Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100676
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: U. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom v O., P. X, právne zast.: JUDr. Alena Rudohradská,
advokátka, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 35 567 571, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn.
21Sas/1/2023, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn.
21Sas/1/2023 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej
zo dňa 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
v pozícii prvostupňového orgánu zo dňa 01. februára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - G.., G.. G.. vo
veci priznania starobného dôchodku.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení
§ 65 ods. 1, § 66 ods. 1, § 63 ods. 6, § 79a, § 80, § 81 ods. 1, § 82 ods. 2, § 82b ods. 1, § 82b ods. 2,

§ 112 ods. 2, § 195 ods. 1, § 195 ods. 2, § 195 ods. 3, § 196 ods. 1, § 196 ods. 6, § 196 ods. 7, § 209
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a postupom v
zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej
správnej žaloby.

3. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej, správny súd uviedol, že čo sa týka určenia výšky dôchodku,
je rozhodnutie v tejto časti zrozumiteľné, zákonné a preskúmateľné a vychádzalo z podkladov

obsiahnutých v administratívnom spise. Žalobcovi bol vyplácaný starobný dôchodok zvýšený o rozdiel
medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku, t.j. zvýšený o sumu 48,70 eur,
následne bola výška za každý rok navýšená (valorizovaná) a rovnako boli zhodnotené aj doby poistenia
po vzniku nároku na dôchodok. K námietke týkajúcej sa nepriznania starobného dôchodku od vznikunároku na starobný dôchodok, teda od 18. augusta 2016, správny súd uviedol, že žalobca bol v
období od 18. augusta 2016 až do 20. februára 2017 dočasne práceneschopný s tým, že podľa § 80
zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej

pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť
vznikla pred priznaním starobného dôchodku. K námietke ohľadom nezohľadnenia doby poistenia u
zamestnávateľa JOTE, s.r.o., a to obdobie od 01. augusta 2002 do 31. augusta 2003 uviedol, že konateľ
uvedenej spoločnosti požiadal o zrušenie prihlášky, nakoľko žalobca zo zdravotných dôvodov nemohol

vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného pomeru, teda uvedené obdobie nebolo možné
započítať pre účely dôchodkového poistenia.

4. Správny súd nad rámec zisteného stavu, vykonal informatívny prepočet výšky priemerného osobného
mzdového bodu, a to tak, že by žalobcovi bol započítaný maximálny príjem za obdobie 14. 07. 1988 -
31. 12. 1988 a celý rok 1989 (teda to, čo žalobca namietal), teda pre výpočet by boli použité hodnoty

maximálnych vymeriavacích základov, ktoré umožňuje zákon č. 461/2003 Z. z. započítať, osobný
mzdovýbodvdanomrokubybolzapočítanývmaximálnejvýške(zarok1988vrozsahu46,3%).Správny
súd zistil, že takto určený priemerný osobný mzdový bod nie je spôsobilý ovplyvniť výšku priemerného
osobného mzdového bodu za celé obdobie dôchodkového poistenia, teda vo výsledku bol stále nižší
ako ten, ktorý bol použitý, a to vo výške 0,5136, ktorý bol použitý podľa §79a zákona č. 461/2003 Z. z.

pre výpočet invalidného dôchodku.

5. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.

7. Opätovne namietal nepriznanie starobného dôchodku od vzniku jeho nároku na starobný dôchodok
a nestotožnil sa s postupom žalovanej v súvislosti s dátumom, od kedy mu bol priznaný starobný
dôchodok, o ktorý požiadal deň po dovŕšení dôchodkového veku, v tom čase bol zároveň poberateľom
nemocenskej dávky (v tom čase bol práceneschopný), preto mu začal byť vyplácaný starobný dôchodok
až po ukončení práceneschopnosti, t. j. od 20. februára 2017.

