Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123472408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123472408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: Global Finance, a. s., so sídlom: Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 47 836 521, konaní zastúpený: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom: Landererova 8, 811 09
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 860 581 proti žalovanému: Sokrea Capital s.r.o., so sídlom: Tajovského
15390/15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 246 571, o zaplatenie 2.250,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/26/2024-96 zo dňa
2. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/26/2024-96 zo dňa 2. októbra 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 2.250,- Eur spolu s príslušenstvom, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok voči žalovanému

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca návrhom na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.250,- Eur
s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie poskytnutých preddavkov. Žalobca v žalobe poukázal
na to, že žalovanému boli poskytnuté preddavky na základe zmluvy o poskytnutí preddavkov na
financovanie priestorov pobočky Global zo dňa 01.12.2020, ktorá bola uzatvorená v nadväznosti na

zmluvuospoluprácizodňa01.09.2019.Žalobcajespoločnosťou,ktorávykonávačinnostisamostatného
finančného agenta v rôznych sektoroch finančného trhu a svoju činnosť vykonáva aj prostredníctvom
svojich zmluvných partnerov. Žalobca poskytuje týmto zmluvným partnerom na podporu a rozvoj siete
jednorazový príspevok na nákup kancelárskeho vybavenia v maximálnej hodnote 5000,- Eur a mesačný
príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky Global.

3. V danom prípade bol žalovaný povinný od podpisu zmluvy o financovaní pobočky najneskôr do

12.08.2021, najmä (nie však výlučne): 1./ dosiahnuť za ktorékoľvek tri po sebe idúce kalendárne
mesiace produkciu minimálne 9000 netto jednotiek a zároveň bol povinný 2./ splniť podmienku
zaradenia minimálne štyroch biznis partnerov na túto pobočku. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
v posudzovanom období nesplnil ani jednu z týchto podmienok. Žalobca však žalovanému vyplatilpreddavky podľa čl. II ods. 2 Zmluvy o financovaní pobočky spolu vo výške 2.250,- Eur, a to preddavky
na príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky Global (platba vo výške 450,- Eur zo dňa
05.05.2021, platba vo výške 450,- Eur zo dňa 01.06.2021, platba vo výške 450,- Eur zo dňa 28.06.2021,

platba vo výške 450,- Eur zo dňa 03.08.2021, platba vo výške 450,- Eur zo dňa 16.08.2021). Žalobca
poukázal na to, že podľa čl. IV Zmluvy o financovaní pobočky malo dôjsť dňa 12.10.2020 k zúčtovaniu
poskytnutých preddavkov s príspevkami podľa čl. I ods. 2 písm. a) a b) tejto zmluvy vo vzťahu k
splneniu podmienok, na ktoré boli preddavkové platby naviazané. Podmienky žalovaný nesplnil, preto
žalovanému nevznikol nárok ani na príspevok na nákup kancelárskeho vybavenia a ani na mesačný

príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 28.12.2023 platobný rozkaz sp. zn.
35Up/1334/2023, voči ktorému podal žalovaný riadne a včas odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore
poukázal na to, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený, nakoľko podmienky na poskytnutie
príspevkov splnené boli. Zhodne so žalobcom uviedol, že na splnenie podmienok na vznik nároku bolo

stanovené sledované obdobie od 01.12.2020 do 12.08.2021. Poukázal pritom na to, že k zúčtovaniu
preddavkov malo dôjsť dňa 12.10.2021, ktoré zúčtovanie malo byť vykonané žalobcom. Žalovaný v
odpore tvrdil, že žalobca dňa 12.10.2021 skutočne zúčtovanie vykonal, a keďže došlo k splneniu
podmienok v zmysle čl. I Zmluvy o financovaní pobočky, žalobca nežiadal o vrátenie preddavkov na
financovanie priestorov. Žalobca rovnako nežiadal o vrátenie preddavkov ani v nasledujúcom mesiaci

kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu. Žalovaný poukázal na to, že k výzve na
vrátenie preddavkov došlo zo strany žalobcu až skoro rok po ukončení spolupráce medzi stranami
sporu, preto vzhľadom na časový odstup nemá žalovaný možnosť preukázať svoje tvrdenie, že splnil
podmienky na vznik nároku na príspevky. Žalovaný v danom smere poukázal na to, že skutočnosť,
že podmienky splnené boli vyplýva aj z konania samotného žalobcu, ktorý dňa 16.08.2021 vyplatil

žalovanému ďalších 450,- Eur na financovanie priestoru, kedy už musel mať informácie o splnení alebo
nesplnení povinností žalovaného v zmysle zmlúv o financovaní pobočky. Žalovaný mal za to, že žalobca
nesplnenie podmienok nepreukázal a tým pádom neuniesol svoje dôkazné bremeno. Konanie žalobcu
označil za akt pomsty a vyústenie nezhôd, ktoré medzi sebou strany sporu majú.

5. Žalobca v replike k odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že dôkazné bremeno o splnení
podmienok na vznik nároku na preddavky leží na žalovanom, pretože sa tu uplatňuje negatívna
dôkazná teória. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy o financovaní pobočky má žalobca záväzok uhradiť
preddavok žalovanému vo výške 450,- Eur po dobu deviatich mesiacov od uzavretia zmluvy, čo zahŕňalo
aj mesiac august 2021. Žalovaný na úhradu preddavkov vystavil faktúru a žalobca ju uhradil. Proces

vyhodnocovania splnenia podmienok na vznik nároku bol nastavený s časovou rezervou troch mesiacov,
pričom k zúčtovaniu zo strany žalobcu došlo až písomným podaním zo dňa 22.09.2022, ktoré zároveň
predstavovalo predžalobnú výzvu. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca sa vrátenia
preddavkov domáhal neskôr ako 12.10.2021, avšak poukázal na to, že uvedená skutočnosť nemá vplyv
na existenciu nároku.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojom skutkovom tvrdení, že k zúčtovaniu došlo dňa 12.10.2021
so záverom, že v čase zúčtovania žiadny nedoplatok zistený nebol. Žalovaný poukázal na to, že je
povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k vykonaniu zúčtovania a až následne bude možné vrátiť
prípadné preddavky. Zúčtovanie zo dňa 22.09.2022 žalovaný neakceptoval. Súčasne namietal splatnosť

