Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824010201
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8824010201.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
25.02.2026, v trestnej veci proti obž. A. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, sp. zn. 13T/34/2024 zo dňa 27.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. H. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, pre skutok právne
posudzovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého

sa mal dopustiť tak, že
dňa 28.12.2023 v čase okolo 21.05 hod. v obci Bystré, okres C. D. E., D. I. G. H., na prístupovej
ceste k rodinnému domu č. 404/54 prišiel do bezprostrednej blízkosti, cca 50 cm, k službukonajúcemu
policajtovi, práp. G. H., služobne zaradenému na Obvodnom oddelení PZ v Hanušovciach nad Topľou,
ktorý v tom čase stál pri služobnom vozidle po preverení predchádzajúceho oznámenia udalosti,
ktorá sa mala odohrať na vyššie uvedenej adrese a bol k nemu otočený chrbtom, kde následne s

nezrozumiteľným krikom v rómskom jazyku zodvihol nad svoju hlavu obe ruky, v ktorých držal sekeru
(tzv. kálačku), s ktorou naznačoval pohyb akoby v úmysle práp. G. H., člena hliadky, zasiahnuť, načo
reagoval veliteľ hliadky práp. J. G. hlasitým zvolaním „zbraň“, po ktorom zareagoval a v ďalšom konaní
muzabránilsamotnýpráp.G.H.,atopoužitímodvratnéhoúderurukouanáslednezaasistenciepolicajta
práp. J. G. aj vykonaním služobného zákroku voči osobe A. B. s použitím donucovacích prostriedkov
a to hmatov, chvatov a pút, za pomoci ktorých bol obvinený obmedzený na osobnej slobode, kde pri

pokuse o útok nespôsobil službukonajúcim policajtom žiadne zranenia, ani škodu na majetku
spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie hneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom
prostriedku. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozsudkom okresného súdu sa
nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené

v obžalobe a tento napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr.zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že v deň,
keď sa skutok stal, bola na mieste emočne vyhrotená situácia, kvôli poraneniu družky obžalovaného,
v čase, keď ju zdravotníci ošetrovali, prišla na miesto jej matka spolu so svojim druhom a vykrikovali
na obžalovaného, rovnako ako obžalovaný vykrikoval na nich. Prítomní príslušníci PZ, teda poškodený

práp. G. H. a svedok práp. J. G. na mieste zabezpečovali poriadok, nakoľko dochádzalo k verbálnym
útokom medzi obžalovaným A. B. a E. K. a jej druhom L. G., preto bolo nevyhnutné, aby policajná hliadkana mieste zotrvala až do odchodu RZP, pričom ako samotní príslušníci PZ uviedli, bežne zotrvávajú
na mieste až do odchodu RZP, najmä v prípadoch, ako bol tento, kedy je na mieste situácia vypätá,
a v prípade, ak by následne došlo k nejakému protiprávnemu konaniu, tomuto by museli zamedziť.

Tiež poukázali na skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a agresívny. Svedok práp. J.
G. bezprostredne pred samotným útokom zo strany obžalovaného upokojoval situáciu, požiadal E. K.
a L. G., aby išli za vozidlom RZP za B. G. G.. Podľa prokurátora jednoznačne príslušníci PZ v čase
bezprostredne pred útokom zo strany obžalovaného vykonávali svoju právomoc tým, že zabezpečovali
verejný poriadok tak, ako im to ukladá zákon o policajnom zbore. Prokurátor pokračoval, že bolo

prinajmenšom pravdepodobné, že v prípade, že by príslušníci PZ na mieste neboli, mohlo dôjsť ku
konfliktu medzi obžalovaným A. B. a svedkami E. K. a L. G.. Obžalovaný s výsledkom dychovej skúšky
1,12 miligramu na liter vydychovaného etanolu v dychu bol pod značným vplyvom alkoholu. Ďalej
prokurátor argumentoval, že obžalovaný síce popiera, že by mal v úmysle zaútočiť na poškodeného
práp. G. H., avšak z priebehu útoku jednoznačne vyplýva, že držal sekeru v ruke v pozícii nad hlavou a
jeho útok smeroval voči poškodenému práp. G. H. a v momente, keď sa otočil potom, ako jeho kolega,

práp. J. G. zakričal „zbraň“, mal sekeru - káľačku na dosah ruky a jediným pohybom sekeru vyrazil z rúk
obžalovaného. Takto priebeh udalosti popísali jednak poškodený H. a svedok G., ale aj ďalší svedkovia,
ktorí s rôznymi odchýlkami uvádzali, že obžalovaný neútočil na poškodeného, snažil sa zastrašiť E. K.
a L. G.. Obžalovaný tvrdil, že chcel, aby obaja odišli, aby zdravotníci mohli ošetriť jeho družku, avšak
toto tvrdenie podľa prokurátora neobstojí nakoľko bolo preukázané, že v čase, keď obžalovaný vyšiel

s káľačkou von, vozidlo RZP už bolo v pohybe na odchode a teda nehrozilo, aby zdravotníci nemohli
v pokoji ošetriť družku obžalovaného. Za pochybné označil aj obžalovaného tvrdenie, že príslušníkov s
káľačkou obchádzal, pretože v takom prípade by útok nesmeroval priamo na hlavu poškodeného a tento
by nemal káľačku na dosah ruky hneď potom, ako sa otočil. Obžalovaný opakovane uvádzal, že nemal
dôvod na poškodeného H. zaútočiť, lebo s ním nemal žiaden konflikt, avšak podľa prokurátora bolo

jednoznačne preukázané, že obžalovaný smeroval útok priamo na poškodeného H. a útok vykonal v
čase, keď už z miesta odchádzalo vozidlo RZP, teda neobstojí jeho tvrdenie, že týmto konaním len chcel
strašiť E. K. a L. G., aby z miesta odišli a aby záchranári mohli v pokoji ošetriť jeho družku. Tieto tvrdenia
prokurátor považoval len za obranu a snahu vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Podľa prokurátora vyplynulo
aj z vykonanej rekonštrukcie, že obžalovaný útok smeroval priamo na poškodeného, pričom E. K. a L.

