Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
vecižalobcu(vkonanísťažovateľ):DREVO-REAL,s.r.o.,sosídlom861,02321Korňa,IČO:36377309,
zastúpený:AdvokátskakanceláriaJAKUBÍK&HAJDUK,s.r.o.,sosídlomHorná116,02201Čadca,IČO:
36 868 892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu: 2714/2021 zo dňa 12.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/44/2021 - 210 zo dňa 27. novembra

2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200346.2, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Na základe jednotnej žiadosti na rok 2015 podanej žalobcom dňa 15.05.2015 vydala
Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej „PPA“) dňa 03.12.2015 rozhodnutie č. 500/1679/8254/2015
(ďalej len „prvé rozhodnutie PPA“), ktorým žalobcovi (i) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej

platbynaplochuvsume42.532,97eurpodľa§7nariadeniavládyč.342/2014Z.z.,ktorýmsaustanovujú
pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych
platieb v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 342/2014“), ďalej platby na poľnohospodárske postupy
prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 22.732,74 eur podľa § 8 nariadenia 342/2014, platby
na chov bahníc, jariek a kôz v sume 10.692,07 eur v zmysle nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým
sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných
priamych platieb v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 36/2015“), úhrady mesačnej disciplíny v sume

960,22 eur v zmysle čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17.
decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa
zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č.
1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“); a (ii) neschválila
poskytnutie podpory formou - platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami podľa
čl.19delegovanéhonariadeniaKomisie(EÚ)č.640/2014z11.marca2014,ktorýmsadopĺňanariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný

systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame
platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie v platnom znení (ďalej len „nariadenie
č. 640/2014“). Žalobca podal voči výroku (ii) odvolanie zo dňa 08.12.2015, na podklade ktorého vydalžalovaný rozhodnutie č. 3706/2016, 681/2016-640 zo dňa 08.02.2016, ktorým rozhodnutie PPA potvrdil
(ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“).
2. Na základe žalobcovej správnej žaloby podanej proti prvému rozhodnutiu žalovaného Krajský súd

v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/58/2016-134 zo dňa 14.03.2018 zrušil prvé
rozhodnutie žalovaného aj prvé rozhodnutie PPA a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd“) rozhodol o
kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/16/2019 zo dňa 14.01.2020 zrušil rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že hoci žalobca žiadal

v žalobe zrušenie prvého rozhodnutia PPA len v časti neschválenia poskytnutia podpory, krajský súd
zrušil prvé rozhodnutie PPA ako celok, nie len v napadnutej časti týkajúcej sa neschválenia podpory.
Výrok prvého rozhodnutia PPA, ktorým sa schválila podpora, teda nebol spochybnený. Na podklade
uvedeného vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 2S/22/2020-233 zo dňa 22.04.2020, ktorým
zrušil prvé rozhodnutie žalovaného a prvé rozhodnutie PPA, výlučne v časti neschválenia podpory,
pričom konštatoval, že zrušené rozhodnutia boli postavené na nedostatočnom zistení skutkového stavu

a sú v časti nepreskúmateľné.
3. V ďalšom konaní PPA rozhodnutím č. 500/1679/21449/2015 zo dňa 19.11.2020 (ďalej „prvostupňové
rozhodnutie“) žalobcovi (i) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume
42.532,97 eur v zmysle § 7 ods. 1 až 3 a § 14 nariadenia č. 342/2014, platby na poľnohospodárske
postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 22.732,74 eur v zmysle § 8 ods. 1 až 3

a § 14 ods. 3 nariadenia č. 342/2014, platby na chov bahníc, jariek a kôz v sume 10.692,07 eur v
zmysle § 10 ods. 1 až 4 a § 14 ods. 1 nariadenia č. 36/2015, úhrady mesačnej disciplíny v sume
960,22 eur v zmysle § 14 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 v spojení čl. 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013
a (ii) neschválila poskytnutie podpory formou - platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými
obmedzeniami v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú

