Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/158/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126212521
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126212521.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná
17, 010 01 Žilina, IČO: 36848654, proti povinnému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX
XX G., o vymoženie výživného s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku

z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 21.01.2026, domáhal
od povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu –rozsudku Okresného súdu Žilina sp.

zn. 9P/185/2023 zo dňa 29.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2024,
v spojený s opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/185/2023 zo dňa 28.05.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.06.2024 (ďalej spolu len „exekučný titul“).

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.7. Podľa § 48 ods. 6 Exekučného poriadku exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na
vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický
dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Zaručená

konverzia sa nevyžaduje, ak návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podáva ten, kto je pôvodcom
exekučného titulu, alebo právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom
podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákonorodine“)súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáadôslednástarostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).

15. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd
preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného
poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa
exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný
exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný

tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
týmto exekučným titulom.16. Po preskúmaní elektronickej formy exekučného titulu (rozsudku, opravného uznesenia) a doložiek
právoplatnosti a vykonateľnosti súd zistil, že tieto dokumenty boli predložené súdu ako elektronické
dokumenty, ktoré neboli autorizované pôvodcom, a ktoré zároveň nevznikli zaručenou konverziou

pôvodného dokumentu v ich listinnej podobe. Na základe tejto skutočnosti bolo možné konštatovať
rozpor elektronickej formy exekučného titulu a doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti s § 48 ods. 6
Exekučného poriadku. Exekučný titul, ktorým je rozhodnutie súdu, sa predkladá súdu v elektronickej
forme buď ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný súdom, ktorý ho vydal, alebo ako
elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

Daná zrejmá nesprávnosť zakladá dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku.

17. Ďalším prieskumom návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnený v časti E) uplatnil nárok
na vymoženie zameškaného výživného v celkovej výške 400 EUR (za obdobie mesiaca január 2026),
a bežného výživného vo výške 480 EUR mesačne do budúcna.

18. Súd preskúmaním výrokovej časti exekučného titulu zistil že jeho prvým výrokom sú maloleté
dieťa: H. F., nar. XX.XX.XXXX a maloleté dieťa: B. F., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti
matky (oprávneného), tretím výrokom je povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa: H. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 260 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

krukámmatky(oprávneného)súčinnosťouod14.09.2023,ajehopiatymvýrokomjepovinnémuuložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa: B. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 220 EUR
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (oprávneného) s účinnosťou od 14.09.2023

19.Súdvexekučnomkonanípooboznámenísasnávrhomnavykonanieexekúcieajehoprílohamizistil,

že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka maloletých detí, ktorá bola
exekučným titulom určená za osobu, ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti, a ktorá je
ich oprávnená zastupovať a spravovať ich majetok, a ktorá bola určená za platobné miesto, v prospech
ktorého sa má plniť súdom určená vyživovacia povinnosť.

20. Súd k uvedenému dodáva, že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie na vymáhanie
výživného voči jednému z rodičov je v mene maloletého dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho
zastupovať zákonný zástupca – rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné
je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý maloleté dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v
základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do

rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím
súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť
do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča
prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prevodu alebo
prechodu nároku na výživné priznaného rozhodnutím súdu na tohto rodiča.

21. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu

alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto
povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným maloleté
dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť
výživné.Prizastupovanímaloletéhodieťaťavexekučnomkonanínavymoženievýživnéhoodpovinného
rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).

22. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Súd mal za preukázané, že
v návrhu na vykonanie exekúcie bol v časti A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia – oprávnení -
akooprávnenýuvedenámatkamaloletýchdetí,ktorávšaknebolaoprávnenápožadovaťsplnenienároku

z exekučného titulu vo svojom mene. Pri vymáhaní výživného je oprávneným maloleté dieťa, ktoré má
právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Jeho rodič, v tomto prípade
matka maloletých detí sa v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza vždy len ako zákonný zástupca
oprávnených.23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k právnemu
záveru, že návrhu na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, a to z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie

exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, rozporu návrhu s § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, v čoho
dôsledku súd v celom rozsahu návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im

v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

26. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

28. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania
vo výške 214,08 EUR. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom

exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie
exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na
náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.