Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119011489
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Špirek
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4119011489.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Špireka a prísediacich A. B.
B. a C. D. E., v trestnej veci proti obžalovanému F. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127
odsek 5 Trestného zákona, § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
od bližšie neurčeného dňa, najmä od roku 1997 kedy sa spolu s celou rodinou presťahoval do rodinného
domu v Choči, do 28.1. 2016 kedy bol vzatý do väzby v inej trestnej veci, v obci Choča v rodinnom dome
č. 73, opakovane fyzicky a psychicky týral poškodenú J. G., ktorá bola jeho manželkou a žila s ním

a s ich spoločnými maloletými deťmi v spoločnej domácnosti až do 28.1.2016 v rodinnom dome v obci I.
K. XX tak, že jeho agresívnym správaním, využívajúc fyzickú a psychickú prevahu, silu a nadradenosť
v nej opakovane niekoľkokrát týždenne vyvolával strach, úzkosť a napätie tým, že si od nej vynucoval
pohlavný styk, bezdôvodne jej obmedzoval prístup k peniazom a k jej vlastnej mzde, s ktorou nemohla
žiadnym spôsobom nakladať, peniaze jej prideľoval tak, že dostávala 7 € týždenne iba na cestovné do
práce a späť, preto ani nenakupovala potreby do domácnosti, nakoľko podľa obvineného intelektuálne

nie je schopná hospodáriť a je negramotná, ak niekedy nakupovala, musela predložiť vyúčtovanie, keď
prišla domov, oplzlými, vulgárnymi slovami ju hrubo obviňoval zo sexuálnych stykov s inými mužmi,
dokonca jej niekoľkokrát skontroloval po príchode domov intímne miesta, či nemá stopy po sexuálnych
stykoch, vulgárnymi výrazmi ju ponižoval a urážal takým spôsobom, že deťom vravel, aby sa svojej
hlúpej matky na nič nepýtali, pretože nemá dosť rozumu, ak prejavila vlastný názor, alebo s obvineným
nesúhlasila,nadávaljejvulgárnymiaoplzlýminadávkami,keďtrestalichdetitak,žeichbilpäsťami,kopal
ich a oplzlo im nadával, nemohla nič povedať, pretože dostala päsťou aj ona a bála sa ho, ponižoval

ju tak, že do nej hádzal hnilé jablká, hodil do nej fľašu s močom, bezdôvodne a za bezvýznamné
veci vyvolával konflikty, za ktoré ju potom fackoval po tvári, ťahal za vlasy, pričom intenzitu týchto
fyzických útokov stupňoval do úderov päsťami a kopancov nohou, pričom nebral ohľad kam ju udiera,
v posledných rokoch ju opakovane udieral najmä do brucha, asi od júla 2015 sa jej opakovane vyhrážal,
že ak podá na neho trestné oznámenie, všetko jej spočíta a nedožije sa príchodu policajtov, hovoril
o poškodenej, že je psychicky chorá a patrí na psychiatriu, rodinu nadmerne zaťažoval mnohými úvermi

a pôžičkami, z ktorých niektoré poškodená doteraz spláca v takej výške, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na základné životné potreby, psychických a fyzických útokov na poškodenú a dlhodobého,
opakovaného ponižovania sa dopúšťal aj pred ich deťmi, v dôsledku čoho maloleté deti svoju matku
vôbec nevnímali a nerešpektovali ako osobu s autoritou rodiča, preberali správanie a výrazy obvineného
voči poškodenej, neposlúchali ju, čo poškodená pociťovala ako neúmerné fyzické a psychické príkorie
s chronickým úzkostno depresívnym prežívaním,
t e d a :blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, neodôvodneným

obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, tento čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e), odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 5 Trestného zákona, § 138 písmeno b) Trestného
zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona, podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný
a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 1To/67/2021 zo dňa 18.01.2022, právoplatný dňa 18.01.2022, (ktorým bol zrušený výrok o treste

rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/69/2017 zo dňa 14.11.2018) ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
natietovýrokyobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Nitre podala dňa 22.11.2019 na F. G. obžalobu 2 Pv 885/2016/4403
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e), odsek 3

písmeno d) Trestného zákona s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným
materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania. Po nariadení hlavného
pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorkou obžalovaný F. G. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a)
Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe
prokurátorky.

Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, a to
výsluchom obžalovaného F. G., svedkyne – poškodenej J. K. (predtým Némovej), svedkyňu D. G.,
svedkyňu L. M., svedkyňu A. G., svedka A. G., svedka L. G., svedka D. G., prečítaním zápisnice o
výsluchuzprípravnéhokonaniasvedkaF.G.asvedkyneJ.G.,znalkynePhDr.KarinHaidovejaznalkyne

MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a následne boli oboznámené listinné dôkazy.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný F. G. (ďalej len „obžalovaný, otec, manžel“) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

uviedol, že obžaloba je kompilácia konfabulácií. Od júla 2015 došlo k rozdeleniu skutku na dve konania,
čo bolo nezákonné a účelové. Z predchádzajúceho trestného konania ho oslobodili a toto konanie má
zabezpečiť, aby za každú cenu skapal. Na svoju obranu uviedol, že nemohol týrať svoju rodinu, nakoľko
nebol ani fyzicky prítomný, nakoľko bol od roku 2011 stále v robote mimo domu s tým, že pracoval v 9
bezpečnostných firmách. Taktiež v znaleckom posudku sú lapidárne klamstvá a mnoho rozporov. Má 66

rokov, vyše 30 rokov žil v jednej rodine, 40 rokov platil dane, vyprodukoval 8 detí. Podľa obžalovaného
poškodená vyprodukovala mnoho klamstiev, za ktoré bol tri roky vo väzbe za skutok, ktorý sa nestal.
Na otázky doplnil, že od roku 1997 žil až do júla 2015 s celou rodinou, t.j. s poškodenou a 8 deťmi.
Za celé obdobie sa nenachádza v ich zdravotnej dokumentácii nič v súvislosti s potrebou zdravotného
ošetrenia v kontexte jeho osoby. Ani voči poškodenej a ani voči deťom. K osobe poškodenej sa vyjadril,

že ide o špecifickú osobnosť, ktorá bola z neúplnej rozvedenej rodiny, kde bola dominantná matka, ktoránevychovávala deti štandardne, požívala alkohol vo veľkej miere, vyštvala z domu okrem muža aj svoju
dcéru (poškodenú), nezvládala výchovu svojich detí, ktoré vychovávala ulica a kriminál. Poškodená
bola najstaršia, nebola v poriadku a dodnes berie tabletky. Výchovu detí nezvládala, pri banálnych

veciach kričala a naopak, keď sa deti dopúšťali niečoho zlého, tak nereagovala. K hádkam uviedol,
že sa v podstate nehádali, od začiatku videl napredovanie, pretože poškodená bola nekonfliktná, dala
si povedať, aj keď to niekedy trvalo dlho. Vzťahy sa pokazili podľa obžalovaného v roku 2014-2015,
keď robil dlhšie mimo domu, s tým, že mal podozrenie, že má nejakého iného partnera. K svojím
zamestnaniam uviedol, že v roku 1997 robil na živnosť pre poisťovňu, v roku 1998 sa presťahovali na I.,

kedy stále robil pre poisťovňu. V roku 1999 robil vedúceho skladu vo Vrábľoch s tým, že zo zdravotných
dôvodov bol doma do roku 2003. Od roku 2003 robil v Nitre v zdravotnej poisťovni. Následne v roku
2004 robil pre Kooperativu v Nitre. Od roku 2005 robil externe pre Volkswagen a neskôr aj interne do
31.12.2009. Od roku 2010 bol nezamestnaný, prekonal infarkt a spravil si kurz pre bezpečnostné služby.
Robil v bezpečnostných službách. Od júla 2017 začal robiť v Žiline. Pokiaľ ide o bývanie, väčšinou býval
s rodinou do roku 2011, potom trávil čas aj na ubytovni v Bratislave. Od roku 2005 do roku 2009 dokonca

pracoval s poškodenou v jednom zamestnaní. Obžalovaný poprel, že by sa na adresu svojej ženy
vyjadroval vulgárne alebo oplzlo, ponižoval ju, obmedzoval jej prístup k peniazom, k mzde, zakazoval jej
nakupovať, ísť na nákupy alebo ju v tom obmedzoval, kontroloval poškodenú, či mala s niekým pohlavný
styk,prípadnejufyzickynapádalalebosajejvyhrážal.Právenaopak,obžalovanýuviedol,žesamostatne
hospodárila s financiami, mala prístup k finančným prostriedkom, dokonca mala vlastné auto, hospodárili

v spoločnej domácnosti, nakupovať chodil on, pretože mu to poškodená nakázala, nikdy jej vulgárne,
oplzlo nenadával, neponižoval ju, dokonca uviedol, že jej nikdy nepovedal inak ako Evka alebo Evička
stým,žesaknejchovalslušne,nekontrolovalju,nikdyjunebilanifyzickynenapádalavžiadnomprípade
sa jej nevyhrážal. Až keď si poškodená vymyslela krivé obvinenie naňho, pripustil, že dňa 28.01.2016
jej povedal na to, keď doniesla plienku a hodila ju na zem, že „Evka, ak to urobí 5-ročné dieťa, dá

sa to pochopiť, ak to urobí 50-ročný človek, mal by zvážiť návštevu odborníka.“ Podľa obžalovaného
najtvrdšie z jeho strany bolo to, keď ju párkrát oslovil J., pretože väčšinou jej hovoril zdrobneninami.
K úverom a pôžičkám uviedol, že keďže nie vždy mali dostatok finančných prostriedkov, tak si ich ako
rodina zobrali. Splácali ich spoločne. O poškodenej sa vyjadril, že nebola spôsobilá na výchovu detí,
pretože málokedy od nich niečo vyžadovala. Dala deťom najesť, obliekla ich, obula, prípadne ich naučila

základnéúkony.Ostatnézručnosti–učiťsa,písať,čítaťaďalšiepotrebypoväčšinerobilon.Akovyrastali
najstaršie deti, tak im pomáhali tí najmladší.

