Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/286/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203621
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6725203621.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyZvolen,
dieťa rodičov:

matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX E., t. č. Nemocnica pre obvinených
a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Súdna 1996/15, 911 01 Trenčín, a
otec F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený: JUDr. JURAJ MACÍK
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 54 459 958, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica,
za účasti:
Okresná prokuratúra Zvolen, Trhová 7, 960 01 Zvolen 1,

Centrum pre deti a rodiny Nová Baňa, so sídlom Moyzesova 39, 968 01 Nová Baňa, IČO: 35 678 402,
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J. J.,
J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX E. a
G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX M., časť G.
v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o nariadenie neodkladného
opatrenia,

na odvolanie Okresnej prokuratúry Zvolena a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/198/2025 - 102 zo dňa 03.11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej

u r č u j e nad výchovou maloletej A. dohľad.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil Centru pre deti a rodiny L. J., G. XX (ďalej aj len „CDR“)
povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. do osobnej starostlivosti jej otca.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok („CMP“), § 367 ods. 1, 4 CMP, ako aj na § 324 a § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“).
V odôvodnení zdôraznil princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom
vo všetkých konaniach týkajúcich sa detí, a poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR i Dohovor o
právach dieťaťa. Konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov,

pričom zásah do rodinného života musí byť proporcionálny a odôvodnený naliehavou potrebou.Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka maloletej bola od 28.08.2025 vo väzbe pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, pričom jej procesné postavenie sa nezmenilo. Otec bol vypočutý ako
svedok dňa 01.10.2025 a ani jeho postavenie sa nezmenilo – nebol podozrivý ani obvinený. Zo správ

úradu práce a Centra pre deti a rodiny L. J. vyplynulo, že otec má vhodné bytové, sociálne a ekonomické
pomery na výkon osobnej starostlivosti, je schopný zabezpečiť celodennú starostlivosť a deklaroval
nástup na rodičovskú dovolenku.
Súd prvej inštancie prihliadol na správu CDR L. J., z ktorej vyplynulo, že medzi maloletou a otcom
existuje pevná citová väzba, vzťah je pozitívny a primeraný veku dieťaťa, otec reaguje na potreby dieťaťa

vnímavo a dieťa sa v jeho prítomnosti cíti bezpečne. Zároveň zohľadnil, že odpadol dôvod na trvanie
ústavnej starostlivosti v CDR, ktorá bola nariadená uznesením zo 17.09.2025, keďže aktuálne neexistuje
prekážka brániaca otcovi zabezpečovať osobnú starostlivosť.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že ďalšie zotrvávanie dieťaťa v ústavnej starostlivosti by bolo v rozpore s
jeho najlepším záujmom, keďže dieťa je vo veku, kedy je prítomnosť rodiča mimoriadne dôležitá pre jeho
psychický a fyzický vývin. Zároveň poukázal na to, že zásahy do rodičovských práv musia byť podložené

reálnym ohrozením, ktoré v čase rozhodovania nebolo preukázané.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým
maloletú odovzdal do osobnej starostlivosti otca, pričom výkon opatrenia bol okamžitý. Zároveň uviedol,
že nad výchovou maloletej bude vykonávaný dohľad zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, aby
bola zabezpečená kontrola nad starostlivosťou vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie Okresná prokuratúra Zvolen
(ďalej aj „Prokurátor“) a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen.

3. Prokurátor podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu nesprávnych skutkových

zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol bez
dostatočného objasnenia všetkých okolností, keďže trestné konanie voči matke nebolo ukončené
a nebolo možné vylúčiť riziko ohrozenia maloletej v domácom prostredí. Zdôraznil, že pri domovej
prehliadke boli zaistené injekčné striekačky a nádoby s podozrivým obsahom, ktoré sú predmetom
znaleckého skúmania, pričom v čase ich nálezu sa v domácnosti zdržiaval aj otec. Podľa Prokurátora

nebolo jednoznačne potvrdené, že domáce prostredie poskytuje bezpečné podmienky pre zdravý
vývoj dieťaťa, pričom súd prvej inštancie sa odchýlil od zásady materiálnej pravdy, keď rozhodol
bez vyčerpávajúceho dokazovania. Prokurátor poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré
konštatovali závažnosť zistení v trestnom konaní a potrebu preventívnej ochrany dieťaťa. Namietal,
že jedinou zmenou oproti predchádzajúcemu stavu bol výsluch otca ako svedka, čo nepostačuje na

záver o bezpečnosti prostredia. Argumentoval aj tým, že otec vedel o psychických problémoch matky a
napriek tomu akceptoval prítomnosť nebezpečných predmetov v domácnosti. Zdôraznil, že väzba matky
je dočasná a po jej prípadnom prepustení by mohla opäť zdieľať domácnosť s maloletou. Prokurátor
uzavrel, že rozhodnutie nezohľadnilo najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
a § 5 Zákona o rodine.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže dôvody
pre jeho vydanie neexistovali.

