Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/235/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124224098
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124224098.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zast.: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o.,
so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti povinnému: A. D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E., právne zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 22500

Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom
exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod č. k. 350EX 308/24, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II.Súdoprávnenémuvočipovinnémunáhradutrovexekučnéhokonaniavzniknutévsúvislostisnávrhom

na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Súd povinnému voči oprávnenému náhradu trov exekučného konania vzniknuté v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.02.2024 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 22500 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Notárska
zápisnica č. k. N 464/2022, NZ 45155/2022, NCRIs 45973/2022, vydaná dňa 30.11.2022 na Notárskom
úrade JUDr. Jakuba Kajbu, PhD., so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica (ďalej len ako „exekučný
titul“).

2. Súd dňa 06.05.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so

sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené
povinnému dňa 16.05.2024. Súdnemu exekútorovi bol dňa 30.05.2024 doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný
podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie, preto má odkladný účinok. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý sa k uvedenému návrhu vyjadril podaním zo dňa

24.06.2024. Súdny exekútor predložil dňa 01.07.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu
s jeho prílohami súdu na rozhodnutie.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada zastaviť exekúciu, pretože existujú skutočnosti, že
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň
existujú aj iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný namieta samotný

základ exekvovanej pohľadávky tvrdenej exekučným titulom, nakoľko v zmysle záverov prípravného
konania vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej Bystrici, odboru kriminálnejpolície, pod č. k. F.: D./X-XXX-XX-XXXX jasne vyplýva, že exekučný titul, na základe ktorého je
vedená napádaná exekúcia nereflektuje skutočný stav usporiadania vecí, nakoľko forma, ktorou
povinnému boli zo strany oprávneného poskytnuté údajné pôžičky bola v jednotlivých zmluvách

o pôžičke vzájomne dohodnutá, pričom išlo v prevažnej miere o bezhotovostné prevody na osobné
účty povinného vedené v SLSP, a.s. a v zahraničnej banke Revolut Ltd., ktorých výška predstavovala
určitú časť finančnej pôžičky a zvyšná časť pôžičky mala byť poskytnutá v hotovosti pri podpise
zmluvy o pôžičke. Povinný ďalej citoval zistenie vyšetrovateľa: „výška finančných pôžičiek zakotvená v
niektorých zmluvách o pôžičke však nezodpovedá skutočnej výške finančných pôžičiek poskytnutých

A. D., kde súčasne v nich uvedené chybné slovné definovanie výšky poskytnutej finančnej pôžičky a
formy ich poskytnutia je zmätočné a nezodpovedá skutočnosti. Výška ( suma ) poskytnutej finančnej
pôžičky zakotvená v niektorých zmluvách o pôžičke pozostáva zo skutočnej poskytnutej výške finančnej
pôžičky - finančný vklad do investičnej činnosti a z výšky zisku z investičnej činnosti, dosiahnutom
vo vzájomne dohodnutom období, ktorá má byť dlžníkom ( A. D. ) vyplatená v stanovenom termíne,
ktorý je v jednotlivých zmluvách o pôžičke definovaný ako termín vrátenia celej finančnej pôžičky.

Výšku zisku z investičnej činnosti predstavovala práve výška finančnej hotovosti, ktorá mala byť A.
D. odovzdaná pri podpise zmluvy o pôžičke, alebo je výška dohodnutého zisku z investičnej činnosti
súčasťou celkovej poskytnutej finančnej pôžičky zakotvenej v zmluve o pôžičke ( v skutočnosti je
však poskytnutá finančná pôžička bez dohodnutého zisku).". Táto skutočnosť má vyplývať z výsluchov
viacerých oznamovateľov, ktorí vystupujú na exekútorskom úrade v rôznych konaniach ako oprávnení

voči osobe povinného na identickom skutkovom a právnom základe a ktorí mali takouto skrytou formou
zakomponovaný zisk do celkovej výšky pôžičky, ktorá im mala byť vyplatená povinným, teda skutočne
poskytnutá finančná pôžička spolu so ziskom. Exekučný titul - notárska zápisnica č. N 468/2022, NZ
45200/2022, NCRIs 46000/2022 zo dňa 30.11.2022, teda nereprezentuje skutočnú výšku záväzku
povinného tvrdeného oprávneným a jeho núteným výkonom by tak došlo k autoritatívnemu zásahu

