Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Cpr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125214434
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125214434.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej

veci žalobcu A. A., IČO: 51 181 258, so sídlom Rohozná 4454/6B, Brezno, práv. zast. JUDr. Katarínou
Hroncovou, advokátkou so sídlom AK Dr. Clementisa 1214/4, Brezno, proti žalovanému B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E. F., práv. zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom AK
Boženy Němcovej 1A, Brezno, o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.01.2025 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol u žalobcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov; vykonával dojednaný druh práce – asistent predaja. Dňa
XX.XX.XXXXstranysporuuzatvoriliDohoduoskončenípracovnéhopomeru,nazákladektorejpracovný
pomer skončil dňa XX.XX.XXXX. Žalobca dňa XX.XX.XXXX vyplatil žalovanému mzdu za mesiac
september vo výške 1.027,87 Eur, čím boli všetky právne nároky z pracovného pomeru vysporiadané.

Dňa 26.10.2024 žalobca zaslal na účet žalovaného mylnú platbu vo výške žalovanej sumy 2.000,- Eur,
pričom následne listom zo dňa 04.12.2024 žiadal žalovaného o vrátenie sumy poskytnutej bez právneho
dôvodu v lehote 10 dní od doručenia, t.j. do 16.12.2024. Žalovaný do podania žaloby žalovanú sumu
nevrátil,pretosažalobcaobrátilnasúd.Akodôkazyoznačil:Pracovnúzmluvuvznenídodatkov,Dohodu
o skončení pracovného pomeru, doklady o úhrade mzdy za mesiace 07 - 09/2024, doklad o úhrade
2000,- Eur, výzvu zo dňa 04.12.2024 s doručenkou.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Up/90/2025 zo
dňa 10.02.2025, ktorým podanej žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 26.10.2024, kedy mu boli finančné
prostriedky vyplatené, prišiel spolu s G. F. a s B. H. po vzájomnej dohode do predajne I. J. F.. Dali
si zavolať žalobcu, aby prekonzultovali podľa nich sporné dohody o skončení pracovného pomeru,
ktoré dostali neoprávnene, keďže boli podané nekorektne, v nezákonnej forme a so známkami hrubého

pohŕdania zamestnancov v rétorickom štýle žalobcu: „buď mi to tu podpíšeš, alebo ťa vyhodím aj tak.“
Dohodu o výpovedi podpísal ako prvý on dňa XX.XX.XXXX, jeho kolegovia F. a H. podpísali dohody dňa
XX.XX.XXXX. Dohody o skončení pracovného pomeru podpisovali pod nátlakom, na podpis im ich dával
žalobca, ale prítomný tam bol aj regionálny manažér firmy K. L., ktorého na tento úkon zavolal žalobca.Aj L. sa vyjadroval tak ako žalobca, nútil ich podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru bez
nároku na výpovednú dobu a na odstupné. Žalobcu sa spýtali, či im vysvetlí prečo to takto spravil, prečo
sa takto rozhodol. Tiež sa dotazovali či vzhľadom k vzniknutej situácii sa idú dohodnúť na rozumnom

riešení alebo to majú riešiť právnou cestou. Žalobca povedal, že sa chce dohodnúť mimosúdne. Asi
po hodine žalobca odpovedal, že nevie prečo to tak urobil, priznal si chybu a ospravedlnil sa im. F.
a H. ponúkol opätovné prijatie do zamestnania; títo to ale odmietli vzhľadom na situáciu, ktorá sa
im udiala v posledných dňoch. Žalobca následne navrhol, že im vyplatí odstupné 2.000,- Eur, s čím
súhlasili. Nakoľko on už nebol zamestnancom, požadoval, aby mu odstupné vyplatil hneď na účet alebo

v hotovosti, na čo žalobca povedal, že nemá hotovosť, a tak mu peniaze poslal na účet. Peniaze obdržal
do pár minút. F. a H. povedal, že momentálne toľko finančných prostriedkov na účte nemá, poprosil ich,
aby počkali do 30.11.2024. Do tohto dátumu im pošle odstupné na účet. Po zhodnotení tejto situácie, t.j.
dlhých rokov bezproblémovej spolupráce a v dobrej viere pristúpili na to, že počkajú do 30.11.2024. Na
znak uzavretej dohody si podali ruky a z predajne odišli. Žalobca ale doposiaľ F. a H. peniaze neposlal.
Nedošlo u neho k bezdôvodnému obohateniu, žalobca mu žalovanú sumu vyplatil z vlastnej vôle a nie

omylom.Akodôkazyoznačil:písomnévyjadreniažalovanéhoabývalýchzamestnancovF.aH.adohodu
o skončené pracovného pomeru.

4. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že
žalovaný neoznačil konkrétne a jednoznačné skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj odpor opiera. Podaný

odpor nereflektuje na právnu úpravu a je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný v odpore poukázal
na to, že dňa 26.08.2024 podpísal dohodu o výpovedi. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, strany sporu
podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru a to v zmysle § 60 Zákonníka práce. V danej veci nešlo
o prípad skončenia pracovného pomeru, na ktorý by zákon viazal vznik nároku na odstupné v zmysle §
76 ZP. Žalobca nikdy nespochybnil podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru a to ani v rozsahu

ako uvádza žalovaný, že „si priznal svoju chybu“. V prípade, ak bol žalovaný iného právneho názoru
týkajúceho sa platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, mal postupovať v zmysle § 77 a
násl. ZP, čo však neurobil. Žalovaný má nesprávny právny názor v rozsahu nárokovania si na odstupné
a rovnako nesprávny právny názor na povinné obsahové náležitosti dohody o skončení pracovného
pomeru. Žalovaným vyprodukované dôkazy – osobné vyjadrenia predložené do konania sú účelové,

tendenčné, z ich totožného obsahu vyplýva, že ich vyprodukoval vo svoj prospech sám žalovaný a
ako také nespĺňajú základný atribút dôveryhodnosti dôkazu. Žalobca poukázal na § 222 ods. 1 ZP,
v zmysle ktorého ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa musí obohatenie
vydať, pričom v zmysle § 222 ods. 6 ZP vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať v lehote do troch rokov od ich výplaty. Ako ďalšie dôkazy označil: výsluch

žalobcu a svedka K. L..