G. sa od neho v tom čase nachádzali v pomerne veľkej vzdialenosti a medzi ním a E. K. a L. G. stáli
obaja príslušníci PZ, ktorí situáciu upokojovali a preto obžalovanému, ani jeho družke nehrozilo žiadne
nebezpečenstvo. Obaja príslušníci PZ napriek večerným hodinám a tme situáciu vnímali jednoznačne,
obaja zhodne uviedli, že útok obžalovaného smeroval priamo a bezprostredne na poškodeného G. H..
Prokurátor pokračoval citáciou § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ v spojení s § 138 písm. a/ Tr.

zákona, pričom upriamil pozornosť na definíciu verejného činiteľa podľa § 128 Tr. zákona. Prokurátor
ďalej vysvetlil objekt tohto trestného činu, objektívnu stránku, spáchanie činu so zbraňou podľa § 122
ods. 3 Tr. zákona a štádium pokusu trestného činu podľa § 14 Tr. zákona. Prokurátor tiež poukázal
na úlohy policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore. Nadviazal záverom,
že príslušník PZ, práp. G. H. v čase skutku plnil úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o Policajnom

zbore, v čase skutku bol na miesto vyslaný spolu s kolegom práp. J. G. operačným dôstojníkom, po
celý čas až do odchodu informovali operačného dôstojníka o svojom zotrvaní na mieste. Prokurátor
pripustil, že nemožno zistiť, aké dôvody viedli obžalovaného k tomu, aby na poškodeného práp. G.
H. zaútočil, ako však bolo preukázané, bol pod značným vplyvom alkoholu a svoje konanie si zrejme
sám neuvedomoval. Obaja príslušníci PZ pritom popísali priebeh skutku takmer identicky, pričom nebyť

pohotového zásahu poškodeného, obžalovaný by skutok zrejme dokonal aj s následkami na zdraví a
živote poškodeného. Podľa prokurátora boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, pretože poškodený práp. G. H. bol
v čase skutku v služobnom pomere, plnil úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o Policajnom zbore a na

základe vyslania operačným dôstojníkom, a hoci v čase skutku už neplnil úlohu, pre ktorú boli pôvodne
na miesto vyslaní operačným dôstojníkom, v prípade, že by na mieste nezostali a nezasiahli vo vzťahu
k tam prítomným osobám, mohlo dôjsť k ďalším konfliktom, pričom o postupe informovali operačného
dôstojníka. Prokurátor zdôraznil, že príslušník PZ je povinný zasiahnuť v situácii, kedy možno dôvodne
predpokladať, že dôjde k narušeniu verejného poriadku, a ak by si túto povinnosť nesplnil, sám by mohol

byť za opomenutie splnenia tejto povinnosti postihnutý. Prítomní príslušníci PZ na mieste upokojovali
situáciu a usmernili E. K. a L. G., aby nasadli do auta a z miesta odišli, aby sa situácia viac nevyhrotila,
nakoľko po sebe vykrikovali aj s obžalovaným A. B., preto podľa prokurátora nemožno striktne oddeliť
okamih, kedy príslušníci PZ ešte vykonávali svoju právomoc a kedy už žiadnu právomoc nevykonávali,ako to uvádza okresný súd, a nemožno tvrdiť, že v určitom okamihu už príslušník PZ ako verejný
činiteľ nepožíva ochranu v zmysle Trestného zákona, nakoľko už prestal vykonávať právomoc spojenú
s úlohou, v rámci ktorej bol na miesto vyslaný operačným dôstojníkom. Vzhľadom na všetky vyššie

uvedené skutočnosti považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a v rozpore s vykonanými dôkazmi,
ktoré súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, pretože skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, stal sa tak, ako je uvedené
v obžalobe a spáchal ho obžalovaný A. B.. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku

zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátiť okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajkyne. Uviedol, že s dôvodmi
uvedenými v písomnom odôvodnení odvolania okresného prokurátora sa absolútne nestotožňuje a
oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny, dôvodný a zákonný. Dôvody, ktoré

uviedol okresný prokurátor vo svojom odvolaní, že na mieste bola emočne vyhrotená situácia, že
obžalovaný bol pod značným vplyvom alkoholu s výsledkom 1,12 mg/l (poznámka obhajoby - jedná
sa len o dolnú hranicu mierneho štádia opilosti, a teda sa určite nejedná o značný vplyv alkoholu
na organizmus obžalovaného ako v odvolaní uviedol okresný prokurátor) a že bolo prinajmenšom
pravdepodobné, že v prípade, že by príslušníci PZ SR na mieste neboli, mohlo dôjsť ku konfliktu medzi

obžalovaným a svedkami E. K. a L. G., nemajú nielen právny, ale ani skutkový súvis s vyvodením
trestnej zodpovednosti pre trestný čin uvedený v obžalobe. K ďalším tvrdeniam okresného prokurátora v
predmetnom odvolaní, a to že z priebehu útoku jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svoj útok smeroval
voči poškodenému
práp. G. H. (obhajoba poukazuje na to, že „usvedčujúcimi “ dôkazmi zo strany

okresného prokurátora majú byť jedine výpoveď pošk. H. a svedka G., a teda určite jednoznačne
nevyplýva, žeby obžalovaný svoj útok smeroval na poškodeného H.), že tvrdenia obžalovaného, že
nechcelútočiťnaverejnéhočiniteľasúlenjehoobranouvsnahevyhnúťsatrestnémustíhaniu(absolútne
nie sú žiadnou obranou v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ale priam naopak obžalovaný počas
celého priebehu prípravného konania, až po jeho koniec, a taktiež aj na hlavnom pojednávaní uvádzal,

