Rozsudok · Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci · Judgement

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200535
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125200535.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. sudkyňou D. E. F. v spore žalobkyne: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.,

právne zast.: D. H. J., advokátkou so sídlom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: B. K., v ktorej mene
koná: L. F. B., so sídlom M. X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 4 068,50 Eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni škodu vo výške 1 656,06 Eur a zaplatiť nemajetkovú ujmu
vo výške 3 800,- Eur, to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti náhrady škody žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a v časti nároku na náhradu škody nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 18,60%.

IV. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania z priznanej sumy
nemajetkovej ujmy v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.10.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanej,
SR zastúpenej A. B. B. a L. F. B. spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 8 386,78 Eur, na

účet jej právnej zástupkyne a zaplatiť jej trovy konania.

2. Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. XXX/XX/XXXX.

3. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej vznikla škoda z dôvodu trov konania pred orgánmi činnými
v trestnom konaní, ako aj v súdnom konaní pred N. B. C. G. pod č. XX/XX/XXXX a v konaní vedenom na
N. B. C. G. pod č. XXXX/X/XXXX a nemajetková ujma, pričom trestné konanie bolo proti nej vedené pre

trestnýčinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,prečinpodľa§349TZ,pričomvpredmetnomtrestnom
konaní argumentovala tým, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní,
nakoľko toto rozhodnutie nebolo riadne doručované a napriek tomu N. C. G. vyznačil na rozhodnutí
právoplatnosť, pričom toto rozhodnutie bolo podkladom vedenia trestného konania voči nej. Nakoľko
rozhodnutie v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX nebolo doručené jej
právnej zástupkyni, nemohla voči nemu podať odvolanie a napriek tomu súd na tomto rozhodnutí
vyznačil právoplatnosť, pričom žalobkyňa opakovane žiadala N. C. G. o doručenie rozhodnutia, ako aj

o opravu vyznačenej doložky právoplatnosti, avšak bezúspešne. Následne z dôvodu zmeny miestnej
príslušnosti bolo konanie postúpené na N. C. G. pod č. konania XXXX/X/XXXX, ktorý jej žiadosti vyhovel,
doručil jej právnej zástupkyni rozhodnutia s poznámkou, že ešte nenadobudli právoplatnosť, pričom toto
potvrdenie bolo v trestnom konaní predložené, avšak súd a prokurátor odmietli toto akceptovať, nakoľkobolo vyhotovené len vyšším súdnym úradníkom a v trestnom konaní pokračovali ďalej. Žalobkyňa sa až
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX domohla opravy, kedy Najvyšší súd SR
sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti rozhodnutia N. C. G. a uviedol, že toto nie je právoplatné ku

dňu X.XX.XXXX, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne sa stalo právoplatným
až dňa XX.X.XXXX (NS SR zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum
13.9.2012). Až na základe predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prokurátor v trestnom konaní
odstúpilodobžalobyaN.B.C.G.vkonanívedenompodsp.zn.XX/XX/XXXXžalobkyňudňa21.10.2014
oslobodil spod obžaloby. Žalobkyni teda v konaniach vedených pod sp. zn. XXXX/X/XXXX a ČVS:N./

X-XXX-XX-XXXX vznikli náklady spojené so zaplatením trov právneho zastúpenia, ktoré by jej neboli
vznikli, pokiaľ by N. C. G. postupoval v súlade so zákonom, a rovnako ani OČTK nevyhoveli v trestnom
konanížalobkyni,abypripojilispisč.XXXX/X/XXXX,zktoréhobybolozrejmé,žepredmetnérozhodnutie
nie je právoplatné, a teda nie sú splnené podmienky pre vedenie trestného stíhania. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že je zamestnankyňa O. K. B., E. P. C., pričom bola počas vedenia týchto konaní voči jej osobe
nedôvodne vystavená neprimeranej psychickej záťaži, nakoľko bola preverovaná z dôvodu F. B. M. F.

F. B. P. Q. R. a ako matka B. B. N. A. E. I. F. S. B. T. F. F. Q., H. Q. E.. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že jej nárok bol predbežne prerokovaný na dotknutých orgánoch, ktoré jej odpovedali, žalovaný v 1.
rade listom zo dňa 21.4.2016 a žalovaný v 2. rade listom zo dňa 24.11.2015. K podanej žalobe pripojila
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. 514/2003 Z. z., Oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 21.4.2016 od A. B. B., odpoveď

L. F. B. zo dňa 24.11.2015 a vyčíslenie trov právneho zastupovania.

4. K podanej žalobe sa vyjadrila SR prostredníctvom A. B. B. podaním zo dňa 1.12.2017 (na čl. 20 –
24 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX), v ktorom uviedla, že žalovaná SR nemôže vystupovať na strane
žalovaného viackrát, a teda nemôže byť zaviazaná vo forme solidárneho dlžníctva. Zároveň uviedla, že

ňou uplatnený nárok nie je konkretizovaný, ani preukázaný, preto ho považujú za nedôvodný v celom
rozsahu, pričom s ohľadom na nastolenú pasívnu vecnú legitimáciu bolo podľa ich názoru potrebné
rozčleniť uplatnený nárok voči jednotlivým orgánom verejnej moci, ktoré majú za štát konať a definovať
rozsah miery zodpovednosti tak A. B. B., ako aj L. F. B..

5. K podanej žalobe sa vyjadrila SR prostredníctvom L. F. B. podaním zo dňa 4.12.2017 (na čl.
30 – 32 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX). V podanom vyjadrení poukázala na to, že žalobkyňa
nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, nepreukázala žiadny
nesprávny úradný postup prokuratúry SR, ktorý by bol konštatovaný na to oprávneným orgánom,
resp. na nezákonný zásah orgánov prokuratúry do práv a právom chránených záujmov, celý postup

príslušnýchorgánovprokuratúry,akoajjednotlivýchprokurátorovbolvsúladesplatnouprávnouúpravou
procesných postupov OČTK upravených zákonom č. 301/2005 Z. z. Ďalej uviedla, že o nesprávny
úradnýpostupnemôžeísťvkonaní,ktoréjezavŕšenévydanímrozhodnutiavovecisamej,tamprichádza
do úvahy len náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia, pričom žalobkyňa nepreukázala
existenciu nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v konaní nešpecifikuje, čo tvorí ňou uplatnený nárok,

či ide o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. K trestnému konaniu, ktoré sa viedlo voči žalobkyni
uviedla, že toto bolo začaté uznesením vyšetrovateľa N. K. F. C., odbor D. F. sp. zn.: ČVS:N./X-XXX-
XX-XXXX z 26.2.2010 o vznesení obvinenia, pričom podkladom bolo uznesenie N. C. G. č. XXXX/
X/XXXX zo dňa 27.4.2009, ktorým jej bola ako A. uložená pokuta za nerešpektovanie rozhodnutia
N. B. N. B. A., pričom toto rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2009 a následne bola

dňa 15.12.2010 podaná na žalobkyňu obžaloba. Ďalej uviedli, že ťažiskovým problémom bol dátum
právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ktorý bol ustálený aj C. B. C. na dňa 4.12.2009, pričom
toto rozhodnutia C. B. B. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.8.2013 bolo napadnuté dovolaním,
ktoré Najvyšší súd SR odmietol uznesením pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.4.2014, pričom
v odôvodnení ustálil právoplatnosť uloženia pokuty na deň 12.9.2012, a po tomto dni protiprávny stav

netrval, preto neostávalo nič iné, len žalobkyňu oslobodiť spod obžaloby. L. F. uviedla, že celé trestné
stíhanie v prípravnom konaní bolo vedené v súlade so zákonom, keďže obžaloba bola podaná dňa
15.12.2010 a správny dátum právoplatnosti uloženia pokuty ustálil Najvyšší súd SR až vo svojom
uznesení zo dňa 29.4.2014, pričom dovolanie voči uloženiu pokuty odmietol, preto uloženie pokuty bolo
podľa jej názoru dôvodné a OČTK a súd nie sú oprávnené svojvoľne si vykladať dátum právoplatnosti

rozhodnutí vydaných iným súdom vo veciach P. B. B. E., nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 7 ods.
1 a 2 TP. L. F. uviedla, že nemôže byť ani objektívne zodpovedná za škodu, ktorá vznikla pochybením
civilného súdu v inom konaní, keďže trestné konanie bolo následkom rozhodnutia iného orgánu, nie
jeho príčinou. Zároveň uviedla, že nie je možné, aby SR bola žalovaná viackrát v zastúpení rôznymiorgánmi, ale v žalobe musí byť konkretizovaný jeden štátny orgán, ktorý SR zastupuje, pričom poukázala
na uznesenie U. B. B., sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX a § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.4.2018 (na čl. 44 – 45 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX)
žalobkyňa uviedla, že nárok uplatnený v tomto konaní si uplatňuje titulom nesprávneho úradného
postupu, ktorého sa mal dopustiť N. B. C. G. tým, že nedoručil svoje rozhodnutie č. XXXX/X/XXXX
zákonným spôsobom, aj právnej zástupkyni žalobkyne, a to napriek viacerým žiadostiam o doručenie
a vyznačil na tomto svojom rozhodnutí právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.12.2009, hoci ako to potvrdil

aj U. B. B., právoplatnosť nadobudlo až dňa 13.9.2012, t. j. po troch rokoch. V dôsledku nesprávne
vyznačenejprávoplatnostiviedliOČTKvočižalobkynitrestnékonanie,pričompodobutrestnéhostíhania
sa jej T. opakovane dopytoval N. B. C. G. na stav predmetného trestného konania z dôvodu A. B.
M. F. B. V.. Zároveň uviedla, že P. B. E. B. N. bola opakovane zmenená rozsudkom N. B. C. G. pod
sp. zn.: XXX/XXX/XXXX zo dňa 9.12.2010, ktoré nahradilo Uznesenie N. C. G., ktoré bolo podkladom
vedenia trestného stíhania a následne aj dňa 15.12.2010 Uznesením Krajského súdu Košice č. XXXX/