Svedkyňa - poškodená J. K., pred zmenou priezviska J. G. (ďalej len „poškodená, matka, manželka“)
po zložení prísahy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rokoch 1997 -1998 bolo

spolužitie s obžalovaným v rodine hlavne o práci okolo domu, všetku robotu robila ona a deti, s tým, že
sa museli aj učiť a oddychovať. Ona bola vždy tá zlá, keď sa ich zastávala. Nemala k dispozícii peniaze,
a ani kartu, pretože podľa obžalovaného on spláca pôžičky. Keď sa voči čomukoľvek ohradila, bola zlá,
bola p*** a iné nadávky. Peniaze dostávala od obžalovaného na prídel, na cestu z roboty do roboty, vtedy
7 eur. Keď chcela ísť k lekárovi, museli si od obžalovaného pýtať peniaze navyše (k lekárovi chodila

na preventívne prehliadky, so štítnou žľazou a počas tehotenstva do poradne). Na iné výdavky nemala
príspevok od obžalovaného. Obžalovaný pridával deťom neustále robotu, napríklad museli roznášať
letákycezvíkend.Čokoľvekpoškodenáuviedla,vždybolaonatázlá.Neustálebolivšetcičlenoviarodiny
podkontrolou,každýmaltelefón,ktorýsamuseldobíjať,naničnebolipeniaze,ibanasplácaniepôžičiek.
Akonáhle niečo poškodená „nesprávne“ podotkla (napr. nesprávne vyplnenú zmluvu o pôžičke, kde bol

uvedený nesprávny vysokoškolský titul a počet detí), ihneď obžalovaný vulgárne zaútočil slovami „nech
drží p***, či ho chce dostať do basy a keď sa jej nepáči, môže odísť“, takéto správanie od obžalovaného
sa neustále stupňovalo, nakoľko bolo treba splácať pôžičky, presúvali sa peniaze z účtov. Obžalovaný
direktívne nariadil, čo sa podpíše a čo nie. Stalo sa, že okrem rozkazov a vulgárnych nadávok došlo aj
k fyzickému útoku, ako napr. pri zmluve o životnom poistení. Inokedy sa stalo, že deti mali na povale

posilňovňu, keď mali voľný čas, tak cvičili a keďže tam nebolo WC, tak tam močili do fliaš. Potom
obžalovaný túto fľašu s močom hodil po svedkyni s tým, že nevie vychovávať deti, že to je jej chyba.
Obžalovaný neustále kontroloval všetkých, t.j. deti a aj svedkyňu. Akonáhle nebolo niečo urobené alebo
urobené po vôli obžalovaného, nastala bitka, krik, nátlak zo strany obžalovaného. Ako deti dorastali,
najstaršia dcéra L. s tým mala veľké problémy a preto sa po maturite zbalila a odišla. Stalo sa dokonca

aj to, že pri kontrole obžalovaný nariadil, aby sa svedkyňa s dcérou vyzliekli a kontroloval, či nemajú
nejaké zvyšky semena s odôvodnením, že určite neboli v robote alebo v škole, ale že sa niekde „ku*vili“.
L. nasledoval aj syn A., akonáhle zmaturoval, našiel si robotu a odišiel z domácnosti. Svedkyňa si
spomenula, že ju raz A. zachránil pred obžalovaným, kedy ju obžalovaný päsťami bil. Aj dcéra D. malas obžalovaným problémy, pretože okolo domu bolo veľa roboty a nemohla si nájsť ani brigádu a keď sa
jej svedkyňa zastala, zas to skončilo len bitkou. Problémy medzi dcérou D. a obžalovaným vyústili do
podania trestného oznámenia. Na otázky odpovedala, že psychické a fyzické útoky na jej osobu začali,

keď začal podnikať a nedarilo sa mu. Najhoršie to začalo byť po príchode na Choču. Svedkyňa konkrétne
opísala fyzické ubližovanie zo strany obžalovaného nasledovne – väčšinou to začalo nadávkami, pri
akomkoľvek menšom odpore to pokračovalo päsťami, kopaním a bolo jedno, či sú tam deti, alebo nie. Aj
keď svedkyňa spadla, fyzický atak zo strany obžalovaného pokračoval aj na zemi. Boli to hlavne päste
a kopance. Dôvod takýchto fyzických útokov bola napr. akákoľvek poznámka, prečo nekúpil niečo aj pre

deti, nie len sebe, akýkoľvek odpor jeho nariadeniam a pod. Tak ako bil samotnú svedkyňu, bil aj všetky
deti a aj napriek tomu, že mu svedkyňa s dcérou A. dohovárali, obžalovaný neprestal s tvrdením „každý
dostane, čo si zaslúži“. Podľa obžalovaného si každý tú bitku zaslúžil. Obžalovaný bol vyšportovaný
a silný, v spomínaných časoch mal 80 kg a svedkyňa približne 50 kg. Vulgarizmy, ktoré zvykol používať
na deti, boli „sku*venci, vyje*anci, čulíkovci“. Svedkyňa uviedla, že vulgarizmy používané zo strany
obžalovaného na ňu boli „ku*va, štetka, handra“, dokonca k zvieratám sa správal lepšie ako k nim.

Dochádzalo aj k sexuálnym útokom. Svedkyňa uviedla, že ju obžalovaný o polnoci zobudil s tým, že má
potrebu a keď nesprávne rozťahovala nohy, tak bol zúrivý tak, že ju dohrýzol na tele. Pokiaľ sa svedkyňa
ohlásila, uviedol, že „on je chlap a potrebuje to“. Akékoľvek modriny svedkyňa zakrývala šatami alebo
dlhými rukávmi. Pokiaľ išlo o deti, tak sa modriny taktiež zakrývali a v prípade nejakých viditeľných rán
sa povedalo, že sa hrali a padli. Akákoľvek obrana a spolupatričnosť medzi svedkyňou alebo deťmi

bola ihneď potrestaná zo strany obžalovaného. Pokiaľ ide o materskú dovolenku, svedkyňa uviedla, že
od roku 1997 do 2007 bola na materskej dovolenke s deťmi D., F., L. a J.. V septembri 2007 už bola
zamestnaná vo Volkswagene, mzda jej chodila na účet, jej účet, ale prístup k nemu mali aj obžalovaný
a dcéra A.. Nákupy väčšinou robil obžalovaný alebo A., žiadne návštevy za celé obdobie nemali, žiadne
priateľky svedkyňa nemala a keby aj mala, boli by zakázané. Rovnako deti nemali kamarátov, nechodili

ani na krúžky. Pokiaľ ide o zdravotný stav svedkyne v predmetnom období, uviedla, že mala problémy
so štítnou žľazou.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne poškodenej uviedol, že po celý čas mali tzv. spoločnú rodinnú kasu,
s tým, že dvojtretinová až trojtretinová časť bola od neho, s tým, že nechodil po krčmách, venoval sa
rodine. Pôžičky brali iba keď boli bez peňazí. Výpoveď svedkyne je nepravdivá a ide v podstate o súbor

konfabulácií. Všetky pôžičky boli odôvodnené a splácané. Taktiež boli vhodne prefinancované. Nie je
pravda, že svedkyňa nemala prístup k svojmu osobnému účtu. Mohla si peniaze kedykoľvek vybrať,
rovnako zobrať si jedno z troch áut. Nie je pravda, že bol dominantný a chcel o všetkom rozhodovať,
práve naopak, v porovnaní s inými chlapmi robil veci, ktoré iní chlapi nerobia. Jednak robil nákupcu
potravín, každému doprial dva telefóny a to z dôvodu ochrany pred rómskou menšinou, aby mohli

zavolať. Druhý mobil bol kvôli výhodám u operátora. Nikoho nekontroloval a už vôbec nie viackrát denne.
Nikomu sa nevyhrážal a už vôbec nie poškodenej, ani slovne, ani písomne, ani telefonicky, ani cez
internet a ani osobne. Pokiaľ ide o bitky detí, tak to v žiadnom prípade nie je pravda, jednak žiadny
záznam o tom nie je a to preto, že sa nič také nedialo. Svedkyňa poškodená je nedôveryhodná a klamala
už počas spolužitia s ním. Uvádzala nepravdy aj napr. o dôvode smrti vlastnej matky a iné. Poukázal