že v žiadnom prípade nechcel ublížiť poškodenému, že na policajtov by si nedovolil dvihnúť sekeru a
má voči ním úctu a že nemožno zistiť aké dôvody viedli obžalovaného k tomu, aby na poškodeného
práp. G. H. zaútočil, ako však bolo preukázané bol pod značným vplyvom alkoholu a svoje konanie
si zrejme sám neuvedomoval (obhajoba poukazuje na fakt, že obžalovaný nemal absolútne žiaden
dôvod útočiť na verejného činiteľa, ako to opísal okresný prokurátor v obžalobe), obhajoba poukazuje

na viacero dôležitých skutočností. Obžalovaný pokračoval, že v súlade so zásadou prezumpcie neviny,
nie je úlohou obžalovaného (obhajoby) preukázať svoju nevinu, ale je úlohou prokurátora preukázať
vinu obžalovaného bez absolútnych pochybností. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa
je potrebné, aby boli naplnené všetky objektívne a subjektívne znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Aj samotný prvoinštančný súd v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku správne vyhodnotil a

následne rozhodol, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Podľa názoru
obžalovaného v predmetnej trestnej veci absentuje naplnenie objektívnych znakov skutkovej podstaty
trestnéhočinu,atoobjektuaobjektívnejstránky(nepostačujelenzistenie,žesajednáoosobuverejného
činiteľa, ale je podstatné aj vykonávanie právomoci verejného činiteľa) a subjektívnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu (nebol preukázaný úmysel obžalovaného hoc aj v štádiu pokusu, tak ako sa

uvádza v obžalobe, čo vyplynulo aj z výpovede samotného obžalovaného ako aj z výpovedí svedkov M.
B., N. B., E. K. a L. G.). Obžalovaný poukázal aj na skutočnosť, že dôkazy „v neprospech obžalovaného“
sú len výpovede poškodeného práp. G. H. a svedka práp. J. G., ktorí sú zároveň aj kolegovia v službe
PZ SR. V predmetnej trestnej veci je teda na úvahu aplikácia zásady in dubio pro reo, nakoľko sú tu
jasné pochybnosti o vine obžalovaného z trestného činu uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na uvedené

navrhol obžalovaný odvolanie prokurátora zamietnuť.
Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania prokurátora preskúmal krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku, s jeho
odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd prvého
stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojim postupom naplnil základnú zásadu trestného
konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a
následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal
za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite

vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom.

Na všetky detaily a podrobnosti a úvahy, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým dôkazom,
odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a už len v súvislosti
s najdôležitejšími odvolacími dôvodmi a argumentmi uvádza nasledovné.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie predovšetkým výsluchom obžalovaného svedka
poškodeného práp. G. H., svedkov práp. J. G., svedkov N. B., M. B., E. K., L. G., znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou
o rekonštrukcii, záznamom o dychovej skúške obžalovaného.

Podľa odvolacieho súdu na základe tohto dokazovania dospel súd prvého stupňa k takým skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa bolo možné stotožniť.

V tomto konaní bola na obžalovaného podaná obžaloba pre skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na

verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť v podstate
tak, že po tom, čo členovia policajnej hliadky na mieste vykonali úkony, resp. zisťovanie v inej veci,
sa mal so sekerou v ruke pokúsiť napadnúť jedného člena policajnej hliadky, k čomu nedošlo kvôli
bezprostrednému zákroku oboch členov hliadky.

K podstate veci mal z výsluchu obžalovaného okresný súd zistené, že po tom, čo sa družka z ničoho nič z
nervov pichla nožom, prišla záchranka, ošetrovali ju, prišli tam policajti, záchranári boli pred ich domom
a vo vozidle ošetrovali družku, policajti pýtali sa, čo sa stalo, s policajtami sa rozprával pred dverami, tí
prišli na aute, ktoré bolo zaparkované asi tri metre od ich dverí, sanitka cez cestu na druhej strane, medzi
autami boli možno 4 metre, policajtom povedal o udalosti s družkou, neskôr na miesto prišla družkina

mama E. K. a jej priateľ L. G. na aute, bolo to asi 20 metrov od ich domu, družkina mama a G. odišli od
záchranky a začali mu nadávať, vyhrážať sa mu, že ho zabijú, kričali po hanbe po cigánsky, nadávali,
že keď pôjde do O., tak ho zabijú, išli k svojmu autu, jeden policajt stál pri policajnom aute a druhý
stál za záchrankou, tomu policajtovi, ten ktorý stál pri policajnom aute, povedal, že by ich vyhnal preč,
obžalovaný šiel do domu, v záchranke ešte stále ošetrovali družku, potom vyšiel von a začul ešte raz od

G., že keď pôjde k nim, tak ma zabijú, preto vošiel dnu do domu, zobral káľačku a rozbehol sa smerom
k nim a tak ten policajt, čo bol pri policajnom aute, kričal zbraň, ten policajt od záchranky sa rozbehol
a odzadu ho spacifikoval. Káľačku držal v pravej ruke pri páse a keď sa rozbehol ku K. a G., povedal
choďte preč, lebo vidíte, že ošetrujú, nech ju v kľude ošetria, pritom s káľačkou prešiel možno 4 metre
rýchlou chôdzou, potom zacítil policajtove prsty na pravom ramene a spacifikovali ho, chytil ho policajt

H.. Okrem toho, keď policajti preverovali, čo sa stalo jeho družke, prebehla medzi ním a policajtami aj
komunikácia, aby poslali K. a G. preč. S tou káľačkou prešiel v takej blízkosti policajtov, lebo ich obehol,
jeden stál pri aute a druhý pri záchranke, možno bolo medzi nimi 4 metre, vtedy kričal, aby išli preč,
kričal to po rómsky. Pred 28.12.2023 sa s policajtami pánom G. a H. poznal, si s nimi zdravil, lebo chodil
robiť na farmu a náčelník je ich šéfa bratranec a nemali predtým medzi sebou žiadne konflikty.

