Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202816
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom
organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpená advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o.,
Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovaným: 1/ A. H., narodený XX. M. XXXX, E., O.. Z.

L.H. XXX/XX, 2/ K. H., narodený XX. N. XXXX, E., O.. Z. L. XXX/XX, obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o., Košice, Kukučínova 7, IČO: 47 244 143, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15C/39/2018, o dovolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2022 sp. zn. 12Co/78/2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2022, sp. zn. 12Co/78/2022 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp. zn. 15C/39/2018 zo dňa 17.
decembra 2021 žalobu zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
1.1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 12. apríla 2017,
podľa ktorej bol Okresným úradom Levice povolený vklad vlastníckeho práva pod č V-1876/2017,
uzatvorená medzi D. H. ako darcom a žalovanými ako obdarovanými, na základe ktorej došlo k

bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu D. H. na žalovaných k nehnuteľnostiam vedeným na
Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, okres: Levice, obec: E., katastrálne územie: Č., zapísaným
na LV č. XXX, je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej
aj „odvolací súd“) rozhodol uznesením č. k. 12Co/78/2022 - 494 zo dňa 27. septembra 2022 tak, že

výrokom I. odvolanie žalobcu odmietol. Výrokom II. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2.1. Odvolací súd konštatoval, že odvolanie neobsahovalo žiadne odôvodnenie a ani odvolací návrh,
je v ňom však uvedená poznámka že odôvodnenie je súčasťou prílohy tohto formulára, pričom za
advokátsku kanceláriu ALTER IURIS, s.r.o., koná ako konateľ a advokát JUDr. Pavol Vaš. K tomuto
podaniu bolo pripojené osobitne vyhotovené elektronicky zaslané odvolanie vo forme pdf a datované

dňom 3. marca 2022 s odôvodnením a návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane elektronického súdneho spisu dospel
k záveru, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Advokát konajúci
za splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalobcu totiž podpísal len formulárové elektronické podanie
bez zákonných náležitostí odvolania s odkazom na to, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia

je súčasťou prílohy tohto formulára, ale tá zostala elektronicky nepodpísaná. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil § 127 CSP, § 373 ods. 1 CSP, § 386 písm. d) CSP, § 123 ods. 1, 2, § 125 ods. 1, 2, a § 2 ods.1, § 2 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z., § 82 l ods. 3 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch. Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade samotný text odvolania v prílohe
pdf pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) advokáta,

konajúceho za advokátsku kanceláriu žalobcu. Vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, ide podľa
názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy
postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3. februára .2022. V danom prípade
odvolací súd neprihliadol na odvolanie vo formáte pdf bez autorizácie a pre vady odvolania podľa §

386 písm. d) CSP odvolanie žalobcu podané elektronickým formulárom síce s autorizovaným podpisom
právneho zástupcu, ale bez jeho zdôvodnenia a bez odvolacieho návrhu, t.j. bez zákonných náležitostí,
s jeho súčasným doplnením podaným v nepodpísanej prílohe (pričom zákon o e-Governmente vylučuje
obsahovú náležitosť podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu) odmietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným voči žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého
vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ mal za to, že
v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok skutočnosť, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.
3.1. Dovolateľ uviedol, že podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom elektronického
formulára označeného ako „Podanie k spisovej značke“ cez portál www.ežaloby.sk, ktorý podpísal
kvalifikovaným elektronickým podpisom právny zástupca žalobcu. Tento elektronický formulár bol
označený ako odvolanie, pričom v rámci formulára je možné zakliknúť v časti B odôvodnenie podania:

„Odôvodnenie podania je súčasťou prílohy tohto formulára“. Následne v časti C návrh rozhodnutia je
možné zvoliť: „Návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára.“ Týmto spôsobom to urobil aj
žalobca v rámci svojho odvolania. Dovolateľ ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou elektronického
formulára, ktorý právny zástupca žalobcu podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom, čo potvrdil
aj odvolací súd, je príloha tohto formulára označená ako „Znenie odvolania“. Je síce pravdou, že právny

zástupcažalobcunepodpísalvyššieuvedenúprílohu,avšakpodľanázoružalobcu takaninebolpovinný
urobiť, pretože právny zástupca podpísal formulár, ktorý predstavuje odvolanie žalobcu. Dovolateľ mal
za to, že jeho odvolanie spĺňalo všetky náležitosti v zmysle CSP a zákona o e-Governmente.
3.2. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn. 5Ndob/1/2022 zo dňa 26. januára 2022, v ktorom najvyšší