na výrok svedkyne, ktorý uviedla pred ich svadbou, že „chlapa treba využiť a odkopnúť“. K tomu ešte
uviedol, že zrejme to celé roky neurobila, pretože celý čas počas manželstva bol doma, robil domáce
práce, venoval sa jej aj deťom alebo pracoval v druhej práci a všetky peniaze, čo zarobil, skončili v rodine
s tým, že maximálne pre osobnú potrebu nepoužil viac ako 3-4 %. Pokiaľ ide o verbálne útoky či už
na deti, alebo na svedkyňu poškodenú, výhradne používal zdrobneniny, ako napr. J., L., F., a iba keď

sa neovládal, použil ich riadne mená s tým, že on sa vie veľmi dobre ovládať a ovládal sa vždy. Ku
fľaške s močom, ktorú mal na svedkyňu hodiť, uviedol, že svedkyňa sľúbila, že si to vezme na starosť
(tie fľašky s močom) a keď tam upratoval, tak jej strčil jednu z týchto fľašiek do ruky a vrchnák nebol
úplne zatiahnutý a trocha z toho vytieklo na zem. Ďalšiu z povinností, ktoré mala svedkyňa na starosti,
nezvládla. Obžalovaný viackrát zopakoval, že len vďaka nemu mali deti správnu hygienu, pravidelnú

stravu, celkovú výchovu, pretože v rodine svedkyne to nebolo štandardom. Taktiež bola preukázaná lož
zo strany poškodenej, že mal 80 kg, nakoľko už 40 rokov má 72 kg a svedkyňa má približne 54-58 kg
už celých 30 rokov. Konkrétne a jednotlivo poprel aj ďalšie tvrdenia svedkyne poškodenej.

Svedkyňa D. G. (ďalej len „svedok, svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní uviedla, že otec matku týral fyzicky a aj psychicky. Trvá to odkedy si pamätá, s tým, že
už ako dieťa sa budila na plač matky. Urážal ju aj pred deťmi, znevažoval ju. Matka trávila celý život
doma a starala sa o deti, nemala spoločenský život, mala ho zakázaný a bola kontrolovaná. Najmä
prostredníctvom mobilu. Mala dva mobily. Ak mobil matka nezdvihla, tak ju buď otec rovno zbil, alebotomu predchádzala konfrontácia a urážky. Podozrieval matku, že ho neustále podvádza. Dokonca aj
vtedy, keď prišla sanitka kvôli matke, s tým, že otec hovoril, že sa určite kurví v sanitke. Svedkyňa
uviedla, že videla viackrát matku ako ju otec bil, urážal, ako plače, ako sa chúli v bolestiach na zemi po

tom, čo ju zbil. Matka mala zakazovaný akýkoľvek spoločenský život, mohla chodiť len do práce, a mala
presný rozpočet, s tým, že si nemohla nechať nič navyše a to, čo zarobila, jej otec hneď zobral. Matka
mal problém viesť normálny spoločenský život. Dokonca mala problém prísť svedkyni na promócie,
pretože jej boli také veci zakazované. Ani meniny a narodeniny neoslavovala, pretože ju otec počas toho
ešte viac zbil so slovami, že „to máš na tie meniny alebo narodeniny“. Robil to aj deťom. Raz keď sa

svedkyňa vrátila domov, našla matku mokrú (tvár, vlasy a tričko) s tým, že na dotaz jej matka povedala,
že otec po nej hodil pohár moču. Hovorieval pred svedkyňou a inými deťmi, že keď matka prišla z práce
domov, že má p*** roztiahnutú na dva prsty, stále ju urážal (k****, p***), vyjadroval sa o nej ako o niekom
menejcennom, t.j. že ju naučil používať príbor, že je dobrá len na robotu, že je dobrá akurát pre tých,
s ktorými trtkáva. A taktiež sa k nej otec aj tak správal. Musela chodiť z roboty iba domov. Z domu
mohla matka ísť iba vtedy, keď na ňu bral otec pôžičku alebo úver, a aj to iba z donútenia. Svedkyňa

uviedla, že sa matke vyhrážal aj zabitím. Svedkyňa si nepamätala, že by sa o matke niekedy otec pekne
vyjadril, skôr bolo málo dní kedy ju slovne alebo fyzicky nenapadol. Na otázky doplnila, že otec matku bil
nasledovne – facky, ťahanie za vlasy, päste do brucha, kopance, používal remeň a drevený obušok. Raz
sa stalo, že ju zbil dreveným polenom, keď prikladala do pece. Bývalo to aj trikrát do týždňa. Zo začiatku
sa mama snažila zastaviť obžalovaného, keď bil deti, ale po čase sa prestala snažiť, lebo vedela, že je

to márne. Rovnaký pokus bol aj u brata A. a dopadlo to rovnako. Neskôr, keď otec niekoho bil, ostatní
odišli z miestnosti, prípadne z domu, aby to nevideli alebo nepočuli. Stalo sa, že sa niektoré deti aj ostali
pozerať. Všetci mali na tele modriny, ale väčšinou na častiach tela, ktoré sa dajú zakryť oblečením. Ak
sa aj stalo pri niektorom dieťati v škole, že si to niekto všimol, skončilo to len nejakým napomenutím.
Všetci mali z obžalovaného strach, prestali na seba žalovať, nikto nikoho nezastal. Matka mala určený

finančný limit a presný rozpočet na cestu do a z práce. Málokedy matka mohla rozhodovať o tom, čo
sa kúpi do domácnosti alebo pre deti. Matky sa nikto nič nepýtal, mala dovolené len napísať zoznam
potravín, ktoré treba kúpiť a podľa tvrdenia otca, keďže nebola schopná narábať s peniazmi, nemala
na to dostatočnú výbavu a bola negramotná, nechodila ani na nákupy. Jej úlohou boli domáce práce
a starostlivosť o zvieratá. Všetci mali rozdelené úlohy. Svedkyňa ešte doplnila, že v rámci domácnosti

žili všetci v dennodenných obavách, kedy si otec nájde zámienku na nich nakričať, zbiť ich a ak náhodou
bol jeden deň kľud, tak mali strach, s akou zámienkou zas otec príde.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že ide o kompletne nacvičený konfabulát. Mala niekoľko rokov
možnosť podať trestné oznámenie. Keby sa to dialo, tak by ho podala. Celá výpoveď je účelová, nie
je v nej vďačnosť, empatia a ani morálka. Svedkyne J. K., D. G. a L. M. spolu kooperujú za účelom

zničenia jeho osoby.

Svedkyňa L. M. (ďalej len „svedok, svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedla, že v spoločnej domácnosti žila 19 rokov a odišla z nej v roku 2004. Ku vzťahu otca
k matke uviedla, že to záležalo od toho aký mal otec deň, a podľa toho, či mama spravila čo mala. Boli

dni, keď bol v pohode a boli dni keď sa ho bála, rovnako ako všetci v domácnosti. Bol agresívny, prudko
reagoval, išiel do výbuchu, s tým, že to začínalo hlasným kričaním, potom fackaním a kopaním. Keď sa
vybúril, tak skončil. Otec bol hlava rodiny, bol nadradený, čo povedal sa muselo spraviť. Mama nemala
prístup ani k financiám, chodila len do roboty, obchodu a domov. Otec bil matku, päsťami a kopaním.
Na svedkyňu používal kožený remeň. Keď sa matka zastala detí, dostala aj ona. Podľa svedkyne otec

používal nadávky (napr. pi*a, ku*va) bežne ku všetkým, teda aj k matke. Popri nadávkach bol jeho
tón hlasu povýšenecký, arogantný a niekedy pri tom aj pľul a samozrejme aj kričal. Spúšťačom bolo
najčastejšie, keď sa niečo neurobilo ako on chcel. Po útokoch otca mala matka modriny na tele a na
tvári, rovnako ako svedkyňa a iné deti. Nikdy sa podľa svedkyne nestalo, že by matka fyzicky zaútočila
na otca, a ani ako prvá neútočila nikdy verbálne na otca, iba vracala urážky, t.j. keď jej otec vynadal

do pí*, ona mu vynadala do koko*ov. Matka musela otcovi doniesť vždy blok z obchodu a vyúčtovať
peniaze. Matka maximálne mohla rozhodovať o základných potravinách, o ostatnom rozhodoval otec (t.j.
o aute, benzíne, o kúpe spotrebičov a pod.). Otec sa vyjadroval o matke, že je pod úroveň, sprostá, ako
o všetkých v rodine. Po odchode z domácnosti svedkyňa už nevedela uviesť, či útoky otca pokračovali,
ale brala ich ako štandard v domácnosti dovtedy.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že ide o klamstvo, ktoré robí celý život, s tým, že nemá
vďačnosť a ani empatiu a ani chrbtovú kosť.Svedok A. G. (ďalej len „svedok“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že žili ako normálna rodina, v ktorej boli hádky a nezhody. Ku vzťahu rodičov sa vyjadril, že matka
bola menej nápomocná k zveľaďovaniu domácnosti, ktorej úlohou bolo variť, prať, upratovať a starať