XXX/XXXX. Čo sa týka uplatneného nároku, žalobkyňa uviedla, že nárok pozostáva z vecnej škody,
ktorá jej vznikla v súvislosti s pochybením nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutiach
N. B. C. G. č. XXXX/X/XXXX, pričom tým, že rozhodnutia boli doručené jej právnej zástupkyni až dňa
13.9.2012 bola vylúčená z úkonov jej patriacich, podať odvolanie, a teda najprv sa cez mimoriadne
opravné prostriedky musela domáhať zhojenia vady vyznačenia právoplatnosti, docielila doručenie

týchto rozhodnutí právnej zástupkyni a posun dátumu právoplatnosti, z dôvodu ktorého ju potom súd
oslobodil spod obžaloby, kde v danom čase už existovali rozhodnutia civilných súdov, ktoré W. B. C. A.
odlišne, a to spôsobom v záujme A.. Žalobkyňa si teda uplatnila titulom skutočnej škody náklady na
právne zastupovanie v konaní pod sp. zn.: XXXX/X/XXXX v sume 518,28 Eur, za zastupovanie pre
účely doručenia rozhodnutí svojej právnej zástupkyni a opravou dátumu právoplatnosti, trovy právneho

zastúpenia z titulu zastupovania v trestnom konaní vo výške 4 068,50 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 3 800,- Eur, nakoľko z dôvodu chybného postupu N. C. G. sa viedlo proti žalobkyni trestné
stíhanie, čím bolo poškodené jej dobré meno a hrozilo jej F. T. T., ohrozenie jej sociálneho postavenia,
ako aj D. A. E., N. C. B. N. B., nakoľko by ostala bez príjmu, celá situácia v zamestnaní bola pre ňu
traumatizujúca, čo v spojení s náročnou B. N. E. B. F. H. H. H. B. vyvolalo neprimeranú psychickú záťaž,

v zamestnaní bola poškodená jej J., nakoľko celá situácia vyvolávala v očiach jej kolegov F. H. M..
Dlhodobý stres vyvolaný niekoľkoročným trestným stíhaním spojený s reálnou hrozbou F. T. T. viedol
k tomu, že sa utiahla do seba a vyhýbala sa kolegom, pričom celková situácia viedla aj k zhoršeniu
zdravotného stavu jej rodičov, u ktorých B. E. I.. Žalobu upravila tak, že žalovanou je Slovenská republika
v zastúpení A. B. B. a L. F. B.. K označeniu orgánu, ktorý spôsobil škodu, uviedla, že je to jednak N. B.

C. G., ktorý nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť svojich rozhodnutí a N. – N. F. C., P. D.
H. C. F., N. D. F., N. F. C. G., ktorá zamietla sťažnosť žalobkyne o voči vzneseniu obvinenia, a tým, že
neakceptovali návrhy žalobkyne na pripojenie spisu č. XXXX/X/XXXX, z ktorého by vyplynula skutočnosť
o správnom dátume právoplatnosti, a teda podmienok pre začatie trestného stíhania.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrilo A. B. B. podaním doručeným súdu dňa 25.6.2018 (na čl. 50 – 54
pôvodného spisu XXX/XX/XXXX), ktoré uviedlo, že žalobkyňa v podaní označuje ako právny titul vzniku
škody nesprávny úradný postup N. B. C. G. pri vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak
v skutkovom opise uvádza aj ďalší titul, a to vedenie trestného stíhania, ktoré môže byť samostatným
titulom nároku na náhradu škody, avšak tento tak neoznačuje, hoci v závere svojho podania za orgány

verejnej moci, ktoré škodu spôsobili uvádza okrem N. B. C. G. aj N. a zároveň za zástupcu SR ako
žalovaného uvádza aj L. F. B.. Uviedlo, že ani úprava vykonaná žalobkyňou vo vzťahu k žalovanému
orgánu nie je správna, nakoľko nie je zrejmé, ktorý z orgánov zastupujúcich štát má za žalovanú plniť
a v akom rozsahu. Uviedla, že A. B. B. má za štát konať len v rozsahu, v akom je titulom škody nesprávny
úradný postup N. B. C. G., nie však v rozsahu, v akom je právnym titulom škody trestné stíhanie, teda

údajne nezákonné rozhodnutie v podobe uznesenia o vznesení obvinenia. Ku škode z titulu náhrady
trov v konaní vedenom pod č. XXXX/X/XXXX vo výške 518,28 Eur uviedla, že si vo vzťahu k tomuto
nárokužalobkyňanesplnilapovinnosťtvrdenia,aképoložkytútosumutvoria,zaakéúkonyaanidôkaznú
povinnosť, preukázať, že skutočne tieto trovy uhradila, a teda jej škoda vznikla. Ku škode vo výške
4 068,50 Eur z titulu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní uviedla, že jednak je titulom tejto škody

trestné stíhanie a nie nesprávny úradný postup súdu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom a že si ani vo vzťahu k tejto položke nároku na náhradu škody
nesplnila tak povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť, že skutočne tieto trovy uhradila, a teda, že
jej škoda vznikla. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedlo, že tento nárok žalobkyňa odvodzujeod vedeného trestného stíhania, preto nie je orgánom, ktorý má za tento nárok zodpovedať, a zároveň,
že tento svoj nárok nepreukázala. V závere uviedlo, že žiadajú ustáliť rozsah zodpovednosti štátu v
zastúpení A. B. B. a L. F., z dôvodu nepreukázania nároku žiadajú žalobu zamietnuť a uplatňujú si nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ak by súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný, aby
súd určil na plnenie lehotu 30 dní.

8. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila SR aj prostredníctvom L. F. B. vyjadrením doručeným súdu dňa
26.6.2018 (na čl. 60 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX), ktorá uviedla, že zotrváva na svojej doterajšej

argumentácii, že žalovaná má byť Slovenská republika zastúpená A. B. B., nakoľko N. aj prokurátor sú
viazané rozhodnutím súdu, a teda aj doložkou právoplatnosti vyznačenou civilným súdom na svojom
rozhodnutí.

9. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila podaním doručeným dňa 9.11.2020 (na čl. 81 – 83 pôvodného spisu
XXX/XX/XXXX), v ktorom uviedla, že hlavným pochybením bol nesprávny úradný postup N. B. C. G.,

ktorý nedoručil svoje rozhodnutia v rámci výkonu rozhodnutia právnej zástupkyni žalobkyne, napriek
tomu, že mala v spise založenú plnú moc a následne nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti, čím
vytvoril priestor pre začatie trestného stíhania, teda N. vzniesli žalobkyni obvinenie napriek tomu, že
neexistovali právoplatné rozhodnutia súdu a nakoniec pochybil prokurátor, ktorý podal obžalobu na
žalobkyňu a následne aj súd, ktorý vo veci podanej obžaloby konal. Až na základe rozhodnutia U. B. B.,

ktorý potvrdil žalobkyňou tvrdené, že neexistujú právoplatné rozhodnutia súdu v rámci súdneho výkonu
rozhodnutia došlo k späťvzatiu obžaloby a trestný súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. V danej veci
teda podľa žalobkyne sa viaže uplatnený nárok k nesprávnemu úradnému postupu N. B. C. G., ktorý
spôsobil primárne vznik nezákonného stavu, ktorý pretrval a premietol sa do nezákonného trestného
stíhania. Primárnym pôvodcom nezákonného stavu bol N. B. C. G., avšak podľa názoru žalobkyne aj

následne N. H. F. a N. C. G., ktorí nerešpektovali nezákonnosť postupu N. B. C. G., preto upravila
žalobný petit vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur tak, že tento nárok
je povinná žalobkyni nahradiť Slovenská republika v zastúpení A. B. B. eventuálne L. F. B..

10. Slovenská republika zastúpená A. B. B. sa vyjadrila k vyčíslenému nároku na náhradu škody

vyjadrením doručeným súdu dňa 14.11.2021 (na čl. 140 – 144 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX) tak,
že žalobkyňa nepreukázala vznik škody dôkazom o tom, že skutočne z jej strany došlo k úhrade trov
právneho zastúpenia, ktorých náhrady sa ako škody v tomto konaní domáha. Čo sa týka trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní, tam považujú za odôvodnené trovy vo výške 1 381,58 Eur, a vo vzťahu
k trovám v civilnom konaní trovy vo výške 168,96 Eur, avšak to len za predpokladu, že bude ustálená

zodpovednosť a preukázaná reálna úhrada týchto trov.

11. Súd uznesením zo dňa 27.1.2022 rozhodol, že vo veci bude ako so zástupcom Slovenskej republiky
ako žalovanej konať s A. B. B..

12. Dňa 8.12.2022 žalobkyňa doručila súdu doklady o úhradách trov právneho zastúpenia svojej právnej
zástupkyni ((na čl. 216 – 219 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX).

13. Napriek tomu, že žalobkyňa v konaní avizovala doplnenie podkladov o úkonoch právnej služby
na základe urgencie súdu zo dňa 19.12.2022 vyjadrením zo dňa 5.1.2023, pričom žalobkyňa, ako aj

jej právna zástupkyňa boli za týmto účelom nahliadnuť do súdneho spisu dňa 26.1.2023, k doplneniu
dôkazu – dokladu o vykonaných poradách, ktoré sú uplatnené v konaní z ich strany došlo až dňa
23.6.2023.

14. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.07.2023 (na čl. 279 – 302 pôvodného spisu XXX/

XX/XXXX), a to tak, že žalovanému v zastúpení A. B. B. uložil zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 937,35
Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. Žalovaný podal dňa 18.08.2023 odvolanie proti vydanému rozsudku, vrátane uznesenia zo dňa
27.01.2022(načl.307–312pôvodnéhospisuXXX/XX/XXXX),vktoromuviedol,žesúdprvejinštanciesi

skutkový základ ohľadne právneho titulu uplatneného nároku a v nadväznosti na to aj celý mechanizmus
vzniku škody, ako aj vzťah príčinnej súvislosti nesprávne ustálil, v nadväznosti na čo nesprávne uplatnil
tak zákonnú úpravu právnych titulov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, nadväzujúcu súdnu prax styk kajúcu sa príčinnej súvislosti, ale najmä samotný procesný úkonžalobkyneaprocesnúobranužalovanej,súdprijalskutkovézáveryrozpornésoskutočnosťamizistenými
z vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to tieto aj nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného
zo žalobkyňou uvedeného skutkového odôvodnenia žaloby, ako aj následne vykonaného dokazovania

bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobkyňa bola trestne stíhaná na základe uznesenia o
vznesení obvinenia, na základe samostatného rozhodnutia vydaného z vôle orgánov činných v trestnom
konaní, nie na základe samotnej skutočnosti, že N. B. C. G. nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti
rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je potrebné vyvodiť z právnej úpravy, že zastavenie trestného
stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle ust. § 6 rovnaké dôsledky ako zrušenie

uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,
alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má pri splnení zákonných predpokladov podľa ustanovení
zákona o zodpovednosti štátu za škodu právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia ako nezákonným rozhodnutím. Za situácie, že žalobkyňa bola trestne stíhaná, pričom jej
trestné stíhanie bolo ukončené právoplatným oslobodením spod obžaloby je právna kvalifikácia titulu
s ohľadom na uvedenú súdnu prax celkom nesporná, súd prvej inštancie však túto podľa žalovaného

nerešpektoval a v spojení s nesprávnymi skutkovými závermi prijal nesprávny právny názor o tom,
že jediným právnym titulom v prípade žalobkyne má byť nesprávny úradný postup N. B. C. G. v
konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
ohľadne príčinnej súvislosti pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa
žalovaného súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona, nesprávne vyhodnotil skutkové odôvodnenie

žaloby, modifikoval si právny základ žalobného nároku podľa vlastného názoru nereflektujúceho právnu
úpravuzodpovednostištátuzaškoduanerešpektovalanijudikatúruU.B.B.votázkeorgánukonajúceho
v mene štátu v prípade nezákonného trestného stíhania, ktoré skončilo oslobodením žalobkyne spod
obžaloby. Na tomto základe žalovaný v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti odôvodňoval skutočnosť,
že Ministerstvo spravodlivosti nemohol v danom prípade vystupovať ako zástupca štátu v tomto konaní.

Čo sa týka priznanej náhrady škody, podľa názoru žalovanej súd nesprávne ustálil, že žalobkyni vznikla
škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom N. B. C. G., táto škoda, aj keby bolo možné
považovať ju za preukázanú, nebola v celom rozsahu škodou vzniknutou v priamej a bezprostrednej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom N. B. C. G.. S poukazom na ust. § 18 ods. 2 a 3
príslušného zákona žalovaný zdôraznil, že trovy obhajoby jednoznačne neboli žalobkyňou vynaložené

v konaní N. B. C. G. vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, rovnako to platí aj na trovy vynaložené
v súvisiacom konaní vedenom justičnou pokladnicou, kde žalobkyňa na rozdiel od trestného konania
vedeného na základe uznesenia o vznesení obvinenia ani potenciálne nedisponuje žiadnym právnym
titulom. Podľa žalovaného teda súd rozhodol nesprávne a žalobkyni priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v konaní vedenom justičnou pokladnicou a tiež trov obhajoby v trestnom konaní vedenom na

základe uznesenia o vznesení obvinenia, tieto trovy právneho zastúpenia žalobkyne jednoznačne nie
sú škodou vzniknutou žalobkyni v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom N. B. C. G., a preto ich náhradu žalobkyni nemožno priznať. Čo sa týka výšky náhrady škody,
žalovaný poukázal na úkony, ktoré považuje za nedôvodné v civilnom konaní aj v trestnom konaní.
Čo sa týka preukázania vzniku škody zo strany žalobkyne, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa

bola od počiatku konania vo vzťahu k preukazovaniu vzniku škody pomerne laxná, procesný útok
formulovala operatívne v priebehu konania až na námietky žalovanej a výzvy súdu, dôkazné prostriedky
predkladala so značnými časovými odstupmi, aj keď sa jednalo o dôkazné prostriedky, ktoré mohli a
mali byť predložené aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania už spoločne so žalobou. Žalobkyňa
predložila do súdneho spisu kópie príjmových pokladničných dokladov, z ktorých majú vyplývať úhrady,

uvedené zhrnutie v rozsudku ohľadne týchto úhrad je však vnútorne rozporné s tým, čo je uvedené na
inom mieste rozsudku, poukazujúc pritom na zostatky a úhrady v rozdielnych výškach, než ako vyplývajú
z predložených príjmových pokladničných dokladov.

16. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa (na čl. 315 – 317 pôvodného spisu XXX/XX/XXXX),

v ktorom namietala, že súd nesprávne postupoval, pokiaľ vykonal pojednávanie, na ktorom vyniesol
rozsudok bez jej účasti, čím jej mal odňať právo konať pred súdom a porušil tak jej ústavou garantované
právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že pokiaľ sa jedná o podania žalobkyne, ktoré boli
doručované súdu - urgencie z dôvodu nedoručenia písomností a rozhodnutí o pokute v rámci súdneho
výkonu rozhodnutia, všetky uplatnené právne úkony vychádzajú z dokladov, ktoré má žalobkyňa k

dispozícii a pokiaľ by bola prítomná na pojednávaní, tak pokiaľ sa nenachádzajú v súdnych spisoch
bola by ich predložila súdu. Čo sa týka nepriznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyňa
má za to, že nárok na túto náhradu jej vznikol, poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa
ktorého nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatneskončilo inak než odsúdením zakladá nárok na satisfakciu, nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch. V
danomprípadepodľanázoružalobkyneniejemožnéspochybniť,žežalobkyňaboladlhodobovystavené
vnútornému stresu z trestného stíhania, žalobkyňa si neuplatnila neprimerane vysokú náhradu v

porovnaní s inými, súdmi priznávanými náhradami.

17. O podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd uznesením dňa 18.12.2023 (na čl. 336 – 349
pôvodného spisu XXX/XX/XXXX), a to tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie
vydané súdom prvej inštancie dňa 27.01.2022 a vrátil súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa označila tituly, na základe ktorých si
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tak, že týmto titulom je nesprávny úradný postup
N. B. C. G. pri doručovaní a následnom vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti svojich rozhodnutí
a nesprávny úradný postup N. F. C., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície v konaní
N./X-XXX-XX-XXXX a N. F. C. X, ktorá zamietla sťažnosť žalobkyne voči vznešenému obvineniu. Ďalej
uviedol, že existencia nesprávneho úradného postupu N. B. C. G. v spore nebola spochybnená a bola

vyslovená uznesením U. B. B. zo dňa 29.04.2014, v ktorom dovolací súd konštatoval, že došlo zo strany
súdu prvej inštancie k procesným pochybeniam, ktoré spočívali v nesprávnom doručovaní rozhodnutí,
ale tieto pochybenia boli konvalidované doručením sporných rozhodnutí právnej zástupkyni povinnej
dňa 12.09.2012. Zároveň uviedol, že žalobkyňou označený nesprávny úradný postup N. nenapĺňa
kritériá nesprávneho úradného postupu definovaného ustálenou súdnou praxou, nakoľko žalobkyňou

skutkové vymedzenie nesprávneho úradného postupu našlo svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, ktorým bol rozsudok N. B. C. G. zo dňa 21.10.2014 vydaný pod sp. zn. XX/XX/XXXX,
ktorým bola žalobkyňa v pozícii obžalovanej oslobodená, pretože prokurátor ustúpil od obžaloby v plnom
rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych
autorít, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Odvolací súd preto uviedol, že na základe tohto
záväzného právneho názoru bude v ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať,
či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom, vrátane príčinnej súvislosti, vysporiada sa aj s námietkami vznesenými žalovaným v
odvolanítýkajúcimisapríčinnejsúvislostiavýškyškodyaopätovnerozhodneajožalobkyňouuplatnenej

nemajetkovej ujme vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, resp. nezákonnému rozhodnutiu. K
zrušeniuuzneseniasúduprvejinštanciezodňa27.01.2022odvolacísúduviedol,žetotouzneseniezrušil
vzhľadom na nesprávne ustálenie právneho titulu uplatneného nároku, čím je ustálenie orgán, ktorý
koná v mene štátu predčasné, avšak odvolací súd netvrdil, že je nesprávne. Úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní zároveň bude posúdiť, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu a následne s ním

bude súd prvej inštancie v spore konať.

18. V ďalšom konaní sa súd vysporiadal s otázkou orgánu, ktorý je oprávnený konať v mene štátu a
dospel k záveru, že v predmetnom konaní sú uplatnené dva samostatné a oddeliteľné nároky, pričom
vo vzťahu ku každému z týchto nárokov má štát v konaní zastupovať iný, podľa zákona jednoznačne

určiteľný orgán verejnej moci.