8. Ďalej namietal nezhodnotenie obdobia rokov od 1988 až 1990, keď žalobca pracoval ako občan
poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, pričom bolo správnym súdom zistené, že
došlo k započítaniu obdobia od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989. Do výpočtu nebola zahrnutá výška
príjmu žalobcu, pretože nebolo možné zistiť hrubé zárobky, režijné náklady, výšku dane a čistý príjem

žalobcu. Hrubé zárobky za obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989 neboli zahrnuté pre určenie
osobného mzdového bodu, pretože predložené podklady žalobcom, aj po objasnení skutkového stavu
žalovanou neboli spôsobilé na určenie osobného mzdového bodu za roky 1988 a 1989. Žalovaná však
neuviedla a nešpecifikovala, aké inštitúcie za týmto účelom oslovila a aké dokumenty žiadala.

9. Žalobca tiež poukázal na predchádzajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 9Sa/17/2018, v rámci
ktorého bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 24. apríla 2018 vo veci
priznania starobného dôchodku. Tiež žiadal zohľadniť jeho poistenie u zamestnávateľa JOTE, s.r.o. od
01. augusta 2002 do 31. augusta 2003.

10. Žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho
súdu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

11. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním
zo dňa 25. februára 2025; dôvody, ktoré uviedol žalobca, nepovažovala za opodstatnené a napadnutýrozsudok správneho súdu považovala za vecne správny, preto navrhla, aby Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť.

12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27. februára
2025.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa
§ 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo
dňa 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X,. ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
v pozícii prvostupňového orgánu zo dňa 01. februára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - G.., G.. G.. vo
veci priznania starobného dôchodku.

20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento

zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

23. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovúdávku,svýnimkoukalendárnychrokovpred1.januárom1984,aktentozákonneustanovuje

inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.24. Podľa § 79a zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného
dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho
priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

25. Podľa § 80 zákona č. 461/2003 Z. z., starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný
dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má
poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného

dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

26. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku splnil podmienky
nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma
je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona, zaniká nárok, ktorého
suma je nižšia.

27. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo
ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

28. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma minimálneho

dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k
1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo

b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.

29. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie
dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak

poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení

dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a

5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d)poistenecsiuplatnilnároknadôchodokpodľapísmenac)prvéhobodu,druhéhoboduaštvrtéhobodu.30. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32.Podľa§195ods.3zákonač.461/2003Z.z.,organizačnázložkaSociálnejpoisťovnepriposudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

33. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.
34. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

35. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

36. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal dátum, od ktorého mu bol priznaný starobný
dôchodok, pričom ho žiadal priznať odo dňa, keď dovŕšil dôchodkový vek, t. j. 18. augusta 2016.
Najvyšší správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, ktorá mala preukázané, že žalobca bol
poberateľom nemocenských dávok, a teda v zmysle § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. mu tak nemohol byť

zatotoobdobievyplácanýajstarobnýdôchodok,pretožebytoodporovalotomutoustanoveniu.Starobný
dôchodok sa v zmysle tohto ustanovenia nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej
pracovnej neschopnosti má poistenec (žalobca) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku.
Rozhodnutie o nemocenskej dávke zo dňa 14. decembra 2016, ktorým bolo priznané žalobcovi

nemocenské odo dňa 03. marca 2016, aj keď bolo vydané po tom, čo mu vznikol nárok na starobný
dôchodok dovŕšením dôchodkového veku, t. j. 18. augusta 2016, nadobudlo právoplatnosť, pretože
žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, preto dodatočne nebolo možné toto rozhodnutie
zrušiť tak, ako to požadoval žalobca, čo mu bolo v rámci administratívneho konania žalovanou aj
vysvetlené.Nazákladeuvedenéhotakmožnouzavrieť,žežalovanásprávnepostupovala,keďžalobcovi

priznala starobný dôchodok odo dňa 20. februára 2017 v sume 269,50 eur mesačne, pričom nárok mu
vznikol dňa 18. augusta 2016, a ten sa postupne ročne valorizoval až na sumu 414,10 eur (01. júl 2023).

