Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/2648/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122429746
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6122429746.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného CARGILL POLAND SPÓŁKA Z
OGRANICZONĄODPOWIEDZIALNOŚCIĄ,sosídlomWołoska1/22,02-675Varšava,Poľskárepublika,
IČ KRS000281735, právne zastúpený Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom so sídlom
Kováčska 17, 040 01 Košice – Staré Mesto, proti povinnému Brova, spol. s r.o., so sídlom Farma
Chotča 167, 090 21 Chotča, IČO 31 689 019, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marta

Maruniaková,s.r.o.,sosídlomSovietskychhrdinov200/33,08901Svidník,IČO53156871,ovymoženie
51.900,88 pln s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, Exekútorský úrad
Vranov nad Topľou so sídlom Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 399EX 515/23, o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

III.Oprávnený má nárok nanáhradutrovexekučnéhokonaniavočipovinnémuvsúvislostiskonaním
o sťažnosti vo výške 191,99 eur, ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu

na vykonanie exekúcie vydaného po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie a v súvislosti s konaním o sťažnosti n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.09.2022 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 51.900,88 pln s prísl. na podklade cudzieho exekučného titulu

– rozhodnutie Sad Rejenowy w Gliwiciach, sp. zn. VII GC 1087/12 zo dňa 19.09.2012. Exekučný súd
dňa 01.06.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/2648/2022, ktorým poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 30.06.2023 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, o ktorom
bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 59Ek/2648/2022 dňa 27.10.2023 tak, že exekúciu

podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorej sťažnostný súd vyhovel
uznesením sp. zn. 59Ek/2648/2022 zo dňa 13.01.2025 a sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil s tým,
žeúlohousúdubudeopätovnepreskúmaťnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcieajehodôvodyateda
všetky ostatné relevantné námietky povinného okrem vznesenej námietky premlčania.

3. Povinný v odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie okrem námietky premlčania prostredníctvom
právneho zástupcu ďalej uviedol, že rozhodnutie má vady, ktoré ho robia nevykonateľným. Oprávnenýmz rozsudku vydaného Okresným súdom v Gliwiciach dňa 19.09.2012 sp. zn. VII GC 1087/12 je
spoločnosť Provimi Polska Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością w Warszawie. Spoločnosť
Cargill Poland Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością, ktorá podala návrh na exekúciu (ďalej len

„navrhovateľ“), nebola účastníkom súdneho konania. Z dokladov predložených k návrhu na vykonanie
exekúcie nemožno posúdiť či v čase vydania rozsudku bola veriteľom spoločnosť Provimi Polska
Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością w Warszawie alebo Cargill Poland Spółka z ograniczoną
odpowiedzialnością.NeboloosvedčenéprávospoločnostiCargilldomáhaťsavýkonurozsudku.Zároveň
označenie povinného v rozsudku „Brova spol s.r.o. w Slowacji“ je nesprávne, podľa slovenského práva

taký subjekt neexistuje.

4. Povinný ďalej navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
nakoľko uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia sú podľa čl. 45 Brusel I neprípustné z dôvodu,
že rozhodnutie bolo vydané bez prítomnosti žalovaného, rozhodnutie nebolo žalovanému doručené,
v tomto prípade bolo rozhodnutie vydané bez prítomnosti žalovaného a rozhodnutie nebolo žalovanému

doručené. Tieto skutočnosti potvrdzuje súd v Osvedčení k rozsudku (príloha č. 1). Povinný ďalej
uviedol, že z návrhu na vykonanie exekúcie ani z poverenia vydaného Okresným súdom Banská
Bystricanevyplývavakomrežimeuznaniaavykonateľnostibolirozsudkupriznanéúčinkyvykonateľnosti
v Slovenskej republike. Či sa jedná o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel

I) alebo je rozsudok vykonateľný podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa
vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Navrhovateľ predložil k návrhu rozhodnutie –
Osvedčenie o európskom exekučnom titule, ktoré vydal Okresný súd v Gliwiciach dňa 25.01.2013. Toto
rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu v Gliwiciach zo dňa 23.08.2016 pod sp. zn. II Co
335/2013. Sťažnosť spoločnosti Cargill Poland Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością proti tomuto

rozhodnutiu zamietol Krajský súd v Gliwiciach rozhodnutím zo dňa 19.12.2017 sp. zn. III Cz 1634/17.
Rozsudok nebol uznaný za európsky exekučný titul. Ak exekučný súd postupuje podľa Nariadenia Rady
(ES) Brusel I, bolo povinnosťou súdneho exekútora uviesť v Upovedomení o začatí exekúcie, že súd
vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu a zároveň povinného poučiť o jeho práve podať
odvolanie podľa čl. 43 Nariadenia. Takéto poučenie Upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje, čím