Z výpovede poškodený práp. G. H. mal prvostupňový súd zistené, že boli vyslaní s kolegom G. do obce
Bystré na preverenie oznámenia, malo dochádzať k nejakým nezhodám, poškodená mala byť bodnutá
nožom,došlinaadresu,vošlidorodinnéhodomu,bolotamviaceroľudí,boltamobžalovaný,jehodružka,jeho matka a ešte nejaké deti, poškodená družka obžalovaného ležala na posteli pod oknom, mala
nejakú menšiu ranu a to niekde nad bruchom, bola privolaná aj posádka RZP, ošetrili ranenú, aj dnu v
obydlí a potom ju zobrali do RZP, on s kolegom vyťažovali ďalších ľudí na mieste. Obžalovaný bol dosť

agresívny, arogantný, pod vplyvom alkoholu. Potom čakali pred obydlím na ulici z dôvodu, že vonku už
bolo viacero ľudí, aby rýchla bezpečne mohla ošetriť v sanitke. Oni sedeli v služobnom vozidle na strane
ako je obydlie obžalovaného, počas toho ako boli v aute a pani ošetrovaná, prišlo ďalšie auto, zastavilo
približne 10 metrov od ich auta, prišli príbuzní poškodenej, asi jej matka a druh matky, vystúpila matka tej
poškodenej a asi ten jej druh, ktorý tam niečo rukami rozhadzoval, najprv vystúpil kolega z pravej strany

a išiel smerom k vozidlu, ktoré prišlo, on vypol chod motora, zaradil jednotku, zatiahol rúčnu brzdu, teda
z vozidla vystúpil neskôr ako kolega a kolega už bol asi na polovici až trištvrtine k tomu vozidlu, medzi
ich vozidlom a tým tretím vozidlom, osoba ten L., čo tam rozhadzoval rukami, sadol do auta, on sledoval
to, čo sa dialo pred nimi, teda pri tom treťom vozidle, medzitým bola pri RZP poškodenej matka, matka
potom prišla k ich vozidlu a nie je si istý, či tam bol aj ten L. pri RZP, a oni prišli z pravej strany vozidla
RZP a potom prišli k ich vozidlu a išli k svojmu vozidlu, na ktorom došli. Keď teda do toho tretieho vozidla

nastupovali matka a ten jej druh, on vtedy stál pri ľavej prednej strane ich vozidla a nevie vzdialenosť, ale
kolega asi približne v strede komunikácie, bol možno od neho 5-6 metrov, kolega ako oni nastupovali do
toho tretieho vozidla sa otočil smerom k nemu a skričal zbraň, on sa v tom otočil, za ním stál obžalovaný
s káľačkou vztýčenou nad hlavou v oboch rukách, keď zbadal, že je tá káľačka vztýčená, tak nevie ktorou
rukou išiel do protipohybu, v dôsledku čoho tá káľačka vypadla a pri využití donucovacích prostriedkov

dali obžalovaného na zem a ho spacifikovali. Keď bol kolegom upozornený na zbraň, obžalovaný bol
telom k nemu, keď sa otočil, vzdialenosť to bola taká, že ho mal rukou na dosah. Osádka toho tretieho
vozidla, čo tam došlo, niečo vykrikovali v rómskom jazyku. Takisto tam bolo dosť ľudí vonku, takže
tam bol chaos, lebo takisto neboli ticho. Ku komunikácii s obžalovaným uviedol, že obžalovaný bol
neustále vulgárny a agresívny a nielen voči ním ale aj posádke RZP, stále tam chodil a zasahoval do

toho ošetrovania, búchal dverami v obydlí, oni ho upozornili a vyzývali ho, aby sa ukľudnil. Keď prišlo
to auto s príbuznými, oni boli vtedy v aute s kolegom, komunikovala s nimi matka poškodenej. Ten útok
podľa neho viedol na hlavu, lebo keď niekto nechce útočiť, tak asi je iné, keď má káľačku vedľa tela s
tou železnou časťou k zemi a je rozdiel, keď stojí tesne za niekým a má ju v oboch rukách nad hlavou.
Poškodený tiež uviedol, že v minulosti v rámci pracovnej činnosti riešil obžalovaného, viacero oznámení,

zvyčajne to bolo asi občianske spolunažívanie, obžalovaného poznal iba čo sa týka práce. K tomu, na
koho E. K. a L. G. kričali, uviedol, že postavenie tých áut bolo v uhlopriečke, takže kľudne to mohlo byť
smerované aj im, alebo niekomu kto bol za nimi, v čase, keď zo strany obžalovaného malo dôjsť k útoku,
osádka tretieho vozidla, tak buď už boli v aute, určite niektoré osoby boli v aute, alebo boli pri tom aute.
On s kolegom tam zostali, aby došlo k bezpečnému ošetreniu, boli v osade, kde žijú Rómovia, situácia

bola napätá, vypätá, je bežné, že v takýchto prípadoch tam ako hliadka zostávajú, ak by v tom čase
došlo tam k nejakému protiprávnemu konaniu, oni by museli zamedziť takémuto protiprávnemu konaniu
a prípadne aj vykonať služobný zákrok, boli obaja v služobnej rovnošate s označením príslušnosťou k
policajnému zboru. Vo vzťahu k obžalovanému bolo ťažko predvídať kroky, vo všeobecnosti by hrozilo
minimálne ohrozenie verejného poriadku.

