Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/1891/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125352562
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125352562.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX/XX, XXX XX E. – F. G. H., proti povinnému SR – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 00 166 073, o vymoženie
13.700,- eur, o návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.07.2025 domáhala od
povinného vymoženia 13.700,- eur na podklade exekučného titulu – rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci C. a C. proti Slovenskej republike (rozsudok z 05.09.2024 k sťažnostiam č. 1806/22
a č. 18069/22).

2. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, v zmysle ktorého
„Rozsahprieskumnejčinnostisúdujeobmedzenýnato,čijeexekučnýtitulvydanýorgánomoprávneným
na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný
hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.“ Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne
skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa §
48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal
otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je
predmetom konania.

3.Exekučnýsúdpooboznámenísasobsahomspisudospelkzáveru,ženávrhoprávnenejnavykonanie
exekúcie je s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku potrebné zamietnuť.

4. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) do vydania poverenia

na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj
exekútor.

5. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možnonavrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto
skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

7.Podľa§36ods.3Exekučnéhoporiadkusúdnazmenuosobyoprávnenejalebopovinnejzexekučného

titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

9. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak
nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

11. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom

alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva,
na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

12. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom
titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie
(aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že

je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom
oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je
nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma

z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie.

13. V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú
alebo právnickú osobu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik

právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za
prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu). Výlučne prechádza
právo alebo povinnosť alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť len z exekučného titulu. Vykonať
exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe
z exekučného titulu je preto možné len vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo

po vydaní exekučného titulu.

14. V posudzovanej veci je nesporné, že oprávnená sa domáha od povinného vymoženia peňažného
nároku na podklade exekučného titulu – rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva.

15. Je ďalej nesporné, že Európsky súd pre ľudské práva rozsudok v prípade C. a C. proti Slovenskej
republike vyhlásil dňa 05.09.2024, ktorým priznal sťažovateľke I. C., nar. XX.XX.XXXX sumu 13.700,-
eur ako náhradu nemajetkovej ujmy.16. Exekučný súd ďalej konštatuje, že vyššie menovaná sťažovateľka I. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX
a teda v čase pred vyhlásením rozsudku Európskym súdom pre ľudské práva.

17. Exekučné konanie, ktorého účelom je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného uskutočňujúc sa za podmienok a predpokladov ustanovených procesnými
predpismi, sa začína návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie v tom prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon práva v exekučnom konaní teda
zásadne smeruje proti tomu účastníkovi konania, ktorému exekučný titul ukladá určitú povinnosť.

Rovnaká zásada sa uplatňuje aj na strane oprávneného, keď návrh na vykonanie exekúcie je oprávnený
podať ten, kto má právo dožadovať sa uspokojenia nároku priznaného mu exekučným titulom. Uvedené
neplatívtomprípade,akdošlokplatnémuprevodualeboprechoduprávzexekučnéhotitulunaprávneho
nástupcu, v dôsledku ktorého mu prináleží návrh na vykonanie exekúcie podať.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené a na skutočnosť, že z exekučného titulu je oprávnenou osobou

sťažovateľka I. C., exekučný súd má za to, že oprávnenej v predmetnej veci neprináleží právo domáhať
sa peňažného nároku uplatneného v návrhu na vykonanie exekúcie titulom nemajetkovej ujmy priznanej
sťažovateľke. Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva totiž vychádza zo zásady, že dedič,
resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané,
dedenie je založené na tom princípe, že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú

na právnych nástupcov (dedičov) priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Dedičia teda vstupujú do
všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného,
resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Vo väzbe na uvedené je preto exekučný
súd toho názoru, že právne nástupníctvo sa malo prejaviť už v konaní pred Európskym súdom pre
ľudské práva, keďže v rámci konania o návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné akceptovať prechod

práv, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu z dôvodu, že pochybenie v základnom konaní
spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práv alebo povinnosti, v exekučnom konaní nemožno
naprávať.

19.Exekučnýsúdzvlastnejčinnostizároveňzistil,ževládaSRpožiadalaorevíziurozsudkuEurópskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 05.09.2024 k sťažnosti č. 18069/22 (pozn. súdu exekučný titul) z dôvodu,
že sťažovateľka zomrela pred vydaním rozsudku. Európsky súd pre ľudské práva následne rozhodol o
revízii rozsudku a podľa pravidiel Súdneho poriadku zároveň rozhodol vymazať zo zoznamu prípadov
sťažnosť č. 18068/22 podanú sťažovateľkou p. I. C.. Exekučný súd teda s prihliadnutím na pravidlá
Súdneho poriadku ESĽP, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Európskeho súdu pre ľudské práva

(https://www.echr.coe.int/rules-of-court" https://www.echr.coe.int/rules-of-court) pre úplnosť dodáva, že
revíziou rozsudku a vymazaním sťažnosti sťažovateľky zo zoznamu prípadov sa exekučný titul stal
neúčinným a teda nespôsobilým rozhodnutím na podklade ktorého je možné exekúciu vykonať.

20. Premietnutím vyššie uvedených záverov a vzhľadom na skutočnosť, že prechod práv na oprávnenú

v tomto konaní sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve pred vydaním exekučného titulu spočívajúci
v správnom vyriešení vecnej legitimácie v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, exekučný
súd nemohol prijať iný záver než ten, že oprávnená nie je osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa
plnenia z exekučného titulu, a teda nie je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní, a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa

§ 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.