Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123442607
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123442607.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu BENCONT
FINANCE, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C.

XXX/X, XXX XX D. E. B. o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po vyhlásení
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Odi/16/2023-381 zo dňa 22. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom
o späťvzatí žaloby v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre jej nepoctivý zámer,
ktorá bola oddlžená rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Odk/303/2022 zo dňa
15.08.2022. Podľa žalobcu žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keďže pri podaní návrhu
naplnila predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 167g ods. 2 písm. c), e), f) a h) zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), ako aj z dôvodu správania žalovanej po podaní návrhu,

z ktorého nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností
a schopností podľa § 166g ods. 1 ZKR.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 3Odi/16/2023-381 zo dňa 22.09.2025 vo výroku I. žalobu zamietol
avovýrokuII.priznalžalovanejvočižalobcovinároknanáhradutrovprvostupňového,akoajodvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

v konaní nebolo preukázané, že žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer a žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

3. Rozsudok okresného súdu č. k. 3Odi/16/2023-381 zo dňa 22.09.2025 o zamietnutí žaloby bol
doručený zástupcovi žalobcu dňa 20.11.2025 a žalovanej dňa 10.12.2025.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.11.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť
bez uvedenia dôvodu a navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania s poukázaním na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1 a § 370 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.01.2026 vyjadrila nesúhlas so späťvzatím

žaloby a navrhla, aby súd pokračoval v konaní do nadobudnutia právoplatnosti vyhláseného rozsudku zo
dňa22.09.2025.Svojnesúhlasodôvodnilavážnymidôvodmipodľa§146ods.1CSP,atokonkrétnetým,že vo veci sa konalo dňa 22.09.2025 pojednávanie, na ktorom súd po rozsiahlom dokazovaní vyhlásil
rozsudok,ktorýmžalobcuvcelomrozsahuzamietol,pričomžalobcapodalnávrhnaspäťvzatieažpotom,
ako bol oboznámený s pre neho nepriaznivým výsledkom sporu. Žalobca zavádzajúco v späťvzatí

uvádza štádium odvolacieho konania, hoci vo veci už dňa 22.09.2025 okresný súd vyhlásil rozsudok,
ktorý bol stranám sporu doručený. Návrh na späťvzatie je preto procesne neadekvátny aktuálnemu
stavu sporu a nerešpektuje existenciu meritórneho rozhodnutia. Žalovaná považovala za neprijateľné
a v rozpore s princípom poctivosti konania, aby žalobca v štádiu po vyhlásení a doručení rozsudku
anuloval výsledky dlhoročného dokazovania len preto, že súd konštatoval absenciu jej nepoctivého

zámeru.Takýtopostupžalobcužalovanápovažovalazaprocesnýúskok,ktorýmsažalobcasnažívyhnúť
prekážke rozhodnutej veci. Žalovaná má vážny záujem na tom, aby rozhodnutie o zamietnutí žaloby
nadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca ju dlhodobo zaťažuje tvrdeniami o jej údajnom nepoctivom
zámere, pričom právoplatný rozsudok je kľúčovým nástrojom a definitívnym potvrdením jej poctivosti,
čo je nevyhnutné pre jej právnu istotu v budúcich právnych vzťahoch. V spore pritom bolo vynaložené
značné úsilie strán aj súdu a zastavenie konania v momente, keď je už rozhodnuté vo veci, by bolo

v rozpore s princípom hospodárnosti. Späťvzatie nevyrieši podstatu sporu, len ho odsunie, čím by
sa vytvoril priestor pre opätovné zaťažovanie žalovanej a aj súdu tými istými skutkovými tvrdeniami
v budúcnosti. Navrhla preto, aby súd konanie nezastavil, keďže žalovaná so zastavením z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

6. Žalobca sa k nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby nevyjadril.

a. Podľa § 370 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak je žaloba vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi, tento voči nemu
odvolanie nepodal a v rámci lehoty na podanie odvolania zobral bez uvedenia dôvodu svoju žalobu v
celom rozsahu späť. Žalobca teda využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie avšak skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

9. Pretože na výzvu okresného súdu žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, súd druhej inštancie
posudzoval, či dôvody uvádzané žalovanou sú tak vážne, že obmedzujú dispozičné oprávnenie žalobcu,
ktoré je jednou zo základných zásad civilného sporového konania.

10. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posudzuje súd ad

hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne
špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania
na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nemusia mať pritom nevyhnutne
právny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, keď z ich povahy vyplýva,

že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a
meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Takéto dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o
ochranu osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný
zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy predmetu konania však nie
sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný účinne uplatniť vážne dôvody na

nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Ich posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a
zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať
prezentované dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážne. Samotné subjektívne presvedčenie
žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.

11. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2010 okrem iného vyplýva: „Späťvzatie
žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako
účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi,ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania
(tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom

druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie
zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie
žalovaný.Pokiaľideovymedzeniepojmuvážnedôvody,zákontútootázkunerieši,pretotrebavychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ

jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a
dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a
právom chránených záujmov“. Z ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 81/2010 vyplýva: „Posúdenie
dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a
záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre

ktoré súd konanie nezastaví.“

12. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn.
21Cdo/5099/2016 zo dňa 19.12.2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že je mimo rozumnú pochybnosť,
že právo na súdnu ochranu patrí nielen žalobcovi, ale aj žalovanému. Aj žalovaný má po meritórnom

zahájení konania právo na meritórne rozhodnutie veci, zvlášť za situácie, kedy účinne rozvinul svoju
obranu a významne tak napomohol k objasneniu právneho stavu veci. Vážny dôvod opodstatňujúci
nesúhlas s podaním žaloby preto môže mať žalovaný aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo tak
ďaleko, že je možné očakávať rozhodnutie súdu a žalobca sa späťvzatím žaloby snaží zmariť vydanie
už očakávaného a pre neho nepriaznivého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že aj keď v zmysle

článku 2 ods. 2 CSP do pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ nespadajú rozhodnutia súdov iných štátov
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017), uvedená skutočnosť
nebráni odvolaciemu súdu poukázať aj na závery českého najvyššieho súdu, pokiaľ sa s týmito závermi
stotožňuje a týkajú sa posúdenia rovnakej právnej, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, otázky
pri rovnakej právnej úprave.

13. Späťvzatie žaloby, a to aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, je zákonom
dovolený a predpokladaný postup, ktorý je upravený v ust. § 370 CSP. Je prirodzeným dôsledkom
výsledku sporu, že žalobca v prípade jeho neúspechu môže uplatniť svoje dispozičné oprávnenie a
zobrať žalobu späť, t. j. pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej sa javí jeho neúspech pred rozhodnutím

odvolacieho súdu. Takémuto postupu žalobcu nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto
konania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak by tu boli také vážne dôvody na strane žalovaného,
pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také vážne dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu
dispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou. O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by
bez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného

neisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu
stavu právnej istoty. V prejednávanej veci o takýto prípad ide.

14. Žalovaná odôvodňovala nesúhlas so späťvzatím žaloby právnou istotou, t.j. aby rozhodnutie
o zamietnutí žaloby nadobudlo právoplatnosť, pretože žalobca ju dlhodobo zaťažuje tvrdeniami

o jej údajnom nepoctivom zámere, pričom žalobca vzal žalobu späť až po oboznámení sa s jeho
procesným neúspechom, pričom späťvzatie žaloby nevyrieši podstatu sporu, len ho odsunie, čím sa
vytvorí opätovne priestor pre zaťažovanie žalovanej tými istými skutkovými tvrdeniami v budúcnosti.
Podľa žalovanej právnu istotou medzi stranami sporu zakladá len rozhodnutie vo veci samej a pri
zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby hrozí riziko budúceho uplatnenia nároku na zrušenia

oddlženia zo strany žalobcu. S dôvodmi nesúhlasu so späťvzatím žaloby sa odvolací súd stotožnil.

15. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení,
pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal. Uvedené rozhodnutie bolo výsledkom
rozsiahleho dokazovania, keď pôvodne bol vydaný rozsudok súdom prvej inštancie zo dňa 13.06.2024,

ktorým bolo žalobe vyhovené a na odvolanie žalovanej bol tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vrátený na ďalšie konanie. V poradí druhým rozsudkom vo veci samej okresný súd žalobu zamietol. Aj
z vyššie uvedeného priebehu konania a dĺžky jeho trvania od roku 2023 vyplýva, že vzťah a postavenie
strán sporu boli sporné a neisté a zamietnutie žaloby bolo výsledkom viacročného trvania sporu,na základe rozsiahleho dokazovania. Samotný priebeh, trvanie a vývoj súdneho konania potvrdzuje
tvrdenia žalovanej o značnej miere právnej neistoty medzi stranami sporu. Odvolací súd je v tomto
štádiu, t.j. po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zrušenie oddlženia pre

nepoctivý zámer žalovanej, toho názoru, že rozhodnutie vo veci samej je spôsobilé natrvalo vyriešiť
vzájomné sporné postavenie strán sporu. Za takéhoto stavu s prihliadnutím na predmet konania a
rozsiahle dokazovanie posúdil odvolací súd za opodstatnené tvrdenia žalovanej o existencii vážnych
dôvodov, na základe ktorých nesúhlasí so späťvzatím žaloby.

16. Rozhodnutím o zamietnutí žaloby okresný súd upravil vzájomné vzťahy medzi stranami sporu
týkajúce sa možnosti žalobcu ako veriteľa dotknutého oddlžením žalovanej domáhať sa v zmysle § 166f
ZKRoddlženiažalovanejdošiestichrokovodvyhláseniakonkurzualebourčeniasplátkovéhokalendára.
Dôsledkom zamietnutia žaloby je absencia rozhodnutia o zrušení oddlženia žalovaného.

17. Je prirodzené, že v takomto štádiu má žalovaná odôvodnený záujem aby rozsudok okresného

súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá nadobudol aj právoplatnosť, čím by založil prekážku veci
rozhodnutej (na základe skutkového základu uplatneného nároku v žalobe) a navodil by tým stav
právnej istoty spočívajúci v prekážke opätovného uplatnenia už raz zamietnutého nároku zo strany
žalobcu. Je nepochybné, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu sa právne
postavenie žalovanej posilní, pričom medzi stranami sporu je týmto rozhodnutím vyriešená otázka

absencie nepoctivého zámeru žalovanej pri jej oddlžení na základe skutkového stavu tvrdeného a
preukazovaného žalobcom v tomto konaní.