Z výpovede svedka práp. J. G. mal okresný súd zistené, že s kolegom H. mali nočnú službu, operačný
dôstojník ich vyslal do obce Bystré, mal tam byť aj útok kuchynským nožom, toto išli preveriť, vedeli, kam
majú ísť vďaka miestnej znalosti, nakoľko on sám už v tej domácnosti bol niekoľkokrát na preverenie
občianskeho spolunažívania. Prišli do vnútra, na posteli ležala B. G. G., po dome chodil nervózny
hore dole obžalovaný, bol nepríjemný, búchal tam, sa dožadoval stále, kde je RZP, pravdepodobne mal

obžalovaný aj niečo vypité, RZP prišla a išla k pani B. G. G., pýtali sa ako došlo k tomu úrazu, lebo im
bolo povedané, že to bolo kuchynským nožom, ale nevedeli ako sa to stalo, B. G. G. im povedala, že sa
sama asi dvakrát bodla nožom, RZP ju ošetrovali a ukľudňovali ju, obžalovaný ešte verbálne zaútočil na
pracovníkov RZP, že nech s ňou niečo robia, RZP ju potom brali na nosidlách a dali ju do sanitky, tam
ju ošetrovali. Najprv boli s kolegom vonku, potom išli ich nášho služobného auta, auto stálo ako končí

dom, oplotenie, niekde na hranici medzi ich domom a susedovým domom, kolega poškodený ešte bol
v sanitke ešte raz vyťažiť tú B., kolega prišiel z vonku. Potom prišli príbuzní B., oni boli vtedy vo vnútri
v aute, prišla jej mama a jej druh L. G., auto, ktorým prišli bolo asi 15-20 metrov od nich, nervózna bola
jedna aj druhá strana, pokriky z jednej aj druhej strany po rómsky, on nerozumel, čo kričia, len dedukoval
emócie, hlasne rozprávali, dvíhali ruky, tá komunikácia zo strany tej matky B. a jej druha bola jednak

smerom k domu obžalovaného, ale potom si aj niečo hovorili, keď pozerali do zeme. obžalovaný stál
vonku a čakal, čo bude s jeho družkou, k potýčke fyzickej medzi matkou B. a obžalovaným nedošlo, ale
niečo si tam po rómsky hovorili. matka a G. išli k autu, ktorým prišli, oni boli v tom čase v aute, potom
dvihol hlavu a videl, že ten L. G. bol pred autom a videl neverbálnu komunikáciu, že dvíhal ruky a niečokričal, on hneď vystúpil z auta, išiel pred ich služobné vozidlo, urobil dva - tri kroky a vravel L., už je
koniec tomu, nech sadnú do auta a idú za B., on ešte stále niečo kričal po rómsky a ukazoval niečo,
dvíhal ruky, ale nevie voči komu, otočil sa a išiel smerom k autu, urobil možno 2-3 kroky, on v tom, keď

bol pred vozidlom, urobil 2-3 kroky späť, ale stále pozeral smerom k Puľovi, aby niečo neurobil, dá sa
povedať, že cúval, po tom cúvaní sa otočil a uvidel ako nad kolegom H. je káľačka, ktorú držal A. B.
dvoma rukami hore, hneď skričal zbraň, kolega sa otočil, on bežal k nemu, ale kolega sám najprv dvihol
ruku a káľačku obžalovanému z ruky vyrazil, myslí, že aj kolega dal obžalovaného na zem, pribehol k
nemu a dvaja kľačali na obžalovanom a kolega ho spútal. Pred obžalovaným s tou káľačkou stál kolega

možno pol metra až meter, či už išiel v rozmachu od domu alebo tesne pred ním dvihol káľačku to
nevie, lebo bol chrbtom otočený, ale v momente, keď sa otočil, tak káľačka bola zopár centimetrov nad
hlavou kolegu, obžalovaný mal káľačku vo vzpriamenej polohe hore, obžalovaný bol priamo za chrbtom
kolegu a smeroval na kolegu, vozidlo RZP už bolo na odchode, už boli niekde ďalej, už boli na pohybe.
S kolegom boli obaja v uniformách, vzadu majú napísané polícia reflexne a vidno to dobre aj v noci.
Z výpovede svedkyne N. B., matka obžalovaného, mal okresný súd zistené, že uviedla, že býva aj so

synom A. aj A. družkou, B. G., družka A. sa popichala s nožom, videla, že jej ide zle, tak jej zavolala
záchranku, tá prišla asi až o 10-20 min, potom prišli aj policajti, záchranári zobrali B. do sanitky, A. bol
nervózny, bol taký ako zošokovaný, policajti čakali u nich, sedeli v kuchyni, keď zobrali B. do záchranky,
policajti išli von, záchranka stála na druhej strane od ich domu a policajti tiež hneď tam, no na ich strane.
E. K., mama B., prišla aj so svojim druhom L. a ešte niekto tam bol na aute, oni stáli s tým svojim autom