4. Kolízny opatrovník namietal, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca nie je v jej najlepšom
záujme. Poukázal na prebiehajúce trestné konanie, ktoré nebolo ukončené, a na skutočnosť, že počas

domovej prehliadky boli zaistené predmety nachádzajúce sa na viditeľných miestach, čo podľa neho
vyvoláva pochybnosti o bezpečnosti prostredia. Zdôraznil incident z 04.10.2025, keď otec vzal maloletú
na návštevu matky do Ústavu na výkon väzby, hoci matka je obvinená zo závažného trestného činu
smerujúceho proti maloletej. Kolízny opatrovník považoval túto návštevu za absolútne nevhodnú a v
rozpore s účelom predchádzajúceho neodkladného opatrenia, ktorého cieľom bolo zabezpečiť stabilné

a netoxické prostredie. Upozornil aj na blízkosť bydliska starej matky z matkinej strany, ktorá deklarovala
ochotu prevziať matku po jej prepustení, čo podľa neho zvyšuje riziko kontaktu matky s maloletou.
Argumentoval, že vzhľadom na vek dieťaťa a neukončené znalecké dokazovanie nemožno garantovať
bezpečnosť v domácom prostredí. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti osoby z

osvedčeného okruhu blízkych osôb.

5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora namietal, že odvolanie je založené na
hypotetických úvahách bez nových dôkazov. Zdôraznil, že jeho procesné postavenie sa nezmenilo –zostal svedkom, nebol podozrivý ani obvinený. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
najlepší záujem dieťaťa, keď rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti otca. Argumentoval
judikatúrou Ústavného súdu SR (nález III. ÚS 38/2021), ktorá zdôrazňuje, že odňatie dieťaťa rodičovi

je prostriedok ultima ratio a musí byť podložené konkrétnymi dôvodmi, nie preventívnymi obavami.
Uviedol, že dohľad nad výchovou bol súdom nariadený a vykonáva sa, pričom pri výkone dohľadu neboli
zistené žiadne nedostatky. Deklaroval schopnosť zabezpečiť celodennú starostlivosť, vrátane nástupu
na rodičovskú dovolenku, a poukázal na to, že od umiestnenia dieťaťa do jeho starostlivosti sa nevyskytli
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do jeho rodičovských práv.

Záverom navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol a potvrdil napadnuté uznesenie.

6.OtecvosvojomvyjadreníkodvolanieÚPSVaRpovažovaltotozanedôvodné,vnútornérozporné,ktoré
sa neopiera o nové skutkové zistenia ani dôkazy. Zdôraznil, že jeho procesné postavenie je stabilné –
od začiatku trestného konania je svedkom, nebol obvinený ani označený ako podozrivý, čo konštatoval

aj súd prvej inštancie. Poukázal na nelogickosť zmeny postoja kolízneho opatrovníka, ktorý predtým
uvádzal, že má vhodné podmienky a rodičovskú spôsobilosť. Namietal nepravdivosť tvrdenia o údajnom
odmietnutí striedania pri hospitalizácii dieťaťa a vysvetlil, že k žiadnemu odmietnutiu nedošlo.
K návšteve matky vo väzbe uviedol, že prebehla v režime povolenom CDR a ZVJS, pod dohľadom,
bez negatívneho vplyvu na dieťa, čo potvrdzujú odborné správy. Argumenty kolízneho opatrovníka o

riziku po prípadnom prepustení matky označil za čisto hypotetické, pričom zdôraznil, že sa presťahoval
do M., čím odpadol aj argument o blízkosti bydlísk. Otec poukázal na ignorovanie odborných zistení –
správy CDR podľa neho potvrdzujú, že dieťa v jeho starostlivosti prospieva a má bezpečnú vzťahovú
väzbu. Kritizoval, že kolízny opatrovník vykonal dohľad až po mesiaci od jeho nariadenia, čo je v
rozpore s tvrdenou naliehavosťou. Záverom uviedol, že kolízny opatrovník nepreukázal žiadny dôkaz o

ohrození dieťaťa, odvolanie sa opiera len o hypotetické scenáre, a navrhol jeho zamietnutie a potvrdenie
uznesenia OS Zvolen ako vecne správne.

7. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dňa 03.11.2025 rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
9P/198/2025-113 aj vo veci samej, a to nasledovne:

I. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025.
II. Súd konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavuje.
III. Súd určuje nad výchovou maloletej dohľad.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

8.Rozhodoltakzrovnakýchdôvodov,ktoréhoviedliknariadeniuneodkladnéhoopatrenia–najmäpreto,
že odpadol dôvod na trvanie ústavnej starostlivosti, otec maloletej nebol podozrivý ani obvinený, jeho
pomery boli riadne preverené a vyhodnotené ako vhodné a je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť.
Súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné zachovať kontrolný mechanizmus formou dohľadu,

aby bola zaistená ochrana záujmov dieťaťa počas prebiehajúceho trestného konania.

9.VočirozsudkubolopodanéodvolaniezostranyProkurátoraakolíznehoopatrovníka,pričomodvolacie
dôvody sú totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaniach proti uzneseniu o neodkladnom opatrení –
namietali nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci, poukazovali na neukončené trestné

konanie voči matke a hypotetické riziká domáceho prostredia, žiadali ponechať maloletú v CDR alebo
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.

10. K odvolaniam sa vyjadrili aj osoby, ktoré boli súhlasili so zverením maloletej do ich náhradnej osobnej
starostlivosti. G. B. (stará mama z otcovej strany) uviedla, že po návrate dieťaťa z CDR bola priamo v

domácnosti otca a pomáhala so starostlivosťou. Videla celý denný režim – kŕmenie, spánok, hygienu,
prechádzky – a konštatovala, že otec všetko zvláda trpezlivo, dieťa je pokojné, zdravé a prospieva.
Ako bývalá zdravotná sestra zdôraznila, že A. je primerane živená, čistá, bez známok ochorenia či
zanedbania. Má silnú väzbu na otca, rýchlo sa pri ňom upokojuje. Kritizovala tvrdenia z odvolania ako
neopodstatnené, keďže dohľad ÚPSVaR pri kontrole neidentifikoval žiadne nedostatky.

11. J. K. (stará mama z matkinej strany) potvrdila, že sa aktívne podieľala na starostlivosti po návrate
dieťaťa – pomáhala s prípravou stravy, oblečením, kočíkovaním. Uviedla konkrétne návštevy lekárov
(očkovanie, imunologická kontrola), kde bolo potvrdené, že dieťa je zdravé. Zdôraznila, že A. je pokojná,usmiata, má stabilný režim a silnú väzbu na otca. Podľa nej sú obavy z odvolania len hypotetické a
ďalšie zmeny prostredia by mohli dieťa psychicky zaťažiť.

12. G. H. (teta maloletej) uviedla, že dieťa viackrát navštívila a vždy bolo veselé, čisté, spokojné. Videla,
ako sa otec stará – kŕmi, prebaľuje, chodí na prechádzky. Bola prítomná aj pri návšteve matky vo
väzbe, ktorú odvolania spomínajú, pričom potvrdila, že prebehla v bezpečnom prostredí pod dohľadom,
dieťa bolo pokojné. Kritizovala, že táto návšteva sa používa proti otcovi, hoci bola legálna a povolená.
Zdôraznila, že neexistuje dôkaz o ohrození dieťaťa v starostlivosti otca, zdôrazniac, že podľa zákona je

ústavná starostlivosť krajným riešením.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom v ust. § 65 a § 66 CMP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario dospel k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, podľa ktorého v prejednávanej veci bola osvedčená naliehavosť zásahu do pomerov

maloletého dieťaťa. Preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa
ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal

z vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru,
keď rozhodol o dočasnom odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho
záverov (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ďalšie zotrvávanie dieťaťa v
ústavnej starostlivosti by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom, keďže otec nie je podozrivý ani

obvinený z trestnej činnosti vo vzťahu k maloletej, jeho pomery boli preverené a vyhodnotené ako
vhodné, pričom bol schopný bezodkladne zabezpečiť osobnú starostlivosť.