5. Žalovaný v následnom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že už v odpore
žalovaný uviedol všetky relevantné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že sa na úkor žalobcu neobohatil.
Na vysvetlenie situácie uviedol, že v roku 2024 došlo k fúzii dvoch najväčších konkurentov spoločnosti

OKAY Slovakia, spol. s r.o., a to spoločností DATART a NAY. Už od jari 2024 boli zverejňované správy
o tom, že OKAY Slovakia skončí svoju obchodnú činnosť na území Slovenskej republiky. Sesterská
spoločnosť OKAY v Českej republike mala skončiť tiež. Zamestnanci túto situáciu citlivo vnímali,
pretože žalobca prevzal prevádzku v F. od spoločnosti OKAY Slovakia ako frenčízu a bol na fungovaní
spoločnosti OKAY Slovakia plne závislý. Bolo zrejmé, že ak skončí OKAY Slovakia s podnikaním na

území Slovenskej republiky, končí sa aj podnikanie žalobcu. Zamestnanci mali informácie o tom, že
niektoré prevádzky už boli uzavreté, v F. však predaj pokračoval. Obchod v F. však bol stále menej
zásobovaný tovarom a niektorý tovar bol preceňovaný na výpredajové ceny. Práve v tom čase, teda
v auguste 2024 navštívil F. prevádzku regionálny manažér a rokoval so žalovaným o skončení jeho
pracovného pomeru. Regionálny manažér už mal pri sebe vytlačenú a žalobcom podpísanú dohodu

o skončení pracovného pomeru, do ktorej sa dopísal len deň skončenia pracovného pomeru a deň
podpísania dohody. Žalovaný teda ani nemal možnosť požadovať, aby sa do dohody napísali dôvody
skončeniapracovnéhopomeru.Rovnakédohodyoskončenípracovnéhopomerubezuvedeniadôvodov
uzatvoril žalobca aj s inými zamestnancami, konkrétne s G. F. a B. B. H.. Je jednoznačne zrejmé, že
skončenia pracovných pomerov so zamestnancami mali priamu spojitosť s uzatvorením prevádzky v

F., teda s organizačnými zmenami. Obchodná prevádzka žalobcu bola uzatvorená v D. XXXX. Všetci
traja sa so žalobcom stretli dňa XX.XX.XXXX a uzatvorili dohodu, že im žalobca vyplatí ako odškodné
za nevyplatenie odstupného každému po 2.000,- Eur. Navrhol žalobu zamietnuť. Ako dôkazy označil:
výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedov G. F. a B. B. H..6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa predovšetkým s podanou žalobou, platobným rozkazom,
odporom žalovaného, následnými písomnými vyjadreniami strán sporu, Pracovnou zmluvou zo dňa

XX.XX.XXXX a jej dodatkami, Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX,
dokladom o bezhotovostnom prevode žalovanej sumy, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 04.12.2024, prednesom právnych zástupcov, výsluchom sporových strán a svedkov, zvukovou
nahrávkou, pričom zistil tento skutkový stav veci:

7. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi spol. OKAY Slovakia, spol. s r.o., Bratislava, ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva. Žalovaný bol prijatý do pracovného
pomeru ako asistent predaja, miesto výkonu práce F.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú
G. XX.XX.XXXX. Podľa Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, dňom XX.XX.XXXX sa delimitáciou zmenil
zamestnávateľ z: OKAY Slovakia, spol. s r.o., Bratislava, na zamestnávateľa: A. A. (žalobca); všetky
práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a všetkých dodatkov uzatvorených spol. OKAY

Slovakia, spol. s r.o. prechádzajú na nového zamestnávateľa. Ostatným Dodatkom č. 3 zo dňa
XX.XX.XXXX došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú.

8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný uzavreli v zmysle § 60 Zákonníka práce Dohodu o skončení
pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer žalovaného končí dňom XX.XX.XXXX.

9. Dňa 26.10.2024 žalobca previedol bezhotovostným prevodom na účet žalovaného sumu 2.000,- Eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2025 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že suma 2.000,-
Eur bola žalovanému vyplatená neoprávnene. Nešlo o prípad skončenia pracovného pomeru, ktorý by

zakladal žalovanému nárok na odstupné. Okrem toho, ak sa žalovaný cítil dotknutý byť týmto právnym
úkonom, mohol uplatniť aj neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo ale neurobil.
10.1. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zamestnávateľ rozväzoval pracovné pomery so
zamestnancami, nielen so žalovaným, a to z dôvodu, že mala byť uzatvorená prevádzka OKAY v F., k
čomunapokonajdošlovD.XXXXaztohtodôvodubolopotrebnésazbaviťzamestnancov.Následneboli

prijímaníajnovízamestnanci,kdevšakpracovnépomeryboliskončenévskúšobnejdobe.Suma2.000,-
Eurbolažalovanémuvyplatenánastretnutí,pričomnatomtosadohodlinaodstupnomvuvedenejvýške.
Peniaze zo strany žalovaného boli prijaté v dobrej viere, nevzniklo bezdôvodné odôvodnenie a ak by aj
vzniklo, žalovaný nie je povinný ho vydať, lebo toto bolo prijaté v dobrej viere.
10.2. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX si žalobca a lokálny manažér zavolali