ďalej ako policajti, keď záchranka odišla, vyšli von, teda ona, A. aj M., otvorili vchodové dvere do domu a
tam stáli, práve záchranka odchádzala a E. išla smerom od záchranky k svojmu autu, nadávala, kričala,
všelijako na A. po rómsky, že je koňar, degeš, keď došli k svojmu autu, išiel s ňou aj ten jej druh a ešte
ten, čo s nimi bol, stáli tam policajti, policajti mali auto pri tom kontajneri, jeden policajt stál pri zadných
dverách auta naľavo a druhý policajt niekde vpredu pred autom, E. s L. z O. kričali a ten policajt stál

tam, asi im hovoril, aby boli ticho, ale ten L. začal zasa kričať na A., že ho zabije, keď ho chytí, kričal
na A. zabijem ťa, zabijem ťa, ale neviem isto, či to bolo po rómsky alebo nárečím. A. chytil tú sekeru,
ktorá bola opretá v predsieni v dome, držal ju v pravej ruke a krokom išiel k ním, teda smerom k E., ako
on kričal a zobral tú sekeru, tak ona len zobrala šľapky a utekala za ním, ale nestihla nič, lebo bol už
na zemi, policajti ho spacifikovali. A. šiel k ním takým zrýchleným krokom, A. nič nemal proti policajtom,

normálne sa bavili, nemal dôvod nič, žeby sa s nimi hádal alebo, že by mal nejaký dôvod na nich útočiť.
A. vzal káľačku z domu, lebo ten muž čo bol s E., on sa mu vyhrážal, že ho zabije, že keď ho niekde
chytí, že ho budú niesť, teda A., iba v plachte. A. tam nemal s policajtmi nič také, on by si to ani nedovolil.
Z výpovede svedkyne M. B., zistil, že bol večer, tma, brali družku obžalovaného, lebo sa sama pichla s
nožomdobrucha,keďprišlazáchranka,všetkoboloeštedobré,keďzačalaísťprečzáchranka,boloešte

všetko dobré, nič sa nedialo vonku, ešte A. nič nespravil. Potom E. K., mama B., družky obžalovaného,
začala kričať a začal aj ten L. kričať, kričal, že: ,,keď prídeš do O., tak ťa zabijem“, toto kričal na A., keď
na A. kričali, on bol vtedy ešte tiež pri dverách do domu, keď začal ten L. kričať, že ho zabije, keď príde
do O., tak A. zobral totu káľačku a bežal, tak teda rýchlejšie chodil, a išiel tam, kde oni stáli, policajti
tam boli, policajti prišli autom, stáli s autom troška ďalej, boli dvaja, jedného videla, že stojí vonku pri

aute policajnom a otočený chrbtom, a on bol otočený ku E. a ku L., lebo s nimi sa rozprával, druhého
nevidela. A., keď zobral tú káľačku ani nedošiel ku L. a ku Terézii, lebo takoj policajti od neho zobrali
tú káľačku, zvalili ho, dali ho na zem. A. ku ním nedošiel, oni sa hádali, L. kričal na A.. A. mal káľačku
zdola, mal ju dole pri nohách a teda nemal ju tak hore ako oni hovorili, mal ju pri nohe, nemal dôvod
útočiť na policajtov. L. nenávidí A., ani tá matka družky, E., nemá rada A.. Obžalovaný bol pod vplyvom

alkoholu, ale nebol až taký, on ešte vedel, čo robí. Keď prišla K. s G. a niečo na neho kričali, bol na
nich nervózny, nevie, či on niečo rozprával. E. s G. kričali po rómsky. K rozporu s jej výpoveďou, či mal
káľačku v vzpriamených rukách alebo ju mal pri sebe, uviedla, že vzpriamené ruky sú, keď má ruky hore.
Ona si naozaj nepamätá ako to bolo, asi tak ju mal ( názorne ukázala, ako by držal káľačku v oboch
rukách, zohnutú v predlaktí.), káľačku by mal na úrovni pleca.

Z výpovede svedkyne E. K. mal prvostupňový súd zistené, že bol už večer, zavolal jej vnučke niekto z F.,
že obžalovaný bodol jej dcéru, zohnala auto, sadli do auta ona, jej druh L., vnučka aj ten šofér, išli do F.,
tam prišli k domu obžalovaného, bola tam záchranka aj polícia, išla k policajtom a spýtala sa, čo sa stalo,
asi doktor jej povedal, že dcéra bola bodnutá, viacej nič nepovedal. Potom odišla odtiaľ, lebo záchranka

pomaly odchádzala, išla ku domu obžalovaného a nadávala obžalovanému, že čo sa robí frajer na ňu,
obžalovaný stál pri dverách, hovorila obžalovanému, že už nevie, čo má robiť, mu nadávala po rómsky,
možno tam dodala aj nejaké slová vulgárne, aj jej druh L. zakričal na obžalovaného, že sa robí frajer na
ženy, policajti stáli vonku pri svojom aute, auto mali zaparkované blízko domu obžalovaného, policajtiboli dvaja, jeden policajt stál pri prednej časti auta, na ľavej strane ako sú svetlá, druhý vzadu pri dverách
na pravej strane, policajt jej povedal, keď kričala na obžalovaného, že robí veľký rozruch, že nech si
ide sadnúť do auta, aby už odišli. Potom nevie odkiaľ vybehol obžalovaný s tou káľačkou, keď jej druh

mu povedal, že či je na ženy, že nech sa ide biť s ním, s chlapami a nie so ženami a vtedy obžalovaný
vytiahol, nevie skade káľačku. L., keď to hovoril obžalovanému, tak stál trošku ďalej od policajného auta,
keď obžalovaný vyšiel s tou káľačkou, tak vtedy povedal, ,,teraz vy uvidíte“ tiež po rómsky, nevie, na
koho myslel. Obžalovaný išiel s tou káľačkou na nich, vyšiel na cestu z domu, keď vyšiel z domu, tak
útočil na nich, káľačku držal v ruke, držal ju v dvoch rukách, jednu ruku mal zohnutú a tak držal tú káľačku