sa o deti. Otec mal na starosti rovnaké povinnosti a chodil do roboty. Hádky medzi rodičmi boli hlavne
zdôvodu,žematkanevedelahospodáriťspeniazmi.Viackrátminulapeniazenainébezdohodysotcom.
Hádky a nezhody sa prejavovali iba verbálne. Žiadne fyzické útoky medzi rodičmi neboli a ani vyhrážania
medzi rodičmi svedok nepočul a nevidel. Pokiaľ ide o trest otca smerom k svedkovi, tak uviedol, že
mu maximálne hrozila nejaká facka. K výpovediam matky, sestry D. a sestry Denisy uviedol, že krivo

vypovedali a ich vzťahy sa odvtedy narušili. Finančná situácia v ich rodine boli vždy skromná, matka bola
často na materskej a zarábal iba otec. K nesprávnemu míňaniu peňazí zo strany matky svedok uviedol,
že matka zobrala z peňazí pripravených na šeky a niečo kúpila čo nebolo do domácnosti, pretože nákupy
do domácnosti robil v podstate otec. Svedok nevedel konkretizovať čo to bolo. Svedok doplnil, že otec
bol pre neho model správneho rodiča na rozdiel od matky, nakoľko matka nedodržovala na čom sa
dohodli a taktiež neboli jednotní vo výchove.

Svedkyňa A. G. (ďalej len „svedok, svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedla, že v spoločnej domácnosti fungovala rodina približne do 2016. Rodinu tvorili otec,
matkaa8detí.SestraL.saodsťahovalaakoprvá,približnevroku2006abratA.vroku2014.Išloobežne
fungujúcu rodinu, kde otec chodil do práce a matka bola v domácnosti. Otec pracoval vo viacerých

zamestnaniach, na družstve, ako poisťovací agent, potom vo Volkswagene a taktiež v bezpečnostných
službách. Matka bola väčšinou doma, pred prvou materskou bola telefónna spojovateľka a po všetkých
ukončených materských pracovala taktiež vo Volkswagene, bolo to v čase, keď tam pracoval aj otec.
Neskôr tam pracovala aj svedkyňa. Ku vzťahu rodičov svedkyňa uviedla, že bol normálny, raz za mesiac
kričali po sebe, možno došlo aj fyzickým konfliktom, ale skôr výnimočne, ako napr. postrkovanie a facky,

ale bolo to vzájomné. Intenzívnejšie hádky boli približne raz za polroka. Žiadne vážnejšie vzájomné
vyhrážky svedkyňa medzi rodičmi nezaznamenala. Matka nevyzerala vystrašená. Svedkyňa priznala, že
našla matku aj plakať (približne raz za rok) z dôvodu množstva povinností a detí. Čo sa týka trestov otca
voči svedkyni resp. iným súrodencom, uviedla, že od otca dostala aj remeňom, možno raz za polroka,
z dôvodu keď klamala. Možno aj iní súrodenci dostali remeňom, nakoľko výchova od otca bola rovnaká.

I keď pri mladších súrodencoch už nebola výchova taká tvrdá. Je pravdou, že všetky deti vrátane
svedkyne dostávali facky. Facky dostávali za odpapuľovanie a klamanie a remeňom za opakované
klamanie (uviedla, že remeň použili aj obaja rodičia). Doplnila, že medzi rodičmi bola rovnocennosť
a voči deťom autoritatívnosť. Táto ich autoritatívnosť boli nielen voči deťom, ale spôsobovala hádky aj
medzi rodičmi samotnými.

Svedok L. G. (ďalej len „svedok“) vo svojej výpovedi z prípravného konania (v prítomnosti sociálnej
kurátorky a psychológa), ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedol že mal s oboma rodičmi
rovnaký, dobrý vzťah. Ku vzťahu otca k matke sa vyjadril, že to neregistroval, ale správali sa k sebe
normálne, rozprávali sa spolu. Nikdy nevidel a nepočul o tom, že by otec napadol matku alebo by jej

nadával. Pokiaľ ide o tresty otca smerom k svedkovi, prípadne k súrodencom, uviedol, že občas na
svedka obžalovaný nakričal, prípadne mu dal facku, ale vždy dôvodne. Rovnako to bolo aj u súrodencov.

Svedok F. G. (ďalej len „svedok“) vo svojej výpovedi z prípravného konania (v prítomnosti sociálnej
kurátorky a psychológa), ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedol že mal s oboma rodičmi

rovnaký, dobrý vzťah. Ku vzťahu otca k matke sa vyjadril, že podľa neho išlo o normálny vzťah. Nebil ju,
správal sa slušne. Nikde spolu nechodili, ale normálne sa rozprávali. Bolo to aj opačne, t.j. vzťah matky
k otcovi. Nepočul ani žiadne nadávky otca smerom k matke. Pokiaľ ide o tresty otca smerom k svedkovi,
prípadne k súrodencom, uviedol, že občas na svedka obžalovaný nakričal, prípadne mu dal facku, ale
vždy dôvodne. Rovnako to bolo aj u súrodencov.

Svedkyňa J. G. (ďalej len „svedok, svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania (v prítomnosti
sociálnej kurátorky a psychológa), ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedla, že s otcom
vychádzala lepšie ako s maminou, ale aj s ňou mala dobrý vzťah. Obžalovaný sa k poškodenej správal
dobre, rozprávali sa spolu, aj poškodenú objal, a občas sa pohádali. Poškodená sa k obžalovanému

správala rovnako ako on k nej. Svedkyňa nevidela, že by otec matku fyzicky napadol, alebo jej vulgárne
nadával. Pokiaľ ide o tresty otca smerom k nej, uviedla, že keď spravila niečo zlé, tak na ňu kričal,
nespomenula si na nejakú facku, alebo fyzické tresty. Otec sa snažil aj jej a aj súrodencom dohovoriť
a až keď bolo treba, dal aj facku, ale nikdy nie bezdôvodne.Svedok D. G. (ďalej len „svedok“) vo svojej výpovedi z prípravného konania (v prítomnosti psychológa),
ktorábolaprečítanánahlavnompojednávaní,využilprávoodoprieťvypovedaťvzhľadomnapríbuzenský

pomer k obžalovanému.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa PhDr. Karin Haidová (Znalecký Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o.), predkladateľ znaleckého posudku č.105/2017 z odboru
psychológia, ktorá uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku.

Zoznaleckéhoposudkuč.105/2017vyplýva,žebolivyšetrenéosoby:J.G.,nar.XX.XX.XXXX,D.G.,nar.
XX.XX.XXXX, F. G., nar. XX.XX.XXXX, L. G., nar. XX.XX.XXXX, J. G., nar. XX.XX.XXXX. Všeobecná
vierohodnosť vyšetrovaných osôb bola zachovaná, t.j. vyšetrované osoby sú schopné objektívne vnímať
vzniknuté javy a vonkajšie podnety, majú k tomu intelektuálne i pamäťové predpoklady. K špecifickej
vierohodnosti v prípade poškodenej J. G. bolo konštatované, že bola zachovaná a popisované okolnosti
sa mohli stať tak ako ich reprodukuje svedkyňa. Popis udalostí má logickú štruktúru, je detailný

a sprevádzaný emocionálnymi prejavmi. V prípade nejasností vie podať zrozumiteľné vysvetlenie a jej
výpoveď sa s odstupom času nemení. Taktiež verbalizované prežívanie strachu je v zhode s popisom
osobnosti získaným znaleckým vyšetrením. U ostatných vyšetrovaných osôb (D., F., L. a J.) je možné
špecifickú vierohodnosť spochybniť. Deti obvineného (D., F., L. a J.) vyrastali v citovo nedostatočne
sýtenom prostredí, kde pravidlá určoval otec, ktorý bol pre deti autoritou. Jeho spôsobu výchovy,

disharmonickému rodinnému prostrediu, sa deti prispôsobili, s jeho prístupom sa identifikovali, s iným
skúsenosť nemali a neskôr bol ich vzťah k otcovi navyše posilnený odchodom matky zo spoločnej
domácnosti. Počas neprítomnosti otca uprednostňovali starostlivosť staršej sestry A.. Vyšetrované
deti sú v opozícii voči matke s tým, že jej vyčítajú, že ich opustila, hovoria o nej emočne odťažito,
bez záujmu o ďalšiu interakciu. Intelektovým schopnostiam J. G. (matky) znalkyňa uviedla, že sú

v pásme lepšieho priemeru, spôsob percipovania reality má charakteristiky štandardného percepčne
kognitívneho uchopenia pri zachovanom kontakte s realitou, ale i s tendenciou posudzovať realitu
subjektivisticky. O tomto subjektivistickom nastavení možno hovoriť najmä v kontexte probandkiných
dôvodov k odchodu od rodiny. Uniká ako obeť manželovho správania, ale tiež rivalizuje s dcérou A.,
ktorúpovažujezaspojencaobvinenéhoačlenarodiny,ktorýovplyvňujemladšíchsúrodencov.Osobnosť