boli porušené práva povinného na spravodlivý súdny proces. Povinný odkazujúc na článok 42 ods. 1
a článok 43 Nariadenia Brusel I namieta proti uznaniu a výkon cudzieho rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené povinný navrhuje, aby exekučné konanie bolo zastavené.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že tvrdenia uvádzané povinným v návrhu sú nepravdivé a zavádzajúce, a že návrh
predložený zo strany povinného slúži výlučne na nehospodárne predĺženie exekúcie, nakoľko návrh má
odkladný účinok. Povinný v návrhu uviedol, že oprávnený neosvedčil svoje právo domáhať sa výkonu
rozhodnutia vydaného Okresným súdom v Gliwiciach zo dňa 19.09.2012, sp. zn. VII GC 1087/12 (ďalej
tiež len „konečné rozhodnutie“), nakoľko oprávnený nebol účastníkom konania, ktoré bezprostredne

predchádzalo vydaniu konečného rozhodnutia, a že účastníkom konania namiesto oprávneného bola
obchodná spoločnosť Provimi Polska Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością w Warszawie (ďalej tiež
len„Provimi“).Oprávnenýzdôrazňuje,žeuvedenétvrdeniepovinnéhojenepravdivé,nakoľkooprávnený
a obchodná spoločnosť Provimi sú totožný a ten istý právny subjekt, a v medziobdobí od vydania
konečného rozhodnutia do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo len k zmene obchodného

mena oprávneného z Provimi na súčasné obchodné meno (Cargill Poland Spółka z ograniczoną
odpowiedzialnością). Vzhľadom na uvedené, oprávnený nie je povinný preukázať svoje právo domáhať
sa výkonu rozhodnutia, nakoľko pre prípad zmeny obchodného mena žiaden právny predpis Slovenskej
republiky oprávnenému takúto povinnosť neukladá. Vyššie uvedené jednoznačne preukazuje výpis so
Štátneho súdneho registra Poľskej republiky, ktorý oprávnený predložil exekučnému súdu na jeho výzvu

v úradnom preklade, a ktorý obsahuje pri označení oprávneného aj v čase používania predchádzajúceho
obchodnéhomena,t.j.včase,keďobchodnýmmenomoprávnenéhoboloProvimi,rovnakéidentifikačné
číslo aké oprávnený používa so súčasným obchodným menom. Povinný v návrhu ďalej uvádza, že jeho
označenie v konečnom rozhodnutí je nesprávne, a že subjekt v ňom uvedený podľa slovenského práva
neexistuje. Uvedené tvrdenie povinného je nepravdivé a tendenčné, nakoľko z Osvedčenia k rozsudku

v občianskych a obchodných veciach zo dňa 23.02.2023 jednoznačne vyplýva označenie povinného,
pričom priamo súdom bolo k označeniu obchodného mena povinného pridané aj označenie jeho sídla,
aby bolo zreteľné, že sa nejedná o poľskú ale o slovenskú obchodnú spoločnosť. Vzhľadom na uvedenéoznačenie je možné presne identifikovať povinného ako účastníka súdneho konania, ktoré predchádzalo
vydaniu konečného rozhodnutia.

6. V ďalšej časti vyjadrenia oprávnený uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu po tom,
ako uplynula splatnosť faktúr bez úhrady zo strany povinného, podal návrh na vydanie európskeho
platobnéhorozkazu,ktorýbolvydanýdňa20.07.2011,vočiktorémupovinnýdňa26.09.2011podalodpor,
čím došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu a k vedeniu riadneho súdneho procesu Okresným
súdom v Gliwiciach pod sp. zn. VII GC 1087/12. Následne právny zástupca oprávneného podal žiadosť

o vydanie európskeho exekučného titulu, ktorý bol vydaný dňa 25.01.2023 (pozn. súdu povinný mal
zrejme na mysli 25.01.2013), následne dátum osvedčenia 25.02.2013, ktoré bolo dňa 23.08.2016
zrušené a sťažnosť voči zrušeniu bola zamietnutá. Oprávnený zdôrazňuje, že nikdy nedošlo k zrušeniu
samotného rozhodnutia, ale výlučne k zrušeniu nasledujúceho osvedčenia a vzhľadom na uvedené
zrušenie osvedčenia, oprávnený podal ďalšiu žiadosť o vydanie ďalšieho osvedčenia podľa Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach, ktoré bolo vydané dňa 04.05.2020. Exekučnému súdu bolo zároveň predložené
osvedčenie vydané podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej tiež len
„Nariadenie Brusel I“). Vzhľadom na vyššie uvedené osvedčenie podľa Nariadenia Brusel I, neobstoja
tvrdenia povinného týkajúce sa nesplnenia povinnosti súdneho exekútora uviesť v upovedomení o začatí

exekúcie poučenie o možnosti podania odvolania, nakoľko čl. 39 Nariadenia Brusel I stanovuje:
„Rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný
v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti“. Ďalej oprávnený
zdôrazňuje, že hore uvedený súdny exekútor v závere poučenia v upovedomení o začatí exekúcie zo
dňa 01.06.2023 explicitne uviedol, že povinný môže namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho

rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, v rozsahu, v akom
to osobitný predpis dovoľuje. Vzhľadom na vyššie uvedené je absolútne vylúčené, aby došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces povinného tak, ako uvádza povinný alebo akýmkoľvek iným spôsobom.
Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje Okresnému súdu Banská Bystrica, aby
vydal uznesenie, ktorým sa návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2023 zamieta.

7. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im

toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj
exekútor.

8. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno

navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.

9. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto

skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

10. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z
exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane
skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a
jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi
celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok.

Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

12. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že
vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlok zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka
konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že
na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii

pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

13. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.

14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;

predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u súdneho
exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na

vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

18. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

19. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) toto
nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony
a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

20. Podľa článku 2 písm. a) nariadenia na účely tohto nariadenia „rozsudok“ je každé rozhodnutie
súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia,
rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutia o určení trov alebo výdavkov súdnym
úradníkom.

21. Podľa článku 36 ods. 1 nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných
členských štátoch bez osobitného konania.

22. Podľa článku 39 nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte

vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho
vykonateľnosti.23.Podľačlánku41ods.1nariadeniasvýhradouustanovenítohtooddielusavýkonrozsudkovvydaných
v inom členskom štáte spravuje právnym poriadkom dožiadaného členského štátu. Rozsudok vydaný
v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v dožiadanom členskom štáte, sa v ňom vykoná za rovnakých

podmienok ako rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte.

24. Podľa článku 52 nariadenia za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie
v dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

25. Exekučný súd po opätovnom preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie s prihliadnutím
na právne závery sťažnostného súdu, že právo oprávneného nie je premlčané, má za to, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

26.Akpovinnývnávrhunazastavenieexekúcienamieta,žeoprávnenýniejeoprávnenýmzexekučného
titulu, exekučný súd pokiaľ ide o teoretické východiská uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna

strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania,
sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania,
ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do
úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba

v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho
z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je
nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je

predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou
súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde
zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, resp.
zastavenie exekúcie.

27. Pokiaľ je povinný toho názoru, že oprávnený, ktorý podal návrh na exekúciu, nebol účastníkom
konania, keďže oprávneným z rozsudku je spoločnosť Provimi Polska Spółka z ograniczoną
odpowiedzialnością w Warszawie a teda nebolo osvedčené právo oprávneného domáhať sa výkonu
rozsudku, je nutné uviesť, že je potrebné odlišovať prípady, keď dochádza k zmene obchodného mena
a prípady, keď dochádza k prechodu práva z exekučného titulu na inú právnickú osobu. K prechodu

dochádza univerzálnou sukcesiou (zánik právnickej osoby s právnym nástupcom) a singulárnou
sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva (postúpenie pohľadávky). Kým pri univerzálnej alebo
singulárnej sukcesii dochádza k zmene subjektu, zmenou obchodného mena k zmene subjektu
nedochádza, keďže zmena obchodného mena má len formálny charakter. Zmena obchodného mena
nemení právnu subjektivitu právnickej osoby, čo znamená, že subjekt ako taký ostáva rovnaký (nemení

sa jeho právna subjektivita), mení sa len jeho názov. Kým pre posúdenie dôvodnosti a prípustnosti
prebiehajúcej exekúcie je pri prevode a prechode práv z exekučného titulu nevyhnutné zaoberať sa
samotným prevodom alebo prechodom, nakoľko vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej
osoby z exekučného titulu je možné len vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva došlo po vydaní
exekučného titulu, pri zmene obchodného mena právnickej osoby je táto skutočnosť z pohľadu

oprávnenia domáhať sa nároku priznaného exekučným titulom bez právneho významu.

28. V posudzovanej veci má exekučný súd za to, že oprávnený je oprávneným z exekučného
titulu, keďže skutočnosť, že oprávnený zmenil obchodné meno vyplýva z Osvedčenia k rozsudku
v občianskych a obchodných veciach vydaného podľa článku 53 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (ďalej len „osvedčenie“), keď v časti označenia žalobcu je uvedené jednak aktuálne obchodné
meno oprávneného Cargill Poland Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością, ako aj obchodné meno
predchádzajúce Provimi Polska Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością, a preto nemôže obstáť
námietka povinného, že oprávnený nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Súd rovnako ako

