Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/184/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520207825
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7520207825.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: František Martinásek, narodený

22.10.1949, Uhrinčanská 178/22, Sokoľ, zastúpený: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, Floriánska
16, Košice, proti žalovanému: Obec Sokoľ, Kostolianska 159/10, Sokoľ, IČO: 00324752, zastúpený:
JUDr. Eva Hencovská, advokátka, Bajzova 2, Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 23.12.2020 podanom žalobou na Okresný súd Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský

súd Košice) domáhal voči žalovanému určenia, že je vlastníkom cestného telesa, ako aj pozemku pod
prístupovou cestou k rodinnému domu na adrese Uhrinčanská 178/22, Sokoľ, nachádzajúcich sa na
časti parc. č. 1047/1, evidovanej Okresným úradom, katastrálnym odborom na liste vlastníctva (LV) č.
879, pre okres Košice - okolie, obec Sokoľ, katastrálne územie Sokoľ a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je, resp. jeho rodinní príslušníci, sú vlastníkmi parcely registra KN „C“
č. 1104/1 a priľahlých parciel v katastrálnom území Sokoľ, na ktorých je umiestnený rodinný dom.

Prístupovú cestu k tejto nehnuteľnosti zriadil v rokoch 1974 až 1976 na základe uznesenia rady MNV
obce Sokoľ č. 09/74 z 6.2.1974. Stavebný pozemok, na ktorom cesta stojí, mu bol pridelený do osobného
užívania rozhodnutím Okresného národného výboru z 13.1.1978. Celých 46 rokov v dobrej viere a
presvedčení, že je to výlučne jeho prístupová cesta, sa o ňu na svoje náklady staral a v roku 2012
previedol opravu cestného telesa. V roku 1992 pri geometrickom zameraní bola prístupová cesta
pričlenená k obecnej ceste parc. č. 1047/1. V rokoch 1996 -1998 sa v obci Sokoľ konala ROEP a v tom
čase bola cesta pripísaná k majetku obce. Namietal doručenie výpisu z návrhu registra počas ROEP.

Tvrdil, že je staviteľom, zhotoviteľom cestného telesa z betónu o šírke 2 m, hĺbke 40 cm, dĺžke 30 m na
časti parcely č. 1047/1, ktorú využíva ako motorizovaný prístup k rodinnému domu. Nikdy nebol vyzvaný
na odstránenie cestného telesa, žalovaný jeho právny nárok akceptoval. Ide o miestnu komunikáciu,
podľa presvedčenia žalobcu nezaradenú do siete miestnych komunikácií. Má neverejný charakter.
Poukázal na § 132, 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) a na § 1 odsek 1 a § 7 odsek 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) Keďže žalovaný je v katastri

nehnuteľnosti vedený ako vlastník spornej parcely, má žalobca na určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem. Určenie vlastníckeho práva by zároveň priaznivo ovplyvnilo právne postavenie žalobcu
voči žalovanému, kde by mohol žiadať o vrátenie uloženej pokuty za priestupok.3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Považoval ju za neopodstatnenú a nedôvodnú v celom rozsahu. Zdôraznil,
že predmetná parcela nebola prevedená do vlastníctva žalobcu a žalobca nedisponoval žiadnym

nadobúdacím titulom, na základe ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že mu pozemok patrí.
Podľa záznamu z LV č. 879, pozemok nadobudla obec Sokoľ na základe delimitácie v roku 1991,
žalobcovi nikdy nepatrila, žalobca nemohol byť pri držbe pozemku dobromyseľný. Sám žalobca uviedol
v žalobe, že „obec mu uložila povinnosť postaviť prístupovú cestu na pozemku obce“. Žalobca adresoval
obci Sokoľ žiadosť o odkúpenie časti predmetného pozemku. Obecné zastupiteľstvo uznesením č.

122/2016 zo dňa 13.6.2016 žiadosť neschválilo. Uvedená žiadosť podľa žalovaného svedčí o tom, že
žalobca predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil, a ani ju neužíval v dobrej viere. Za dôvodné považoval
žalovaný, že žalobca na prístupovej ceste postavil oplatenie z kari siete a kovovej brány, neoprávnene,
bez stavebného povolenia, v dôsledku čoho je vedené konania na Okresnom súde Košice – okolie pod
sp. zn. 14C/123/220, kde sa žalovaný domáha jeho odstránenia. Namietol preukázanie naliehavého
právneho záujmu, keďže v danom prípade podľa vyjadrenia žalobcu tento stav trvá už od roku 1976 a

doposiaľ konanie o určenie vlastníckeho práva neinicioval až do času, kedy žalovaný podal žalobu o
odstránenie oplotenia zriadeného na pozemku. Poukázal na neurčitosť a nevykonateľnosť žalovaného
petitu.

4. Žalobca zotrval na podanej žalobe, uviedol, že po zriadení prístupovej cesty k rodinnému domu medzi

rokmi 1974 - 1976 užíval sporný pozemok dobromyseľne a nerušene ako vlastník, a vydržaním ku dňu
účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. k 1. januáru 1992, nadobudol vlastnícke právo.
Žalobca ďalej poukázal na § 3b zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého zákonodarca vylúčil prechod
vlastníctva Slovenskej republiky na obec. Zároveň podľa žalobcu v uvedenom prípade nebola nutná
registrácia štátnym notárstvom na vydržanie pozemku pod prístupovou cestou. Tvrdil, že preukázal,

že pozemok pod prístupovou cestou dostal do oprávnenej držby uznesením MNV z 6.2.1974, za
vybudovanie cesty nedostal od žalovaného žiadnu náhradu. S poukazom na § 120 OZ prístupová
cesta prináleží k domu ako celku. Argumentoval, že žalovaný nepreukázal vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam. V roku 1991 miestna komunikácia na parcele č. 1047/1 nebola zakreslená na mape,
nebol k nej založený ani LV, táto časť – pozemok pod prístupovou cestou, bol k parcele č. 1047/4

prikreslený v 1996 – 1998. S poukazom na § 3b zákona č. 138/1991 Zb: keďže mal pozemok
v osobnom užívaní, nemohol sa stať vlastníctvom obce. O kúpu pozemku sa pokúsil kvôli krajnej núdzi
a neudržateľnej situácii. Oplotenie a bránu realizoval kvôli fyzickým útokom susedy Anny Špičkovej,
ktorá od roku 2012 žalovaného, aj jeho manželku, niekoľkokrát na pozemku fyzicky napadla.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca nesplnil predpoklady oprávnenej držby: mal vedomosť, že mu
pozemok nepatrí, nedisponoval nadobúdacím titulom. V ďalšom podaní rozšíril svoju argumentáciu,
tvrdil, že parcela reg. E č. 443/1 bola evidovaná ako roľa, vo vlastníctve Československého štát ONV
Košice, od 28.7.1960. Z tejto parcely bola na základe geometrického plánu z októbra 1977 vyčlenená
parcela č. 991/30 o výmere 700 m2, ktorá bola ako stavebný pozemok pridelená do osobného užívania