pravidláposkytovaniapodporyvsúvislostisopatreniamiprogramurozvojavidiekavplatnomznení(ďalej
len „nariadenie č. 75/2015“) v spojení s čl. 19 ods. 1 až 3 čl. 19 nariadenia č. 640/2014.
4. PPA si pred rozhodnutím zadovážila zoznam hlásení žalobcu a výpisy z Centrálnej evidencie
hospodárskych zvierat (ďalej len „CEHZ“), týkajúce sa žalobcu ako držiteľa hospodárskych zvierat
- oviec za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, a na podklade obstaraných podkladov mala za

preukázané, že žalobca nahlásil CEHZ 104 oviec (narodených v dňoch 05.04.2015, 06.04.2015,
07.04.2015, 08.04.2015, 09.04.2015, 10.04.2015, 11.04.2015, 12.04.2015, 13.04.2015, 14.04.2015,
15.04.2015, 16.04.2015, 17.04.2015, 18.04.2015, 19.04.2015, 20.04.2015, 22.04.2015, 23.04.2015 a
25.04.2015) až 11.08.2015, t. j. po uplynutí lehoty siedmich dní odo dňa narodenia konkrétnej ovce v
zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.

18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz (ďalej „vyhláška č. 18/2012 Z. z.). PPA uviedla, že
na základe žalobcovho nahlásenia zo dňa 11.08.2015 bolo v CEHZ spätne zaregistrovaných 104 oviec
ku dňu 01.05.2015, pričom na túto skutočnosť bolo potrebné nazerať ako na nezaregistrovanú zmenu
na účel prepočtu zaťaženia. Uvedená skutočnosť zároveň podľa PPA odôvodňovala záver, že žalobca
v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, t. j. v reálnom čase, nemal a ani nemohol mať v uvedenom

počte registrované ovce v CEHZ, pričom toto zistenie považovala za právne významné na účel prepočtu
zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015.
5. Z uvedených dôvodov PPA uzavrela, že žalobca mal v skutočnosti zaregistrovaných v CEHZ
nasledovný počet oviec: ku dňu 01.05.2015 - 575 oviec, ku dňu 16.07.2015 - 574 oviec, ku dňu
20.07.2015 - 573 oviec, ku dňu 08.09.2015 - 572 oviec a ku dňu 31.10.2015 - 572 oviec. Prepočet

zaťaženia tak bol nasledovný (za použitia vzorca - počet oviec: výmera x koeficient prepočtu oviec na
DJ (0,15)): (i) od 01.05.2015 do 15.07.2015 (575 oviec) - zaťaženie 0,2654 DJ/ha, (ii) od 16.07.2015
do 19.07.2015 (574 oviec) - zaťaženie 0,2649 DJ/ha, (iii) od 20.07.2015 do 07.09.2015 (573 oviec)
- zaťaženie 0,2645 DJ/ha a (iv) od 08.09.2015 do 31.10.2015 (572 oviec) - zaťaženie 0,264 DJ/ha.
Vzhľadom na uvedené PPA dospela k záveru, že žalobca nesplnil podmienku zaťaženia 0,3 DJ/ha TTP

v období od 01.05.2015 do 31.10.2015 v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015.
6. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu:
2714/2021 zo dňa 12.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že neschválil poskytnutie podpory formou platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami
alebo inými osobitnými obmedzeniami v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odkázal na § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012, na
podklade ktorého sa hlásenie zmien v prípade narodenia ovce zasiela poverenej osobe (CEHZ) do 7
dní odo dňa trvalého označenia ovce, pričom podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 sa trvalé označenie
vykonáva pred premiestnením ovce z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr však do 6 mesiacovod jeho narodenia. Na podklade uvedeného konštatoval, že lehota 7 dní na nahlásenie zmien v prípade
narodenia je determinovaná dátumom trvalého označenia ovce. Žalovaný však uviedol, že v zmysle §
4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 na splnenie podmienky minimálneho zaťaženia možno použiť