nedôvodnú vyhodnotil námietku povinného v časti jeho označenia v rozsudku, keďže subjekt označený
ako „Brova spol s.r.o. w Slowacji“ podľa slovenského práva neexistuje. V tejto súvislosti je nutné
prihliadať na skutočnosť, že exekúcia v tejto veci je vedená na podklade cudzieho exekučného titulu,
ktorý bol vydaný poľským súdom. Pokiaľ konajúci súd k obchodnému menu povinného pridal územieštátu, na území ktorého sa nachádza sídlo povinného (v osvedčení je povinný označený ako Brova spol.
s.r.o. z siedzibą w Slowacji, čo je možné preložiť ako Brova spol. s.r.o. so sídlom na Slovensku), na
podklade takéhoto označenia povinného nie je možné konštatovať, že exekučný titul nespĺňa podmienku

materiálnej vykonateľnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových
náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej
povinnosti, čo v danom prípade je splnené, keďže identifikovať povinného je možné nielen na základe
jeho obchodného mena, ale aj identifikačného čísla.

29. Povinný zároveň navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku, nakoľko uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia sú neprípustné z dôvodu, že bolo rozhodnutie
vydané bez prítomnosti žalovaného a rozhodnutie nebolo žalovanému doručené. Exekučný súd uvádza,
že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu v Gliwiciach (Sad Rejenowy w Gliwiciach) sp. zn.
VII GC 1087/12 zo dňa 19.09.2012 doručený súdu spolu s Osvedčením k rozsudku v občianskych
a obchodných veciach podľa článku 53 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1215/2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (príloha
I nariadenia), ktorým súd pôvodu (príslušný súd v Poľsku) vyhlásil, že rozsudok je vykonateľný
v členskom štáte pôvodu bez toho, aby bolo potrebné splniť ďalšie podmienky. Vychádzajúc z článku
39 nariadenia je preto možné konštatovať, že rozsudok je vykonateľný aj na území Slovenskej republiky
a to bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti. Exekučný súd zároveň poukazuje

na článok 36 nariadenia, v zmysle ktorého sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných
členských štátoch bez osobitného konania. Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že súd
pôvodu vydaním osvedčenia k rozsudku v občianskych a obchodných veciach vyhlásil, že uvedený
rozsudok je vykonateľný aj na území iného členského štátu, bez potreby iného osvedčenia a bez potreby
vyhlásenia rozhodnutia za vykonateľné v členskom štáte výkonu. V prípade vyhlásenia vykonateľnosti

podľa vyššie uvedeného platí, že rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v dožiadanom
členskom štáte, sa v ňom vykoná za rovnakých podmienok, ako vykonateľné rozhodnutie (rozsudok)
členského štátu výkonu (článok 41 ods. 1 nariadenia). Ak povinný namieta, že rozhodnutie bolo vydané
v jeho neprítomnosti a že mu nebolo doručené, exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že
členský štát výkonu rozhodnutia (exekučný súd) nesmie za žiadnych okolností skúmať vecnú stránku

rozsudku, t.j. nesmie skúmať rozsudok z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (článok 52 nariadenia).
Povinný teda nemôže namietať voči uznaniu rozsudku v iných členských štátoch, t.j. v štáte výkonu,
ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu. Preskúmanie podmienok doručovania súdneho
rozhodnutia iného členského štátu, teda spôsobu doručovania exekučného titulu súdom členského
štátu pôvodu, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v prípade exekučného titulu, ktorým

je rozsudok s vyhlásením vykonateľnosti, exekučným súdom ako súdom členského štátu výkonu
rozhodnutia vylúčené. Podmienky doručovania, ako aj otázky súvisiace so samotným konaním totiž
skúma členský štát pôvodu a tieto nesmie skúmať členský štát výkonu (exekučný súd), keďže táto
právomoc (oprávnenie) patrí výlučne súdu členského štátu pôvodu. Je potrebné teda zdôrazniť, že
viazanosť súdu členského štátu výkonu rozhodnutia (exekučného súdu), vyhláseného za vykonateľný,

vyplýva bez pochybností z článku 52 nariadenia a preto súd na vyššie uvedené námietky povinného
neprihliadal.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
vykonávanej na vymoženie peňažného plnenia neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce

právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

31. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

35. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

39. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie,

súd v tomto smere nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie ani jednému z účastníkov konania, nakoľko povinný nemá právo na
náhradu trov, keďže v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nebol úspešný a oprávnenému, ktorému
možno prisúdiť plný úspech vo veci, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol
v celom rozsahu, nárok nepriznal, nakoľko oprávnený si náhradu trov v konaní o návrhu na zastavenie

exekúcie (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) neuplatnil. Exekučný súd však priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnený
v sťažnostnom konaní bol úspešný a zároveň si nárok na náhradu trov v sťažnosti uplatnil.

40. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči

povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s konaním o sťažnosti spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v celkovej výške 191,99 eur (polovičný úkon
v sume 143,57 eur + režijný paušál za rok 2023 v sume 12,52 eur + 23 % DPH v sume 35,90 eur). Po
právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.