piatich kalendárnych dní od doručenia výzvy na miesto zmluvne dohodnutých štrnástich kalendárnych
dní od vykonania zúčtovania. V prípade, pokiaľ by súd akceptoval zúčtovanie zo dňa 26.09.2022, takýto
právny úkon žalovaný považuje za neplatný právny úkon, nakoľko bol vykonaný bez zmluvného základu,
keďže zmluva bola v čase zaslania výzvy už ukončená. Žalovaný súčasne poukázal na terminologické
nepresnostičl.Iods.2Zmluvyofinancovanípobočkyvovzťahukpríloheč.10Global,kedystopercentné

mesačné preplácanie nákladov bolo nastavené už pri splnení 2700 netto jednotiek oproti zmluve. Návrh
zmluvy bol pritom vypracovaný žalobcom, a preto skupinovú produkciu je potrebné posudzovať podľa
prílohy č. 10 Global.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k duplike poukázal na to, že zmluvné strany si priamo v zmluve

dojednali, že žalovaný je povinný poskytnuté preddavky vrátiť. Vykonanie zúčtovania dňa 12.10.2021
považuje za nepravdivé. Oznámenie žalobcu, že podmienky na vznik nároku nesplnil považuje za
dostatočné. Navyše, poukázal na to, že pokiaľ by došlo k zúčtovaniu už dňa 12.10.2021, bolo by logické,
že by žalovaný na zúčtovanie zo dňa 22.09.2022 odpovedal spôsobom, že zúčtovanie už vykonanébolo. Žalovaný však na predžalobnú výzvu/zúčtovanie nijako nereagoval. Povinnosť vrátiť preddavky
neovplyvňuje ani neskorší zánik zmluvy.

8. Na nariadenom termíne pojednávania dňa 02.10.2024 okresný súd aplikoval sudcovskú koncentráciu
konania vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu žalovaného ohľadne pokusu spojiť sa s klientom,
aby predložil dôkazy na splnenie aspoň 2700 netto jednotiek v sledovanom období. Zákonná sudkyňa
poukázala na to, že predmetný dôkaz mohol byť predložený už počas písomnej fázy konania, nakoľko
táto skutočnosť bola sporná od začiatku konania, preto súd nemusí prihliadnuť na takéto prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to najmä pokiaľ by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

9. Okresný súd považoval za nesporné, že k úhrade preddavkov došlo za nájom priestorov počas
sledovaného obdobia, ktoré bolo dojednané od 01.12.2020 do 12.08.2021. Preddavky boli vyplatené
piatimi platbami vo výške 450,- Eur v zmysle čl. II ods. 2 Zmluvy o financovaní pobočky (tieto preddavky

bolivyplatenévcelkovejvýške2,250,-Eur).Súdvyhodnotilplatbuzodňa16.08.2021vovýške450,-Eur,
ktorá bola podľa žalovaného zaplatená v čase, keď už žalobca mal vedomosť o nesplnení podmienok
na poskytnutie príspevku, ako preddavkovú platbu vyplatenú v súlade so zmluvou. Okresný súd pritom
poukázal na to, že zo zmluvy vyplýva, že k reálnemu preskúmaniu splnenia podmienok na poskytnutie
príspevku malo dôjsť až 12.10.2021, preto táto platba, ktorú žalobca zaplatil z titulu úhrady preddavku

sa považuje za vykonanú v súlade so zmluvným dojednaním strán sporu a nemožno pričítať žalobcovi
na ťarchu zaplatenie tohto preddavku pred dohodnutou dobou.

10. Okresný súd považoval za sporné skutkové tvrdenie strán ohľadne podmienok na vznik nároku na
mesačný príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky Global. V danom smere súd považoval

za preukázané, že strany sporu sa dohodli na poskytovaní príspevku na financovanie nájmu priestorov
pobočky Global, pokiaľ zo strany žalovaného budú splnené podmienky dohodnuté v čl. I ods. 2 Zmluvy
o financovaní pobočky, pričom konkrétna percentuálna výška príspevku bola odstupňovaná v tabuľke
nachádzajúcej sa v odseku 3.2 Smernice č. 10 - Global. V danom prípade bolo na vznik nároku
na príspevok nevyhnutné, aby boli splnené podmienky produkcie minimálne 9000 netto jednotiek

za ktorékoľvek 3 po sebe idúce kalendárne mesiace počas posudzovaného obdobia a podmienka
zaradenia minimálne štyroch biznis partnerov na túto pobočku. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného o tom, že je tu rozpor medzi zmluvou (čl. I ods. 2) a smernicou č. 10 - Global, nakoľko
smernica bola prílohou zmluvy a na ňu nadväzovala, keď stanovovala produkčné kritérium pre danú
pobočku a následne určovala percentuálnu výšku participácie žalobcu vo forme príspevku. Okresný súd

na danom mieste konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie žiadneho produkčného
kritéria, teda ani minimálnej hranice 30 - 60 % plnenia plánu, ktorá sa vzťahovala na 900 - 1800 netto
jednotiek. Z uvedeného dôvodu bolo ďalej irelevantné, aby sa súd zaoberal prípadným nárokom na
znížený príspevok. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k splneniu
druhej podmienky pre poskytnutie príspevku, pričom okresný súd zdôraznil, že na vznik nároku na

príspevok museli byť splnené obe podmienky kumulatívne.

11. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že následkom nesplnenia podmienok pre vznik nároku na
zaplatenie príspevku na financovanie nájmu vznikla povinnosť žalovanému na vrátenie rozdielu medzi
výškou poskytnutých preddavkov a výškou príspevkov, na ktoré žalovanému vznikol nárok (čl. IV ods.

