Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/240/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126218646
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Bizubová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126218646.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO 00 686 930, právne zastúpený RASLEGAL, s. r. o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO 36 855 561, proti povinnému A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D.. E. XXXX/X, XXX XX F. G. H. o vymoženie 61129,65 eur s prísl., o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 8,16 eur z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 27.01.2026 domáhal od
povinného vymoženia 61129,65 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu vydaný
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1538/2025 zo dňa 21.11.2025.

2. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto

fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či
je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej
skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 09.02.2026 vyzval oprávneného, aby v lehote 10

pracovných dní odo dňa doručenia výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený si
v návrhu uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 718,82 eur,
ktoré si oprávnený odôvodnil „Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej
služby (každý po 276,35 EUR bez DPH), 2 x režijný paušál vo výške 15,86 EUR bez DPH a k tomu
prislúchajúca DPH vo výške 134,41 EUR. Spolu vo výške 718,82 EUR vrátane DPH.“ Súd vo výzve na
odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2026 poukazoval na výpočet trov právneho

zastúpenia, ktoré by mali v posudzovanej veci pozostávať vychádzajúc z tarifnej hodnoty 546,05 eur, keď
odmena za 1 úkon právnej služby je 273,02 eur (pozn. súdu oprávnený v odôvodnení uvádza nesprávnu
výšku 276,35 eur) má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v
celkovejvýške735,66eur(2x273,02eur+2x15,86eur+DPH=výslednásuma+súdnypoplatok).Súd
pre upresnenie dodáva, že pri výpočte trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať v exekučnom
konaní podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t. j. zo samotnej hodnoty
istiny do ktorej sa nezapočítava príslušenstvo pohľadávky.4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.02.2026 doručil súdu opravný návrh, v rámci
ktorého zotrváva na tvrdení, že výška trov právneho zastúpenia je správna a v odôvodnení s poukazom

na ust. § 199e Exekučného poriadku v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č.
655/2005Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov uviedol, že základom pre odmenu je suma 63.938,55 €, pozostávajúca z nárokov priznaných
v platobnom rozkaze. Taktiež uvádzajú, že „Poznajúc protiústavnú prax tunajšieho súdu dodávame, že
vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. na žiadnom mieste nenormuje o "istine". Hovorí o základe, ktorým

je peňažné plnenie. Tak ako bolo priznané v platobnom rozkaze. Peňažné plnenie, ktorého sa právna
služba týka, je tu jednoznačne suma 63.938,55 €. Pokiaľ súd bude mať záujem abstrahovať od riadne
priznaného peňažného plnenia na úroky, na toto nevidíme žiadny zákonný podklad. Žiadne zákonné
ustanovenie nenormuje, že peňažné plnenie môže byť iba a výlučne istina a advokát nemá nárok
na priznanie odmeny z kapitalizovaného príslušenstva. Zo žiadneho ustanovenia vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. nevyplýva, že základom pre výpočet odmeny advokáta je len istina. Ustanovenie § 10 ods.

2 Vyhlášky v žiadnom prípade neuvádza ako základ pre právnu službu sumu istiny bez príslušenstva.
Očakávame vydanie poverenia v danej veci bez zbytočných prieťahov.“

5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak sú v návrhu na

vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný
alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako
päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí
ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora,
opraviť sa musí prostredníctvom toho istého exekútora.

6. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade

exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

7. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

8. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

9. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

10. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie

exekúcie.

12. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,

odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

13. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

14. Súd s ohľadom určenia tarifnej hodnoty z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej
odmenypriposkytovaníprávnychslužiebadvokátom,jepotrebnéuviesť,žepodľa§121ods.3zákonač.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods.
2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo
cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej
hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne
ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach
do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne
uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak
je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart,
Sedlačko a kolektív, 2015, str. 62).

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého,
ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov

právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012,
sp. zn. 17Co/179/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013, sp. zn.
14Co/663/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie §
10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky.

Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca
výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou
hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012). Taktiež súd dáva oprávnenému do pozornosti rozhodovaciu prax
najvyššíchsúdnychautorít(pozrinapr.:uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikySp.zn.8ECdo

238/2014 zo dňa 28. 04. 2015, Sp. zn. 3 Oboer 134/2015 zo dňa 09. 05. 2016) ako aj Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: ÚS 287/2021-12.

16. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa
29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j.

vecihlavnej)podľaustanovenia§121ods.3OZaznášajúosudhlavnejveci,pretoaksúuplatnenéspolu
s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou
hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok na zaplatenie
istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť
do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“

17. Nakoniec súd musí konštatovať, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter, či je uplatnené
v základnom alebo v exekučnom konaní. Stále je príslušenstvom v zmysle §121 ods. 3 zákona č. Zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník bez ohľadu či je v stave dohodnutom, splatnom či judikovanom, a
to aj pre účely vyhlášky. Preto je nesprávne ho zahŕňať do výpočtového základu v základnom konaní,

ak nie je uplatnené samostatne, tak potom nie je ani správne ho zahŕňať do výpočtového základu v
exekučnom konaní.18. V danej veci súd zistil, že oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta
vychádzal pri určení tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z

tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 61129,65,- eur, potom odmena
za polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu 273,02 eur.

19. Trovy právneho zastúpenia za 2 polovičné úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie na súd týkajúce sa veci samej - vypracovanie

návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty
mali byť preto správne uplatnené v sume 546,05 eur (2 x 273,02 eur + 2 x 15,86 eur + 23 % DPH).

20. Výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní predstavuje sumu 735,66 eur,
ktorá pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 25,- eur a trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo
výške 710,66 eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha.

Pokiaľ si oprávnený v opravnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v sume
718,82 eur, je tento nárok v časti sumy 8,16 eur (718,82 eur – 710,66 eur) uplatnený v rozpore so
zákonom.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil

rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s
citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 8,16 eur zamietol, tak ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.