37. V kasačnej sťažnosti bola opätovne vznesená námietka, ktorá sa týkala nezhodnotenia obdobia
dôchodkového poistenia v období od 01. augusta 2002 do 31. augusta 2003, v ktorom mal žalobca mať

uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom (spoločnosťou) JOTE s.r.o., Nižná Myšľa. Žalobca
bol prihlásený do poistenia na základe prihlášky zo dňa 18. septembra 2002 s platnosťou od 01.
júna 2002 spätne (dátum spracovania prihlášky bol však deň 31. december 2003). Spoločnosť JOTE
s.r.o., Nižná Myšľa vznikla podľa výpisu z obchodného registra dňa 27. júna 2002. Následne konateľ
spoločnosti JOTE s.r.o., Nižná Myšľa oznámil žalovanej, že žiada zrušenie žalobcovej prihlášky, pretože

zo zdravotných dôvodov žalobca nemohol vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného
pomeru, a tiež žiadal zrušiť „status“ zamestnávateľa, pretože žalobca bol jediným zamestnancom. Z toho
dôvodu žalovaná pristúpila k stornovaniu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, a prihláška
bola zrušená dňa 26. novembra 2004. Z tohto dôvodu, však žalobcovu námietku, aby toto obdobie
bolo zhodnotené v rámci jeho konania o starobný dôchodok, bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú,

keďže bolo preukázané, že žalobca v tomto zamestnaní nepracoval a záznam o poistení bol stornovaný.
Napriek tomu, že žalobca v kasačnej žiadosti žiadal toto obdobie zhodnotiť, naopak žiadnym spôsobom
nerozporovalskutočnosti,ktorévyvstalivsúvislostistýmtopracovnýmpomeromanepreukázalaniopak.38. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezhodnotenia obdobia rokov od 1988 až 1990,
keď žalobca pracoval ako občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, najvyšší
správny súd zistil, že žalovaná žalobcovi v tejto časti čiastočne vyhovela, pretože bolo preukázané,

že žalobca bol prihlásený do poistného systému ako samostatne zárobkovo činná osoba od 14.
júla 1988, a preto bolo obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989 zhodnotené do obdobia
dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovanej,
že pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku sa vychádza z evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia, preto evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim podkladom na

rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na
dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Žalovaná za účelom dokazovania v tejto veci oslovila Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, a tiež Okresný úrad v Košiciach, ktorí však nepotvrdili informácie o príjmoch
podnikateľských subjektov (žalobcu) v dotknutom období a zároveň informovali žalovanú, že nevedú
evidenciu príjmov a nákladov podnikateľských subjektov (žalobcu). Za obdobia do 31. decembra 1989
sa údaje na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia zapisovali z potvrdenia Obvodných

národných výborov, kde sa uvádzali údaje ako hrubé zárobky, režijné náklady, výška dane a čistý
príjem za jednotlivé roky. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto materiály sa nezachovali, a zo žalobcových
preukázaných dokumentov, t. j. z účtovnej knihy za roky 1988-1990, ani z potvrdenia o dani z príjmov
obyvateľstva za rok 1989, nebolo možné spoľahlivo uviesť vymeriavacie základy, ako hrubé zárobky,
režijné náklady, výška dane a čistý príjem za jednotlivé roky, na evidenčnom liste dôchodkového

zabezpečenia, nebolo možné zohľadniť hrubé zárobky za obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra
1989 do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok, a preto nebolo možné v
plnom rozsahu vyhovieť žalobcovej námietke. Doba poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby spolu
s hrubými zárobkami mu bola zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok až od 01. januára 1990.

39. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu,
čo do výroku ako vecne správne, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa §
461 SSP zamietol.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, najvyšší správny súd tiež poukazuje na konštantnú judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1
medzinárodného paktu a tiež práva podľa čl. 26 medzinárodného paktu je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“ (bližšie pozri II. ÚS 269/2019,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

41. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP,
keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil
výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.