žalovaného do kuchynky. Lokálny manažér sa spýtal žalovaného, či sa mu v práci páči alebo sa mu
nepáči. Žalovaný povedal, že sa mu nepáči a dohodli sa na skončení pracovného pomeru. Žalobca
uviedol, že bola tam aj druhá varianta. Nakoľko žalovaný mal porušenie pracovnej disciplíny, bol tam aj
ten variant, že pracovný pomer sa skončí pre porušenie pracovnej disciplíny. Nakoniec sa ale dohodli
na skončení pracovného pomeru dohodou. Za dôvody porušenia pracovnej disciplíny žalovaného

označil žalobca nelegálne spracovávanie elektroodpadu (na čo upozornila spol. SEVA) a uplatňovanie
zamestnaneckých zliav v prospech žalovaného. Ďalej uviedol, že X rokov bolo všetko v poriadku, len
posledný čas sa to pokazilo. V júni 2024 sa žalobca rozhodol voziť tovar sám, pričom už vtedy sa
žalovanýzmieňovalotom,žebudechcieťskončiťpracovnýpomer.Vpredajnibolacítiťdusnáatmosféra.
Žalobca mal len jednu predajňu. OKAY uzatváral prevádzky, pričom jeho prevádzka bola zatvorená v

D. XXXX. O tom, že jeho prevádzka bude zatvorená sa dozvedel až koncom M. XXXX. Po skončení
pracovného pomeru sa stretol so žalovaným len dňa XX.XX.XXXX, kedy žalovaný prišiel za ním spolu
s p. F. a p. H. s tým, že uvádzali, že dohoda nie je platná, vydierali ho. Má z tohto celého výpadok.
Chceli, aby každému zaplatil, vyhrážali sa aj súdom, ale uviedli, že na súd nechcú ísť. Uvádzali tiež, že
môžu prísť za ním domov a tam sa to bude riešiť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa na

niečom dohodli, žalobca uviedol, že sa dohodli na tom, že žalovanému pošle 2.000,- Eur a p. F. a H.
pošle takúto sumu do konca novembra 2024, čo však bolo pod nátlakom. Keď odišiel žalovaný, nechceli
už pracovať ani títo dva zamestnanci. Tiež tam mali nejaké porušenie pracovnej disciplíny, ale riešili to
Dohodou. Žalobca mával 6 - 7 zamestnancov, na konci ich mal 5 a len dvom vyplácal odstupné.
10.3. Výsluchom žalovaného súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX prišiel do práce, začal vykladať tovar. Bol

tam už vtedy p. L., ktorý ho zavolal do kuchynky a spýtal sa ako sa mu páči. Žalovaný povedal, že sa mu
v podstate páči, ale už to je zlé, už tam nechce robiť. Následne sa dohodli, že chce skončiť, pričom sa
vyrovnajú tak, ako sa to má urobiť. Potom pán L. zavolal žalobcu, ktorý prišiel rovno už aj s výpoveďou.
Povedali mu, „keď to chceš skončiť, tak to urobme teraz“. Pán L. mu povedal „buď to podpíšeš alebonie“. A začal mu vytýkať nejaké skutočnosti ohľadne firmy N. či cash backu alebo povedali, že niečo
si na neho nájdu. Na otázku, či mu bude vyplatené nejaké odstupné, žalobca povedal, že mu vyplatí
1.000,- Eur. Žalovaný mu povedal, aby si to nechal, nakoľko sa inak dohodli predtým. Žalovaný si to

chcel premyslieť, nechcel vtedy len tak skončiť, ale mu povedali, „buď to podpíšeš alebo ťa vyhodíme“.
Žalovaný ďalej uviedol, že predtým bolo zatvorených už 6 alebo 7 prevádzok. Prevádzka F. bol taký
ťahúň, tá ostala až do konca. Dôvodom uzatvárania prevádzok boli finančné problémy. K priebehu
stretnutia dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že traja prišli do OKAY. Žalobca tam sedel; spýtali sa ho,
či sa chce s nami porozprávať. Potom odišli do kuchynky. Žalobcu sa pýtali, prečo to spravil takýmto

spôsobom, pričom žalobca chvíľu nereagoval. Žalobca povedal, že to nechce riešiť súdnou cestou, chce
sa s nimi dohodnúť. Po približne 1,5 hodine sa pýtal koľko by chceli; dohodli sa na sume 2.000,- Eur.
Nakoľko žalovaný už nebol zamestnancom, chcel peniaze poslať hneď. Žalobca vybral telefón a tieto
mu poslal. Ostatným dvom zamestnancom sľúbil, že im peniaze pošle do konca mesiaca. V rámci toho
stretnutia ale bolo na žalobcovi vidieť, že mu nie je dobre. Kolega sa ho aj pýtal, či mu nepodá vodu.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že chceli prísť za ním domov, žalovaný vysvetlil, že toto mu povedali v súvislosti

s tým, že chceli manželke žalobcu vysvetliť či vie o tom, čo žalobca urobil. Žalovaný doplnil, že žalobca
sa s nami nemusel dohadovať a mohol ich skrátka vyhodiť.

11. Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2025 súd vypočul navrhnutých svedkov.
11.1. Z výsluchu svedka F. K. L. súd zistil, že žalovaného pozná len z jedného stretnutia na predajni

(svedok hovoril o stretnutí zo dňa XX.XX.XXXX, pozn. súdu). Bol prizvaný žalobcom v podstate len
ako svedok. Sedeli, diskutovali. Žalovaného sa pýtali ako sa mu páči, pričom on spomínal, že na
predajni sú zlé vzťahy, že sa mu nepáči, má toho plné zuby. Žalovaný tiež uvádzal, že bol problém
aj so zásobovaním, problém s tovarom. Žalobca a žalovaný sa potom mali dohodnúť už len ohľadne
výpovede. Svedok to nechával na nich. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či žalovaný na tom

stretnutí jednoznačne vyjadril nejaký svoj postoj, svedok uviedol, že v podstate hovoril, že ho to už
nebaví, vzťahy na predajní sú zlé; v podstate hovoril, že to chce ukončiť. Pracovný pomer skončil
dohodou. Ďalej uviedol, že OKAY skončil na Slovensku aj v Čechách. On a jeho kolegovia dostali
výpoveďvnovembri2024.Potvrdil,ževtomobdobí,keďprebiehalostretnutie,užboliniektoréprevádzky
zatvorené. Boli zatvorené tie, čo neprodukovali čísla. Niektoré sa ale otvárali. Na otázku, či v dobe keď

sa končil pracovný pomer so žalovaným sa vedelo, že prevádzka v F. bude končiť, svedok odpovedal,
že určite nie. Rozprávalo sa, že silnejšie prevádzky, čo bolo aj F., budú fungovať aj v novom roku. Toto
nikto nemohol predpokladať, bol to zvrat. O tom, že dochádza k zlúčeniu spoločnosti Datart a Nay vedel
len zo sociálnych sietí, všeobecne to bolo známe.
11.2. Z výsluchu svedkyne B. B. H. súd zistil, že u žalobcu bola zamestnaná od roku XXXX G. K.

XXXX. Jej pracovný pomer bol ukončený dohodou k XX.XX.XXXX. Dohoda bola uzatvorená na predajni
v kuchynke; pri podpise bola len ona, žalobca a p. L.. K priebehu skončenia jej pracovného pomeru
uviedla, že po 15-tich minútach ako prišla do práce si zavolal ju žalobca. Predtým tam bol p. F.. Na
stole videla pripravené papiere. V podstate jej bolo povedené „podpíš, odídeš“. Povedali tiež, že sa
budú znižovať stavy, ale o dva dni tam už bol nový zamestnanec. So žalobcom sa potom stretli dňa

XX.XX.XXXX. Keď prišli, spýtali sa žalobcu, či má na nich čas. Išli do kuchynky, spýtali sa žalobcu prečo
to takto spravil, keď spolu už dlho fungovali. V podstate povedal, že nevie a priznal, že im mohol dať
vedieť aj dopredu. Dohodli sa na odstupnom s tým, že žalobca uvádzal, že na firemnom účte má 6.000,-
Eur, čo im ale prerozdelí, keď si poplatí čo je potrebné. Žalovaný už nebol zamestnancom, preto mu
peniaze poslal hneď a im peniaze sľúbil poslať do 30.11.2024, s čím súhlasili. Na žalobcu nátlak nebol

vyvíjaný. Svedkyňa pri skončení pracovného pomeru žalovaného prítomná nebola.
11.3. Z výsluchu svedka G. F. súd zistil, že u žalobcu bol zamestnaný asi od roku XXXX G. K. XXXX.
Jeho pracovný pomer bol ukončený v I. XXXX. Prišli do práce, najskôr tam bola p. H., potom zavolali jeho
do kuchynky. Bol tam žalobca a manažér p. L.. Mali to dopredu všetko nachystané. Pýtali sa ho, či sa mu
páči v práci. Situácia v elektre už bola taká, že nechodil tam tovar a teda bolo evidentné čo sa bude diať.

Povedali mu, že ho idú vyhodiť z dôvodu, že znižujú stavy. Rozprával sa v podstate s p. L., žalobca bol
ticho, spýtal sa len dokedy bude robiť a že odstupné mu vyplatené nebude. Nútili ho podpísať dohodu.
Svedok si to chcel premyslieť. Povedali mu, že ak nepodpíše, tak si na neho nájdu niečo a do týždňa ho
vyhodia. Bol na neho vyvíjaný nátlak, aby to podpísal. Po podpise dohody musel hneď odísť. Dohoda
o skončení pracovného pomeru svedka už bola napísaná, len mu ju dali podpísať. Znižovanie stavu

bola lož, nakoľko ich nahradili, čo bolo jasné, keďže november a december sú silné mesiace a preto
ich bolo potrebné nahradiť. Keďže žalobca bol vtedy v podstate ticho, svedok mu potom napísal, či sa
stretnú. Stretli sa dňa XX.XX.XXXX. Išli s ním aj p. H. a žalovaný. Prišli do predajne, zavolali si žalobcu,
išli spoločne do kuchynky. Rozprávali sa prečo to žalobca tak urobil, z akého dôvodu a či sa to nedalovyriešiť aj nejakým iným spôsobom. Žalobca si v podstate priznal vinu, pričom svedkovi a p. H. povedal,
že ich zoberie naspäť do práce. Povedal, že nevie prečo to tak urobil, bol to skrat a tiež povedal, že ho to
mrzí. Svedok žalobcovi nielen raz, ale viackrát povedal, že ak sa s nimi nechce rozprávať, tak sa nemusí.