súd konštatoval, že: “ak aj súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrené vecné odôvodnenie
odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text
odporu, vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti,
vrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor
podaný s vecným odôvodnením“. Aj keď nebolo zrejmé, či bola podpísaná aj príloha elektronického

formuláru alebo výlučne len elektronický formulár odporu, dovolateľ mal za to, že uvedené závery možno
analogicky aplikovať na prejednávaný prípad. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávny procesný postup
a napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a príliš formalistické. Poukázal pri tom na viacero
rozhodnutí ústavného súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
3.3. K argumentácii odvolacieho súdu rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3. februára 2022, uviedol, že je založené na odlišnom skutkovom
a právnom základe. V uvedenej veci bolo podané odvolanie prostredníctvom internetovej stránky
www.slovensko.sk, spolu so sprievodným listom, ktorý obsahoval kvalifikovaný elektronický podpis a
spolu s prílohou, ktorá obsahovala vecné odôvodnenie odvolania. Poukázala na skutočnosť, že v
danom prípade nebolo odvolanie podané prostredníctvom na to určeného elektronického formulára

cez www.ezaloby.sk, ktorý má iné obsahové náležitosti ako podanie urobené cez všeobecnú agendu.
Dovolateľ mal za to, že pokiaľ odvolací súd v prejednávanej veci aplikoval predmetné rozhodnutie
ústavného súdu, urobil tak nad rámec výkladu ústavného súdu.
3.4. Danosť dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP videl dovolateľ v tom, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky, ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to či má odvolací súd odmietnuť podané odvolanie
postupom podľa § 386 písm. d) CSP, za okolnosti, keď na prílohe elektronického formulárového
podania žalobcu chýba kvalifikovaný elektronický podpis právneho zástupcu žalobcu, ktorá obsahuje
odôvodnenie a odvolací návrh, čím má žalobca postupovať v rozpore s § 125 CSP a s § 23 ods. 1zákona o e-Governmente, alebo má odvolací súd vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko elektronický
kvalifikovaný podpis právneho zástupcu obsahuje elektronické formulárové znenie podania (odvolania),
ktoréhoneoddeliteľnousúčasťoujenepodpísanáprílohaobsahujúcaodvolaciedôvodyaodvolacínávrh.

3.5. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí mali za to, že dovolanie nie je prípustné a navrhli dovolanie
odmietnuť. Uviedli, že podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je aj obsah dovolania

nedôvodný a tým aj nesprávny. Podľa Ústavného súdu SR, napriek autorizácii sprievodnej správy
kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta, nemožno za rovnako autorizované považovať
odvolanie žalobcu, ktoré tvorilo prílohu tejto správy. Na takéto podanie bez autorizácie nemožno
prihliadnuť, keďže ide o podanie vo veci samej (§ 125 ods. 2 v nadv. na § 123 ods. 2 CSP). Odvolanie
na ktoré súd v zmysle zákona neprihliada, nemôže vyvolať z procesného hľadiska riadny odvolací
prieskum a nemôže viesť k štandardnému rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní, t. j. k potvrdeniu,

zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaných nedostatok autorizácie nie
je konvalidovaný ani tým, že kvalifikovaným elektronickým podpisom je autorizovaná sprievodná správa.
V tejto súvislosti poukázali na odvolacím súdom prezentovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
442/2021-41 zo dňa 3. februára 2022, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2021 sp.
zn. I. ÚS 223/2021, ktoré podľa žalovaných potvrdzujú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania

(§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež aj dôvodné.

6. Žalobca podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací
súd najskôr pristúpil k posúdeniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia,atovtakejmiere
(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na

spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).
10. Za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu rezultujúci v porušenie práva na spravodlivý

proces, považoval dovolateľ postup, ktorým odvolací súd odmietol jeho odvolanie z dôvodu, že
nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom, konkrétne absentujúci podpis na prílohe formulára vo
formáte pdf, z ktorého dôvodu na túto prílohu neprihliadol a súčasné neuvedenie zdôvodnenia a
odvolacieho návrhu v rámci autorizovaného formulára.11. Podľa § 125 ods. 1, ods. 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci
vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného
dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu

alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú
pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu
elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje
iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný
podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2.

použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii
osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia “pokročilá“ podľa
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,
nemennosťobsahuautorizovanéhodokumentudomomentuuloženiavelektronickejschránkeadresáta,
spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi

nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný
predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje
minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou

podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

14. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a

právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu
elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.
15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu

verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie

vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely
preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.

16. Pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v ust. § 125 ods. 1, 2 CSP upravil,
že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a zároveň
musí byť autorizované podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente). Ak je podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba ho dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon

o e-Governmente), a ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak takéto podanie nie je autorizované podľa § 23 ods.
1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá podľa obsahu toto podanie podala, pričom osoba ktorá ho
podpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom, na podpísanie takéhoto podania určeného súdunebola oprávnená, súd pre nedostatok podpisu, ktorý je jednou zo základných náležitostí podania (§
127 písm. e) CSP), na doplnenie ktorého súd pri elektronickom podaní vzhľadom na špeciálnu úpravu
v § 125 ods. 2 CSP nevyzýva, toto podanie odmietne.

17. V posudzovanej veci žalobca podal proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie
odvolanie prostredníctvom elektronického formulára (ežaloby) verejne dostupného na webovej stránke
ministerstva spravodlivosti, označeného ako „Podanie k existujúcej spisovej značke“, ktorý podpísal
kvalifikovaným elektronickým podpisom právny zástupca žalobcu. Zároveň bola k formuláru priložená

príloha vo formáte PDF súboru, avšak predmetná príloha, ktorá obsahovala podrobné odôvodnenie
odvolania, ako aj odvolací návrh nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho
zástupcu žalobcu. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č. l.
452), ako aj z odpovede oddelenia informatiky Krajského súdu v Nitre na žiadosť predsedníčky senátu
Krajského súdu v Nitre (č. l. 492) je možné zistiť, že podanie príloha k formuláru na odvolanie nie je
podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalobcu. Odvolanie odoslané vo

forme formulára je autorizované, teda elektronicky podpísané. Príloha odvolania (dokument priložený k
odvolaniu), ktorá obsahovala odvolacie dôvody autorizovaná, teda elektronicky podpísaná, nie je.

18.Vovecibolonesporné,žežalobcapodalodvolanieformouformuláranatourčeného,vktoromuviedol
o aké podanie ide, k akej spisovej značke ho robí a zároveň, že súčasťou (prílohou) tohto formulára bolo

aj jeho odôvodnenie a návrh rozhodnutia. Sporné nebolo ani to, že odvolanie vo forme formulára bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, tak ako to ukladá zákon o e-Governmente. Sporné bolo,
či je potrebné podpísať zaručeným elektronickým podpisom aj prílohy takéhoto formulára v prípade, že
obsahujú odvolacie dôvody a odvolací návrh, a teda či takto podané odvolanie obsahuje náležitosti v
zmysle § 363 CSP.

19. Vec prejednávajúci senát konštatuje, že v čase po podaní predmetného dovolania už najvyšší
súd nastolenú problematiku riešil v skutkovo totožnej veci, a to v uznesení z 28. júna 2024, sp. zn.
4Obdo/19/2023 (R 50/2024). Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dospel k nasledovným záverom:
19.1. Vo vzťahu k relevancii elektronických podaní, elektronické podanie má rovnaké účinky ako podanie

v listinnej podobe (§ 28 ods. 1 zákona o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1
tohto zákona. Možno teda povedať, že pokiaľ bolo realizované elektronické podanie, ktoré zároveň aj
spĺňalo požiadavku autorizácie v zmysle zákonných ustanovení a spolu s týmto podaním bola doručená
aj príloha obsahujúca časť odvolania, ktorá nebola takto autorizovaná, pričom ak by na ňu súd v tomto
prípade neprihliadal, išlo by podľa dovolacieho súdu o prílišný formalizmus zo strany súdu. Vo vzťahu k

naplneniu účelu príslušnej právnej normy sa vyjadril aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 269/2022
zo dňa 12. januára 2023, keď uviedol, že: „Všeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia
určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna
právna norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol
naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup súdu.“ Záver odvolacieho súdu o

tom,ženespĺňanáležitostipodľaustanovenia§363CSP,jevýsledkomtakejaplikácietohtoustanovenia,
ktorý nesmeruje k naplneniu jeho účelu. Podľa dovolacieho súdu ide o príliš formalistickú právnu úvahu
pri výklade tohto ustanovenia.
19.2. Najvyšší súd v kontexte uvedeného poukazuje na názor vyslovený ústavným súdom v rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 474/2023 zo dňa 11. júna 2024, v ktorom konštatoval, že: „Súčasťou základného práva na

súdnuochranupodľačl.46ods.1ústavyjeajprávonaprístupksúdu.Slovenskárepublika,akoajvšetky
jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody
garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne
garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej
judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak
účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní,
všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).
19.3. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným či nadmerným
formalizmom, je nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom k porušeniu

práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo prestane slúžiť cieľu právnej istoty a
riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho bariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej
spor meritórne pred príslušným súdom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kart proti
Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in fine). Základné právo nasúdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza
do úvahy (zo strany súdov) jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom
ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08, IV.