len také zvieratá, ktoré sú registrované v CEHZ v rozhodnom období - v prípade žalobcu od 01.05.2015
do 31.10.2015. Z dôvodu, že k registrácii 104 kusov oviec v CEHZ došlo až na základe hlásenia zo
dňa 11.08.2015, bolo nepochybné, že uvedené zvieratá v období od 01.05.2015 do 10.08.2015 neboli
registrované, pričom zo strany CEHZ došlo k ich fiktívnej spätnej registrácii k dátumu narodenia. Z
uvedeného dôvodu nebolo podľa žalovaného možné uvádzané počty zvierat vo výpisoch z CEHZ použiť

na výpočet minimálneho zaťaženia v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, pretože nezohľadňovali
skutkový stav v danom období, v ktorom 104 kusov zvierat reálne nebolo registrovaných. Na poklade
daných počtov tak žalovaný ustálil, že výpočet minimálneho zaťaženia v rámci najnižšieho stavu oviec
bol nasledovný: 573 ks oviec / 325 ha (výmera) x 0,15 (koeficient prepočtu oviec na DJ) = 0,2645 DJ/
ha TPP. Žalobca tak nesplnil podmienku minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TTP v zmysle § 4
ods. 1 písm. c) nariadenia vlády č. 75/2015, pretože v období od 20.07.2015 do 10.08.2015 dosiahol

zaťaženie 0,2645 DJ/ha TTP. Žalobcovi preto nebola poskytnutá platba ANC v súlade s § 6 ods. 2 písm.
b) nariadenia č. 75/2015.
8. Žalovaný korigoval výrok prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k neschváleniu podpory a uviedol, že
výroková časť prvostupňového rozhodnutia o schválení podpory bola v rozpore s rozsudkom krajského
súdu a preto žalovaný pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia.

II. Konanie pred správnym súdom
9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v časti
neschválenia podpory a ich zrušenia.
10. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa výpisov zvierat z databázy CEHZ bol k 01.05.2015 držiteľom 679

ks oviec a k 31.10.2015 bol držiteľom 676 ks oviec, pričom sa tento stav počas rozhodného obdobia
nezmenil, čo bolo pri koeficiente 0,15 na dobytčie jednotky v prepočte 101,40 dobytčích jednotiek (676 x
0,15). Žalobca mal za to, že ako osoba vykonávajúca poľnohospodársku činnosť na poľnohospodárskej
ploche o výmere 325,62 ha a ako držiteľ 101,40 dobytčích jednotiek mal zaťaženie 0,31 dobytčích
jednotiek na 1 ha trvalých trávnatých porastov počas celého rozhodného obdobia, a preto rozhodnutie

o nepriznaní podpory z dôvodu nedodržania podmienky uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č.
75/2015 považuje za nezákonné. Poukázal na to, že podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 sa trvalé
označenie vykonáva premiestnením ovce alebo kozy z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr
však do 6 mesiacov od jeho narodenia. Žalobca preto tvrdil, že v roku 2015 trvale označil celkom 104
oviec v uvedenej zákonnej šesťmesačnej lehote, pričom na túto námietku žalovaný nereagoval. Z tohto

dôvodu je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
11. Žalobca upozornil na to, že postupoval podľa zverejnených pokynov pre držiteľov oviec a kôz k
vedeniu CEHZ predpisov, a preto mal za neprijateľné, aby bol sankcionovaný žalovaným za postup v
súlade s jeho vlastnou metodikou. Žalobca bol presvedčený, že žalovaný nesprávne aplikoval § 4 ods.
1 písm. c) nariadenia č. 75/2015.

12. Žalobca tiež namietal, že časť výroku predchádzajúcich rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi
poskytnutá podpora, je už od roku 2015 právoplatná, a napriek tomu PPA v prvostupňovom rozhodnutí
rozhodla znova o tom istom. Podľa žalobcu žalovaný na uvedené reagoval procesne nesprávne, pretože
mal prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o schválení podpory zrušiť a súčasne v tejto časti konanie
zastaviť.Žalovanýsavšakobmedzilvýlučnenazmenuprvostupňovéhorozhodnutia,apretodošlopodľa

názoru žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Obe strany v následných podaniach
zotrvali na svojej argumentácii.
14. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) vo veci dňa 27. novembra 2024 verejne vyhlásil

rozsudok, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Žalobnú námietku ohľadom navrhovaného zastavenia konania v časti, ktorá bola právoplatná v čase
vydania prvého rozhodnutia žalovaného (teda od roku 2015), vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú,
keď mal za preukázané, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie tak,