Štátnej moci do práv povinného - subjektívneho práva na ochranu majetku a práva vlastniť majetok,
pričom tieto pochybnosti o skutočnej výške exekvovaného plnenia prezentoval v rámci prípravného
konania práve oprávnený. O tom podľa povinného svedčí aj skutočnosť, že v uzatvorených zmluvách
o pôžičke nie len s oprávneným, ale aj s inými osobami, nie je uvedený účel, na ktorý boli oprávnenými
(veriteľmi) poskytnuté finančné pôžičky povinnému, ako dlžníkovi. Skutočný účel finančných pôžičiek

nebol do zmlúv zakomponovaný účelne, nakoľko je zrejmé, že oprávnený mal vedomosť na čo budú
prostriedky použité, čo pôvodne neuviedol oprávnený ani v trestnom oznámení ani v notárskej zápisnici.
Ku skutočnému účelu poskytnutia prostriedkov sa mal oprávnený vyjadriť až vo svojom výsluchu,
ktorým bolo jeho trestné oznámenie doplnené. Na jednej strane tak oprávnený zatajuje účel finančných
pôžičiek, hoci v zmysle záverov ďalšieho dokazovania vykonaného v trestnom konaní, bol o tom

riadne informovaný a už pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie vedel, že suma pôžičky uvedená
v notárskej zápisnici nereflektuje skutočný stav, teda skutočnú výšku pôžičky, ktorú mal oprávnený
povinnému poskytnúť. Samotný oprávnený tak mal a má vedomosť o tom, že si notárskou zápisnicou
uplatňuje viac ako na čo má nárok, nakoľko suma uvádzaná v exekučnom titule predstavuje sumu
s predpokladaným zvýhodnením, na ktoré nemá oprávnený doteraz žiadny právny ani riadne judikovaný

nárok. Zároveň podľa povinného platí, že exekúcia je neprípustná vo vzťahu k uplatňovanému úroku
z omeškania, keďže exekučný titul tohto typu nemôže dňa 30.11.2022 byť exekučným titulom pre nárok,
ktorý má vzniknúť ešte len dňa 02.07.2023. Takýto nárok v deň 30.11.2022 nebol dlhom, nebolo ho
možné uznať a ani vyhlásiť súhlas s jeho vykonateľnosťou. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada
zastavenie tejto exekúcie a voči oprávnenému si uplatňuje nárok na náhradu trov vo výške 470 Eur.

Povinný priložil aj kópiu Uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor
kriminálnej polície, č. k. F.: D./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.12.2023.

4. Oprávnený sa vyjadril, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, pretože
obsahom sú rôzne tvrdenia, ktoré nie je v tomto štádiu konania riešiť tak, ako si to predstavuje povinný.

Exekučný titul – notárska zápisnica nie je žiadnym relevantným právnym úkonom z pohľadu správnosti
dotknutá a ako bolo uvedené, ani sa tak nemôže stať v tejto fáze exekučného konania. Notársku
zápisnicu, po oboznámení s jej obsahom notárom, povinný vlastnoručne podpísal. Povinný súhlasil v čl.
4 notárskej zápisnice s tým, že ním podpísaná notárska zápisnica je titulom pre exekúciu podľa § 45
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto napádanie súvislostí, ktoré uvádza povinný sú právne

irelevantné. Pokiaľ vyšetrovateľ KR PZ v Banskej Bystrici odmietol návrh na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku: „táto skutočnosť nemá žiadny rozhodujúci
význam pre zmenu vykonateľného exekučného titulu“. Povinný vykonával svoje podnikanie nesporne
v rozpore so zákonom, pretože povinný nemal zákonom požadovanú licenciu pre takú činnosť, akúvykonával na burze. Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na kapitálovom trhu
možno zistiť, že činnosť akú vykonával povinný možno vykonávať len s povolením na poskytovanie
investičných služieb alebo investičných činností. Prijímanie peňažných prostriedkov, hoci aj vo forme

pôžičiek od rôznych fyzických osôb je neoprávneným prijímaním vkladov podľa § 3 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa oprávneného je zrejmé, že
povinnýsadopustilprotiprávnehokonaniaanaplnilformálneznakyobzvlášťzávažnéhozločinupodvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Konanie povinného je úmyselným
zavinením. Je nerozhodujúce, aký subjektívny názor má na činnosť povinného pri skúmaní jeho činnosti

vyšetrovateľ, pretože rozhodujúci je exekučný titul, ktorý je vykonateľný a ktorý nebol ničím právne
zmenený. Preto nie je možné zamieňať si procesne relevantný listinný podklad – notársku zápisnicu,
s konaním vyšetrovateľa, ktorý má iný názor na trestnú činnosť povinného. Oprávnený k námietke
povinného vo vzťahu k úrokom z omeškania poznamenal, že úroky z omeškania sú uplatnené v súlade
so zákonom, ako aj čl. 1 bod 5 predmetnej notárskej zápisnice. Oprávnený požiadal súdneho exekútora,
aby predložil návrh povinného na zastavenie na rozhodnutie súdu, ktorý by ho mal zamietnuť, pretože

nespĺňa zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 61k Exekučného poriadku, čo robí tento návrh
nedôvodným.