19. Na základe uvedeného konajúci súd dňa 18.11.2024 uznesením rozhodol, že nárok na náhradu
škody vo výške 4 068,50 Eur spolu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur, ktorý
bolskutkovožalobkyňouodôvodňovanývedenímtrestnéhostíhaniaprotijejosobevylúčilnasamostatné

konanie, v ktorom žalovaného v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. zastupuje L. F.
B.. Zvyšný nárok na náhradu škody vo výške 518,28 Eur ostal predmetom pôvodného konania vedeného
pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, v ktorom ako zástupca štátu vystupuje A. B. B. podľa ust. § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

20. Predmetné konanie sa vylúčilo a vedie pod touto spisovou značkou.

21. Podaním doručeným súdu dňa 16.04.2025 žalovaný uviedol, že opätovne s prihliadnutím na
všetky svoje doterajšie vyjadrenia zdôrazňuje, že vzhľadom na pochybenie spočívajúce v nesprávnom
vyznačení doložky právoplatnosti civilným súdom v civilnom konaní Slovenskú republiku by v tomto

konaní malo zastupovať A. B. B.. S poukazom na uznesenie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.10.2020 vydaného pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX sa hovorí iba o súde,
ktorý má oprávnenie posúdiť správnosť súdom vyhotovenej doložky právoplatnosti a nie o iných orgánov
verejnej moci, medzi ktorých patrí aj prokuratúra. Žalovaný zároveň uviedol úkony, za ktoré podľa jehonázoru nie je možné žalobkyni priznať nárok na náhradu škody. Žalovaný ďalej uviedol, že dôkaz o
úkonoch právnej služby - poradách za obdobie rokov 2011 – 2014 predložila žalobkyňa napriek viacerým
výzvam súdu a iným príležitostiam oneskorene, vzhľadom na to ich žalovaný považuje za účelové a

nedôveryhodné. Ďalej uviedol, že zo žalobkyňou predložených príjmových lístkov nie je možné posúdiť,
za aké konkrétne úkony právnej služby mala žalobkyňa vynaložiť peňažné prostriedky, nie je možné
ustáliť základ vzniku týchto trov a účelnosť, žalovaný rozporuje aj tú skutočnosť, že žalobkyňa skutočne
vynaložila predmetné peňažné prostriedky na svoje právne zastupovanie, nakoľko nie je zrejmý rozsah
úkonov právnej služby, za ktoré mali byť predmetné trovy konania uhradené. Žalovaný ďalej poukázal na

rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ohľadne výšky odmeny, ktorú je možné považovať za výdavky
spojené so zastupovaním v trestnom konaní a zároveň poukázal na žalobkyňou nevysvetlené rozpory
ohľadne dôkazov o úhradách odmien za zastupovanie v trestnom konaní.

22. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2025 uviedla k rozporom medzi listinami týkajúcimi
sa úhrady odmeny za zastupovanie v trestnom konaní, že faktúra na čl. 208 obsahuje uvedenie

informácie o zaplatení zálohy vo výške 4 200,- Eur a faktúra na čl. 219 o zaplatení zálohy vo výške
4 160,- Eur, pričom z toho vychádza aj rôzny zostatok na úhradu, faktúra na čl. 208 obsahuje z dôvodu
chyby v písaní nesprávnu sumu zaplatených záloh, pričom vo vzťahu k faktúre na čl. 219 poukazuje
na podanie zo dňa 08.12.2022, v ktorom je zdokladovaná suma zaplatených záloh vo výške 4 160,-
Eur, pričom zostatok vo výške 426,78 eur je zdokladovaný príjmovým pokladničným dokladom zo dňa

22.10.2014 na čl. 218. Suma zaplatených záloh vo výške 4 160,- Eur spolu s uhradeným zostatkom vo
výške 426,78 Eur dňa 22.10.2014 po matematickom spočítaní dáva výslednú sumu 4 586,78 Eur, ktorá
suma korešponduje s podaním žalobkyne zo dňa 23.04.2018.

23.Konajúcisúdvykonalvovecidokazovanievýsluchomžalobkyne,oboznámenímsasobsahomspisu,

ako aj pôvodného spisu vedeného pod sp. zn. XXX/XX/XXXX a jednotlivými listinami predloženými
stranamisporu,akoajichpísomnýmiaústnymivyjadreniamiarelevantnýmirozhodnutiamizpripojeného
trestného spisu bývalého N. B. C. G., sp. zn. XX/XX/XXXX a rešpektujúc záväzný právny názor
odvolacieho súdu zistil nasledovný skutkový stav.

24. Z uznesenia N. F. C., P. D. H. C. F., N. D. F. C., sp. zn. ČVS: N./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 26.2.2010
vyplýva, že žalobkyni bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 TP pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ.

25. Dňa 30.3.2010 podala proti tomuto uznesenia žalobkyňa sťažnosť, o ktorej rozhodla N. F. C. G.,

v konaní pod č. X F. XXXX/XX-XX uznesením dňa 6.4.2010 tak, že sťažnosť žalobkyne bola zamietnutá,
nakoľko nie je dôvodná.

26. Z rozsudku N. B. C. G. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa bola spod
obžaloby prokurátora N. F. C. G. oslobodená podľa § 285 písm. f) TP, pretože prokurátor na HP ustúpil

od obžaloby podľa § 239 ods. 2 TP. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
24.10.2014.

27. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. (na
čl. 7 – 8 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/XXXX) súd zistil, že žalobkyňa požiadala A. B. B. a L. F. B.

o prerokovanie jej nároku na náhradu škody vo výške 4 586,78 Eur, pozostávajúcu (s relevanciou pre
toto konanie) z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške
4 068,50 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur.

28. Z vyjadrenia L. F. B. zo dňa 24.11.2015 (na čl. 10 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/XXXX) súd

zistil, že táto žalobkyni uviedla, že nie je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla pochybením civilného súdu
v inom konaní, keďže trestné konanie bolo len následkom rozhodnutia iného orgánu, nie jeho príčinou,
preto žiadosť odmieta ako zaslanú nepríslušnému orgánu.

29. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 spolu s prílohami (čl. 208

– 210 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/XXXX) súd zistil, že za úkony v civilnom konaní si právna
zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala 518,28 Eur, za úkony právnej služby v trestnom konaní 4 068,50 Eur,
pričom žalobkyňa uhradila na zálohách 4 200,- Eur a ostalo jej doplatiť 386,78 Eur. Z prílohy k faktúreo úkonoch právnej služby v civilnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa mala uhradiť dňa 9.6.2009 zálohu
vovýške100,-Eur,dňa11.11.2009zálohuvovýške100,-Euradňa18.1.2010zálohuvovýške100,-Eur.

30. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 (čl. 219 pôvodného spisu sp.
zn. XXX/XX/XXXX) súd zistil, že za úkony v civilnom konaní si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala
518,28 Eur, za úkony právnej služby v trestnom konaní 4 068,50 Eur, pričom žalobkyňa uhradila na
zálohách 4 160,- Eur a ostalo jej doplatiť 426,78 Eur.

31. Z výpovede žalobkyne (pojednávanie dňa 27.10.2022, zápisnica na čl. 211 – 212 pôvodného spisu
sp. zn. XXX/XX/XXXX) vyplynulo, že táto všetky okolnosti vnímala veľmi negatívne, trvalo to veľmi dlho,
samozrejme museli byť informovaní aj členovia rodiny, aj keď sa snažila maloletého syna nezaťažovať,
avšak všetko malo vplyv aj na jej správanie, bolo viditeľné, že nie je v pohode, čo malo vplyv aj na
maloletého syna, aj na otca žalobkyne, ovplyvnilo to aj jej pracovný život, nakoľko je verejný činiteľ,
zamestnanec O. K. B., od prvej chvíle bol jej zamestnávateľ informovaný o prebiehajúcom trestnom

konaní a zvažoval jej pracovnú pozíciu, často a pravidelne sa na súde informoval o priebehu konania
písomnými žiadosťami, aby vedel ako ďalej vo vzťahu k nej postupovať, žila v strese a neistote, aj postoj
kolegov bol iný, došlo k zmene ich správania voči nej, menili sa ich vzťahy k nej k horšiemu, boli voči
nej podozrievaví, ona sama mala vážne problémy s výkonom, pracuje ako kontrolór daní, napriek tomu
ostala na rovnakej pracovnej pozícii. Z výpovede zároveň vyplynulo, že si žalobkyňa nepamätá ako

hradila právnej zástupkyni odmenu za zastupovanie, avšak zrejme v hotovosti, postupne v priebehu
osobných konzultácií.

32. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.11.2009 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/

XXXX zálohu vo výške 200,- Eur.

33. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.1.2010 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/
XXXX zálohu vo výške 60,- Eur.

34. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.3.2010 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 300,- Eur.

35. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.9.2010 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 500,- Eur.

36. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.2.2011 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/

XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 600,- Eur.

37. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.4.2011 (čl. 217 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu

vo výške 500,- Eur.

38. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.6.2011 (čl. 219 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 500,- Eur.

39. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.5.2012 (čl. 219 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 500,- Eur.

40. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.2.2013 (čl. 219 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 500,- Eur.41. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.1.2014 (čl. 218 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v trestnom konaní zálohu
vo výške 500,- Eur.

42. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.10.2014 (čl. 218 pôvodného spisu sp. zn. XXX/XX/
XXXX) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie doplatok k faktúre č. 23/14
vo výške 426,78 Eur.

43. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 12.10.2011 (čl. 497 pripojeného trestného spisu)
súd zistil, že E. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni
ako štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

44. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 5.3.2012 (čl. 512 pripojeného trestného spisu) súd
zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako

štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

45. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 19.7.2012 (čl. 531 pripojeného trestného spisu) súd
zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako
štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

46. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 1.11.2012 (čl. 578 pripojeného trestného spisu) súd
zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako
štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

47. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 19.2.2013 (čl. 588 pripojeného trestného spisu) súd
zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako
štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

48. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 4.6.2013 (čl. 606a pripojeného trestného spisu) súd

zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako
štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

49. Zo žiadosti o informácie o stave konania zo dňa 28.4.2014 (čl. 658 pripojeného trestného spisu) súd
zistil, že O. K. B. ako zamestnávateľ žalobkyne preverovalo stav trestného stíhania voči žalobkyni ako

štátnej zamestnankyni z dôvodu možného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

50. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

51.Podľaust.§3ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.účinnéhovčasevydaniauzneseniaovznesení

obvinenia platilo, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci (...) a)
nezákonným rozhodnutím.

