Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125206278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125206278.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom E. B. F. XXXX/X B., XXX
XX G. H., o zaplatenie 2370,- eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 600,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 600,- eur od 16.3.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 2370 eur, úrokov z omeškania vo výške 12,5
% ročne z dlžnej sumy odo dňa 15.3.2024 až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody
formou elektronickej komunikácie (sms, whatsapp, telefón) si žalovaný u žalobcu objednával odplatný
prenájom dopravného prostriedku v rôznych dohodnutých termínoch v rokoch 2023 a 2024. Obe strany
sa dohodli na pravidelnom osobnom odovzdávaní/prevzatí dopravného prostriedku v Bratislave a na
vopred stanovených denných sadzbách aj na termínoch hotovostných úhrad za všetky objednávané

prenájmy dopravného prostriedku. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté termíny hotovostných úhrad,
žalobca realizoval výzvy na žalovaného formou elektronickej komunikácie postupne v dňoch 16.3.2024,
20.3.2024, 9.4.2024, 14.11.2024, 20.11.2024, 25.11.2024, 27.11.2024 a 3.12.2024 a napokon aj poštou
dňa 12.2.2025, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal (bola vrátená žalobcovi 7.3.2025). Žalovaný v
elektronickej komunikácii uznal dlžnú sumu.
Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že sporná jednotková cena prenájmu vozidla bola nižšia,
bola viackrát ústene prerokovaná a menila sa. Komunikácia medzi stranami sporu prebiehala prevažne
telefonicky alebo osobne, keďže bývajú ako susedia. Žalovaný v komunikácii cez WhatsApp jasne
uviedol, že vozidlo budem platiť do 16.3.2024, napriek tomu mu boli vyúčtované ďalšie dva dni navyše,
ktorénebolipredmetomdohody.Vozidloboloviackrátpokazenéanepojazdné.Priosobnýchstretnutiach
ho žalobca uisťoval, že tieto dni nebude žalovanému účtovať. Žalobcom predložené vyúčtovanie
je neoficiálne, neobsahuje jasný rozpis dní, časov ani potvrdenie/protokoly ohľadne prevzatia a

odovzdania vozidla, nebola spísaná oficiálna objednávka ani nebola vystavená oficiálna faktúra, dátumy
a sadzby sú vymyslené. Dodávka sa často vracala aj v priebehu dňa, čo nie je v dokumentácii
zohľadnené. Žalovaný sa vo WhatsApp komunikácii nevyjadroval konkrétne k vyúčtovaniu, ale iba v tom
zmysle, že si uvedomuje, že niečo dlhuje. Nikdy však neuznal žalobcom uvádzanú sumu ako oprávnenú.Hotovostná pôžička vo výške 500 eur bola žalobcovi riadne vrátená prevodom na jeho účet. Časť
prenájmu bola uhrádzaná v hotovosti pred domom žalobcu. K tomu má žalovaný výpisy z bankomatu
a navrhol i výsluch svedkov, ktorí mali byť prítomní pri platbách a komunikácií strán sporu. WhatsApp

správy sú vytrhnuté z kontextu a nemusia sa týkať konkrétneho prenájmu. Od žalobcu si žalovaný
viackrát prenajímal vozidlo, pričom predchádzajúce nájmy boli vždy riadne uhradené. Neexistuje žiadna
transparentná evidencia prenájmov. Žalobca žalovaného ohľadne komunikácie viackrát odkázal na
svojho spoločníka, čo spôsobilo zmätok a znemožnilo jednoznačné dohody. Žalovaný výzvu neprevzal,
nakoľko nebola zaslaná na adresu jeho trvalého pobytu. Uplatnený nárok žalobcu žalovaný považoval

za nepreukázaný, nesprávne vyčíslený, v rozpore so skutočnými dohodami. Uviedol, že je ochotný
žalobcovi uhradiť sumu vo výške 600,- EUR, ktorú považuje za adekvátnu.

3. Na vyjadrenie žalovaného žalobca už nereagoval. Obe strany boli následne v konaní nečinné, bez
ospravedlnenia sa opakovane nedostavili na pojednávanie.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a
vychádzajúc i z nerozporovaných tvrdení zistil tento skutkový stav veci:

5. Z výtlačku elektronickej komunikácie a vyjadrení strán sporu je zrejmé, že išlo o ich WhatsApp
komunikáciu. Dňa 16.3.2024 žalobca vytýkal žalovanému, že mu „včera“ nedal peniaze a žalovaný mu

odpísal, že mu donesie a že od uvedeného dňa bude žalobcovi volať Bohdan ohľadne dodávky a jemu
bude žalobca účtovať a Bohdan bude platiť, na čo žalobca odpísal, že ešte za ten týždeň je doplatok 200
eur, spolu 2790 eur. Dňa 20.3.2024 sa opäť žalobca dožadoval peňazí a žalovaný odpísal, že má pre
neho pripravené peniaze. Opäť dňa 9.4.2024 sa žalobca pýtal, či sa mu „podarilo niečo dať do kopy a
uviedol „2790 + 80 (27.3.-28.3.) = 2870 eur“, na čo mu žalovaný odpísal, že do piatku mu majú nabehnúť

zálohy za domy. Dňa 14.11. (bez uvedenia roku) sa žalobca pýtal žalovaného, či mu vie dať aspoň 1000
eur alebo celú dlžnú sumu 2370 eur. Žalovaný mi prisľúbil dať do stredy 1000 eur. 3.12. žalobca vytýkal
žalobcovi, že doteraz mu neprišlo od žalovaného ani euro, že výhovorky počúva už polroka.

6. Podľa výpisu z účtu v D. D. predloženého žalovaným, bolo na účet žalobcu zaslaných 500,- EUR s

pozn. vrátenie požičaných peňazí.