žalobcu a jeho manželky. Žalobca nemal nikdy v oprávnenej držbe parcelu reg. E č. 443/1, ani jej časť,
nakoľko bola vo vlastníctve štátu, a následne bola prevedená do vlastníctva žalovaného. Z tejto parcely
bola vytvorená parcela reg. C č. 1047/1.

6. Súd po vykonanom dokazovaní dňa 17.5.2023 rozhodol rozsudkom č. k. 14C/184/2020 - 128, že

žalobu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Na základe odvolania žalobcu voči rozsudku, Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Co/163/2023
– 186 dňa 9.5.2024 rozhodol, že rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vytkol súdu prvej inštancie, že nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 CSP, a že sa ani nezmienil o vlastníckom práve
k cestnému telesu. Rozsudok označil za nepreskúmateľný. Odvolací súd dospel zároveň k záveru, že
petit nie je presný a konkrétny, nevyplýva z neho, v akej výmere parcely č. 1047/1 sa žalobca domáha
určenia vlastníckeho práva.

8. Žalobca v reakcii na uznesenie odvolacieho súdu, doručil súdu podanie (body 8 – 10 odôvodnenia),
v ktorom upravil petit žaloby, na základe predloženého geometrického plánu č. 65/2023 a znaleckého
posudku č. 2/2024, ktoré si dal vypracovať. Z týchto dokumentov je podľa žalobcu objektívne osvedčené,
že prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu bola vybudovaná na parcelách EKN č. 991/30 a EKNč. 991/6, ktoré patrili pôvodne k parcele EKN č. 443/1 a od tejto boli odčlenené. Časť prístupovej cesty
je vytvorená z parcely CKN č. 1103, ktorej predchádzala parcela EN č. 991/30 o výmere 700 m2, ktorá
bola odčlenená v 1977 geometrickým plánom od parcely EKN č. 443/1. Z pôvodnej parcely EKN č. 443/1

vznikli aj parc. CKN teraz vedené ako 1102, 1103, 1104 a 1047/1. Žalovaný je výlučným vlastníkom aj
nehnuteľnosti parc. č. 1047/1 o výmere 2841 m2, na ktorej je postavená miestna komunikácia, zapísanej
na LV č. 879 rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie. Súčasťou žiadosti o zápis rozhodnutia do
operátu KN je geometrický plán č. 82/2002, ktorý potvrdil, že parcela reg. CKN č. 1047/1 bola vytvorená
z parcely reg. EKN č. 443/1. Prístupová cesta bola žalobcom zriadená na pozemkoch, častí parc. CKN č.

1104/1, 1103 a 1047/1. V geometrickom pláne je na novovytvorených parcelách CKN č. 1104/3, 1047/9
a 1047/10. V zmysle platnej právnej úpravy, vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto
stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Nie je samo o sebe rozhodujúce, či a komu
bolo adresované stavebné povolenie. Žalobca cestu vytvoril a užíval od 1976, v 2012 ju na svoje náklady
opravil a rekonštruoval.

9. Žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom:
- nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Sokol a to parc. CKN č. 1047/9 - zastavaná
plocha o výmere 138 m2 a parc. CKN č. 1047/10 - ostatná plocha o výmere 40 m2, zmysle
Geometrického plánu na oddelenie parcely č. 1047/10 a zameranie prístupovej cesty parc. č. 1047/9
a 1104/3 č. 65/2023 vyhotoveného Ing. M. Fedorjakom dňa 10.11.2023, overenom Okresným úradom

Košice – okolie, odborom katastra nehnuteľností dňa 28.11.2023 (ďalej aj „GP č. 65/2023“), všetko
zapísané na LV č. 879 pre kat. územie Sokoľ. Geometrický plán tvorí súčasť rozsudku.
- cestného telesa (účelová komunikácia) - prístupovej cesty nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Sokoľ na parc. CKN č. 1104/3 – zastavaná plocha o výmere 128 m2, parc. CKN č. 1047/9 - zastavaná
plocha o výmere 138 m2 a parc. CKN č. 1047/10 – ostatná plocha o výmere 40 m2 v zmysle

Geometrického plánu na oddelenie parcely č. 1047/10 a zameranie prístupovej cesty parc. č. 1047/9
a 1104/3 č. 65/2023 vyhotoveného Ing. M. Fedorjakom dňa 10.11.2023, overenom Okresným úradom
Košice – okolie, odborom katastra nehnuteľností dňa 28.11.2023, všetko zapísané na LV č. 879 pre kat.
územie Sokoľ. Geometrický plán tvorí súčasť rozsudku.

10. Žalobca bol presvedčený, že sa najneskôr v roku 1992 stal vlastníkom týchto nehnuteľností
a žalovaný mu vlastníctvo k dotknutým pozemkom odňal v rámci ROEP nezákonným postupom
a spôsobom. Žalobca splnil podmienky vydržania najneskôr k 31.12.1988.

11. Uznesením z 18.7.2024 súd pripustil zmenu žalobu v znení uvedenom v bode 9 odôvodnenia.

12. Na pojednávaní dňa 10.10.2024 strany zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach. Žalobca
prízvukoval, že pozemok, ktorý mu bol daný do osobného užívania, nebol zakreslený. Bol v dobrej viere,
že cestu stavia na svojom pozemku. Prístupová cesta bola ustálená až počas ROEP. Všetky odskoky,
ktoré boli od hlavnej cesty, pripadli do vlastníctva fyzických osôb, jediný odskok, ktorý pripadol do

vlastníctva žalovaného, bol predmetná prístupová cesta. Cesta bola zakreslená do máp až v roku 2003.
Žalovanýpopreltvrdeniažalobu,pretožežalobcadostaldoužívanialenparceluč.991/30,podmienkana
zriadenie cesty bola len informáciou ONV Košice. Nepreukázal stavebné povolenie na výstavbu cesty.
Vedel, že parcela pod cestou mu nepatrí, ale patrí štátu. Rovnako nemožno legalizovať ani postavenie
cestného telesa bez stavebného povolenia.

