Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 23, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47Csp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201049
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725201049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksudkyňouMgr.ZuzanouMatúšovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C., právne
zastúpený RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561,
2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C. a 3/ F. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 3.522,29 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému 1/, žalovanej 2/ a žalovanému 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2025 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného 1/
zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.413,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo
sumy 1.413,14 € od 17.03.2025 do zaplatenia, žalovanú 2/ zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.054,57
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.054,57 € od 17.03.2025 a žalovaného

3/ zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.054,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne
zo sumy 1.054,57 € od 17.03.2025. Žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ nahradiť
mu trovy konania v rozsahu 40,12 % a žalovanú 2/ a 3/ zaviazal nahradiť mu trovy konania každého
v rozsahu 29,94 %.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022
uzavretej medzi postupcom Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1,

IČO: 00 686 930 (ďalej aj ako „Právny predchodca žalobcu“) a žalobcom postúpil Právny predchodca
žalobcu pohľadávku aktuálne voči žalovaným na žalobcu. Žalovaný 1/, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú
na základe uznesenia sp. zn. B3-11D/165/2023, Dnot 39/2023 zo dňa 19.09.2023 vydaného G. H.
D. notárkou ako súdnou komisárkou v Senci dedičmi po poručiteľke I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poručiteľka“). Dňa 27.09.2004 bola medzi Právnym predchodcom žalobcu
a poručiteľkou uzavretá zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších právnych
produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na to, že sa poručiteľka dostala do

nepovoleného prečerpania na účte, Právny predchodca žalobcu jej zaslal výzvu zo dňa 20.05.2020,
ktorou ju upozornil na nepovolené prečerpanie vo výške 62,98 € a vyzval ju na jeho úhradu. Nakoľko na
účte bolo naďalej evidované nepovolené prečerpanie, Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu
výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 a vyzval poručiteľku na úhradu nepovoleného prečerpaniaevidovaného na účte. Žalobca uviedol, že poručiteľka bola v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve Právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
peňažného záväzku voči Právnemu predchodcovi žalobcu po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX a žalobca si v predmetnom spore uplatnil pohľadávku voči
dedičom po nebohej poručiteľke. Žalobca súdu ozrejmil, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.552,29 €, ktorá predstavuje len istinu pohľadávky.
Po postúpení pohľadávky bola vykonaná jedna úhrada, a to dňa 31.12.2022 vo výške 30,00 €. Žalobca
uviedol, že čistá hodnota dedičstva bola v zmysle uznesenia sp. zn. B3-11D/165/2023, Dnot 39/2023

zo dňa 19.09.2023 stanovená vo výške 94.630,86 €. Pomer nadobudnutého dedičstva žalovaného
1/ k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 40,12 %, pomer nadobudnutého dedičstva žalovanej 2/
k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 29,94 % a pomer nadobudnutého dedičstva žalovaného 3/
k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 29,94 %.

2. Dňa 08.07.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že po oboznámení sa

so žalobou sa mu javí, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnený žalobcom je premlčaný. V zmysle
prílohy predloženej žalobcom – Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 mala byť
pohľadávka splatná dňa 31.07.2020, čo znamená, že veriteľ mohol svoje tvrdené právo vykonať po
prvý raz dňa 01.08.2020. Žalovaný 1/ pritom poukázal na ust. § 100 ods. 1 a § 101 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Žalovaný 1/ uviedol, že právny vzťah medzi Právnym

predchodcom žalobcu a poručiteľkou je spotrebiteľským vzťahom, pričom premlčaný nárok, ktorý plynie
zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné vymáhať. V súlade s vyššie uvedeným žiadal žalovaný 1/ žalobu
zamietnuť. Napokon žalovaný 1/ uviedol, že jednotlivé nároky uplatnené žalobcom neuznáva a popiera
ich v celom rozsahu.

3. Dňa 08.07.2025 doručil súdu vyjadrenie k žalobe žalovaný 3/ a dňa 11.07.2025 doručila súdu
vyjadrenie k žalobe žalovaná 2/, pričom obe uvedené vyjadrenia k žalobe sú obsahovo zhodné
s vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 08.07.2025.

