Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 51Ek/2967/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125443057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Füzy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125443057.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX, XXX XX
B., zast. JUDr. Róbert Šegeda, advokát, Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, IČO:41 721 331, proti
povinnému: B. C., nar: X.X.XXXX, D. XXX, XXX XX E., o vymoženie výživného s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom doručeným 24.11.2025 súdu domáhal od povinného vymoženia výživného
s príslušenstvom a to na základe predloženého exekučného titulu: rozhodnutia, ktoré vydal Kyjevský
obvodný súd mesta Odesa, sp. zn. 947/26573/24, 2/947/5266/24, zo dňa 20.11.2024, ktoré sa stalo
vykonateľným 23.12.2024.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou..

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom,

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí

exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike,

7. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

8. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva
príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konaniafyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.

9.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,
označenie spoločného zástupcu oprávnených.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

19. Súd po oboznámení sa s Návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v Návrhu na
vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka maloletých detí, pričom z predloženého

exekučného titulu vyplýva, že ... Navrhovateľka sa obrátila na súd s návrhom, v ktorom žiada, aby súd
uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné na nezaopatrené maloleté deti...;...V súlade s článkom 180
Rodinného zákonníka Ukrajiny sú rodičia povinní poskytovať výživu dieťaťu až do jeho plnoletosti. Podľa
časti 2 článku 182 Rodinného zákonníka Ukrajiny má byť výška výživného primeraná a dostatočná na
zabezpečenie harmonického rozvoja dieťaťa. Minimálna výška výživného na jedno dieťa nesmie byť

nižšia ako 50 % životného minima určeného pre dieťa príslušného veku. Podľa častí 1 až 3 článku
181 Rodinného zákonníka Ukrajiny sa spôsoby plnenia povinnosti rodičov poskytovať výživu dieťaťu
určujú dohodou medzi nimi. Na základe takejto dohody môže ten z rodičov, ktorý žije oddelene od
dieťaťa, prispievať na jeho výživu v peňažnej alebo (a/alebo) naturálnej forme. Na základe rozhodnutia
súdu sa finančné prostriedky na výživu dieťaťa (výživné) priznávajú vo forme podielu z príjmu matky

alebo otca, prípadne v pevne stanovenej peňažnej sume – podľa voľby toho z rodičov alebo iného
zákonného zástupcu dieťaťa, s ktorým dieťa žije.... ;...Okrem toho, v súlade s článkom 18 Dohovoru o
právach dieťaťa rodičia nesú hlavnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa
je predmetom ich najväčšej starostlivosti a zároveň najdôležitejšou povinnosťou rodičov. Podľa článku27 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, ratifikovaného Najvyššou radou Ukrajiny 27.
februára 1991, má každé dieťa právo na životnú úroveň, ktorá je primeraná jeho fyzickému, duševnému,
morálnemu a spoločenskému rozvoju. Rodičia alebo iné osoby, ktoré nesú zodpovednosť za dieťa,

zabezpečujú v rámci svojich finančných možností a schopností podmienky, ktoré sú potrebné na rozvoj
dieťaťa.; ...Za týchto okolností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné
mu vyhovieť. Podľa časti 1 článku 191 Rodinného zákonníka Ukrajiny sa výživné na dieťa priznáva
rozhodnutím...; Súd rozhodol, že Návrhové požiadavky (matky) Uložiť povinnému povinnosť platiť
(matke-označená menom a priezviskom) výživné na deti v sume 54 všetkých druhov zárobku (príjmu)

povinného, avšak nie menej ako 50 % životného minima na dieťa zodpovedajúceho veku, mesačne,
počnúc od 27. augusta 2024 až do dosiahnutia plnoletosti najstaršou dcérou, t. j. do 06. októbra 2026.
Od 07. októbra 2026 sa výživné určuje vo výške 1/3 všetkých druhov zárobku (príjmu) povinného, avšak
nie menej ako 50 % životného minima na dieťa zodpovedajúceho veku, mesačne, až do dosiahnutia
plnoletosti (meno a priezvisko syna), t. j. do 28. júla 2029. Od 29. júla 2029 sa výživné určuje vo výške
1/4 všetkých druhov zárobku (príjmu) povinného, avšak nie menej ako 50 % životného minima na dieťa

zodpovedajúceho veku, mesačne, až do dosiahnutia plnoletosti (meno a priezvisko ďalšej dcéry), t. j.
do 10. februára 2031.
Rozhodnutie v časti o priznaní výživného podlieha okamžitému výkonu v rozsahu jednej
mesačnej platby.

20. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti/v ktorého sú starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa
a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím
určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému

bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti) – druhému rodičov. Takýmto rozhodnutím súd vymedzil
subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu
nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho
výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto
rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo

dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy
výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným
rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa
splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným

dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť
platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od
povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič. Pozri
aj (R21/1981). Nič na tom nemení skutočnosť, že ide o rozhodnutie podľa práva Ukrajiny. V zmysle
formulácií v rozsudku uvedených ako aj formulácií zákonov Ukrajiny v rozsudku uvedených je výživné,

rovnako ako v Slovenskej republike nárok – právo dieťaťa.

21. Správne mali byť teda v návrhu uvedené ako oprávnení maloleté deti, zastúpené ich zákonným
zástupcom – matkou, a ďalej ako právny zástupca uvedený advokát.

22. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd poznamenáva, aby ozrejmil oprávnenému,
pre prípad podania nového návrhu, že má za to, že“
- na to aby predložený exekučný titul bolo možné vykonať na území SR je potrebné jeho vyhlásenie za
vykonateľný, apostila, ktorý je pripojená nepostačuje.
- V časti E) vymáhaná nárok je potrebné uviesť zameškané výživné ku dňu podania návrhu aspoň

opisným spôsobom s odkazom na Doplňujúce informácie o vyživovacej povinnosti a rovnako vyplniť
opisným spôsobom bežné výživné v zmysle rozsudku (takisto, ak sa uvedené do položky bežné
výživné nezmestí, uvedie sa v doplňujúcich informáciách). To, koľko má otec na ktoré dieťa platiť je
uvedené vo výroku exekučného titulu a toto musí vyplývať aj z návrhu. Nie je potrebné, aby oprávnení
ovládali výšku príjmov povinného (pozri napríklad aj na stránke ministerstva spravodlivosti publikované

rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3120/2022. Ďalej súd nad rámec potreby
odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádza, že v prípade, ak oprávnený v exekučnom konaní, (ktorý je
označený v návrhu Návrh na vykonanie exekúcie) berie návrh na vykonanie exekúcie späť v zmysle
§ 51 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, je potrebné tak urobiť iba prostredníctvom na to určenéhoelektronického formulára „Exekučné konanie - podanie k spisovej značke Okresnému súdu Banská
Bystrica“, s označením druhu podania „Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“ a vyplnenia textu
podania / odôvodnenie. Podanie je potrebné doručiť k sp. zn. a IČS.

23. Súd má za preukázané, že v Návrhu na vykonanie exekúcie bola ako osoba oprávnená uvedená
matka,ktorávšaknebolaoprávnenápožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu,pričomvuvedenom
prípade ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Pri vymáhaní výživného
je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor
Návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.