13. Počas ďalšieho konania strany rozširovali svoju argumentáciu. Žalobca namietal, že stavba
cesty prebehla v súčinnosti s predsedom MNV, bez potreby stavebného povolenia. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov mal s manželkou Elenou Martináskou zrušené z dôvodu jeho podnikania,
nehnuteľnosti nadobudla po dohode pani Martinásková. Žalovaný sa o cestu vybudovanú žalobcom

nikdy nezaujímal, nechoval sa k nej ako vlastník. Slúži výlučne pre potrebu žalobcu, susedná rodina
Špičková má vstup zabezpečený iným spôsobom. Žalobca žil až do roku 2016 v presvedčení, že mu
cesta patrí, staral sa o ňu. Jej vybudovanie bolo podmienkou pridelenia pozemku. Pôvodne patrili
pozemky jeho svokrovcom. Ak by štát disponoval presnou mapou pozemkov, nebol by potrebný ROEP.

14. Žalovaný namietol tvrdenie, že presné zakreslenie pozemku žalobcu nebolo k dispozícii, s poukazom
na geometrický plán z októbra 1977, z ktorého je zrejmé, že z parc. 443 bola odčlenená parc. č.
991/30 o výmere 700 m2. Táto bola pridelená do osobného užívania žalobcu. Tento geometrický plán
znázorňuje stavebný pozemok žalobcu. Zdôraznil, že žalobca žiada určenie, že je vlastníkom cestnéhotelesa nachádzajúceho sa na parcele reg. C č. 110/3, vyčlenenej z parcely reg. C č. 1104/1, ktorá patrí
pani Martináskovej, nie žalobcovi (pôvodne patrila štátu, neskôr žalovanému, ktorý ju v 1997 previedol
do vlastníctva Eleny Martináskovej). Žalobca s manželkou postavil namiesto chaty rodinný dom na

pridelenej parcele, za čo bol pokutovaný správnym orgánom. Za absurdné označil tvrdenie, o prisvojení,
či prikreslení cesty žalovaným, keďže žalobca staval cestu od začiatku bez stavebného povolenia na
pozemku štátu, neskôr obce. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahovalo výlučne na
stavbu rodinného domu, nie na cestu. Žalobca bol počas ROEP pasívny, nevysvetlil ani, kde malo počas
ROEP dôjsť k chybe. Žalovaný namietal, že keďže cesta splýva s pozemkom, nejedná sa o vec, ktorá

by mala byť samostatným predmetom právneho vzťahu, preto žalobca nemôže byť vlastníkom cestného
telesa. Uviedol, že vo vzťahu k vlastníctvu cestného telesa na parc. č. 1104/3 žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bolo, rešpektujúc závery odvolacieho súdu, napraviť procesné
pochybenia mu vytknuté, vec opäť prejednať, vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej

súvislosti, vo veci rozhodnúť za použitia relevantných zákonných ustanovení, rozhodnutie riadne a
presvedčivo odôvodniť a rozhodnúť aj o všetkých trovách konania.

16. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: výpis Miestneho národného výboru v
Sokoli z 13.2.1974, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania z 13.1.1978 pod č. fin.

719/77, rozhodnutie Okresného národného výboru Košice - vidiek z 3.8.1979, čestné vyhlásenie Tibor
Barc z 7.9.2017, čestné vyhlásenie Ľuboslava Majerská z 7.9.2017, fotografie nehnuteľností z 1973
a 1976, snímky Google Earth nehnuteľností, grafický nákres nehnuteľností, informácie z Okresného
úradu Košice – okolie z 10.5.2019, informácie z Obec Sokoľ z 13.5.2019, žiadosť o odkúpenie pozemku
z 9.3.2016 a odpoveď na žiadosť o odkúpenie pozemku z 27.6.2016 spolu s doručenkou, informácie

z Okresného úradu Košice – okolie z 8.3.2022, výzva na odstránenie pevnej prekážky z 20.2.2019,
zmena záväzného stanoviska obce Sokoľ z 13.10.2020, odpoveď obce Sokoľ z 5.5.2021, fotografia
žalobcu, lekárska správa z 14.6.2015, sťažnosť voči uzneseniu z 14.1.2016, lekárska správa z 2.7.2018,
kópia z pozemkovej mapy č. 696/85, dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku č. 188/78,
geometrický plán na zameranie stavebného pozemku z októbra 1977, geometrický plán č. 82/2002 na

oddelenie parcely č. 1099/1-4 a určenie vlastníckych práv k parc. č. 1099/3, 2 z 9.9.2002, GP č. 65/2023,
znalecký posudok č. 2/2024, čestné prehlásenie Tibor Barč z 21.10.2024, čestné prehlásenie Mikuláš
Štec z 21.10.2024, čestné prehlásenie Elena Martinásková z 21.10.2024, rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla budovy z 13.12.2012, výpis zo zápisnice OZ Sokoľ z 13.6.2016, odpoveď na reklamáciu
na vyhotovenie požadovaných dokladov Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor z 26.7.223,

Dohoda o vyporiadaní BSM z 15.2.1997, informácie z Okresného úradu Košice – okolie z 23.10.2024,
žiadosť o odstránenie protiprávne postavenej vchodovej brány z 6.5.2019 s odpoveďou z 4.6.2019,
odpoveď Okresného úradu Košice – okolie z 26.7.2023, videozáznamom z USB nosiča, výsluchom
žalobcu a Ing. Ľuboša Šucu (starostu obce Sokoľ).

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný,
skutkový stav, rešpektujúc závery odvolacieho súdu:

18. Uznesením Rady Miestneho národného výboru v Sokoli o pridelení stavebného pozemku na
výstavbu rekreačnej chaty pre žalobcu a jeho manželku, Elenu Martináskovú, z 6.2.1974 (ďalej aj

„uznesenie Rady MNV z 6.2.1974“), im bolo odsúhlasené pridelenie stavebného pozemku v časti Uhrinč
s podmienkou, že si žiadatelia zriadia k pridelenému pozemku prístupovú cestu na vlastné náklady.