4. Dňa 08.09.2025 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k vypovedaniu zmluvy prišlo na

základe podania zo dňa 01.08.2022, ktoré žalobca priložil aj k podanej žalobe. Vzhľadom na uvedené
zastával názor, že jeho nárok nie je premlčaný, a preto žiadal, aby súd vyhovel podanej žalobe.

5. Dňa 26.09.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že premlčacia doba
v danom prípade plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podstatné preto nie je,

kedy žalobca resp. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte. Svoje nároky si
veriteľ mohol celkom zjavne uplatniť bez ohľadu na to, či zmluvu o bežnom účte vypovedal alebo
nevypovedal. Vypovedanie zmluvy o bežnom účte je úkonom, ktorý sa týka samotnej existencie
zmluvného vzťahu, avšak nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby. Takýto úkon smerujúci
k zániku zmluvy je vo vzťahu k posúdeniu plynutia premlčacej doby bez právneho významu. Ako to

vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom pohľadávka bola splatná dňa 31.07.2020, ktorú
skutočnosť žalobca nepoprel. Preto žalovaný 1/ žiadal súd, aby na uvedenú skutočnosť nazeral ako
na nespornú. Rozhodujúcim dňom pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda dátum
01.08.2020, keďže týmto dňom bol dlžník prvým dňom v omeškaní, resp. právo sa mohlo vykonať po
prvý raz. Žalobca si tak podľa žalovaného 1/ uplatnil už premlčané nároky, čo sa snaží zhojiť nesprávnou

argumentáciou o začiatku plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľský spor, žalovaný 1/ opätovne poukázal na ust. § 54a OZ a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6. Dňa 01.10.2025 doručil žalovaný 3/ a dňa 02.10.2025 doručila žalovaná 2/ súdu vyjadrenia, ktoré sú
obsahom totožné s vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 26.09.2025.

7. Dňa 06.10.2025 doručil žalobca súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe listiny
s názvom „Výpoveď zmluvy o účte“ zo dňa 01.08.2022 Právny predchodca žalobcu vypovedal
uzatvorenú Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu, čím mu zároveň
vznikol voči poručiteľke nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov, resp. nepovoleného

prečerpania. Žalobca resp. Právny predchodca žalobcu by si nemohol uplatniť svoj nárok pred tým,
ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca zastáva názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť
pred vypovedaním zmluvy o rezerve, nakoľko právo žalobcu nebolo „actio nata“ a v prípade podania
žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a pred ukončením zmluvného vzťahu medzi Právnympredchodcom žalobcu a poručiteľkou by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko
poručiteľka mohla v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového
limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. V súvislosti s posúdením premlčania

žalobca uviedol, že Právny predchodca žalobcu resp. žalobca mohol právo na zaplatenie celej
pohľadávky uplatniť na súde žalobou najskôr deň po vyhotovení výzvy resp. výpovede, t. j. dňa
02.08.2022. Premlčacia doba by tak uplynula najskôr dňa 02.08.2025. Nakoľko však žaloba bola
podaná na súde dňa 31.03.2025, žalobca si nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca
v rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008.

8. Dňa 30.10.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca sám v žalobe
uvádza, že poručiteľka bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve Právneho
predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči Právnemu predchodcovi žalobcu po dobu dlhšiu ako 90 dní. Žalobca potom podľa žalovaného 1/

nemôže ad absurdum tvrdiť, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 01.08.2022 a zároveň tvrdiť, že dlžník
bol v omeškaní s jej plním ešte pred tým, ako nastala táto žalobcom nesprávne stanovená splatnosť
pohľadávky.Žalovaný1/opätovneupriamilpozornosťsúdunalistinypredloženéžalobcom,kdevzmysle
výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 vzniklo dlžníkovi nepovolené prečerpanie dňa 31.07.2020.
Ďalej v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 bola pohľadávka splatná

dňa 31.07.2020. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na čl. II bod 2.5 odsek 2.5.2. Všeobecných obchodných
podmienok, pričom uviedol, že je otázne, či predmetné ustanovenie nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže predlžuje plynutie premlčacej doby nároku. Aj pri aplikácii uvedeného ustanovenia
všeobecných zmluvných podmienok by bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V zmysle rozhodovacej
praxe súdov, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba

plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Deň splatnosti, keďže sa jedná o nepovolené prečerpanie,
nastáva podľa žalovaného 1/ dňom vzniku, t. j. dňom 31.07.2020, tohto nepovoleného prečerpania.
Omeškanie dlžníka tak nastáva automaticky deň po vzniku tohto nepovoleného prečerpania a žiadna
výzva na úhradu nepovoleného prečerpania tu na zosplatnenie takejto pohľadávky nie je potrebná.
Rozhodujúcim dňom pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda dátum 01.08.2020, keďže

týmto dňom bola poručiteľka ako dlžník prvým dňom v omeškaní, resp. právo sa objektívne mohlo
vykonať po prvý raz. Žalovaný 1/ dal taktiež do pozornosti súdu, že sám žalobca predložil do konania
výpis operácií na príslušnom bankovom účte s nepovoleným prečerpaním, z ktorého je zjavné, že
posledná debetná transakcia na ňom bola vykonaná ku dňu 30.09.2020. Dlh sa teda nemenil od
septembra 2020, a preto nemožno začať premlčaciu dobu počítať o niekoľko rokov neskôr. Žalobcovi

resp. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo pristúpiť k vymáhaniu operatívne ešte v roku
2020, prípadne v priebehu roka 2021. Zaslaná výpoveď zmluvy o účte nemá podľa žalovaného 1/
žiadny právny dopad na plynutie premlčacej doby k vymáhanému záväzku. Táto začala plynúť už
dňa 01.08.2020 a márne uplynula pred podaním žaloby. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca
v žalobe opísal vymáhané plnenie tak, že vzniklo z nepovoleného prečerpania na bankovom účte a nie

z výpovede zmluvy o účte. Právny titul tak vymedzil nepovoleným prečerpaním, čo tiež potvrdil v rámci
jeho ostatného vyjadrenia. Ak teda sám žalobca odvodzuje svoj nárok od nepovoleného prečerpania,
nemôže potom počítať premlčaciu dobu od výpovede zmluvy o bežnom účte.

9. Dňa 30.10.2025 sa žalovaný 3/ a dňa 06.11.2025 sa žalovaná 2/ v predmetnom spore vyjadrili, že sa

pripájajú k námietkam a argumentácii, ktorú produkoval dňa 30.10.2025 žalovaný 1/.

10. Dňa 06.11.2025 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom uviedol, že žalovaní poukazujú na
dátum vzniku nepovoleného prečerpania dňa 31.07.2020, ktorý je uvedený vo výpovedi zmluvy zo dňa
01.08.2022, ako na dátum prvého dňa omeškania a deň 01.08.2020 ako deň, keď sa právo mohlo

vykonať prvý raz. Dátum vzniku nepovoleného prečerpania predstavuje deň, kedy dlžník prekročil
limit povoleného prečerpania. Napriek tejto skutočnosti do vypovedania zmluvy je oprávnený peňažné
prostriedky čerpané prostriedky v rámci limitu povoleného prečerpania naďalej užívať, resp. samotné
povolené prečerpanie využívať, a to až do momentu vypovedania zmluvy. V zmysle uvedeného tak
žalobca navrhoval, aby súd podanej žalobe vyhovel.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.01.2026, na ktorom sa neúspešne pokúsil o zmierne
vyriešenie sporu. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na doručených vyjadreniach a mal za to, že nárok
je preukázaný čo do dôvodu aj výšky s ohľadom na to, že prevzatím dedičstva sú žalovaní 1/ až 3/zodpovední za dlh poručiteľky. Žalobca zotrval na tom, že uplatnený nárok nie je premlčaný. V danom
prípade začala premlčacia doba podľa žalobcu plynúť až deň po vyhotovení výpovede zo zmluvy, t. j.
02.08.2022, a to s ohľadom na to, že predmetný dlh vznikol zo zmluvy, v ktorej nebol explicitne určený

