vplyvu osobnostných čŕt vo vzťahu

k manželskému spolunažívaniu, podaniu a následne stiahnutiu trestného oznámenia. Upozorňuje na
faktor naučenej bezmocnosti a cykly domáceho násilia a zdôrazňuje časový odstup medzi oboma
znaleckými vyšetreniami, ktorý mohol mať významný vplyv na prítomnosť, resp. intenzitu psychickej
symptomatológie. Ku znaleckému posudku O. D. mal ústav čiastkové kritické pripomienky, ktoré ale
nemajú zásadný vplyv na jeho závery. Zdá sa pravdepodobné, že poškodená sa v čase podania

trestného oznámenia nachádzala v manželskej kríze spôsobenej dlhodobo nevhodným správaním
manžela.

Ako už bolo vyššie uvedené, poškodená mala priamy záujem na výsledku tohto trestného konania, keď
mala snahu obžalovaného opustiť, a po podaní trestného oznámenia tak aj skutočne ihneď urobila. Táto

jediná usvedčujúca výpoveď, ako priamy dôkaz, nebola potvrdená ďalšími podpornými dôkazmi a v
posudzovanom prípade nastala dôkazná núdza. Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal, tento vykazuje zákonné znaky
trestného činu a spáchala ho konkrétna osoba, na ktorú bola podaná obžaloba. Ak existujú akékoľvek
rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaného, ale naopak, je nutné ich vyložiť

v jeho prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je v dôkaznom konaní
dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty, nielen vo vzťahu ku skutku, ale aj vo vzťahu ku konkrétnemu
páchateľovi, resp. páchateľom, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, a to aspoň na

úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti“,

nestačíakýkoľvekvysokýstupeňpodozrenia,musíísťoistotu.Vkonanípredsúdomneboliprodukované
také priame dôkazy alebo taký súhrn nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu, než vinu obžalovaného,
nepripustili. Priamym svedkom toho, čo sa medzi obžalovaným a poškodenou stalo, nebola žiadna iná
osoba, išlo teda o tvrdenie proti tvrdeniu a k preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, resp.

aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku,
v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Kn 597/2010 zo dňa 26.11.2010). Takto
nezávisle a nestranne kriticky je nevyhnutné postupovať pri záverečnom hodnotení dôkazov, pretože v

trestnom konaní po vykonaní celého reálne dostupného a zmysluplného dokazovania pre uznanie viny
obžalovaného je nevyhnutné, aby vykonané dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb svedčili o
tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, je trestným činom. Akákoľvek iná alternatíva by musela
byť vylúčená.V konkrétnej trestnej veci vykonaním a hodnotením všetkých dostupných dôkazov však nemožno
dospieť k exaktnému záveru, ktorý by svedčil o tom, že uvedený skutok je trestným činom a preto v

súlade so zásadou in dubio pro reo, súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.
V tomto smere súd záverom zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať
z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, pokiaľ ide o
otázku viny. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný
proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie

viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko
pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je
dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú
pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v
neprospech obžalovaného.

V súlade s ust § 278 ods. 2 Tr. por., súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby

podľa § 285 písm. b) prichádza do úvahy, ak skutok nie je trestným činom.

Súd viazaný právnym názorom krajského súdu dospel k záveru, že celý skutok tak, ako bol pôvodne
žalovaný, nie je možné odsúdiť, resp. je potrebné ho oslobodiť, pretože krajský súd síce uviedol, že dva
skutky by mohli napĺňať skutkovú podstatu priestupku a ďalšie dva skutkovú podstatu nebezpečného

vyhrážania, tu je však potrebné povedať nasledovné: poškodená bola vypočutá v zápisnici o výsluchu
poškodenej na kamerový záznam, ku jednotlivým dňom skutkov sa vôbec nevyjadrila, čiže neboli jej
kladené otázky súvisiace s tým, aby sa ku konkrétnym, jednotlivým dňom vyjadrila a aby nejakým
spôsobom ozrejmila jednotlivé útoky. Vôbec nebola dopytovaná na to, či z tohto konania mala strach
alebo obavu o svoj život a akým spôsobom brala možné vyhrážky obžalovaného. Krajský súd spochybnil

výpoveď poškodenej z prípravného konania z dôvodu, že na úvod výsluchu nebola vyšetrovateľkou
požiadaná, aby spontánne o celej trestnej veci rozprávala, ale odpovedala len na konkrétne otázky.
Ďalšoudôležitouskutočnosťoujetá,žejedenskutokmábyťsamostatnýmskutkom,jednásaonezistený
deň v roku 2017, ktorý