že vydal len výrok o neschválení poskytnutia podpory formou platby, a to z dôvodu, že konania vo veci
schválených platieb boli právoplatné od roku 2015 (čo nebolo zo strany účastníkov konania sporné).
Odvolanie podľa Správneho poriadku, ktorý sa na konania podľa zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti
orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o podpore“) primerane vzťahuje, je podľa správneho súdu budované na
apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, teda nie je v
žiadnomsmereviazanýzávermiprvostupňovéhoorgánu;samostatnehodnotíveczoskutkovejaprávnej

stránky. Správny súd tiež poukázal na to, že zmenou prvostupňového rozhodnutia nedošlo k zásahu
do práv žalobcu - právoplatné výroky o poskytnutí podpory zostali nezmenené, nedošlo k zmene v
neprospechžalobcu.Súhlasilsožalovaným,žerozhodnutiasanemajúrušiťlenpreformálnenedostatky,
najmä v prípade, keď žalovaný ako odvolací orgán mohol pristúpiť k zmene prvostupňového rozhodnutia
tak, aby boli rešpektované predchádzajúce právoplatné rozhodnutia o schválení podpory.

16. Druhú žalobnú námietku však správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, pričom sa stotožnil s tým, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k nutnosti registrácie 104 oviec do 7 dní od narodenia
ovce je nedostatočné a nevyplýva z platných právnych predpisov. Na účely ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
c) nariadenia č. 75/2015 je podľa správneho súdu potrebné, aby bol žiadateľ držiteľom hospodárskeho
zvieraťa a aby bolo toto zviera v období od 1. mája do 31. októbra registrované v CEHZ. Zaujal názor,
že ani vyhláška č. 18/2012 (a ani nariadenie č. 75/2015), na ktoré žalovaný odkazuje v napadnutom

rozhodnutí, neupravuje postup, ktorý žalovaný použil, teda že neprihliadal na „fiktívnu spätnú registráciu
k dátumu narodenia“, a preto konštatoval, že „uvedené počty zvierat nemožno použiť na výpočet
minimálneho zaťaženia v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, pretože nezohľadňujú skutkový stav
veci daného obdobia, v ktorom 104 kusov zvierat z namietaného počtu reálne nebolo registrovaných.“
Správnysúdznapadnutéhorozhodnutianezistil,napodkladeakéhoprávnehopredpisudospelžalovaný

kuvedenejprávnejúvahe,pričombolopodľanehonesporným,žežalobca104kusovovieczaregistroval,
avšak podľa názoru žalovaného oneskorene, a preto na túto registráciu neprihliadol.
17. Podľa správneho súdu zo žiadneho právneho predpisu, na ktorý žalovaný odkázal (§ 4 ods. 1 písm.
c) nariadenia č. 75/2015 a ani § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012), nevyplýva nemožnosť prihliadnutia na
neskoršiu registráciu k spätnému dátumu. Taký výklad relevantných ustanovení, ktorý vylučuje zobrať

do úvahy zmenu v evidencii len na základe samotného faktu spätného hlásenia podaného po lehote,
je prísne formálny a v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu. Správny orgán sa totiž nijako
nezaoberal tou okolnosťou, či skutočne došlo k narodeniu 104 oviec ku dňu 01.05.2015. Údaj evidovaný
v CEHZ nie je možné ignorovať len na základe oneskorene podaného hlásenia uvedenej zmeny. V tomto
smere je možné vyčítať žalovanému nedostatočné úsilie ozrejmiť splnenie predmetnej podmienky na