Toto stretnutie prebiehalo asi 1,5 hodiny, pričom žalobca bol viac menej ticho. Pýtali sa ho, či sa chce s
nimi dohodnúť, bol dlhšie ticho. Potom povedal, že má na firemnom účte 6.000,- Eur ktoré im prerozdelí.
Žalovanému poslal 2.000,- Eur hneď cez telefón; im povedal, že to vyplatí po ďalšej fakturácii, nakoľko
teraz mu to nevychádza. Na záver svedok žalobcovi ešte podal vodu, podali si ruky a odišli. Svedok pri
ukončení pracovného pomeru žalovaného prítomný nebol. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či si

vynucovali vyplatenie odstupného, svedok odpovedal nie; žalobca to sám navrhol. Svedok nemal ako
vedieť, že má na účte nejaké peňažné prostriedky.

12. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2026 bola prehraná zvuková nahrávka predložená žalobcom ,
ktorá sa týkala stretnutia zo dňa XX.XX.XXXX.
12.1. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že obrana žalovaného je nedôvodná.

Na strane žalovaného došlo k povinnosti vydať neprávom zaplatenú finančnú čiastku. Žalovaným
predložené čestné vyhlásenia nespĺňajú atribút dôveryhodnosti a súd by na ne vôbec nemal prihliadať,
keďže boli účelové, podľa jej názoru boli vypracované jednou a tou istou osobou. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že sám žalovaný prejavil vôľu ukončiť pracovný pomer. Rovnako bolo
preukázané, že jeho práca vykazovala zásadné nedostatky aj keď to nie je zásadný právny problém

v tomto konaní. Došlo k platnému podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré nebolo
podmienené tým, že dochádzalo k zániku spoločnosti OKAY a ani tým, že by došlo v dotknutom
období k zatvoreniu predajne v F. a spojitosť s fúziou Datartu a Nay nemá v tejto veci vôbec žiadne
opodstatnenie nakoľko spoločnosť OKAY vstúpila do likvidácie a toho času je v podstate v konkurze na
území Českej republiky s dosahom na územie Slovenskej republiky. Vyplatenie sumy 2.000,- Eur bolo

vynútené, nemalo legitímny základ nároku, je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a vykazuje znaky
protiprávneho konania. Ak by sa žalovaný nestotožnil s dohodou o skončení pracovného pomeru, mal
dostatočný časový priestor napadnúť dohodu neplatnosťou jej skončenia na súde. Nárok na vyplatenú
finančnú čiastku (odstupné) nevznikol v zmysle žiadneho odstavca § 76 Zákonníka práce. Zamestnanec
je povinný neprávom vyplatené sumy vrátiť. O dobromyseľnosti tu nemôže byť ani reči. K dohode

o odstupnom nedošlo ani tu nebol zákonný dôvod na vyplatenie takejto sumy. Tá suma je neurčitá,
nezdôvodniteľná, nepochopiteľná. Išlo o vedomé, úmyselné konanie spolčených troch osôb s cieľom
vylákať plnenie od žalobcu a následne tvrdiť, že vlastne toto plnenie bolo poskytnuté dobromyseľne,
vdobrejviere.Nemôžebyťsúdomuznané,akceptovanéakokonaniektoréjesúladnésprávom,dobrými
mravmi na základe dobromyseľnosti žalovaného, pretože by išlo o konvalidovanie protiprávnej činnosti

žalovaného. Ak by aj súd vyhodnotil, že k dohode došlo, takáto dohoda je absolútne neplatná pre nie
slobodný a určitý prejav vôle žalobcu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a rovnako z dôvodu § 39,
nakoľko obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Žiadala žalobe vyhovieť.
12.2.Právnyzástupcažalovanéhovzáverečnejrečiupozornil,žepôvodnežalobcatvrdil,žežalovanému
vyplatil sumu 2.000,- Eur omylom. Po obrane žalovaného, ktorý uviedol, že sa jednalo v podstate

o dohodnutú sumu, žalobca pri svojej výpovedi sám potvrdil, že pri spoločnom stretnutí sa na takejto
sume dohodli a ktorú priamo na mieste žalovanému vyplatil. Vyplýva to aj z výpovedí svedkov, svedkovia
potvrdili uzavretie takejto dohody medzi žalobcom a žalovaným. Vykonanie dôkazu nahrávkou je
neprípustné, jedná sa o nezákonnú nahrávku. Naviac nahrávka žiadnym spôsobom nepreukazuje,
že by samotný žalovaný akýmkoľvek spôsobom vykonával neprípustný nátlak na žalobcu za účelom

vyplatenia nejakej sumy. Je možné konštatovať, že sa tam celú dobu hovorilo o otázke vyplatenia
nejakého odstupného po skončení pracovného pomeru. Je pravda že pri uzatváraní dohody o skončení
pracovnéhopomerubezuvedeniadôvodov,nároknaodstupnénevzniká,aleZákonníkprácejepomerne
voľný v uzatváraní dohôd, či už dohôd o urovnaní a aj dohoda o prípadnom vyplatení odstupného je
možná aj v prípade, že priamo zo zákona tento nárok nevzniká. Takáto dohoda medzi zamestnancom

a zamestnávateľom uzatvorená bola, a to platne. V prípade, že by súd vyhodnotil neplatnosť takejto
dohody, žalovaný nie je povinný vrátiť plnenie ktoré prijal dobromyseľne, to znamená i v prípade
neplatnosti dohody o vyplatení sumy 2.000,- Eur bol žalovaný dobromyseľný pri jej prijatí a podľa § 222
ods. 6 Zákonníka práce takéto plnenie vracať nemusí. Žiadal žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 60 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení ku dňu skončenia
pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom (ods. 1). Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončeniapracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) (ods. 2). Jedno vyhotovenie dohody o skončení
pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi (ods. 3).

