Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523201474
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523201474.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: IFIS investiční fond, a.s.,
so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 243 167 17, Česká republika,
právne zastúpeného: Nosko & Partners s.r.o, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860
107, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 5.615,70

eur s príslušenstvom, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 6Csp/53/2023-118 zo dňa 19.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu UBC 2020, k.s. ako správcu úpadcu Silverside, a.s.
v konkurze, ktorý sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny 5.615,70 eur, ďalšej istiny 873,60 eur, úrokov
vo výške 2.410,96 eur, pokuty vo výške 1.101,24 eur a ďalej úrokov z omeškania, ktoré presne vyčíslil.

3. Na spoločnosť Silverside, a.s. bol vyhlásený konkurz. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, pod sp.zn. 31K/25/2022 bol vyhlásený konkurz na
úpadcu Silverside, a.s. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený pôvodný žalobca, spoločnosť
UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava.

4. Žalobca, správca konkurznej podstaty, si uplatnil voči žalovanému celú pohľadávku, ktorá vznikla na
základe zmluvy o úvere, kde pôvodne spoločnosť Silverside, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške

6.500,- eur. Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to konkrétne podľa § 46 ods.
1 tohto zákona, vyhlásením konkurzu ex lege nastal účinok zosplatnenia pohľadávky žalobcu.

5. Preto si žalobca voči žalovanému uplatnil požadovanú sumu.

6. V priebehu konania pôvodný žalobca, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, postúpil túto

pohľadávku na aktuálneho žalobcu, na spoločnosť IFIS investiční fond, a.s.

7. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal obsah žaloby a vyjadrenia strán sporu.
Vec podriadil pod ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pod ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 54
ods. 1 až 3, § 53 ods. 9 a § 544 ods. 1 a § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z § 1 ods. 2, z §
2 písm. d), z § 7 ods. 1, 2, z § 9 ods. 1 Zákona o úveroch a aplikoval aj zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii, a to konkrétne ustanovenie § 44 ods. 3, § 46 ods. 1 a § 91 tohto zákona.8. Prvoinštančný súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver
vo výške 6.500,- eur dňa 20.1.2020. Žalovaný ako dlžník tento úver spočiatku splácal v dojednanej
výške. Z prehľadu platobnej disciplíny bolo zistené, že dňa 24.09.2020 došlo k zmene „skrátením počtu

mesačných splátok“, pričom do 14.12.2020 žalovaný platil splátky vo výške 18,20 eur a následne uhradil
ažsplátku29.10.2021vovýške100,-eur.Vmesiacinovember2021neuhradilžiadnusplátkuavmesiaci
december 2021 splátku vo výške 100,- eur, 1,50 eur a 30,- eur.

9. Veriteľ opakovane účtoval dňa 24.12.2021, 31.01.2022, 28.02.2022, 02.03.2022, 31.01.2022,

29.04.2022 úroky za obdobie odkladu. Poslednú splátku, ktorú žalovaný zaplatil, bola dňa 29.04.2022
vo výške 103,- eur.

10. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vyhlásením konkurzu ex lege nastal účinok zosplatnenia
úveru. Automatická splatnosť pohľadávok podľa § 46 ods. 1 Zákona a konkurze a reštrukturalizácii je
vytvorená zákonnou fikciou, ktorá pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze, čo znamená, že v prípade

zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná lehota splatnosti záväzkov. Keďže zákonná fikcia je zákonom
vytvorená iba pre účely konkurzu, znamená, že v prípade speňaženia pohľadávky postúpením sa
lehota splatnosti splátky opäť obnovuje. Žalobca v konaní preukázal, že v rámci speňažovania majetku
pôvodného veriteľa v konkurze došlo k postúpeniu pohľadávok úpadcu na žalobcu. Išlo o odplatné
postúpenie pohľadávky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňovala uhrádzať úver v splátkach do