52.Podľaust.§4ods.1písm.e)zákonač.514/2003Z.z.účinnéhovčasevydaniauzneseniaovznesení

obvinenia platilo, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu L. F. B. K., ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

53. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania uznesenia o vznesení

obvinenia platilo, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

54. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania uznesenia o vznesení
obvineniaplatilo,žeaktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.55. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania uznesenia o vznesení
obvinenia platilo, že právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

56. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase
vydania uznesenia o vznesení obvinenia platilo, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

57. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania

uznesenia o vznesení obvinenia platilo, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

58. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho

rozsudku platilo, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

59. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho
rozsudku platilo, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

60. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho
rozsudku platilo, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

61. Podľa ust. § 17 ods. č zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho
rozsudku platilo, že výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako
výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

62. Podľa ust. § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými

činmi účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku platilo, že celková suma odškodnenia
poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

63. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho
rozsudku platilo, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

64. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase právoplatnosti oslobodzujúceho
rozsudku platilo, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom..

65. Podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2009 platí, že pri
obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jedenúkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, (...).

66. Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2009 platí, že výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“).

67. Podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.7.2013 platí, že výpočtovým

základomnaúčelyvýpočtutarifnejodmenyadvokátazazastupovanieklientavtrestnomkonaníakonaní
o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3.

68. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2009 platí, že odmena vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť

proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, (...).

69. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2010 platí, že odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny,
e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona, (...).

70. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhláška č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.7.2013 platí, že odmena vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, (...).

71. Podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. platnej a účinnej od 1.6.2010 platí, že
odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej
služby:
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

72. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

73. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

74. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP platí, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

75. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP platí, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

76. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP platí, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

77. Za nesporné v konaní súd považoval skutočnosti vyplývajúce z trestného konania vedeného bývalým

N. B. C. G. pod sp. zn. XX/XX/XXXX a v tejto súvislosti to, že uznesením N. F. C., P. D. H. C.
F., odbor justičnej polície Košice, sp. zn. ČVS: N./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 26.2.2010 bolo žalobkyni
vznesené obvinenie a rozsudkom N. B. C. G. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21.10.2014, právoplatným
avykonateľnýmdňa24.10.2014bolažalobkyňaspodobžalobyprokurátoraN.F.C.G.oslobodenápodľa
§ 285 písm. f) TP.

78. Za nespornú v konaní súd ďalej považoval skutočnosť, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.10.2015
požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v tejto súvislosti o zaplatenie sumy vo
výške 4 586,78 Eur, pozostávajúcej aj z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní vo výške 4 068,50 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur. Žiadosť

bola podaná tak na A. B. B., ako aj na L. F. B.. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žiadosti boli totožné
s dôvodmi uvádzanými v žalobe, pričom nebolo sporné, že žalovaný žiadosti nevyhovel ani sčasti.

79. V konaní bola ďalej nesporné, že orgánom konajúcim za štát má byť vo vzťahu ku škode spôsobenej
nezákonným rozhodnutím – nezákonným uznesením o vznesení obvinenia L. F. B..

80. Okrajovo k tejto skutočnosti súd uvádza, že vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu,
konštatujúci, že titulom, z ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní je nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, nemohol akceptovať
námietky žalovaného ohľadne orgánu, ktorý má vo veci štát ako žalovaného zastupovať, nakoľko tieto

vo vzťahu k posúdeniu právneho titulu nároku na náhradu škody ako nezákonnému rozhodnutiu –
uzneseniu o vznesení obvinenia nemali relevanciu.

Aplikované právne normy

81. Súd pre účely rozhodnutia danej právnej veci vychádzal z aplikácie zákona č. 514/2003 Z. z.
účinného v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko podľa názoru konajúceho súdu
dochádza k vytvoreniu protiprávneho stavu v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním momentom
vydania uvedeného nezákonného uznesenia.

82. Čo sa týka peňažných nárokov uplatnených na podklade zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu
pri výkone verejnej moci, konajúci súd zastáva názor, že predpokladom pre vznik nároku žalobkyne ako
poškodenej voči štátu je až zrušenie nezákonného rozhodnutia, resp. oslobodenie spod obžaloby. Pri
rozhodovaní o finančných nárokoch uplatnených žalobkyňou v konaní vrátane uplatnenej nemajetkovej
ujmy aplikoval teda konajúci súd zákon č. 514/2003 Z. z. účinný v čase právoplatnosti oslobodzujúceho

rozsudku súdu, ako aj zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi, na ktorý odkazoval v danom čase zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 17 ods. 4.83. Súd teda pri posudzovaní nárokov žalobkyne vychádzal zo znenia týchto zákonov účinných ku
dňu, kedy mohol byť nárok žalobkyňou uplatnený po prvýkrát, a týmto dňom je deň nasledujúci po
právoplatnosti rozsudku, ktorým bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby.

84. K nezákonnému zásahu voči žalobkyni došlo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, avšak nárok
žalobkyni voči štátu a zároveň právo zo zodpovednosti štátu vzniklo v deň nasledujúci po právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku, t. j. dňa XX.XX.XXXX, kedy svoje práva mohla žalobkyňa prvýkrát uplatniť,
nakoľko bol splnený zákonný predpoklad – oslobodenie spod obžaloby.

Predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu

85. Zákon stanovuje predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím tak, že nimi je existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, existencia škody, a to majetkovej alebo nemajetkovej, vyjadriteľnej v peniazoch

a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

86. Otázka zodpovednosti štátu za škodu v prípade zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia
spod obžaloby bola opakovane riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, či Ústavného
súdu SR (napr. aj v rozsudku sp. zn. XXXX XXX/XXXX z 30.03.2011, v rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX, v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. G.. P. XX/XXXX, G. P. XXX/XXXX, G.. P. XXX/XXXX), v ktorých bol prijatý záver, že v
súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Ten proti komu
bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten kto bol oslobodený spod obžaloby má zásadne právo na

náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada
škody zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá poškodenému vznikla v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené. I keď jedným
zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
zrušeniealebozmenaprávoplatnéhorozhodnutia,ktorýmbolaspôsobenáškoda,trebamaťnazreteli,že
zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená.

87. Vychádzajúc z uvedenej ustálenej súdnej prax súd konštatuje, že štát bez ohľadu na dôvody
a zavinenie zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ak trestné konanie
sa skončilo jeho zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, pričom ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne

právo na náhradu škody, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy. Ide o špecifický prípad zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom sa v konaní o náhrade
škody nevyžaduje rozhodnutie o nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie
o zastavení trestného stíhania alebo právoplatný oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm.
a), b) alebo c) Trestného poriadku.

88. Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v časti zrušenia, resp. zmeny
nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Zmyslu a účelu
tohto ustanovenia zodpovedá výklad, podľa ktorého rovnaké dôsledky ako zrušenie, resp. zmena
nezákonného rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe má tiež rozhodnutie

o oslobodení spod obžaloby z dôvodov podľa § 285 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku, čo
znamená, že v konaní pred súdom sa nepotvrdilo, že by sa stal skutok uvedený v obžalobe alebo,
že by skutok bol trestným činom, prípadne, že by ho spáchal obžalovaný a zakladá to nezákonnosť
rozhodnutí o vznesení obvinenia, ktorých dôsledkom následne bolo samotné podania obžaloby. Danosť
nezákonnosti rozhodnutia sa nemusí prejaviť na začiatku trestného stíhania, prípadne v čase podania

obžaloby, ale môže byť zistená a konštatovaná až v konečnom rozhodnutí v konaní pred súdom, avšak
ani uvedená skutočnosť štát nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku takéhoto zistenia
(napr. oslobodzujúcim rozsudkom) dotknutému subjektu vznikla a ktorá sa v takom prípade primárne
odvíjaodpríslušnéhorozhodnutia,počnúcktorýmbolotrestnéstíhanievedenévočikonkrétnejosobe,t.j.oduzneseniaovzneseníobvinenia.Natakýtoprípadjepotompotrebnéaplikovaťprávnuúpravu,ktoráje
danému prípadu najbližšia, a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

89. Aplikujúc uvedené závery na skutkový stav uvedeného konania je zrejmé, že uznesenie,
ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu, pričom trestné konanie
skončilo právoplatným oslobodením žalobkyne spod obžaloby bolo nezákonným rozhodnutím, za
ktoré objektívne štát nesie zodpovednosť a ktoré žalobkyni založilo nárok na náhradu škody vrátane
nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že bol splnený prvý predpoklad pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to existencia nezákonného
rozhodnutia, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia žalobkyni.

90. Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to vzniku ujmy, súd uvádza
nasledovné.