ÚS 197/2010).“
19.4. Ústavný súd tiež vo viacerých rozhodnutiach napr. v rozhodnutí II. ÚS 453/2023 uviedol, že:
„ účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne konanie. Pri elektronických
podaniach vo veci samej je prirodzene potrebné zabezpečiť dostatočnú verifikáciu osoby, ktorá podanie
robila. Zákon preto predpisuje striktné formálne pravidlá a volí formu kvalifikovaného elektronického

podpisu podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Goverrnmente) v znení neskorších predpisov.
Stanovenie týchto pravidiel je úplne pochopiteľné. Tieto pravidlá by však nemali prístup strán k
súdu sťažovať až znemožňovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri
nedostatku podpisu (II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva, nie je rozumný dôvod, aby to
pri elektronických podaniach s nedostatočnou, no stále zákonom predpokladanou autorizáciou nebolo

možné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom
zákonodarcu (III. ÚS 404/2023) V § 125 ods. 2 CSP formulovaná povinnosť doplniť elektronické podanie
v lehote 10 dní zjavne smeruje voči elektronickým podaniam, ktorých autorizácia je na úrovni obyčajného
elektronického podpisu. Pri podaní elektronického podania vo veci samej bez akéhokoľvek vyššieho
stupňaautorizáciesijesámpodávateľvedomý,žepodanievovecisamejvtakejpodobenemôževyvolať

procesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliadne (tiež III. ÚS
404/2023).“ V rozhodnutí III. ÚS 404/2023 ústavný súd ešte poznamenal, že „elektronizácia justície je
výzvou pre všetky právnické profesie, a preto je potrebné k posudzovaniu splnenia rôznych technických
náležitostí pristupovať s porozumením. S porozumením aj k elektronickým podaniam procesných
strán, ktoré nemožno pri každom technickom nedostatku nezvratne sankcionovať.“ Konštatoval tiež, že

„bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel
danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Za súladný s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR považuje postup všeobecných súdov:...ktorý je ústretovejší k právu účastníkov na
prístup k súdu. Splnenie určitých formálnych náležitostí podaní, ako aj stanovenie podmienok konania
dávajú súdnemu konaniu potrebnú formálnosť a jasné pravidlá. Tie však nemôžu byť vyžadované tak,

že od účastníkov konania sa bude vyžadovať bezpodmienečná neomylnosť. Tak ako má súd právo
na opravu svojich chýb prostredníctvom inštitútu opravy rozsudku alebo doplnenia rozsudku, určitá
primeraná tolerancia by mala existovať aj vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov strán sporu.“
19.5. Ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 223/2021 judikoval, že z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP je zrejmé,
že forma akou sa musí sporová strana obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná,

ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo
veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e- Governmente, súd naň
od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho súd začal za takéto považovať, môže
dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného
elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie alebo ho dodatočne doručí

v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky
písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten kto podáva podanie o veci samej
elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu,
teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (obdobne
II. ÚS 442/2021).

19.6. Dovolací súd uzavrel, že“ „... v tomto prípade bolo odvolanie podané na samostatnom
elektronickom formulári pre elektronické podanie odvolania, podpísanom zaručeným elektronickým
podpisom, pričom priamo v tomto odvolacom formulári, v kolónke Odôvodnenie odvolateľ odkazuje
na pripojenú prílohu k odvolaniu, v ktorej sú uvedené odvolacie dôvody. Príloha teda bola súčasťou
daného elektronického podania, avšak už osobitne podpisovaná nebola s tým tvrdením odvolateľa, že

sa spravoval postupom a poučením uvedeným na stránke MS SR. Vzhľadom k tomu, že elektronický
formulárodvolaniabolpodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisom,jepodľadovolaciehosúdumožné
jednoznačne verifikovať osobu, ktorá ho podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a zaručený
elektronický podpis dodal tomuto elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako
na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh. Relevantné v danom prípade bolo, že rubrika

elektronicky podaného odvolacieho formulára určená pre odôvodnenie odvolania vyplnená žalobcom
bola, hoci len odkazom na pripojenú prílohu formulára, v ktorej sa nachádzal celý text odvolania
vrátane odvolacích dôvodov. Najvyšší súd vo svojom názore vychádzal z doktríny materiálneho poňatia
právneho štátu, pričom poukazuje aj na spomínanú judikatúru ústavného súdu v tejto otázke. Iný postupsúdu v tejto konkrétnej veci podaného odvolania by bol už príliš formalistický, hoci účel sledovaný
zákonom o e- Governmente bol naplnený a odvolanie bolo dostatočne autorizované (obdobne aj
5Ndob/1/2022)“.