čas plnenia, a preto dlh bol síce pred výpoveďou zo zmluvy splniteľný, nakoľko sa poručiteľka dostala
do nepovoleného prečerpania, avšak splatnosť dlhu nastala až dňom, kedy Právny predchodca žalobcu
vypovedal zmluvu bez možnosti dania dodatočnej lehoty na úhradu, nakoľko počas trvania zmluvného
vzťahu bola poručiteľka viackrát vyzývaná, ale tieto výzvy boli vyjadrením práva veriteľa podľa ust. § 517
ods. 1 OZ, kedy ju veriteľ upozorňoval, že vznikol určitý dlh a dával jej možnosť ako dlžníčke tento dlh

vyrovnať bez sankcie ukončenia zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého, ak čas
plnenia nie je dojednaný, ako v tomto prípade, je dlžník povinný dlh splatiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal. Veriteľ teda môže od vzniku dlhu efektívne vyzvať dlžníka na plnenie a determinovať
tým splatnosť záväzku. Tento úkon je výlučne v dispozícii veriteľa a počnúc reálnou možnosťou jeho
vykonania začína plynúť aj všeobecná premlčacia doba.
Žalovaní zotrvali na tom, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a poukázali na to, že v danom

prípadesajednáospotrebiteľskýsporaodkázalinaust.§54aOZ.Nárokžalobcujepodľanichodvodený
z titulu nepovoleného prečerpania a aj v zmysle čl. 2. bodu 2.5.2. VOP vyplýva, že klient je povinný
nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného
prečerpania. K uplynutiu premlčacej doby podľa nich prišlo pred podaním žaloby, a preto navrhli žalobu
zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.

Žalobca sa k čl. 2 bodu 2.5.2. VOP vyjadril v tom zmysle, že nedodržanie lehoty uvedenej v tomto
článku VOP nebolo sankcionované hrozbou výpovede zo zmluvy čiže táto lehota nemá vplyv na začiatok
plynutia premlčacej doby ani na fakt, že v zmluve neboli dohodnuté splátky, ich výška a splatnosť, a preto
k začiatku plynutia premlčania prišlo až po vypovedaní zmluvy.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä zmluvou
o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa
27.09.2004, platobnou históriou k účtu poručiteľky, výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022,
všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., obchodnými podmienkami balíkov služieb
J. K., E. – pre fyzické osoby – k bežným účtom v Sk, obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s.

pre sporiaci účet k bežnému účtu v Sk, cenníkom služieb pre individuálnych klientov, výzvou pred
mimoriadnou splatnosťou zo dňa 20.05.2020, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022
spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022, uznesením Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. B3-11D/165/2023, Dnot 39/2023 zo dňa 19.09.2023, pokusmi o zmier zo dňa
06.03.2025, podacími hárkami, špecifikáciou postúpenej pohľadávky, sledovaním zásielky č. L. a ďalším

na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

13. Právny predchodca žalobcu a poručiteľka uzavreli dňa 27.09.2004 Zmluvu o bežnom účte fyzickej
osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, na základe ktorej Právny
predchodca žalobcu poručiteľke otvoril a viedol osobný bežný účet č. XXXXXXXXXX a poskytoval ďalšie

produkty a služby v zmysle zvoleného balíka služieb TatraDynamic. Obsah balíka služieb bol pritom
uvedený v Obchodných podmienkach balíkov služieb. Ku dňu 23.12.2020 predstavovalo nepovolené
prečerpanie na účte IBAN: C. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX sumu vo výške 3.552,29 €. Výzvou
pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 20.05.2020 oznámil Právny predchodca žalobcu poručiteľke,
že eviduje voči nej ku dňu 19.05.2020 okrem iného nepovolené prečerpanie na účte XXXXXXXXXX

vo výške 62,98 €. Výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 vyzval Právny predchodca žalobcu
poručiteľku na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 31.07.2020 vo výške
3.552,29 € a zároveň poručiteľke oznámil, že využíva svoje právo a vypovedal zmluvu o bežnom účte
a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu a uviedol, že na základe predmetnej výpovede zruší
účetporučiteľkyvdeňuplynutiavýpovednejdoby,t.j.pouplynutídvochmesiacovpodoručenívýpovede.

