Uznesenie – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201440
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2223201440.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX,
za účasti 1/ E. F., 2/ G. F., H. I., 3/ LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO 36 038 351, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nám. SNP 8, 4/ Slovenský pozemkový fond, IČO 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková
36, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 9.5.2023, doplneným 2.10.2023, sa navrhovateľ domáhal potvrdenia
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., obci Blahová, okrese Dunajská
Streda, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda ako parcela registra „E“

parc. č. 662/2 vo výmere 4.879 m2, druh pozemku orná pôda (ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“).
2. Návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť už v r. 1972 nadobudla jeho matka D. B. na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcimi E. F. a G. F., H. I., z ktorých každý vlastnil podiel 1/2. Menovaní
predmetnú nehnuteľnosť nemali záujem užívať, z pobytu v obci Blahová sa mali odhlásiť už v r. 1965.
Predmetná nehnuteľnosť susedila s nehnuteľnosťou matky navrhovateľa.
3. Písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy navrhovateľ k dispozícii nemá a zrejme sa ani nezachovalo.

Matka navrhovateľa však od jej uzavretia predmetnú nehnuteľnosť užívala ako svoje vlastníctvo, riadne
ju obhospodarovala a starala sa o ňu až do svojej smrti dňa 31.1.1994. Následne pokračoval v užívaní
navrhovateľ, domnievajúc sa, že predmetnú nehnuteľnosť po matke zdedil.
4. Po vykonaní pozemkových úprav v obci Blahová v r. 2014 boli na LV č. XXX, vedený k predmetnej
nehnuteľnosti, zapísaní pôvodní vlastníci, t.j. osoby, od ktorých matka navrhovateľa túto nehnuteľnosť
kúpila. Navrhovateľ v snahe riešiť daný právny stav zistil, že pôvodní vlastníci mali zrejme syna H. F.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal troch potomkov, a to C. F., nar. XX.X.XXXX, J. F., nar. XX.X.XXXX, a H.
F., nar. XX.XX.XXXX.
5. Zákonná 10-ročná vydržacia doba uplynula ešte matke navrhovateľa, ktorá sa stala vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti k 1.1.1992 (kedy sa jej právo osobného užívania zmenilo na vlastnícke právo).
Vydržacia doba však už uplynula i samotnému navrhovateľovi, ktorý by v takom prípade nadobudol
vlastnícke právo k 1.2.2004.

6. Navrhovateľ k návrhu pripojil uznesenie tunajšieho súdu z 8.3.1996 sp. zn. D 295/94, Dnot 1624/94
a list obce Blahová zo 17.5.2021 č. OCÚBLA-S2021/00080. Obsah týchto dokladov osvedčuje tvrdenia
navrhovateľa.

7. Dňa 4.6.2024 vydal súd vyzývacie uznesenie v zmysle § 359f Civilného mimosporového poriadku
(C.m.p.), ktorým vyzval účastníkov konania a ďalšie dotknuté subjekty (§ 359g C.m.p.) na uplatnenie

námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej
nehnuteľnosti v lehote do 15.12.2024.8. V súdom určenej lehote uplatnil tieto námietky len Slovenský pozemkový fond (SPF; § 359h ods.
1 písm. c/ C.m.p.), s poukazom na § 1, § 17 a § 18 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, na § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, a na § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
9. Na základe dopytu Štátnemu archívu v Trnave, pracovisko Archív Galanta so sídlom v Šali, SPF

zistil, že archív neeviduje žiadne dedičské dokumenty na meno zapísaných vlastníkov – navrhovateľom
označených predávajúcich, a teda SPF je legitímnym zástupcom týchto vlastníkov. Odpoveď archívu
bola priložená k námietkam.
10. K obsahu návrhu SPF uviedol, že pokiaľ navrhovateľ odvodzuje oprávnenosť držby predmetnej
nehnuteľnosti od kúpnej zmluvy uzavretej medzi jeho matkou a označenými predávajúcimi (ods. 2) z r.
1972, tak v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1964