na úrovni ruky a držal ju hore že ju mal blízko pri hlave. Keď išiel k ním, polícia na neho zakričala, asi
že stoj a nevie, on asi neposlúchol a potom už oni zakročili. Potom už aj na nich kričali, aby išli do auta.
Keď A. išiel k ním s tou káľačkou, tak obidvaja policajti stáli vpredu pri aute, nie pri sebe ale od seba.
Po výzve na odstránenie rozporov s jej výpoveďou z prípravného konania uviedla, že už si teraz všetko
nepamätá, bolo to tak ako to vtedy zapísali. Vtedy si to asi lepšie pamätala. Áno, toto videla, ako sa
otočil A. s tou sekerou a teda, že keď bol obžalovaný rozbehnutý so sekerou, tak policajti zakričali, že

čo robí a obžalovaný zareagoval tak, že sa so sekerou v rukách otočil na policajtov a držal v rukách
pred nimi sekeru. Potom sme už ostatné videli z auta. Na otázku, či vie dôvod, prečo obžalovaný zobral
káľačku, uviedla, že to nevie, lebo ona tam s nimi nebýva, asi preto, že čo povedal jej druh.
Z výpovede svedka L. G. mal k skutku zistené, že bol večer, vnučka E. - K. prišla za družkou, že
obžalovanýpicholB.,vybralisatamautom,stálitampolicajtisautomajzáchranka,policajtistálipridome

obžalovaného. Išiel k policajtom a tí mu hovorili, aby išiel do auta. Obžalovaný stál vonku pred svojim
domom pri dverách. Iba toľko povedal, že sa robí na ženu chlop, že nech sa robí na chlopa chlop. On išiel
do chyži po káľačku a jak vyšol sa rozbehol za nimi, tak on ucekal. On videl obžalovaného, keď išiel po
káľačku. On stál pri policajnom aute. Policajti sedeli vnútri. A keď sa obžalovaný rozbehol s káľačku, tak
vtedy prišli vonku. Keď obžalovaný vyšiel s káľačku, stála pri ňom. Keď obžalovaný zaútočil s káľačku,

tak ho policajti dali na zem a dali mu putá. Povedal obžalovanému po rómsky, nadával mu po rómsky, ale
vyhrážať sa mu nevyhrážal, nepamätá si, čo mu povedal. Aj E. niečo hovorila obžalovanému, nadávala
mu, že je škaredý, viac si nepamätá. Aj obžalovaný im hovoril, že príde do O. a každého pozabíja, vtedy
toto kričal, keď išiel s tou káľačkou. Káľačku držal v obidvoch rukách a keď sa rozmachol s tou káľačkou,
tak vyšli hneď policajti, dali ho na zem a dali mu putá a im povedali, nech idú preč, poslúchli ich, sadli do

auta a išli preč. Káľačku obžalovaný držal vo výške ramena, sa rozmachol, tak oni určite tam nezostali
stáť, ale išli do auta, poslúchli policajtov. Keď išiel s tou káľačkou obžalovaný, tak išiel k ním, oni boli
pri aute, na ktorom ich priviezol dedo K., preto išli hneď do auta. K rozporom s jeho výpoveďou počas
rekonštrukcie, kde uviedol, že obžalovaný pribehol k ich autu, zahnal sa so sekerou na auto a potom
sa vrátil k policajnému autu a tam bol policajtami spacifikovaný uviedol, že bolo to tak, že obžalovaný

stál pri svojom dome, zobral káľačku, utekal za nami k ich autu a policajti hovorili, že majú sadnúť do
auta a ísť preč. On tú káľačku mal iba v ruke, nezahnal sa na nich. Nič, on iba zobral káľačku a utekal
za nimi a nič nerozprával.
Ďalej súd prvého stupňa konštatoval detailne závery zo znaleckého posudku B. M. G., zo zápisnice
o ohliadke miesta činu, výsledok dychovej skúšky u obžalovaného, rekonštrukcie, skutočnosti k osobe,

povesti, skorším odsúdeniam a priestupkovým záznamom obžalovaného.
Ak na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k skutkovým a právnym
záverom, na základe ktorých oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora podanú na neho
pre skutok právne posudzovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods.
2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.

zákona z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, rozhodol podľa odvolacieho súdu správne.

Podľa názoru odvolacieho súdu veľmi detailne a správne vyhodnotil súd prvého stupňa všetky otázky
týkajúce sa naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba, odvolací súd sa s nimi stotožnil, opäť odkazuje na všetky detaily v tomto smere na náležité

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a za účelom vyporiadania sa s odvolacími námietkami
prokurátora už len dodáva, že jednoznačne konanie obžalovaného (ktoré ani on nepoprel vo forme, že s
kálačkou v ruke z domu vyšiel, avšak mal konať smerom k príbuzným svojej družky, jej matky E. K. a jej

druha L. G.) ako bolo opísané v obžalobe nie je žalovaným trestným činom. Ani podľa odvolacieho súdu
totiž konanie obžalovaného nenaplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Je síce
nespochybniteľné, že zasahujúci poškodený práp. G. H. a práp. J. G. boli službukonajúcimi policajtmi ana miesto boli vyslaní ako hliadka operačným dôstojníkom na preverenie prijatého oznámenia ohľadom
družky obžalovaného a preverenie na mieste aj oprávnene realizovali, ale už následné zotrvanie na
mieste a v momente, keď poškodený H. stál pri motorovom vozidle a kedy malo dôjsť ku spáchaniu