15. Taktiež po odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti otca neboli zo strany kolízneho opatrovníka
ani iného subjektu avizované žiadne ťažkosti či nedostatky v starostlivosti otca. Naopak, osoby blízke

dieťaťu – obe staré matky aj teta, ktoré boli v pravidelnom kontakte s maloletou, vo svojich vyjadreniach
zhodne uviedli, že dieťa je zdravé, pokojné, má stabilný režim a silnú väzbu na otca. Všetky tieto osoby
hodnotilistarostlivosťotcaakoriadnu,bezpečnúaláskavú,pričomzdôraznili,žeďalšiezmenyprostredia
by mohli byť pre maloletú psychicky zaťažujúce. Uvedené osvedčuje, že otec je schopný sa riadne
o dieťa postarať.

16. Skutočnosti uvádzané v odvolaní odvolateľmi vzhľadom na ich obsah nemohli mať za následok
zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko ničím neosvedčili nesprávnosť kľúčových skutkových zistení
súdu prvej inštancie. Argumenty odvolateľov sú postavené najmä na preventívnych úvahách, ktoré však
nepostačujú na zásah do rodičovských práv, ak neexistujú konkrétne dôkazy o aktuálnom ohrození

dieťaťa.

17. Prokurátor aj kolízny opatrovník vychádzajú z hypotézy, že trestné konanie voči matke nie je
ukončené, a preto nemožno vylúčiť riziko v domácom prostredí. Táto úvaha nie je logicky správna – z
neukončeného vyšetrovania nemožno automaticky vyvodiť ohrozenie dieťaťa u rodiča, ktorý nie je ani

podozrivý. Rovnako tvrdenie, že výsluch otca ako svedka „nepostačuje“ na jeho vylúčenie z podozrenia,
ignoruje fakt, že orgány činné v trestnom konaní jeho postavenie nezmenili a aktuálne neexistuje žiadny
dôkaz o jeho účasti na skutku.

18. Pokiaľ kolízny opatrovník poukazuje na návštevu matky vo väzbe, opomína, že táto prebehla

pod dohľadom ZVJS v kontrolovanom prostredí, bez negatívneho vplyvu na dieťa. Odvolatelia tiež
predpokladajú budúce riziko po prípadnom prepustení matky, čo je čisto hypotetická situácia, ktorú
nemožno riešiť odňatím dieťaťa otcovi už dnes.

19. Naopak, zákon vyžaduje reagovať na aktuálny stav, nie na neisté scenáre. Všetky tieto námietky

preto postrádajú oporu v konkrétnych zisteniach a neobstoja vo svetle zásady proporcionality, keďže
primeranú ochranu bez deštruktívneho zásahu do rodinných väzieb môže poskytnúť aj menej invazívne
opatrenie. Preventívne úvahy sú síce legitímne v rámci ochrany dieťaťa, ale nemôžu nahradiť dôkaznú
povinnosť.20. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd postupom podľa § 362 veta druhá CMP, podľa ktorého
odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez

návrhu, nariadil dočasný dohľad nad výchovou maloletej podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine tak,
ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Tým sa zabezpečí kontrola nad starostlivosťou o maloletú,
najmä nad jej zdravotným stavom, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dohľad sa bude
vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, príp. ďalších subjektov a bude priebežne
vyhodnocovaný. Dohľad je podľa odvolacieho súdu najmiernejší zásah, ktorý rešpektuje rodinné väzby

a zároveň poskytuje nevyhnutnú kontrolu nad výkonom osobnej starostlivosti o dieťa; súčasne je
vzhľadom na okolnosti prípadu primeraný a odôvodnený.

21. Odvolací súd podčiarkuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, doplnené týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu, má výlučne charakter dočasnej úpravy pomerov. Táto úprava nesmeruje k
definitívnemu vyriešeniu sporu a nijako nepredurčuje výsledok prieskumu odvolania proti rozsudku vo

veci samej. Preskúmanie meritórneho rozhodnutia sa svojím rozsahom a obsahom zásadne odlišuje od
obmedzeného rámca, v ktorom odvolací súd posudzuje rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP
avyslovil,žežiadenzúčastníkovnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianemá.Odvolacísúdnezistil

osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).