schválenie predmetnej podpory.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu
18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a navrhol, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok zmenil a správnu žalobu zamietol, alebo aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.
19.Sťažovateľvkasačnejsťažnostitvrdil,žežalobcanebolvrozhodnomobdobíod01.mája2015do10.
augusta 2015 držiteľom zvierat v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 Z. z. na účely prepočtu
zaťaženia, a preto nemohlo byť z tohto dôvodu predmetných 104 kusov oviec legitímne zaradených
do prepočtu zaťaženia. Poukázal na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 Z. z. a § 9

ods. 1 vyhlášky č. 18/2012 Z. z. sa hlásenie zmien v prípade narodenia ovce zasiela poverenej osobe
(CEHZ) do siedmich dní odo dňa trvalého označenia ovce, pričom podľa § 1 ods. 4 tejto vyhlášky sa
trvalé označenie vykonáva pred premiestnením ovce z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr
však do šiestich mesiacov od jeho narodenia. Preto sťažovateľ tvrdil, že lehota siedmych dní na hlásenie
zmien v prípade narodenia je determinovaná dátumom trvalého označenia konkrétnej ovce. Keďže

žalobca nahlásil 104 kusov oviec až dňa 11. augusta 2015, teda po uplynutí lehoty siedmych dní odo
dňa narodenia konkrétnej obce, v období od 01. mája 2015 do 10. augusta 2015 nemal a ani nemohol
mať v tomto počte registrované ovce v CEHZ, čo považoval sťažovateľ za právne významnú skutočnosť
na účely prepočtu zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 85/2015 Z. z. Z tohto hľadiska
považoval žalovaný právne posúdenie veci zo strany v napadnutom rozsudku za nesprávne a trval na

tom, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na priznanie požadovanej podpory.
20. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Mal za to, že splnil podmienku zaťaženia podľa § 4 ods.
1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 Z. z., pretože preukázateľne vlastnil a držal dostatočný počet oviec
na registrovanej farme vo vymedzenom období a zároveň neporušil predpisy o identifikácii a registrácii

hospodárskych zvierat.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto
rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 18. decembra 2025.
22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či sa podľa
práva malo na účely prepočtu zaťaženia pôdy pri rozhodovaní o poskytnutí podpory žalobcovi v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 Z. z. zohľadniť aj sporných 104 kusov oviec, ktorých bol

žalobca držiteľom v období od 01. mája do 31. októbra 2015, avšak tieto zvieratá dal zaregistrovať na
CEHZ až dňa 11.08.2015, spätne ku dňu 01.05.2015. Správny súd vyhodnotil zdôvodnenie záverov
žalovaného ako nedostatočné, najmä v tom ohľade, prečo bolo nutné registrovať tieto ovce do 7 dní
od ich narodenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Zároveň konštatoval, že sťažovateľom vyslovený názor
o nemožnosti zohľadnenia uvedeného počtu zvierat nevyplýva zo žiadneho z aplikovaných ustanovení
nariadenia č. 75/2015 Z. z. a vyhlášky č. 18/2012 Z. z. Dôvodil tým, že výklad predmetných ustanovení,

ktorý vylučuje vziať do úvahy zmeny v evidencii zvierat len na základe oneskoreného hlásenia, je prísne
formálny a v rozpore s princípmi právneho štátu, čo viedlo správny súd k záveru o nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Správny súd tiež vytkol sťažovateľovi aj to, že sa nezaoberal
okolnosťou, či u žalobcu skutočne došlo k narodeniu 104 oviec ku dňu 01.05.2015, čím naznačuje
nedostatočné zistenie skutkového stavu v správnom konaní (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

23. Kasačný súd sa na podklade sťažnostných bodov primárne zaoberal záverom správneho súdu, že
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 nariadenia č. 75/2015 Z. z. a § 9 ods. 1, § 1 ods. 4 vyhlášky
č. 18/2012 Z. z. boli aplikované po právnej stránke nesprávne. Pripomína, že ak nie je určitý právny
záver dostatočne odôvodnený alebo skutkovo podložený, potom je spravidla nemožné ho po právnej
stránke spoľahlivo vyhodnotiť a právne posúdiť a rozhodnutie by v takej situácii malo byť zrušené z