včaseuzavretiatejtokúpnejzmluvymuselamaťzmluvaoprevodenehnuteľnostipísomnúformu,pričom
podľa § 134 ods. 2 cit. zákona bola k zmluve o prevode nehnuteľnosti potrebná registrácia štátnym
notárstvom; vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy.
11. SPF vyslovil názor, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že on sám či jeho právna
predchodkyňa (matka) vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti oprávnene a na základe konkrétneho

nadobúdacieho titulu, a nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho
tvrdení.
12. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na výsledky dedičského konania po svojej matke, z uznesenia
z 8.3.1996 sp. zn. D 295/94, Dnot 1624/94 je zrejmé, že navrhovateľ ako dedič nadobúda v k. ú. C. len
pozemok parc. č. 76/2 vo výmere 796 m2, spolu s domom, zapísané na LV č. XX, preto nemal dôvod

sa domnievať, že nadobúda aj predmetnú nehnuteľnosť, navyše vo výmere až 4.879 m2. Navrhovateľ
si už pri zachovaní bežnej opatrnosti, spočívajúcej v porovnaní uznesenia o dedičstve s faktickým
stavom, musel byť vedomý toho, že užíva výrazne väčšiu výmeru pozemku než aká bola predmetom
dedenia. Navrhovateľ teda už v čase vydania vyzývacieho uznesenia nemohol byť dobromyseľný v tom,
že predmetnú nehnuteľnosť vlastní, pričom práve preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby

je nevyhnutnou podmienkou pre získanie vlastníckeho práva vydržaním; samotné užívanie predmetnej
nehnuteľnosti a hospodárenie na nej automaticky vznik tohto práva nezakladá. V tejto súvislosti SPF
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23.2.2022 sp. zn. 4Cdo/183/2020 a z 30.3.2011 sp.
zn. 3Cdo/12/2010.
13. Keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o vydržaní predmetnej

nehnuteľnosti, SPF na základe vyššie uvedeného žiadal návrh zamietnuť.

14. Podľa § 359h ods. 3 písm. b/ C.m.p. v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí
osoba uvedená v odseku 1 písm. c/ osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti,
ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných

predpisov zastupuje.
15. Podľa § 359i C.m.p. súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak
sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (ods. 1). Pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať
potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá
podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť

pojednávanie (ods. 2).

16. Po vyhodnotení námietok, ktoré boli podané včas, oprávnenou osobou (§ 359h ods. 1 písm. c/
C.m.p. v spojení s § 359c ods. 2 písm. d/ C.s.p.) a obsahujú zákonné náležitosti (§ 359h ods. 3 písm.
b/ C.m.p.) súd tieto uznal za dôvodné, nakoľko SPF osvedčil, že vydržaním môžu byť dotknuté práva

neznámych vlastníkov, ktorých zastupuje. Pokiaľ by totiž súd potvrdil navrhovateľovi vydržanie, došlo by
tým k odňatiu vlastníckych práv zapísaných (i keď neznámych) vlastníkov, pričom skutočnosti uvedené
navrhovateľom a listiny ním predložené nie sú spôsobilé preukázať právny titul ani dobromyseľnosť jeho
držby predmetnej nehnuteľnosti.
17. Pokiaľ totiž navrhovateľ tvrdil, že do držby vstúpil na základe výsledkov dedičského konania po svojej

matke, súd sa stotožňuje s obsahom námietok SPF v tom, že navrhovateľ si už pri zachovaní bežnej
opatrnosti musel byť vedomý skutočnosti, že nehnuteľnosti, ktoré naozaj zdedil (zapísané na LV č. XX
pre k.ú. C.) nemôžu zahŕňať aj predmetnú nehnuteľnosť vzhľadom na veľmi výrazný rozdiel vo výmere,
keď skutočne zdedený pozemok má výmeru 796 m2 a predmetná nehnuteľnosť až 4.879 m2.18. Vzhľadom k uvedenému súd návrh v zmysle § 359i C.m.p. zamietol bez vykonania šetrenia na
overenie skutočností uvedených v námietkach a bez vyzvania SPF na predloženie ďalších dôkazov,
nakoľko na taký postup nebol dôvod. To však navrhovateľovi nebráni využiť iné procesnoprávne

prostriedky v rámci sporového konania.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže navrhovateľ (§ 359 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) podať odvolanie
(§ 59 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.