14. Podľa § 63 ods. 1 psím. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec
nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný
vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,

technickéhovybaveniaaleboozníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťprácealebo
o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak
sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred
uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

15. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou

z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný
pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku,
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku

jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a
menej ako desať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer
zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

16. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v
iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

17. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie

vydať.

18. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2024 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Uplatnené
právo oprel o tvrdenie, že po skončení pracovného pomeru žalovaného dohodou ku dňu XX.XX.XXXX,
boli medzi stranami vysporiadané všetky pracovnoprávne nároky výplatou mzdy, avšak dňa 26.10.2024

žalobca na účet žalovaného mylne poukázal sumu 2.000,- Eur bez existencie právneho dôvodu, a keďže
žalovaný napriek výzve túto sumu nevrátil, žalobca sa domáha jej vrátenia súdnou cestou. Žalovaný sa
v konaní bránil tvrdením, že predmetná suma mu nebola poukázaná omylom, ale vedome, ako výsledok
dohody uzavretej na osobnom stretnutí dňa XX.XX.XXXX, ktoré malo charakter finančného vyrovnaniapo spornom skončení pracovných pomerov viacerých zamestnancov. Podľa žalovaného sa žalobca sám
rozhodol poskytnúť každému z nich finančné plnenie vo výške 2.000,- Eur, pričom žalovanému bolo
plnenie poskytnuté okamžite, keďže už zamestnancom nebol.

24. Súd považoval v danej veci za preukázané a nesporné, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi spol. OKAY
Slovakia, spol. s r.o., Bratislava, ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzatvorená
pracovná zmluva, na základe ktorej bol žalovaný prijatý do pracovného pomeru ako asistent predaja,
miesto výkonu práce F.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Dodatkom č. 1 zo

dňa XX.XX.XXXX, došlo dňom XX.XX.XXXX k zmene zamestnávateľa na žalobcu a Dodatkom č. 3 zo
dňa XX.XX.XXXX došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. Nesporné tiež bolo, že pracovný
pomer žalovaného u žalobcu bol ukončený písomnou dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa
XX.XX.XXXX podľa § 60 Zákonníka práce; pracovný pomer skončil ku dňu XX.XX.XXXX. Ďalej bolo
nesporné,žežalovanýnepodalžalobuourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruažežalobca
dňa XX.XX.XXXX bezhotovostne previedol na účet žalovaného žalovanú sumu. Sporným zostalo, či

išlo o plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu (ako mylná platba v zmysle tvrdenia žalobcu), alebo o
plnenie poskytnuté na základe dohody strán uzavretej na stretnutí dňa XX.XX.XXXX (v zmysle tvrdenia
žalovaného) a v prípade, ak by súd dospel k záveru o existencii takejto dohody, či táto dohoda je platná.

25. Vzhľadom k tomu, že k poukázaniu žalovanej sumy zo strany žalobcu na účet žalovaného a tiež

že k tvrdenej dohode došlo až po skončení pracovného pomeru, súd mal za to, že na predmetný
právny vzťah treba aplikovať ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie osobitnú právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 a nasl. Zákonníka práce, keď pracovnoprávnu
úpravu bezdôvodného obohatenia možno použiť len v prípade existujúceho pracovného pomeru medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

26.Súdpovažovalzarozhodujúcenajskôrvyhodnotiť,čižalobcomtvrdenýtitul„mylnéhoplnenia“obstojí
vo svetle vykonaného dokazovania. Žalobca v žalobe uviedol, že k poukázaniu sumy došlo omylom
(mylnouplatbou).ŽalovanývodporeopísalpriebehstretnutiadňaXX.XX.XXXX,ktoréhovýsledkombola
dohoda o vyplatení 2.000,- Eur, a to nielen žalovanému, ale aj p. F. a p. H.. Žalobca vo svojej výpovedi

na pojednávaní v podstate potvrdil toto tvrdenie žalovaného, uviedol, že sa dohodli na poukázaní sumu
2.000,- Eur, avšak bolo to pod nátlakom. Týmto spôsobom sa skutkové tvrdenie žalobcu posunulo od
pôvodnej verzie akéhosi „omylu“ k verzii vedomého plnenia, ktoré ale bolo vynútené.

27. Žalobca opísal stretnutie dňa XX.XX.XXXX ako situáciu nátlaku až vydierania, vrátane tvrdenia o

vyhrážkachpríchodomknemudomov.Súčasnevšakžalobcapotvrdil,žesanapokondohodlokonkrétne
plnenie: žalovanému 2.000,- Eur hneď a ďalším dvom osobám 2.000,- Eur do konca novembra 2024.
Tento opis v jadre potvrdzuje existenciu dohody o plnení a zásadne oslabuje žalobnú tézu o platbe
bez právneho dôvodu, keď vyplatenie prebehlo ako reakcia na komunikáciu strán a na určitý výsledok
rokovania. Žalovaný popísal stretnutie dňa XX.XX.XXXX O. rokovanie, v ktorom sa žalobca po čase

rozhodol situáciu vyrovnať a sám navrhol vyplatenie 2.000,- Eur; žalovaný zdôrazňoval, že keďže už
nebol zamestnanec, trval na okamžitom vyplatení. Tento opis korešponduje s výpoveďami svedkov p.
F. a p. H. v podstatných častiach (čas, miesto, priebeh rokovania, okamžitý prevod žalovanému, prísľub
plnenia ďalším osobám neskôr).