7. Podľa výpisu z účtu v D. D. predloženého žalovaným, bolo dňa 29.3.2025 z účtu vybratých kartou
1000 eur.

8. Listom z 12.2.2025 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 2370 eur, ktorá suma sčasti vznikla
na základe neuhradených platieb za prenájmy úžitkového vozidla Fiat Ducato v rôznych termínoch od
1.12.2023 - 1.4.2024 a sčasti na základe hotovostnej pôžičky. Zásielka bola odoslaná žalovanému na
Budatínsku 57 v Bratislave a vrátila sa ako neprevzatá 5.3.2025.

9. Žalovaný nezabezpečil účasť ním navrhnutých svedkov na pojednávaniach, preto súd ich výsluch
nevykonal.

10. Z verejných registrov - z webstránok ŽR SR a OR SR súd zistil, že obe strany sporu vykonávajú aj
podnikateľskú činnosť a sú tiež zapísaní ako konatelia a spoločníci spoločností s ručeným obmedzením,

na strane žalobcu s predmetom podnikania o.i. prenájom hnuteľných vecí.

11. Podľa webstránky NBS, úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie sa považuje za základnú
úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR. Tá bola k 16.3.2024 vo výške 4,5 %.

12. Uplatnený nárok žalobcu súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva
za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.15. Podľa § 673 OZ, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil,
nemoholprenajatúvecužívaťdohodnutýmspôsobomaleboaksaspôsobužívanianedohodolprimerane
povahe a určeniu veci.

16. Podľa § 674 OZ, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba
obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať
náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

17. Podľa § 675 OZ, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa,
keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

18. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany majú povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami boli dosť neprehľadné záväzkové vzťahy,
ktorévzniklinazákladeichústnychdohôdvrôznychtermínoch,týkajúcesapôžičiekiprenájmuhnuteľnej
veci (ktoré mohli súvisieť aj s výkonom ich podnikateľskej činnosti). V konaní nebolo sporné, že zo

strany žalobcu došlo k požičiavaniu vozidla Fiat Ducato žalovanému v rôznych termínoch od 1.12.2023
- 16.3.2024. Sporné medzi stranami sporu boli podmienky, ktoré boli medzi nimi dohodnuté ohľadne
prenájmu vozidla, a to konkrétne termíny, spôsobilosť vozidla (pojazdnosť) v dohodnutých termínoch,
ako aj či došlo k úhrade časti dlhu.

24. Z elektronickej komunikácie strán sporu je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý, že je dlžníkom
žalobcu, že si od neho prenajímal vozidlo, no po 16.3.2024 už žalobcu odkázal na jednanie ohľadne
ďalších objednávok s C.. Tiež z nej vyplýva, že žalobca si účtoval za deň prenájmu 40 eur, ktoré ako
obvyklé nájomné nebolo zo strany žalovaného spochybňované, zo strany žalovaného však boli v konaní
uvádzanévadyveci,ktoréúdajnežalobcoviajvytýkalaktoráskutočnosťmápotomvplyvnavzniknároku

na primeranú zľavu z nájomného. Taktiež sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že časť prenájmu už
žalobcovi uhradil v hotovosti.

25. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný v elektronickej komunikácii nespochybňoval výšku dlhu
uvádzanú žalobcom, k tomu súd uvádza, že pre uznanie dlhu sa vyžaduje písomná forma právneho

úkonu a navyše, ani v prípade uznania dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom
súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa (R 13/1988).

26. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky, ktoré si uplatnil vo výške 40 eur.

27. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
úspechu v spore. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
bremeno tieto skutočnosti preukázať. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranusporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú
povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových

tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.

28. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa
opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z
hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka

sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli
predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri
uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má
súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú
v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je
opodstatnená.

29. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Tá určuje, že tvrdenie skutočností,
navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu - iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v

zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v
konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná
povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

30. Súd teda uzatvára, že aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Už v žalobe musí žalobca uviesť pravdivo
a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností - opísať skutok (skutkový dej)

v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke (sp. zn. 3 Obo 77/2007). Podľa § 132 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak strana v spore nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie

povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v
spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v spore najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti, bude mať pre stranu v spore väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie
súdu (ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov). Rovnaké

následky postihujú i tú stranu v spore, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu.

31. Je to žalobca, kto predovšetkým musí riadne odôvodniť svoj nárok a na preukázanie svojich tvrdení

aj predložiť dôkazy. Ten však po vyjadrení sa žalovaným k žalobe ostal v konaní nečinný. Preto súd
prihliadajúc na obranu žalovaného a vyhlásenie, že za adekvátnu dlžnú sumu za prenájom vozidla
považuje sumu 600 eur, ktorú je aj ochotný žalobcovi uhradiť, zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.
Vo zvyšnej časti istiny aj s prislúchajúcim príslušenstvom (ktoré sleduje osud pohľadávky) súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

32. Nakoľko žalovaný riadne a včas neuhradil svoj peňažný záväzok vyplývajúci z vyššie uvedeného,
vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania z dlžnej istiny vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením cien za služby sa žalovaný preukázateľne dostal

najneskôr dňom 16.3.2024, kedy bola základná úroková sadzba určená ECB vo výške 4,5 %, čo po
navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Preto
súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 600 eur
od 16.3.2024 do zaplatenia.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

34.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladescitovanýmzákonnýmustanovením.Právonanáhradutrov
konania patrí v konaní viac úspešnému žalovanému. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd v súlade s princípom procesnej ekonómie o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán ich náhradu

nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP) v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedených v § 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené
inak. (§ 232 ods. 1 a 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.