2 Zmluvy). V danom smere okresný súd poukázal na to, že pokiaľ bol reálny nárok nižší ako celková
výška poskytnutých preddavkov, žalovaný mal tento vrátiť v lehote 14 kalendárnych dní od vykonania
zúčtovania žalobcovi. Súd považoval za preukázané, že nedošlo k zúčtovaniu k dátumu 12.10.2021,
keď žalovaný nepreukázal argumentáciu, že k nemu v tento deň došlo. Okresný súd konštatoval, že
k zúčtovaniu došlo až výzvou zo dňa 22.09.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.10.2022.

Okresný súd poukázal na to, že na uvedený záver nemá vplyv tá skutočnosť, že k zúčtovaniu došlo až
po ukončení spolupráce v novembri 2021.

12. Okresný súd uzavrel, že predmetom posúdenia je nárok na vrátenie zmluvných preddavkov z titulu
nesplnenia zmluvných podmienok, ktorý nárok okresný súd z právneho hľadiska posúdil ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko k jeho
uplatneniu došlo až po ukončení spolupráce v novembri 2021. Okresný súd tak konštatoval, že z
právneho hľadiska sa tak nejednalo o nárok z titulu vrátenia plnenia (preddavkov) na základe dohody,
ale z titulu povinnosti vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, na ktoré žalovanému nevznikolnárok. Okresný súd na danom mieste konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný podmienky
na vyplatenie príspevku počas sledovaného obdobia nesplnil. Vo vzťahu k obrane žalovaného ohľadne
prenesenie dôkazného bremena na žalobcu pri preukazovaní, že podmienky na poskytnutie príspevku

splnenéneboli,okresnýsúdpovažovaltakútoobranuzanesúladnústzv.negatívnoudôkaznouteóriu,t.j.
pravidlom, že neexistencia niečoho majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje. V danom smere
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo 81/2010. Okresný súd tak
vo vzťahu k dôkaznému bremenu uzavrel, že bolo práve na žalovanom, aby splnenie podmienok na
poskytnutie príspevku preukázal v zmysle čl. I ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy. Na danom mieste okresný

súd poznamenal, že podmienku uvedenú v čl. I ods. 2 písm. b) Zmluvy žalovaný v konaní nenamietal,
a teda ju súd považoval za nespornú.

13. Na základe výsledkov dokazovania okresný súd právne posúdil vec ako bezdôvodné obohatenie
podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to ako majetkový prospech získaný plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom smere okresný súd uviedol, že vznik nároku na príspevok

záležal na splnení podmienok, ktoré v danom prípade splnené neboli. Z uvedeného dôvodu došlo
na strane žalovaného k obohateniu, ktorý bol príjemcom plnenia preddavkov a žalobca je ukráteným
subjektom, ktorému by zaplatené preddavky mali byť vrátené. Vecnú legitimáciu strán sporu pritom
zakladá ust. § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Keďže žalobca poskytol žalovanému určitý majetkový prospech

(preddavok) a žalovaný prijal takéto plnenie, avšak nárok na príspevok, ktorý mal byť splnený zo
zaplateného preddavku mu nevznikol, preto je povinný vydať získaný majetkový prospech žalobcovi.

14. K rozsahu bezdôvodného obohatenia okresný súd uviedol, že bolo nesporné, že sa jednalo o
preddavky, ktoré boli zaplatené piatimi platbami vo výške 450,- Eur (v celkovej výške 2.250,- Eur), teda

sa jedná o peňažné prostriedky, ktoré sú vrátiteľné, a teda žalobca si správne nárokoval zaplatenie
obohatenia vyčísleného konkrétnou sumou.

15. V ďalšom okresný súd konštatoval, že spornou otázkou bol moment, od ktorého bol žalovaný povinný
obohatenie vydať. Na základe zmluvy malo nastať zúčtovanie dňa 12.10.2021, ku ktorému zúčtovaniu

v danom dátume nedošlo. Strany zhodne tvrdili, že spoluprácu ukončili v novembri 2021, preto súd túto
skutočnosť posúdil tak, že mala vplyv na právny dôvod vrátenia poskytnutého plnenia. Keďže zmluva
bola ukončená v novembri 2021 a k uplatneniu nároku na vrátenie vyplatených preddavkov došlo až
výzvou zo dňa 22.09.2022, preto sa povinnosť vrátenia preddavku nespravovala zmluvou. Okresný súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že sa jednalo o neplatný právny úkon, keďže žalobca

si nárokoval zaplatenie preddavku bez zmluvného základu. Okresný súd zdôraznil, že nárok na prijatie
preddavkov na začiatku bol daný zmluvou o financovaní pobočky, avšak tento nárok následne odpadol
tým, že došlo k splneniu podmienok na vznik nároku na zaplatenie príspevkov na financovanie nájmu
vo vzťahu, ku ktorým sa preddavky mali použiť na ich úhradu. Ukončenie zmluvy má, podľa názoru
okresného súdu, vplyv na posúdenie právneho nároku, na základe ktorého si žalobca môže požadovať

vrátenie neoprávnene vyplatených preddavkov.

16. Pokiaľ ide o splatnosť nároku, tento žalobca odvodil po uplynutí 14 kalendárnych dní po doručení
výzvy, keď považoval za nesporné, že výzva žalovanému bola doručená, o čom svedčí aj priložená
doručenka (čl. 14). Súd v danom prípade priznal žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania podľa

§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, s
tým že vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/49/2023, v ktorej
sa stanovuje, že v obchodno-právnych vzťahoch, pokiaľ sa jedná o bezdôvodné obohatenie sa úroky z
omeškania uplatňujú podľa režimu obchodného práva. Keďže v čase omeškania so splatením nároku
bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase od 14.09.2022 do 01.11.2022 vo výške 1,25 %,

okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 10,25 %.

17. Okresný súd súčasne priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v súlade s ust. §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2023
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur.

18. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.19. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

20. Žalovaný k vade konania a k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) a d)
CSP) poukázal na to, že okresný súd v bode 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia na konci daného bodu
uviedol, že žalovaný v konaní nenamietal druhú z podmienok na poskytnutie príspevku (podmienku
uvedenú v čl. I ods. 2 písm. b) zmluvy), a preto ju súd považoval za nespornú. V danom smere žalovaný

poukázal na to, že už v odpore voči platobnému rozkazu, a to v časti I bod 2 žalovaný uviedol, že
nárok žalobcu považuje za neopodstatnený s poukazom na to, že podmienky na mesačný príspevok
na financovanie nájmu priestorov pobočky Global zo strany žalovaného splnené boli. Žalovaný sa v
rámci celého konania bránil skutkovými tvrdeniami, že podmienky na financovanie pobočky Global boli
naplnené. Okresný súd Banská Bystrica preto nemohol dospieť k záveru, že dané tvrdenie žalobcu bolo
nesporným tvrdením, keďže išlo o sporné tvrdenie (vzhľadom na relevantné popretie tohto skutkového

tvrdenia žalobcu). Z uvedeného dôvodu mal okresný súd vykonať dokazovanie. Okresný súd však k
preukázaniu tejto skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie a nesprávne posúdil, že išlo o nesporné
skutkové tvrdenie, preto okresný súd zaťažil konanie inou vadou a zároveň porušil právo žalovaného
na spravodlivý proces.

21.Vďalšomžalovanýpoukázalnanesprávneprávneposúdenievecianesprávnezistenýskutkovýstav
veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Žalovaný mal za to, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného v konaní, že boli naplnené podmienky pre poskytnutie príspevku podľa
zmluvy o financovaní pobočky Global a rovnako tak, že samotná zmluva o financovaní pobočky Global
je v rozpore so smernicou, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť, čím porušil právo žalovaného na

spravodlivý proces.

22. Okrem uvedeného okresný súd nesprávne posúdil predpoklady pre vydanie bezdôvodného
obohatenia, keď v rámci rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o financovaní pobočky Global
bola ukončená, a preto posúdil právny nárok vzniku bezdôvodného obohatenia ako právny dôvod,

ktorý odpadol. Žalovaný dôvodil, že okresný súd mal vychádzať z podmienok zmluvy o financovaní
pobočky Global pre posúdenie povinnosti vrátiť žalobcovi ním poskytnuté preddavky, pričom základnou
podmienkou bolo vykonanie zúčtovania, ktoré sa malo v zmysle zmluvy vykonať dňa 12.10.2021, pričom
zmluva neurčovala akou formou sa malo zúčtovanie vykonať. Žalovaný naďalej zotrval na tom, že
zúčtovanie bolo vykonané v uvedenom termíne, pričom zo strany žalobcu nebolo zistené porušenie

podmienok financovania pobočky Global. Výzvu zaslanú zo strany žalobcu žalovanému nie je možné
považovať za vykonanie zúčtovania, keďže zmluva o financovaní pobočky bola v tom čase už ukončená,
pričom zúčtovanie bolo riadne vykonané v termíne podľa zmluvy.

23. Záverom odvolania žalovaný poukázal na to, že v prípade zmlúv uzatvorených podľa Obchodného

zákonníka platí, že plnenia, ktoré boli poskytnuté v rámci trvania zmluvy sa nevracajú. Vzhľadom na
túto skutočnosť, keďže plnenie malo zmluvný základ a súd neskúmal spôsob ukončenia zmluvy, nebolo
možné zo strany okresného súdu konštatovať, že právny úkon v danej veci odpadol, preto pre posúdenie
veci je potrebné zohľadniť, či boli splnené zmluvne podmienky, a to zúčtovanie, ktoré sa malo vykonať
dňa 12.10.2021.

24. Žalovaný nakoniec poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že neboli naplnené
podmienky nároku na financovanie pobočky žalobcu, keďže jedno z plnení (16.08.2021) bolo poskytnuté
až po uplynutí sledovaného obdobia podľa zmluvy, keď by žalobca vedel, že neboli splnené podmienky
na financovanie pobočky Global.

25. Vzhľadom na uvedené žalovaný poukázal na to, že podmienky zmluvy o financovaní pobočky
Global pre poskytnutie plnenia ku dňu 12.10.2021 boli splnené, a preto nedošlo v danom prípade k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
Žalovaný tak navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zaviazal žalobcu

nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu
neopodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a riadne odôvodnené,preto ho navrhol potvrdiť. Vo vyjadrení opakovane poukázal na to, že žalobca žalovanému poskytol
v zmysle uzatvorenej zmluvy preddavok na budúce plnenie, pričom nárok na toto budúce plnenie
by žalovanému vznikol za kumulatívneho splnenia predpokladov dojednaných v zmluve, a to: 1./

žalovaný počas posudzovaného obdobia dosiahne za ktorékoľvek 3 po sebe idúce kalendárne mesiace
produkciu min. 9000 netto jednotiek, a zároveň 2./ dôjde k zaradeniu aspoň štyroch biznis partnerov na
pobočku. Žalobca sa vrátenia preddavkov domáhal práve z dôvodu, že tieto predpoklady vzniku nároku
žalovaného splnené neboli. Súd pritom dospel k záveru, že žalovaný žiadnu z uvedených podmienok
na vznik nároku počas sledovaného obdobia nesplnil, preto je povinný poskytnuté preddavky žalobcovi

vrátiť. Súd pritom konštatoval, že v konaní bolo práve na žalovanom, aby splnenie podmienok na vznik
nároku preukázal, k čomu však z jeho strany nedošlo.