procesných dôvodov. Nakoľko však zistené skutkové okolnosti prípadu boli pre účely rozhodnutia o
kasačnej sťažnosti dostatočne jasné a aj dôvodom rozhodnutí vydaných v správnom konaní kasačný
súd porozumel, pristúpil v medziach sťažnostných námietok k preskúmaniu právneho posúdenia veci
správnym súdom.
24. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu o nesprávnej interpretácie a aplikácii

relevantných ustanovení konajúcimi správnymi orgánmi. Na objasnenie východísk právneho posúdenia
dodáva, že podpora formou platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami
plynúca z Nariadenia Rady (EÚ) č. 1305/2013 patrí tým žiadateľom, ktorí na 1 ha trvalých trávnych
porastov v oblastiach s prírodnými a inými obmedzeniami v období od 01. mája do 31. októbra
hospodária aspoň so stanoveným minimálnym počtom kusov polygastrických zvierat, ktoré sú

registrované v CEHZ. Za účel tejto platby možno bezpečne považovať podporu tých farmárov, ktorí v
rozhodnom období držia (chovajú) hospodárske zvieratá od určitého počtu v pomere k výmere pôdy v
oblastiach náročných na hospodárenie a zároveň potrebné počty zvierat vykážu v príslušnom registri.
25. V súdenom prípade sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí v podstate konštatoval, že pokiaľ
žalobca ohlásil na CEHZ zmenu v počte chovaných oviec (prírastok o 104 kusov narodených v priebehu

mesiaca apríl 2015) až dňa 11. augusta 2015 (spätne k 1. máju), potom to znamená, že od 01. mája 2015
do 10. augusta 2015 tieto ovce nemal registrované a preto mu ich nemožno započítať na účely zaťaženia
pozemkov. Sťažovateľ (ani PPA) však nezisťoval a teda ani nespochybnil, že žalobca v rozhodnom
období od 01. mája 2015 do 31. októbra 2015 skutočne držal na obhospodarovaných pozemkoch okrem
riadne evidovaných ostatných zvierat aj sporných 104 kusov oviec, ktoré sa narodili v priebehu mesiaca

apríl 2015.
26. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky č. 18/2012 Z. z. bolo povinnosťou žalobcu vykonať prvotné označenie
každej novo narodenej ovce do 24 hodín od narodenia a následne v súlade s § 1 ods. 4 vyhlášky každú
ovcu predpísaným spôsobom trvale označiť pred jej premiestnením z chovu, v ktorom sa zviera narodilo,
najneskôr do šiestich mesiacov od narodenia. Či a kedy žalobca 104 kusov oviec narodených v apríli

2015 prvotne a potom trvale označil a premiestnil z chovu, v ktorom sa narodili, zo skutkových zistení
žalovaného nevyplýva.
27. Žalovaný pritom svoju argumentáciu o oneskorenom zaregistrovaní zmeny v stave oviec zo strany
žalobcu podopiera tým, že lehota 7 dní na ohlásenie zmien v prípade narodenia je determinovaná
dátumom trvalého označenia konkrétnej ovce. Zároveň však uzatvára, že nakoľko žalobca nahlásil 104

kusovoviecaždňa11.augusta2015,tedapouplynutílehotysiedmychdníododňanarodeniakonkrétnej
obce,potomaždo10.augusta2015nemalaaninemoholmaťvtomtopočteregistrovanéovcevCEHZa
preto mu nepatrí podpora. Žalovaný si teda protirečí, keď na jednej strane hovorí o povinnosti registrovať
zmeny do siedmych dní od trvalého označenia ovce (najneskôr do 6 mesiacov od narodenia), a vzápätívšak počíta dobu 7 dní na splnenie ohlasovacej povinnosti od narodenia ovce a konštatuje, že žalobca si
túto povinnosť nesplnil. Chýba preto jasná a konzistentná argumentácia, kedy a prečo začala žalobcovi
plynúť lehota 7 dní na ohlásenie zmien spočívajúcich v navýšení počtu kusov zvierat.