19. Žalobca si na základe uznesenia Rady MNV z 6.2.1974, zriadil k pridelenému pozemku na vlastné
náklady v rokoch 1974 – 1976 prístupovú cestu, o ktorú sa staral, udržiaval ju, nerušene 46 rokov, v roku

2012 ju zrekonštruoval.

20. Cestné teleso bol vybudované z betónu o hĺbke 40 cm, šírke 2 m a dĺžke 30 m na časti parcely reg.
C č. 1047/1, toho času vo vlastníctve žalovaného. V roku 2012 cestu na svoje náklady zrekonštruoval.
Cestatohočasuzasahujedoparcielreg.C.č.1104/1,1103(vovlastníctveElenyMartináskovej)a1047/1

(vo vlastníctve žalovaného). Prístupová cesta je upravená, vybetónovaná, sú na nej odvodňovacie
kanály, výzorom sa odlišuje od zvyšku cesty, ktorá je neupravená, vymytá. Medzi obecnou cestou a
garážou vo vlastníctve manželky žalobcu, ku ktorej vedie prístupová cesta, je výškový rozdiel asi 8,5
metrov. Po bokoch prístupovej cesty je asi 2,5 metrový upravený svah.21. Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania z 13.1.1978 pod č. fin. 719/77 bol
žalobcovi a jeho manželke pridelený pozemok parc. č. EN 991/30 o výmere 700 m2 vo vlastníctve
Československého štátu, na výstavbu rekreačnej chaty, garáže, zriadeniu, záhrady, s poznámkou, že

„stavba stojí“). V súčasnosti ide o parcelu reg. C č. 1102 (o výmere 98 m2 – zastavaná plocha a nádvorie,
kde stojí rodinný dom) a 1103 (o výmere 612 m2 – záhrada obklopujúca parcelu č. 1102), obe vo
vlastníctve Eleny Martináskovej, manželky žalobcu.

22. Pán Tibor Barc z obce Sokoľ, časť Uhrinč, 7.9.2017 čestne vyhlásil, že žalobca si zriadil prístupovú

cestu k pozemku, na ktorom postavil rodinný dom na vlastné náklady, so súhlasom vtedajšieho predsedu
MNV v Sokoli - súdruhom Stanislavom Gregom. Bol prítomný pri jednaní žalobcu s pánom Gregom, na
mieste stavby cesty, kde koordinovali odvoz vybagrovanej zeminy.

23. Pani Ľuboslava Majerská, ktorá navštevovala obec Sokoľ a pomáhala s výstavbou chaty v časti
Uhrinč, 7.9.2017 čestne vyhlásila, že prístupovú cestu k pozemku, kde postavil žalobca rodinný dom, si

zriadil na vlastné náklady, vykrojením profilu cesty bagrom, so súhlasom prítomného predsedu obce.

24. Rozhodnutím Okresného národného výboru (ONV) Košice – vidiek z 3.8.1979 bola žalobcovi
a jeho manželke dodatočne povolená novostavba 2 podlažného rodinného domu, na parcele č.
991/30. Parcela č. 991/30 bola zameraná geometrickým plánom na zameranie stavebného pozemku

č. 039-77-24-214-3602 vyhotoveného v októbri 1977, vyhotovenom pani Fabriciovou, overeným Ing.
Jakubom a Ing. Bajkayom (ďalej len „GP z 1977“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobca
s manželkou započali a dokončili výstavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, za čo boli vzatí
k zodpovednosti v priestupkovom konaní pokutou 1.500,00 Kčs.

25. Parcela č. 991/30 bola už zakreslená v geometrickom pláne na majetkovoprávne vysporiadanie na
p. č. 991/73,/74 z 10.10.1993 č. 19-Ze-93 (l. č. 214 spisu). Na tomto geometrickom pláne (ďalej len
„GP z 1993“) je zakreslená aj parcela č. 991/58, kde bol postavený rodinný dom. Tento geometrický
plán slúžil na zameranie parcely č. 991/73, ktorá mala byť vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky Eleny
Martináskovej (terajšia parcela č. 1104/1 a č. 1104/2). V tomto geometrickom pláne nie je zobrazená

prístupová cesta, ani parcely, ktorých vlastníctva sa žalobca v tomto konaní domáha.

26. V rokoch 1996 – 1998 sa v obci Sokoľ konalo konanie o vyhotovení ROEP podľa zákona č.
330/1991 Zb, o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „zákon č. 330/1991 Zb.“). Rozhodnutie

o schválení ROEP č. 98/00218 nadobudlo právoplatnosť 11.2.1998, do katastra nehnuteľností bolo
zapísané ako verejná listina pod č. z. 13/98. Žalobca v rámci ROEP nevzniesol námietky, bol pasívny.
Podľa tvrdení žalobcu, o ROEP nemal vedomosť.

27. Počas ROEP nebola parcela č. 991/30 (v tom čase evidovaná na LV č. 185, v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcu a Eleny Martináskovej) zameraná podľa lomových bodov (nakoľko hranica bola
neznateľná, nebola v teréne trvalo označená), avšak hranice parcely boli vyznačené v GP z 1977, podľa
ktorého bola hranica zameraná aj počas ROEP.

28. Tibor Barč, Mikuláš Štec a Elena Martinásková dňa 21.10.2024 čestne prehlásili, že boli v roku

1992 vlastníkmi nehnuteľností v obci Sokoľ, avšak miestneho šetrenia sa nezúčastnili, ani o ňom neboli
oboznámení.

29. Parcela reg. C č. 1047/1 – zastavaná plocha a nádvorie, cestná komunikácia v súčasnosti o výmere
2841 m2 evidovaná v LV č. 879 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Zameraná bola v rámci obnovy

katastrálneho operátu novým mapovaním v roku 1995, ako miestna komunikácia. Do LV bola zapísaná
na základe došlej právoplatnej záznamovej listiny, rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie č. j.
2003/01445 pod č. k. R 85/03. Súčasťou žiadosti o zápis bol geometrický plán č. 82/2002, v ktorom je
uvedené, že parcela bola vytvorená z časti parcely reg. E č. 443/1 zapísanej v LV č. 879.