je zúžená s plytčím emocionálnym životom, s plytkými nedostatočne emočne sýtenými vzťahovými
väzbami, s obmedzenými zdrojmi radosti, s úzkostne depresívnym prežívanom. Brzdový systém
osobnosti je menej pružný a môže navodiť šablónovité a komformné prejavy. Depresia reaktívneho
charakteru sa môže u nej manifestovať smutnou náladou, plačom, anhedóniou, zníženou koncentráciou
pozornosti a môže byť náladová a zatrpknutá. Cíti sa byť viktimizovaná a cíti, že sa s ňou zle

zaobchádzalo. Odmieta autoritatívne, manipulatívne správanie otca detí, bráni sa proti štandardom
jeho správania. V disharmonickom rodinnom prostredí prežíva intenzívnu emočnú nepohodu, pocity
nepochopenia, nesprávneho emočného zaobchádzania a uniká do iného partnerského vzťahu, opúšťa
deti, pričom svojho partnera ochraňuje tým, že jeho identitu nezverejní. V roli viktímy sa cíti len matka
detí J. G.. Obvinený sa k nej správal devalvujúco a jeho pričinením bola tlačená do submisívnej pozície,

komunikoval s ňou vulgárne, snažil sa o jej sociálnu izoláciu, obmedzoval ju svojou žiarlivosťou. Hoci
ostatné vyšetrované osoby (deti) popreli agresívne, násilné správanie obžalovaného, z údajov matky
detí je pravdepodobné, že ich neprimerane trestal, nadmerne a neštandardným spôsobom kontroloval.
Pri deťoch možno hovoriť o emočnej deprivácii vzhľadom na disharmonické rodinné prostredie.
Upoškodenejbolizistenéadaptačnéproblémyreaktívnehocharakteru,úzkostnédepresívneprežívanie,

ktoré súvisí s konaním obžalovaného a je dôsledkom príkoria, ktoré prežívala. U všetkých ostatných
vyšetrovaných osôb (deti) ide o dôsledky života v disharmonickom, citovom, citovo nedostatočne
saturujúcom rodinnom prostredí s povrchnými väzbami, prejavmi násilia, s dominantnou rolou otca
rodiny.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa na otázku „na základe čoho sa vyjadrovala v posudku k konaniu

spôsobujúcemu fyzické a psychické utrpenie?“ doplnila, že odpovedala na otázky vyšetrovateľa
a kontext odpovede bol vo vzťahu k vierohodnosti, vyšetreniu detí, s tým, že to zapadá do celkového
obrazu že deti boli emočne ploché. Všetko so všetkým súvisí. Ďalej znalkyňa doplnila, že nevystala
potreba pribrať do konania psychiatra, i keď by to dopomohlo k celkovému obrazu. K spôsobovanému
príkoriu poškodenej zo strany obžalovaného uviedla, že poškodená žila v istej životnej súvislosti a v tom

životnom priebehu mala dôvody k tomu, aby opustila tento vzťah. Keby tento vzťah nebol pre ňu taký
neúnosný, tak by z neho neodišla. Osobnosť poškodenej je introvertná, vztiahne sa do seba, má atribúty
ako žena, ktorá dokáže trpieť. Vychádzala z charakteristiky poškodenej a z charakteristiky detí, ktoré
vykresľovali obraz rodiny. K osobe A. (dcéra poškodenej a obžalovaného) uviedla, že je veľmi dôležitápostava v rodine poškodenej a obžalovaného. Je veľmi konfrontačne nastavená k vzťahu k matke
a matka k nej. Je to osoba, ktorá prebrala materskú rolu po tom, ako matka odišla. Znalkyňa zotrvala
na záveroch znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., predkladateľka
znaleckéhoposudkuč.18/2018zodboruzdravotníctvoafarmácia,psychiatria,ktoráuviedla,žezotrváva
na záveroch znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku č.18/2018 vyplýva, že znaleckým vyšetrením nebolo preukázané

u obžalovaného žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení, afektívnych
porúch (depresie, mánie), závislosti od psychoaktívnych látok, či organické poškodenie mozgu.
U vyšetrovaného F. G., obžalovaného sa zistili príznaky zmiešanej poruchy osobnosti (podľa
MKCH-10 F61) – v popredí sú osobnostné charakteristiky ako emočná nestabilita, narcizmus, zvýšená
vzťahovačnosť, egocentrizmus, snaha o dominanciu a sklon k agresívnym reakciám. V záťažových
životných obdobiach dochádza u obvineného k dekompenzácii poruchy osobnosti, ktorá má tendenciu

prejaviť sa telesnými príznakmi (somatizácia). Aj napriek dlhodobému pobytu v ÚVTOS bol jeho stav
kompenzovaný. Uvedená porucha sa u obvineného neprejavila a neprejavuje forenzne významným
znížením rozpoznávacích a ovládacích schopností. Obvinený bol a je schopný chápať zmysel trestného
konania v dostatočnej miere. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť z hľadiska psychiatrického
nebezpečný, a preto nebolo potrebné mu nariadiť ochranné liečenie.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že porucha osobnosti u obžalovaného (odchýlka od
harmonického fungovania človeka), ktorá mu komplikuje život je jeho egocentrizmus, sklon k agresívnej
reakcii. Mal prísnu výchovu k deťom, a toto charakterizuje jeho osobnosť. Znalkyňa sa ešte vyjadrila
k stavom kompenzácie a dekompenzácie osobnosti všeobecne a následne konkrétne u obžalovaného,
s tým, že pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody ho kompenzoval (vedela porovnať nakoľko

ho vyšetrovala viackrát).

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

Z prečítaných listinných dôkazov bolo zistené, že obžalovaný v zmluvách o úvere v rokoch 2004 ,

2007, kedy si požičal úver vo výške 150.000 Sk a iné uvádzal ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie
vysokoškolské, k tomu boli predložené fotokópie úverových zmlúv zo spoločností Home Credit Slovakia
a.s., GE Money a.s.. Z písomného prepisu zoznamu platených telefónnych kreditov je zrejmé, že každý
v rodine mal minimálne jedno telefónne číslo. Zo správy riaditeľky ZŠ, Robotnícka 25, Zlaté Moravce
zo dňa 25.03.2018 vyplýva, okrem správy na deti, aj to, že obžalovaný v čase keď pracoval ako

SBS-kár mal prísť do školy s kufríkom, v ktorom mal služobnú zbraň a vyhrážať sa, že ju použije,
nakoľko bol v tom čase nahnevaný na rómov, ktorí v ich bydlisku robili nepríjemnosti. Odvtedy mala
mať triedna učiteľka strach a komunikovala radšej s matkou. Z predložených fotokópií o potvrdení
o odovzdaní streliva a zbrane a záznamu z probačného dohľadu zo dňa 17.08.2015 vyplýva, že
obžalovaný mal povinnosť a splnil si ju a odovzdal na polícii – strelnú zbraň I., pištoľ samonabíjacia,

Československo, kal. 7.65 mm, kategória B a strelnú zbraň XXXXXXX, pištoľ samonabíjacia, Star eibar
Spain,kal.9mm,kategóriaBastrelivoknim.Úradnézáznamy,záznamy,mailprobačnéhoamediačného
úradníka Okresného súdu v Nitre z obdobia od 16.09.2015 do 19.01.2016 (č.l.891-909) zaznamenal,
že obžalovaný chodil na probáciu v rámci ktorej komunikoval s probačnou úradníčkou Okresného
súdu v Nitre s ktorou taktiež komunikovala aj poškodená. O týchto stretnutiach a komunikáciách

sú predmetné záznamy obsahujúce vyjadrenia tak obžalovaného ako aj poškodenej z predmetného
obdobia. Poškodená viackrát telefonicky alebo aj osobne vyjadrila obavy a strach z obžalovaného,
taktiež opísala, že ju obžalovaný bil, vyhrážal sa jej, manipuláciu v rámci rodiny a obžalovaný neustále
verbálne na stretnutiach útočil nielen na poškodenú, ale i na osoby, ktoré v predmetnom trestnom konaní
vystupovali (prokurátora, samotnú probačnú úradníčku), s tým, že on bol obeť a nie páchateľ. Dňa