5.Súdnyexekútorknávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieuviedol,ženakoľkosúpredmetomnávrhu
na zastavenie exekúcie skutočnosti vyplývajúce zo vzájomných záväzkových vzťahov medzi povinným

a oprávneným, tak k tomuto návrhu objektívne nevie a nemôže zaujať žiadne stanovisko.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným
titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

7. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia

týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa

zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;

predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. ak súd návrh na zastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovaťa) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je

ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného

preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá

ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

13. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného

poriadku v platnom znení, preštudovaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym
exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za
okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie.

14. V uvedenom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica. Povinnosť plnenia na základe

notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve,
teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má
povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov
v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice
sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom

vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska

zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej
osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskejzápisnice,nemáhmotnoprávnupovahu;ideojednuználežitostí,ktorúmusínotárskazápisnica
obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda
oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo

povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s
rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre
všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 23. 01. 2018, sp. zn. III ÚS 8/2018). Rozhodnutie o
vzniku tohto exekučného titulu ponecháva teda v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme
nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia.
Zákon tak umožňuje oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastnej
úvahy uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu zákon dáva možnosť zabezpečiť si exekučný titul bez toho, aby ich vec
preskúmaval v občianskom konaní súd a vyniesol o tom záväzné rozhodnutie. V prípade notárskej
zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako
je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových
náležitostí, ktoré predpisuje § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými

náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby,
právny dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas osoby s vykonateľnosťou.15.Exekučnýsúddávadopozornosti,žepredvydanímpoverenianavykonanieexekúcieskúmalpodaný
návrh na vykonanie exekúcie, a exekučný titul ako po formálnej, tak i materiálnej stránke, a k uvedenému
zastáva nasledovné stanovisko. Obsahom notárskej zápisnice v zmysle predmetného ustanovenia

Exekučného poriadku má byť právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, a zároveň súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici musí byť dostatočne určitý, nevzbudzujúci
pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásenie notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.
Notárska zápisnica môže byť spísaná vo forme jednostranného vyhlásenia povinnej osoby alebo ako

dvojstranný právny úkon (napr. zmluva o pôžičke). V danom prípade predložená notárska zápisnica,
teda exekučný titul spĺňal uvedené náležitosti, bez splnení ktorých by nebolo možné vydať poverenie
na vykonanie exekúcie. „Ak nie sú splnené predmetné predpoklady, t. j. neexistuje notárska zápisnica,
ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.“ (Števček, M., Kotrecová, A.,
Tomašovič, M., Molnár, P a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s.

192) Súd taktiež dodáva, že notárska zápisnica je typická tým, že na nej nie je vyznačená právoplatnosť
a vykonateľnosť, a však to neznamená, že by ako exekučný titul nemusela spĺňať podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti, ktoré je exekučný súd povinný skúmať.

16. Záväzok povinného obsiahnutý v notárskej zápisnici (exekučnom titule) pozostáva zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 25.08.2021, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému peňažnú pôžičku vo
výške 22500 EUR, ktorú sa zaviazal povinný oprávnenému vrátiť najneskôr do 01.03.2022 (článok. 1
bod. 1 exekučného titulu). V článku 1 bode 2 exekučného titulu povinný potvrdil, že peňažné pôžičky
na základe predmetnej zmluvy o pôžičke mu boli poskytnuté v plnom rozsahu. V článku 1 bode 3
exekučného titulu účastníci (oprávnený aj povinný) zhodne vyhlásili, že povinný má voči oprávnenému

z titulu zmluvy o pôžičke záväzok na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 22500 EUR. V článku 1
bode 4 exekučného titulu účastníci (oprávnený aj povinný) zhodne vyhlásili, že sa dohodli, že povinný je
povinný vrátiť peňažné prostriedky vo výške 22500 EUR v náhradnom termíne najneskôr do 1. júla 2023.
V článku 1 bode 5 exekučného titulu účastníci (oprávnený aj povinný) zhodne vyhlásili, že v prípade
omeškania s vrátením peňažných prostriedkov má povinný záväzok zaplatiť oprávnenému príslušenstvo

vo forme zákonného úroku z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva z dlžnej sumy odo
dňa 02.07.2023. V článku 2 exekučného titulu uznal povinný svoj záväzok z titulu vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov v celkovej výške 22500 EUR a svoj záväzok z titulu príslušenstva čo do dôvodu
aj výšky. V článku 3 exekučného titulu povinný v prípade nesplnenia záväzku súhlasil s exekúciou a
vymáhaním nesplateného peňažného záväzku aj príslušenstva.