Výpoveď zmluvy bola poručiteľke doručená dňa 03.08.2022. Právny predchodca žalobcu následne
postúpil svoju pohľadávku voči poručiteľke Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 25.10.2022
na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola poručiteľke oznámená listom zo dňa 02.11.2022. Poručiteľka
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. B3-11D/165/2023, Dnot
39/2023 zo dňa 19.09.2023 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva medzi žalovanými

ako dedičmi poručiteľky. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 06.03.2025 vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy vo výške 4.188,98 €, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 3.522,29 € a dlžného
úroku vo výške 666,69 €. Žalovaní dlžnú sumu žalobcovi neuhradili.14. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObchZ“), zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

15. Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

22. Podľa čl. 2.5. bodu 2.5.2. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., klient je povinný
nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného

prečerpania.

23. Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto
účtu uzavretú medzi Právnym predchodcom žalobcu a poručiteľkou dňa 27.09.2004 súd právne posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, nakoľko ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
24. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, keď mali
za to, že v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 mala byť pohľadávka

splatná dňa 31.07.2020, z čoho vyvodili, že veriteľ mohol ním tvrdené právo vykonať po prvý raz
dňa 01.08.2020. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť
možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním
právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
nároky a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť
svoje povinnosti. (porovnaj napr. R 29/1983 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 82/2009, sp. zn. 1Cdo
43/2009, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, sp. zn. 3Cdo 231/2009, sp. zn. 3 Cdo 187/2013 a sp. zn. 7Cdo305/2014). Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu
nastaťúčinkypremlčaniapodľa§100OZ.Premlčaciadobajeustanovenákonkrétnymčasovýmúsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ak zákon neustanovuje inak,

premlčacia doba je trojročná. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej
doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento
deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla
byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa
na to, či oprávnená osoba ako veriteľ by mohol právo vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne

vedel alebo nevedel o svojom práve. Zmluvné strany si nie vždy dohodnú splatnosť záväzku. Okamih
splatnosti práva má pritom rozhodujúci význam pre posúdenie toho, či a kedy nastáva actio nata, pre
začiatokplynutiavšeobecnejpremlčacejdobyaprezačiatokomeškaniadlžníka.UžvjudikáteR28/1984
bol prijatý záver, že „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia
doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia rozhodovacia
prax (viď napr. R 91/2004) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím

alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka o plnenie požiada. Dlžník je potom povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak má veriteľ sám možnosť vyvolať splatnosť
dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný
prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby
deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.

25. Medzi stranami sporu bolo sporné, ktorý okamih je potrebné považovať za rozhodujúci pre začiatok
plynutia premlčacej doby. Žalobca mal za to, že premlčacia doba začala plynúť najskôr deň nasledujúci
po dni vyhotovenia výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022, nakoľko medzi stranami zmluvného
vzťahu nebol dohodnutý čas plnenia. Súd však po oboznámení sa s Všeobecnými obchodnými

podmienkami Právneho predchodcu žalobcu (ďalej aj ako „VOP“) zistil, že poručiteľka ako klientka
Právneho predchodcu žalobcu bola povinná nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do
jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, a teda splatnosť nepovoleného prečerpania bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Zo žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej pohľadávky
vyplynulo, že poručiteľka sa dostala do posledného povoleného prečerpania na účte obratom zo dňa

10.02.2020, kedy vykonala debetnú operáciu vo výške 3.000,00 € a výsledok po vykonaní tohto obratu
predstavoval sumu -1.434,79 €. Od tohto momentu poručiteľka zrealizovala viacero ďalších transakcií,
ktoré predstavovali nepovolené prečerpanie. V zmysle vyššie citovaného článku 2.5. bodu 2.5.3. VOP
bola poručiteľka povinná nepovolené prečerpanie vyrovnať do jedného mesiaca od jeho vzniku, a teda
odo dňa nasledujúceho po uplynutí predmetnej lehoty sa dostala do omeškania a žalobca bol oprávnený

sa domáhať splnenia svojej pohľadávky voči nej. Tak z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 25.10.2022 ako aj z výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 predložených súdu samotným
žalobcom pre súd vyplynulo, že ku dňu 31.07.2020 vzniklo na bežnom účte poručiteľky nepovolené
vo výške 3.552,29 €, ktorú sumu v zmysle vyššie citovaného článku VOP bola poručiteľka povinná
uhradiť do jedného mesiaca, t. j. najneskôr do 31.08.2020. Od 01.09.2020 sa tak dostala do omeškania