27. K namietanej vade konania a k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany žalovaného
žalobcauviedol,žepredmetnánámietkažalovanéhojezjavneneopodstatnená.Vdanomsmerežalobca
poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania uviedol iba strohé konštatovanie, že podmienky na

vznik nároku splnené boli, a to bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia údajného splnenia jednotlivých
podmienok ako aj bez predloženia akéhokoľvek dôkazu alebo návrhu na vykonanie dôkazu. Pokiaľ chcel
žalovaný relevantne poprieť tvrdenie žalobcu o nesplnení podmienok na vznik nároku, musel by uviesť
ohľadne týchto podmienok aj vlastné tvrdenia, inak sa takéto popretie v zmysle ust. § 151 ods. 1, 2
CSP považuje za neúčinné. Žalovaný však žiadne takéto vlastné tvrdenia ohľadne splnenia podmienok

na vznik nároku neuviedol, preto tak účinne nepoprel tvrdenie žalobcu, že žiadna z týchto podmienok
nebola splnená. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd mal ohľadom vzniku podmienok na vznik nároku vykonať
dokazovanie, opomína, že dôkazné bremeno bolo v konaní na ňom, čo konštatuje v rozhodnutí aj súd.

28. K námietke žalovaného ohľadne nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci žalobca

uviedol, že súd sa s námietkou žalovaného o údajnom rozpore medzi zmluvou a smernicou vysporiadal
v odseku 15 rozsudku, ku ktorým záverom žalovaný v odvolaní neuvádza žiadnu argumentáciu. Pokiaľ
žalovaný namieta údajné nesprávne posúdenie predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia
s poukazom na to, že zúčtovanie poskytnutých preddavkov sa malo vykonať ku dňu 12.10.2021 a
vykonané aj bolo, žalobca označil toto tvrdenie za zjavne nepravdivé, s ktorým sa súd v rozhodnutí

vysporiadal (ods. 16). Žalovaný pritom toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal ani ho nepodporil žiadnymi
ďalšími konkrétnymi tvrdeniami. Žalobca v danom smere uviedol, že pokiaľ by sa malo zúčtovanie v daný
deňvykonať,potombybolologické,žebyhožalovanýpredložil.Žalovanýbymaltaktiežvedieťuviesť,čo
bolo obsahom tohto údajného vyúčtovania, teda ako splnil dohodnuté podmienky a aký nárok mu vlastne
vznikol, či mal žalobcovi z poskytnutých preddavkov niečo vracať alebo mu niečo malo byť doplatené.

Vzhľadom na uvedené, je uvedená odvolacia námietka žalovaného aj tak zjavne neopodstatnená.

29. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

30. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich tvrdeniach a
argumentoch. Keďže v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a keďže odvolacia replika
ani odvolacia duplika neobsahovala žiadne novoty, odvolací súd nepovažoval za nutné reprodukovať

ich obsah.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal odvolanie žalovaného v intenciách §
379 CSP (viazaný rozsahom odvolania) a § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Na prejednanie odvolania odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo verejne vyhlásené dňa 26.01.2026, keď termín a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu
v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 279 ods. 1, 3 CSP).

32. Keďže odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil, bol viazaný skutkovým stavom tak ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP):33. Medzi stranami sporu bola dňa 01.12.2020 uzavretá Zmluva o poskytnutí preddavkov na
financovanie priestorov pobočky Global, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola smernica č. 10.

34. Z čl. II. ods. 2 Zmluvy vyplýva, že GF sa zároveň zaväzuje po dobu 9 (slovom deviatich) kalendárnych
mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy poskytovať SC pravidelný preddavok na príspevok na
financovanie nájmu priestorov pobočky Global podľa čl. I. ods. 2 písm. b) tejto zmluvy vo výške 450,-
Eur (slovom štyristo päťdesiat eur) mesačne účelovo viazaný na platenie nájomného za kancelárske
priestory pobočky global nachádzajúce sa v Banskej Bystrici na adrese Námestie SNP 16.

35. Z čl. I bodu 2 Zmluvy vyplýva dĺžka posudzovaného obdobia, ktorá začala plynúť od podpisu zmluvy
o poskytnutí preddavkov na financovanie priestorov pobočky Global (01.12.2020 do 12.08.2021), počas
ktorého obdobia mali byť splnené podmienky, a to:

- dosiahnutie produkcie žalovaného minimálne 9000 netto jednotiek za ktorékoľvek 3 po sebe idúce

kalendárne mesiace počas posudzovaného obdobia, a zároveň
- splnenie podmienok minimálne štyroch biznis partnerov zaradených na príslušnú pobočku.

36. Z čl. I bod 2 Zmluvy ďalej vyplýva, že v prípade splnenia uvedených podmienok vyššie, vznikne
SC voči GF nárok na mesačný príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky Global vo výške

uvedenej v tabuľke v čl. 3 Smernice č. 10, ktorá sa týkala konkrétnej výšky príspevku a závisela od
výšky dosiahnutej produkcie žalovaného v posudzovanom období a od výšky dohodnutého nájomného
za nájom priestorov pobočky Global.

37. Podľa čl. IV. bod 1 Zmluvy, dňa 12.10.2021 sa vykoná zúčtovanie všetkých preddavkov poskytnutých

SC na základe tejto zmluvy s príspevkami podľa čl. I. ods. 2 písm. a) a b) tejto zmluvy, na ktoré mu v
zmysle smernice č. 10 vznikol reálny nárok.

38. Podľa čl. IV. bod 2 Zmluvy, ak bude reálny nárok SC na poskytnutie príspevkov podľa čl. I. ods. 2
písm. a) a b) tejto zmluvy:

b) nižší ako celková výška preddavkov už poskytnutých SC na základe tejto zmluvy, vznikne SC záväzok
v lehote 14 kalendárnych dní od vykonania zúčtovania vrátiť GF rozdiel medzi výškou poskytnutých
preddavkov a výškou príspevkov, na ktoré SC vznikol voči GF reálny nárok.
39. Z ods. 3.2 Smernice č. 10 - Global vyplýva záväzok žalobcu na participácii financovania nájmu
priestorov pobočky za predpokladu splnenia produkčných podmienok. Základným produkčným kritériom

pre pobočku bolo stanovených 3000 netto jednotiek. Následne bola stanovená percentuálna škála
financovania nájmu priestorov vo vzťahu k plneniu žalovaného.