17. K tvrdeniu povinného o tom, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, a že vyhlásenie
o uznaní dlhu povinným v notárskej zápisnici vznikol v čase, keď žiadny dlh neexistoval súd uvádza,
že z predloženého exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka, ktorú má oprávnený voči povinnému,
vznikla už pred spísaním notárskej zápisnice, čo potvrdzuje i článok 1 bod 1 notárskej zápisnice, a teda

dlh povinného existoval už pri spísaní notárskej zápisnice, a o samotnom dlhu, jeho výške a právnom
dôvode vzniku povinný vedel a bol uzrozumený s následkami jeho nesplnenia. Povinnému bola známa
i lehota na splnenie pohľadávky, preto je jeho tvrdenie o neurčitosti plnenia irelevantné.

18. Súd sa venoval aj námietke povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, že dôvodom na zastavenie

exekúcie sú skutočnosti, ktoré mali nastať až po vzniku exekučného titulu a to, že samotný základ
exekvovanej pohľadávky tvrdenej exekučným titulom nezodpovedá skutočnému stavu veci a má to
vyplývať zo záverov prípravného konania vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Banskej
Bystrici, odboru kriminálnej polície pod č. k. F.: D./X-XXX-XX. V uvedenom uznesení vyšetrovateľ
konštatoval, že oprávnený a povinný dňa 25.08.2021 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu vo výške 22500

EUR, ktorá bola poskytnutá na dva krát: suma vo výške 15000 EUR bezhotovostným prevodom dňa
25.08.2021 z osobného účtu manželky oprávneného na osobný účet povinného a suma vo výške 7500
EUR bola povinnému odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke. Podpisom zmluvy o pôžičke
sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému peňažné prostriedky do 01.03.2022, avšak povinný pôžičku
nevrátil a na následné výzvy oprávneného na vrátenie finančných prostriedkov odďaľoval výhovorkami

a prísľubmi. Následne svoj záväzok povinný dňa 30.11.2022 uznal čo do dôvodu i výšky ako povinná
osobavyhlásenímdonotárskejzápisnice,ktorúvtenistýdeňpodpísalnanotárskomúrade.Vyšetrovateľ
trestné oznámenie odmietol, pretože nevzhliadol dôvod na začatie trestného stíhania, pretože zmluvy
o pôžičke boli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady „ultima ratio“ má byť ochranamajetkových vzťahov v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až
tam, kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladané
nebezpečenstvo, je namieste uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti.

19. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený môže požadovať splnenie
nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Na
základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené oba procesné predpoklady
oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľná notárska zápisnica (exekučný

titul), ako aj skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľná notárska
zápisnica. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
dôvodne, keďže povinný oprávnenému neuhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom. Povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného

predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

20. Súd považoval notársku zápisnicu predloženú v tomto konaní za spôsobilý exekučný titul, nakoľko
boli splnené predpoklady po stránke jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zároveň nezistil dôvody,
pre ktoré by záväzok v nej obsiahnutý odporoval zákonu, príp. dobrým mravom (hmotnoprávna rovina).

Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a
dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je
uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. Exekučné konanie je zásadne návrhovým konaním. Preto v danom prípade platí zásada úspechu v
spore, ktorá je kritériom pre priznanie náhrady trov konania.

22.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199a ods.2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré vznikli pri riadnom priebehu konania.
Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade
trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

28. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť
oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z ustanoveníExekučného poriadku o trovách exekučného konania je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie
je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii
oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a

zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného
oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) .

29. Čo sa týka náhrady trov povinného, ktoré si uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie, exekučný súd
uvádza, že povinnému by vznikol nárok na náhradu trov od oprávneného, len ak by bol povinný úspešný
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže však súd zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie, tak nie je možné povinnému priznať nárok na náhradu trov voči oprávnenému. Súd preto o
uplatnených trovách konania povinného rozhodol tak, že ich povinnému nepriznal (výrok III.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.