30. Parcela reg. E č. 443/1 bola do LV č. 879 zapísaná pod číslom zmeny 13/98 – titul nadobudnutia
z pozemkovoknižnej vložky (PKV) č. 303, rozhodnutie ONV č. d. 2000/60, delimitácia podľa zákona č.
138/91 Zb. – č. z. 33/92, zápis ROEP rozhodnutie odboru PPLaH č. 98/00218 – č. z. 13/98. V PKV č.
303 je pozemkovoknižná parcela mpč. 443/1 – roľa o výmere 2 kj 1132 štv. Siah zapísaná v prospech:Československý štát – ONV Košice v celosti, titulom rozhodnutia došlého 28.7.1960. č. d. 2000.
V rozhodnom čase, pri budovaní cesty žalobcom, bola teda vo vlastníctve štátu. Na základe GP z 1977,
bola z tejto parcely vyčlenená parcela E č. 991/30 o výmere 700 m2, ktorá bola ako stavebný pozemok

na základe rozhodnutia ONV č. 719/77 pridelená do osobného užívania žalobcu a jeho manželky (bod
24 odôvodnenia).

31. V súčasnosti je výlučným vlastníkom parcely reg. E č. 443/1 o výmere 3603 m2 žalovaný (jej časť
sa nachádza popri prístupovej ceste žalobcu, pod pozemkami patriacimi Špičkovým (parcely reg. C č.

1109/2 a 1106/3), nad parcelou reg. C č. 1047/1.

32. Žalobca požiadal 9.3.2016 žalovaného odpredaj pozemku pod prístupovou vestou, cca 80 m2
na parcele č. 1047/1. Odôvodnil ju konfliktmi s rodinou Špičkovou (vlastníci susedných pozemkov).
Žalovaný odpredaj neschválil (starosta obce Ing. Ľuboš Šuca na zasadnutí obecného zastupiteľstva
skonštatoval, že pokiaľ sa susedia nedohodnú, nie je možné pozemok odpredať), o čom žalobcu

upovedomil listom z 27.6.2016, doručeným žalobcovi 1.7.2016.

33. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. K3-14C/123/2020 vedie konanie, v ktorom sa žalovaný (obec
Sokoľ) ako žalobca domáha voči žalobcovi ako žalovanému odstránenia oplotenia z kari siete a kovovej
brány postavenej na parcele reg. C č. 1047/1. Podľa žalobcu bol nútený zhotoviť oplotenie a bránu

ako nástroj nutnej obrany pred fyzickými útokmi susedy Anny Špičkovej. Konanie je prerušené do
právoplatného skončenia tohto konania. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 23.10.2020, ešte pred
začatím predmetného konania, predchádzala jej výzva žalovaného na odstránenie pevnej prekážky na
účelovej komunikácii z 20.2.2019.

34. Žalobca na pojednávaní dňa 19.4.2023 vypovedal, že v roku 1970 sa priženil do obce Sokoľ.
Zaujalo ho pekné prostredie, tak sa tam rozhodli (s manželkou) postaviť si rodinný dom. Žalobu podal
z dôvodu, že ho napadol starosta, že si dal postaviť bránu na obecnom pozemku. Uviedol, že pozemok
mu bol vymeraný pod prístupovou cestou do osad Uhrinč. Keď tam chcel stavať, musel si urobiť vlastnú
prístupovú cestu. Nepotreboval ju ohradiť, v tom čase nemal susedov. Ako dôvod podania žaloby uviedol

zlé vzťahy so starostom obce, ktorý sa správa zle k jeho dcéram z dôvodu, že jeho otec má spor so
žalobcom. Na otázku sudkyne, na akom pozemku si zriadil prístupovú cestu, uviedol, že na pozemku,
ktorý nebol na nikoho evidovaný, lepšie povedané, na pozemku štátu. Ďalej uviedol, že o ROEP v obci
nebol informovaný.

35. Vypočutý starosta obce Sokol (štatutárny orgán žalovaného) Ing. Ľuboš Šuca vypovedal, že spor
spočíval v tom, že žalobca postavil na obecnom pozemku, ktorý slúži ako verejná komunikácia,
oplotenie. Napriek viacerým výzvam na odstránenie prekážok, oplotenie neodstránil. Po upozornení na
čiernu stavbu si žalobca podal žiadosť o ohlásenie drobnej stavby, ktorá mu bola zamietnutá z dôvodu,
že vedená stavba je na obecnom pozemku. Stavebný úrad mu odporúčal obrátiť sa na súd a preto

podal žalobu, ktorá predchádzala tomuto sporu. Daná prístupová cesta slúžila k pozemku pána Špičku
a žalobcu. Predaj pozemku mu nebol schválený, pretože obecné zastupiteľstvo s tým nesúhlasilo. Mal
vedomosť o prebiehajúcom spore žalobcu s pani Špičkovou, ohľadne prístupovej cesty.

36. Výlučnou vlastníčkou pozemkov popri prístupovej ceste, je manželka žalobu, Elena Martinásková,

a to na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo počas
manželstva žalobcu s Elenou Martináskovou, kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy. Okrem parciel č. 1102
a 1103 (pôvodne 991/30), sa stala vlastníčkou parcely 1104/1, ktorá parcely č. 1102 a 1103 obklopuje
a vedľajších parciel (napr. č. 1101/1 a 1109/3). Predchodkyňa manželky žalobcu nadobudla parcelu č.
1104/1 v roku 1997 kúpou od žalovaného. Žalobca toho času nemá vo vlastníctve žiadne pozemky

susediace s prístupovou cestou.

37. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a Eleny Martináskovej, bolo zrušené počas trvania
ich manželstva. Dohodou o vyporiadaní BSM z 15.12.1997 došlo k jeho vyporiadaniu s tým, že
nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva manželka žalobcu, Elena Martinásková.

38. Novovytvorená parcela č. 1047/10 o výmere 40 m2, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, je časť
pozemku medzi obecnou cestou a spornou prístupovou cestou k domu č. 178 vo vlastníctve toho času
Eleny Martináskovej. Vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. 1047/1. Je to svahovitá časť terénus lesným porastom, krovím, o ktorú sa stará žalobca, nie je súčasťou cesty, neslúži na prechod, v prírode
je ohraničená zeleňou.

39. Novovytvorená parcela č. 1047/9 je odčlenená od parcely č. 1047/1. Je vytvorená z dvoch častí:
samotná betónová časť prístupovej cesty a príslučkovaná časť, kde je oporný múr.

40. Novovytvorená parcela č. 1104/3 je odčlenená od pôvodnej parcely č. 1104/1 a od parcely č. 1103
(vo vlastníctva Eleny Martináskovej).