28. Svedok F. K. L. nebol priamo účastný stretnutia dňa XX.XX.XXXX. Jeho výpoveď sa týkala primárne
stretnutia pri skončení pracovného pomeru žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Svedok uviedol, že žalovaný
na stretnutí vyjadroval nespokojnosť a vôľu pracovný pomer ukončiť, pričom podľa svedka v danom
čase nebolo známe, že F. prevádzka bude končiť; naopak sa hovorilo, že silnejšie prevádzky budú
fungovať aj v novom roku. Táto výpoveď bola významná pri posudzovaní argumentácie žalovaného

o dôvode skončenia jeho pracovného pomeru z organizačných dôvodov resp. z dôvodu zrušovania
prevádzky žalobcu. Súd k uvedenému uvádza, že v prejednávanej veci takýto dôvod nebol v dohode o
skončení pracovného pomeru uvedený a jeho existenciu nepovažoval súd za bezpečne preukázaný ani
nazákladevykonanéhodokazovania.Svedokp.F.síceuvádzal,žeboloevidentnéčosabudediať,resp.
že do predajne už nechodil tovar; ale vyjadroval sa tak k situácii na predajni v mesiaci október 2024, kedy

došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru. Pracovný pomer žalovaného však bol ukončený v auguste
2024 a z výsluchu svedka p. L. vyplynulo, že prevádzka F. patrila medzi silnejšie prevádzky a ku dňu
XX.XX.XXXX N. nevedelo, že by táto prevádzka mala skončiť. Súd preto nepovažoval za preukázané, žeskončenie pracovného pomeru žalovaného malo priamu spojitosť s uzatvorením prevádzky v F., teda s
organizačnými zmenami. Naopak sám žalovaný pred súdom potvrdil, že chcel skončiť pracovný pomer.

29. N. G. F. a B. B. H. zhodne uviedli, že na stretnutí dňa XX.XX.XXXX nebol na žalobcu vyvíjaný
nátlak resp. že žalobca mohol komunikáciu kedykoľvek ukončiť; zároveň zhodne uviedli, že žalobca bol
skôr pasívny, dlhšie mlčal a potom prezentoval, že má na účte určitú sumu, ktorú rozdelí. Svedkovia
potvrdili, že prevod 2.000,- Eur žalovanému bol vykonaný priamo na mieste žalobcom, vedome ako
výsledok rozhovoru, a že žalobca sám v rámci rokovania signalizoval ochotu poskytnúť finančné plnenie.

V častiach, v ktorých svedkovia opisovali údajný nátlak pri podpisovaní dohôd o skončení pracovného
pomeru u nich samotných, súd tieto skutočnosti nepovažoval za rozhodujúce pre predmet sporu, keďže
predmetom konania nie je určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov svedkov ani posúdenie
nárokov svedkov voči žalobcovi, ale právny titul plnenia 2.000,- Eur poskytnutého žalovanému.

30. V súvislosti s vykonaním dôkazu zvukovou nahrávkou zo stretnutia dňa XX.XX.XXXX, ktorú predložil

žalobca a ktorá bola prehraná na pojednávaní, právny zástupca žalovaného namietal neprípustnosť
takéhoto dôkazu ako nezákonnej nahrávky, keď nebol daný súhlas žalovaného ani svedkov. Súd
poukazuje na to, že na zvukovej nahrávke je zaznamenaný priebeh stretnutia, na ktorom žalobca,
žalovaný a svedkovia p. F. a p. H. riešili nárok na odstupné resp. na určité finančné vyrovnanie, t.j.
nárok z pracovnoprávneho vzťahu. Táto zvuková nahrávka nie je záznamom prejavov fyzickej osoby

osobnej povahy, čím by bolo porušené právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby (§ 11, § 12 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Osobnú povahu nemajú prejavy, ku ktorým dochádza pri výkone povolania,
obchodnej či inej verejnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo
64/2004 zo dňa 11.05.2005). Dôkaz zvukovým záznamom preto súd nepovažoval za neprípustný. V
prejednávanej veci naviac zvuková nahrávka nebola jediným a ani rozhodujúcim dôkazom; jej obsah ale

korešpondoval s výpoveďami žalovaného a svedkov p. F. a p. H., že jadrom rozhovoru bola diskusia o
peniazoch (odstupnom), súd však nezaznamenal nátlak na žalobcu.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
základný predpoklad uplatneného nároku, a to absenciu právneho dôvodu plnenia, čo by zakladalo

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalobca ako ten, ktorý sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, bol povinný preukázať nielen samotné poskytnutie plnenia, ale aj to, že
plnenie nemalo právny dôvod. V konaní však nepreukázal, že by predmetné plnenie nemalo základ
v dohode strán uzavretej dňa XX.XX.XXXX.

32. Súd považoval za preukázané, že žalobca sumu 2.000,- Eur nepoukázal žalovanému ako výsledok
omylu v platobnom styku, ale ako vedome poskytnuté plnenie, ku ktorému žalobca pristúpil pri rokovaní
dňaXX.XX.XXXX.Skutočnosť,žežalobcaprípadnepociťovalsituáciunatomtostretnutíakonepríjemnú,
prípadne že následne svoje konanie oľutoval, sama osebe neznamená, že plnenie bolo poskytnuté bez
právneho dôvodu. Právna zástupkyňa žalobcu argumentovala tým, že žalovanému nárok na vyplatenú

finančnú čiastku nevznikol v zmysle § 76 Zákonníka práce, preto ide o plnenie bez právneho dôvodu.
Súd k tejto argumentácii uvádza, že skutočnosť, že žalovaný nemal zákonný nárok na odstupné
podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, sama o sebe nevylučuje možnosť uzavretia dohody o finančnom
plnení nad rámec týchto zákonných nárokov. Ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce výslovne pripúšťa
poskytnutie odstupného aj z iných dôvodov. Zákon teda nevytvára zákaz poskytnutia takéhoto plnenia.