19.7. Záverom poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8. novembra 2023, v ktorom vyjadril svoj právny názor vo vzťahu
posudzovaniu odvolania, ktoré neobsahuje odvolacie dôvody, tzv. blanketové odvolanie (v danom
prípade bolo odvolanie podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom advokáta v posledný
deň odvolacej lehoty s použitím formuláru na elektronické podanie, kde v kolónke predmet a text

návrhu uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku s tým, že odôvodnenie odvolania je v prílohe
a rovnako v prílohe je tiež petit odvolacieho návrhu, avšak uvedený elektronický dokument žiadne
prílohy neobsahoval - tie boli doplnené až po odvolacej lehote v ďalšom elektronickom podaní).
Veľký senát uviedol, že: „...vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 380 CSP, z ktorého vyplýva,
že odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré
boli vymedzené v odvolacej lehote. Súd však musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré

sa týkajú procesných podmienok (pozri ust. § 161 CSP). Z uvedeného preto následne plynie záver,
z ktorého je možné zovšeobecniť právnu vetu v kontexte posudzovaného blanketového odvolania
uvedenú vo výroku III: Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380
ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy jeho povinnosťou

v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP aj v prípade tzv.
blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie na mysli.“
19.8. A zároveň, že: „...ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v
procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade

však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v
zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. Civilný sporový poriadok
výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom prípade.
19.9. Veľký senátvyslovuje názor, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí
vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. § 387 ods. 1 CSP,

za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup
- spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá
účelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci
odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“

20. Vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v rozhodnutí sp.
zn. 4Obdo/19/2023, považuje ich za prijateľné a nehodlá sa od nich odchýliť.

21. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných týkajúcu sa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
442/2021 zo dňa 3. februára 2022 dovolací súd uvádza, že predmetom ústavného prieskumu v tomto

prípade bola otázka týkajúca sa postupu odvolacieho súdu pri podanom odvolaní elektronickou formou
vo formáte MS Word, pričom nebolo autorizované podľa zákona o e-Governmente. Autorizovaná bola
iba sprievodná strana. Naproti tomu v prejednávanej veci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia,
bolo odvolanie žalobcu podané elektronicky prostredníctvom formulára na podanie odvolania, ktoré
bolo autorizované podľa zákona o e-Governmente elektronickým podpisom a ako príloha bol k nemu

pripojený súbor vo formáte pdf, ktorý obsahoval odôvodnenie tohto odvolania. Preto ide o inú situáciu
aká nastala v konaní, prejednávanom v rozhodnutí ústavného súdu, ktorým argumentoval odvolací súd
a na ktoré poukázali žalovaní.
21.1. Obdobne preto dospel k záveru, že odvolací súd, postupom, ktorým odmietol odvolanie
podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom odvolacie dôvody a odvolací

návrh boli uvedené v súčasne pripojenej prílohe tohto elektronicky podaného odvolania, v ktorého
kolónke odôvodnenie priamo odkazovalo na pripojenú elektronickú prílohu formulára, postupoval príliš
formalisticky a zaťažil tak konanie vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP.
21.2. Nedá sa v danom prípade konštatovať, že odvolanie nebolo podané so zaručeným elektronickým
podpisom, keďže elektronický odvolací formulár bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a

ani, že by neobsahovalo odvolacie dôvody, keďže tieto boli pripojené v prílohe k tomuto formuláru
a na túto prílohu odkazoval aj text uvedený v kolónke odôvodnenie elektronického odvolacieho
formulára. Zaručený elektronický podpis na odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz v kolónke
odôvodnenievtomtoprípadeautorizovaliajpripojenúprílohusdôvodmiodvolania.Vtakomtoprípadebybolo príliš formalistické konštatovať, že odvolanie neobsahovalo odvolacie dôvody. Odvolací súd preto
nesprávne postupoval, keď odvolanie žalobcu odmietol. Len na okraj, ešte dovolací súd poznamenáva,
žeakodvolacísúdpovažovalpodanéodvolaniezapodanébezdôvodov,malvzmyslevyššiecitovaného

uznesenia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NSSR preskúmať napadnuté rozhodnutie v
rozsahu procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP, čo tiež odvolací súd neurobil, ale len odvolanie bez
ďalšieho odmietol. V dôsledku tohto svojho nesprávneho procesného postupu znemožnil súd žalobcovi
realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, čím bola založená nielen procesná prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania žalobcu podľa § 420

písm. f) CSP. Vzhľadom na to najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1
CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu (§ 450 CSP).

22. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej
vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušené rozhodnutie

súdu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 7Cdo/212/2014
a 8Cdo/130/2015).

23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§

453 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.