91. Vo vzťahu k nároku žalobkyne titulom nemajetkovej ujmy, a teda splneniu ďalšieho predpokladu –
vzniku ujmy, súd konštatuje, že každé trestné stíhanie je vždy závažným zásahom do slobody jednotlivca
a vyvoláva negatívny dopad na spoločenský a osobný život stíhanej osoby, ako aj na jej zdravie a je
spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, o to viac, ak sa preukáže, že od počiatku bolo
takéto trestné stíhanie nezákonné, tak ako to bolo v prípade žalobkyne. Aj v prípade žalobkyne súd

konštatuje, že už len samotné trestné stíhanie bolo spôsobilé vyvolať u žalobkyne ako u stíhanej osoby
traumu, pocity frustrácie a zanechať negatívne následky na jej psychickom zdraví. Žalobkyňa naviac
v rámci konania poukazovala na to, že jej ujma bola väčšia ako štandardne pociťovaná nemajetková
ujma z titulu trestného stíhania, a to s prihliadnutím na jej rodinné pomery, súvisiace s maloletým synom,
ktorý trpí viacerými závažnými zdravotnými diagnózami, vyžadujúcimi si špecifický prístup výchovy

a starostlivosti ako aj vzhľadom na jej zamestnanie – prácu v štátnom sektore, ktoré bolo v dôsledku
vedenia trestného stíhania ohrozené.

92. Súd nemohol v súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne prisvedčiť argumentom
žalovaného, že súd v pôvodnom rozsudku vynesenom v predmetnej veci v čase spoločného

prejednávania škody a ujmy v spoločnom konaní z titulu výlučne nesprávneho úradného postupu
civilného súdu nevzhliadol na strane žalobkyne vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúci finančné
odškodnenie, čo by malo byť rozhodným aj pre posúdenie v tomto konaní po vrátení veci odvolacím
súdom.

93. Súd v pôvodnom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia titulu vzniku nemajetkovej
ujmy, ktorým mal byť nesprávny úradný postup civilného súdu ako príčiny vzniku následku v podobe
nemajetkovej ujmy. Za zmeneného, a teda správneho právneho posúdenia veci, záväzne daného
odvolacímsúdom,vrátaneskutkovéhoodôvodneniatohtonárokužalobkyňounapodkladenezákonného
uznesenia o vznesení obvinenia súd konštatuje, že príčinou nemajetkovej ujmy žalobkyne je nezákonné

uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe a právnych názorov najvyšších
súdnych autorít, vrátane ustálenej rozhodovacej praxe súdov spôsobuje nemajetkovú ujmu v súkromnej
sfére jednotlivca, hodnú práve finančného odškodnenia.

94. S ohľadom na uvedené na podklade záväzného právneho posúdenia titulu nemajetkovej ujmy –

nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia súd nemohol v danom prípade dospieť k inému záveru,
ako tomu, že toto rozhodnutie spôsobilo v sfére žalobkyne vznik nemajetkovej ujmy, ktorý je nutné
finančne odškodniť.

95.Základnárokunanáhradunemajetkovejujmy,atoprávenemajetkovejujmyvpeniazochužalobkyne

mal teda súd za daný.

96. Vznik majetkovej škody na strane žalobkyne z titulu nákladov na právne zastupovanie – obhajobu
v trestnom konaní, bol v konaní preukázaný dôkazmi, pripojením trestného spisu N. B. C. G. sp. zn.: XX/
XX/XXXX, z ktorého vyplynuli jednotlivé úkony právneho zastúpenia – obhajoby žalobkyne v trestnom

konaní, ďalej vyúčtovaním úkonov obhajoby právnou zástupkyňou – obhajkyňou žalobkyne a príjmovými
pokladničnými dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila a ktorými preukázala, že z jej strany skutočne došlo
k úhrade odmeny právnej zástupkyni za zastupovanie – obhajobu v uvedenom trestnom konaní.97. Čo sa týka námietok žalovaného proti predmetným dôkazom, nesúlad vyúčtovaní predložených
žalobkyňou bol žalobkyňou dostatočným spôsobom v konaní vysvetlený, keď pochybenie vo vyúčtovaní
bolo spôsobené nesprávnym uvedením a zápočtom záloh vyplatených žalobkyňou. Predmetné

vysvetlenie považoval súd za presvedčivé a dostatočné pre prijatie záveru o existencii vyúčtovania
právnych služieb obhajkyňou žalobkyne, pričom predmetnú chybu, ktorej vysvetlenie zároveň potvrdzujú
aj pokladničné doklady predložené žalobkyňou súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mala
vzbudzovať pochybnosti o dôveryhodnosti týchto dôkazov, ako sa toho domáhal žalovaný.

98. Žalovaný vytýkal príjmovým pokladničným dokladom predloženým žalobkyňou, že tieto nie sú
dostatočným dôkazom o vzniku škody, a to z toho dôvodu, že z nich nie je zrejmé, aké úkony mali byť
zo strany žalobkyne platbami uhrádzané a nie je z nich možné ustáliť základ vzniku trov a ich účelnosť.

99. Konajúci súd sa s uvedenou argumentáciou žalovanej nestotožnil.

100. Pre účely vzniku škody – majetkovej ujmy na strane žalobkyne súd zohľadnil kontext dôkazov, ktoré
v konaní predložila. Z hľadiska vzniku majetkovej ujmy na strane žalobkyne je rozhodným skutočnosť,
že majetok žalobkyne sa zmenšil o peňažné prostriedky vynaložené na účely právneho zastúpenia
– obhajoby v trestnom konaní, čo žalobkyňa preukázala príjmovými pokladničnými dokladmi. Rozpis
úkonov právnej služby, ktoré boli hradené zo strany žalobkyne jej obhajkyni v priebehu trestného

konania, ako aj výška tarifnej odmeny za tieto úkony sú uvedené v predloženom finálnom vyúčtovaní.
Tieto boli hradené jednotlivými platbami počas poskytovania právnych služieb a ich dorovnanie bolo
vykonanénazákladevyúčtovaniaposkončeníobhajoby.Súdnevzhliadavuvedenompostupeúhradyza
poskytovanie právnych služieb žiadnu nezrovnalosť, ani neurčitosť a tento postup považuje za súladný
aj so zákonom o advokácií.

101. Súd však vo vzťahu ku majetkovej škode na strane žalobkyne zohľadnil obranu žalovaného, že
dôkaz o úkonoch právnej služby (poradách) žalobkyňa v konaní nepredložila včas.

102. Žalobkyňa mala možnosť predložiť dôkaz o poradách so svojou právnou zástupkyňou ako úkonoch

právnej služby už od doručenia obrany žalovaného, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni ešte v
novembri 2021, následne na vyjadrenie bola vyzývaná súdom dňa 5.10.2022, bola jej uložená povinnosť
sa vyjadriť na pojednávaní dňa 27.10.2022 a tento dôkaz nepredložila ani na tieto výzvy, ani v podaní zo
dňa 8.12.2022, ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 19.12.2022, ani vo vyjadrení zo dňa 5.1.2023, pričom
tento dôkaz predložila až dňa 23.6.2023 a keďže ide o dôkaz o úkonoch právnej služby z obdobia rokov

2011 – 2014, je zrejmé, že tento dôkaz žalobkyňa mohla predložiť skôr, pokiaľ by bola konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

103. Súd v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na tento dôkaz, nakoľko ho
považoval za nepredložený včas a úkony právnej služby – porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou,

ktorých uskutočnenie bolo zo strany žalovaného namietané, preto považoval za nepreukázané úkony
právnej služby.

104. Základ nároku na náhradu majetkovej škody mal teda súd na strane žalobkyne taktiež za daný.

105. Príčinnú súvislosť ako posledný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovaného voči žalobkyni
súd posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú odkazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
odvolací súd.

106. Príčinná súvislosť je otázkou skutkovou, jej existenciu zisťuje súd, ktorý s ohľadom na konkrétne

okolnosti veci zisťuje, či medzi ujmou a jej príčinou príčinná súvislosť existuje. Podľa teórie tzv.
adekvátnej príčinnej súvislosti platí, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, pričom
súčasne musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

107.Akovyplývazvyššiecitovanejustálenejjudikatúrynajvyššíchsúdnychautorít,danosťnezákonnosti
rozhodnutia o vznesení obvinenia sa nemusí prejaviť na začiatku trestného stíhania, prípadne v čase
podania obžaloby, ale môže byť zistená a konštatovaná až v konečnom rozhodnutí v konaní pred
súdom, avšak ani uvedená skutočnosť štát nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledkutakéhoto zistenia (napr. oslobodzujúcim rozsudkom) dotknutému subjektu vznikla a ktorá sa v takom
prípade primárne odvíja od príslušného rozhodnutia, počnúc ktorým bolo trestné stíhanie vedené voči
konkrétnej osobe, t.j. od uznesenia o vznesení obvinenia. Z uvedeného vyplýva, že nie je pre posúdenie

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným uznesením o vznesení obvinenia smerodajným,
či N. v rámci prípravného konania o nezákonnosti tohto rozhodnutia vedeli, smerodajným je len výsledok
konania,atedaskutočnosť,žekodsúdeniuosoby,vovzťahukuktorejsazačaloaviedlotrestnékonanie,
nedošlo.

108. S prihliadnutím na uvedené súd zastáva názor, že obrana žalovaného v konaní, spočívajúca
v tvrdení, že zodpovednosť štátu má vylučovať skutočnosť, že N. v trestnom konaní nemajú možnosť
preskúmavať správnosť doložky právoplatnosti súdneho rozhodnutia (s poukazom na rozhodnutie
Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX
publikované pod č. R 77/2021), že toto oprávnenie má len súd nemá pre účely posudzovania existencie
príčinnej súvislosti relevanciu.

109. Pre účely vyvodenia zodpovednosti štátu za nezákonné trestné stíhanie je irelevantný moment
zistenia tejto nezákonnosti, či je to štádium konania pred N. alebo až pred súdom, relevantnou je len
skutočnosť, že v závere súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok.

110. Na základe uvedeného súd vzhliadol ako naplnenú aj poslednú podmienku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú žalobkyni, a to príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy na jej strane (majetkovej
aj nemajetkovej) a jej príčiny, ktorou bolo nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, keďže trestné
konanie voči žalobkyni skončilo oslobodením spod obžaloby.