Inak povedané skutočnosť, ak aj žalovaný nemal nárok na odstupné z dôvodov uvedených v ust. § 76
ods. 2 Zákonníka práce, ešte neznamená, že žalobca a žalovaný nemohli uzavrieť dohodu o finančnom
vyrovnaní vo výške žalovanej sumy napr. aj vzhľadom k viacročnej spolupráci či z iného dôvodu. Ak
strany uzavrú takúto dohodu, právny dôvod plnenia spočíva v tejto dohode a nejde o bezdôvodné
obohatenie.

33. Žalobca ďalej tvrdil, že aj keby dohoda existovala, ide o dohodu neplatnú pre nedostatok slobodnej
vôle (§ 37 OZ) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). K uvedenému súd uvádza, že nezistil, že
by dohoda o plnení zo dňa 26.10.2024 resp. samotný prejav vôle žalobcu poskytnúť dohodnutú sumu
trpel nedostatkom slobody vôle. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná bezprostredná hrozba,

pri ktorej by žalobca nemal reálnu možnosť stretnutie ukončiť, privolať si pomoc alebo zvoliť inú reakciu;
naopaksvedkoviaopisovalidlhšierokovaniesprestávkamimlčania,snáslednýmnávrhomnarozdelenie
peňazí a s tým, že žalobca prevod realizoval sám z vlastného telefónu, pričom svedok p. F. opakovane
hovoril žalobcovi, že ak sa nechce s nimi rozprávať, tak sa nemusí. Aj keby žalobca vnútorne pociťovaltlak vyplývajúci z danej situácie, nepostačuje to bez ďalšieho na právny záver o neslobodnom prejave
vôle. Rovnako súd nezistil ani rozpor s dobrými mravmi, ktorý by odôvodňoval absolútnu neplatnosť
dohody o poskytnutí plnenia. Súd poukazuje na to, že žalobca ako zamestnávateľ slobodne po rokovaní

s bývalými zamestnancami poskytol žalovanému sumu 2.000,- Eur a podľa názoru súdu nič nebráni
uzavretiu takejto dohody aj po skončení pracovného pomeru.

34. Právna zástupkyňa žalobcu kládla dôraz aj na tvrdenie, že žalovaný a ďalšie osoby (majúc zjavne
na mysli svedkov p. F. a p. H.) spolčene sledovali cieľ vylákať plnenie od žalobcu a že súd by nemal

konvalidovaťprotiprávnučinnosť;zároveňspochybňovaladôveryhodnosťpísomnýchvyjadrenísvedkov.
Súd k tomu uvádza, že v civilnom sporovom konaní je rozhodujúce, čo bolo preukázané vykonanými
dôkazmi, nie hypotetická konštrukcia úmyslu. V prejednávanej veci sa nepreukázalo, že by žalovaný
žalobcu uviedol do omylu, predstieral neexistujúce skutočnosti alebo inak dosiahol plnenie podvodným
spôsobom. Podstatné je tiež, že žalobca sám potvrdil vedomé odoslanie sumy; tým odpadá jeho verzia
o mylnom plnení. Pokiaľ žalobca tvrdil vydieranie, súd uvádza, že vykonané dôkazy uvedené tvrdenie

žalobcu nepreukazujú. Ani zvuková nahrávka predložená žalobcom nepreukázala tvrdenie žalobcu o
vydieraní či o neslobodnom prejave vôle žalobcu. Samotná okolnosť, že žalobca sa cítil byť pod tlakom
v dôsledku rokovania, nie je postačujúca na vyvodenie absolútnej neplatnosti uzavretej dohody, naviac
za situácie, keď mal možnosť toto stretnutie ukončiť a prípadne odkázať žalovaného a ostatných dvoch
zamestnancov na uplatnenie ich nárokov súdnou cestou.

35. Na základe vyššie uvedeného, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o absencii právneho dôvodu plnenia. Z vykonaných dôkazov vyplynulo,
že suma 2.000,- Eur bola žalovanému vyplatená vedome na stretnutí dňa XX.XX.XXXX na základe
uzavretej dohody, a teda nie omylom. V konaní nebolo preukázané, že by šlo o plnenie poskytnuté bez

právneho dôvodu, a teda o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Neboli preukázané ani také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o absolútnej neplatnosti dohody
pre nedostatok slobodnej vôle alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Preto neboli splnené predpoklady
zodpovednosti žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia a žaloba nebola dôvodná.

36.Záveromsúddodáva,žekrovnakémuzáverubydospelajvprípadeakbynárokposudzovalvzmysle
ust. § 222 Zákonníka práce a tiež v prípade, ak by dospel k záveru, že v danom prípade došlo k plneniu
bez právneho dôvodu resp. plnením z neplatného právneho úkonu (z neplatnej dohody), keďže v zmysle
ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce je zamestnanec povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy len za
predpokladu, že vedel alebo musel z okolností veci predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené

alebo omylom vyplatené. Dôkazné bremeno o tejto vedomosti (resp. o tom, že zamestnanec musel
predpokladať) zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa domáha vrátenia plnenia. Žalobca v prejednávanej
veci nesplnil povinnosť tvrdenia o nedobromyseľnosti žalovaného, dôkazné bremeno neuniesol. V
konaní nebolo preukázané, že by žalovaný pri prijatí peňažného plnenia zo strany žalobcu nebol
dobromyseľný, keď v čase prijatia plnenia vychádzal z uzatvorenej dohody.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodnú
a preto ju súd zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP). V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods.
1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.