40. Z listinného dôkazu - Zúčtovanie. Predžalobná výzva zo dňa 22.09.2022 vyplýva, že sa jednalo o
zúčtovanie vykonaných preddavkových platieb v zmysle čl. IV. Zmluvy s výsledkom, že žalovanému

nevznikol nárok na príspevok na financovanie nájmu priestorov pobočky, z ktorého dôvodu je žalovaný
povinný vrátiť všetky poskytnuté preddavky žalobcovi. Uvedenú zásielku prevzal konateľ žalovaného
dňa 10.10.2022.

41. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len

„OBZ“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

42. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalovaného a z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a len

podľa obsahového vymedzenia žalovaným tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že konanie nemá vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie postupoval procesne správne, preto nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak na takto zistený skutkový
stav aplikoval nesprávnu právnu normu, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu je potrebné vydať z

titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd na správne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie
aplikoval právne posúdenie veci, ktoré vychádza zo žalobcom a žalovaným uzavretého zmluvného
vzťahu, nakoľko žalobcom uplatnený nárok jednoznačne plynie zo záväzkového vzťahu, a nie z titulu
bezdôvodného obohatenia (ako to uzavrel súd prvej inštancie). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje,že v odvolacom konaní neaplikoval žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenia právneho predpisu,
preto odvolací súd nevyzýval sporové strany postupom podľa § 382 CSP na samostatné vyjadrenia,
pretože tak žalobca ako aj žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie (ako aj v odvolacom konaní)

sa vyjadrovali k tomu, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o poskytnutí preddavkov na financovanie
priestorov pobočky Global, a nie z bezdôvodného obohatenia ako to ustálil okresný súd. Odvolací súd
tak formuluje svoje závery po posúdení argumentácie žalobcu, ako aj argumentácie žalovaného, ktorá
argumentácia strán sporu bola rovnaká tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní,
a teda použitie daného rozhodného predpisu nemôže byť pre strany prekvapivým. Vzhľadom k tomu,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je inak vecne správne, odvolací súd ho postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že v konaní pred súdom prvej
inštancie došlo k inej vade konania a k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že okresný
súd uzavrel, že žalovaný v konaní nenamietal, že bola naplnená druhá podmienka pre poskytnutie

príspevku, ktorá sa viazala na zriadenie minimálne 4 Business partnerov na pobočku v sledovanom
období, keďže žalovaný už vo svojom písomnom podaní uviedol: „Nárok žalobcu žalovaný považuje za
neopodstatnený, nakoľko žalovaný tvrdí, že podmienky na mesačný príspevok na financovanie nájmu
priestorov pobočky Global zo strany žalovaného splnené boli.“ Odvolací súd k danej odvolacej námietke
žalovaného uvádza, že hoci sa žalovaný v priebehu konania bránil skutkovým tvrdením, že podmienky

na financovanie pobočky Global boli naplnené, uvedené skutkové tvrdenia, okrem tohto všeobecného
tvrdenia, nedoplnil o kvalifikované skutkové tvrdenia, ktoré by účinne popreli skutkové tvrdenia žalobcu
o tom, že uvedené podmienky žalovaný nesplnil. Správne žalobca poukazuje na to, že v zmysle §
151 ods. 2 CSP, pokiaľ strana chce poprieť skutkové tvrdenia protistrany musí uviesť vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je takéto popretie neúčinné. Žalovaný okrem toho, že

v konaní opakoval, že uvedené podmienky splnil, v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré
by sa týkali uvedených podmienok (napr. mená biznis partnerov, ktorí boli zaradení na pobočku, resp.
konkrétneuvedenietrochposebeidúcichkalendárnychmesiacov,vktorýchsplnilprodukciuvyžadovanú
zmluvou, a pod.) a už vôbec uvedené skutkové tvrdenia nepodoprel dôkazmi. Odvolací súd zdôrazňuje,
žepovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiacesprocesnýmútokomaleboprocesnou

obranou strany sporu, pričom porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany
sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových
tvrdeníprotistrany(§151ods.1CSP),aleboneúčinnostinekvalifikovanéhopopretiaskutkovéhotvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Odvolací súd podotýka, že pokiaľ súd považuje skutkové tvrdenia strany
podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. Potom vzhľadom k tomu, že žalovaný

neuviedol žiadne kvalifikované skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnil skutkové tvrdenia žalobcu o
tom, že podmienky stanovené zmluvou za posudzované obdobie potrebné na vznik nároku na mesačný
príspevoknafinancovanienájmupriestorovpobočkysplnenéneboli,jepotrebnékonštatovaťneúčinnosť
takto všeobecne formulovaných skutkových tvrdení žalovaného o tom, že tieto podmienky splnené boli.
Žalovaný preto nesie procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu v spore v podobe neúčinnosti takto

formulovaných skutkových tvrdení. Správne preto okresný súd vychádzal z takto ustáleného skutkového
stavu, keď formuloval skutkový záver, že obe podmienky splnené neboli.

44. Odvolací súd dodáva, že nie je správne ani tvrdenie žalovaného o tom, že dôkazné bremeno
preukázania skutkových tvrdení v danom prípade leží na strane žalobcu, ktorý mal teda preukázať, že

žalovaný zmluvou stanovené podmienky na vznik nároku na príspevok nesplnil. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle pritom platí, že v skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Dôkazné bremeno

ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. V danom prípade žalovaný tvrdil, že splnil podmienky na priznanie príspevku. Bolo preto na ňom,
aby existenciu splnenia daných podmienok v konaní podoprel v podobe kvalifikovaných skutkových
tvrdení ako aj dôkazov. Z dôkaznej teórie pritom vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v

závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena
na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka
vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu
neexistenciu určitej skutočnosti (teda negatívnu skutočnosť - teda niečo čo neexistuje, resp. sa nestalo).Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, preto v týchto prípadoch hovoríme o
presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnom procese sa na takúto skutočnosť používa termín
„negatívna dôkazná teória“ (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo

81/2010). Táto teória sa tak uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať
prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o
tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. V danom prípade mohol len žalovaný pozitívne dokázať,
že zmluvne dojednané podmienky na poskytnutie príspevku na financovanie nájmu splnené boli, a to
preukázaním produkcie v súlade so zmluvou a taktiež preukázaním umiestnenia 4 Business partnerov

zaradených na túto pobočku. Námietka žalovaného, že okresný súd nevykonal dokazovanie v danom
smere preto nemôže obstáť, keďže bolo práve na žalovanom, aby v danom smere produkoval nielen
skutkové tvrdenia, ale aj dôkazy na ich preukázanie.