111. Nakoľko mal súd za preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú žalobkyni, v ďalšom sa zaoberal posúdením výšky uplatnených nárokov.

Výška odškodnenia

112. Čo sa týka výšky uplatneného nároku z titulu majetkovej ujmy – škody, súd sa venoval jednotlivým
úkonom špecifikovaným zo strany žalobkyne, a to z hľadiska unesenia dôkazného bremena vo vzťahu
k ich uskutočneniu, ako aj k vyčíslenej výške odmeny za tieto úkony ako špecifickej škody uplatnenej
v tomto konaní.

113. V trestnom konaní vedenom proti žalobkyni pod č. XX/XX/XXXX súd vzhliadol ako preukázané
a účelné úkony právnej služby nasledovné úkony:
- Úkon zo dňa 25.3.2010 – prevzatie a príprava zastupovania + prvá porada 13:00 – 15:00 v hodnote
XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 26.3.2010 – sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia v hodnote XX,XX Eur, ktorý

úkon žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 16.4.2010 – výsluch v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 16.8.2010 – výsluchy svedkov v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 8.9.2010 – podanie v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 10.9.2010 – výsluchy svedkov v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,

- Úkon zo dňa 22.9.2010 – štúdium spisu v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 28.10.2010 – výsluchy svedkov v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 29.10.2010 – výsluchy svedkov v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 13.12.2010 – štúdium spisu v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 17.2.2011 – odpor proti trestnému rozkazu v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná

nerozporovala,
- Úkon zo dňa 12.4.2011 – podanie v hodnote XX,XX Eur, ktorý úkon žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 28.4.2011 – prvé hlavné pojednávanie, pričom súd zohľadnil námietku žalovanej, že za
tento úkon nemožno priznať náhradu škody vo výške XXX,XX Eur, ale len vo výške XXX,XX Eur a to
v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde samotné hlavné pojednávanie trvalo

od 8:30 – 14:40, t.j. 6 skončených hodín, čiže 3x po 2 skončené hodiny,
- Úkon zo dňa 9.6.2011 – podanie v hodnote XX,XX Eur, ktorý žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 29.9.2011 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 29.5.2012 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,- Úkon zo dňa 29.5.2012 – podanie vo veci v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 13.9.2012 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 14.2.2013 – hlavné pojednávanie, kde súd akceptoval námietku žalovanej, že nárok je

možné priznať len vo výške XX,XX Eur, a to v súlade s ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z. z., nakoľko predmetné hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto za neho patrí
odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny,
- Úkon zo dňa 9.4.2013 – hlavné pojednávanie, kde súd akceptoval námietku žalovanej, že nárok je
možné priznať len vo výške XX,XX Eur, a to v súlade s ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004

Z. z., nakoľko predmetné hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto za neho patrí
odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny,
- Úkon zo dňa 10.10.2013 – hlavné pojednávanie, kde súd akceptoval námietku žalovanej, že nárok je
možné priznať len vo výške XX,XX Eur, a to v súlade s ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z. z., nakoľko predmetné hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto za neho
patrí odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom zároveň akceptoval námietku

žalovanej, že s účinnosťou od 1.7.2013 sa zmenil spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny
advokáta v trestnom konaní, pričom výpočet nároku žalobkyne uvedenú zmenu nereflektoval,
- Úkon zo dňa 10.10.2013 – podanie, kde súd akceptoval námietku žalovanej, že s účinnosťou od
1.7.2013 sa zmenil spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta v trestnom konaní,
pričom výpočet nároku žalobkyne uvedenú zmenu nereflektoval, preto je možné ho priznať len vo výške

XX,XX Eur,
- Úkon zo dňa 28.11.2013 – podanie vo veci, kde súd nezohľadnil námietku žalovanej, že za tento
úkon nie je možné uznať vo výške XX,XX Eur, ale len vo výške XX,XX Eur v súlade s ust. § 14 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko v danom podaní nešlo o návrh na zabezpečenie dôkazu, za ktorý
patrí odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, ale návrh na vykonanie dokazovania,

ktorý nie je možné považovať za návrh na zabezpečenie dôkazu, a za tento úkon patrí odmena vo výške
1/12 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako za úkon – podanie na
súd, a priznal teda za tento úkon žalobkyni sumu vo výške XX,XX Eur,
- Úkon zo dňa 28.1.2014 – hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, preto súd
akceptoval námietku žalovanej, že za tento úkon je možné priznať škodu len vo výške XX,XX Eur podľa

ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
- Úkon zo dňa 6.8.2014 – podanie v hodnote XX,XX Eur, ktoré žalovaná nerozporovala,
- Úkon zo dňa 21.10.2014 – hlavné pojednávanie, kde súd akceptoval námietku žalovanej, že za tento
úkon je možné v súlade s ust. § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznať len škodu vo výške XX,XX Eur.

114. Z úkonov vyčíslených žalobkyňou za zastupovanie v trestnom konaní vedenom proti jej osobe súd
neuznal škodu za tieto úkony:
- Úkon zo dňa 15.4.2010 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 7.9.2010 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej

uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 9.9.2010 – výsluchy svedkov v hodnote XX,XX Eur, nakoľko v pripojenom spise sa
nenachádza záznam o uvedenom výsluchu, a žalobkyňa tento súdu nepreukázala,
- Úkon zo dňa 14.9.2010 – porada v hodnote XXX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,

- Úkon zo dňa 12.10.2010 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 29.10.2010 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 2.11.2010 – štúdium spisu v hodnote XX,XX Eur, nakoľko v pripojenom trestnom spise

nie je záznam o štúdiu spisu zo strany právnej zástupkyne žalobkyne v daný deň, uskutočnenie tohto
úkonu teda žalobkyňa nepreukázala,
- Úkon zo dňa 10.11.2010 – výsluch svedkov v hodnote XX,XX Eur, nakoľko v pripojenom spise sa
nenachádza záznam o uvedenom výsluchu a žalobkyňa tento súdu nepreukázala,
- Úkon zo dňa 11.11.2010 – štúdium spisu v hodnote XX,XX Eur, nakoľko v pripojenom trestnom spise

nie je záznam o štúdiu spisu zo strany právnej zástupkyne žalobkyne v daný deň, uskutočnenie tohto
úkonu teda žalobkyňa nepreukázala,
- Úkon zo dňa 17.2.2011 – porada v hodnote XXX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,- Úkon zo dňa 14.4.2011 – podanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko ide o duplicitu podania zo dňa
12.4.2011, za ktorý úkon súd žalobkyni náhradu škody priznal,
- Úkon zo dňa 27.4.2011 – porada v hodnote XXX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej

uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 7.6.2011 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 28.6.2011 – podanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko ide o duplicitu podania zo dňa
9.6.2011, za ktorý úkon súd žalobkyni náhradu škody priznal,

- Úkon zo dňa 28.9.2011 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 25.5.2012 – podanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko sa v pripojenom spise podanie
s uvedeným dátumom nenachádza, žalobkyňa teda nepreukázala jeho uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 29.5.2012 – porada v hodnote XXX,- Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,

- Úkon zo dňa 28.1.2013 – porada v hodnote XX,- Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 29.1.2013 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko podľa zápisnice
o predmetnom pojednávaní na čl. 580 – 581 v pripojenom trestnom spise je zrejmé, že predmetné
hlavné pojednávanie sa neuskutočnilo a právna zástupkyňa žalobkyne bola telefonicky odvolaná, teda

sa pojednávania nezúčastnila,
- Úkon zo dňa 13.2.2013 – porada v hodnote XX,- Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 28.5.2013 – porada v hodnote XX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,

- Úkon zo dňa 29.5.2013 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko v spise sa nenachádza
zápisnica o uvedenom úkone, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.4.2013 na čl. 595 – 597
vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo odročené na dňa 4.6.2013, teda v máji sa hlavné pojednávanie
nekonalo,
- Úkon zo dňa 4.6.2013 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko zo zápisnice o tomto

hlavnom pojednávaní v pripojenom trestnom spise na čl. 603 – 604 je zrejmé, že právna zástupkyňa
žalobkyne sa na predmenom hlavnom pojednávaní nezúčastnila, ospravedlnila svoju neúčasť,
- Úkon zo dňa 2.10.2013 – porada v hodnote XX,- Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 20.11.2013 – porada v hodnote XXX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej

uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 28.11.2013 – hlavné pojednávanie v hodnote XX,XX Eur, nakoľko zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní na čl. 640 – 641 v pripojenom trestnom spise je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobkyne
sa na predmetnom pojednávaní nezúčastnila,
- Úkon zo dňa 24.1.2014 – porada v hodnote XX,- Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej

uskutočnenie,
- Úkon zo dňa 20.10.2014 – porada v hodnote XXX,XX Eur, nakoľko súdu nebola preukázané jej
uskutočnenie.

115. Náhradu škody vo výške odmeny za úkony právnej služby v trestnom konaní vzhliadol súd ako

odôvodnenú a preukázanú vo výške X XXX,XX Eur.

116. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to
vo výške X XXX,- Eur.