18.11.2015 sa dostavila osobne k probačnej úradníčke poškodená s tým, že doniesla fotokópiu návrhu
na rozvod manželstva s obžalovaným (v ktorom ako dôvod uviedla agresívne správanie obžalovaného,
bitky, urážanie, obmedzovanie z jeho strany), ktorý podala v ten deň na podateľni Okresného súdu
v Nitre. V rámci rozhovorov poškodenej s probačnou úradníčkou, táto opísala, obdobne ako na výsluchu,
spolužitie s obžalovaným. Obžalovaný na stretnutiach viackrát kriticky hodnotil poškodenú s tým, že ju

označil za „skryté zlo, tyranku, ktorá mu zničila 30 rokov života, sprostučkú rodovo zaťaženú osôbku“,
s tým, že hanlivo sa vyjadroval k celej rodine poškodenej. Z potvrdenia o zaistení veci ORPZ v Nitre,
Obvodného oddelenia v Zlatých Moraviec vyplýva, že dňa 07.01.2016 bolo osobe poškodenej zaistené
45ks streliva 9mm Luger, 27ks streliva 7,65mm Browning. Z mailov zo dňa 26.01.2016 a 28.01.2016od svedkyne D. G. pre probačnú úradníčku vyplýva, že svedkyňa mala obavy a strach z obžalovaného,
a žiadala probačnú úradníčku o pomoc. Situácia týkajúca sa okolo obžalovaného a poškodenej, t.j. viď
záznamy z obdobia od 16.09.2015 do 19.01.2016 vyústila do trestného oznámenia zo dňa 28.01.2016,

ktoré podala poškodená, v rámci ktorého opísala situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádzala s tým, že
mala obavy a strach z obžalovaného.
Zo správy o priebehu probačného dohľadu nahrádzajúceho väzbu zo dňa 29.01.2016 vyplýva, že
probačná úradníčka - p. I. pracuje s obžalovaným od 17.08.2015 v rámci prob.dohľadu, s tým, že
obžalovaný bol kontrolovaný na dodržiavanie obmedzenia spočívajúceho v zákaze priblížiť sa k dcére

D. G., čo bolo priebežne kontrolované prostredníctvom telefonického, prípadne osobného kontaktu
s dcérou alebo jej matkou – poškodenou. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovaný verbálne atakoval
poškodenú, nebral v úvahu odporúčania probačnej úradníčky ohľadne spôsobu odovzdania vecí dcére
s tým, že situácia tak okolo dcéry ako aj matky poškodenej sa eskalovala (aj dcéra a aj matka poškodená
deklarovali strach a neustále obavy o život a zdravie) a probačná úradníčka odporučila na ochranu osoby
kontaktovať príslušníkov PZ a oznámiť im všetky nové skutočnosti. Z rozsudku Okresného súdu Nitra

č.k. 14C/564/2015-24 zo dňa 28.10.2015 (právoplatného 24.11.2015) vyplýva, že rodičia, J. G. a F. G.,
sú povinní každý zvlášť prispievať na výživu dcéry D. G. ako navrhovateľky sumou 60 Eur mesačne.
Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/113/2016 zo dňa 16.01.2018 boli maloleté deti J.,
L. a F. G. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti svedkyni A. G. s tým, že rodičia, J. G. a F. G.
boli zaviazaní prispievať na každé dieťa mesačne výživným vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené dieťa. Manželstvo J. a F. G. bolo rozvedené dňa 07.05.2018 rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp.zn. 11P/343/2015, právoplatným 26.06.2018, na základe ktorého poškodená J. G. prijala
dňa 27.08.2018 svoje predchádzajúce priezvisko K.. Úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce zaznamenal, že 15.07.2015 bolo vykonané šetrenie pomerov
v rodine Némových, Choča 73, s tým, že bytové podmienky rodiny boli stiesnené, rodinný dom je

starý, čiastočne rekonštruovaný, priestor preplnený nábytkom, hygienický štandard, chudoba zjavná.
Starostka uviedla, že rodina je považovaná za čudácku, žije v sociálnej izolácii. Zo správy SBCB –
Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. zo dňa 08.06.2017, jednotlivých výpisov z bankového registra
klientskych informácií vyplýva, že osoba F. G. mal nasledovné bankové operácie : osobný úver v E. N.
v celkovej čiastke 7000 Eur od 17.07.2012 – 10.03.2014, spotrebný úver v M. N. v celkovej čiastke 5100

Eur od 22.02.2013 – 09.06.2014, osobný úver v H. H. v celkovej čiastke 12000 Eur od 27.05.2014 –
09.03.2015, osobný úver v E. N. v celkovej čiastke 2500 Eur od 19.10.2009 – 17.07.2012, spotrebný
úver v M. N. v celkovej čiastke 3585 Eur od 15.01.2008 – 23.11.2013, kontokorentný úver v H. H. a v M.
N., kreditné karty splátkové v M. N. a H. H. a pre-finance úver v E. H. H.. O. J. G. mala nasledovné
bankové operácie : osobný úver v H. H. v celkovej čiastke 7000 Eur od 04.06.2014 – 24.06.2024,

kontokorentný úver v M. N., úver na stavebné sporenie v E. H. H. od 25.02.2015 – 15.07.2040. Osoba A.
G. mala nasledovné bankové operácie : osobný úver v H. H. v celkovej čiastke 6900 Eur od 04.06.2014 –
14.08.2015, spotrebný úver v celkovej čiastke 6800 Eur od 22.01.2014 – 30.06.2014, úver na stavebné
sporenie v E. H. H. od 25.02.2015 – 15.07.2040. Obžalovaný dňa 13.08.2015 odovzdal na polícii
v Nitre dva kusy nábojov 9mm, a k tomu boli predložené fotokópie zbrojného preukazu, preukazu

zbraní, členského preukazu Slovenského streleckého zväzu. Úradné záznamy z júla a augusta 2015
vyhotovené PhDr. Dodokovou z ÚPSVaR Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, zaznamenávali, že bolo
vykonané šetrenie v pomerov v rodine maloletých detí Némových, ktoré boli chudobné. Na základe
návrhu na vydanie predbežného opatrenia ÚPSVaR Nitra, Okresný súd Nitra dňa 02.07.2015 vydal
uznesenie pod sp. zn. 13PPOm/2/2015 o tom, že D. G. sa zverila do starostlivosti krízového centra

Slniečko z dôvodu, že D. bola vystavovaná nebezpečným situáciám, nátlaku a násilia zo strany rodičov
a plnoletých súrodencov. Zo správy A. P. Q., gynekológa poškodenej J. G. vyplynulo, že poškodená mala
v dokumentácii zaznamenaných osem pôrodov a dňa 17.07.2005 jeden spontánny potrat. Zo správy
M. N. zo dňa 28.04.2016 vyplýva, že J. G., poškodená mala zriadený jeden účet a zo správy zo H. H.
zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že J. G., poškodená mala vedený jeden osobný účet a dispozičné právo

mali k nemu F. G. a A. G. do 07.10.2015, dva úvery a mala dispozičné právo k osobnému účtu F. G..
Podľa správy obce Choča rodina G. žila v obci od 1998 utiahnutým spôsobom života, obžalovaný G. bol
dvakrát riešený komisiou verejného poriadku, jedenkrát kvôli psovi, ktorý vnikol na susedný pozemok
a raz kvôli tomu, že jeho syn A. vrazil osobným motorovým vozidlom do stĺpu miestneho rozhlasu.
Výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného vykazoval jedno postihnutie za priestupok

na úseku dopravy, ktorého sa dopustil obžalovaný dňa 08.11.2014. Centrálna evidencia správnych
deliktov a priestupkov zo dňa 19.11.2024 vygenerovala 31 záznamov na obžalovaného od obdobia
09.02.2020 do 19.11.2024. Z aktualizovaných odpisov registra trestov má obžalovaný evidované dva
záznamy, a to z roku 1976, kedy bol odsúdený na 10 rokov v II.NVS za trestný čin vraždy, ktoré bolozahladené dňa 02.02.1994 uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Nt/51/1993. A druhý záznam
z roku 2018, kedy bol odsúdený na 4 roky a 3 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Z rozsudku Krajského súdu v Prahe sp. zn. 2T 30/76 z 08.10.1976 vyplýva, že

obžalovaný bol odsúdený za trestný čin vraždy, ktorého sa dopustil na svojej dcére L. G., ktorá nemala
ani dva mesiace tak, že ju najprv uhryzol a potom ju najmenej dvakrát udrel rukou do hlavy veľkou
silou. V odôvodnení tohto rozsudku bolo uvedené, že u obžalovaného bola zistená porucha osobnosti
v zmysle psychoastenickej psychopatie a že motívom jeho konania bol dlhodobý plač dieťaťa, ktorý
ho opakovane budil. Odvolanie obžalovaného proti tomuto rozsudku zamietol uznesením Najvyšší súd

ČSR dňa 12.01.1977 sp. zn. 1To 38/79. Z rozsudku Okresného súdu v Nitre sp.zn. 5T/69/2017 zo
dňa 14.11.2018 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený za trestný čin zločin týrania blízkej a zverenej
osoby, ktorého sa dopustil na svojej dcére D. G. a za trestný čin prečin nebezpečného vyhrážania,
ktorého sa dopustil voči svojej manželke J. G.. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov so zaradeným do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný napadol
uvedený rozsudok odvolaním a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1To/115/2018 zo dňa 26.06.2018

zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu a oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Proti rozsudku
Krajského súdu podal minister spravodlivosti SR dovolanie, na základe ktorého rozhodol Najvyšší súd
SR rozsudkom sp. zn. 2Tdo/9/2020 zo dňa 22.06.2021 tak , že konštatoval, že bol uznesením Krajského
súdu porušený zákon v prospech obvineného F. G. a zrušil uznesenie Krajského súdu, ktorým F. G.
oslobodil a prikázal Krajskému súdu v Nitre aby v potrebnom rozsahu vec znova prerokoval a rozhodol.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 1To/67/2021 zo dňa 18.01.2022 zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu vo výroku o treste a uložil obžalovanému F. G. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 51 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd odmietol vykonať dokazovanie navrhované obhajobou a to vyšetrenie duševného stavu poškodenej

J. K. znalcom z odboru psychiatria, nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia na
poškodenú nevyplynula potreba podrobiť svedkyňu takémuto skúmaniu. Taktiež súd odmietol vykonať
výsluch svedka R. H., pretože takýto dôkaz považoval za nadbytočný a neodvodnený, ktorý by neviedol
k objasneniu merita veci.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil relevantný listinný materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov
získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd
alebo orgány činné v trestnom konaní, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá

zákonné ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Na základe takto vykonaného rozsiahleho
dokazovania súd zistil, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku.

Podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je
v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním,

údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieranímaleboinýmsprávaním,ktoréohrozujejejfyzickéalebopsychickézdraviealeboobmedzujejej
bezpečnosť, e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať sa dopúšťa
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Týraním sa rozumie také konanie páchateľa voči blízkej osobe, inej osobe, s ktorou páchateľ žije
v spoločnom byte a dome, alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove (ďalej len „poškodená
osoba“), ktorá predstavuje zlé zaobchádzanie prejavujúce hrubší stupeň necitlivosti, bezohľadnosti
a bolestivosti, a súčasne sa vyznačuje určitou mierou trvalosti, sústavnosti, a dosahuje takú intenzitu,

aby bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý pociťuje poškodená osoba ako fyzické a psychické útrapy (napr.
ťažké príkorie, ponižovanie). Pričom je dôležité poznamenať, že sa nevyžaduje, aby konaním páchateľa
voči poškodenej osobe vznikla ujma alebo následky na zdraví. Trvalosť páchateľovho konania je takisto
nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania voči poškodenej osobe.
Pre domáce násilie je typická opakovanosť (nejde o jediný a jednorazový incident); postupný nárast

intenzity (začína spravidla psychickým násilím voči ľudskej dôstojnosti, ktoré postupne ústi do útokov
na zdraví); zreteľné pozície (nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení)
a súkromie (k útokom dochádza spravidla bez svedkov v súkromí, aj keď nie sú vylúčené útoky aj na
verejnosti). Musí ísť o takú formu konania páchateľa, ktoré spôsobuje fyzické a psychické utrpenie. Ajnapriek tomu, že z objektívnej stránky bol vypustený znak týranie, naďalej pôjde o zlé zaobchádzanie,
ktoré ako už bolo vyššie uvedené, sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, má veľakrát
aj prvky určitej trvalosti, ktorá môže byť v niektorých prípadoch nahradená intenzitou. Jednotlivé formy

útokov (napr. fyzické, psychické, emocionálne, sexuálne) sa často prelínajú a následky na zdraví
nemusia vzniknúť. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tdo 9/2020).

Z vykonaného dokazovania o tom, či dochádzalo k týraniu poškodenej J. K., stáli proti sebe na jednej
strane tvrdenia svedkýň, samotnej poškodenej J. K., D. G., L. M., ktoré všetky tri obžalovaného

jednoznačne, opakovane a priamo, prípadne z počutia od poškodenej, usvedčovali z fyzického
a psychického týrania, ktoré obžalovaný páchal na poškodenej J. K. dlhodobo, a na druhej strane
tvrdenia obžalovaného a svedkov A. G., A. G., F. G., L. G., a J. G., ktorí všetci popreli akékoľvek
psychické alebo fyzické týranie zo strany obžalovaného voči poškodenej. Všetci svedkovia s malými
odchýlkami pripúšťali zo strany obžalovaného otca prísnu výchovu s možnosťou kriku alebo facky, s tým,
že „toto“ bolo vždy dôvodné alebo zaslúžené.

V predmetnom prípade bolo nepochybne preukázané, že zo strany obžalovaného došlo k spáchaniu
skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku. K týraniu, k spôsobovaniu fyzického a psychického
utrpenia zo strany obžalovaného voči poškodenej, t.j. voči jeho manželke, ktorá s obžalovaným žila
spolu s ich deťmi v rodinnom dome v obci I. K.XX dochádzalo tak, že jeho agresívnym a dominantným

správaním, využívajúc fyzickú a psychickú prevahu, silu a nadradenosť v nej opakovane viackrát
týždenne vyvolával strach, úzkosť a napätie tým, že si od nej vynucoval pohlavný styk, obmedzoval
jej prístup k peniazom, peniaze je prideľoval, nakoľko bola negramotná a nevedela hospodáriť. Hrubo
ju obviňoval zo sexuálnych stykov s inými mužmi, vulgárnymi výrazmi ju ponižoval a urážal. Taktiež
ju ponižoval aj inými spôsobmi ako hádzaním hnilých jabĺk, fľaše s močom, vyvolával konflikty, za

ktoré poškodenú fackoval po tvári, ťahal ju za vlasy, bil ju päsťami a kopal nohou. Od júla 2015 sa jej
opakovanevyhrážal.Predmetnéhokonaniasadopúšťalpredsvojimideťmi,ktoréjuprestalirešpektovať,
pretože strácala autoritu rodiča, čo poškodená pociťovala ako neúmerné fyzické a psychické príkorie
s chronickým úzkostno-depresívnym prežívaním.

Vinu obžalovaného hodnoverným spôsobom preukazuje predovšetkým výpoveď svedkyne poškodenej
J. K., ktorá jednoznačne, súvisle a opakovane opísala spolužitie s obžalovaným od roku 1997 (kedy
sa presťahovali do domu v Choči), ktoré bolo plné bitiek, ponižovania, neúmernej kontroly, vulgárnych
a oplzlých nadávok, konfliktov, sexuálnych útokov a vyhrážania. Mnohé z toho sa odohrali aj pred deťmi.
Jasne a opakovane opísala ako a kedy dochádzalo k fyzický atakom zo strany obžalovaného, dôvody

prečo dostávala na prídel od obžalovaného finančné prostriedky, neustále podozrievanie z nevery, z toho
prameniace osobné kontroly, vynútené sexuálne styky, k tomu pravidelné a hrubé vulgarizmy smerom
k poškodenej a aj k deťom popri fyzických trestoch, a v čase kedy od júla 2015 do 28.01.2016 vo
vyhrotenom období kvôli dcére D. G. opakované vyhrážanie poškodenej, že ak podá trestné oznámenie,
že jej to spočíta a nedožije sa príchodu policajtov.

Svedkyňa D. G. jasne a opakovane vypovedala o tom, čo sa odohrávalo v spoločnej domácnosti ich
rodiny, hlavne medzi matkou a otcom. Opísala detailne čo od detstva zažívala s tým, že sa budila na plač
matky, pretože ju otec urážal a znevažoval. Otec matku neustále kontroloval, podozrieval ju z neustále
z nevery a vulgárne to opisoval „že sa ku*ví aj v sanitke, má pi*u roztiahnutú na dva prsty, je dobrá
akurát tak pre tých, s ktorými tr*káva a pod.“, viackrát bola svedkom, že ju bil a pri tom urážal, a matka

skončila na zemi v bolestiach. Inokedy ju zas zbil, dreveným polenom, keď prikladala do pece. Matka
mala zakázaný spoločenský život, peniaze mala na prídel s presným rozpočtom, bez toho, aby si niečo
mohla nechať. Aj na sviatky dostala bitku. Otec sa o matke nikdy pekne nevyjadril, a bolo málo dní,
kedy ju slovne alebo fyzicky nenapadol. Matku bil fackami, ťahaním za vlasy, päste do brucha, kopance,
remeňom a dreveným obuškom. Otca sa všetci doma báli.

Aj napriek tomu, že svedkyňa L. M. bola v spoločnej domácnosti do roku 2004, jasne a zreteľne opísala
spolužitie rodičov s tým, že všetko záležalo od toho, aký mal otec deň a podľa toho, či matka spravila čo
mala. Uviedla, že boli dni, keď sa ho báli všetci, nevynímajúc ani matku. Keď bol obžalovaný agresívny,
reagoval prudko, išiel do výbuchu, s tým, že to začínalo hlasným kričaním, potom fackaním a kopaním.
Až keď sa vybúril, skončil. Otec bol hlava rodiny a bol nadradený, čo povedal sa muselo spraviť. Matka

nemala prístup k financiám, chodila len do roboty, obchodu a domov. Svedkyňa uviedla, že ju samotnú
bil otec remeňom a matku bil päsťami a kopaním. Používal pri tom nadávky pi*a, ku*va, ku všetkým, a aj
ku matke. Pri tom bol jeho hlas povýšenecký, arogantný a niekedy pri tom pľul a kričal. Najčastejším
spúšťačom bol neuposlúchnutie jeho príkazu. Po útoku mala matka modriny na tele a tvári. Nikdy sanestalo že by matka ako prvá zaútočila na otca (iba verbálne niekedy vracala urážky). Vždy matka
musela otcovi vyúčtovať všetky peniaze. Po odchode z domácnosti nevedela o útokoch otca voči matke,
ale brala to ako štandard v ich domácnosti.