45. Správne preto poukázal žalobca na to, že len žalovaný mohol v konaní tvrdiť a preukázať, že
splnil podmienku zaradenia 4 Business partnerov na pobočku, a to uvedením ich mien a prípadne

návrhom ich výsluchu (v prípade spornosti). Žalovaný taktiež mohol v konaní preukázať splnenie
produkcie vyčíslením netto jednotiek. Uvedené podmienky pritom museli byť splnené kumulatívne, a
preto dôsledkom nesplnenia už jednej z uvedených podmienok by nevznikol žalovanému nárok na
mesačnýpríspevoknafinancovanienájmupriestorovpobočky.Pokiaľtedažalovanýnamietalnesprávne
posúdenie sporných a nesporných skutočností, a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho argumentácia nie je správna.

46. Hoci žalovaný správne poukazuje na to, že v zmysle dohody zmluvných strán sa malo vyúčtovanie
preddavkov s prípadnými príspevkami na nájom vykonať dňa 12.10.2021 a možno súhlasiť aj s
argumentáciou žalovaného, že zmluva neurčovala, akou formou sa malo dané vyúčtovanie vykonať,

odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý argumentoval, že pokiaľ žalovaný
tvrdil, že k takémuto zúčtovaniu dňa 12.10.2021 medzi stranami skutočne došlo, neuniesol v konaní
dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporná
ažalovanýtvrdil,žektakémutovyúčtovaniudošlo,bolodôkaznébremenopreukázaniatohtoskutkového
tvrdenia práve na žalovanom. Žalovaný však zostal len pri tomto skutkovom tvrdení, ktoré uvádzal len vo

všeobecnej rovine, a na ktoré v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Z uvedeného dôvodu
sa mu v konaní nepodarilo ustáť toto skutkové tvrdenie, že k takémuto zúčtovaniu dňa 12.10.2021
skutočne medzi stranami došlo a s akým výsledkom. Naopak, žalobca v konaní predložil písomné
vyúčtovanie zo dňa 22.09.2022 (ktoré bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2022), z ktorého obsahu
jednoznačne vyplynulo, že sa jednalo o zúčtovanie vykonaných preddavkových platieb v zmysle čl. IV.

zmluvy o poskytnutí preddavkov na financovanie priestorov pobočky Global. Správne súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na zúčtovanie medzi stranami sporu nemala vplyv tá
skutočnosť, že k nemu došlo po ukončení spolupráce v novembri 2021.

47. Okresný súd tiež v bode 16 odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že následkom nesplnenia

podmienok pre vznik nároku na zaplatenie príspevku na financovanie nájmu bola založená povinnosť
žalovaného na vrátenie rozdielu medzi výškou poskytnutých preddavkov a výškou príspevkov, na ktoré
žalovanému vznikol nárok v zmysle čl. IV ods. 2 zmluvy. Okresný súd tiež správne poukázal na to, že
hoci bolo preukázané, že k zúčtovaniu dňa 12.10.2021 v zmysle zmluvy nedošlo (žalovaný nepreukázal
argumentáciu, že k nemu došlo), avšak v konaní bolo preukázané, že k takémuto zúčtovaniu došlo

výzvou zo dňa 22.09.2022, pričom na takýto záver nemá vplyv tá skutočnosť, že k takémuto zúčtovaniu
došlo až po ukončení spolupráce v novembri 2021. Nie je správna právna konštrukcia žalovaného
uvedená v odvolaní, že v prípade zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka platí, že plnenia,
ktoré boli poskytnuté v rámci trvania zmluvy sa nevracajú. Súd správne zohľadnil zúčtovanie vykonané
žalobcom dňa 22.09.2022, keďže zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by bránili žalobcovi

v takomto postupe aj po dojednanom termíne 12.10.2021. Bolo na žalovanom, tak ako už bolo
konštatovanévyššie,abyvkonanípreukázalsvojeskutkovétvrdenieotom,ženaplnilpodmienkyzmluvy
na priznanie príspevku na nájom, čo však žalovaný neurobil.

48. A nakoniec námietka žalovaného v tom smere, že jedno z plnení bolo poskytnuté až po uplynutí

sledovaného obdobia podľa zmluvy (preddavok vo výške 450,- Eur zo dňa 16.08.2021), teda vtedy, keď
by už žalobca vedel, že neboli splnené podmienky na financovanie pobočky Global, nie je dôvodná.
Správne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil uvedenú preddavkovú platbu ako
vyplatenú v súlade so zmluvou s argumentáciou, že v zmysle zmluvy malo k zúčtovaniu (teda k reálnemupreskúmaniu splnenia podmienok na poskytnutie príspevku) dôjsť až dňa 12.10.2021, preto táto platba
sa považuje za vykonanú v súlade so zmluvným dojednaním strán sporu. A navyše, odvolací súd
dodáva, že správne žalobca dôvodil, že žalovaný mal nárok na poskytnutie preddavkov na nájom počas

obdobia 9 mesiacov (teda aj v období august 2021) a tieto preddavky mali byť zúčtované práve na
základe faktúry doručenej zo strany žalovaného. Pokiaľ bol teda preddavok poskytnutý až 16.08.2021
(teda nie do dátumu 12.08.2021), nemožno pričítať žalobcovi na ťarchu povinnosť skúmania podmienok
na zaplatenie preddavku pred dohodnutou dobou tak, ako to konštatoval okresný súd.