podľa názoru krajského súdu by mohol byť priestupkom, tu ale súd poukazuje na ust. § 20 Zákona o
priestupkoch, kedy priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, do plynutia
lehoty podľa ods. 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.
Ak teda skutok mal byť spáchaný v nezistený deň v roku 2017 a obvinenie bolo vznesené 14.05.2020,
v tom čase už dávno uplynula dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie priestupku. Čo sa týka

skutku, ktorý sa mal udiať na jar v roku 2020, súd konštatuje, že poškodená k tomuto skutku nebola
vôbec vypočutá ani ku jednotlivým okolnostiam a pokiaľ by aj mohol byť tento skutok kvalifikovaný
ako priestupok, súd nemôže určiť, kedy sa skutočne stal, ak sa vôbec stal a ani žiadne podrobnosti k
nemu, keďže na to poškodená dopytovaná nebola. O zostávajúcich skutkoch 26.04.2020 a 03.05.2020
krajskýsúdkonštatoval,žetietobymohlinapĺňaťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinunebezpečného

vyhrážania, ale taktiež uviedol, že nie je špecifikované, že tieto skutky sa mali skutočne stať v uvedených
termínoch. Krajský súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť odstrániť tento nedostatok v tom smere,
aby z odôvodnenia bolo zrejmé, ktoré dátumy sú podložené ktorými dôkazmi a aby v tomto konaní, teda
aj prípadne, nie je vylúčené doplnenie dokazovania v konaní pred prvostupňovým súdom. Súd sa teda
pokúsil opätovne vypočuť poškodenú, tá využila svoje zákonné právo a odmietla k veci vypovedať a

žiaden iný procesný dôkaz prokurátor nenavrhol. Jediné, čo je možné zo spisu ohľadne týchto skutkov
skúmať, je zápisnica o trestnom oznámení, kde tieto skutky nejakým spôsobom popísané boli, tento
dôkaz ale pred súdom vykonaný nebol, nakoľko ho žiadna z procesných strán nenavrhla vykonať.
Podľa názoru krajského súdu a napokon aj podľa názoru okresného súdu, intenzita konania, ktoré
bolo žalované, nenapĺňa znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, súd preto oslobodil

obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu.

V priebehu súdneho konania obhajca obžalovaného opakovane namietal nezákonnosť úkonov orgánov
činných v trestnom konaní a súdu vzhľadom k tomu, že trestné stíhanie bolo začaté a obžalovanémuvznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a ku zmene právnej kvalifikácie došlo na základe oznámenia prokurátora zo dňa 16.08.2022
(pred podaním obžaloby). V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že totožnosť skutku v zmysle

uznesenia o vznesení obvinenia bola zachovaná a preto postup podľa § 234 ods. 2 Tr. por. zo strany
prokurátora bol zákonný. Procesným stranám vzhľadom na zamýšľanú zmenu právnej kvalifikácie bola
daná možnosť doplniť vyšetrovanie.

V súvislosti s námietkou obžalovaného, že poškodená bola donútená zo strany polície podať na

neho trestné oznámenie, krajský súd v uznesením sp. zn. 3To/9/2024 zo dňa 23.05.2024 uviedol, že
túto námietku nepovažuje za opodstatnenú, keďže zo spisového materiálu vyplýva, že ohľadom tejto
skutočnosti bol postup príslušníkov PZ prešetrený a skutočnosti tvrdené poškodenou sa v tomto smere
nepotvrdili.

Za situácie, keď proti výpovedi obžalovaného stojí len osamotená výpoveď jediného svedka, s

prihliadnutím k vyčerpaniu všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, je na mieste postupovať v
intenciách rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k. 6Tz/10/2001, 2To/67/2006, podľa ktorých, ak nie je
možné jednoznačne určiť, ktorá z alternatív skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri
zachovaní zásady „in dubio pro reo“, zvoliť alternatívu pre obžalovaného priaznivejšiu, pretože vina
musí byť preukázaná vždy spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade, ak má slúžiť

výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či
dokonca vyvrátený. Prokurátor v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, čo vyústilo do postupu súdu
v zmysle ust. § 285 písm. b) Tr. por.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a možno ho podať na Okresnom súde Námestovo v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech, okrem výroku o

vinevrozsahu,vktoromsúdprijaljehovyhlásenie,žejevinný,alebovyhlásenie,ženepopieraspáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.