Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200535
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125200535.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v D., D. XX, zastúpenej: JUDr. Alica Verešová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57,
proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. júna 2025 sp. zn. 19C/2/2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 16. júna 2025 č.k. 19C/2/2025 – 74
v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania v časti nároku na náhradu škody.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške 1.656,06 € a zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 3.800
€, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti nároku
na náhradu škody žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej proti žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 18,60 % čo do nároku na náhradu škody (výrok III.) a žalobkyni proti žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania z priznanej sumy nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. Rozhodol tak opätovne o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 4.068,50
€ pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 3.800 €, pričom o pôvodnej žalobe vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 39C/34/2017
rozhodol súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom zo dňa 27.07.2023 sp. zn. 39C/34/2017-279, ktorý bol
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/164/2023-336 zo dňa 18.12.2023 zrušený. Nárok,

ktorý je predmetom tohto sporu bol z pôvodného konania vylúčený uznesením zo dňa 18.11.2024.

3. Výrok o náhrade trov konania čo do nároku na náhradu škody (III.) súd prvej inštancie právne posúdil
podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodnutí zohľadnil, že žalobkyňa si uplatňovala nárok
na náhradu škody vo výške 4.068,50 € a bola úspešná len v časti 1.656,06 €, t.j. v rozsahu 40,70 %.
Súd následne, po odpočítaní tohto čiastočného úspechu žalobkyne od čiastočného úspechu žalovanej

v rozsahu 59,30 %, priznal žalovanej ako úspešnejšej strane sporu o náhradu škody nárok na náhradu
trov tohto konania v rozsahu 18,60%.

4. Proti tomuto výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby
ho odvolací súd zmenil tak, že žalovanej náhradu trov konania čo do nároku na náhradu škody
neprizná, pretože žalovaná konala prostredníctvom delegovaného miestne príslušného prokurátora

košickej prokuratúry, v dôsledku čoho jej žiadne náklady spojené s účelným bránením práva nevznikli.Vnadväzujúcejargumentáciižalobkyňapoukazovalanabezprostrednúsúvislosťatribútuodôvodnenosti
výdavkov s ďalším zákonným kritériom pri rozhodovaní o trovách konania, ktorým je účelnosť výdavkov.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je
možné vyhovieť.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok III. o trovách konania v časti nároku na náhradu
škody, ktorý jediný bol odvolaním napadnutý (ostatné výroky, ktoré neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť).

8. Uznesenie je v napadnutom výroku III. o priznaní náhrady trov konania žalovanej voči žalobkyni
v rozsahu 18,60 % vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP v tomto výroku
potvrdil.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku a k odvolacím
námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Odvolací súd súhlasí so žalobkyňou, že žalovaná nebola v preskúmavanom konaní zastúpená
právnym zástupcom, to však neznamená, že by len z tohto dôvodu, nemala mať právo na náhradu trov
konania, ktoré vynaložila v súvislosti s (čiastočne) úspešným popieraním nároku žalobkyne na náhradu

škody. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobkyne na to, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku
rozsudku priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania a nie náhradu trov právneho zastúpenia.
V zmysle ust. § 251 CSP trovami konania nie sú len výdavky spojené s odmenou za právne služby –
právne zastupovanie poskytnuté advokátom, ale všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva. Takými sú spravidla

hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné,
súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov.

12. To, aké z týchto výdavkov si žalovaná uplatní pri rozhodovaní o výške náhrady trov v zmysle § 262
ods. 2 CSP je iba na žalovanej, pričom až v tomto samostatnom štádiu konania sa súd bude zaoberať

žalobkyňou zmieňovanými kritériami ich odôvodnenosti a účelnosti.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku III. v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní
úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).