28. Žalobca nepopiera, že sporných 104 kusov oviec narodených v apríli 2015 nenahlásil do CEHZ v
lehote 7 dní od narodenia každej ovce, tvrdiac, že takúto povinnosť podľa práva nemal, ale hlásenie
podal až dňa 11. augusta 2015, spätne k 1. máju 2015. Registráciu tejto zmeny teda urobil v rámci
rozhodujúceho obdobia plynúceho od 01. mája do 31. októbra 2015 a predtým, ako PPA o jeho
žiadosti o platbu rozhodovala. Kasačný súd súhlasí so správnym súdom v tom, že z aplikovaných

ustanovení právnych predpisov nevyplýva, že by bol sťažovateľ (PPA) oprávnený v okolnostiach prípadu
neprihliadnuťnaohlásenietohtoprírastkuvpočtekusovdržanýchovieclenpreto,žehožalobcaurobilaž
dňa 11. augusta 2015, pokiaľ nie je spochybnené, že v rozhodnom období 01. mája 2015 do 31. októbra
2015 žalobca aj tento navýšený počet oviec v daných oblastiach držal za účelom výkonu podporovanej
činnosti. Záver správneho súdu o to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď za obdobie od 1.
mája do 10. augusta nevzal 104 kusov oviec do úvahy pri prepočítaní zaťaženia podľa § 4 ods. 1 písm. c)

nariadenia č. 75/2015 Z. z. a následnom rozhodovaní o podpore, je z pohľadu kasačného súdu správny.
29. Kasačný súd zdôrazňuje, že ak žalobca hospodáril v danom mieste (na zistenej výmere trvalých
trávnychporastovvoblastiachsprírodnýmialeboinýmiosobitnýmiobmedzeniami)ačasevyžadovanom
pre vznik nároku na podporu (od 01. mája do 31. októbra 2015) aj so sporným počtom 104 oviec
narodených v mesiaci apríl 2015, a tento počet mu v súčte s ostatnými chovanými zvieratami zaručoval

vznik nároku na daný typ podpory, potom sa účel platby javí v okolnostiach prípadu ako naplnený, a to
aj vtedy, ak zvýšenie počtu držaných oviec žalobca ohlásil na CEHZ v priebehu rozhodujúceho obdobia
dňa 11.08.2015. Týmto právnym názorom kasačného súdu bude žalovaný v ďalšom konaní viazaný pri
novom rozhodovaní o podpore na základe zrevidovaných prepočtov zaťaženia pôdy.
30. Kasačný súd obiter dictum uvádza, že pri posudzovaní veci vzal do úvahy nejednoznačnosť

textácie ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 Z. z. o stanovení lehôt na
hlásenie zmien u oviec a kôz. Tieto ustanovenia pripúšťajú nielen takú interpretáciu, že pre nahlásenie
narodenia ovce do CEHZ bezvýnimočne platí lehota 7 dní od narodenia, ale ich možno vykladať aj takým
spôsobom, že narodenie ovce sa nahlasuje až do 7 dní od jej trvalého označenia, ktoré sa vykonáva
pred premiestnením ovce z chovu, v ktorom sa narodilo, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho

narodenia.Otom,žeanisámsťažovateľnemaljasnovtom,ktoráinterpretáciaplatí,svedčíodôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd podotýka, že nejasnosť a nejednoznačnosť v interpretácii
právneho predpisu verejného práva sa v záujme zachovania právnej istoty v prostredí právneho štátu,
ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), nesmie vykladať v neprospech
individuálneho adresáta právnej normy, a v prípade možného viacznačného výkladu sa vždy postupuje v

zmysle zásady in dubio mitius, teda v pochybnostiach v prospech jednotlivca. V prejednávanom prípade
však pre rozhodnutie o kasačnej sťažnosti postačuje záver o tom, že výklad aplikovaných ustanovení
správnymi orgánmi oboch stupňov bol nesprávny a preto je rozsudok správneho súdu v súlade so
zákonom.
31. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť bola nedôvodná, postupoval kasačný súd podľa § 461 SSP

a kasačnú sťažnosť zamietol.
32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu
účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní
úspešný.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.