so splnením svojho dlhu voči Právnemu predchodcovi žalobcu, a teda už predmetný deň sa Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ mohol po prvý raz domáhať splnenia svojej pohľadávky. Najneskôr tento
deň je podľa dátumu súdu potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby, pričom v danom
prípade sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.09.2023. Nakoľko
však žaloba bola zo strany žalobcu podaná na tunajšom súde dňa 31.03.2025, táto bola podaná po

uplynutí zákonom stanovenej všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a preto ju vzhľadom na žalovanými
vznesenú námietku premlčania bolo potrebné zamietnuť.

26. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby žalobca argumentoval, že v danom prípade je
potrebné začiatok plynutia premlčacej doby počítať od vyhotovenia výpovede zmluvy o účte zo dňa

01.08.2022, keďže sa jedná o právny vzťah vzniknutý zo zmluvy, v ktorej nebol explicitne určený
čas plnenia, a preto splatnosť dlhu nastala až dňom, kedy Právny predchodca žalobcu vypovedal
zmluvu o bežnom účte. K uvedenej argumentácii žalobcu súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.
7Cdo/1375/2015 zo dňa 23.08.2017, v ktorom bolo konštatované, že „V zmysle § 563 OZ je veriteľ už
od vzniku dlhu oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie a stanoviť splatnosť dlhu. Opozitný právny názor

vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008 (na ktorý poukazoval žalobca v rámci
jeho vyjadrenia zo dňa 06.10.2025) podmieňuje objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby,
ktorý vyplýva z § 101 OZ tým, že ho robí závislým na subjektívnom prvku – rozhodnutí veriteľa, či
výzvounazaplatenie(§563OZ)vyvoláalebonevyvolásplatnosťdlhu.Akceptovanienázoruoviazanostizačiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého
dlžníkovivzniklapovinnosťnaplnenie,byviedlokneprípustnémuposunutiuzačiatkuplynutiapremlčacej
doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle

veriteľa“. V súlade s vyššie uvedeným, aj za stavu, kedy by čas plnenia dlhu nebol zmluvnými stranami
dohodnutý, ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, začala by premlčacia doba plynúť pri každom vzniku
nepovoleného prečerpania osobitne už okamihom jeho vzniku. Vzhľadom na to, že posledná peňažná
transakcia na bežnom účte poručiteľky bola vykonaná v júli 2020 a nepovolené prečerpanie vo výške
3.552,29 € vzniku ku dňu 31.07.2020, ktorá okolnosť nebola medzi stranami sporná, najneskôr tento

okamih by bolo potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby. Aj v tomto prípade (ak by
čas plnenia nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý, ako tvrdil žalobca) by bola žaloba podaná
žalobcom na tunajší súd dňa 31.03.2025 podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej
doby.Začiatokplynutiapremlčacejdobyniejemožnéviazaťnaokamih,kedyveriteľpristúpilkuplatneniu
svojho práva vypovedať zmluvu o bežnom účte, nakoľko by tým došlo k neprimeranému predĺženiu
zákonom ustanovenej premlčacej doby v neprospech dlžníka, ktorým bol v danom prípade spotrebiteľ.

Žalobca súdu netvrdil, žeby existovali nejaké okolnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby k vypovedaniu
zmluvy o bežnom účte uzavretej s poručiteľkou pristúpil skôr, čím by si zabezpečil, že aj žaloba na
plnenie by bola podaná v zákonom stanovenej premlčacej dobe 3 roky počítanej od vzniku dlhu.

27.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,nakoľkosúdpoposúdeníokolnostídanéhoprípadudospel

k záveru, že žaloba bola na tunajší súd podaná po uplynutí zákonom ustanovenej premlčacej doby
a keďže žalovaní v priebehu konania zhodne vzniesli námietku premlčania uplatňovaného nároku, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Vsúladesvyššiecitovanýmust.§255ods.1CSPsúdotrováchkonaniarozhodoltak,žežalovaným,
ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z.).