28.01.2025, pričom platobná disciplína žalovaného bola taká, že mal opakovane povolený odklad
splátok, prípadne malo dôjsť k zmenám skrátením počtu mesačných splátok a nie je možné ustáliť, či
a v akom rozsahu je úver splatný, nakoľko žalobca k tomu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, či jeho nárok v časti istiny a úrokov je splatný a v akom rozsahu.
Žalobca neuviedol, akým spôsobom nepravidelné platby žalovaného započítaval na dlžných čiastkach

úveru a s akými splátkami, kedy bol v omeškaní. Zmeny vo výške splátok žalobca nevysvetlil. Ďalej
žalobca nevysvetlil, z akého dôvodu účtoval zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z omeškaných splátok,
ktoré vyčíslil v rôznej výške za obdobie splatnosti splátok od 29.03.2021 do 29.09.2022. Prvoinštančný
súd upriamil žalobcu, že je povinnosťou strany uviesť skutkové tvrdenia, a toto bremeno tvrdenia musí
byť doplnené dôkazným bremeno pre to, aby žalobca mohol byť úspešný v spore. Žalobca však žiadne

skutkové tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje sankcie z omeškania vo forme zmluvnej pokuty
a o úrokoch z omeškania neuviedol. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia
v tomto rozsahu uplatneného nároku. Žalobca si uplatnil tiež zmluvnú pokutu a úrok z omeškania zo
zosplatnenej istiny 4.175,72 eur od 01.10.2022, vyčíslené do podania žaloby. Ani k tomuto žalobca
neuviedolžiadneskutkovétvrdenia,čiuvedenýpostupvyčísleniazosplatnenejistinyboldôvodnýaakým

spôsobom žalobca vyčíslil časť zosplatnených splátok nebolo zo strany žalobcu taktiež preukázané.
Vzhľadom na uvedené okolnosti súd žalobu zamietol.

11. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, avšak tomuto v konaní žiadne preukázateľné trovy

nevznikli, preto súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca ako
odvolací dôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca v odôvodnení
uviedol, že prvoinštančný súd zamietol žalobu preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, avšak

prvoinštančný súd svoj argument neoprel o relevantné zákonné ustanovenie, resp. neoprel o žiadne
zákonné ustanovenie a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj skutkový a právny záver. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu nie je správne, pretože je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a tak aj
nesprávne. Žalobca poukázal na ustanovenie Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na Čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a na Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ďalej na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov, kde rozhodnutie prvoinštančného súdu obsahuje len
pár krátkych viet, čo nepostačuje na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd sa nevysporiadal
so všetkými podstatnými argumentami žalobcu.

13. Žalobca sa nemôže stotožniť s právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k zosplatneniu
úveru, keď je toho názoru, že pokiaľ v konkurznom konaní nastala splatnosť záväzku, táto splatnosť
peňažnej pohľadávky postúpením sa neobnovuje. Preto žalobca je toho názoru, že rozsudokprvoinštančného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť vec na konanie opätovne prvoinštančnému súdu.
Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

14. K odvolaniu žalobcu žalovaný nezaujal žiadne stanovisko, hoci bol na tento úkon vyzvaný.

15. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

16. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca namietal v odvolaní existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz

ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

18. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie
odvolacieho dôvodu však pôjde len vtedy, ak toto pochybenie má určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje

záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Teda pokiaľ sa hodnotí pochybenie súdu v kontexte
celého konania a pokiaľ je možnosť, že by toto pochybenie súdu bolo napraviteľné a v celom rozsahu
reparovateľné v odvolacom konaní, v takom prípade čiastkové pochybenie samo o sebe nepredstavuje
porušenie práva na spravodlivý proces a odvolací súd prípadné pochybenie napraví.

19. Základným právom vyplývajúcim z práva na spravodlivý súdny proces je riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia
v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa
zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu, uviesť dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na

spravodlivý proces. Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení
rozhodnutia súdu daná odpoveď, avšak trvá na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument.

20. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,

ako aj právnej stránky veci. Právne závery, pokiaľ z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, takéto rozhodnutie nie je v súlade s Čl.
46 ods. 1 Ústavy SR alebo Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie súdu musí vo svojej argumentácii, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení, byť konzistentné
a argumenty musia podporiť príslušný záver. Rozhodnutie musí byť celkovo presvedčivé tak, aby

boli prijateľné a racionálne, nielen pre širšiu právnickú ale aj laickú verejnosť, a aby boli spravodlivé
a presvedčivé.

21. Obdobným spôsobom k riadnemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia pristupuje aj Najvyšší súd
SR a bez riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je možné o nároku žalobcu v prejednávanej

veci riadne rozhodnúť, pokiaľ odvolací súd nemá k dispozícii náležité skutkové a právne závery
prvoinštančného súdu.22. Platí, že podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. Ustálenie skutkového stavu a nedostatočne zistený skutkový stav je podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f) CSP ďalším odvolacím dôvodom, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Z obsahu spisového materiálu vyplývajú určité dôkazy, ktoré mal súd k dispozícii a na základe ktorých
bolo potrebné ustáliť skutkový stav uplatňovaných nárokov žalobcu a jeho právneho predchodcu.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd dôkazy, ktoré mal k dispozícii nevyhodnotil
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a svoje
vyhodnotenie dôkazov neuviedol v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Nedostatočne zistený skutkový stav je vadou súdneho rozhodnutia,
ktoré má za následok, že odvolací súd nemá skutkový stav, ktorý by bol pre jeho posúdenie odvolacích
argumentovzáväznýaniejejasné,zakýchskutkovýchzáverovprisvojichprávnychzáverochvychádzal

prvoinštančný súd. Skutkové okolnosti, ktoré mal zistiť prvoinštančný súd, nie sú uvedené v písomnom
vyhotovenísúdnehorozhodnutiaanazákladetaktonedostatočnezistenýchskutkovýchokolnostínebolo
možné vec právne správne posúdiť.

24. Nedostatočné právne posúdenie je ďalším odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,

podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu
rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd neaplikoval príslušnú právnu normu,
aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
správne zvolenú a správne interpretovanú právu normu nesprávne aplikoval.

25. Vzhľadom na to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nemá náležite zistený skutkový stav, nie je
čo zatiaľ právne posudzovať, a preto nie je možné posúdiť, či právne posúdenie je alebo nie je správne.

26. Všetky uvedené odvolacie dôvody však spolu vo vzájomnej súvislosti spočívajú v porušení práva na

spravodlivý súdny proces, ktoré právo bolo porušené tým, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.

27. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok pre nepreskúmateľnosť zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

28. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude prioritne ustáliť skutkový stav. Prvoinštančný
súd zistí, či uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má spotrebiteľský
charakter, skutkovo túto zmluvu posúdi a následne vyhodnotí, či a v akom rozsahu mohlo dôjsť
k zosplatneniu úveru podľa § 46 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Je potrebné ustáliť
v akom rozsahu a aký uplatnený nárok reálne bol predmetom konkurzného konania, na ktorý sa osobitné

ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzťahovali. Ani v konkurznom konaní
nie je vylúčené, aby úverový vzťah bol posúdený z pohľadu náležitosti úverovej zmluvy. Následne
bude potrebné zistiť, či došlo preukázateľne k riadnemu postúpeniu pohľadávky na aktuálneho žalobcu,
a teda, či žalobca reálne je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nárokov voči dlžníkovi, teda
žalovanému a aký charakter tieto nároky majú, či ide o nárok zo splatnej pohľadávky alebo či ide o nárok,

ktorý obnovuje svoje zmluvné dojednania pred zosplatnením. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nárok
je uplatňovaný nielen zo zmluvy o úvere, ale javí sa, že aj z poistnej zmluvy.

29. V ďalšom konaní o veci bude povinnosťou súdu zaoberať sa aj rozhodovaním o trovách konania,
a to nielen o trovách prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.