Všetky tieto skutočnosti pritom vypovedali svedkyne poškodená J. K., D. G. a L. M. nezávisle od
seba, samostatne a opakovane a ich výpovede v hlavných podstatných tvrdeniach spolu korelovali, čo
nepochybne presvedčilo súd o pravdivosti ich výpovedí. Taktiež pribratá znalkyňa z odboru psychológia
PhDr. Karin Haidová potvrdila, že všeobecná a špecifická vierohodnosť u svedkyni poškodenej bola
zachovaná (popisované okolnosti sa mohli stať tak ako ich reprodukuje svedkyňa. Popis udalostí má

logickú štruktúru, je detailný a sprevádzaný emocionálnymi prejavmi. V prípade nejasností vie podať
zrozumiteľné vysvetlenie a jej výpoveď sa s odstupom času nemení.) To, že poškodená vypovedala
pravdu, sa potvrdilo aj listinnými dôkazmi (výpisy z bankových ústavov, úradné záznamy, správy
o priebehu probačného dohľadu, správy z úradov ohľadne strelných zbraní, o povesti obžalovaného,
úverových zmlúv, rozhodnutia súdov a iné).

Obrana obžalovaného F. G. spočívala v tvrdeniach, podľa ktorých ide o kompletne nacvičený konfabulát
a svedkyne J. K., D. G. a L. M. spolu kooperujú za účelom zničenia jeho osoby. Na svoju obranu uviedol,
že nemohol týrať svoju rodinu, nakoľko nebol ani fyzicky prítomný, nakoľko bol od roku 2011 stále
v robote mimo domu a v znaleckom posudku sú lapidárne klamstvá a mnoho rozporov.
Obžalovaný poprel, že by sa na adresu poškodenej vyjadroval vulgárne alebo oplzlo, ponižoval ju,

obmedzoval jej prístup k peniazom, k mzde, zakazoval jej nakupovať, ísť na nákupy alebo ju v tom
obmedzoval, kontroloval poškodenú, či mala s niekým pohlavný styk, prípadne ju fyzicky napádal alebo
sa jej vyhrážal. Práve naopak, obžalovaný tvrdil, že samostatne hospodárila s financiami, mala prístup
k finančným prostriedkom, dokonca mala vlastné auto, hospodárili v spoločnej domácnosti, nakupovať
chodil on, pretože mu to poškodená nakázala, nikdy jej vulgárne, oplzlo nenadával, neponižoval ju,

dokonca uviedol, že jej nikdy nepovedal inak ako J. alebo J. s tým, že sa k nej choval slušne,
nekontroloval ju, nikdy ju nebil ani fyzicky nenapádal a v žiadnom prípade sa jej nevyhrážal.
Obžalovaný sa mnohokrát vo svojej obrane vyjadril k čiastkovým útokom opísaných poškodenou,
a priznal ich reálnosť, ale so záverom, že sa nestali tak ako ich opísala poškodená (viď príchod
sanitky, hodenie fľaše s močom, a iné). U obžalovaného F. G., boli znalkyňou z odboru psychiatria

zistené príznaky zmiešanej poruchy osobnosti s osobnostnými charakteristiky ako emočná nestabilita,
narcizmus, zvýšená vzťahovačnosť, egocentrizmus, snaha o dominanciu a sklon k agresívnym
reakciám.
Súd má za to, že takáto obrana obžalovaného je nielen zmätočná a nekonzistentná, ale predovšetkým
nasvedčuje tomu, že je len účelovo motivovaná snahou vyhnúť sa odsúdeniu.

Výpovede svedkov A., A., L., F. a J. G. popreli akékoľvek útoky zo strany otca smerom k matke, a až
očividne prebrali otcove vyjadrenia, s tendenciou zľahčovať konanie obžalovaného alebo ho negovať,
prípadne viniť z celej situácie poškodenú a svedkyňu D. G.. Svedkovia A. a A., ktorí mali otca ako vzor
bližšie opísali spolužitie rodičov s tým, že priznali „maximálne“ hádky medzi nimi, hlavne verbálne a ak

aj bola facka tak iba vzájomná. Všetci spomínaní svedkovia negatívne odpovedali na akékoľvek ataky,
zo strany otca na matku či už verbálne alebo fyzické. Jediné, negatívne čo v súvislosti s otcom priznali
boli ich vlastné tresty zo strany obžalovaného (fyzické alebo verbálne), s jednoduchým odôvodnením,
že si tie tresty ale vždy každý z nich zaslúžil. Je pravdou, a znalecky dokázané, že svedkovia D. G.
(1998), F. G. (2000), L. G. (2001), J. G. (2003) mali zachovanú všeobecnú vierohodnosť, ale bola u nich

spochybnená špecifická vierohodnosť. Znalkyňa dôvodila, tým, že deti vyrastali v citovo nedostatočne
sýtenom prostredí, kde pravidlá určoval otec, ktorý bol pre deti autoritou. Spôsobu jeho výchovy,
disharmonickému rodinnému prostrediu, sa deti prispôsobili, s jeho prístupom sa identifikovali, s iným
skúsenosť nemali a neskôr bol ich vzťah k otcovi navyše posilnený odchodom matky zo spoločnej
domácnosti. Počas neprítomnosti otca uprednostňovali starostlivosť staršej sestry A.. Vyšetrované deti

sú v opozícii voči matke s tým, že jej vyčítajú, že ich opustila, hovoria o nej emočne odťažito, bez záujmu
oďalšiuinterakciu.Natomtomiestesúdpodotýka,ževprípadesvedkov–detí(A.,A.,L.,F.aJ.G.),ktoré
sú jednoznačne na strane obžalovaného, i tak títo svedkovia priznali určité agresívne resp. trestajúce
črty povahy obžalovaného, nakoľko ich zrejme považovali za úplne „normálne“ (koreluje zo závermi
znaleckého posudku). Súd vyhodnotil ich výpovede ako celok za účelové, ktorých evidentným motívom

je snaha napomôcť otcovi, chrániť svojho otca, zrejme kvôli pretrvávajúcim väzbám na obžalovaného.

Súd zhodnotil dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne a hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby, z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov (J.K., D. G. a L. M.), znaleckého dokazovania a listinných dôkazov, mal za jednoznačne preukázané,
že sa obžalovaný dopustil skutku vyššie popísaným spôsobom, ktorým spôsobil poškodenej fyzické
a psychické utrpenie. Zo strany obžalovaného išlo o dlhodobé, trvalé, násilné, bezcitné a hrubé chovanie

k vlastnej manželke – poškodenej J. K., ktoré pociťovala ako príkorie s úzkostným depresívnym
prežívaním.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a po právnej kvalifikácii jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom

postihu obžalovaného, podľa § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

K ukladaniu súhrnného trestu súd uvádza, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol slovenským súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok (ktorý sa stal

právoplatným a možno na neho prihliadať) za iný jeho trestný čin a tieto trestné činy sú vo viacčinnom
súbehu,uložímusúhrnnýtrestpodľazásadnauloženieúhrnnéhotrestu.Taktomodifikovanéaupravené
ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona zodpovedá dlhodobej súdnej praxi ustálenej viacerými
stanoviskami a judikátmi súdov. Aby bolo možné uložiť páchateľovi súhrnný trest, musia byť splnené
všetky vyššie uvedené podmienky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a po dôkladnom oboznámení sa

obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/69/2017 (ktorého súčasťou okrem iných
je aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/67/2021 zo dňa 18.01.2022, právoplatný 18.01.2022)
dospel súd k záveru, že v súdenej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Všetky tieto trestné činy (skutky) tvoria zbiehajúcu
sa trestnú činnosť, nakoľko medzi nimi nebol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný

čin obžalovaného. Keďže súhrnný trest v zmysle ust. § 42 odsek 2 Trestného zákona nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (tým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 51 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia),bolonamiestezvážiťuobžalovaného uloženieprísnejšiehonepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody.

Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade
z trestnej sadzby určenej pre trestný čin zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek
3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až
15 rokov. Zároveň súd prihliadol na existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona, obžalovaný viedol riadny život a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného

zákona, obžalovaný spáchal viac trestných činov, z čoho vyplýva, že u obžalovaného bol zistený pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami,
ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovaného
a jeho následok, pohnútku, motív, zavinenie i na celú zbiehajúcu trestnú činnosť, prihliadnuc na časový
odstup od dokonania celej zbiehajúcej trestnej činnosti, tiež na osobu obžalovaného, na jeho doterajší

spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností
a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že ohľadom celej zbiehajúcej trestnej činnosti obžalovaného je
na mieste uložiť súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. T.j. na samej dolnej
hranici trestnej sadzby.
Obžalovaného súd v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil na výkon

trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd o škode nerozhodoval, pretože si nárok na náhradu škody poškodená neuplatnila.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd uložený trest za účelom ochrany spoločnosti,
nápravy obžalovaného a z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci
zákonu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.