49. Ani námietka žalovaného v tom smere, že okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, že boli naplnené podmienky na poskytnutie príspevku podľa zmluvy o financovaní pobočky
Global a rovnako, že zmluva o financovaní pobočky Global je v rozpore so smernicou, ktorá tvorila jej
neoddeliteľnú súčasť, čím okresný súd porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, nie je správna.
Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s argumentáciou žalovaného v oboch prípadoch.
Pokiaľ ide o naplnenie podmienky na poskytnutie príspevku podľa zmluvy o financovaní pobočky Global,

okresný súd konštatoval, že neboli kumulatívne splnené podmienky uvedené v čl. I. bod 2 zmluvy. Ako
už bolo uvedené vyššie, správne okresný súd poukázal na to, že dôkazné bremeno v danom smere
zaťažovalo žalovaného, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu. Okresný súd taktiež v bode 15
odôvodnenia svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil argumentáciu žalovaného, že
zmluva je, pokiaľ ide o produkciu, v rozpore so smernicou, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť, keď

uviedol, že sa nestotožnil s danou argumentáciou žalovaného o existencii rozporu medzi zmluvou a
smernicou. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že smernica bola prílohou
zmluvy a nadväzovala na zmluvu, keď stanovovala produkčné kritérium pre danú pobočku a následne
určovala percentuálnu výšku participácie žalobcu vo forme príspevku. Žalovaný však v danom konaní
nepreukázal splnenie žiadneho produkčného kritéria, teda ani minimálnej hranice 30 - 60 % plnenia

plánu, preto bolo irelevantné, aby sa súd zaoberal prípadným nárokom na znížený príspevok. Taktiež
okresný súd správne na danom mieste podotkol, že zo strany žalovaného nebolo v konaní preukázané,
že došlo k splneniu druhej z podmienok pre poskytnutie príspevku, pričom obe podmienky museli byť
splnené kumulatívne. Preto už nesplnením jednej z ich žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie
požadovaného príspevku. Uvedené závery súdu prvej inštancie boli okresným súdom formulované

zrozumiteľne, jasne a výstižne a odvolací súd na ne v plnom rozsahu poukazuje.

50. Správna je ale argumentácia žalovaného, že hoci zmluva o financovaní pobočky Global bola
ukončená, nemal okresný súd posúdiť právny nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia (ako
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z titulu právneho dôvodu, ktorý odpadol), avšak v danom

prípade mal vychádzať z podmienok zmluvy o financovaní pobočky Global a posúdiť, či vznikla
povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi ním poskytnuté preddavky. Hoci okresný súd pri formulovaní
svojich právnych záverov vychádzal z dojednaných podmienok zmluvy na vrátenie preddavkov, v závere
odôvodnenia rozhodnutia nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Okresný súd pritom v bode 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že predmetom posúdenia

bol nárok na vrátenie zaplatených preddavkov „z titulu nesplnenia zmluvných podmienok na ich
poskytnutie zo strany žalovaného“, preto mal okresný súd takto aj právne posúdiť nárok žalobcu.
Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že v danom prípade tak žalobca, ako aj žalovaný,
v priebehu konania argumentovali, že nárok na zúčtovanie preddavkov spolu s príspevkami na
financovanienájmupriestorovpobočkyGlobalsariadizmluvouoposkytnutípreddavkovnafinancovanie

priestorov, a preto je potrebné vyhodnocovať podmienky zúčtovania v súlade so zmluvou. Odvolací
súd zdôrazňuje, že hoci medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva o poskytnutí preddavkov
na financovanie priestorov pobočky Global zanikla v novembri 2021 (bez ohľadu na dôvod jej zániku),
uvedená skutočnosť nemá vplyv na vykonanie zúčtovania aj po tomto dátume v súlade so zmluvnými
podmienkami dojednanými stranami sporu v zmysle zmluvy. Nesprávne bolo preto konštatovanie súdu

o tom, že táto skutočnosť má potom vplyv na právne posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní.
Uvedená skutočnosť preto nemohla byť dôvodom na to, aby okresný súd posúdil nárok žalobcu na
vydanie preddavkov podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Nejedná sa o majetkový prospech
žalovaného, ktorý mal získať z právneho dôvodu, ktorý odpadol, avšak ide o zmluvnú povinnosť
vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu.

51. Tieto závery súdu prvej inštancie však nemali vplyv na náležité a správne zistenie skutkového
stavu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, keďže okresný súd správne prihliadal na zmluvné
dojednaniaohľadnezúčtovaniapreddavkov,akobolokonštatovanévyššie.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Okresný súd vo veci rozhodol vecne správne, vychádzal zo
správne zisteného skutkového stavu a aj keď vec posúdil podľa inej právnej normy (bezdôvodné

obohatenie), uvedený postup nepredstavoval taký postup okresného súdu, pre ktorý by bolo potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, respektíve zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie,
keďže skutkový aj právny rámec prejednávanej veci zostal zachovaný tak ako ho predostreli strany
sporu v konaní na súde prevej inštancie. Argumentácia žalobcu, ako aj žalovaného, v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa, preto dávala dostatočný podklad na zmenu právneho posúdenia odvolacím

súdom, a to aj bez postupu podľa § 382 CSP, keďže pri právnom posúdení odvolací súd nepoužil
ustanovenia iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by nebolo použité v konaní pred
súdom prvej inštancie (naopak, obe strany vo svojej argumentácii vychádzali z posudzovania nároku
podľa zmluvných ustanovení o vrátení/zúčtovaní preddavkov), preto nebolo potrebné osobitne vyzývať
stranynaopakovanévyjadreniekposúdeniuveciztituluvznikunárokunazmluvnéplnenie.Zuvedených
dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, aj keď z iného

právneho dôvodu.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).