117. Svoj nárok odôvodňovala tým, že v dôsledku trestného konania, ktoré sa voči jej osobe viedlo
55 mesiacov (od 3/2010 do 10/2014) bolo poškodené jej E. A. a hrozilo jej F. T. T., bolo ohrozené jej
sociálneho postavenia, ako aj jej A. E., o ktoré sa osobne starala, nakoľko v prípade straty zamestnania
by ostala s E. I. F., celá situácia v zamestnaní bola pre ňu traumatizujúca, čo v spojení s náročnou
starostlivosťou o dieťa B. F. H. H. H. B. vyvolalo neprimeranú psychickú záťaž, v zamestnaní bola

poškodená jej vážnosť, nakoľko celá situácia vyvolávala v očiach jej kolegov posmešky a šuškanie a
dlhodobý stres vyvolaný niekoľkoročným trestným stíhaním spojený s reálnou hrozbou F. T. T. viedol
k tomu, že sa utiahla do seba a vyhýbala sa kolegom. Konajúci súd z dôkazov nachádzajúcich sa
v pripojenom spise, lekárskych správ nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise N. F. C. G. pod č. ČVS:N./X-XXX-XX-XXXX mal za preukázané, že žalobkyňa bola rozvedená a žila sama s A. E., synom F. I.,
ktorý má T. T. F. J. B. U. B., inú ako v prípade detí I. Q. T. F.. Konajúci súd mal z pripojeného trestného
spisu N. B. C. G. sp. zn.: XX/XX/XXXX za preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne sa pravidelne

písomne informoval o stave vedeného trestného konania, o. i. žiadosťami na čl. 497, 512, 531, 578,
588, 606a a 658 pripojeného trestného spisu, pričom predmetné žiadosti boli koncipované v tom zmysle,
že informácie o výsledku trestného stíhania sú pre zamestnávateľa žalobkyne potrebné z toho dôvodu,
že A. I. F. F. B. M. F. podľa ust. § 52 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

118. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení dospel konajúci súd k záveru, že žalobkyňa
nepochybne žila počas vedenia trestného konania v odôvodnenej obave o svoj budúci príjem, žila
v strachu o stratu zamestnania, čo sa zrejme muselo odzrkadliť aj na jej psychickom stave, ktorý
následne musel ovplyvňovať aj jej správanie voči jej synovi, pre ktorého takéto vypäté prostredie
s ohľadom na jeho E. určite nebolo vyhovujúce. Je zrejmé, že nezákonné 4,5 roka trvajúce trestné

konanie vedené voči žalobkyni, ktoré mohlo mať za následok stratu D. T. a T. N. D. K. na žalobkyňu
muselo vplývať negatívne.

119. Konajúci súd teda prihliadol na to, že žalobkyňa bola v rozhodnom čase N. A. A. B., ktorý má T. T. F.,
ktoréhostarostlivosťsivyžadovalavyššiumierupotrebypsychickejpohodyarovnováhymatky,prihliadol

na psychický tlak, stres a strach, v ktorom sa žalobkyňa počas trvania trestného konania nachádzala
a ktorá psychická nepohoda sa nepochybne prenášala aj do rodinného života žalobkyne a jej A. B..
Súd taktiež prihliadol na dĺžku trvania nezákonného trestného stíhania voči žalobkyni v trvaní 4,5 roka,
prihliadol na to, že žalobkyňa pracuje ako M. T., C. E., t. j. s určitým spoločenským postavením, ktoré
určite bolo vedeným trestným konaním narušené.

120. Na druhej strane však konajúci súd prihliadol aj na to, že trestné stíhanie bolo voči žalobkyni
vedené neväzobne, nebola teda obmedzená na osobnej slobode, taktiež prihliadol aj na skutočnosť, že
so žalobkyňou v dôsledku vedeného trestného stíhania nebol skončený M. F., teda o svoj zdroj príjmu
reálne neprišla a zároveň v konaní nebolo preukázané, že by zdravotný stav jej samej, resp. jej A. E.

bol v dôsledku vedeného trestného stíhania značne, neodvrátiteľne, či inak zhoršený.

121. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, ako aj s prihliadnutím na závery ustálenej judikatúry
najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých nezákonné vedenie trestného stíhania spôsobuje vznik
nemajetkovej ujmy hodný finančného odškodnenia, dospel k záveru, že vedenie trestného stíhania

voči žalobkyni nepochybne malo následky v jej súkromnom živote (strach, stres, psychické vypätie)
aj spoločenskom uplatnení (odsudzovanie zo strany kolegov v práci), vedenie trestného stíhania proti
žalobkyni bolo nepochybne zásahom do jej osobnostných práv, bolo preukázané, že vzhľadom na jej
rodinné pomery bola ujma v jej súkromnom živote značnejšia s ohľadom na spolužitie a starostlivosť
o A. B. so závažnými zdravotnými problémami, na druhej strane však nebolo preukázané, že by boli

žalobkyni spôsobené také následky, ktoré by boli nezvratné, resp. ťažko zvrátiteľné (strata zamestnania,
závažné zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, alebo členov jej rodiny).

122. Pri posudzovaní nemajetkovej ujmy žalobkyne súd vychádzal aj z rozhodnutí súdov v obdobných
veciach.

123. Napríklad Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 11.6.2024 priznal
žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške X XXX,- Eur za nezákonné trestné stíhanie v trvaní 2 rokov,
teda 24 mesiacov, čo predstavuje nemajetkovú ujmu vo výške XXX,XX Eur za mesiac nezákonného
trestného stíhania. Ďalej Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.

XXX/XX/XXXXdňa19.3.2024potvrdilrozsudokbývaléhoN.B.C.G.,ktorýmtentopriznalstranežalobcu
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške X XXX,- Eur za 3,5 roka nezákonného trestného stíhania, teda za
42 mesiacov, čo za jeden mesiac trestného stíhania predstavuje sumu vo výške XX,XX eur. Ďalej Krajský
súd v Košiciach rozsudkom vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX dňa 7.8.2024
potvrdil rozsudok A. B. C., ktorý priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške X XXX,- Eur za 3,3 roka

nezákonnéhotrestnéhostíhania,čoje39mesiacov,ačopredstavujenemajetkovúujmuzajedenmesiac
trestného stíhania vo výške XXX,XX eur.124. Zohľadniac dĺžku nezákonného trestného stíhania vedeného proti žalobkyni v trvaní 55 mesiacov,
výšku hroziaceho trestu odňatia slobody (1 – 5 rokov), skutočnosť, že žalobkyňa nebol stíhaná väzobne,
ani obmedzená na osobnej slobode, hroziacu stratu príjmu pre možné skončenia zamestnania – M. F.

U. E. P., súd uvážil, že bol preukázaný zásah v rámci morálnej, rodinnej a súkromnej sféry žalobkyne
deštruktívnejšie než je obvyklé (vzhľadom na spolužitie a starostlivosť o A. B. B. T. T. F. H. M. T.
J. B. I.), s prihliadnutím však na skutočnosť, že nebol preukázaný žiadny nezvratný následok na
zdravotnom stave žalobkyne, jej rodinných príslušníkov, ako ani v jej pracovnom živote a zohľadniac aj
prax odvolacieho súdu – Krajského súdu v Košiciach súd dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná

výška nemajetkovej ujmy v rozsahu X XXX,- Eur za nezákonné trestné stíhanie, čo pri danej dĺžke
trestnéhokonaniapredstavujesumuXX,XXEurzamesiacnezákonnéhotrestnéhostíhaniajeadekvátna
týmto okolnostiam a priznal žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v ňou požadovanej výške
X XXX,- Eur, ktorú považoval za primeranú, tzn. vo výške nad rámec maximálnej výšky náhrady, ktorou
je 10 násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy v roku 2010 (10x 307,70 Eur, dokopy 3 077,- Eur), podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z., ktorú by bolo možné priznať obetiam trestných činov znásilnenia,

sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania, zároveň však neprekročil celkovú sumu odškodnenia
poskytovanú podľa tohto zákona, ktorá nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy (50x
307,70 Eur, dokopy 15 385,- Eur).

Paričná lehota

125. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP platí, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

126. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na

plnenie. Lehota na plnenie je stanovená v odseku 3 tohto ustanovenia a zásadne tvorí tri dni. Len v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu
súd stanoví podľa okolností daného prípadu.

127. Žalovaný v konaní uviedol, že v prípade, ak bude zaviazaný rozhodnutím súdu na plnenie

v prospech žalobkyne, žiada o určenie dlhšej paričnej lehoty, a to vzhľadom na náročné administratívno-
technické postupy na L. F. B..

128. Konajúci súd posúdil žiadosť žalovaného vyplývajúcu z jeho procesného oprávnenia žiadať dlhšiu
paričnú lehotu v kontexte procesného práva žalobkyne na plnenie v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a dospel k záveru, že zabezpečenie plnenia L. F. B. ako ústredným štátnym orgánom
nepochybne podlieha zložitým administratívnym a technickým postupom, v porovnaní s plnením napr.
fyzickou osobou a zároveň, predĺženie paričnej lehoty z 3 na 30 dní nebude predstavovať zásah do práv
žalobkyne nad mieru primeranú týmto okolnostiam.

129. S ohľadom na uvedené súd vyhovel žiadosti žalovaného a určil lehotu na plnenie na 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Náhrada trov konania

130. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

131. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

132. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

133. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že vo vzťahu

k nároku na náhradu škody, kde bola žalobkyňa s uplatneným nárokom vo výške 4 068,50 Eur úspešná
len v časti 1 656,06 Eur, t.j. v rozsahu 40,70 %, súd priznal žalovanému ako úspešnejšej strane sporu
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalobkyni v rozsahu 18,60%
(100% - úspech žalobkyne 40,70% - neúspech žalovaného 40,70%).134. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd prihliadol na to, že v konaní bolo
nepochybne preukázané, že žalobkyni bola nezákonným rozhodnutím spôsobená ujma, čo možno

považovať za úspech žalobkyne v základe nároku, a naviac bola žalobkyňa s nárokom úspešná aj vo
vzťahu k uplatnenej výške.

135. Na základe uvedeného súd aplikujúc zásadu úspechu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak,
že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujme

v rozsahu 100% z priznanej výšky nemajetkovej ujmy.

136. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia
opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 25, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2025