Rozsudok – Rozvod ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/172/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6624204196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci
navrhovateľa - manžela: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. F., a
manželky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, D. F., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou:
Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš,
o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
27Pc/43/2024-101 zo dňa 20. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na rozvod manželstva z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 27Pc/43/2024-101 zo dňa 20.05.2025, ako súd prvej inštancie
rozhodol nasledovne:
Manželstvo navrhovateľa A. B. C. s druhým manželom G. C., rodenou I., uzavreté dňa XX. XXXXXXXX
XXXX D. E. F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v E. F., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XXX, por. číslo XX rozvádza (výrok I.).

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
V rovine právnej poukázal na § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“).
Súd prvej inštancie zistil, že rozvrat manželstva trval dlhodobo, pričom manželia žili oddelene od roku
2010 a navrhovateľ (manžel) považoval ich zväzok už len za formálny. Manželstvo si podľa súdu prvej
inštancie neplnilo žiadnu zo svojich funkcií - manželia spolu nežili, nehospodárili, intímne sa nestýkali
a ich komunikácia bola minimálna. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď spoločnej dcéry, ktorá uviedla,

že jej rodičia spolu nežijú už sedem rokov a ich manželstvo si neplní svoje funkcie. O dlhodobom
rozvratesvedčiliajpredchádzajúcesúdnekonaniamedzimanželmi,vrátanekonaniaourčenívýživného,
o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva a predchádzajúceho návrhu na rozvod, ktorý bol vzatý späť.
Súd prvej inštancie sa zaoberal aj argumentmi manželky, ktorá s rozvodom nesúhlasila z finančných
a náboženských dôvodov. Jej tvrdenie, že je odkázaná na manželské výživné, súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvod na zamietnutie návrhu, keďže odporkyňa mala vlastný príjem v podobe dôchodku
a po rozvode mala možnosť žiadať o príspevok pre rozvedeného manžela. Rovnako ani jej náboženské

presvedčenie súd prvej inštancie neakceptoval ako prekážku rozvodu s odôvodnením, že nikoho
nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku proti jeho vôli. Ako hlavnú príčinu hlbokého a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prvej inštancie označil vzájomné neporozumenie. Na základetýchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že boli naplnené všetky hmotnoprávne podmienky
pre rozvod manželstva.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov na nich nemá nárok podľa § 52

zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka. Namietala zaujatosť súdu prvej
inštancie, ktorú videla v manželovej minulosti ako verejne činnej osoby, čo podľa nej ovplyvnilo
rozhodovanie v jeho prospech. Tvrdila, že súd prvej inštancie ignoroval jej argumenty, nesprávne posúdil

mieru rozvratu vzťahov a diskriminoval ju pri posudzovaní jej finančnej situácie, keď konštatoval, že nie
je odkázaná na manželské výživné napriek výraznému rozdielu v príjmoch manželov. Poukázala na to,
že naďalej finančne prispieva na spoločnú domácnosť.
Ďalej spochybnila tvrdenie súdu, podľa ktorého manžel uhrádzal všetky náklady na domácnosť sám, a
vymenovala konkrétne výdavky na údržbu a opravy, ktoré financovala ona. Poukázala na neefektívnosť
štátnej pomoci, keď jej žiadosť o príspevok na bezbariérovú úpravu kúpeľne, ktorú potrebovala z

dôvodu vážnych zdravotných problémov s chrbticou, bola zamietnutá po nákladnom a zdĺhavom
administratívnom procese. Mala za to, súd prvej inštancie nezohľadnil výnimočné okolnosti prípadu -
vek manželov, a preto navrhla, aby bol celý rozsudok vyhlásený za nedôvodný s ohľadom na pokročilý
vek účastníkov.
3. Manželka v doplnení odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh

na rozvod manželstva zamietne. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so záverom, podľa ktorého
manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Argumentovala, že pretrváva jeho ekonomická funkcia,

keďže navrhovateľ jej naďalej poskytoval manželské výživné, na ktoré bola odkázaná. Týmto podľa nej
nebola naplnená podmienka, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel.
Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil výnimočné okolnosti prípadu, najmä
pokročilý vek oboch manželov a ich dlhoročné spoločné nažívanie. Zdôraznila, že rozvod by pre nich

v tomto veku predstavoval neprimeranú psychickú, sociálnu i zdravotnú záťaž. Poukázala tiež na
skutočnosť, že po jednom z posledných pojednávaní sa starala o navrhovateľa, varila mu a upratovala,
keď ochorel, čo podľa nej naznačovalo pretrvávajúce puto a vyvracalo záver o nemožnosti obnovenia
manželského spolužitia.
Svoju odkázanosť na pomoc manžela podporila aj rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

ktoré zamietlo jej žiadosť o príspevok na úpravu bytu, čím poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav
a potrebu finančnej podpory zo strany navrhovateľa.

4. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

Vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v pôvodnom návrhu na
rozvod manželstva. Odmietol tvrdenia manželky o tom, že by mal v konaní výhodnejšie postavenie z
dôvodu jeho predošlého spoločenského statusu; označil ich za urážlivé a nepravdivé. Trval na tom,
že manželstvo je hlboko a nenávratne rozvrátené, pričom príčiny videl výlučne na strane manželky.
Argumentoval, že k rozvratu došlo v dôsledku jej dlhodobého správania, ktoré pripisoval jej údajným

psychickým problémom, ako aj jej viacnásobnej manželskej nevery v minulosti. Za vrcholné prejavy
nenávisti a zákernosti zo strany manželky, ktoré podľa neho samy osebe odôvodňovali rozvod,
považoval jej pokus súdnou cestou ho zbaviť spôsobilosti na právne úkony.
Ďalej spochybnil jej tvrdenia o finančnej odkázanosti a starostlivosti o rodinu. Uviedol, že manželka
nehospodárne nakladala s peniazmi a on bol ten, kto sa staral a finančne podporoval ich dcéru a

vnuka. Odmietol, že by sa o neho starala, a vyhlásil, že jej opateru nepotrebuje. Jej snahu o zachovanie
manželstva interpretoval ako účelovú s cieľom získať po jeho smrti vdovský dôchodok. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za spravodlivé, založené na faktoch, a vyjadril vďaku za ukončenie
manželského zväzku, ktorý vnímal ako sériu omylov a celoživotného utrpenia.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7, § 94 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahomodvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil (§ 388 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom
podľa ustanovenia § 378 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP.

6. Po oboznámení sa so spisom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne aj
skutkovo vyhodnotil charakter rozvratu manželstva, najmä pokiaľ ide o posúdenie trvalosti a nezvratnosti
rozvratu vo vzťahu k životnej situácii účastníkov.

7. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že rozvod nie je subjektívnym právom manžela, ale
výnimočným zásahom do zásadne trvalého vzťahu, ktorý prichádza do úvahy len pri splnení všetkých
kumulatívnych podmienok § 23 Zákona o rodine. To znamená, že musí ísť o vážny a trvalý rozvrat.
Ďalšou podmienkou je, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie spolužitia. Odvolací súd zároveň podčiarkuje, že tieto podmienky musia byť splnené všetky
súčasne, pričom absencia čo i len jednej z nich bráni rozvodu manželstva.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zameral takmer
výlučne na subjektívny postoj navrhovateľa, čo je nepostačujúce. Odvolací súd zdôrazňuje, že účel
manželstva nemožno posudzovať izolovane ani schematicky, bez zohľadnenia veku, zdravotného stavu
a životnej situácie manželov. Účel manželstva preto nemožno redukovať len na jeho citový alebo

intímny rozmer, keďže v rôznych fázach života nadobúdajú väčšiu váhu jeho iné funkcie. U mladších
manželov je to predovšetkým citové spolužitie a založenie rodiny. V pokročilom veku ustupuje
biologická a reprodukčná funkcia a manželstvo prirodzene plní najmä funkciu sociálnej istoty, solidarity
a vzájomného zabezpečenia, ktorá je právom chránená rovnako ako jeho funkcie v skorších životných
etapách. Toto nachádza svoje pretavenie aj v sociálnej oblasti, na ktorú právo reflektuje tak, že manželia

majú právo na manželské výživné, resp. aj na priznanie vdoveckej resp. vdovskej dávky pozostalému
manželovi ako vyjadrenie princípu manželskej solidarity.

9. V danom prípade odvolací súd má za to, že dlhodobé nevedenie spoločnej domácnosti samo osebe
nepostačuje na záver o trvalom a nezvratnom rozvrate manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine,

ak skutkové okolnosti preukazujú pokračujúcu vzájomnú väzbu, ekonomickú solidaritu a reálne prejavy
starostlivosti medzi manželmi.

10. Z obsahu spisu vyplynulo, že manželka sa o navrhovateľa starala v čase choroby, udržiavala s ním
kontakt a má záujem na zachovaní manželstva, a to aj z hodnotových dôvodov. Existencia manželstva

sa tak prejavuje v manželskom výživnom ako ekonomickej väzbe medzi manželmi a v rodinnom kontexte
(deti a vnuci); manželstvo tak nie je úplne „mŕtve“. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že aj navrhovateľ v
minulosti sám nepristúpil k ukončeniu manželstva, keď vzal späť svoj predchádzajúci návrh na rozvod.

11. Odvolací súd má za to, že rozvod manželstva v posudzovanom prípade nemá byť prostriedkom

riešenia subjektívneho nesúhlasu jedného z manželov, ak jeho dôsledky neprimerane zasahujú do
právnej istoty a sociálneho postavenia druhého manžela. Vzhľadom na vek účastníkov a zdravotný stav
manželkybymalrozvodzanásledokciteľnústratuekonomickýchasociálnychistôtnajejstrane,ktorésú
v tejto životnej etape významné. Oproti tomu by prínos rozvodu pre navrhovateľa mal prevažne osobný
charakter, bez zásadného dopadu na jeho pomery.

12. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého v posudzovanom prípade vzhľadom na preukázané
skutkové okolnosti a životnú situáciu účastníkov by rozvod manželstva predstavoval neprimeraný zásah
do postavenia druhého manžela, ktorý nie je vyvážený reálnym a objektívne odôvodneným prínosom
na strane navrhovateľa. Prihliadol na to, že v danom skutkovom rámci nejde o manželské spolužitie v

jeho tradičnom biologickom či citovom zmysle, ale o existujúci právny a sociálny rámec ich aktuálnej
životnej etapy, v ktorej nadobúdajú osobitný význam stabilita, vzájomná solidarita a ekonomická istota.
Rozvod by preto pôsobil najmä ako symbolický akt s reálnymi negatívnymi sociálnymi a ekonomickými
následkami pre sociálne slabšieho z manželov, t. j. manželku.

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh na rozvod
manželstva zamietol.14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že námietky manželky smerujúce k údajnému vzťahu súdu prvej
inštancie k navrhovateľovi neboli v konaní preukázané, a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné, bez toho,
aby mali akýkoľvek vplyv na posúdenie veci.

15. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 52 a § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, keď o predmetnom
procesnom návrhu žiaden z účastníkov nenavrhoval rozhodnúť.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).