41. Novovytvorené parcely č. 1047/9 a 1104/3, sú súčasťou prístupovej cesty k rodinnému domu s č.
178, nadväzujúc na seba.

42. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie aj obhliadkou na mieste samom. Od tohto návrhu
upustil po prehradí videozáznamu z USB nosiča na pojednávaní dňa 29.4.2025, preto súd obhliadku

nehnuteľností nevykonal. Súd dodáva, že poloha, ani vizuálny charakter predmetných nehnuteľností
(vrátane prístupovej cesty), neboli v konaní sporné.

43. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

44. Podľa § 119 odsek 1 – 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom

45. Podľa § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

46. Podľa § 121 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

47. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

48. Podľa § 129 odsek 1, 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

49. Podľa § 130 odsek 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

50. Podľa § 131 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

51. Podľa § 134 odsek 1 - 3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

52. Podľa § 865 odsek 3 OZ, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb.
sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a

ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.
aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

53. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len „register“).54. Podľa § 7 odsek 5 prvá veta zákona č. 180/1995 Z. z. schválený register je verejná listina, na základe
ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.

55. Podľa § 1 odsek 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb., obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové
usporiadaniepozemkovéhovlastníctvavurčitomúzemíaostatnéhonehnuteľnéhopoľnohospodárskeho
a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a
podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami
poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Pozemkové úpravy zahŕňajú: a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj
súvisiacichinýchvecnýchpráv1aavobvodepozemkovýchúpravanovérozdeleniepozemkov(scelenie,
oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne
opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov

56. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí zaniknú pôvodné pozemky
a nadobudne sa vlastníctvo a vzniknú súvisiace iné vecné práva1aa k novým pozemkom (§ 11 ods.
2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa zoznamu vyrovnaní v peniazoch; dňom nadobudnutia

vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú
za ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán
vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú
listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení
vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o

schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.

57. Podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových
úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné,
okresný úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu

pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach,
ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Začať konanie
podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav.
Po začatí konania orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na žiadosť okresného úradu na
dotknuté pozemky alebo na dotknuté spoluvlastnícke podiely vyznačí zákaz scudzenia a zaťaženia.

58. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, vlastníctvom obcí sa nestáva: pozemky
v osobnom užívaní občanov.

59. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento

zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov
a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a
orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

60. Podľa § 1 odsek 2 cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného

významu, určenia a technického vybavenia na: a) diaľnice, b) cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

61. Podľa § 1 odsek 3 cestného zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami

chodníkov alebo zelených pásov.

62. Podľa § 3d odsek 3 cestného zákona, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.

63. Podľa § 3d odsek 4 cestného zákona, účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických
osôb alebo fyzických osôb.64. Podľa § 22 odsek 1 cestného zákona, účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

65. Podľa § 22 odsek 3 cestného zákona, účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty
v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec
vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

66. Podľa čl. 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý má
právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo a rovnaký zákonný obsah a ochranu.

67. Podľa čl. 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú

náhradu.

68. Občiansky zákonník účinný 1.4.1964 - 31.3.1983 neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Umožnila to až jeho novela (zákon č. 131/1982 Zb., účinný 1.4.1983), podľa ktorej sa
vydržanie týkalo pozemkov, ktoré by inak mohli byť predmetom osobného užívania. Vlastnícke právo

vzniklo štátu a občanovi, ktorý pozemok pre štát vydržal, vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní.

69.Podľaust.§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

70. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na petite I. podanej žalobe tým, že sa domáhal určenia
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktorýchvlastníkomjevkatastrinehnuteľnostievidovanížalovaný.
Bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a až určovací výrok súdu by bol podkladom pre ďalší

zápis vlastníckeho práva žalobcu.

71. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na petite II. podanej žaloby, ktorým sa domáhal
určeniu vlastníckeho práva k cestnému telesu - účelovej komunikácii. Účelová cesta ako jediný druh
pozemnej komunikácie nevzniká rozhodnutím správneho orgánu (obce pri miestnych cestách), ale

vzniká automaticky jej vybudovaním, resp. užívaním pozemku ako pozemnej komunikácie. Účelová
cesta môže vzniknúť konkludentným prejavom vlastníka pozemku, ktorý nevyslovil zrejmý nesúhlas pri
vzniku účelovej cesty, ako to bolo aj v prejednávanom spore, keď prístupová cesta (majúca charakter
účelovej cesty v zmysle cestného zákona), vznika za súčinnosti príslušného orgánu, MNV.

72. Ak vlastník pozemku v minulosti, kedy pozemok začal slúžiť ako účelová cesta, nevyslovil
kvalifikovaný nesúhlas, ide o účelovú cestu, ktorá vznikla zo zákona. Stačí, aby vlastník strpel užívanie
pozemku ako komunikácie, v prípade nesúhlasu však musí ísť o aktívne konanie (Rozsudok Nejvyššího
správního soudu České republiky z 30.9.2009 sp. zn. 5 As 27/2009-66).

73. Účelová cesta nie je stavba v zmysle súkromnoprávnych predpisov, v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ale
súčasť pozemku, nemožno uvažovať o tom, že by mohli byť občianskoprávne vzťahy na komunikácii
pozemku, na ktorom sa nachádza, rozdielne. Cestné teleso nemôže existovať bez pozemku ako
pevného základu, na ktorom je vybudované a je len jeho súčasťou. Keďže účelová komunikácia nie
je stavba v zmysle súkromnoprávnych predpisov, v zmysle § 119 ods. 2 OZ, žalobca nemá naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva k nej. Určovacia žaloba v tomto prípade nezabráni
prípadným ďalším sporom, vlastníctvo cestného telesa sa do katastra nehnuteľností nezakazuje, preto
sa určovacím výrokom súdu nemôže dosiahnuť zhoda medzi stavom skutočný a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností (kedy by bol naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy).

74. Súd v časti o určenie vlastníctva k cestnému telesu, petit II. žaloby, žalobu zamietol, keďže žalobca
nemal na takomto určení naliehavý právny záujem.75. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.

76. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

77. Podľa § 153 odsek 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

78. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú

povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú
povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých
a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

79. Súd sa pri rozhodovaní petitu I. žaloby zaoberal otázkou, či žalovaný vydržal predmetné

nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa domáha. Tvrdil, že prístupovú cestu vybudoval na svojom
pozemku, s účinnosťou od 1.1.1992 sa jeho právo osobného užívania ex lege pretransformovalo na
vlastnícke právo, keďže najneskôr k 31.12.1988 splnil podmienky vydržania k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom konania.

80. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby veci. Jeho účelom je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený
držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri
ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.

81. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, požíva jej plody a úžitky,
disponuje ňou. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu usúdiť, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. OZ v ustanovení § 134 ustanovuje
podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby. Týmito sú: predmet

vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba.

82. Nehnuteľné veci sú nesporne spôsobilým predmetom vydržania (okrem vecí, ktoré môžu byť výlučne
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb). Novovytvorené parcely, o ktoré v spore
ide, sú spôsobilým predmetom vydržania.

83. Žalobca je spôsobilým subjektom vydržania, ako každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť
vlastnícke právo.

84. Vydržacia doba je u nehnuteľných vecí desať rokov. Začína plynúť uchopením veci do oprávnenej

držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas
plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá. Oprávnený držiteľ si však do plynutia
vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu alebo predchodcov.
Vlastníkom vydržanej nehnuteľnosti sa jeho držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania;
ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom zákon nevyžaduje. Právne

následky vydržania sú tie, že oprávnený držiteľ, ktorý splnil podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke
právo k veci pôvodným spôsobom a zároveň vydržaním zaniká vlastnícke právo doterajšieho vlastníka.
Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli
objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.85. Nevyhnutným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie
dobromyseľnosti treba hodnotiť vždy objektívne, a treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť držby

zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli objektívne spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

86. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva. Takýto omyl
môže mať skutkovú ale i právnu povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len

ospravedlniteľný omyl.

87. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/271/2007). Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť samo
osebe predkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Cdo/260/2008 z 10.12.2008).

88. Súd mal vykonaným dokazovaním mal preukázané (v konaní to bolo nesporné), že žalobca zriadil v

rokoch 1974 až 1976 na základe uznesenia rady MNV obce Sokoľ č. 09/74 zo dňa 6.2.1974 na parc. č.
1047/1, evidovanej na liste vlastníctva č. 879 prístupovú cestu k rodinnému domu na ulici Uhrinčanská
178/22, obec Sokoľ.

89. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobca nadobudol do osobného užívania len

pozemok, na ktorom postavil rodinný dom (ešte tam vtedy nebola postavená cesta), parcelu č. 991/30,
podmienka na zriadenie cesty, bola len informáciou. Listinné dôkazy preukázali, že pozemok, parcela
č. 443/1, na ktorom staval žalobca cestu, bol vo vlastníctve Československého štátu, na základe
rozhodnutia JNV/ONV Košice, došlého 28.8.1960. Žalobca opakovane pred súdom na pojednávaniach
uviedol (opísal to aj v žalobe), že „ukázaný“ mu bol pozemok, kde si má postaviť dom. Cestu si

mal vybudovať „popri“ tomto pozemku (smerom na pozemok). Z výpovedí žalobcu je zrejmé, že
sám si uvedomoval, že cestu budoval „vedľa, popri“ svojom pozemku, na cudzom pozemku. Žalobca
od počiatku nebol dobromyseľný v tom, že buduje cestu na svojom pozemku. Súd sa nezaoberal
okolnosťami ohľadom povolenia na stavbu cesty, na rozhodnutie v spore nemajú vplyv. Súd uveril
tvrdeniu žalobcu, že predseda MNV mu ukázal, kde má cestu postaviť a túto postavil v dobrej viere ako

cestu vedúcu k svojmu pozemku (na základe pokynu MNV v Sokoli), avšak z vykonaného dokazovania,
sohľadomnavšetkyokolnostisporumásúdzato,žežalobcavedel,žecestustavianapozemkucudzom,
inom ako tom, ktorý mu bol (a jeho manželke) pridelený do užívania.

90. Časť parcely č. 443/1, na ktorej žalobca postavil prístupovú cestu, bola vo vlastníctve

Československého štátu, neskôr prešla delimitáciu do vlastníctva obce – žalovaného. Aplikácia §3b
zákona č. 138/1991 Zb. nie je na mieste, keďže tento pozemok (jeho časť), nebol v osobnom užívaní
občanov (žalobcu).

91. Irelevantné je tvrdenie žalobcu, že pozemky, ktoré dostal s manželkou pridelené do osobného

užívania, a kde vystaval prístupovú cestu, užívali v minulosti jeho právni predchodcovia (svokrovci).
Žalobcasámtvrdil,žepozemok,ktorýdostalsmanželkoudoosobnéhoužívania,patrilštátu,ajpozemky,
na ktorých bola postavená cesta, označil ako pozemky štátu.

92. Žalobca nemôže platne odvodzovať držbu pozemkov pod vystavanou cestou na základe výpisu

z uznesenia Rady MNV z roku 4974, ktorým bol vyslovený súhlas s pridelením stavebného pozemku,
keďže aj z gramatického výkladu tohto výpisu je zrejmé, že miestny národný výbor v Sokoli súhlasil
s pridelením stavebného pozemku v časti Uhrič žalobcovi a jeho manželke. To, že si majú zriadiť
prístupovú cestu k pridelenému pozemku na vlastné náklady, bola podmienka na pridelenie pozemku.Žiadnym výkladom tohto výpisu sa nedá dospieť k záveru, že by MNV súhlasil s pridelením pozemku,
na ktorom má v budúcnosti stáť prístupová cesta, žalobcovi a jeho manželke. Súd neuveril tvrdeniu
žalobcu, že bol od roku 1974 presvedčený o tom, že celá prístupová cesta je súčasťou pozemku, ktorý

mu bol pridelený do osobného užívania. Nie je možné pripustiť ani omyl žalobcu ohľadne existencie
svojho práva k pozemkom pod prístupovou cestou. Žalobca od počiatku vedel, že do užívania mu bol
(a jeho manželke) pridelený len pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom, nie zároveň pozemok, na
ktorom si vybudoval cestu. Zrejmé je to aj z GP z 1977, kde bol jasne zobrazený len pozemok určený
na stavbu chaty/domu, nebola tam zobrazená cesta k nemu vedúca. Tú si mal žalobca vybudovať na

základe pokynov určených vo výpise u uznesenia Rady MNV z 13.2.1974. Vyplynulo to aj zo správania
žalobcu 3.6.2025 na pojednávaní, kde jasne deklaroval, že pozemok, ktorý mu bol „ukázaný“ názorne
ako pridelený na výstavbu domu, bol iný ako ten, ktorý sa mu bol „ukázaný“ za účelom vybudovania
cesty. Obdobne žalobca na pojednávaní 19.4.2023 uviedol, že cestu si zriadil „na pozemku patriacemu
štátu“, „na pozemku, ktorý nie je môj“. Ani GP z 1993 nezobrazoval prístupovú cestu ako vlastníctvo
žalobcu/jeho manželky, prístupová cesta nebola súčasťou novovytvorenej parcely č. 991/73 (toho času

parcela č. 1104/1 vo vlastníctve manželky žalobcu, Eleny Martináskovej).