skutku obžalovaným, už nemožno kvalifikovať jeho aktivity ako vykonávanie právomoci poškodeným
verejným činiteľom práp. G. H. tak ako to predpokladá ustanovenie § 323 Tr. zákona. Ak aj poškodený
práp. G. H., a aj práp. J. G. uviedli dôvod, pre ktorý na danom mieste po preverení oznámenia zotrvali,
a zjavne Zákon o Policajnom zbore predpokladá, že tento dôvod patrí do okruhu úloh policajta pri
zachovávaní verejného poriadku, v tejto veci a v opísanej situácii vo vzťahu k naplneniu zákonných

znakov predmetného trestného činu - zločinu útoku na verejného činiteľa - nebolo možné dospieť na
základe toho k záveru, že poškodený práp. G. H. vykonával právomoc, pretože z dokazovania základ
pre záver o reálnom výkone právomoci verejného činiteľa vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu, vzťahu,
okolnosti nevyplynul, preto ani obžalovaný nemohol svojim konaním priamo pôsobiť na verejného
činiteľa pre výkon jeho právomoci. Preto sa odvolací súd stotožnil aj s názorom okresného súdu, že pre
naplnenie podmienky pôsobenia na výkon právomoci verejného činiteľa nepostačuje len zistenie, že sa

jedná o osobu verejného činiteľa, ale že pre naplnenie zákonných znakov predmetného zločinu musí
byť splnená aj podmienka pôsobenia na konkrétny výkon právomoci tohto verejného činiteľa. Práp. H.
však v momente konania obžalovaného právomoc nevykonával. Na základe uvedeného bol správny
záver prvostupňového súdu, že obžalovaný sa nedopustil konania pre výkon právomoci verejného
činiteľa, aký sa mu kládol za vinu v obžalobe, a to tak z objektívnej stránky, ako ani zo subjektívnej

stránky, pretože ani úmysel obžalovaného konať voči verejnému činiteľovi pre výkon jeho právomoci
nebol preukázaný. Z výpovedí svedkov prítomných na mieste, vrátane poškodeného a jeho kolegu
z hliadky totiž bolo zistené, že v spojitosti s preverovaním okolností oznámeného bodného poranenia
družky obžalovaného, došlo na mieste k viacerým verbálnym konfliktom medzi obžalovaným a matkou
družky obžalovaného a jej druhom, boli opisované nadávky, vulgarizmy, dokonca hrozby napadnutím,

toto dedukovali aj členovia hliadky zo správania osôb prítomných na mieste, sám poškodený práp. H.
vypovedal,žekrikK.aG.vrómčinevzhľadomnapozícienamiestetýchtosvedkov,jeho,aobžalovaného
mohol kľudne byť adresovaný aj niekomu za ním. Svedkovia jednoznačne (aj obžalovaný) potvrdili,
že samotným impulzom pre uchopenie káľačky obžalovaným a vybehnutie z domu smerom, kde boli
svedkyňa K., svedok G., ale i hliadka, boli uvedené útoky, provokácie K. a G. voči obžalovanému, a preto

aj na základe toho boli tiež závery súdu prvého stupňa o nepreukázanom úmysle obžalovaného viesť
útok proti verejnému činiteľovi pre výkon jeho právomoci, alebo pri výkone jeho právomoci, dôvodné
a správne.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou v odvolaní prokurátora, že
predpoklad možného protiprávneho konania obžalovaného, pod vplyvom alkoholu, na mieste po

odchode vozidla RZP alebo väčšia či menšia pravdepodobnosť takéhoto jeho konania postačuje pre
záver o pokračujúcom výkone právomoci poškodeným a jeho kolegom aj po skončení preverenia
pôvodného oznámenia. Rovnako neprevzal odvolací súd argumentáciu prokurátora o jednoznačnom
smerovaní útoku obžalovaného na poškodeného postavenú na vnímaní situácie poškodeným i svedkom
- jeho kolegom práp. G.. Podľa odvolacieho súdu iba veľmi krátky moment, v ktorom poškodený a jeho

kolega vnímali pozične a postojovo obžalovaného, v zistenej situácii a prítomnosti viacerých osôb a ich
rozmiestnení v priestore, nepostačoval pre nespochybniteľný záver o jednoznačne dokázanom úmysle
obžalovaného konať voči poškodenému práp. H., a ani nepresnosti u obžalovaného ohľadom dôvodu
jeho konania a presného momentu, kedy bola ešte ošetrovaná jeho družka a kedy už vozidlo RZP
z miesta odchádzalo, nemohli mať na toto hodnotenie vplyv. Sám prokurátor navyše pripúšťa v odvolaní,

že nemožno presne určiť dôvody, ktoré viedli obžalovaného k tomu, aby zaútočil na poškodeného práp.
H.. Táto nejasnosť, neistota však podľa odvolacieho súdu silno podporuje tie závery okresného súdu
vyvodené z vykonaného dokazovania, na ktoré už vyššie odvolací súd aj poukázal, že primárnym cieľom
jeho útoku, hrozby, mohli byť iné na mieste prítomné osoby, s ktorými bol obžalovaný vo verbálnom
konflikte v emocionálne vyhrotenej situácii, ako ju aj prokurátora hodnotil.

Odvolací súd sa teda stotožnil so záverečným skutkovým a právnym zhrnutím prípadu súdom prvého
stupňa. Ani podľa odvolacieho súdu nešlo o preukázané protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by
naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Ak potom a na základe všetkých doteraz uvedených skutočností dospel

súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom a obžalovaného podľa § 285
písmeno b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, rozhodol správne, v súlade so zákonom,
a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanieokresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol ako nedôvodné. Senát odvolacieho súdu
rozhodol jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.