18. V prejednávanej veci je navyše procesné postavenie žalovanej špecifické v tom, že k späťvzatiu
žaloby došlo po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a teda žalovaná bola

v konaní úspešná. Žalobcovi síce nie je možné uprieť späťvzatie žaloby aj v takomto štádiu konania,
avšak toto dispozičné oprávnenie je limitované nesúhlasom žalovaného a vážnymi dôvodmi na základe,
ktorých so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Už samotnú procesnú situáciu žalovanej, ako strany úspešnej v
konaní pred súdom prvej inštancie, považuje právna teória za pravdepodobný závažný dôvod nesúhlasu
žalovaného so späťvzatím žaloby (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a

kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 1250).

19. Odvolací súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že rozhodujúce pre posúdenie vážnosti dôvodov
nesúhlasusospäťvzatímžalobyzostranyžalovanéhobudúvždyokolnostikonkrétnehoprípadu,povaha
uplatňovaného nároku a dopad zastavenia konania na postavenie žalovaného, keď s prihliadnutím

na ne je vždy potrebné zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo
inom oprávnenom záujme žalovanej strany na dokončení konania meritórnym rozhodnutím o veci
odôvodňujúcom požiadavku, aby o žalobe bolo rozhodnuté aj napriek nedostatku vôle žalobcu
pokračovať v spore.

20. Súd druhej inštancie preto pri hodnotení dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho a
faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a pri hodnotení dopadu na postavenie žalovanej dospel
k záveru, že zastavením konania na základe späťvzatia žaloby a zrušením vydaného zamietajúceho
rozsudku okresného súdu by došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej a k opätovnému vzniku právnej
neistoty medzi stranami sporu za situácie, keď bola žaloba zamietnutá z dôvodu nepreukázania jej

nepoctivéhozámeruprioddlžení.Tátoprávnaneistotažalovanejbytrvalapočaszákonomurčenejlehoty
na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, t.j. po dobu 6 rokov od vyhlásenia konkurzu
(§ 166f ods. 1 ZKR), a to napriek tomu, že okresný súd už svojim rozhodnutím vo veci samej tento
stav právnej neistoty vyriešil v prospech žalovanej. Rozsudok okresného súdu po vykonaní rozsiahleho
dokazovania a po predchádzajúcom zrušení pôvodného rozsudku vyriešil vzťah medzi stranami sporu

so záverom o nepreukázaní nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení a nezrušil oddlženie žalovanej.
Odvolací súd nevidí rozumný dôvod, prečo by mala opätovne nastúpiť právna neistota medzi stranami
sporu na základe späťvzatia žaloby, pripustením ktorého by došlo k zrušeniu vydaného rozsudku,
ktorý už vzájomný vzťah na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu vysporiadal, keď výrok
o zamietnutí žaloby je odrazom skutkového a právneho posúdenia konania žalovanej, pričom nebol

preukázanýjejnepoctivýzámerprioddlžení.Podľaodvolaciehosúdukaždáosobavpostavenížalovanej
by bola oprávnená dôvodne domáhať sa nepripustenia späťvzatia žaloby.21. Podľa odvolacieho súdu žalovaná má preto odôvodnený záujem na tom, aby rozsudok súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zrušenie oddlženia z dôvodu nepreukázania nepoctivého zámeru
nadobudol právoplatnosť, čím sa založí prekážka veci rozhodnutej na základe skutkového stavu,

zisteného na základe tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania, čím sa navodí stav právnej istoty
spočívajúcej v prekážke opätovného uplatnenia nároku na zrušenie oddlženia žalovanej na totožnom
skutkovom základe. Súčasťou princípu právnej istoty je aj nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia,
ktorá nastupuje po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 179/2013 z 18.07.2013). Na základe uvedeného, s prihliadnutím na predmet a štádium

tohto konania, ako aj oprávnené záujmy žalovanej na pokračovaní v tomto konaní, preto odvolací súd
dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu uvedené žalovanou so späťvzatím žaloby sú závažnými dôvodmi,
ktoré odôvodňujú nepripustenie späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Odvolací súd v prejednávanej veci
nemal dôvod odkloniť sa od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie sp. zn.
43CoKR/27/2025 zo dňa 25.09.2025, sp. zn. 43CoKR/41/2025 zo dňa 15.01.2026). Odvolací súd preto
späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2 CSP nepripustil.

22. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia okresný súd rozhodne o výške ním priznaných trov
konania podľa § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané nebolo.

23. Rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby je konečným rozhodnutím, preto bolo potrebné, aj

keď nejde o odvolacie konanie, rozhodnúť aj o trovách konania pred odvolacím súdom súvisiacich so
späťvzatím žaloby po vydaní rozsudku okresným súdom, o ktorých rozhodol odvolací súd v zmysle §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ako strane
úspešnej v tomto konaní, proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

24. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).