93. Pre rozhodnutie v spore je irelevantné, že parcela pod rodinným domom žalobcu (toho času
manželky žalobcu), aj pozemok pod prístupovou cestou, vznikli odčlenením z parcely reg. E č. 443/4.

94. Žalobca tvrdil, že až v roku 2016 sa dozvedel (po sporoch s vlastníkmi susediacich pozemkov –
Špičkovcami), že predmetné nehnuteľnosti, pozemky pod prístupovou cestou, nie sú jeho vlastníctvom.
Žalobcovi sa toto objektívne mohol dozvedieť aj skôr, keďže presné zakreslenie parcely pridelenej
žalobcovi bolo známe najneskôr v októbri 1977, z GP z 1977. Tvrdenie žalobcu, že GP z 1977 slúžil na
vymeranie stavby, nie je pravdivé. Tento geometrický plán bol vytvorený za účelom zamerania pozemku

pre žalobcu a jeho manželku, obsahuje grafické znázornenie parcely, aj jej výmer (v časti „VÝKAZ
VÝMER“ sú uvedené údaje parcely: parcela č. 991/30, výmera 700 m2, vlastníci: žalobca a Elena
Martinásková).

95. V roku 2016 sa žalobca pokúsil o kúpu predmetných pozemkov od žalovaného. Napriek

neúspešnému pokusu o ich kúpu, žalobca od tohto obdobia nevyvíjal žiadnu aktivitu v smere domôcť sa
svojho deklarovaného vlastníctva, nekonal, bol nečinný. Žalobu o určenie vlastníckeho práva podal na
súdažpotom,akovočinemužalovanýiniciovalsúdnysporoodstránenie oploteniazkarisieteakovovej
brány, čomu predchádzali konflikty s vlastníkmi susediacich pozemkov (rodina Špičkových). Súdu sa
podanie predmetnej žaloby žalobcu o určenie vlastníckeho práva, javí ako účelové, cieľom vyhnúť sa

odstránenia oplotenia a brány, vzhľadom na časový priebeh okolností, keďže žalobu neinicioval už v
roku 2016 - po tom, ako sa údajne dozvedel o tom, že pozemky pod cestou vlastní žalovaný, ani po
neúspešnom pokuse o ich kúpu, ale až po podaní žaloby žalovaného smerujúcej proti žalobcovi.

96.Tvrdeniežalobcu,žežalovanýsipozemok,naktoromžalobcastavalcestu„prikreslil“alebo„prisvojil“,

neobstojí, pretože cesta bola postavená na pozemku patriacemu Československému štátu, ktorý prešiel
do vlastníctva obce – štátu. Na uvedenom nemení nič ani tvrdenie, že zakreslený bol až (najneskôr) GP
v roku 2002, ani okolnosti, za ktoré prebiehal ROEP v obci Sokoľ, keďže rozhodnutie o ROEP nadobudlo
v roku 1998 právoplatnosť.

97. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný sa nesprával ako vlastník prístupovej cesty, nenárokoval si
ju, neudržiaval ju. Tieto námietky nemajú na rozhodnutie v spore vplyv, žalovaný nikdy ani nerozporoval,
že by žalobcovi bránil v užívaní prístupovej cesty. Žalobcom vybudovaná prístupová cesta je súčasťou
obecnej komunikácie, slúži potrebám osôb, ktoré sa na nej prepravujú, vrátane žalobcu. Z predloženého
videozáznamu je zrejmé, že aj zvyšná časť parcely č. 1047/1, na ktorej sa prístupová cesta nachádza

(a ktorá bola zachytená na videozázname), je zanedbaná. Tvrdenie žalobcu, že prístupová cesta
slúži výlučne pre jeho potreby, je nepravdivé, pretože prístupová cesta slúži minimálne vlastníčke
nehnuteľností, ku ktorým cesta vedie, a tou je manželka žalobcu. V prípade, ak sa v budúcnosti
zmení vlastník/vlastníčka nehnuteľností, ku ktorým prístupová cesta vedie, bude slúžiť ich potrebám.
Okolnosti vstupu a prejazdu vlastníkov susedných pozemkov, Špičkovcov, na ich pozemky, nemajú na

prejednávaný spor žiadny vplyv.

98. Súd dodáva, že žalobcovi žalovaný nebráni, ani v minulosti nebránil v užívaní prístupovej cesty. Bez
ohľadu na rozhodnutie vo veci, ostane zachovaný stav, keď žalobca, spolu s inými osobami, môžu bezobmedzenia užívať časť parcely č. 1047/1, ako prístupovú cestu k domu tak, ako to bolo aj v minulosti.
Žalovaný sa (v inom konaní) domáha voči žalobcovi len odstránenia oplotenia vybudovaného na parcele
č. 1047/1.

99. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva, sa žalobca
domáha, mu nikdy nepatrili, neboli mu pridelené do osobného užívania, ani nikdy nedisponoval žiadnym
titulom (ani domnelým), rozhodnutím, na základe ktorého by si mohol žalobca v dobrej viere myslieť,
že mu patria, že je ich oprávneným držiteľom. Keďže nebol splnený jeden zo základných predpokladov

držby: dobromyselnosť držiteľa, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť ani v časti
týkajúcej sa petitu I. žaloby, preto žalobu ako celok zamietol.

100.Podľaužkonštantnejjudikatúrynárodných(napr.rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.

101. Odvolací súd uznesením z 9.5.2024 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie,
ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného
i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.

102. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. V rámci

trov konania rozhodoval súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3
CSP). Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

103. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

104. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej žalovanej. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu, strany aplikáciu § 257 CSP v konaní
nenavrhovali, preto nevidel priestor pre jeho aplikáciu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).